Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade ja som si vedomý, že túto správu len berieme na vedomie, ale aj cez to všetko by som si dovolil mať zopár poznámok, dá sa povedať k zahraničnej politike ku Slovákom žijúcim v zahraničí.
Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. Ide o náš spoločný cieľ, ktorý sme si zakotvili aj do čl. 7a ústavy. Na plnení tohto cieľa sa podieľa tak vládna strana, ako aj opozícia, či mimoparlamentné politické strany a hnutia, akademické a vedecké inštitúcie, mimovládne organizácie, občianske združenia a jednotlivci, ale aj samotní krajania a ich reprezentatívne organizácie. Aby toto spoločné úsilie nesprevádzal chaos, aby sa aktivity a finančná podpora neduplikovali, bola v minulosti vytvorená funkcia splnomocnenca vlády Slovenskej republiky a v roku 2006 zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Za týmto účelom bol tiež prijatý zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení neskorších predpisov a bola schválená štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú vláda každoročne schvaľuje a parlament berie na vedomie, ako to robíme práve teraz pri prerokovaní a schvaľovaní predloženého materiálu, ktorý možno skrátene nazvať aj výročnou správou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí pre rok 2012, resp. 2013.
Z pohľadu jedného výkonu štátnej politiky voči naším krajanom bola najvýznamnejšou funkciou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí jeho koordinačná funkcia vo vzťahu k ministerstvám a iným orgánom štátnej správy, keďže starostlivosť o krajanov je prierezovou témou patriacou do pôsobnosti viacerých subjektov.
Po nástupe do funkcie podpredsedu vlády, pán minister, ste vyhlásili, že jedným zo štyroch pilierov zahraničnej politiky Slovenska bude aj starostlivosť o krajanov v zahraničí. Takéto vyhlásenie napĺňalo optimizmom nielen slovenskú verejnosť, ale predovšetkým slovenské zahraničie. O to väčšie sklamanie spôsobilo, keď ste v roku 2012 ako jednu z prvých vecí, novelizáciou tzv. veľkého kompetenčného zákona, zrušili túto koordinačnú právomoc Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, čím ste z uvedeného úradu spravili servisné pracovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a celú krajanskú agendu ste uvrhli do chaosu, ktorý tu bol podľa niektorých vyjadrení naposledy koncom 90. rokov minulého storočia. A to aj napriek tomu, že diskusia v parlamente a vo verejnosti sa v posledných rokoch niesla v duchu, že by bolo vhodné posilniť postavenie a nezávislosť predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, napríklad aj tým, že bude namiesto vymenovania vládou volený parlamentom.
Krátko po nástupe do vašej funkcie ste dňa 12. mája 2012, ste sa pre médiá vyjadril, že po vymenovaní Igora Furdíka za predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, očakávate, citujem, "upokojenie situácie ohľadom zahraničných Slovákov", ako bez ohľadu na opodstatnenosť, ako reakciu na sťažnosť niekoľkých krajanských organizácií a spolkov. Podľa mojich vedomostí išlo o sedem až dvanásť organizácií a spolkov na adresu bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Vychádzali ste vtedy z nesprávneho predpokladu, že jediným zástupcom slovenského zahraničia vo vzťahu k vláde je Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí, čo skutočne platilo, ale naposledy v roku 2002, keď toto občianske združenie vzniklo. Následne sa v tomto združení výrazne negatívne angažoval jeho súčasný predseda a do slovenského zahraničia natiekli nemalé peniaze vo forme každoročne udeľovaných dotácií.
