Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, veľmi ťažké otázky ste kládli tomuto skoro prázdnemu plénu Národnej rady Slovenskej republiky. Ťažké otázky, ktorými ste nastavovali zrkadlo nielen slovenskej zahraničnej politike, ale aj slovenskej realite, slovenskej politike ako takej. Myslím, že ste veľmi dobre pomenúvali a odhalili taký ten paradox, taký trošku typický pre nás Slovákov, chlapáctvo doma, silné vyjadrenia na tlačových besedách. "Plyn bude," nedávno som to počul od pána premiéra. "Uisťujem všetkých Slovákov a Slovenky, že plyn bude," on ho donesie, prípadne aj keď treba v sáčku z toho Ruska, ale potom opak je realita, ktorú vnímame a o ktorej hovoria odborníci, že to, čo momentálne prebieha s dodávkami plynu na Ukrajinu, môže ohroziť dodávky plynu na Slovensko v zimných mesiacoch.
Ale na druhej strane žiadne zásadné postoje Slovenskej republiky v rámci Európskej únii, k budúcnosti Európskej únii, k vzťahom k Ukrajine, tam sme skôr takí opatrní, vyčkávajúci, tichí, nezaujmeme žiadne stanovisko. Pamätám sa na to, ako Slovenská republika bola v zahraničnej a európskej politike vážnym hráčom. Pamätám sa, ako sme uspeli v prvom veľkom medzinárodnom spore s Maďarskom, v spore o Gabčíkovo-Nagymaros, čo bol veľký úspech našej diplomacie. Alebo ako Slovenská republika bola jedným z najvážnejších advokátov vstupu Chorvátska do Európskej únie a začatia rokovaní z Chorvátska proti vôli napríklad Veľkej Británii na čele s Tony Blairom, čo teda ako, myslím si, nebolo tak málo, a napriek tomu sme vedeli byť úspešní.
Ale dnes sa mi zdá, že ste to pomenovali veľmi presne, že sa skôr stávame v Európe tým kývajúcim chvostíkom, ako ste to veľmi vtipne povedali, a stále viac koketujeme s Ruskom. Trošku ma to mrzí. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel vyzdvihnúť dve časti z vystúpenia pána poslanca Štefanca. Tá prvá časť je, keď hovoril o tom, že členmi Európskej únie sme sa nestali náhodou. Ako na Slovensku sa väčšinou šíria také fámy, že, viete, mocnosti sa dohodli, a preto sme najprv neboli v Európskej únii a nemali sme tam byť, Mečiar to rád šíril. Potom sa zas mocnosti dohodli, že do tej Európskej únii môžme vstúpiť.
Pravda je ale to, čo povedal pán poslanec Štefanec, že vďaka enormnému úsiliu prvej a druhej Dzurindovej vlády, vlád, na čele ktorých stála SDKÚ - DS, sme dobehli tú obrovskú stratu, ktorú tu spôsobili tri vlády Vladimíra Mečiara, a splnili sme podmienky na vstup do Európskej únie. Dokonca sme dobehli našich susedov, Poľsko, Česko a Maďarsko, ktorí boli ďaleko v integrácii pred nami.
Dôležité bolo aj to, čo povedal pán poslanec Štefanec, že byť členom Európskej únie – a niekedy, keď počúvam predstaviteľov súčasnej vlády, sa mi zdá –, že je to taká statusová pozícia. Oni to vnímajú tak, že dosiahli sme, sme úspešní, sme plnohodnotní a to stačí, už je to vybavené. Nie, to, že sme členmi Európskej únie, znamená, že každý deň musíme presadzovať hodnoty Európskej únie, že sa musíme správať ako plnohodnotný člen Európskej únie, a to je tá druhá časť, o ktorej hovoril pán poslanec Štefanec, že, žiaľ, postoj vlády Roberta Fica k situácii na Ukrajine bol veľmi opatrný, veľmi vyčkávajúci a veľmi pomalý. A keď to nechcete počuť od opozičných poslancov, my sme si toto s Ivanom Štefancom vypočuli od našich krajanov v Užhorode, ktorí by od nás očakávali, aby slovenská vláda sa jasne zastala záujmov Ukrajiny, ale aj slovenskej menšiny, ktorá tam žije, ale to vláda Roberta Fica urobila len veľmi váhavo a pomaly alebo vôbec nie.

Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí na mňa zareagovali, a som rád, že som teda otvoril takúto diskusiu s mojím vystúpením. Vo svojom vystúpení som sa naozaj snažil veľmi pokojne nájsť určitú rovnováhu, určitý balans medzi podporou podnikania a ochranou zdravia pracujúcich ľudí. Sedí tu pán minister hospodárstva, ten tomu rozumie veľmi dobre, aké je dnes ťažké podnikať, aké je dnes ťažké zamestnávať ľudí, ako veľmi potrebujeme investície do našej ekonomiky, aby veľmi, ako veľmi potrebujeme zamestnávateľov, ktorí budú dávať prácu. A ja som sa snažil nájsť nejaký balans medzi tým, aby sme to neriešili znovu spôsobom, že ideme ochrániť zdravie pracujúcich, naváľame ďalšie poplatky, náklady a povinnosti na zamestnávateľov a ešte k tomu prilepíme aj nejakú pracovnú zdravotnú službu, aby štátne firmy vedeli urobiť aj zaujímavý biznis vybratým súkromným spoločnostiam.
Ja rešpektujem, že smernica hovorí o tom, že treba zabezpečiť dohľad nad pracovnými podmienkami pre všetky kategórie pracujúcich. Ja som sa snažil v závere len naznačiť, ako to urobiť lacnejšie, ako to navrhlo ministerstvo zdravotníctva pre podnikateľov, pre súkromné firmy. Myslím si, že verzia, ktorú navrhujem alebo o ktorej som hovoril, bez pracovnej zdravotnej služby pre ľudí v prvej a druhej kategórii s tým, že by dohľad nad pracovnými podmienkami zabezpečil či už bezpečnostný technik, alebo lekár zdravotník a zaviedli by sme určitú povinnosť preventívnych prehliadok, aj keď tu teda odznel argument, že neviete nútiť pracovníka, aby chodil na preventívnu prehliadku. No, pozrite si, keď si dáte do pracovnej zmluvy, že ju od neho vyžadujete tak ako po nástupe do zamestnania, aby doniesol potvrdenie od lekára, aj to, aby každé dva roky doniesol potvrdenie, že absolvoval preventívnu prehliadku, tak sa to vyriešiť dá.
A ja s takýmto lacnejším riešením prídem aj formou návrhu zákona v najbližšom období.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som takisto aj v druhom čítaní vystúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame včera a dnes v pléne Národnej rady, a veľmi pozorne som počúval celú tú rozpravu a bola naozaj veľmi zaujímavá. Trošku mi chýba väčšia argumentácia zo strany ministerstva zdravotníctva na obranu toho, čo prinieslo do Národnej rady. Predpokladám, že pani ministerka, predpokladám, že pani ministerka v záverečnom slove teda bude na to reagovať, ale neočakávam, že povie niečo iné ako v úvodnom slove na prebiehajúcu diskusiu, teda že existuje tu nejaká smernica Európskeho spoločenstva, a teda my sa jej musíme držať a v zmysle tejto smernice je predložený tento návrh zákona.
