Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spoločný spravodajca, dámy a páni, k vládnemu návrhu zákona o poplatkoch, ako ho verejnosť už dnes volá, som vystupoval v druhom, aj v prvom čítaní a povedal som svoje pomerne jednoznačné stanovisko. Musím konštatovať, že rozhodnutie pána prezidenta, ktorý vetoval tento zákon a vrátil ho do Národnej rady Slovenskej republiky, bolo aj vzhľadom k tej diskusii, ktorá...
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spoločný spravodajca, dámy a páni, k vládnemu návrhu zákona o poplatkoch, ako ho verejnosť už dnes volá, som vystupoval v druhom, aj v prvom čítaní a povedal som svoje pomerne jednoznačné stanovisko. Musím konštatovať, že rozhodnutie pána prezidenta, ktorý vetoval tento zákon a vrátil ho do Národnej rady Slovenskej republiky, bolo aj vzhľadom k tej diskusii, ktorá prebiehala v Národnej rade, ale aj k tej diskusii, ktorá prebiehala vo verejnosti, očakávaným krokom. V princípe sa dá povedať, že voči tomuto zákonu boli veľmi, vznesené veľmi vážne výhrady.
Pán prezident vzniesol v podstate tri výhrady, ktoré tak voľne parafrázujem. Tou prvou je, že zákon je nejednoznačný, že výklad tohto zákona lekármi, pacientmi, občanmi, ministerstvom je nejednoznačný a zákon zo svojej podstaty by mal byť jednoznačným. Nie je predsa možné vykladať si rýchlosť, ktorou smieme ísť v obci, ľubovoľne, podľa toho, či ste policajt, vodič alebo nezainteresovaná osoba, alebo ministerstvo vnútra. Je to jednoznačné, že musíme ísť päťdesiatkou a takisto by malo byť jednoznačné, za čo možno a za čo nemožno vyberať poplatky v ambulanciách v slovenskom zdravotníctve.
Druhý argument, ktorý uviedol vo svojom niekoľkostranovom odôvodnení pán prezident, je skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva napriek tomu, že dlhodobo pripravovalo tento vládny návrh zákona o poplatkoch, nekvantifikovalo reálne jeho dopady ani záporne, ani kladne. Čiže ministerstvo zdravotníctva nekvantifikovalo, koľko sa asi vyberá na poplatkoch, aká je momentálne situácia s vyberaním poplatkov a po zrušení piatich poplatkov, ktoré navrhuje minister Čislák, o koľko viac peňazí zostane v peňaženkách pacientov, o koľko menej budú pacienti doplácať v zdravotníctve. Čiže pri tak vážnej norme by určitá kvantifikácia, určitý dopad bol očakávaný z hľadiska toho, že to predkladá ministerstvo zdravotníctva.
A tretia výhrada pána prezidenta, prečo navrhol neschváliť zákon ako celok, je skutočnosť, že zákon bol schválený v inej verzii vo vláde Slovenskej republiky, než na záver schválila Národná rada Slovenskej republiky. Pán prezident teda nepriamo vzniesol výhrady voči pozmeňovacím návrhom, ktoré boli schválené v pléne Národnej rady, ktoré výrazným spôsobom pozmenili konečnú verziu zákona. Samozrejme k tomu môžem povedať len toľko, že my sme zvyknutí na to, že v Národnej rade predsa predkladajú poslanci Národnej rady pozmeňovacie návrhy, ktoré zasahujú do tohto zákona, ale pozmeňujúci návrh, ktorý zrušil prednostné vyšetrenie, alebo aby som bol presný, zrušil možnosť vyberať poplatky regulované samosprávnymi krajmi za prednostné vyšetrenia, je podľa názoru pána prezidenta, ale aj širokej odbornej a laickej verejnosti veľmi závažným zásahom do zákona, ktorým nebol dostatočne oddiskutovaný odbornou, ani laickou verejnosťou.
Dovoľte mi v tejto chvíli povedať, že ja rozhodnutie pána prezidenta vnímam ako odborne správne rozhodnutie. Som rád, že pán prezident vypočul pacientov a som rád, že pán prezident vypočul lekárov, ktorí mali množstvo pripomienok k schválenej verzii vládneho návrhu zákona o poplatkoch. Tri hlavné argumenty, pre ktoré považujem takto schválený vládny návrh zákona za zlý, si dovolím v tejto chvíli uviesť aj ja.
