Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som takisto aj v druhom čítaní vystúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame včera a dnes v pléne Národnej rady, a veľmi pozorne som počúval celú tú rozpravu a bola naozaj veľmi zaujímavá. Trošku mi chýba väčšia argumentácia zo strany ministerstva zdravotníctva na obranu...
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som takisto aj v druhom čítaní vystúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame včera a dnes v pléne Národnej rady, a veľmi pozorne som počúval celú tú rozpravu a bola naozaj veľmi zaujímavá. Trošku mi chýba väčšia argumentácia zo strany ministerstva zdravotníctva na obranu toho, čo prinieslo do Národnej rady. Predpokladám, že pani ministerka, predpokladám, že pani ministerka v záverečnom slove teda bude na to reagovať, ale neočakávam, že povie niečo iné ako v úvodnom slove na prebiehajúcu diskusiu, teda že existuje tu nejaká smernica Európskeho spoločenstva, a teda my sa jej musíme držať a v zmysle tejto smernice je predložený tento návrh zákona.
Keď ale chceme o ňom naozaj diskutovať vecne, musíme sa pozrieť na celý príbeh pracovných zdravotných služieb, ktorý sa tu začal rozvíjať niekedy od roku 2000, a zvlášť dôležitý moment, na ktorý chcem upozorniť, je obdobie, keď bol ministrom zdravotníctva pán Valentovič. Včera mi to pripomenuli aj kolegovia z výboru pre zdravotníctvo za stranu SMER, ktorí sa na to veľmi dobre pamätajú, lebo to, čo je tu dnes v Národnej rade, trošku v inej verzii tu už bolo a pôvodná predstava ministerstva zdravotníctva niekedy v rokoch 2007 - 2008 bola tiež taká, aby sa pracovná zdravotná služba rozšírila na ďalšie kategórie pracujúcich okrem rizikových kategórií 3 a 4. Jednoducho z dôvodu ochrany zdravia ľudí pri práci, ten, tá ambícia je teda ušľachtilá, už na to tu poukázali niektorí predrečníci, ono to tak dobre znie, že my tu teda v tej legislatíve chceme to rozšíriť, aby tá pracovná zdravotná služba, ktorá, určite mnohé z nich, ako, samozrejme, môžu existovať nejaké výnimky, ktoré sa nechovajú zodpovedne, ale predpokladám, že drvivá väčšina pracovných zdravotných služieb svoju robotu robí dobre a vie svoju robotu robiť. Veď tam robia aj moji kolegovia lekári, ktorí tú svoju robotu ovládajú a vedia ju robiť. A teda ambícia bola taká ešte za čias ministra Valentoviča, to bolo v čase prvej vlády Roberta Fica, aby sa to rozšírilo aj na ostatné pracovné kategórie, teda aby čo najviac pracujúcich bolo chránených pracovnou zdravotnou službou od nevhodných pracovných podmienok, aby bolo monitorovaných, či im vznikajú nejaké zmeny v ich zdravotnom stave.
Treba povedať, že tú bitku, ktorú sme vtedy zvádzali počas prvej Ficovej vlády, tak teraz to, čo sa tu deje v pléne počas prvého a druhého čítania mi to veľmi pripomenulo, lebo bola skoro totožná. Tá diskusia bola o tom, že dobre, pracovná zdravotná služba áno, ale len tým, ktorí to naozaj potrebujú, pretože pracovnú zdravotnú službu bude musieť platiť zamestnávateľ. Sú to preňho náklady. Sú to preňho náklady, sú to preňho finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na niečo úplne iné, a je otázne, že tam, kde to treba dať, kde treba dať, kde treba zaplatiť, prosím, nech to je, ale tam, kde je to zbytočné, tak tam to zbytočne nedávajme do legislatívy. A musím povedať, že aj vďaka kolegom zo SMER-u počas prvej Ficovej vlády sa nám podarilo vtedy urobiť tak, že rizikové kategórie 3 a 4 zostali chránené pracovnou zdravotnou službou, v kategórii 2 sme to vyriešili tak, že niektoré vybrané skupiny museli byť chránené pracovnou zdravotnou službou s tým, ale - a to je veľmi dôležité -, že malé firmy do 50 zamestnancov nespadali pod pracovnú zdravotnú službu, čo bolo veľmi vrelo privítané, predovšetkým, myslím, tým v kategórii 2, v kategórii 3, 4 je vždy pracovná zdravotná služba, aby som bol presný. To bolo vtedy veľmi vrelo privítané predovšetkým malými podnikateľmi, živnostníkmi, lebo naozaj si predstavte toho živnostníka, ktorý dáva prácu dvom-trom ľuďom, a vy mu vyrábate ďalšie a ďalšie náklady nezmyselnými povinnosťami. No. Dnes teda máme platné... Samozrejme, ten príbeh pokračoval ďalej, už ho dorozprávam. Ten príbeh pokračoval ďalej. Keď bol ministrom práce sociálnych vecí pán Mihál a ministrom zdravotníctva pán Uhliarik, doznal zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a ďalších zmien a tá podstatná zmena bola, že dnes máme povinnú pracovnú zdravotnú službu iba pre kategórie pracovníkov 3 a 4, teda tí, ktorí vykonávajú rizikové práce. A celá kategória 1 a 2 je mimo pracovnú zdravotnú službu. Myslím si, že bývalý pán minister Mihál to tu vysvetľoval dostatočne podrobne aj so štatistikami, nebudem to opakovať, je to úplne zbytočné.
