Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ráno o deviatej vystupoval pán poslanec Uhliarik a hovoril o zdravotníctve. Tiež nebola veľmi plná sála. O druhej som vyšiel na rad ja a tiež budem hovoriť o zdravotníctve. Núka sa mi pri pohľade do sály taká istá paralela, povedal by som, že zjavne aj podľa účasti poslancov vidno, že...
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ráno o deviatej vystupoval pán poslanec Uhliarik a hovoril o zdravotníctve. Tiež nebola veľmi plná sála. O druhej som vyšiel na rad ja a tiež budem hovoriť o zdravotníctve. Núka sa mi pri pohľade do sály taká istá paralela, povedal by som, že zjavne aj podľa účasti poslancov vidno, že zdravotníctvo už nie je prioritou vlády Roberta Fica, lebo mnohokrát sme o tom zdravotníctve diskutovali v omnoho hojnejšom počte poslancov v tejto snemovni, ale možno to treba pripísať naozaj len nevhodným časom, kedy sme prišli na rad s našimi vystúpeniami.
Ale ak dovolíte, najprv by som začal tak všeobecnejšie k štátnemu rozpočtu a rád by som ho tiež akýmsi spôsobom onálepkoval, označil. Veľmi pozorne som počúval rozpravu vo štvrtok, v piatok, aj dnes dopoludnia, keď vystupovali rečníci a hodnotili, aký je vlastne tento štátny rozpočet.
Počuli sme, že je to prezidentský rozpočet. No áno, už aj vrabce na strechách švitoria, že Robert Fico sa rozhodol kandidovať na prezidenta Slovenskej republiky, aj keď nejak veľký okamih oznámenia v Nitre nevyšiel uplynulú sobotu, ale napriek tomu tento rozpočet svedčí skôr pre to, že budúci rok, rok 2014 bude volebným rokom. Ale keďže parlamentné voľby nejdú, zrejme má SMER na mysli prípravu na prezidentské voľby. Čiže počuli sme toto označenie, že ide o prezidentský rozpočet, lebo konsolidačné úsilie vlády Roberta Fica kleslo na minimum a akosi sa neškrtá tam, kde by sa škrtať malo.
SDKÚ - DS označila tento rozpočet slovným spojením po nás potopa. Pán minister Kažimír na to hneď reagoval a povedal, že toto teda nie je správne, lebo to predsa ešte aj budúci, aj ten ďalší rok bude vládnuť zrejme vláda Roberta Fica, takže označovať to po nás potopa nie je správne.
No, dámy a páni, vláda v druhom celom roku svojho vládnutia, teda v roku 2014 výrazným spôsobom povolila z konsolidačného úsilia. Teda, dámy a páni, kedy vykoná vláda tú konsolidáciu, ku ktorej sa odhodlala a ku ktorej je viazaná? V roku 2015? To bude ten veľký rok ďalšej etapy konsolidácie? Rok tesne pred parlamentnými voľbami, ktoré, keď dobre počítam, by mali byť v marci 2016? Tomu predsa neverí ani pán minister Kažimír.
Ja k tomu ale pripojím jedno ďalšie hodnotenie. Vláda nešetrí na sebe, ale na ľuďoch. Takto hodnotím návrh štátneho rozpočtu ja. Je to rozpočet, v ktorom vláda naďalej štedro rozhadzuje na vlastnú spotrebu, ale šetrí na ľuďoch. Prečo to tvrdím?
No porovnajte len dve kapitoly. Kapitolu ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde v "programe efektívna a spoľahlivá štátna správa" je nárast prostriedkov oproti roku 2013 o 175 mil. eur. Dámy a páni, budúci rok má na Slovensku burácať ESO. Pán minister Kaliňák nás presvedčil o tom, ako veľa ušetrí, nevieme síce ešte presne ako veľa, ale skrátka veľmi veľa. Bude to veľmi efektívny projekt šetrenia. Napriek tomu ministerstvo vnútra, kapitola efektívna a spoľahlivá štátna správa, nárast oproti roku 2013 z 900 mil. eur na 1 mld. 75 mil. eur. Vláda nešetrí na vlastnej spotrebe, nešetrí na sebe. Zato šetrí na ľuďoch.
A teraz sa už blížim k zdravotníctvu. V zdravotníctve ministerstvo financií navrhlo pokles celkového objemu verejných zdrojov o 45 mil. eur oproti roku 2013. Hovorím o tom návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v októbri prišiel do Národnej rady, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky. Neskôr budem hovoriť aj o tom, ako tie čísla budú vyzerať, keď sa do toho premietne pozmeňovací návrh, ktorý je v spoločnej správe, ale aby sme tu neurobili mätež čísel, dovoľte mi najprv hovoriť o tom, čo schválila vláda Roberta Fica a čo poslala do tejto snemovne na schválenie. A v tomto návrhu rozpočtu v kapitole zdravotníctva je pokles celkového objemu verejných zdrojov o 45 mil. eur oproti roku 2013.
Čiže mám pravdu, keď hovorím, že vláda nešetrí na sebe, ale šetrí na ľuďoch. Ministerstvo vnútra, efektívna a spoľahlivá verejná, pardon, štátna správa, nárast 175 mil. eur, kapitola zdravotníctva, lekári, sestry, pacienti, zdravotníci, mínus 45 mil. eur.
Áno, teraz by ste možno povedali, že no veď ale už nehovorme o tom, čo bolo, hovorme o tom, čo bude, lebo veď je tu pozmeňovací návrh, ktorý zrejme SMER v tejto snemovni v spoločnej správe schváli a tento pozmeňovací návrh "pridáva", o tom ešte budem hovoriť, 52,4 mil. eur do zdravotníctva za poistné platené štátom, teda za poistencov štátu, ale aj tak, dámy a páni, medziročný nárast verejných zdrojov v zdravotníctve bude len 7 mil. eur; 1,7 promile nekryje infláciu ani náhodou.