Prvý argument, prečo považujem schválený vládny návrh zákona za zlý a považujem za správne, že ho prezident vrátil do Národnej rady, je skutočnosť, že zákon vyvolá v praxi chaos. Úlohou zákona totižto bolo urobiť poriadok s poplatkami, a to myslím, že všetci, odhliadnuc od toho, či sme zo SMER-u alebo z opozície, vnímame ako správny krok. Problém s narastajúcimi poplatkami z roka na rok v ambulanciách na Slovensku máme. Čiže to je v poriadku. Ministerstvo zdravotníctva malo ambíciu urobiť s tým poriadok.
Faktom ale je, že takto schválený návrh zákona vyvolá väčší chaos, než je s poplatkami v súčasnosti. Tým, že ministerstvo zdravotníctva zakázalo päť poplatkov aj po pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Blanár, ešte nevyriešilo skutočnosť, že poplatky sa budú v budúcnosti vyberať, aj keď sa mnohé len premenujú. Tak ako v súčasnosti máme problém s poplatkami, ktorý nespočíva v tom, že zákon predpisuje, čo sú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a nariadenie vlády určuje, aká je výška poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, o tomto môžeme diskutovať, či je to dobre nastavené alebo zle. Ale toto nespôsobuje reálny problém v praxi.
Reálny problém v praxi spôsobuje, že mnohé ambulancie vyberajú poplatky aj za také výkony, ktoré už nejakým spôsobom hradí zdravotná poisťovňa, respektíve vyberajú poplatky od výmyslu sveta. A ja som mal veľmi vážne obavy pri prerokovaní tohto návrhu zákona v prvom, druhom čítaní, ktoré som tu za týmto rečníckym pultom aj opakovane povedal, že žiaľ, napriek snahe ministerstva zdravotníctva táto novela zákona nevyrieši problém vyberania poplatkov od výmyslu sveta. Mnohé sa premenujú, nájdu inú formu, nebude ich vyberať lekár, ale správca, nebudú sa tak volať, budú sa poukazovať ako dary, proste vymyslí sa na to nejaký model, ktorého sme koniec koncov svedkami od roku 2006, keď prvá vláda Roberta Fica zrušila 20 a 50-korunáčky a povedala, že zdravotníctvo bude už bezplatné. No je bezplatné? Z roka na rok narastajú poplatky. Predtým sa vyberala 20 a 50-korunáčka a bolo to dobré. Fungovalo to v praxi, všetci vedeli, za čo koľko zaplatia. Zrušilo sa to, nech sa páči. Je to určite systém, ktorý sa dá nahradiť omnoho efektívnejšími v súčasnosti, ale faktom je, že po zrušení poplatky nie klesli, ale začali narastať. Ináč by sme totižto tento zákon tu v súčasnosti nemali a ináč by ministerstvo financií nepredkladalo v zákone o dani z príjmov na jeseň minulého roka povinnosť zaviesť registračné pokladnice v ambulanciách. No veď logicky, keby neboli poplatky, tak čo by registrovali tieto ambulancie?
Druhou mojou výhradou, a koniec koncov je to výhrada pána prezidenta, ja som ju ale hovoril aj v druhom čítaní, je nejednoznačnosť tohto zákona. No, dnes sme diskutovali na výbore pre zdravotníctvo a sme tam v podstate ľudia z praxe, ktorí poznáme, ako je to na ambulanciách, ako je to v nemocniciach, ako to funguje v slovenskom zdravotníctve a dnes sme diskutovali práve o tom, že ako je to s hlavnou výhradou súkromných lekárov, ktorú Asociácia súkromných lekárov, aj Slovenská lekárska únia špecialistov opakovane na verejnosti pripomínala. Môže lekár spoplatniť nezazmluvnený výkon? Veľmi jednoduchá otázka. Ale pomerne veľký problém, pretože Asociácia súkromných lekárov hovorí, že tak ako je to v súčasnosti schválené, to v praxi nebude možné. Minister Čislák nás dnes uisťoval na výbore pre zdravotníctvo, že s týmto sa nič nemení. Čiže ministerstvo necháva možnosť spoplatniť na dobrovoľnej báze, samozrejme, pacient s tým musí súhlasiť, nezazmluvnený výkon.