Pani ministerka ale priniesla novelu zákona. A táto novela zákona, to prvé, čo chcem povedať, je, že ponecháva platným to, čo platným je aj dnes, aby rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4, aby pre ne bol zabezpečený zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti prácou tímu pracovnej zdravotnej služby. Ale to, čo je nové, čo prináša táto novela, je, aby zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2, zabezpečil dohľad nad pracovnými podmienkami jednou fyzickou alebo právnickou osobou samostatne, ktorou môže byť lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, iný zdravotnícky pracovník, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady, alebo bezpečnostný technik, alebo môže využiť tím pracovnej zdravotnej služby. Toľko návrh, o ktorom vlastne diskutujeme.
To ďalšie, čo chcem povedať, je, že pozitívne kvitujem skutočnosť, že zákon dáva výnimku samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí nezamestnávajú nikoho iného, čiže keď je niekto sám živnostník a sám podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba a je v kategórii 1 alebo 2, tak nepotrebuje byť pod dohľadom bezpečnostného technika a nepotrebuje byť pod dohľadom nad pracovnými podmienkami a nepotrebuje ani platiť pracovnú zdravotnú službu, ale v okamihu, keď zamestná čo i len jedného jediného človeka, všetko, čo som čítal vyššie, sa naňho už vzťahuje. Samozrejme, je úplne prirodzené a v tejto rozprave to tu opakovane odznelo, že zamestnávatelia sa proti tomu bránia. Povedzme si to otvorene, netvárme sa, že sa proti tomu nebránia, a pre zamestnávateľov by bolo najlepšie, keby legislatíva zostala v tej forme, v ktorej je. Rizikové práce v kategórii 3 a 4 pracovná zdravotná služba, práce v kategórii 1 a 2 nič. To by bolo určite pre nich najlepšie a oni logicky sa proti akémukoľvek rozširovaniu týchto povinností a nárastu nákladov bránia a protestujú. Opakovane sme diskutovali aj na výbore pre zdravotníctvo o tom, že teda rokovalo sa zo zamestnávateľskými zväzmi, rokovalo sa s úniou zamestnávateľov, došlo k nejakému kompromisu, no tak, viete, keď vláda príde s tým, že niečo chce rozširovať a chce s niečím prísť, tak je logické, že sa vyjednáva a hľadá sa kompromis, a musím povedať, že vláda má alebo ministerstvo zdravotníctva má dva silné argumenty, ktoré sú aj v dôvodovej správe a odzneli aj v rozprave. Ten prvý argument je to, že u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie dva, je priznaných až 66 % chorôb z povolania, a ten druhý argument, ktorý používa ministerstvo zdravotníctva, je, že sme viazaní nejakou smernicou Európskeho spoločenstva, k nej sa ešte dostanem, a stanoviskom Európskej komisie, ktoré nám vyčíta, že nechránime dostatočne pracujúcich na Slovensku, že dohľad nad pracovnými podmienkami nemáme dostatočne na Slovensku zabezpečený. Čiže to sú argumenty ministerstva zdravotníctva.