Keď ale chceme o ňom naozaj diskutovať vecne, musíme sa pozrieť na celý príbeh pracovných zdravotných služieb, ktorý sa tu začal rozvíjať niekedy od roku 2000, a zvlášť dôležitý moment, na ktorý chcem upozorniť, je obdobie, keď bol ministrom zdravotníctva pán Valentovič. Včera mi to pripomenuli aj kolegovia z výboru pre zdravotníctvo za stranu SMER, ktorí sa na to veľmi dobre pamätajú, lebo to, čo je tu dnes v Národnej rade, trošku v inej verzii tu už bolo a pôvodná predstava ministerstva zdravotníctva niekedy v rokoch 2007 - 2008 bola tiež taká, aby sa pracovná zdravotná služba rozšírila na ďalšie kategórie pracujúcich okrem rizikových kategórií 3 a 4. Jednoducho z dôvodu ochrany zdravia ľudí pri práci, ten, tá ambícia je teda ušľachtilá, už na to tu poukázali niektorí predrečníci, ono to tak dobre znie, že my tu teda v tej legislatíve chceme to rozšíriť, aby tá pracovná zdravotná služba, ktorá, určite mnohé z nich, ako, samozrejme, môžu existovať nejaké výnimky, ktoré sa nechovajú zodpovedne, ale predpokladám, že drvivá väčšina pracovných zdravotných služieb svoju robotu robí dobre a vie svoju robotu robiť. Veď tam robia aj moji kolegovia lekári, ktorí tú svoju robotu ovládajú a vedia ju robiť. A teda ambícia bola taká ešte za čias ministra Valentoviča, to bolo v čase prvej vlády Roberta Fica, aby sa to rozšírilo aj na ostatné pracovné kategórie, teda aby čo najviac pracujúcich bolo chránených pracovnou zdravotnou službou od nevhodných pracovných podmienok, aby bolo monitorovaných, či im vznikajú nejaké zmeny v ich zdravotnom stave.
Treba povedať, že tú bitku, ktorú sme vtedy zvádzali počas prvej Ficovej vlády, tak teraz to, čo sa tu deje v pléne počas prvého a druhého čítania mi to veľmi pripomenulo, lebo bola skoro totožná. Tá diskusia bola o tom, že dobre, pracovná zdravotná služba áno, ale len tým, ktorí to naozaj potrebujú, pretože pracovnú zdravotnú službu bude musieť platiť zamestnávateľ. Sú to preňho náklady. Sú to preňho náklady, sú to preňho finančné prostriedky, ktoré by mohol použiť na niečo úplne iné, a je otázne, že tam, kde to treba dať, kde treba dať, kde treba zaplatiť, prosím, nech to je, ale tam, kde je to zbytočné, tak tam to zbytočne nedávajme do legislatívy. A musím povedať, že aj vďaka kolegom zo SMER-u počas prvej Ficovej vlády sa nám podarilo vtedy urobiť tak, že rizikové kategórie 3 a 4 zostali chránené pracovnou zdravotnou službou, v kategórii 2 sme to vyriešili tak, že niektoré vybrané skupiny museli byť chránené pracovnou zdravotnou službou s tým, ale - a to je veľmi dôležité -, že malé firmy do 50 zamestnancov nespadali pod pracovnú zdravotnú službu, čo bolo veľmi vrelo privítané, predovšetkým, myslím, tým v kategórii 2, v kategórii 3, 4 je vždy pracovná zdravotná služba, aby som bol presný. To bolo vtedy veľmi vrelo privítané predovšetkým malými podnikateľmi, živnostníkmi, lebo naozaj si predstavte toho živnostníka, ktorý dáva prácu dvom-trom ľuďom, a vy mu vyrábate ďalšie a ďalšie náklady nezmyselnými povinnosťami. No. Dnes teda máme platné... Samozrejme, ten príbeh pokračoval ďalej, už ho dorozprávam. Ten príbeh pokračoval ďalej. Keď bol ministrom práce sociálnych vecí pán Mihál a ministrom zdravotníctva pán Uhliarik, doznal zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a ďalších zmien a tá podstatná zmena bola, že dnes máme povinnú pracovnú zdravotnú službu iba pre kategórie pracovníkov 3 a 4, teda tí, ktorí vykonávajú rizikové práce. A celá kategória 1 a 2 je mimo pracovnú zdravotnú službu. Myslím si, že bývalý pán minister Mihál to tu vysvetľoval dostatočne podrobne aj so štatistikami, nebudem to opakovať, je to úplne zbytočné.
Pani ministerka ale priniesla novelu zákona. A táto novela zákona, to prvé, čo chcem povedať, je, že ponecháva platným to, čo platným je aj dnes, aby rizikové práce zaradené do kategórie 3 a 4, aby pre ne bol zabezpečený zdravotný dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti prácou tímu pracovnej zdravotnej služby. Ale to, čo je nové, čo prináša táto novela, je, aby zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú práce zaradené do kategórie 1 a 2, zabezpečil dohľad nad pracovnými podmienkami jednou fyzickou alebo právnickou osobou samostatne, ktorou môže byť lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník, iný zdravotnícky pracovník, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady, alebo bezpečnostný technik, alebo môže využiť tím pracovnej zdravotnej služby. Toľko návrh, o ktorom vlastne diskutujeme.
To ďalšie, čo chcem povedať, je, že pozitívne kvitujem skutočnosť, že zákon dáva výnimku samostatne zárobkovo činným osobám, ktorí nezamestnávajú nikoho iného, čiže keď je niekto sám živnostník a sám podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba a je v kategórii 1 alebo 2, tak nepotrebuje byť pod dohľadom bezpečnostného technika a nepotrebuje byť pod dohľadom nad pracovnými podmienkami a nepotrebuje ani platiť pracovnú zdravotnú službu, ale v okamihu, keď zamestná čo i len jedného jediného človeka, všetko, čo som čítal vyššie, sa naňho už vzťahuje. Samozrejme, je úplne prirodzené a v tejto rozprave to tu opakovane odznelo, že zamestnávatelia sa proti tomu bránia. Povedzme si to otvorene, netvárme sa, že sa proti tomu nebránia, a pre zamestnávateľov by bolo najlepšie, keby legislatíva zostala v tej forme, v ktorej je. Rizikové práce v kategórii 3 a 4 pracovná zdravotná služba, práce v kategórii 1 a 2 nič. To by bolo určite pre nich najlepšie a oni logicky sa proti akémukoľvek rozširovaniu týchto povinností a nárastu nákladov bránia a protestujú. Opakovane sme diskutovali aj na výbore pre zdravotníctvo o tom, že teda rokovalo sa zo zamestnávateľskými zväzmi, rokovalo sa s úniou zamestnávateľov, došlo k nejakému kompromisu, no tak, viete, keď vláda príde s tým, že niečo chce rozširovať a chce s niečím prísť, tak je logické, že sa vyjednáva a hľadá sa kompromis, a musím povedať, že vláda má alebo ministerstvo zdravotníctva má dva silné argumenty, ktoré sú aj v dôvodovej správe a odzneli aj v rozprave. Ten prvý argument je to, že u zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie dva, je priznaných až 66 % chorôb z povolania, a ten druhý argument, ktorý používa ministerstvo zdravotníctva, je, že sme viazaní nejakou smernicou Európskeho spoločenstva, k nej sa ešte dostanem, a stanoviskom Európskej komisie, ktoré nám vyčíta, že nechránime dostatočne pracujúcich na Slovensku, že dohľad nad pracovnými podmienkami nemáme dostatočne na Slovensku zabezpečený. Čiže to sú argumenty ministerstva zdravotníctva.
No, zhrnuté a podčiarknuté, to prvé, čo chcem povedať, je, že povinnosť rozšíriť dohľad nad pracovnými podmienkami, prípadne pracovnú zdravotnú službu pre 1. a 2. kategóriu pracovníkov, nech to už ministerstvo zdravotníctva zmiernilo v návrhu zákona akokoľvek, podnikateľov nepoteší, súkromných podnikateľov, ktorí dávajú prácu, jednoducho nepoteší, pretože pre nich je to nárast nákladov, a to si, prosím, dámy a páni, dobre uvedomte. Ja som to povedal aj na výbore pre zdravotníctvo a poviem to aj tu. Viete, keď si predstavíte toho podnikateľa, ktorý v Trebišove alebo v Michalovciach - tam sa úžasne točí ináč biznis na východe Slovenska - zamestnáva 30 alebo 40 ľudí a trápi sa, naháňa odbyt, naháňa zákazky, trápi sa s pracovnou silou, ktorú tam má, a vy mu budete - a to robia naši priatelia zo SMER-u veľmi radi - stále váľať nové a nové povinnosti, ako má chrániť osobné údaje, ako má platiť odvody, zadržíte mu vratku DPH, však lebo práve teraz štátu nejde, nebude vedieť uspieť v žiadnom verejnom obstarávaní, lebo neni práve na zozname tých správnych firiem, ako to v súčasnosti na Slovensku prebieha skrátka. A ešte mu priložte teraz pracovnú zdravotnú službu alebo dohľad nad pracovnými podmienkami, prikladajte mu stále nové a nové na jeho plecia, až v jeden deň si ten zamestnávateľ povie ako nemálo živnostníkov na Slovensku: "Viete čo, ja na to kašlem. Ja budem zamestnávať sám seba, ja budem robiť nejaký inžiniering alebo poradenstvo, ja sám seba nejak, nejak uživím a svoju rodinu a ja na to kašlem, ja nebudem podnikať za takýchto podmienok."