Aby ste rozumeli, o čom rozprávam. Rozprávam o tom, že gynekológ má pacientku, tehotnú ženu, vie jej urobiť ultrazvukové vyšetrenie na svojej ambulancii, ale nemá zazmluvnený ultrazvuk od zdravotnej poisťovni. To znamená, ak je táto pacientka, tehotná žena, ochotná dobrovoľne zaplatiť poplatok za toto vyšetrenie, ktoré nie je zazmluvnené, môže jej to gynekológ urobiť, alebo ju musí poslať k najbližšiemu zazmluvnenému ultrazvukovému prístroju do okresnej nemocnice?
Namietala to Asociácia súkromných lekárov, namietali to všeobecní lekári, aj špecialisti, poznáte príklad s EKG, ktoré bolo veľmi široko diskutované hlavne na sociálnych sieťach, či všeobecný lekár, keď nemá zazmluvnené EKG vyšetrenie, ho môže urobiť, alebo ho musí posielať k špecialistovi, keď má ten prístroj k dispozícii a vie robiť s tým prístrojom, má na to odborné predpoklady, spĺňa odborné predpoklady.
Čiže ak ministerstvo zdravotníctva chce teda ponechať možnosť vyberať platbu za nezazmluvnený výkon, ako lekár vie urobiť, lebo má na to predpoklady a má takýto prístroj, tak si myslím, že by sa to dalo omnoho jednoznačnejšie v tomto zákone napísať tak, aby to nevyvolávalo rôzne dezinterpretácie.
A tretia moja poznámka je a pripomienka aj k tretiemu problému, ktorý prináša táto novela, pre ktorú ju vrátil pán prezident do pléna Národnej rady, a to je zrušenie prednostných vyšetrení. Treba povedať, že vyvolalo to na moje prekvapenie pomerne veľkú búrku nevôle a ani nie tak u lekárov, ako u pacientov. To, že naším záujmom, dámy a páni, by malo byť, aby pracujúci ľudia pracovali a nevysedávali dlhé hodiny v čakárni čakajúc na vyšetrenie, ak sú ochotní zaplatiť poplatok za prednostné vyšetrenie, je pomerne jasné. Myslím, že to nejako netreba rozoberať zoširoka, všetci sa na to sťažujú, všetci by najradšej boli čím skôr ošetrení, ktorí ste niekedy, kolegovia, boli na ambulancii, tak viete, že nikomu sa tam veľmi čakať nechce a priznám sa, že ani pre lekára to nie je práve najpríjemnejšie, keď na vás hodiny čakajú pacienti. Čiže toto je jeden rozmer.
Ale prekvapili ma príbehy, ktoré na sociálnych sieťach tak isto boli široko rozoberané, príbeh nevládnej dôchodkyne, ktorá na cestu k lekárovi potrebuje zaplatiť opatrovateľku. Dnes za hodinu alebo za dve hodiny vedela vybaviť všetko, prišla po ňu opatrovateľka, išli k lekárovi, zaplatila poplatok za prednostné vyšetrenie, vyšetrili ju, prišla domov a mala to vyriešené. V súčasnosti sa ale dostávame do situácie, že ona bude musieť pre cestu k lekárovi zaplatiť tejto opatrovateľke pol deň, možno celý deň, kým vysedia v čakárni radu. Prichádzajú ponosy od pacientov, ktorých zdravotný stav jednoducho neumožňuje tak dlho vysedávať v čakárni. Takže zrušenie poplatkov za prednostné vyšetrenie vyvolalo veľkú búrku nevôle aj preto, pretože neboli dostatočne diskutované. O tom som presvedčený. Jednoducho i ministerstvo zdravotníctva tak dlho pripravovalo tento návrh zákona, chcelo zrušiť tento poplatok, tak nech sa páči, malo ho doniesť do Národnej rady a prediskutovať ho a nájsť, ako iným spôsobom upraviť objednávanie pacientov tak, aby ten, kto jednoducho nemôže čakať z rôznych dôvodov, čakať nemusel.
To, že pán prezident vrátil tento zákon do Národnej rady, považujem za odborne správne a otvára to priestor hlavne na strane kolegov zo SMER-u, aby rešpektovali prezidentove veto, aby ho neprelomili, aby neschválili ešte raz tento návrh zákona a aby ministerstvo zdravotníctva možno aj pripomienky, ktoré jednotlivé stavovské organizácie a organizácie pacientov, alebo aj konkrétna petícia ministerstvu zdravotníctva dávajú, vedelo zapracovať do upravenej verzie tohto návrhu zákona.