Čiže ďalšie moje konštatovanie, ktoré tu ale už v tejto snemovni viackrát odznelo a týmito svojimi číslami som ho len chcel potvrdiť, je skutočnosť, že zdravotníctvo už nie je prioritou vlády Roberta Fica. Od roku 2006 nás Robert Fico a strana SMER presviedčali o tom slovami a občas aj nejakým skutkom, že zdravotníctvo je prioritou pre SMER. Dámy a páni, tento rozpočet s 1,7 promile nárastu verejných zdrojov do zdravotníctva pri 175 mil. eur nárastu zdrojov pre Roberta Kaliňáka je dôkazom toho, že zdravotníctvo nie je prioritou vlády Roberta Fica.
A teraz poďme k samotnému návrhu rozpočtu. Iba prvá otázka, keď som si pozrel kapitolu ministerstva zdravotníctva, bola, že kde je tabuľka č. 1. Viete, čo je tabuľka č. 1? Tá základná, tá najdôležitejšia, tá, že keď niekto nemá chuť čítať predchádzajúci rozpočet a porovnávať a prepočítavať a rozmýšľať, že ktorý riadok je vlastne podobný tomu predchádzajúcemu riadku, tak sa pozrie na tzv. tabuľku č. 1 a v tabuľke č. 1 všetko uvidí. V tabuľke č. 1 totižto uvidí sumár verejných zdrojov v zdravotníctve. V predchádzajúcich rokoch takáto tabuľka vždy bola k dispozícii v štátnom rozpočte. Na roky 2012 až 2014 bola na str. 57 štátneho rozpočtu, môžte si to nalistovať a v rozpočte na roky 2013 - 2015 bola na str. 75 štátneho rozpočtu. Čiže bola to jedna jednoduchá, prehľadná a sumarizujúca tabuľka. Nie je tam, dámy a páni, v tomto rozpočte. A ja vám poviem, prečo tam nie je. Pretože keby tam bola, tak bez toho, aby ste museli veľa počítať, by ste vedeli, čo som pred chvíľou povedal, že ministerstvo financií navrhlo o 45 mil. eur menej verejných zdrojov do rezortu zdravotníctva ako v roku 2013.
Keďže takáto tabuľka nie je v návrhu štátneho rozpočtu, tak takúto tabuľku si musíte trpezlivo vyrobiť sami. A ja som si takúto tabuľku vyrobil, lebo veď mnemotechnická pomôcka je vždy dobrá. Táto tabuľka chýba pánovi ministrovi, môžem mu ju mailom poslať, sa zíde takáto tabuľka, môžem ju aj zmenšiť, áno, aby sa mu zmestila do iPadu. Čiže takáto tabuľka tam, dámy a páni, chýba. A to je presne tá tabuľka, o ktorej hovorím, že ak sa na ňu pozriete, tak zistíte, že v roku 2013 boli verejné zdroje spolu v zdravotníctve 4 mld. 6 mil. 751 tis. eur a v roku 2014 podľa návrhu štátneho rozpočtu to majú byť len 3 mld. 961 mil. 70 tis. eur. Čiže, dámy a páni, 45 mil. eur mínus. Toto je návrh štátneho rozpočtu. Je to súčet príjmov od ekonomicky aktívnych, príjmov za poistencov štátu, ročného zúčtovania zdravotného poistenia, rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a európskych prostriedkov a spolufinancovania. Čiže táto tabuľka tu chýba.
Pozor, dostanem sa ešte aj k poslednému stĺpčeku, ktorý je pozmeňovací návrh, ako budú vyzerať tie reálne čísla. Budem veľmi korektný. Chcem sa držať naozaj len čísel, ale teraz hovoríme o tomto stĺpčeku, lebo tento stĺpček prišiel do Národnej rady, dámy a páni.
Ešte zaujímavejšie ale je, ak sa začneme venovať tomu, čo je podstatné. Lebo, viete, tu sa teraz môžme rozprávať o tom, že eurofondy, je menej, lebo vlastne sa už vyčerpalo a vlastne približne do tej kapitoly ministerstva zdravotníctva ide rovnako. Pán poslanec Uhliarik rozprával o tom, že koľko ide na Úrad verejného zdravotníctva na preventívne programy, o tom by sme tu mohli teraz diskutovať. Ale ja prejdem k veľmi lapidárnemu a rukolapnému príkladu, ktorý je podľa mňa kľúčový, lebo, viete, môžme sa tu rozprávať o celkových zdrojoch, koľko chcete, podstatné je, koľko peňazí budú mať zdravotné poisťovne.
Zdravotné poisťovne v kategorizačnej komisii rozhodujú o tom, spolurozhodujú o tom, koľko budú platiť za ten-ktorý liek a koľko bude doplatok pacienta. Zdravotné poisťovne uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a dohadujú s nimi výšku platby za ukončenú hospitalizáciu, cenu bodu v svalzovom výkone alebo v špeciálnej ambulantnej starostlivosti, cenu kapitácie. Čiže to je dôležité. Ony budú mať viac alebo menej peňazí, to je tá veľmi dôležitá otázka. A tak som si dovolil vypracovať, nenájdete to v rozpočte, môžte hľadať, koľko chcete, tak som si na základe čísel, ktoré v štátnom rozpočte uvedené sú, respektíve na základe čísel, ku ktorým sa dopracujeme prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu, ktorý je v spoločnej správe, som si dovolil takúto tabuľku B zdrojov zdravotných poisťovní v roku 2009 až 2014 v eurách urobiť. (Vystupujúci ju ukazuje plénu.) A keď sa na ňu pozriete, toto je rok 2013 a toto je rok 2014, čo je teda veľmi dôležité, keď sa na ňu pozriete, tak zistíte, že v návrhu štátneho rozpočtu ministerstvo financií počíta s nárastom platieb od ekonomicky aktívnych občanov o 108 mil. eur, to je tu, nárast 108 mil. eur, ale zároveň v návrhu rozpočtu ministerstvo financií počíta s nižšou platbou za poistencov štátu, teda to, čo platí pán minister Kažimír do poistných fondov zdravotných poisťovní, o 131 mil. eur. Čiže poistné platené štátom, bude tu pokles o 131 mil. eur.