Len teraz moja otázka je, že tých 30 alebo 40 pracovníkov, ktorých sme tak neobyčajne chceli ochrániť, aby mali skvelé pracovné podmienky, bude nezamestnaných. Treba povedať, že už ich nebudeme musieť tým pádom chrániť pred nevhodnými pracovnými podmienkami, lebo budú sedieť u seba doma a budú poberať od Richtera sociálne dávky. A na to - a môžte sa na mňa aj hnevať kľudne - a na to upozorňujem opakovane, že keď budeme komplikovať podnikateľom prácu, keď budeme komplikovať živnostníkom to, aby sa sami živili a prípadne dávali prácu ďalším ľuďom, tak budeme len zvyšovať závislosť ľudí od štátu a zaťažovať sociálny systém. A toto sú, viete, vy mi poviete, no aj toto tento zákon to iste nespôsobí, to teraz dramatizuješ. Viete, jeden nie, ale ono je to ten, ako to hovoril klasik, smrteľný kokteil, ktorý tu mieša vláda Roberta Fica, a stále pridáva novú a novú kvapku. To si všimnite. Neodoberá, ale pridáva. Toto je ďalšia kvapka. Tá moja druhá poznámka, ktorú chcem povedať, je, že štátne firmy - a na to tu už bolo upozornené - budú mať možno k tomu iný prístup. Ja nechcem byť taký, jak by som povedal, dopredu jasne vidiaci veci, ako možno môj kolega pán poslanec Hlina, ktorý má skúsenosť, ktorú tu stále hovorí, o Slovenskej pošte, a teda predpokladá, že sa takisto budú chovať všetky štátne firmy. Mojou otázkou je, že pre štátne firmy, ktorým sa darí a ktoré vedia celkom dobre hospodáriť, lebo majú takú oblasť, že vedia tú svoju robotu urobiť, to bude reálne znamenať minimálne to, že im stúpnu náklady, respektíve klesne im zisk. A oni sa nebudú trápiť hľadaním nejakých jednoduchších verzií, ako to urobiť, oni si jednoducho objednajú pracovnú zdravotnú službu. Objednajú si pracovnú zdravotnú službu, budú jej platiť. Takže ak to chcete tak jednoducho po smerácky povedané, tak to aj tak jednoducho poviem, to znamená, štátu narastú náklady a súkromným firmám, ktoré robia pracovnú zdravotnú službu, narastú zisky. Takto to bude v praxi fungovať, skúsenosť Slovenská pošta. Čiže to som chcel možno povedať a teraz idem k samotnej smernici.
Čo sa týka 66 % chorôb z povolania, ktoré sú zisťovania u pracovníkov v druhej kategórii, myslím, že pán poslanec Mihál sa k tomu vyjadril tak presne a tak jasne, že, samozrejme, keď máte obrovskú skupinu zamestnancov v kategórii 1 a v kategórii 2 a máte malý počet chorôb z povolania, tak je logické, že keď v trojke a štvorke máte veľmi málo zamestnancov a v dvojke veľmi veľa zamestnancov, tak to percento z celkového počtu chorôb povolaní, štatistika, ja som mal jednotku z matematiky. Takže ale číslo vyzerá dramaticky. Poďme k samotnej smernici na ktorú sa odvoláva ministerstvo zdravotníctva.
Smernica v čl. 7 bod 3 hovorí: "Ak sa tieto ochranné a preventívne opatrenia nemôžu zorganizovať z dôvodu nedostatku kvalifikovaného personálu v podniku a alebo v prevádzke zamestnávateľ si najíma kvalifikované externé služby alebo osoby."
Na toto sa odvoláva ministerstvo zdravotníctva, na základe toho prichádza s riešením, ktoré máme napísané, že dohľad nad pracovnými podmienkami v kategórii 1 a 2 má vykonávať lekár s určenou špecializáciou, verejný zdravotník alebo iný zdravotnícky pracovník, bezpečnostný technik alebo tím pracovnej zdravotnej služby. Ako som už o tom hovoril, predpokladám, že hlavne v štátnych firmách nebudú tak pozerať na každé to euríčko a objednajú si dobre drahú pracovnú zdravotnú službu. Samozrejme, súkromní podnikatelia sa to budú snažiť buď vyriešiť vlastným kvalifikovaným personálom, rozumej bezpečnostným technikom, alebo si najmú nejakého teda lekára s atestáciou zo všeobecného lekárstva alebo nejakého verejného zdravotníka, ktorý im to za nejaký paušál bude robiť, tento dohľad nad pracovnými podmienkami, tak či tak to pre nich znamená náklad.
Zaujímavý je ináč aj, zaujímavá je ináč aj pôvodná anglická verzia, kde je používané slovo competent personal, čiže kompetentný človek, u nás je to z toho už kvalifikovaný personál, čiže to je možno o tom, že, samozrejme, vždy je to aj závislé od toho, akým spôsobom chcete vyjsť v ústrety tejto smernici. A ja si myslím, že v ústrety tejto smernici ministerstvo zdravotníctva nemuselo vyjsť až do tejto širokej miery. Ja si stále myslím, že sme mali hľadať nejaké čo najlacnejšie riešenie pre firmy, ktoré zamestnávajú ľudí v 1. a 2. kategórii. Tu možno budem so svojou vzácnou kolegyňou pani doktorkou Horváthovou v nesúhlase, aj keď si viem predstaviť to, čo ona vysvetľovala. Keď ste dávali pozor pri jej pozmeňovacích návrhoch, hovorila, že nie je šťastné, aby dohľad nad zdravotnými, nad pracovnými podmienkami aj škodlivosťou pracovných podmienok pre zdravie ľudí robil bezpečnostný technik. Ona hovorí, že by to mal robiť zdravotník, či už verejný zdravotník, či už lekár so špecializáciou vo všeobecnom lekárstve, alebo zdravotník, ktorý na to má príslušnú kvalifikáciu. A tomu sa dá rozumieť, dámy a páni. Tomu sa dá rozumieť.
Pre mňa je ale oveľa väčší problém to, že načo je tam pri kategórii 1 a 2 napísaná "alebo pracovná zdravotná služba", lebo keď je tam "alebo pracovná zdravotná služba", bude to prebiehať presne tak, ako som to popisoval ja a moji kolegovia, to znamená, tí, ktorí majú veľa peňazí a držia sa hesla, že z cudzieho krv netečie, lebo sú to štátne peniaze, teda naše, teda vaše, voličov a občanov tejto krajiny, tak tí to budú kľudne míňať v pracovnej zdravotnej službe. Ten súkromný podnikateľ sa bude trápiť buď s vlastným bezpečnostným technikom, alebo si na nejaký malý úväzok najme toho verejného zdravotníka, aby mu dohliadal, tak či tak to preňho budú znamenať náklady.