Pán minister dnes povedal, už som tu spomínal, že teda on je presvedčený o tom, že dnes treba prelomiť toto veto a teda predpokladám, že aj kolegovia zo SMER-u sú zatiaľ v situácii, že chcú prelomiť veto pána prezidenta a argument, ktorý pán minister používal na výbore pre zdravotníctvo, bol, že veď dlho to pripravovali a dlho to diskutovali s jednotlivými organizáciami. Teda po tak dlhej príprave je to konečne zákon, ktorý chce riešiť poplatky v ambulanciách.
Môžeme sa dohodnúť na tom, že súhlasím s tým, že chce. Chce riešiť poplatky v ambulanciách a je to správne. Je to správne, pretože poplatky narastajú a jediní, ktorí sa začali vôbec zaoberať výškou poplatkov v zdravotníctve, bola vláda Ivety Radičovej, ktorá zaviedla ochranný limit na doplatky za lieky. Áno, k poplatkom v ambulanciách sme sa nedostali, tak ako prvá Ficova vláda, ani vláda Ivety Radičovej. Je tu teda šanca to riešiť. Ale poďme to riešiť naozaj tak, aby to bolo jednoznačné, aby to nebola, nevyvolávalo chaos a aby každý vedel, za čo a koľko má doplácať. To by mali byť nejaké východiskové body. Aby to nebol marketingový návrh, ktorý bude vyzerať tak, že všetko sa vyriešilo, počúvam vyjadrenia kolegov zo SMER-u, všetko je v poriadku a medzitým veselo bude prebiehať vyberanie poplatkov, ktoré sa len premenujú v našich ambulanciách, ale SMER sa bude tváriť, že to vyriešil. Raz už sme toho boli svedkami v roku 2006, keď sa zrušili 20 a 50-korunáčky. Odvtedy sa SMER až do jesene minulého roku, kým minister Kažimír neprišiel s návrhom zaviesť registračné pokladnice v ambulanciách, tváril, že zdravotníctvo je v princípe bezplatné, že netreba platiť za nič. Neraz sa minister vyjadril v praxi, keď dostal otázku, veď pacienti platia za to a za to, nemajú platiť nič. Keď náhodou platia, nech sa sťažujú. Nemajú platiť za nič. Čiže netreba skrývať hlavu do piesku, ale treba riešiť tento problém.
Nesúhlasím ale s ministrom Čislákom v tom, že tak, ako bol zákon schválený a ako ho vetoval pán prezident, že je výsledkom nejakej diskusie, že vznikol na základe nejakých odborných pripomienok. Len uvediem hneď konkrétne dva prípady, alebo príklady, prečo si myslím, že tomu tak nie je.
Po prvé, je to zrušenie prednostných vyšetrení, pretože keď sa pozriete do pôvodného vládneho návrhu zákona, ministerstvo zdravotníctva ani náhodou neuvažovalo o tom, že zruší poplatok za prednostné vyšetrenie, ale najprv tam dalo lehotu 7 a potom ju dokonca posunulo na 10 dní a hovorí o tom vládny návrh, ktorý prišiel do Národnej rady, že do 7, po úprave do 10 dní je možné za objednanie pacienta vyberať poplatok za prednostné vyšetrenie, nad 10 dní to možné nie je. To bol vládny návrh. Potom prišiel pozmeňovací návrh, že jednoducho nie je možné vyberať poplatok za prednostné ošetrenie nikdy.
Ďalšia moja poznámka je, že trošku sa nám tu pletú veci, aj dnes v diskusii som to vnímal tak, že sa nám tu pletú veci, lebo mnohí sa odvolávajú na to, že no veď, a pán prezident to aj napísal vo svojom odôvodnení, no veď objednávanie pacienta by nemalo byť spoplatnené a v Európskej únii ani spoplatnené nie je. Áno, nemalo by byť a mnohokrát je. Nemá to oporu v žiadnom zákone, keď budem počúvať tie argumenty, že to ako nejaká vláda pravicová, zlá, to tak, nemá to oporu v žiadnom zákone, ale bežne sa to v praxi deje. Zatelefonujete, objednáte sa, za objednanie sa na vyšetrenie treba zaplatiť. Ministerstvo zdravotníctva v návrhu, ktorý donieslo do Národnej rady a zostalo to tam napísané dodnes, je, napísalo, že nie je možné vyberať poplatok za objednanie sa. To je jedna vec, ale ministerstvo ďalej povedalo, že je možné vyberať poplatok za prednostné vyšetrenie do 10 dní. Čiže to je niečo úplne iné, lebo keď dnes zavoláte alergológovi v Bratislave alebo v Košiciach a chcete sa objednať, lebo začínajú vám nejaké, nejaká polinóza, to znamená náznak sennej nádchy, lebo prichádza jaro, tak vám dá termín za tri mesiace a to máte veľké šťastie. A angiológ za šesť. No je jasné, že za objednanie o tri mesiace asi nie je možné vyberať poplatok za prednostné vyšetrenie. To je pomerne logické. To je logické.
