Videokanál poslanca

Tá stratégia nie je len o tom, čo už tu odznelo, ale trošku aj o tom, že vystúpil pán podpredseda vlády Vážny, pán minister Čislák, pán poslanec Valocký, podarilo sa vystúpiť iba pánovi predkladateľovi Lipšicovi, je pomaly dvanásť hodín, keď dobehnú faktické poznámky, schôdza skončila, čiže podarilo sa vám, úloha je splnená, dobre ste to prečítali, opozícii sa už nepodarí dnes zrejme rozprávať o problémoch v zdravotníctve, ale nevadí, budeme o tom hovoriť inokedy.
To, čo spája vystúpenie pána Vážneho, pána Čisláka a pána Valockého, je, že vy nechcete vidieť realitu. Tu sa argumentuje tým, že Medical Group napísal, že na cétečku v Piešťanoch zarobil 6 %. A to je fajn, lebo Medical Group, firma, kde niekedy vo vlastníckej štruktúre bol bývalý predseda parlamentu pán Paška, napísala, že iba 6 % na tom zarobila. Ako mi vysvetlíte skutočnosť, že prístroj Philips 128-sliceový, ktorý bol v Piešťanoch kúpený za 1,6 mil. eur, presne taký istý prístroj, dal som si bacha v kúpnych zmluvách, kúpila nemocnica v Znojme za 672-tisíc euro s DPH a nemocnica v Havlíčkovom Brode za 531-tisíc eur s DPH. Ako je to možné, že predraženie na Slovensku bolo 100-percentné? Ako je možné, že v Martine kúpili prístroj Philips za 1,45 mil. eur po očistení od ultrazvukových prístrojov a uherskohradišťská nemocnica kúpila presne tento istý prístroj Philips za 632-tisíc eur aj s DPH? Ako mi vysvetlíte, že v Martine kúpili 64-sliceový Siemens za 2,2 mil. a 128-sliceový Siemens vedelo Brezno kúpiť za 500-tisíc? Lebo Medical Group povedal, že zarobí len 6 %, to je argument?

Ďakujem pekne. Ja prijímam tú výzvu pána poslanca Lipšica, aby sme nehovorili o minulosti, ale o tom, ako zdravotníctvo funguje teraz. Ale napriek tomu si dovolím tri vety, keďže ma pán minister menoval vo svojom vystúpení.
Pán minister, čo ste nám tu púšťali? Vy nám tu púšťate skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva odporúčalo štátnym nemocniciam, aby si posudok urobilo u štátnej inštitúcie Ústavu súdneho inžinierstva Žilina? Vy nám tu púšťate, že na ministerstve nejaký úradník hovorí o tom, že predseda zdravotníckeho výboru, toho času to bol Viliam Novotný, teda ja, hovorí, že je správne, aby posudok na štátne nemocnice robila štátna inštitúcia? Ja si za tým stojím. Čo to tu púšťate?! O čom hovoríte?
Vy ste pripravili projekt novej nemocnice v Bratislave za 1,2 mil. eur cez Ernst & Young. Idete im zaplatiť ďalšie 2 mil. eur. Dokopy 3,2. A vo Vestníku ÚVO je napísané, že verejný obstarávateľ napriek mesiacom prípravy doteraz nevie presne zadefinovať, o čo ide súťažiť, čo je vlastne potreba. Za 3,2 mil. eur! A vy namietate, že niekto išiel zadať posudky na bezmála dvadsať nemocníc Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, štátnej inštitúcii?
Pán minister, predstava o zdravotníctve, o ktorom ste tu hovorili, neexistuje. Vy hovoríte o tom, že sa znižuje zadlžovanie nemocníc? V Národnom pláne reforiem, ktorý bol teraz zverejnený, ministerstvo financií očakáva dlh zdravotníctva na konci roku 2016 500 mil. eur. Vy hovoríte, že ste zastavili reexport liekov. Európska komisia voči nám začala konanie v tejto veci. Teraz tu bol eurokomisár. O čom vy rozprávate? Vy žijete v inom zdravotníctve ako občania tejto krajiny.

Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať pánovi spravodajcovi, že vystúpil v rozprave, lebo potom viem zareagovať faktickou poznámkou, možno na vystúpenie toho toľko až nemám.
To, čo by som chcel povedať, je, že naozaj aj ja považujem tento návrh zákona za správne a, samozrejme, ho podporím.
Možno moja taká ďalšia poznámka k tomu je, že práve ostatný piatok sme na výbore pre zdravotníctvo hostili, respektíve privítali eurokomisára pre zdravie a bezpečnosť potravín a rozprávali sme o rôznych témach, aj o ochrane európskeho obyvateľstva, obyvateľstva Európskej únie pred nežiaducim vplyvom fajčenia, alkoholu, návykových, drogových látok, ale aj obezity, prejedania sa fast foodom. A musím povedať, že keď sme potom ďalej rozprávali o rôznych smerniciach, nariadeniach a spoločnej stratégii Európskej únie, čo sa týka ochrany nefajčiarov, kde musím povedať, že slovenská legislatíva je už pomerne ďaleko a z funkčného obdobia na funkčné obdobie sprísňujeme opatrenia na ochranu nefajčiarov, ale aj upozornenia a osvetu pre tých ľudí, ktorí fajčia, že je to naozaj škodlivé pre ich organizmus, tak napríklad čo sa týka alkoholizmu aj v celej Európskej únii, samozrejme, ináč je to v severských krajinách, ale napríklad na Slovensku sme pomerne celkom benevolentní a je to taká spoločensky tolerovaná droga, no na krabičke cigariet nájdete upozornenie, že to škodí vášmu zdraviu, ale na fľaške alkohole v obchode nenájdete žiadne upozornenie, tak možno toto je taká prvá lastovička, s ktorou prichádza pán kolega Lipšic, ale veľmi dobre a správne s ňou prichádza. A chcem povedať, že je to v súlade aj s tým, o čo sa Európska únia snaží a bude usilovať v najbližšom období a v najbližších rokoch. Takže ja to podporím, samozrejme. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú informáciu. V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30. apríla 2015 a gestorský výbor do 4. mája 2015.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja už len chcem v záverečnom slove naozaj poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona, pričom možno si pomôžem jedným argumentom, ktorý som pri predkladaní nechcel použiť, lebo držal som sa dôvodovej správy. A ten argument je, že mám tu k dispozícii štatistiku, európsku štatistiku o miere rizika chudoby podľa typu domácností na Slovensku, veľmi zaujímavú štatistiku, ktorá hovorí o tom, že v domácnosti, kde jeden rodič vychováva najmenej jedno závislé dieťa, teda nezaopatrené dieťa, je miera ohrozenia chudobou na Slovensku 30 %, musím povedať, že som bol prekvapený z tejto štatistiky, takisto rodina, povedzme, kde dvaja dospelí vychovávajú jedno nezaopatrené dieťa, je tá miera ohrozenia 10 %, kde dvaja dospelí vychovávajú dve nezaopatrené deti, je to 13 %, kde dvaja dospelí vychovávajú tri nezaopatrené deti, znovu je to skoro 30 %, pre porovnanie, domácnosti bez závislých detí, teda ktoré už nevychovávajú nezaopatrené deti, tam je miera ohrozenia chudobou len 7,5 %. Čiže, dámy a páni, to sú medzi nami aj domácnosti dôchodcov, kde sa už nestarajú o nezaopatrené deti, lebo deti už dávno vyleteli z hniezda. Čiže miera ohrozenia, nechcem to banalizovať, chudobou domácností, kde sú dôchodcovia, je omnoho, omnoho nižšia ako miera ohrozenia chudobou domácností, kde vychovávajú nezaopatrené deti.
Dámy a páni, preto si myslím, že takéto opatrenia, aké som dnes predkladal v pléne Národnej rady, sú opatrenia, ktoré dnes na Slovensku potrebujeme. My potrebujeme začať sa venovať pracujúcim rodičom, ktorí vychovávajú svoje deti, a podať im pomocnú ruku, podporiť ich pri zodpovednej výchove týchto detí, pretože veľká väčšina týchto rodín, čo sa pohybuje až okolo 30 %, je ohrozená chudobou. To je aj problém pracujúcich chudobných, to je aj problém plánovaného rodičovstva pri druhom, treťom dieťati. Jednoducho si to mnohokrát tie rodiny finančne nevedia dovoliť, napriek tomu, že títo ľudia pracujúci rodičia sú tí, ktorí platia dane a odvody, sú tí, ktorí prispievajú na fungovanie verejných statkov, sú tí, ktorí na svojich pleciach, naozaj nechcem byť veľmi patetický, ale nesú zodpovednosť za túto spoločnosť. A na nich by nám malo asi v prvom rade záležať, pričom malo by nám záležať aj na tom, aby pracujúci rodičia mali ambíciu mať viac ako jedno dieťa. Z pohľadu demografického vývoja v Európe je to priam existenčný problém prežitia našej západnej civilizácie, našej európskej civilizácie, ak chcete.
Druhá moja poznámka je k tomu, že, áno, ja som už aj vo svojom vystúpení hovoril, že niektoré návrhy, tu už aj odzneli v pléne Národnej rady, boli predkladané aj niektorými mojimi kolegami z opozície. Ja sa na to dívam veľmi jednoducho, návrhy sú buď dobré, alebo zlé a keď sú tie návrhy dobré, tak by sme sa na nich mali vedieť spojiť a dohodnúť, nielen v rámci opozície, ale aj naprieč celým politickým spektrom.
A tu je moja tretia poznámka. S veľkou nádejou sa druhýkrát obraciam na poslanecký klub strany SMER, aby pouvažovali o týchto opatreniach. Ak sa mi podarí otvoriť čo i len diskusiu o nich v klube SMER, budem veľmi spokojný, budem sa na tieto opatrenia potom pýtať aj pána ministra Richtera, ako to vidí on, pričom rád by som na to upozornil, že ak bude odpoveď zo strany SMER-u taká, „stojí to veľa peňazí, teraz si to nemôžeme dovoliť,“ lebo to je pomerne častá odpoveď, hlavne zo strany ministra financií, rád by som upozornil na to, že dve opatrenia z nich sú fiškálne neutrálne. Tak sa poďme aspoň rozprávať o flexibilnom čerpaní rodičovského príspevku a poďme sa rozprávať o nediskriminácii rodičov, ktorí čerpajú rodičovskú, pretože to nestojí štát nič a reálne to pomôže pracujúcim rodičom pri výchove detí, resp. pomôže to rodičom, ktorí sa starajú o výchovu svojich detí v tom najútlejšom veku a predtým pracovali. Takže, dámy a páni, chcem vás ešte raz poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložil poslanecký návrh novely zákona o sociálnom poistení. Tento poslanecký návrh novely zákona o sociálnom poistení predstavuje komplex siedmich opatrení, siedmich riešení, ktoré sú určené pre pracujúcich rodičov, ktorí vychovávajú svoje deti. Z týchto riešení som niektoré už predkladal v tejto Národnej rade či už samostatne alebo spolu s kolegami z opozície, niektoré sú úplne nové. Ale predkladám ich v takomto, možno trošku rozsiahlejšom balíčku, pretože si myslíme, že logicky na seba nadväzujú a logicky nastavujú prostredie sociálne prajné pre pracujúcich rodičov s deťmi.
Chcel by som tiež povedať, že je to prvý legislatívny návrh, ktorý sme už pripravovali s novým tímom rodiacej sa politickej strany Šanca, ktorá by mala byť tento týždeň zaregistrovaná, a preto komplex týchto siedmich opatrení bude naďalej agendou tejto novovznikajúcej politickej strany.