A na záver chcem už len povedať, že dalo sa to riešiť aj ináč, dalo sa to riešiť aj lacnejšie, ja si myslím, že ak máme dodržať smernicu, tak teda platí, že pre pracovníkov v 3. a v 4. kategórii povinne pracovná zdravotná služba. Keď máme dodržať smernicu a veľmi pozorne som ju preštudoval, tak platí, že máme zabezpečiť nejaký dohľad nad pracovnými podmienkami a škodlivosťou pre zdravie pracovných podmienok pre pracovníkov v 1. a 2. kategórii, ale to, čo sa dalo kľudne urobiť, je, aby tento dohľad zabezpečil externý zdravotník, rozumej lekár so špecializáciou vo všeobecnom lekárstve, verejný zdravotník alebo zdravotník s príslušnou špecializáciou, prípadne bezpečnostný technik, aby tam nebola napísaná pracovná zdravotná služba, to je len jeden riadok, jedno slovo v celom, opakovane v tomto návrhu zákona. A to, čo sme mohli využiť, o čom tu už tiež bola reč, je, aby sme jednoducho motivovali ľudí chodiť na preventívne zdravotné prehliadky, lebo, dámy a páni, ak si ten podnikateľ... A teraz sa vrátim k zdraviu.
Vžite sa do toho, teda máte pracovníkov v 2. kategórii, ste súkromná firma, tento živnostník, ktorý zamestnáva, alebo táto eseročka, ktorá zamestnáva 20 ľudí, si jednoducho nemôže dovoliť pracovnú zdravotnú službu. Ani to neurobí. Čiže to bude riešiť buď svojím bezpečnostným technikom, alebo bude to riešiť nejakým verejným zdravotníkom, ktorý urobí dohľad nad pracovnými podmienkami. Dobre. Bude sledovať to, či nesedia veľa pracovníci pri počítači, či majú dobré stoličky, či im neťahá klimatizácia na chrbát, či sa dobre vetrajú miestnosti a mohol by som pokračovať ďalej. Ale aký budeme mať dohľad nad zmenami zdravotného stavu pracovníkov? No žiadny v prípade bezpečnostného technika. No, žiadny, lebo zdravotníci, lebo pracovníci majú nárok na preventívne prehliadky každý druhý rok z verejného zdravotného poistenia, ale o tom tento, tento zákon to nerieši. Čiže viete, ak už chcete ochrániť pracovníkov v 1. a 2. kategórii a chcete včas zachytiť prípadné zhoršovanie sa jeho zdravotného stavu, to nevyrieši táto novela zákona, keď bude napísaná tak, že si to podnikateľ vyrieši bezpečnostným technikom alebo verejným zdravotníkom na nejaký maličký úväzok. Ale vyriešilo by to tým, keby sme napríklad zaviedli povinnosť pre zamestnanca preukázať zamestnávateľovi každé dva roky, že absolvoval preventívnu prehliadku. Platí to verejné zdravotné poistenie. Pýtal som sa na to na výbore pre zdravotníctvo, bol všeobecný konsenzus opozície aj strany SMER, že ale veď je naším záujmom, aby ľudia chodili na preventívne zdravotné prehliadky. No tak prečo to tak neurobiť? Čiže ja nepodávam pozmeňujúci návrh, lebo nie som už tak naivný, aby som vedel, že SMER mi zaňho zahlasuje.
Chcel som len povedať, že dalo sa to riešiť aj ináč, keď vám bude pani ministerka hovoriť, že to sa ináč nedalo vyriešiť. Ale dalo sa to vyriešiť ináč. Dalo sa to vyriešiť tak, aby pre pracovníkov v 1. a 2. kategórii jednoducho ani nebola napísaná možnosť pracovnej zdravotnej služby, ale dohľad nad pracovnými podmienkami, ktoré vplývajú na zdravotný stav cez lekára s atestáciou vo všeobecnom lekárstve, verejného zdravotníka, zdravotníka s príslušnou atestáciou, a keď už chcete alebo nechcete, bezpečnostného technika, ale kľudne tam mohla byť povinnosť, aby pracovníci, ktorí pracujú v 1. a 2. kategórii, preukazovali svojmu zamestnávateľovi každé dva roky, že absolvovali preventívnu zdravotnú prehliadku. Je platená z verejného zdravotného poistenia. Keď som lekár, mojím záujmom je, aby všetci ľudia chodili na preventívne zdravotné prehliadky.
Keďže to tam tak nie je napísané a keďže je tam tajomne uvedená pracovná zdravotná služba pre pracovníkov napríklad aj v 1. kategórii, veľmi sa obávam, že môj kolega pán poslanec Hlina nebol ďaleko od pravdy, keď pomenoval tento zákon ako ďalší v rade lobistických zákonov z dielne SMER-u.
Ďakujem pekne.

Ja sa chcem poďakovať pánovi kolegovi Mihálovi za jeho vystúpenie, aj za to, že pomenoval veci možno trošku silnejšími slovami, ale veľmi zrozumiteľne a to je možno aj dôležité, aby sme vnímali celý tento problém komplexne. Lebo, dámy a páni, dohľad nad pracovnými podmienkami a ochrana zamestnancov je pekná vec a ja ako lekár som za, aby pracovné podmienky boli čo najlepšie pre pracujúcich ľudí. Ale na druhej strane uvedomme si, že môžme to točiť zľava, sprava, môžme sa rozprávať o tom, aký lekár, s akou atestáciou, alebo aká pracovná zdravotná služba to má vykonávať. Skončíme vždy pri tom, že ten, kto dáva prácu, zamestnávateľ, to bude musieť za svojich zamestnancov zaplatiť. Čiže znovu na plecia tých, ktorí sa snažia dávať prácu ľuďom, váľame ďalšie povinnosti, poplatky, ďalšie náklady. Dnes som to už ráno na výbore tak trošku tiež tvrdšie povedal, že viete, ono keď máte v Michalovciach firmu, ktorá dáva päťdesiatim ľuďom prácu a bojíte sa o to, v akých pracovných podmienkach tí ľudia pracujú, tak im naváľajte ďalšie povinnosti. Tá firma skrachuje, tých 50 ľudí pôjde na chodník a potom už nebudú mať zlé pracovné podmienky, budú určite dobré. Chcel by som tiež povedať aj to, že tento boj, ktorý tu popísal veľmi dobre aj pán poslanec Mihál, tu už prebieha od čias ministrovania Valentoviča, pána Valentoviča. Už on chcel zaviesť pracovnú zdravotnú službu pre všetky kategórie. Vtedy sme to aj vďaka kolegom poslancom zo SMER-u vybojovali a ochránili sme predovšetkým malé firmy do 50 zamestnancov a bola tam pracovná zdravotná služba len pre druhú, tretiu, štvrtú kategóriu, ale firmy väčšie ako 50 zamestnancov. Myslím si, že podobný zápas bude prebiehať aj pri prerokovaní tohto návrhu zákona, ale viac už potom poviem v rozprave. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Blanárovi. Považujem to za dobrý začiatok do diskusie o poplatkoch u lekára, o ktorých budeme zrejme veľa rozprávať v tejto snemovni. Viete, pán poslanec Blanár, ja možno nemám patent na rozum, ani nie som riešením v zdravotníctve pre všetkých, určite nie pre vás. Jedno ale viem. Ja sa snažím držať pravdy. My sme zaviedli dvadsať a päťdesiatkorunáčky u lekára, pretože jednoducho sme tvrdili, že bezplatnú zdravotnú starostlivosť všetkým na Slovensku nedokážeme zaplatiť z tých zdrojov, ktoré máme. Vy ste vyhrali voľby v 2006 a zrušili ste dvadsať a päťdesiatkorunáčky s odôvodnením, že teraz nastane éra bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Faktom je, že v súčasnosti ľudia 25 až 30 % zdrojov do zdravotníctva doplácajú v hotovosti. Podľa údajov OECD je to 1 až 1,5 mld. eur ročne, doplácajú občania počas vlády strany SMER. Chcel by som podotknúť. Čiže dvadsať a päťdesiatkorunáčky ste zrušili, ale ľudia doplácajú mnohonásobne viac u lekára a nevedia ani začo.