No, zhrnuté a podčiarknuté, to prvé, čo chcem povedať, je, že povinnosť rozšíriť dohľad nad pracovnými podmienkami, prípadne pracovnú zdravotnú službu pre 1. a 2. kategóriu pracovníkov, nech to už ministerstvo zdravotníctva zmiernilo v návrhu zákona akokoľvek, podnikateľov nepoteší, súkromných podnikateľov, ktorí dávajú prácu, jednoducho nepoteší, pretože pre nich je to nárast nákladov, a to si, prosím, dámy a páni, dobre uvedomte. Ja som to povedal aj na výbore pre zdravotníctvo a poviem to aj tu. Viete, keď si predstavíte toho podnikateľa, ktorý v Trebišove alebo v Michalovciach - tam sa úžasne točí ináč biznis na východe Slovenska - zamestnáva 30 alebo 40 ľudí a trápi sa, naháňa odbyt, naháňa zákazky, trápi sa s pracovnou silou, ktorú tam má, a vy mu budete - a to robia naši priatelia zo SMER-u veľmi radi - stále váľať nové a nové povinnosti, ako má chrániť osobné údaje, ako má platiť odvody, zadržíte mu vratku DPH, však lebo práve teraz štátu nejde, nebude vedieť uspieť v žiadnom verejnom obstarávaní, lebo neni práve na zozname tých správnych firiem, ako to v súčasnosti na Slovensku prebieha skrátka. A ešte mu priložte teraz pracovnú zdravotnú službu alebo dohľad nad pracovnými podmienkami, prikladajte mu stále nové a nové na jeho plecia, až v jeden deň si ten zamestnávateľ povie ako nemálo živnostníkov na Slovensku: "Viete čo, ja na to kašlem. Ja budem zamestnávať sám seba, ja budem robiť nejaký inžiniering alebo poradenstvo, ja sám seba nejak, nejak uživím a svoju rodinu a ja na to kašlem, ja nebudem podnikať za takýchto podmienok."
Len teraz moja otázka je, že tých 30 alebo 40 pracovníkov, ktorých sme tak neobyčajne chceli ochrániť, aby mali skvelé pracovné podmienky, bude nezamestnaných. Treba povedať, že už ich nebudeme musieť tým pádom chrániť pred nevhodnými pracovnými podmienkami, lebo budú sedieť u seba doma a budú poberať od Richtera sociálne dávky. A na to - a môžte sa na mňa aj hnevať kľudne - a na to upozorňujem opakovane, že keď budeme komplikovať podnikateľom prácu, keď budeme komplikovať živnostníkom to, aby sa sami živili a prípadne dávali prácu ďalším ľuďom, tak budeme len zvyšovať závislosť ľudí od štátu a zaťažovať sociálny systém. A toto sú, viete, vy mi poviete, no aj toto tento zákon to iste nespôsobí, to teraz dramatizuješ. Viete, jeden nie, ale ono je to ten, ako to hovoril klasik, smrteľný kokteil, ktorý tu mieša vláda Roberta Fica, a stále pridáva novú a novú kvapku. To si všimnite. Neodoberá, ale pridáva. Toto je ďalšia kvapka. Tá moja druhá poznámka, ktorú chcem povedať, je, že štátne firmy - a na to tu už bolo upozornené - budú mať možno k tomu iný prístup. Ja nechcem byť taký, jak by som povedal, dopredu jasne vidiaci veci, ako možno môj kolega pán poslanec Hlina, ktorý má skúsenosť, ktorú tu stále hovorí, o Slovenskej pošte, a teda predpokladá, že sa takisto budú chovať všetky štátne firmy. Mojou otázkou je, že pre štátne firmy, ktorým sa darí a ktoré vedia celkom dobre hospodáriť, lebo majú takú oblasť, že vedia tú svoju robotu urobiť, to bude reálne znamenať minimálne to, že im stúpnu náklady, respektíve klesne im zisk. A oni sa nebudú trápiť hľadaním nejakých jednoduchších verzií, ako to urobiť, oni si jednoducho objednajú pracovnú zdravotnú službu. Objednajú si pracovnú zdravotnú službu, budú jej platiť. Takže ak to chcete tak jednoducho po smerácky povedané, tak to aj tak jednoducho poviem, to znamená, štátu narastú náklady a súkromným firmám, ktoré robia pracovnú zdravotnú službu, narastú zisky. Takto to bude v praxi fungovať, skúsenosť Slovenská pošta. Čiže to som chcel možno povedať a teraz idem k samotnej smernici.