Dokonca celkové disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, teda to, čím platia zdravotné poisťovne za zdravotnú starostlivosť, medziročne klesne o 23 mil. eur. Toto je návrh štátneho rozpočtu. Zdravotníctvo je prioritou, vraj, vlády Roberta Fica. Vraj. Už dávno nie. O 30, pardon, o 23 mil. eur je tu pokles.
A ešte jedno porovnanie, je možno zaujímavé, čo sa týka platby za poistencov štátu. Lebo, viete, budem ešte hovoriť o ekonomicky aktívnych, o tom, koľko predpokladá ministerstvo financií, že od nich vyberie peňazí.
Ale poďme sa rozprávať o tom, o čom sa rozprávame každý rok pri štátnom rozpočte, koľko štát zaplatí za poistencov štátu, teda za ekonomicky neaktívnych. A to je veľmi zaujímavé porovnanie, predovšetkým návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 s realitou rozpočtu v roku 2012. Štátny rozpočet na rok 2012 totižto schvaľovala Národná rada na konci roku 2011 a pripravoval tento rozpočet Ivan Mikloš. Vtedy sme boli svedkami tej obrovskej kritiky, keď nám tu SMER hovoril o tom, ako málo peňazí dáva vláda Ivety Radičovej do zdravotníctva, ako málo peňazí dáva SDKÚ - DS, keďže Mikloš bol minister financií za SDKÚ - DS, do zdravotníctva. Dámy a páni, v roku 2012 posledný rozpočet, ktorý pripravoval Ivan Mikloš, dával za poistencov štátu o 206 mil. eur viac ako rozpočet, ktorý teraz doniesol do parlamentu pán minister Kažimír. Čísla neklamú. To je skutočnosť, ktorú vyčítate porovnaním týchto čísel.
Dámy a páni, SMER je výborný marketingový hráč. Predpokladal som, že aj pri rozpočte budú hrať túto marketingovú hru veľmi dokonale a veľmi dobre. A ukázalo sa, že mal som dobrý odhad. SMER veľmi dobre ovláda aj hru, určite ste si to všimli pri rôznych návrhoch, na dobrého a zlého. Najprv príde zlý, niečo urobí, niečo navrhne, niečo chce zobrať, a potom príde dobrý, ktorý to opraví, a ľudia sa tešia, ako dobre, že nás ten SMER zachránil od vlastných nápadov. Musím povedať, že tu ma ale prekvapilo, pri tomto štátnom rozpočte osobne som očakával, že túto úlohu dobrého zahrá Robert Fico ako potencionálny budúci prezidentský kandidát. Musím ale povedať, že úlohu dobrého aj zlého hral pán minister Kažimír v jednej osobe. Toto je nóvum, rád by som to podčiarkol. Lebo, viete, najprv bol Kažimír za zlého. V auguste navrhol sadzbu za poistencov štátu 4 percentá. Som videl ten prvý nástrel rozpočtu, v auguste tam boli 4 % a o 52,4 mil. eur za poistencov štátu viac, ako prišlo v októbri do Národnej rady. Už vtedy sa ozývali síce stavovské organizácie, vtedy sa ozývali odborári, že je to veľmi málo, že je tam naozaj pokles oproti minulému a dokonca aj oproti predchádzajúcemu roku, že to je málo peňazí. Napriek tomu tam napísal pán minister toľko, aj úradníci na ministerstve financií, koľko predpisuje zákon o zdravotnom poistení, 4 % za poistencov štátu. Potom stanovali sestričky pred Úradom vlády. Pani ministerka veľmi šarmantne tam pobehovala a tvrdila, že teda vyjedná viac peňazí. Pamätáte sa? Dokonca bol aj odhad, že keby sa teda podarilo od toho zlého ministra financií vyjednať viac peňazí, tak by boli aj vyššie platy budúci rok. Pani ministerka povedala, že len to presne, čo vyjedná, o toľko viac peňazí dá tým sestričkám. To si pamätáte, to si nájdite tieto citáty, sú veľmi zábavné. Takže pani ministerka prišla s ambíciou, že teraz teda stlačí toho Kažimíra, sestričky sú pred Úradom vlády, Kažimír je v kúte, teraz naňho udrieme, chudák pustí peniaze. Nepustil, nepustil, naopak, zobral 52,4 mil. eur z návrhu štátneho rozpočtu, z kolónky poistné za poistencov štátu, zobral. Potom vznikla zaujímavá matematická chvíľa, ktorú som si veľmi vychutnával. Lekár, keď hovorí o matematike, je to vždy zábavné, to skôr financi, oni o nej hovoria, no ale mal som jednotku z matematiky stále počas celého svojho štúdia, aj na gymnáziu, takže zas trojčlenku zvládnem, lebo tam vznikla zaujímavá, zaujímavý okamih. V auguste 4 %, to bola presne, poviem vám to číslo úplne presne, miliarda, pardon, pozriem sa, to bola 1 mld. 204 mil. eur, poistné za poistencov štátu, 1 mld. 204 mil. eur, ale do Národnej rady prišiel rozpočet, kde bola platba za poistencov štátu 1 mld. 152 mil. A pani ministerka stále tvrdila, že sú to 4 percentá.