My sme zaviedli ochranný limit na doplatky za lieky za tú krátku vládu Ivety Radičovej, jeden a polročnú, a sme pripravení to rozširovať ďalej na ostatné poplatky. Prichádzame s riešením, aby sa v hotovosti u lekára nemuselo vôbec doplácať, ale aby existoval poistný plán a poistenec si sám vybral, čo chce čerpať zo zdravotníctva a koľko ho to reálne potom bude stáť, to, čo si vyberie. Vaša odpoveď na to, že máte bezplatné zdravotné, zdravotnú starostlivosť po zrušení dvadsať a päťdesiatkorunáčok, je, že Kažimír chce zaviesť registračné pokladnice v bezplatnom zdravotníctve. Rozumiete? Nič neplatíte, ale budete mať bloček z pokladnice. K čomu, pán Blanár, k čomu bude ten bloček? Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa takisto vyjadril k prezidentom vrátenému zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a hlavne k pripomienke pána prezidenta. Pripomienka pána prezidenta je pomerne jednoduchá. Pán prezident navrhuje, aby sa vypustil novelizovaná, aby sa vypustila novelizovaná príloha č. 3 zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti z dôvodov, ktoré tu, myslím, že už moja predrečníka veľmi zoširoka vysvetlila, čo teda pán prezident napísal do odôvodnenia, prečo chce, aby táto novelizovaná príloha č. 3 zákona o rozsahu, bola vypustená, v praxi teda zostane platná tá príloha č. 3 zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá je tam napísaná aj dnes a ktorá je súčasťou zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti.
Takže na prvý pohľad možno veľmi jednoducho by sa dalo povedať, že sa nič také mimoriadne nedeje. No tak pánovi prezidentovi sa niečo na tejto prílohe č. 3 novelizovanej nepáčilo, no tak bude platiť tá staršia príloha č. 3. Ale ono sa deje, vážené dámy a páni, a chcel by som pochváliť Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky, musím ešte konštatovať, že zákon vrátil predchádzajúci prezident Slovenskej republiky pán Ivan Gašparovič 13. júna, teda ešte v posledných okamihoch platnosti jeho mandátu, ale čo je najdôležitejšie, keď ste vnímaví a rozumiete trošku problematike zdravotníckej legislatívy, pán predseda, rušia ma kolegovia tam v kúte, neviem sa sústrediť. (Zaznievanie gongu.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
37.
Páni a dámy, poprosím o pozornosť.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
38.
Keďže svoj prednes v zmysle rokovacieho poriadku hovorím z hlavy a pomáham si poznámkami, tak musím sa sústrediť pri vystúpení. Ďakujem veľmi pekne.
Je preto pre toho, kto trošku rozumie zdravotníckej legislatíve, veľmi zaujímavé prečítať si odôvodnenie pána prezidenta, respektíve Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, pretože myslím, že trafil klinec po hlavičke. A budem hovoriť veľmi jednoducho, aby ste tomu rozumeli. Nebudem tu čítať tie zložité paragrafové znenia.
My máme zákon o zdravotnej starostlivosti, ktorý je takou najdôležitejšou legislatívnou normou, na základe ktorej funguje celé slovenské zdravotníctvo. Tento zákon o zdravotnej starostlivosti 576/2004 má prílohu č. 1. Príloha č. 1 obsahuje zoznam chorôb, ktoré majú aj svoje kódy v zmysle medzinárodnej klasifikácie chorôb. Tam sú všetky choroby, ktoré ako diagnózy na Slovensku používame. Ale potom máme aj zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorý už, ako hovorí logika, je to zákon 577/2004, určuje rozsah zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia, tak sa ten zákon volá a tento zákon má prílohu č. 3, kde sú uvedené takzvané prioritné choroby. Zoznam prioritných chorôb, dámy a páni, ktorí sa nevyznáte až tak detailne v zdravotníckej legislatíve, je dôležitý preto, pretože sú to choroby, kde je celá diagnostika a celá liečba týchto chorôb plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Dôležitá poznámka. Čiže mali by tam byť také diagnózy, a sú tam také diagnózy, pri ktorých poskytujeme neodkladnú zdravotnú starostlivosť, lebo v zmysle zákona o rozsahu, neodkladná zdravotná starostlivosť je plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Mali by tam byť všetky kritické a finančne náročné diagnózy, teda také, ktorých liečba si vyžaduje veľmi veľa finančných prostriedkov, je celospoločensky závažná. Mali by tam byť také ochorenia, pri ktorých zhoršenie a komplikácie môžu dôjsť až k ohrozeniu života. Toto sú prioritné choroby. Veľmi dôležité, a pán prezident si to veľmi dobre všimol, že zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti hovorí, že najmenej v jednej tretine všetkých chorôb uvedených v zozname chorôb, sa zdravotné výkony plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, to dnes máme napísané v legislatíve. (Krik na balkóne.) Najviac v jednej šestine chorôb uvedených v zozname chorôb. (Krik a rozruch na balkóne.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
39.
Prosím vás, prosím vás pokoj na, prosím vás o kľud na balkóne! (Krik a rozruch na balkóne.) Pán poslanec.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
40.
Takže keď môžem, budem pokračovať ďalej. Môžem, pán predsedajúci?

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
41.
Nech sa páči.

Novotný, Viliam, poslanec NR SR
42.
Ďakujem veľmi pekne. (Zaznievanie gongu.)
Čiže zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti hovorí o tom, že najmenej v jednej tretine chorôb uvedených v zozname chorôb v zákone o zdravotnej starostlivosti sa zdravotné výkony plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, najviac v jednej šestine chorôb uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a v ostatných chorobách uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia.
No a teraz prichádzam k meritu veci, čo si všimol pán prezident. My v našej slovenskej legislatíve predpokladáme už od 90. rokov, že budeme mať nejaký balík zdravotnej starostlivosti plne uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia, načo bude povinné zdravotné poistenie a potom budeme mať nejaké pripoistenie, ktorým budeme uhrádzať liečbu alebo čiastočne uhrádzať zdravotnú starostlivosť pri neprioritných diagnózach. Máme to napísané aj v legislatíve.
Dámy a páni, ľudia, ktorí boli pred chvíľou na balkóne, síce sa sťažovali na všetko možné, ale jednu vetu povedali veľmi dobre - platíme za veľa vecí v slovenskom zdravotníctve. Platíme za obrovské množstvo liečebných výkonov, platíme za výkony, ktoré dostávame; pán poslanec, faktická poznámka je priestor, aby ste na mňa reagovali, budem sa na to určite tešiť, ale ja sa naozaj sústredím na svoj prednes. Platíme za množstvo zdravotných výkonov, ktoré nevieme, prečo sú spoplatnené v ambulanciách. Pani ministerka zdravotníctva sa chystá robiť poriadok s poplatkami v ambulanciách, určite ste to zachytili. No aký poriadok s poplatkami v ambulanciách, keď nás strana SMER dlhodobo presviedča, že tu máme bezplatnú zdravotnú starostlivosť? Pán minister financií sa chystá zaviesť registračné pokladnice do ambulancií, čiže bude to fungovať trošku ako v hypermarkete. Viete, že vydajú vám pokladničný bloček. Ale za čo pokladničný bloček, keď je bezplatná zdravotná starostlivosť?
No a toto si presne všimol pán prezident a na to chcem veľmi upriamiť pozornosť. Možno to bude lepšie rezonovať v Národnej rade, že si to všimla Kancelária prezidenta Gašparoviča, že zoznam prioritných chorôb, príloha č. 3 zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, teda tých chorôb, ktoré majú byť plne uhrádzané z verejného zdravotného poistenia, je v princípe totožný so zoznamom všetkých chorôb, ktoré sú v zákone 576/2004 o zdravotnej starostlivosti. Ináč povedané, podľa toho, čo tu predložila pani ministerka zdravotníctva, by sme z verejného zdravotného poistenia mali uhradiť komplet celú diagnostiku a komplet celú liečbu u všetkých chorôb, ktoré na Slovensku máme.