Čo sa týka 66 % chorôb z povolania, ktoré sú zisťovania u pracovníkov v druhej kategórii, myslím, že pán poslanec Mihál sa k tomu vyjadril tak presne a tak jasne, že, samozrejme, keď máte obrovskú skupinu zamestnancov v kategórii 1 a v kategórii 2 a máte malý počet chorôb z povolania, tak je logické, že keď v trojke a štvorke máte veľmi málo zamestnancov a v dvojke veľmi veľa zamestnancov, tak to percento z celkového počtu chorôb povolaní, štatistika, ja som mal jednotku z matematiky. Takže ale číslo vyzerá dramaticky. Poďme k samotnej smernici na ktorú sa odvoláva ministerstvo zdravotníctva.
Smernica v čl. 7 bod 3 hovorí: "Ak sa tieto ochranné a preventívne opatrenia nemôžu zorganizovať z dôvodu nedostatku kvalifikovaného personálu v podniku a alebo v prevádzke zamestnávateľ si najíma kvalifikované externé služby alebo osoby."
Na toto sa odvoláva ministerstvo zdravotníctva, na základe toho prichádza s riešením, ktoré máme napísané, že dohľad nad pracovnými podmienkami v kategórii 1 a 2 má vykonávať lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník alebo iný zdravotnícky pracovník, bezpečnostný technik alebo tím pracovnej zdravotnej služby. Ako som už o tom hovoril, predpokladám, že hlavne v štátnych firmách nebudú tak pozerať na každé to euríčko a objednajú si dobre drahú pracovnú zdravotnú službu. Samozrejme, súkromní podnikatelia sa to budú snažiť buď vyriešiť vlastným kvalifikovaným personálom, rozumej bezpečnostným technikom, alebo si najmú nejakého teda lekára s atestáciou zo všeobecného lekárstva alebo nejakého verejného zdravotníka, ktorý im to za nejaký paušál bude robiť, tento dohľad nad pracovnými podmienkami, tak či tak to pre nich znamená náklad.
Zaujímavý je ináč aj, zaujímavá je ináč aj pôvodná anglická verzia, kde je používané slovo competent personal, čiže kompetentný človek, u nás je to z toho už kvalifikovaný personál, čiže to je možno o tom, že, samozrejme, vždy je to aj závislé od toho, akým spôsobom chcete vyjsť v ústrety tejto smernici. A ja si myslím, že v ústrety tejto smernici ministerstvo zdravotníctva nemuselo vyjsť až do tejto širokej miery. Ja si stále myslím, že sme mali hľadať nejaké čo najlacnejšie riešenie pre firmy, ktoré zamestnávajú ľudí v 1. a 2. kategórii. Tu možno budem so svojou vzácnou kolegyňou pani doktorkou Horváthovou v nesúhlase, aj keď si viem predstaviť to, čo ona vysvetľovala. Keď ste dávali pozor pri jej pozmeňovacích návrhoch, hovorila, že nie je šťastné, aby dohľad nad zdravotnými, nad pracovnými podmienkami aj škodlivosťou pracovných podmienok pre zdravie ľudí robil bezpečnostný technik. Ona hovorí, že by to mal robiť zdravotník, či už verejný zdravotník, či už lekár so špecializáciou vo všeobecnom lekárstve, alebo zdravotník, ktorý na to má príslušnú kvalifikáciu. A tomu sa dá rozumieť, dámy a páni. Tomu sa dá rozumieť.
Pre mňa je ale oveľa väčší problém to, že načo je tam pri kategórii 1 a 2 napísaná "alebo pracovná zdravotná služba", lebo keď je tam "alebo pracovná zdravotná služba", bude to prebiehať presne tak, ako som to popisoval ja a moji kolegovia, to znamená, tí, ktorí majú veľa peňazí a držia sa hesla, že z cudzieho krv netečie, lebo sú to štátne peniaze, teda naše, teda vaše, voličov a občanov tejto krajiny, tak tí to budú kľudne míňať v pracovnej zdravotnej službe. Ten súkromný podnikateľ sa bude trápiť buď s vlastným bezpečnostným technikom, alebo si na nejaký malý úväzok najme toho verejného zdravotníka, aby mu dohliadal, tak či tak to preňho budú znamenať náklady.