Keď v roku 2006, keď sa v roku 2006 podarilo terajšiemu predsedovi Svetového združenia Slovákov v zahraničí vyhrať vo voľbách o jeden hlas, nastal v slovenskom zahraničí skutočný rozkol. Namiesto toho, aby sa nový predseda tohto združenia snažil o zjednotenie oboch názorovo odlišných skupín krajanov, urobil všetko pre to, aby sa dosiahla jednotnosť, avšak len v rámci Svetového združenia Slovákov zahraničí, a to aj za cenu, že v ďalších rokoch bolo vylúčených alebo samoodídených z tohto občianskeho združenia vyše 40 reprezentatívnych krajanských organizácií, predovšetkým zo zámoria a západnej Európy. Potom sa nemožno čudovať, ak zrazu poslanci dostávajú listy od takého veľkého počtu krajanov, hoci predložená výročná správa, o ktorej rokujeme, uvádza, že Svetové združenie Slovákov v zahraničí zastupuje 95 % všetkých krajanských organizácií a spolkov. Aj keby malo toto združenie skutočne sto členov, čo už samotný úrad členom Zahraničného výboru Národnej rady priznal ako nepravdivý údaj, štyridsaťtri spolkov zo sto nebude tvoriť 5 % slovenského zahraničia.
Na tejto veci je však zaujímavá práve skutočnosť, že v období, keď vznikol rozkol v slovenskom zahraničí, resp. v období krátko po ňom, ste boli ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a hoci táto agenda nepatrila do vašej kompetencie, nepostrehol som, že by ste sa akokoľvek angažovali v prospech upokojenia vzniknutej situácie v slovenskom zahraničí. Napriek tomu, že ste v roku 2012 verejne deklarovali výmenu vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, sledujete upokojenie situácie ohľadom zahraničných Slovákov, terajší predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí na rokovaní zahraničného výboru pre niekoľkými dňami konštatoval, že upokojenie situácie nie je možné. Súčasný katastrofálny stav preto podľa môjho názoru nemožno nazvať inak ako zlyhaním vašej politiky v krajanskej problematike, krajanskej agende.
Pokiaľ ide o činnosť Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí a vášho nominanta na jeho čele Igora Furdíka, ako to vyplýva z predloženej výročnej správy tohto úradu, možno uviesť, že už v septembri 2012 sme formou interpelácie oslovili pána premiéra s viacerými otázkami týkajúcimi sa starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, pretože sme na základe sťažnosti niektorých krajanských organizácií a spolkov nadobudli dojem, že nielen vláda, ale aj predĺžená ruka, ktorou tento úrad je, nemá jasnú predstavu o systémových a organizačných zmenách, ktoré by bolo potrebné v krajanskej agende vykonať.
Pán premiér v odpovedi na našu interpeláciu uviedol, že určitý chaos pri vedení Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je spôsobený najmä tým, že Igor Furdík ako nový predseda úradu sa ešte nestihol riadne oboznámiť so svojou agendou a že riešenie niektorých otázok si vyžaduje čas. S prihliadnutím na uvedené je pre nás nepochopiteľné, že ani po šestnástich mesiacoch od nástupu nového vedenia úradu, ktoré v princípe pozostáva z vašich nominantov, keďže žiadne otvorené výberové konania sa na rozdiel od minulosti na tieto funkcie neuskutočnili, situácia v agende Slovákov žijúcich v zahraničí nesmeruje k lepšiemu, ale bola terajším vedením úradu dovedená do stavu, keď sme svedkami zatiaľ najväčších protestov reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov, ako aj osobností krajanského sveta voči súčasnej politike Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré vyslovujú vážne výhrady týkajúce sa fungovania a činnosti úradu, ako aj jeho prístupu vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Konkrétne dňa 15. septembra 2013 zaslalo 25 reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov z celého sveta všetkým poslancom Národnej rady zásadné pripomienky k výročnej správe Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí a so žiadosťou, aby Národná rada túto správu vrátila vláde na prepracovanie, a to z dôvodu, že, citujem, "bola vypracovaná s nízkou mierou starostlivosti a odbornosti a jej obsah na viacerých miestach nasvedčuje tomu, že Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí krajanské prostredie dobre nepozná a doterajšia vzájomná komunikácia medzi krajanmi a úradom sa nezdá byť efektívna".