Dámy a páni, a je to pravda? No nie je a preto to vrátil pán prezident tu, lebo pán prezident dobre vie, že to nie je pravda a na mnohé výkony pri tzv. neprioritných chorobách sa dnes dopláca. Žiaľ, cenotvorba je veľmi voľná v slovenskej legislatíve, resp. nie je uzákonená v slovenskej legislatíve vôbec. To znamená, tvoria si ju väčšinou lekári na ambulanciách. Pán prezident to vrátil preto a to je vlastne tá podprahová rovina, na ktorú chcem teraz upozorniť, pán prezident nemôže písať legislatívu, môže len povedať, čo sa mu páči a čo sa mu nepáči. A pánovi prezidentovi sa nepáči to, že sa tu naďalej klameme na Slovensku. Naďalej sa tvárime, že z verejného zdravotného poistenia vieme zaplatiť diagnostiku a liečbu u všetkých ochorení, ktoré na Slovensku máme. V skutočnosti to ale pravdou nie je. Pretože pacienti doplácajú v hotovosti stále viac.
Ja som minulý týždeň predstavil našu predstavu, predstavu SDKÚ - DS, ako by sme mali riešiť tento konkrétny problém aj tým, aby sme zachovali plnú solidaritu pri liečbe prioritných ochorení, teda tých chorôb, ktoré si vyžadujú náročnú diagnostiku, náročnú liečbu, sú celospoločensky závažné, predstavujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, zhoršenie ich priebehu, môže dôjsť k ohrozeniu života, ale na druhej strane, aby pacient mal z peňazí, ktoré platí do verejného zdravotného poistenia, mal aj možnosť vybrať si poistku, ktorá bude kryť to, čo on naozaj z toho zdravotníctva čerpá. To, akú zdravotnú starostlivosť potrebuje. Problémom na Slovensku je, že my sa tvárime, že všetci máme nárok na všetko a všetko bezplatne dostaneme. O tom hovorí pán prezident podprahovo pri vrátení tohto návrhu zákona. Lenže, dámy a páni, to nie je pravda, pretože keby ste všetko bezplatne u lekára dostali, prečo si k nemu nosíte peňaženku? Za čo doplácame, keď je všetko bezplatné? Čiže klameme sa. Klameme sa v slovenskom zdravotníctve a je najvyšší čas, aby sme začali robiť poriadok.
My sme takýto návrh minulý týždeň predstavili. Návrh, aby si poistenec za svoje peniaze, ktorých platí z roka na rok viacej do zdravotníctva, platia to predovšetkým pracujúci ľudia, aby si kúpil svoj poistný plán, kde bude mať, samozrejme, poistenú celú nákladnú zdravotnú starostlivosť, kde bude plná solidarita, ale kde bude mať hlavne poistené to, čo on naozaj z toho zdravotníctva potrebuje. Lebo netvárme sa, znovu to zopakujem, že pre všetkých dokážeme všetko bezplatne zabezpečiť.
Ja teda navrhujem, dámy a páni, aby sme hlasovali za pripomienku pána prezidenta. Ja sa za zákon ako celok napriek tomu zdržím, lebo mám voči nemu množstvo iných výhrad, ktoré som v prvom a druhom čítaní prezentoval. Chcem len podotknúť na záver, že tým, že neschválime pripomienku pána prezidenta, zostane platná príloha č. 3 zákona o rozsahu, kde je zoznam prioritných chorôb znovu takmer totožný so zoznamom všetkých chorôb, ktoré sú v zákone o zdravotnej starostlivosti. Ale to, čo potrebujeme reálne vyriešiť, je vyriešiť nárok pacienta, aby pacient vedel, na čo má nárok a čo dostane bez doplatku a bez poplatkov v slovenskom zdravotníctve. A čo je naopak to, na čo musí mať svoj poistný plán, alebo na čo bude musieť v nejakej miere doplácať. Tento poriadok je potrebné urobiť v zdravotníctve. Na ťahu je pani ministerka zdravotníctva, ktorá vraj pripravuje nejaký návrh zákona, ktorý bude riešiť poplatky. Tak sa naňho teším a určite budeme o ňom aj tu v pléne Národnej rady zoširoka diskutovať.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o celkových zásobách a zdrojoch pitnej vody na Slovensku a predpokladanom vývoji na ďalších 10 rokov. Ďalej žiadam, aby táto správa bola predložená do 15 dní a mohla byť prerokovaná na 36. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Odôvodnenie. Vláda Slovenskej republiky predkladá na prebiehajúcu alebo začínajúcu 36. schôdzu Národnej rady novelu vodného zákona. Tento zákon už vyvolal celospoločenskú veľmi vážnu diskusiu. Prirovnáva sa k privatizácii vody, prirovnáva sa k biznisu pre súkromné spoločnosti, prirovnáva sa k pripravovanému obchodu s emisiami. Preto si myslím, že skôr ako Národná rada bude vedieť hlasovať o tak závažnom zákone, mala by mať k dispozícii všetky informácie, ktorá by, ktoré by táto správa mala obsahovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ďakujem, že ste zareagovali na mňa. Ja som to myslel naozaj úprimne a chcel som možno aj poukázať na to, že tento problém má staršiu históriu. Nie je to niečo nové, neriešime alebo neriešite iba to, čo sa stalo v septembri minulého roku, ale problém, ktorý tu nejako latentne prechádza z vlády na vládu. Napriek tomu si trúfam povedať, že ak by výberová komisia rozhodovala zodpovedne, aj podľa dnes platnej legislatívy vie vybrať toho najlepšieho uchádzača, ktorý má prevádzkovať stanicu záchrannej zdravotnej služby, či už pozemnú alebo vrtuľníkovú, aj podľa dnes nastavených pravidiel v zákone má dostatočné lehoty na to. Faktom ale je, že to čo navrhujete vy, bude transparentnejšie a bude aj efektívnejšie z hľadiska šetrenia verejných zdrojov. Takže považujem to za výrazné vylepšenie.
Tá moja druhá poznámka je k tej skutočnosti, že vaša reakcia na skutočnosť, že päť dní nemohli lietať záchranárske vrtuľníky, je taká, že posúvate tie lehoty, kedy treba vyhlásiť výberové konania a dokedy treba rozhodnúť tak, aby sme predišli tejto situácii. Ja som chcel len upozorniť na to, že táto situácia vznikla preto, lebo vysokí ministerskí úradníci hrubo zanedbali svoje povinnosti. Flagrantným spôsobom sa vykašľali na to, čo predpisuje zákon. A proti tomu sa budeme vedieť vždy len veľmi, veľmi ťažko brániť, keď si úradník nerobí poriadne svoju robotu. Napriek tomu ale považujem tento návrh zákona za veľmi dobrý a mrzí ma len, že s tým neprišlo ministerstvo zdravotníctva. Jedna vec je, že treba vyšetriť, čo sa v tom septembri 2013 stalo. A ja tomu pokoj nedám, to vám verejne sľubujem. A tá druhá vec je, že treba prijať také opatrenia, aby sa nič také už viac nezopakovalo.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý považujem za dobrý návrh. Hneď na úvod by som to chcel povedať.
Rád by som pochválil predkladateľov a hlavne pani MUDr. Horváthovú, že si teda dala tú námahu a druhýkrát prichádza s veľmi podobným riešením výberových konaní na stanice záchrannej zdravotnej služby. Raz sme už podobnú novelu zákona v tejto snemovni z dielne pani poslankyne prerokovali, no nestretla sa v tom čase s nejakým veľkým ohlasom v tejto snemovni. Musím povedať, že táto novela je ešte prepracovanejšia, čo sa týka detailov. Ja ich nebudem opakovať, lebo pani navrhovateľka to pred chvíľou veľmi, veľmi detailne vysvetlila. Takže nebudem dvakrát hovoriť to isté, čo tu už odznelo ale musím povedať, že v tejto verzii je to ešte lepšie, ako to bolo pri tej prvej novele, ktorá bola prerokovaná v Národnej rade.
Takže naozaj by som sa chcel poďakovať navrhovateľom. Myslím si, že tak nejako by mala vyzerať zodpovedná zdravotnícka legislatíva.