A na záver chcem už len povedať, že dalo sa to riešiť aj ináč, dalo sa to riešiť aj lacnejšie, ja si myslím, že ak máme dodržať smernicu, tak teda platí, že pre pracovníkov v 3. a v 4. kategórii povinne pracovná zdravotná služba. Keď máme dodržať smernicu a veľmi pozorne som ju preštudoval, tak platí, že máme zabezpečiť nejaký dohľad nad pracovnými podmienkami a škodlivosťou pre zdravie pracovných podmienok pre pracovníkov v 1. a 2. kategórii, ale to, čo sa dalo kľudne urobiť, je, aby tento dohľad zabezpečil externý zdravotník, rozumej lekár so špecializáciou vo všeobecnom lekárstve, verejný zdravotník alebo zdravotník s príslušnou špecializáciou, prípadne bezpečnostný technik, aby tam nebola napísaná pracovná zdravotná služba, to je len jeden riadok, jedno slovo v celom, opakovane v tomto návrhu zákona. A to, čo sme mohli využiť, o čom tu už tiež bola reč, je, aby sme jednoducho motivovali ľudí chodiť na preventívne zdravotné prehliadky, lebo, dámy a páni, ak si ten podnikateľ... A teraz sa vrátim k zdraviu.
Vžite sa do toho, teda máte pracovníkov v 2. kategórii, ste súkromná firma, tento živnostník, ktorý zamestnáva, alebo táto eseročka, ktorá zamestnáva 20 ľudí, si jednoducho nemôže dovoliť pracovnú zdravotnú službu. Ani to neurobí. Čiže to bude riešiť buď svojím bezpečnostným technikom, alebo bude to riešiť nejakým verejným zdravotníkom, ktorý urobí dohľad nad pracovnými podmienkami. Dobre. Bude sledovať to, či nesedia veľa pracovníci pri počítači, či majú dobré stoličky, či im neťahá klimatizácia na chrbát, či sa dobre vetrajú miestnosti a mohol by som pokračovať ďalej. Ale aký budeme mať dohľad nad zmenami zdravotného stavu pracovníkov? No žiadny v prípade bezpečnostného technika. No, žiadny, lebo zdravotníci, lebo pracovníci majú nárok na preventívne prehliadky každý druhý rok z verejného zdravotného poistenia, ale o tom tento, tento zákon to nerieši. Čiže viete, ak už chcete ochrániť pracovníkov v 1. a 2. kategórii a chcete včas zachytiť prípadné zhoršovanie sa jeho zdravotného stavu, to nevyrieši táto novela zákona, keď bude napísaná tak, že si to podnikateľ vyrieši bezpečnostným technikom alebo verejným zdravotníkom na nejaký maličký úväzok. Ale vyriešilo by to tým, keby sme napríklad zaviedli povinnosť pre zamestnanca preukázať zamestnávateľovi každé dva roky, že absolvoval preventívnu prehliadku. Platí to verejné zdravotné poistenie. Pýtal som sa na to na výbore pre zdravotníctvo, bol všeobecný konsenzus opozície aj strany SMER, že ale veď je naším záujmom, aby ľudia chodili na preventívne zdravotné prehliadky. No tak prečo to tak neurobiť? Čiže ja nepodávam pozmeňujúci návrh, lebo nie som už tak naivný, aby som vedel, že SMER mi zaňho zahlasuje.
Chcel som len povedať, že dalo sa to riešiť aj ináč, keď vám bude pani ministerka hovoriť, že to sa ináč nedalo vyriešiť. Ale dalo sa to vyriešiť ináč. Dalo sa to vyriešiť tak, aby pre pracovníkov v 1. a 2. kategórii jednoducho ani nebola napísaná možnosť pracovnej zdravotnej služby, ale dohľad nad pracovnými podmienkami, ktoré vplývajú na zdravotný stav cez lekára s atestáciou vo všeobecnom lekárstve, verejného zdravotníka, zdravotníka s príslušnou atestáciou, a keď už chcete alebo nechcete, bezpečnostného technika, ale kľudne tam mohla byť povinnosť, aby pracovníci, ktorí pracujú v 1. a 2. kategórii, preukazovali svojmu zamestnávateľovi každé dva roky, že absolvovali preventívnu zdravotnú prehliadku. Je platená z verejného zdravotného poistenia. Keď som lekár, mojím záujmom je, aby všetci ľudia chodili na preventívne zdravotné prehliadky.
Keďže to tam tak nie je napísané a keďže je tam tajomne uvedená pracovná zdravotná služba pre pracovníkov napríklad aj v 1. kategórii, veľmi sa obávam, že môj kolega pán poslanec Hlina nebol ďaleko od pravdy, keď pomenoval tento zákon ako ďalší v rade lobistických zákonov z dielne SMER-u.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis