Vystúpenie v rozprave
12.9.2012 11:51 - 11:55 hod.
Miroslav Kadúc
Ďakujem. Pán predsedajúci, pán predseda, kolegovia poslanci, hostia, pôvodne som nemal záujem vystúpiť v prvom čítaní, ale až v druhom čítaní, ale vzhľadom na písomnú rozpravu aspoň v krátkosti vystúpim.
V súlade s tým, čo hovoril pán predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, považujem za potrebné povedať, že je možné že som v osobnom záujme, aj keď to vnútorne necítim, pretože ešte donedávna som bol aktívnym koncipientom, aj keď...
Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán predsedajúci, pán predseda, kolegovia poslanci, hostia, pôvodne som nemal záujem vystúpiť v prvom čítaní, ale až v druhom čítaní, ale vzhľadom na písomnú rozpravu aspoň v krátkosti vystúpim.
V súlade s tým, čo hovoril pán predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, považujem za potrebné povedať, že je možné že som v osobnom záujme, aj keď to vnútorne necítim, pretože ešte donedávna som bol aktívnym koncipientom, aj keď stále nie som advokátom.
K veci, obmedzenie počtu koncipientov na jedného advokáta vítam. Mohlo by to zabezpečiť zvýšenú kvalitu vedenia koncipienta školiteľom. Dokonca by som za určitých okolností si vedel predstaviť aj zvýšenie praxe na päť rokov. Privítal by som to, keď si zoberieme, že napríklad v roku 1936 keď senát prerokovával zákon o advokácii, bola prax päť rokov, pričom sa pokúšali novelizovať alebo zvýšiť túto prax na o niečo viacej z toho dôvodu, že toho času bol neuveriteľný dynamický vývoj, ale aj cez to všetko návrh zvýšiť koncipientskú prax na päť rokov, považujem za nedôvodný a neodôvodnený.
Podľa súčasného znenia zákona, ako aj predloženej novely je zvýšenie advokátskej praxe neodôvodnené, a to z nasledujúcich dôvodov: Dnes neplatí priama úmera medzi tým, medzi časom stráveným ako koncipientom a kvalitou jeho odbornosti po uplynutí praxe. Priama úmera platí medzi tým ako sa školiteľ venuje, alebo nevenuje svojim koncipientom. Toto je ten najzásadnejší problém, venovanie sa školiteľa koncipientom.
K seminárom. Podľa mňa semináre sú jediným, a podotýkam, jediným záväzným a v súčasnosti vynútiteľným spôsobom zvyšovania kvality odbornosti koncipientov. Podľa môjho názoru neexistuje žiadny iný spôsob ako vynútiť zvyšovanie kvality, ako je ten seminár. Tu mi prináleží povedať, že semináre koncipientov, ktoré organizovala Slovenská advokátska komora, boli, čo sa týka prednášajúcich, na vysokej, teda kvalitnej úrovni, čo som bol, čoho som bol svedkom, a bol som rád a bolo iba na samotnom koncipientovi, či sa zúčastní, alebo nezúčastní.
Predrečník spomenul zavedenie práva na verejnú prezentáciu a reklamu služieb. Môže sa to javiť ako vhodné, ale ja si to nemyslím. Keď si vezmem, že týmto sa približuje advokátsky stav k určitej komercionalizácii, a toto podľa mňa neprináleží slobodnému povolaniu, akými advokáti sú. Zdá sa mi, že týmto sa oddeľujeme.
Ja si počkám na tú prax, ako sa to vyvinie, že či veľké advokátske kancelárie neprevalcujú tie malé práve tými bilbordmi, ktoré spomínal pán Gál, ja si to viem tiež predstaviť a očakávam to.
Na záver. Mrzí ma, že zvyšovaním koncipientskej praxe na päť rokov, neriešime koreň problému. Koreňom problémov sú minimálne dva dôvody. Prvým je zrejme nedostatočné a viacmenej fakultatívne nevenovanie sa školiteľa svojmu koncipientovi. Toto je zásadný problém, že toto nie je vynútiteľné, aby sa školiteľ venoval svojmu koncipientovi. Je to iba na advokátovi, či chce mať dobrých a kvalitných koncipientov, alebo nie. A podľa mojej skúsenosti, nie osobných, ale skúseností kolegov, toto venovanie je skôr nevenovanie ako venovanie.
A druhým problémom, ktorý sa pokúša táto novela riešiť, je problém úplne iný, z úplne iného súdka, a to je, že tu máme nadmerný počet právnikov, nadmerný počet absolventov vysokých škôl. Na Slovensku máme, čo si pamätám, 6 vysokých právnických škôl. Ja už dúfam, že nie 7. Bolo avizované, že ich bude sedem. Kolegovia, v Českej republike sú štyri právnické školy. My ich máme šesť. Ďakujem.
Skryt prepis