Jediné, čo mi „vadí" na tomto návrhu zákona, je, že tu mala sedieť pani ministerka zdravotníctva, niežeby som nerád videl pani MUDr. Horváthovú dnes ráno, ale toto je typický ministerský návrh zákona, ktorým ministerstvo zdravotníctva chce vylepšiť fungovanie systému výberu prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby. Toto je ministerská úloha. To, že tu v Národnej rade suplujeme prácu ministerstva zdravotníctva, je len dôkazom toho, že to tak celkom dobre nefunguje, aby som bol presnejší, nefunguje skoro vôbec, lebo v ostatných dvoch rokoch nám ponúkajú skôr sny, napríklad ten včerajší sen, keď ste videli, akú nádhernú nemocnicu tu budeme mať, pozor, v roku 2017, čiže po skončení mandátu Ficovej vlády. Takže ministerstvo zdravotníctva sníva a zodpovedná opozícia robí legislatívu, ktorá by mala vylepšiť fungovanie systému.
Nerozumiem ani tomu, čo mi povedala pani poslankyňa Horváthová včera, že teda bola s týmto návrhom zákona na ministerstve zdravotníctva, a teda zniesla sa skôr na ňu znôška kritiky. Tomu už teda vôbec nerozumiem, lebo vari ministerstvo zdravotníctva nechce transparentnejšie výberové konanie na stanice záchrannej zdravotnej služby alebo nechce efektívnejšie využívanie verejných zdrojov v zdravotníctve? Totiž o tom je tento návrh zákona. Nerozumiem tomu. Môžu mať výhrady voči tomu, koľko bodov sa za ktorú časť projektu vo výberovom konaní nakoniec dá. Tomu rozumiem, ale o tom je druhé čítanie. Ale tá filozofia, aby to bolo transparentnejšie, aby to bolo efektívnejšie, je správna.
To, že navrhovatelia navrhujú elektronickú aukciu namiesto výberového konania, ktorá zvýši bez diskusie transparentnosť výberu a bude tlačiť na nižšiu cenu, je podľa mňa dobrý návrh, o ktorom sa nielenže oplatí diskutovať, ale za ktorý sa oplatí hlasovať.
To, že prichádzajú navrhovatelia s lehotami pre ministerstvo zdravotníctva, kedy musí vyhlásiť novú aukciu, teda najmenej sedem mesiacov pred uplynutím platnosti povolenia, je znovu dobré opatrenie, aj keď v súvislosti hlavne s tým, čoho sme tu boli svedkami v septembri minulého roku, o tom budem hovoriť v druhej časti svojho vystúpenia.
Ale je aj ďalšie opatrenie, ktoré by som chcel zdôrazniť, že nové povolenie musí nadobudnúť právoplatnosť najneskôr v posledný deň platnosti predošlého, to druhé, teda to, aby lehoty pre ministerstvo zdravotníctva, kedy musí vyhlásiť novú aukciu, boli najmenej sedem mesiacov pred uplynutím platnosti povolenia predchádzajúceho alebo v tom čase aktuálneho prevádzkovateľa záchrannej zdravotnej služby, a aj to, že nové povolenie musí nadobudnúť právoplatnosť najneskôr v deň skončenia povolenia predchádzajúceho prevádzkovateľa danej stanice, sú reakcie, ktorými chcú, a tak to vnímam, navrhovatelia riešiť situáciu, ktorej svedkami sme boli v septembri minulého roku.
V tejto chvíli musím povedať skutočnosť, že nie je najšťastnejšie, ak sa snažíme legislatívou zabrániť ľudskej blbosti, lebo to, čo predviedlo ministerstvo zdravotníctva v septembri minulého roku, to nebolo, dámy a páni, o tom, že by súčasná legislatíva, ktorú máme od roku 2005, bola zlá. Určite sa dá obmeniť, zlepšiť, skvalitniť, ale o tom, že boli sme svedkami toho, ako v päťčlennej výberová komisii si zo zákonov urobili trhací kalendár a flagrantne sa rozhodli, že to vyhodnotia, keď oni uznajú za vhodné, a nie vtedy, keď končí právoplatnosť povolení dovtedajším prevádzkovateľom vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Čiže trošku to tak vnímam, že navrhovatelia nás chcú chrániť proti ľudskej blbosti. Ale uisťujem vás, že ľudská blbosť je skoro nekonečná a neporaziteľná. Takže tento náš zápas nebude vôbec jednoduchý, lebo môžete čokoľvek napísať do zákona a s tými najlepšími úmyslami môžete napísať zákon, nikdy vás aj tak neochráni proti neuveriteľnej ľudskej arogancii a blbosti, ktorej sme boli svedkami v podaní vysokých ministerských úradníkov na ministerstve zdravotníctva v septembri minulého roku.
Čo sa vtedy stalo? Ja vám to pripomeniem, lebo sám som si dal záväzok, ktorý budem držať, že túto kauzu, ktorá je bezprecedentná v dejinách slovenského záchranného systému, budem stále pripomínať a nedám jej pokoj, kým nedostaneme zrozumiteľné odpovede na to, čo sa vlastne stalo, lebo stále ich nemáme.
Boli svedkami v dňoch 12. až 16. septembra 2013 päťdňového výpadku vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, ktorý, ako som už povedal, nemá obdoby v dejinách záchranného systému na Slovensku. Dňa 11. septembra 2013 o polnoci skončila platnosť povolenia dovtedajším poskytovateľom vrtuľníkovej záchrannej služby v Bratislave a v Trenčíne. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky však nestihlo včas dokončiť súťaž o takéto nové povolenia a vydalo ich až 16. septembra 2013. Prosím, hovoríme o septembri, keď ich nestihli vydať. Z nich 11. septembra malo byť najneskôr vydané povolenie pre nového prevádzkovateľa, ale výberové konanie bolo vypísané 2. mája. Prízvukujem to len preto, že času na to bolo dosť, nebol problém s časom, že by starý zákon bol zapísaný zle alebo dnes platný. Ten problém je v tom, čo sa potom dialo. Čiže 2. mája 2013 ministerstvo zdravotníctva vyhlásilo výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Lehota na podanie žiadosti naň bola ministerstvom stanovená na 3. júla 2013. Takže znovu do 11. septembra, keď končila platnosť dovtedajším prevádzkovateľom, času bolo dosť. Deň predtým, 2. júla 2013 pani ministerka zdravotníctva vymenovala členov výberovej komisie na prevádzkovanie ambulancií vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby.
A teraz prichádzam k tomu meritu, o ktorom hovorím, že nedokážete zakotviť ľudskú blbosť a ochrániť sa pred ňou v zákone, lebo tá je nekonečne kreatívna. Takže čítam vám, čo sa vlastne dialo na tom ministerstve.
Vo výberovej komisii im trvalo tri týždne, kým sa prvý raz stretli nad doručenými žiadosťami, a dňa 23. júla 2013 konštatovali, že obaja uchádzači o stanice v Trenčíne a Bratislave formálne splnili podmienky, ďalšie dva týždne trvalo, aby 6. augusta 2013 zistili, že jednému z uchádzačov chýba certifikát EMS, ktorý ale nebol uvedený v súťažných podmienkach. A pri formálnom posúdení žiadosti si jeho potrebu výberová komisia nevšimla. Termín na doručenie certifikátu EMS mali súťažiaci do 30 dní, pozor, teda do 13. septembra 2013, to bolo 2 dni po tom, ako sa skončila platnosť predchádzajúcich povolení. Na svojom dopoludňajšom zasadnutí vo výberovej komisii dňa 9. septembra 2013 sa dohodli, 11. 9. sa končili povolenia, 9. 9. sedeli, to je len, aby sme boli v dátumoch presní, že vec uzavrú až 16. septembra s vedomím, že to bude 5 dní po skončení platnosti dovtedajších povolení. Pritom súťažiaci doručil chýbajúci doklad na ministerstvo v deň zasadnutia výberovej komisie popoludní 9. septembra 2013. Mohli rozhodnúť 9., 10. aj 11. doobeda, keďže o polnoci končila tá platnosť. Výberová komisia nemala žiadnu prekážku, aby obratom rozhodla a predišla výpadku vrtuľníkovej záchrannej služby. Jej členovia, tak ako sme to zistili na poslaneckom prieskume my, ktorí sme tam boli, však mali vraj toľko iných závažných pracovných povinností, že sa nemohli stretnúť skôr. Výsledkom tohto nezodpovedného konania ministerských úradníkov bolo, že 5 dní nemohli z Bratislavy a Trenčína lietať záchranárske vrtuľníky k pacientom.