A s touto logikou prichádzalo aj ministerstvo zdravotníctva, lenže pozmeňovací návrh, ktorý tu SMER predložil, pán poslanec Blanár predložil, zmenilo túto filozofiu, čiže to nie je to, čo bolo prediskutované s odbornou verejnosťou. Ešte raz, ministerstvo hovorilo, že nie je možné vyberať poplatok za prednostné ošetrenie, ktoré sa uskutoční od objednania nad desať dní. Čiže do desať dní áno.
Druhá moja poznámka v tejto časti môjho vystúpenia sa týka toho, že keď ministerstvo zdravotníctva chcelo urobiť poriadok s poplatkami, prečo nešlo napríklad tou cestou, o ktorej hovoria aj lekári, veď lekári sa tomu nebránia. Ja som nezachytil vyjadrenie žiadnej z lekárskych spoločností, ktorá by povedala, že je zásadne proti. Naopak, lekári hovoria, najjednoduchšie bude, keď nám urobíte zoznam, za čo je možné na ambulancii vyberať poplatky a tento zoznam bude centrálne regulovaný, či už tým, že sa stanoví maximálna cena, alebo tým, že ministerstvo jednoducho stanoví pevné ceny. Nerozumiem, prečo ministerstvo zdravotníctva na túto svoju kompetenciu rezignovalo? Prečo to ministerstvo zdravotníctvo neurobilo, lebo zrejme to v diskusii s lekármi muselo počuť. Naopak, prišlo s verziou do Národnej rady, pôvodnej, že zoznam poplatkov, resp. výkonov, za ktoré je možné vyberať poplatky v nejakej výške, má byť vyvesený v ambulancii a tento zoznam poplatkov má schvaľovať VÚC-ka.
Pán poslanec Blanár znovu v druhom čítaní prišiel s pozmeňovacím návrhom, že nie schvaľovať a v odôvodnení, keď si ho prečítate, píše, že prečo by to mala VÚC-ka schvaľovať, keď VÚC-ka na to nemá nástroje, prostriedky a dokonca ani vplyv na to, čo v legislatíve, ktorý výkon je plne hradený z verejného zdravotného poistenia a ktorý nie je plne hradený z verejného zdravotného poistenia, čo je koniec-koncov pravda a prišiel s verziou, že VÚC-ka to má len kontrolovať.
Doteraz mi nie je celkom jasné, kto si čo pod slovom kontrolovať vyloží. Raz za rok? Mesačne? Námatkovo? S čím to bude ten kontrolór, ktorý príde zo samosprávneho kraja, kde na odbore zdravotníctva pracujú traja, možno štyria ľudia, aj to nie všetci na plný úväzok. Ako to bude? S čím to porovná, či tá výška je dobrá alebo zlá. Alebo to bude porovnávať len s tým, že čo sú výkony, ktoré nie sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia a tam už si potom výšku poplatku napíše lekár akúkoľvek. V tom je tá nejednoznačnosť, dámy a páni.
Tento zákon mal urobiť poriadok s poplatkami. Miesto toho vyvolal chaos, poplatky nezrušil, len sa mnohé premenujú. Tento zákon vyvolal nejednoznačnosť vo výklade, lebo napriek tomu, že to ministerstvo zdravotníctva tvrdí, lekári v praxi tvrdia, že nebudú môcť spoplatnenie za zmluvnený výkon.
A do tretice, zrušenie prednostných vyšetrení vážne zasiahlo zamestnaných pacientov, ktorí nemajú čas vysedávať v ambulancii, ale aj mnohých nevládnych pacientov, ktorí nevládzu vysedávať v ambulancii. Čiže, dámy a páni, nie je to dobrý návrh zákona.
Záverom mi dovoľte povedať už len toľko, že verím, že zdravý rozum zvíťazí, že SMER, ktorý si nerád pripúšťa chybu, si tento raz tak trošku pripustí chybu a povie, že asi to nie je dokonalé, keď je voči tomu toľko pripomienok a otvorí sa tým priestor na reálne riešenie problému poplatkov v slovenskom zdravotníctve.
Riešenia sú tri, znovu ich zopakujem. Prvým je to, o čom sa diskutuje na odbornej úrovni, aby zoznam poplatkov za výkony jednoducho bol centrálne regulovaný, aby to ministerstvo zdravotníctva neváľalo na VÚC-ky, ale aby takýto zoznam pripravilo aj s maximálnymi cenami alebo s pevnými cenami, koľko je možné za ten-ktorý výkon vyberať poplatku, prvá možnosť.
Druhá možnosť je pokračovať tam, kde skončila vláda Ivety Radičovej, ako sme to aj pôvodne chystali, to znamená, rozšíriť ochranný limit na doplatky za lieky aj na poplatky v ambulanciách. Je otázne, či na všetky skupiny, či na konkrétne skupiny, matky s deťmi, všetci dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutí, ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, ľudia, ktorí sú v nejakom sociálnom statuse. Je to o diskusii, o tom by mala byť odborná diskusia, ale tak, ako v praxi dokáže veľmi efektívne fungovať ochranný limit na doplatky za lieky, ktorý každý kvartál vracia späť 25-tisíc poistencom peniaze, ktoré nad ochranný limit zaplatili na doplatkoch za lieky predpísané na recept, čiže naozaj dôchodcom, vážne chorým ľuďom, zdravotne ťažko postihnutým, ten priemer sa pohybuje okolo 18 euro pre jedného pacienta kvartálne, čo nie je malý peniaz. Reálne sa vďaka tomuto mechanizmu zo zdravotných poisťovní naspäť pacientom od jeho zavedenia vrátilo viac ako 5 mil. eur.
A tá tretia možnosť, ktorá sa dá v praxi urobiť, je zrušiť poplatky v ambulanciách úplne a preniesť túto zodpovednosť na vzťah medzi lekárom a zdravotnou poisťovňou, kde je poistený pacient. Pretože v tomto vzťahu dokáže lekár vykázať všetky výkony, ktoré poskytol pacientovi, zdravotná poisťovňa dokáže omnoho lepšie ako pacient, ktorý číta nejaké poplatky a nejaký zoznam výkonov, ktorý bude mať niekoľko A4 niekde na stene ambulancie, alebo na nástenke v čakárni, omnoho lepšie dokáže zdravotná poisťovňa skontrolovať, či výkony, ktoré boli poskytnuté pacientovi, jednak tento pacient potreboval a či sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia v rámci zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a pacientom, alebo nie sú. Tam by ambulancia, lekár vyúčtoval zdravotnej poisťovni aj poplatky. Čiže zdravotná poisťovňa by ich zaplatila za pacienta, pacient by v hotovosti neplatil nič a následne v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia, by sa tieto poplatky nad rámec verejného zdravotného poistenia započítavali. A znovu to môžete kombinovať s ochranným limitom a môžte to kombinovať aj so zoznamom všetkých výkonov, za ktoré je možné vyberať poplatok s určením maximálnej ceny.
Čiže možnosti tu existujú tri, existuje aj štvrtá možnosť, že ministerstvo zdravotníctva len bude akceptovať pripomienky, ktoré prišli z terénu a upraví existujúci zákon. Najhoršou verziou podľa môjho názoru je, že ministerstvo zdravotníctva a kolegovia zo SMER-u strčia hlavu do piesku. Povedia, že nikomu sa to síce nepáči, ale oni sú presvedčení o tom, že je to dobré a prelomia dnes prezidentove, alebo zajtra, veto. Prelomia dnes alebo zajtra prezidentove veto a účinným sa stane zákon, ktorý je nejednoznačný a nevyrieši problém poplatkov. Poplatky budú v slovenskom zdravotníctve po schválení tejto novely, žiaľ, fungovať ďalej, akurát sa premenujú.
Takže, dámy a páni zo SMER-u, prajem vám, aby dnes pri hlasovaní zvíťazil zdravý rozum.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