V zásadných pripomienkach týchto krajanských organizácií a spolkov sa okrem iného uvádza, že Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí a) dlhodobo neplní viaceré uznesenia vlády spôsobujúce negatívny dopad na Slovákov žijúcich v zahraničí, b) nepozná situáciu v krajanských komunitách, ktoré prekračujú rámec Dolnej zeme, c) rozdeľuje krajanskú komunitu a favorizuje jedny skupiny krajanov voči druhým, pričom o niektorých krajanských komunitách sa vyjadruje nediplomaticky až dehonestujúco, d) uvádza nepravdivé a neoverené informácie týkajúce sa krajanských organizácií a spolkov, osobitne Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktoré v skutočnosti nie je reprezentatívnym krajanským združením, e) rozdeľuje dotácie v rozpore s krajanským zákonom, osobitne v rozpore s princípom nediskriminácie, ako aj vlastnou dotačnou smernicou, pričom osobitne poukazuje na netransparentné a klientelistické poskytovanie dotácií na Slovenský dom v Prahe.
Následne dňa 19. septembra 2013 bol zo strany takmer celej krajanskej komunity v Českej republike, t. j. 18 krajanských organizácií a spolkov z 23 aktívne v Čechách pôsobiacich, zaslaný Národnej rade otvorený list, v ktorom tieto subjekty vyjadrujú zásadný nesúhlas a vážne výhrady k spôsobu, zámeru a forme týkajúcich sa poskytovania dotácie na Slovenský dom v Prahe zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento doteraz najväčší jednotný odpor reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov v Českej republike vrátane členov Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny bol podľa ich vlastných slov podnietený prístupom a politikou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí vo vzťahu k nim, pričom v tejto kauze vyjadrujú vážne výhrady voči dotácii vo výške 330 000 eur na Slovenský dom v Prahe, ktorá podľa ich vlastných slov, citujem, "bola poskytnutá bez akejkoľvek konzultácie s ostatnými krajanskými organizáciami a spolkami v Českej republike, ktoré sa o takýto dom snažia už dvadsať rokov, poskytnutá občianskeho združeniu, ktorého činnosť do vnútra slovenskej komunity je minimálna a vo väčšine prípadov pripomína agentúrnu činnosť zameranú na dovoz atraktívnych osobností zo Slovenska".
Dovoľujem si vám pripomenúť, pán minister, že pri odvolávaní bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí ste sa pre médiá v máji 2012 vyjadril takto: "Očakávam konsolidáciu v krajanskej problematike, pretože boli tu viaceré javy, ktoré viedli k nejakému rozkolu. Nechcem, aby tu bolo akékoľvek podozrenie o tom, že sa tu favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým alebo že sa prostriedky štátneho rozpočtu nevykladajú maximálne hospodárne a v záujme Slovenskej republiky." Iróniou osudu je, že všetky tieto nežiaduce javy sa dejú práve teraz, ako nám to dosvedčujú aj výhrady zo strany krajanov a utvrdzujú nás v tom viaceré vyjadrenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý sa opakovane verejne vyjadril, že sa prioritne mieni starať len o jednu skupinu krajanov, a to krajanov z tzv. Dolnej zeme, napriek tomu, že platný slovenský krajanský zákon vychádza z princípu rovnosti prístupu Slovenskej republiky vo vzťahu ku všetkým krajanom na celom svete vrátane udeľovania dotácií krajanom, konkrétne § 5 tohto zákona.
Nazdávam sa, že ak je zámerom vlády zakotviť rozdielny prístup vo vzťahu ku krajanom, ktorí majú postavenie národnostných menšín v zahraničí a vo vzťahu ku krajanom, ktorí žijú v diaspóre bez tohto postavenia, musí sa najskôr prijať nový krajanský zákon, resp. dva osobitné zákony, ako to majú napríklad v niektorých balkánskych krajinách so silnými menšinami v okolitých štátoch, až potom uplatňovať rozdielny prístup na rozdielne skupiny krajanov v zahraničí. Takýto prístup sa však mal najskôr schváliť v programovom vyhlásení terajšej vlády, teda byť podporený vaším verejným vyhlásením i s poctivou úradníckou prácou na vypracovanie takejto novej právnej úpravy zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.