Pýtal som sa na výbore pre zdravotníctvo, že teda ako, pani ministerka, ako to ideme riešiť? Lebo peňazí je menej. Otvoríte zákon o zdravotnom poistení v skrátenom legislatívnom konaní a napíšete tam menšie percento? Alebo predsa len nájdete tých 52,4 mil. eur? Alebo administratívne znížite počet poistencov štátu? Lebo, viete, trojčlenka je pomerne jednoduchá a nepustí. Objem štátnych zdrojov deleno počet poistencov štátu, deleno dvanásť mesiacov, deleno priemerná mzda rovná sa percento za poistenca štátu. A ako som počítal o 52,4 mil. eur zníženú platbu za poistencov štátu, pri nezmenenom počte poistencov štátu, pri priemernej mzde, ktorá sa už nemôže zmeniť, keďže je určená za rok 2012 na úrovni 805 eur, mne stále vychádzalo 3,82; 3,826 je presne to číslo. Ako môže pani ministerke vychádzať 4 percentá? Ale ona stále tvrdila, že to sú 4 % a mám sa nechať prekvapiť. Neprekvapil som sa, lebo presne takýto manéver som očakával, a za chvíľu ešte o tom budem hovoriť.
Ale pri tom čísle 3,82 by som sa predsa len zastavil v tejto chvíli. Dámy a páni, z jednoduchého dôvodu viem, že teraz financi a ekonómovia mi nebudete chvíľu rozumieť, ale zdravotníci mi teraz budú až rozumieť. Viete, 4 % je mýtické číslo v slovenskom zdravotníctve. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu zaviedla pravidelnú valorizáciu platieb za poistencov štátu a určila sadzbu na úrovni 4 percent. Totižto do reformy do roku 2004 bola situácia taká, že minister financií sa tak hádal s ministrom zdravotníctva a oni sa tak hádali s premiérom, že koľko asi peňazí za poistencov môžme naplatiť budúci rok. A dohodli sa na nejakom čísle. Potom sa ešte chvíľu naťahovali, že či ešte treba pridať, či ešte treba odobrať, ešte sto miliónov hore, ešte sto miliónov dole, ale na nejakom čísle sa dohodli. Reforma druhej Dzurindovej vlády urobila tú významnú zmenu, že naviazala platbu za poistencov štátu, ekonomicky neaktívnych ľudí, za ktorých štát platí poistné, lebo každý na Slovensku musí byť poistený, naviazala na priemernú mzdu v národnom hospodárstve predminulého roka. Malo to veľmi dôležitý rozmer. Rozmer ten, že odpadlo každoročné handrkovanie s ministrom financií, že koľko dá peňazí. Zákon stanovoval 4 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Ďalší významný fakt bol, že keďže priemerná mzda z roka na rok rastie, logicky rastie aj platba za poistenca štátu, ďalší veľmi dôležitý moment. V kríze sa ukázalo, predovšetkým v rokoch 2008, 2009 a 2010, že táto platba má výrazný anticyklický efekt. To znamená, stabilizuje verejné zdroje aj vtedy, keď klesá príjem od ekonomicky aktívnych preto, lebo sa ekonomike v krajine nedarí. Diskusia so zdravotníkmi je pri každom štátnom rozpočte, dámy a páni, pomerne jednoduchá. Zdravotníci prídu, pozrú, aké je to percento, nečítajú ostatné čísla, zvlášť, keď ich pán minister Kažimír poschováva v rozpočte, nečítajú ostatné čísla, prečítajú len toto percento. Keď 4 je málo, ideál je 5. Toto je mýtus, ktorý existuje v slovenskom zdravotníctve od roku 2004, 4 percentá za poistencov štátu je málo, ideálne je 5 percent.
Pravdou je, že vlády sa snažili valorizovať toto percento. Musím povedať, že veľmi aktívna bola aj vláda Roberta Fica. Ale keď si pozriete, ako vyzerali tieto percentá od roku 2009, to tu mám, tu mi nevyšli ostatné roky, tak vyzerali nasledovne: V roku 2009 - 4,90, to bolo najvyššie, čo sa kedy platilo za poistencov štátu. V 2010 – 4,78. V 2011 – 4,32. V 2012 – 4,16, to vtedy Ivan Mikloš navrhoval za poistencov štátu o 206 mil. eur viac, ako teraz navrhuje minister Kažimír, a SMER nám vtedy kričal, ako málo peňazí dávame do zdravotníctva. Pozor, sadzba bola 4,16 a bolo to o 206 mil. viac, ako je to v návrhu rozpočtu, ktorý prišiel do Národnej rady. V 2013 to bolo 4,25 a teraz, dámy a páni, 3,82. SMER teda zlomil jeden mýtus, mýtus o tom, že 4 % sú málo a 5 % je to optimum, čo je potrebné. SMER to zlomil a doniesol tu rozpočet s 3,82. Zdravotníci sladko spia, sem-tam napíšu nejaký list, sú spokojní zjavne. Musím povedať, že v búraní mýtov je SMER geniálny. Žiaden politik od roku 2004, kedy sme schválili zákon o zdravotnom poistení, si netrúfol znížiť sadzbu za poistencov štátu pod 4 percentá.