V tomto časovom období, dňa 13. septembra 2013 sa stala vážna dopravná nehoda na Záhorí, keď mladá žena utrpela ťažké poranenie hrudníka, ktoré si vyžadovalo rýchly letecký prevoz do NÚSCH-u v Bratislave. V čase, keď bol k tejto pacientke privolaný záchranársky vrtuľník, žiadny nebol k dispozícii. A tá, bohužiaľ, svojim zraneniam podľahla. Okolnosti tohto prípadu na základe môjho podnetu, ale aj podnetu pani ministerky zdravotníctva, ako aj podnetu rodinného príslušníka zomretej pacientky preskúmal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zo záverov vyšetrenia vyplýva, že jej nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, takže naše podanie aj moje podanie bolo opodstatnené. Prekvapilo ma však, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že táto poranená pacientka prevoz vrtuľníkom vlastne nepotrebovala. Ja sa s týmto druhým záverom neviem stotožniť.
Nebudem to tu teraz rozoberať a diskutovať o tom ani riešiť, ako by reagovali záchranári, ak by boli privolaní k poraneniu hrudníka vrtuľníkom, ktorý nebol k dispozícii, ale konštatujem len, že s týmto záverom Úradu pre dohľad nesúhlasím. Urobiť s ním ale nič neviem, iba to, čo môže urobiť občan v takejto situácii. A to som teda aj urobil. Rozhodol som sa 6. mája 2014 podať na Generálnej prokuratúre trestné oznámenie vo veci minuloročného tendra ministerstva zdravotníctva na záchranárske vrtuľníky. Chcem vás informovať aj o tom, že už som dostal aj odpoveď z Generálnej prokuratúry o tom, že celú vec odstúpili polícii, ktorá to šetrí, a že budú ma priebežne o tom informovať. Dúfam, že to šetrenie nebude trvať desať rokov, čo sú také bežné lehoty na Slovensku pre rýchle vyšetrenie takéhoto prípadu. Ale ja som trpezlivý, ja vydržím.
Dámy a páni, nehnevajte sa, že som vám to tu prečítal. A možno vás zdržiavam v tejto rannej hodine začiatkom rokovania. Ale považujem to za dôležité povedať, že päťdňový výpadok vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby sa stal na Slovensku preto, pretože úradníci, vysokí úradníci ministerstva zdravotníctva jednoducho flagrantne porušili lehoty, ktoré mali na to, aby rozhodli, jednoducho si neurobili svoju robotu správne. Navrhovatelia nás chcú touto novelou okrem iného chrániť proti tomu a snažia sa posunúť lehoty, kedy treba vypísať výberové konanie a dokedy treba rozhodnúť o skorších termínoch, posunúť tieto termíny. Je to chvályhodné, ja to podporím. Len znovu chcem zopakovať k lenivému úradníkovi alebo úradníkovi, ktorý flagrantne poruší zákon, podľa môjho názoru to, čo predviedlo ministerstvo zdravotníctva, môže byť naplnením skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia. To som sa pýtal Generálnej prokuratúry, nech to vyšetria orgány činné v trestnom konaní, či došlo alebo nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia, či existuje súvislosť medzi tým, že 5 dní nelietali vrtuľníky, a smrťou mladej ženy. Ja na to neviem dať odpovede. Na to majú dať odpovede orgány činné v trestnom konaní. Ale to, čo viem v tejto chvíli povedať, je, že keď ľudská blbosť ovládne vysokých štátnych úradníkov, ktorí sa nedržia toho, čo je napísané v zákone, ale sami si to vyložia s tým, že veď však rozhodnú o 5 dní neskôr, veď miesto siedmich staníc vrtuľníkovej záchrannej služby budú k dispozícii vrtuľníky na jej piatich staniciach, veď keď bude v Skalici úraz, poletí vrtuľník z Popradu, veď je tam „co by dup“, veď to je blízko, čiže keď si to takto nejako voľne vyložia, proti tomu sa nikdy nebudeme vedieť dostatočne brániť v návrhu zákona.
Na záver chcem povedať aj to, že keď bola prvýkrát súťaž týkajúca sa staníc záchrannej zdravotnej služby, a teraz myslím aj hlavne na pozemnú záchrannú zdravotnú službu, na sanitky, v roku 2005 opozícia, ktorej dominoval vtedy SMER, jačala, kričala o tom, ako Zajac robí obchod so zdravím, ako sa netransparentne vyberajú budúci prevádzkovatelia záchrannej zdravotnej služby. Keď robil výberové konanie v roku 2009 pán minister Raši, vtedy jačala opozícia, najviac ja, keď sme boli svedkami toho, ako prevádzkovatelia záchrannej zdravotnej služby, ktorí už štyri roky robili dobre, majú svoju stanicu, svoje sanitky, svoj vyškolený personál, svoj jasný projekt fungovania a štvorročnú prax v danej stanici, neuspeli voči novým uchádzačom, ktorí nemali nič, ktorí vyhrali na výberom konaní tak, že čestným prehlásením vydokladovali, že budú mať personál, čestným prehlásením vydokladovali, že budú mať stanicu, čestným prehlásením vydokladovali, že budú mať sanitky, čestným prehlásením vydokladovali, že majú vinkulované peniaze v banke, a čestným prehlásením povedali, respektíve predložili nejaký projekt, kde niečo opísali z predchádzajúcich projektov. A vyhrávali, pretože jednoducho tá výberová komisia rozhodovala v ich prospech. Vtedy sme to kritizovali. Iste sa pamätáte, že sme sanitkami, ktoré boli plne funkčné a mohli slúžiť občanom tejto krajiny, chodili po Slovensku, aby sme aj v predvolebnej kampani v roku 2010 mobilizovali ľudí, že je predsa nenormálne, ak tu máte krásne plne vybavené sanitky, ktoré dnes budú fungovať ako dodávky pre pekárov, keď miesto toho noví prevádzkovatelia nakupujú nové sanitky, pretože akurát im bola priradená licencia na prevádzkovanie stanice záchrannej zdravotnej služby, že je to asi trošku neefektívne v tom našom zdravotníctve.
Teraz sme boli svedkami tretieho kola výberových konaní. Vedel by som vám veľa rozprávať o tom, ako boli vyberané stanice pozemnej záchrannej zdravotnej služby, teda sanitky, rýchla zdravotná a rýchla lekárska pomoc. Ale čo prekrylo tieto obľúbené problémy alebo obvyklé problémy v týchto podozrivých výberových konaniach, to bola skutočnosť, že 5 dní z dvoch spomenutých staníc z Trenčína a Bratislavy nemohli lietať záchranárske vrtuľníky k pacientom, pretože ministerstvo zdravotníctva flagrantne nesplnilo to, čo malo v zmysle zákona splniť, flagrantne si úradníci na ministerstve zdravotníctva neurobili svoju robotu. A podľa môjho názoru mohlo tak dôjsť k všeobecnému ohrozeniu, o čom budú musieť rozhodnúť orgány činné v trestnom konaní. To, čo navrhuje pani poslankyňa Horváthová so spolunavrhovateľmi je riešením tohto stavu tak, aby ďalšie výberové konania boli transparentnejšie a aby ďalšie výberové konania mohli predísť tomu, aby sme neboli svedkami výpadku v záchrannom systéme Slovenska.
Na záver ja len znovu zopakujem, že aj keď môžeme vymyslieť sebelepší zákon, proti ľudskej blbosti sa brániť je veľmi náročné. Napriek tomu túto snahu vykonajme, lebo keď nebudeme s ľudskou blbosťou bojovať, tak nás nakoniec porazí ona. Takže chcel by som vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.