V programovom vyhlásení však o takomto prístupe nenájdeme nič, vaše verejné vyhlásenia boli presne opačné, to znamená, žiadna favorizácia krajanov. Avšak prístup Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je v protiklade s programovým vyhlásením vlády a vašimi verejnými vyhláseniami. Takémuto prístupu možno ťažko rozumieť a nerozumejú mu ani krajania žijúci v zahraničí, a tak nečudo, že sa búria a protestujú.
V tejto súvislosti ma zaujali vyjadrenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí k zastávaným výhradám zo strany krajanov na rokovaniach jednotlivých výborov Národnej rady. Igor Furdík sa aj v tomto roku bránil napríklad tým, že mu pri nástupe do funkcie nebola odovzdaná agenda od bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Preveril som túto vec a zistil som, že existuje oficiálny protokol o odovzdaní agendy bývalým vedením Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Toto tvrdenie preto nie je pravdivé.
Podobne ďalšou výhradou terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je, že po prevzatí agendy sa mal ocitnúť na tzv. zelenej lúke a začína budovať úrad odznova. K takejto výhrade si dovolím uviesť niekoľko skutočností, ktoré tvrdenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí nepotvrdzujú, práve naopak, vyvracajú.
Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí po odňatí koordinačnej právomoci novelou tzv. veľkého kompetenčného zákona v roku 2012 plní v princípe tri úlohy, a to je vydávanie osvedčení, ktorým si dotknutá osoba preukazuje postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, udeľovanie dotácií a komunikácie so slovenským zahraničím a domácou verejnosťou vrátane pracovnej komunikácie s inými subjektmi v krajanskej agende.
Agenda vydávania osvedčení sa v princípe od vzniku Úradu Slovákov v zahraničí v roku 2006 podstatne nezmenila a funguje od začiatku činnosti tohto úradu až doteraz, dokonca lepšie, ako fungovali v čase, keď ešte osvedčenia vtedy, v minulosti preukazy, vydávalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenska. Kvalitatívny rozdiel vydávania osvedčení Slovákom žijúcim v zahraničí oproti časom, keď ich vydávalo ministerstvo, spočíva v tom, že už prvá predsedníčka Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí začala viac spolupracovať s Úradom pre zahraničnú a cudzineckú políciu, pre hraničnú a cudzineckú políciu, ale aj s Úradom kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru. Vďaka tom sa podarilo odhaliť, že množstvo preukazov vydaných ešte v období pred vznikom úradu zo strany ministerstva zahraničných vecí bolo falošných, pretože vaše ministerstvo si nedalo námahu s tým, aby s príslušnými policajnými zložkami spolupracovalo.
Na vysvetlenie, aj podľa predchádzajúcich výročných správ úradu sa falšujú podklady asi k trom percentám žiadostí o vydanie osvedčenia, a to najmä žiadateľmi z Ukrajiny. Po nástupe terajšieho predsedu úradu sa situácia opakuje, keď spolupráca so zložkami Policajného zboru absentuje, ako to dokazuje aj samotný Úrad Slovákov žijúcich v zahraniční vo svojej odpovedi členom zahraničného výboru na výhrady krajanov.
V tejto agende úradu teda možno zhrnúť, že terajší predseda úradu na zelenej lúke určite nezačínal a kvalitu zabezpečovania úloh o niečo zhoršil a nie zlepšil. Agende udeľovania dotácií zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí sa venovalo niekoľko finančných kontrol Úradu vlády. Podrobnejšie sa o tom možno dočítať v správach 3/2009, 2011, v správe č. 5/2011, ale aj v správe vnútorného auditu Úradu vlády č. 4/2010.
Na základe kontrolných zistení bývalé vedenie Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí prijalo vôbec prvé dotačné pravidlá od vzniku úradu s platnosťou od roku 2012, ktoré si doterajší predseda úradu upravil tak, aby mu lepšie vyhovovali s platnosťou od roku 2013. Pri porovnaní oboch dotačných smerníc však zistíme, že sú zhodné na viac ako 90 % ich obsahu, pričom pri zjednodušovaní, žiaľ, asi nechtiac, vypustil terajší predseda úradu aj také ustanovenia, ktoré zabezpečovali, aby sa dotácie netunelovali. Nemusím snáď zdôrazňovať, že rovnako ako aj inde, aj medzi krajanmi sa nachádzajú niektorí jednotlivci, ktorých snahou je prevádzkovať takzvaný etnobiznis, a zamedziť takémuto konaniu sa dá len prísnymi sofistikovanými pravidlami, niekedy, žiaľ, aj trochu zložitejšími na pochopenie, pre množstvo krajanov, ktorí sa úprimne snažia udržať rozvoj slovenského národného povedomia a kultúrnej identity v zahraničí.
Ak chce Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí profesionálne pôsobiť vo vzťahu dovnútra aj navonok, musí mať vypracovaný kvalitný systém vnútorných predpisov a zavedenie informačnej, informačnej platformy, ktoré mu umožnia komunikáciu s vonkajším svetom. Ak si na webovej stránke úradu pozriem napríklad zoznam vnútorných predpisov, ktoré na stabilizáciu činnosti úradu prijalo bývalé vedenie úradu, zistíme, že v priebehu 15-ch mesiacov bolo prijatých 91 vnútorných predpisov, z ktorých terajší predseda úradu nezrušil ani jeden. Pre porovnanie je potrebné uviesť, že za rovnaké obdobie 15-ch mesiacov terajší predseda prijal len 29 vnútorných predpisov, čo skôr napovedá, že stabilizáciu úradu po výmene jeho vedenia v roku 2012 dokončil.
Pokiaľ ide o komunikačné platformy, terajší predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí pracuje výlučne s platformami, ktoré zaviedlo bývalé vedenie úradu. Možno sa niektorí, niektoré z vás ešte, niektorí z vás ešte pamätajú na niektoré, viaceré aj takzvané mienkotvorné médiá písali o rôznych predlžených informačných platformách Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí za bývalého vedenia úradu. Skutočnosť je však taká, že všetky tieto údaje, predražené informačné platformy, tvoria dnes chrbtovú kosť komunikačného systému Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.
Ak by som však mal spomenúť dve veci, ktoré vnímam pozitívne, podarilo sa dosiahnuť práve terajšiemu vedeniu úradu, je to zavedenie elektronického systému poskytovania dotácií a posun celého procesu udeľovania dotácií, aby mohli byť udeľované už v marci príslušného kalendárneho roka, čo výrazne pomôže krajanom pri realizovaní ich aktivít. Buďme však aj v tomto smere objektívni a povedzme, že informačný systém na tieto účely bol zakúpený ešte bývalým vedením Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2011 a posun procesu udeľovania dotácií ohlasovalo bývalé vedenie úradu aj verejne s tým, že by mal byť zavedený v roku 2013. Je teda chvályhodné, že sa tak nakoniec v oboch prípadoch stalo za terajšieho vedenia úradu, ak by ste však celkom bezdôvodne, teda skôr politicky ako odborne, nevymenili bývalé vedenie Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.
Osobitou kapitolou činnosti Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je komunikácia s krajanmi, ktorá podľa môjho názoru nie je dobrá. A možno si všimnúť aj z odpovedí, ktoré úrad adresoval
štyridsiatim trom spolkom a organizáciám ako reakciu na ich výhrady. Tieto odpovede boli zaslané členom zahraničného výboru a je zarážajúce, že sú plné osobných invektív a osočovania, keď nielen poslanci Národnej rady, ale aj krajania očakávali odpoveď v rovine vecných argumentov. Bez ohľadu na to, kto tieto odpovede za úrad vypracoval, sa nazdávam, že dobré meno tohto úradu nespravili, skôr naopak.
Chcel som pôvodne prečítať časť toho listu, ale predpokladám, že to urobia niektorí kolegovia. A zároveň, ešte raz, som si vedomý, že tú správu berieme iba na vedomie, ale tieto výhrady, ktoré boli zaslané a ktoré sú verejne známe niektorým, myslím, že by mala táto správa zohľadňovať. A ak nie teraz, tak v budúcnosti by sa s touto situáciou malo niečo robiť.
Ďakujem pekne.