No ale pokračujem ďalej. Ja už som to naznačil, už v októbri, keď prišiel tento rozpočet do Národnej rady, som povedal, že predpokladám, že je to skvelý marketingový ťah SMER-u, za málo peňazí veľa muziky, že teda príde rozpočet, ktorý bude zlý. Opozícia bude mať tlačovky, bude kritizovať 3,82, je to málo peňazí za poistencov štátu, treba viac peňazí za poistencov štátu, a po tom, keď príde k prerokovaniu štátneho rozpočtu, pán minister Kažimír, respektíve niektorý z poslancov SMER-u podá pozmeňovací návrh, pridá do zdravotníctva 52,4 mil. eur, tie, čo zobrali medzi augustom a októbrom, tie vrátia a všetci sa budú tešiť. Ako dobre! Máme viac peňazí, predsa len ten rozpočet prináša niečo nové. Vynikajúco to komunikoval, musím ho pochváliť, komunikačné oddelenie SMER-u, veľmi dobrá práca. Štátny tajomník pán Pellegrini brilantne v Udalostiach a komentároch s pánom Kollárom hovoril, že ako sa teší, že ide viac peňazí do zdravotníctva. Vynikajúce, nie? Najprv nám to zobrali, teraz nám to druhou rukou vrátili a všetci sa tešia. Viac peňazí.
Dámy a páni, musím povedať, že je to veľmi dobrý marketingový ťah zo strany SMER-u, dokonca musím povedať, že keď som hovoril, že dôjde k poklesu disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní o 23 mil. eur, teraz, po tom, čo sa pozmeňovacím návrhom, ktorý je v spoločnej správe, zvyšuje platba za poistencov štátu o 52.4 mil. eur voči návrhu štátneho rozpočtu, sa dokonca ešte aj preklopíme na, o veľmi malinký chĺpok, to znamená, realita bude vyzerať viac, že nárast disponibilných zdrojov bude 30 mil. eur pre zdravotné poisťovne.
Napriek tomu, že to na prvý pohľad môže vyzerať pre niekoho, kto nepozná všetky tieto súvislosti, o ktorých hovorím, ako dobrá správa, chcem konštatovať a znovu si pomôžem touto tabuľkou. (Vystupujúci ju ukazuje plénu.) To je veľa čísel, ja viem, veľmi dobre to SMER urobil, lebo nás mätie, čím viac čísiel, tým väčší chaos. Že veľmi jednoducho vám to tu chcem ukázať, dámy a páni, že toto je rozpočet na rok 2013, toto je to, čo doniesol pán minister Kažimír do Národnej rady, a toto bude zrejme realita, keď prejde pozmeňovací návrh. Takže pozor. Mal tu byť pokles zdrojov zdravotných poisťovní o 23 mil. eur. Tým ale, že sa zvýšila platba za poistencov štátu, vlastne oproti roku 2013 tu bude nárast disponibilných zdrojov o 30 mil. eur. Dobrá správa, nie? Výborný marketingový ťah. Platba za ekonomicky aktívnych, tak ako ju plánovali v štátnom rozpočte, sa nemení oproti minulému roku, teda roku 2013, tomuto roku, aby som bol presný, je tu nárast o 108 mil. eur, že tí, ktorí pracujú, zaplatia viac. A teraz ideme k tomu dôležitému, to, čo platí minister Kažimír, to, čo platí Ficova vláda, že platba za poistencov štátu: pokles oproti roku 2013 v návrhu štátneho rozpočtu bol 131 mil. eur, miesto 1 mld. 283 mil., toľko štát zaplatí v roku 2013, bol návrh len 1 mld. 152 mil. Pán minister vrátil, čo zobral, 52,4 mil. To znamená, dostali sme sa na augustové čísla pôvodného návrhu a štát bude za poistencov štátu platiť 1 mld. 204 mil. eur. Dámy a páni, ale ešte stále je to o 79 mil. eur menej, ako štát zaplatil za svojich poistencov v roku 2013 a ešte stále je to o 154 mil. eur menej, ako sme platili za poistencov štátu v roku 2012, keď návrh štátneho rozpočtu pripravil Ivan Mikloš a vláda Ivety Radičovej. Toto je realita čísel. Nenechajte sa popliesť, lebo každý vyberie len jedno číslo, to, ktoré sa mu hodí, a to komunikuje. Vynikajúci bol pán štátny tajomník Pellegrini, pridávate 50, lepší výber daní, pridávate 52, lebo pre zdravotníctvo treba. Vynikajúce. Musím povedať, že vynikajúce.
No dobre, ale buďme úprimní, čo spôsobuje vlastne teda, logicky z týchto čísel, to už ekonómovia vedia, ale ja to napriek tomu podčiarknem, to, že vlastne existuje nejaký medziročný nárast disponibilných zdrojov v zdravotných poisťovniach o 30 mil., je celé postavené na ekonomicky aktívnych. Vláda nešetrí na sebe, vláda šetrí na ľuďoch. To tí ľudia, ktorí od rána do večera pracujú, platia dane a odvody, tí ľudia, ktorým zvyšujete vymeriavacie stropy, zavádzate odvody z dividend, zavádzate odvody dohodárom, títo ľudia, ktorí sa poctivo snažia uživiť svoje deti, majú malé alebo stredné firmy, dávajú prácu druhým ľuďom, držia zamestnanosť v ťažkých regiónoch, to od nich chce vláda vybrať o 108 mil. eur viac ako minulý rok a oni majú zaplátať tú dieru, kde sa ministrovi Kažimírovi nezvýšili peniaze na zdravotníctvo. To je celá realita. Mimochodom, ak narastú zdroje zdravotných poisťovní o 30 mil. eur, v percentách je to nárast o 0,77 percenta. Poviem po slovensky, nekryje to ani infláciu. Štefan Kuffa, žiadne navyšovanie platieb od zdravotných poisťovní nebude, nebudú mať z čoho navyšovať platby. Nemajú peniaze. To je realita štátneho rozpočtu.
To, že to majú zaplatiť ekonomiky aktívni, to, ako plytvá vláda v iných rezortoch a potom jej nezostávajú peniaze na poistencov štátu, uvediem na konkrétnych číslach. Znovu dôkazy: v roku 2009 bol podiel platby štátu na zdrojoch poisťovní 32 % a 68 % boli ekonomicky aktívni. V roku 2014 bude podiel platby štátu len 27 % a 73 % budú ekonomicky aktívni. Jasné ako facka. Podiel za poistencov štátu na celkových zdrojoch v zdravotných poisťovní klesá a štát sa to snaží vybrať od ekonomicky aktívnych. Toto je takzvaná sociálna politika SMER-u, takto to vyzerá v číslach.
Dámy a páni, v úvode som hovoril, že zdravotníctvo už nie je prioritou tejto vlády. Naozaj nie je a poviem vám to na ďalších číslach, niečo tu už dnes odznelo, ak sa opakujem, tak sa ospravedlňujem. Podiel kapitoly ministerstva zdravotníctva na celkových príjmoch verejnej správy klesne z 5,9 % na 4,9 percenta. Po druhé, podiel celkových verejných zdrojov na celkových príjmoch klesne zo 16,7 % na 15,4 percenta pri raste príjmov verejnej správy o 7,2 percenta. Samotná kapitola ministerstva zdravotníctva poklesne o 11 percent. A to vám chcem povedať a dnes to už tu odznelo, ale opakovanie je matka múdrosti, že vláda Roberta Fica si v programovom vyhlásení napísala: "Vláda bude počas svojho funkčného obdobia hľadať možnosti a zdroje dofinancovania výpadkov spôsobených znížením platby za poistencov štátu predchádzajúcou vládou." Rozumiete? V roku 2012 bola platba za poistencov štátu 4,16, vláda hľadala zdroje, nenašla, 3,82. Po marketingovej finte 4 percentá. Reálne o 79 mil. eur menej ako minulý rok a o 154 mil. eur menej, ako dával Ivan Mikloš v rozpočte v roku 2012. Hľadali, hľadali moji radcovia, nenašli. To je realita. Vláda neplní vlastné programové vyhlásenie vlády v časti zdravotníctvo.
Dámy a páni, tento návrh rozpočtu, ktorý tu máme pred sebou, napriek tomuto pozmeňovaciemu návrhu, ktorý trošku opravil tú situáciu aspoň v tom, že máme nejaký minimálny nárast celkových zdrojov o 1,7 promile a disponibilných zdrojov o 0,77 %, aspoň je akýmsi nárastom oproti minulému roku, aj keď veľmi biednym, nekryjúcim ani infláciu a reálne potreby. Tento rozpočet nás vrátil v zdravotníctve do roku 2007. Vtedy naposledy štát platil za svojich poistencov 4 percentá. Ale reálne hrozilo z 3,82, že nás vráti pred Zajaca do roku 2004. Vtedy sme sa naposledy handrkovali o to, koľko bude vlastne tá platba, ktorú štát zaplatí do zdravotníctva.
Rád by som povedal, že skutočnosť, že nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní o 30 mil. eur, teda o necelé percento, nekryje ani infláciu, sa veľmi trpko prejaví v slovenskom zdravotníctve. Predovšetkým vás chcem, dámy a páni, informovať o tom, pre rozpamätanie sa, že sme tu v tejto snemovni schválili tretiu etapu zvyšovania platov lekárov. Lekárom sa v budúcom roku budú zvyšovať platy. Náklad podľa doložky finančných vplyvov vládneho návrhu zákona bude 19 mil. 278 tis. eur. Dámy a páni, na to zdravotné poisťovne nemajú peniaze. Ja som sa na to tu pýtal, pani ministerka odpovedala, že teda tie poisťovne budú rýchlejšie posielať tie peniaze a to tým sa vlastne nejak vykryje. Tak neviem, ako rýchlo ti musia, Števo Kuffa, poslať tie peniaze, ale budú musieť rýchlejšie posielať. Lebo fakt je, že 20-miliónový reálny nárast nie je nikde krytý v tomto rozpočte. Ten nárast, ktorý tam je, 30 mil., nekryje ani reálnu infláciu, teda pravidelnú valorizáciu platieb, ku ktorej dochádza v zdravotníctve.
Chcem tiež povedať, že sestry sa zvýšenia miezd v budúcom roku nedočkajú. Bolo by fér, keby túto správu pani ministerka komunikovala. Asi ju bude komunikovať až po prezidentských voľbách, tomu ja zas marketingovo rozumiem. Ale reálne pani ministerka nevybavila pre sestry ani cent. Naopak, nebyť dobrej marketingovej politiky strany SMER, ktorá pochopila, že predsa len tých 52,4 mil. eur, ktoré zobrala za poistencov štátu medzi augustom a októbrom, v tom decembri bude musieť vrátiť pozmeňovacím návrhom, tak by bolo ešte menej peňazí z verejných zdrojov na krytie zdravotnej starostlivosti. A sestry sú platené z týchto peňazí. Keď nedôjde k zvýšeniu platieb pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, im darmo dáte príkaz zvyšovať platy, oni na to reálne fyzicky nebudú mať peniaze. A ak budú zvyšovať platy, tak len na úkor rastúcich dlhov a deficitu.
A to je vlastne tretí problém, o ktorom chcem hovoriť. Pán minister Kažimír už túto kritiku počul v tejto snemovni, bude ju dnes počuť aj odo mňa. Ministerstvo financií cudne prižmúrilo oči nad tým, že slovenské nemocnice sa zadlžujú. To je fakt. Slovenské nemocnice sa zadlžujú a nič na tom nemenia ani pekné vyhlásenia ministerky zdravotníctva, ako sa už podarilo spomaliť tempo zadlžovania nemocníc, ako je to zadlžovanie nemocníc už menšie. Rozpočet reálne neráta so zadlžovaním nemocníc. Musím povedať, že to rozpočtu vyčítala aj Európska komisia vo svojej jesennej prognóze.
A teraz použijem čísla, lebo viete, teraz, keby som povedal nejaké číslo, vy by ste povedali, že zase je to šírenie zlých správ. Pán minister Kažimír by mi povedal, že to opozícia tak rada robí, tak ja sa budem držať toho najoficiálnejšieho čísla, ktoré máme k dispozícii, a to je číslo, ktoré zverejnil Inštitút finančnej politiky ministerstva financií. Myslím si, že to je inštitúcia, ktorej by aj pán minister, aj ja, by sme mali dôverovať. Inštitút finančnej politiky ministerstva financií odhaduje dlh zdravotníckych zariadení do konca roku 2013 vo výške 330 mil. eur. Dámy a páni, 330 mil. eur. No ale zaujímavé je aj pozrieť si, aký bol dlh zdravotníckych zariadení na konci roka 2012. Podľa ministerstva financií bol vo výške 230 mil. eur. Preložené do slovenčiny, medziročný nárast zadlženia nemocníc je 100 mil. eur, mesačne to vychádza 8,3 mil. eur, o toľko sa zadlžujú naše nemocnice. Len dlh voči Sociálnej poisťovni, pána riaditeľa Muňka tu nevidím, ale len dlh voči Sociálnej poisťovni narastá mesačne o 3 mil. eur.
Dámy a páni, takto vyzerajú pohľadávky v Sociálnej poisťovni voči nemocniciam. (Vystupujúci ukazuje plénu graf.) V 2006-om prebehlo oddlženie, v 2005-om, pardon, pripravovali sme nemocnice na akciové spoločnosti, potom prišla vláda Roberta Fica, narastali platby aj za poistencov štátu, aj celkové platby od ekonomicky aktívnych do zdravotníctva. Zjavne vidíte, že to tempo zadlžovania nebolo také veľké, ale bolo. Potom prišiel rok 2009, keď už predsa len dosahovalo nejakú kritickú hranicu a prišli tzv. návratné finančné výpomoci prvej Ficovej vlády, klesol celkový dlh. Potom sa znovu začali nemocnice zadlžovať tempom, to bolo za vlády Ivety Radičovej, dlh voči Sociálnej poisťovni. Potom prišlo oddlženie, ktoré realizovala vláda Ivety Radičovej vo výške 310 mil. eur, pretože sme pripravovali nemocnice na transformácie na akciovú spoločnosť. Ale toto je všetko história, len prechádzam ten graf. A toto je realita. Toto je druhá vláda Roberta Fica, tu začala a takto pokračuje. To žlté sú štátne nemocnice, to červené sú ostatné nemocnice samosprávnych krajov, miest a obcí, neziskové organizácie, súkromné nemocnice, a to hnedé je celková miera zadlžovania voči Sociálnej poisťovni. A ten celý bonmot, ktorý tu prebiehal na konci roka 2012, to, čo pani ministerka hovorila a všetci sa tešili, lebo SMER má výbornú marketingovú schopnosť vybrať nejakú vytrhnutú informáciu z kontextu a urobiť z toho obrovský humbug, že tempo zadlžovania nemocníc sa spomalilo, je tento zárez, prosím pekne, ktorý si všimnete na zadlžovaní, tempe zadlžovania štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovne. Tento zárez premietol sa aj do celkového dlhu, ktorý vyplýva len z toho, že keď sa dobre pamätáte v 2012. v polroku sa rozpustila rezerva 50 mil. eur, ktorá bola pripravená na poistné za poistencov štátu, na platy sestier sa poslala do nemocníc. Peniaze prišli do nemocníc, ministerka štátnym povedala, že trošičku svižnejšie zaplatia aspoň tej sociálke, niečo poplatia, oni poplatili, tak im trošku klesol ten dlh voči sociálke. V okamihu, jak tento efekt ustal, zadlžovanie pokračuje rovnakým tempom.
Toto je tikajúca bomba. A keď mi poviete, že možno nejak, viete, sociálka, to je štátna inštitúcia, veď nejak ten Fico tomu Muňkovi už dohovorí, tak si pozrite niečo iné, čo mňa ako lekára viacej zaujíma ako Sociálna poisťovňa. (Vystupujúci ukazuje plénu graf.) Toto je SKmed - to je skupina spoločností, ktoré dodávajú zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotnícky materiál. Tu začína Ficova vláda, tu bolo oddlženie, tu sa ani ten zúbok, ktorý som ukazoval na konci roku 2012, ako efekt 50 mil. eur neprejavil. Splatnosť faktúr už dávno prebila hranicu 100 dní. Dvesto, 230 dní je splatnosť faktúr. To sú tí, ktorí dodávajú obväzy, kĺby, striekačky, infúzie. Nemocnice sú stále viac a viac zadlžené. Pán minister Kažimír sa tvári, že to nevidí. Nemá na to peniaze. Ja tomu rozumiem, že na to nemá peniaze. Potrebuje ich míňať niekde inde. Ale toto je realita, ktorá nás v tomto roku práve začala dobiehať. Skúsenosť totižto hovorí, že keď dlh prekročí 300 mil., dodávatelia začnú byť nervózni a začnú dodávať len za keš peniaze. Viete, jak to prebieha? Prebieha to tak, že keď chcete dodať šicí materiál, tak vám dôjde firma a povie: ´Fajn, doniesol som teda ten kontajner a vy mi na drevo položíte peniaze, teraz hneď, už nečakám. Poslednú faktúru ste mi zaplatili minulý rok po roku. Už nečakám.´ Toto je realita. Tu sa dostávame.
Všetko bude nedostatkové budúci rok v slovenských nemocniciach.
Pán minister Kažimír, zlá správa, ktorú vám chcem povedať, ja som ju povedal pri prerokovaní štátneho rozpočtu v decembri minulého roku. Chystajte si peniaze! Neviem, či sa vám podarí urobiť zámenu aktív, či ako to voláte v Slovenských telekomunikáciách, ale keď by sa náhodou tá zámena aktív, teda privatizácia po slovensky, podarila, tie peniaze potrebujeme tu, že bude problém poskytovať zdravotnú starostlivosť v nemocniciach. Ja viem, že vy strčíte hlavu do piesku, pani ministerka sa ešte dvakrát usmeje, faktom je, že keď nemáte čím zašiť ranu, lebo vám nechcú dodať, je problém. Tristotridsať miliónov, Inštitút finančnej politiky. Pán Filko aspoň nech odhaduje menšie čísla. To by som sa ešte mohol tváriť, že chvíľu počkáme.
Čiže zhrnuté a podčiarknuté, to je tretí okruh problémov, ktorý nás reálne v zdravotníctve ohrozuje.
A teraz idem k tomu, čím som možno začal a pomaly aj budem končiť, lebo uvedomujem si, že SMER je už dávno rozhodnutý, ako bude hlasovať. Rozpočet bude schválený. Napriek tomu chcem mať kľudné svedomie, že som upozornil na všetky riziká, aj na to, čo nás bude čakať v budúcom kalendárnom roku, ako to reálne vyzerať.
Napriek tomu by som sa vrátil znovu k tej téze, ktorú som postavil na začiatku svojho vystúpenia. Vláda nešetrí na sebe, vláda šetrí na ľuďoch. Ministerstvo vnútra, program Efektívna a spoľahlivá štátna správa, nárast 175 mil. eur oproti minulému roku, poistné za poistencov štátu, pokles o 75 mil. eur oproti minulému roku. Toto je realita, ktorú doniesol SMER do tohto parlamentu, a ani pozmeňovací návrh, ktorý som už započítal do týchto čísel, to veľmi nezmenil.
Ako to bude vyzerať reálne v praxi? Radi hovoríte o ľuďoch, kolegovia zo SMER-u, tak ja vám poviem, ako to bude reálne vyzerať v praxi.
Reálne v praxi to bude vyzerať tak, že ľudia budú doplácať viac za lieky, lebo zdravotné poisťovne majú ani nie percentuálny nárast disponibilných zdrojov, ktorý nevykryje ani nutné inflačné navýšenie voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Prichádzajú vždy novšie a drahšie molekuly, novšie a drahšie lieky a zdravotné poisťovne nemajú viac peňazí, aby platili viac za liek, a teda menej doplácali pacienti. Prejaví sa to tak, že budú viesť veľmi konzervatívnu liekovú politiku. Budú minimálne navyšovať platby za jednotlivé lieky, respektíve navrhovať nižšie platby za nové lieky, ktoré prídu na trh. Pacienti, práve dôchodcovia, tí najchudobnejší, chorí, tí budú doplácať viac za lieky. Pacienti budú viac doplácať u lekárov. No lebo čo urobí slovenská ambulancia, keď nedostane vyššiu kapitačnú platbu? Čo urobí slovenská ambulancia, keď jej nebudú valorizovať platbu za bod? Ako vykryje rastúce ceny? To, že sestrička chce lepší plat, to, že chce lepší plat lekár, to, že sú drahšie čistiace prostriedky, to, že budú drahšie pohonné hmoty, to, že je drahšia réžia? Ako to má vykryť? Ja vám poviem, ako to vykryje. Vymyslí ďalšie platby, ktoré nikde nie sú uvedené v zákone a vyhláške, ani v nariadení, ktoré budú platiť pacienti. Už sme tu o tom rozprávali. Tri eurá – poplatok za röntgen, 5 eurá – poplatok za vypísanie kladenky, 2 eurá – poplatok za podanie injekcie. Lebo, viete, povie lekár, mne to poisťovňa nechce zaplatiť.
Čiže pacienti, aj vaši voliči, dámy a páni so SMER-u, budú doplácať u lekára viac za rôzne vymyslené poplatky a doplatky. No a dlhšie sa bude čakať aj na operácie. Už sme to tu riešili viackrát v Národnej rade. Tým, že nie je nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní, ani kryjúcich infláciu, sa v praxi prejaví tak, že ľudia budú čakať dlhšie na plánované výkony, lebo nebude viac peňazí na to, aby boli rýchlejšie operovaní, aby sa skracovalo ich čakanie. Práve naopak, pri rastúcich nákladoch a rovnakých peniazoch, pomerne jednoduchá úvaha, je logické, že čakanie na daný výkon sa bude predlžovať, lebo zdravotné poisťovne nebudú mať z čoho navyšovať platby.
Zachytil som jedno vyjadrenie pána ministra financií Kažimíra, ktorý povedal, že preto je také nízke alebo malé konsolidačné úsilie v tomto roku, lebo ľudia si musia trochu oddýchnuť. No, pán minister Kažimír, neviem, ktorí ľudia si musia trochu oddýchnuť, ale pacienti si neoddýchnu. Tí budú doplácať viacej za lieky, budú platiť viacej u lekára a budú čakať dlhšie na operácie.
Dámy a páni, je to zlý návrh rozpočtu. Chcem vás poprosiť, aby ste nehlasovali za tento návrh rozpočtu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