Chcel by som tiež povedať, že odteraz budem hovoriť o tejto novele sociálneho zákona o sociálnom poistení ako o rodičovskom balíčku jednoducho preto, lebo sa mi to tak lepšie hovorí, aj možno sa to lepšie pamätá. A znovu opakujem, jedná sa tu o komplex siedmich do seba zapadajúcich riešení pre pracujúcich rodičov s deťmi.
Čo je teda cieľom tohto rodičovského balíčka, ktorý dnes predkladám na rokovanie Národnej rady? Je to riešenie problémov každodenného života pracujúcich rodičov na Slovensku. Pracujúci rodičia sú ľudia, ktorí od rána do večera pracujú, často aj dávajú prácu druhým ľuďom, platia dane a odvody, snažia sa čo najlepšie vychovávať svoje deti a zabezpečiť im čo najlepšie vzdelanie. Napriek tomu často riešia na Slovensku existenčné problémy a nemajú ani takú podporu zo strany štátu, ako ju majú mnohokrát ľudia, ktorí nikdy nepracovali ani nemajú veľkú ambíciu pracovať. Rodičovský balíček preto prichádza s riešeniami, ktoré majú podporiť postavenie pracujúcich rodičov a podať im pomocnú ruku pri zodpovednej výchove detí.
Tento rodičovský balíček zohľadňuje aj skutočnosť, že na Slovensku máme dnes pracujúcich rodičov a hlavne deti v takýchto rodinách v rôznych situáciách. Máme tu zosobášené páry, máme tu nezosobášené páry, máme tu osamelé matky, osamelých otcov, máme tu vdovy alebo vdovcov, čo pracujú a snažia sa čo najlepšie vychovávať svoje deti. Takže v tomto rodičovskom balíčku nemodelujeme nejakú ideálnu rodinu, kde je otec, mama a dve-tri deti, ale hovoríme o reálnej situácii, v ktorej sa dnes pracujúci rodičia a ich deti nachádzajú.
Tento rodičovský balíček vychádza z troch základných princípov.
Prvým princípom je, že je určený pre pracujúcich rodičov. To by som rád podčiarkol, ak potom v rozprave budú nejaké námietky, že neriešime ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, alebo ľudí, ktorí sú v inom sociálnom postavení, tento komplex opatrení nie je určený pre riešenie iných sociálnych skupín, ale kladie dôraz na túto sociálnu skupinu, na ktorú paradoxne väčšina sociálnych politík stále zabúda. Na to teda, aby sa to na niektorého rodiča vzťahovalo, podmienkou je, aby pracoval.
Druhým princípom je, ktorý je známy, o tom sme už v pléne rozprávali mnohokrát, je princíp, že pracovať sa musí oplatiť. Teda rodičovský balíček pre pracujúcich rodičov nie je nastavený podľa toho, kto robí akú prácu a koľko zarába, dôležité je, aby pracoval, lebo pracovať sa jednoducho musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky.
A tretím princípom je solidarita a nediskriminácia, teda nie je cieľom diskriminovať deti za to, že vyrastajú, povedzme, v neúplnej rodine, že ich rodičia nie sú zosobášení alebo sú rozvedení, alebo ich vychováva slobodná matka alebo osamotený otec. Čiže rodičovský balíček z tohto pohľadu nikoho nediskriminuje, ale, naopak, je solidárny vo vzťahu k všetkým deťom, o ktoré sa starajú pracujúci rodičia.
Predstavujem vám teda, dámy a páni, sedem opatrení. Tým prvým opatrením je jeden rok materskej vo výške čistej mzdy, druhým opatrením je flexibilné čerpanie rodičovského príspevku, tretím opatrením je nediskriminácia zárobku na rodičovskej, štvrtým opatrením je odpočítateľná položka na bývanie, piatym opatrením je mzda vyššia ako dávky, šiestym opatrením je podpora rodičov v núdzi a tým siedmym opatrením je podpora viacdetných rodín.
Dámy a páni, ak dovolíte, tak ako je to aj v dôvodovej správe, každé jedno opatrenie krátko predstavím, poviem aj, aký by malo konkrétny dopad pre pracujúceho rodiča, ktorý vychováva dieťa, a možno ku každému opatreniu uvediem aj nejaký ilustratívny príklad, lebo príkladom sa veci lepšie pamätajú.
Takže prvé opatrenie je jeden rok materskej vo výške čistej mzdy. Znovu je to opatrenie, o ktorom tu už diskutujeme od čias vlády Ivety Radičovej, ktorá prvá začala postupne predlžovať čas materskej a zvyšovať výšku materskej pre pracujúce ženy, ktoré sa starajú o dieťa, teda nepracujú, pretože sa starajú o dieťa. Považujeme to za veľmi dôležité opatrenie aj preto, lebo spoločnosť by takýmto spôsobom pracujúcej žene, ktorá sa rozhodne priviesť na svet dieťa a postarať sa o výchovu tohto dieťaťa, mala dať pocítiť, že je to pre spoločnosť nesmierne dôležitá činnosť, rovnako dôležitá, ako jej doterajšie pracovné zaradenie. Teda navrhujeme postupné, to by som rád podčiarkol, predlžovanie materskej až na jeden rok a jej postupné navyšovanie na úroveň čistej mzdy matky pred odchodom na materskú. Rodiny, ktoré sa rozhodnú mať dieťa väčšinou druhé alebo tretie, často riešia finančný problém. Skúste si, prosím, predstaviť rodinu, otec s mamou pracujú, majú jedno dieťa a chceli by mať druhé, čo je úplne prirodzené a pre spoločnosť pri súčasnom demografickom vývoji priam žiaduce. A teraz si predstavte, akú riešia finančnú dilemu. Tá dilema je jednoduchá, majú hypotéku, úver na bývanie, ktoré splácajú, majú nejaký lízing na auto a teraz počítajú: Otec s mamou majú príjem z práce a majú jedno dieťa, z dvoch príjmov na tri osoby sa celkom dá vyjsť, ale v okamihu, keď mama odíde na materskú a následne na rodičovskú, tak im príjem klesne na jeden príjem z práce, jednu sociálnu dávku, ale na 4 osoby, do toho prichádza hypotéka, do toho prichádza nejaký lízing. Teda začínajú počítať, či si vôbec môžu dovoliť druhé, resp. tretie dieťa. Postupné predlžovanie materskej na jeden rok a jej zvyšovanie až na úroveň čistej mzdy matky pred odchodom na materskú je konkrétne opatrenie. Aby sme takejto rodine, ktorá sa rozhodne mať, väčšinou sa jedná o druhé alebo tretie dieťa, to prvé je väčšinou z lásky, teda bez veľkých matematických výpočtov, ale mladá rodina už to druhé a tretie dieťa viac-menej plánuje, teda toto opatrenie je o tom, aby sme takejto rodine pomohli a aby sme hlavne vyjadrili to, že pre spoločnosť je nesmierne dôležité, aby pracujúci rodičia mali viac ako jedno dieťa.
Ako by to teda v praxi vyzeralo. Postupne od roku 2016 by sa teda predlžovala materská zo súčasných 34 týždňov až na 52 týždňov a až na úroveň čistej mzdy matky pred odchodom na materskú s maximálnym stropom vo výške 1,5-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V roku 2016 by tak materská vzrástla o 100 eur a predĺžila sa o tri týždne.
Druhým opatrením je flexibilné čerpanie rodičovského príspevku. Flexibilné čerpanie rodičovského príspevku po skončení materskej je určené pre rodičov, ktorí nechcú zostať s dieťaťom až do troch rokov jeho života, ale, povedzme, by sa radi vrátili do pracovného pomeru skôr alebo do pracovného procesu skôr. Takéto opatrenie, flexibilné čerpanie rodičovského príspevku má už v Európe precedens, funguje napríklad v Litve, a náš návrh je o tom, aby na Slovensku fungovalo tak, že v okamihu, keď sa končí čerpanie materskej, sa pracujúci rodič môže rozhodnúť, či chce čerpať rodičovskú až do troch rokov veku dieťaťa vo výške 202 eur, ako je to v súčasnosti, alebo si chce túto rodičovskú vybrať skôr, pretože skôr plánuje ísť do pracovného procesu. Tým pádom by ale jej výška bola vyššia. Čiže je to flexibilné opatrenie, ktoré by naozaj malo pomôcť trochu plánovať pracujúcim rodičom. Znovu je určené pre ľudí, ktorí pracovali, lebo ináč by matka nemohla čerpať materskú.
V praxi by to znamenalo, že ak sa matka rozhodne vyčerpať v čo najkratšom možnom termíne celú rodičovskú, tak čerpala by ju len 6 mesiacov a jej výška by sa priblížila k tisíc eur mesačne.
Tretie opatrenie je nediskriminácia zárobku na rodičovskej. Navrhujeme, aby rodičia, ktorí poberajú rodičovský príspevok, mohli dosiahnuť určitý príjem bez straty statusu poistenca štátu tak, ako je to v prípade nezamestnaných. Dnes sme totižto v situácii, že popri čerpaní rodičovskej si pracujúci rodič môže privyrobiť, ale v okamihu, ako začne mať príjem, prestáva byť z pohľadu Sociálnej poisťovne poistencom štátu a z toho príjmu si musí už zaplatiť dôchodkové poistenie, na rozdiel od nezamestnaného, ktorý si popri poberaní dávky v nezamestnanosti môže takisto privyrobiť, ale zostáva naďalej poistencom štátu.
Je tu zjavná diskriminácia rodičov na rodičovskej, ktorú sa snažíme týmto opatrením odstrániť tak, že ich zrovnoprávňujeme s nezamestnanými, ak to môžem takto nazvať, čo v praxi znamená, že rodič, ktorý poberá rodičovské, by si mohol privyrobiť až do výšky 75 % životného minima, čo je aktuálne necelých 150 eur bez toho, aby stratil status poistenca štátu vo vzťahu k platbám do dôchodkového poistenia. Teda štát by za neho naďalej platil dôchodkové poistenie.
Štvrtým opatrením je odpočítateľná položka na bývanie. Navrhujeme odpočítateľnú daňovú položku na bývanie pre rodičov s malými deťmi. Znovu poviem príklad, lebo tak sa to asi lepšie zapamätá alebo lepšie predstaví. Predstavte si mladú rodinu s jedným, možno s dvoma malými deťmi. Jedna z prvoradých vecí, ktorú riešia je, kde budú bývať. Snažia si tak zabezpečiť svoje bývanie či už prostredníctvom toho, že si niečo kúpia, teda väčšinou skoro vždy čerpajú úver na bývanie, alebo idú do nejakého nájomného bývania, a teda platia nájomné v nejakom nájomnom bývaní. Každopádne náklady na bývanie predstavujú veľmi veľkú položku v rodinnom rozpočte, často je to v ňom najvyššia položka.
Toto opatrenie, ktoré navrhujeme, chce práve pomôcť pracujúcim rodičom s malými deťmi do veku šesť rokov, a to spôsobom, aby si úroky z úveru na bývanie alebo nájomné, ktoré platia na základe platnej nájomnej zmluvy, mohli odpočítať zo svojich daní. Ročne by tak pracujúci rodič, ktorý vychováva dieťa vo veku do šesť rokov mohol znížiť svoju daň až o 600 eur, čiže to je 50 eur mesačne.
Piatym opatrením je už opatrenie, ktoré poznáte. O ňom sme už niekoľkokrát diskutovali v Národnej rade, ale logicky patrí do rodičovského balíčka. A je to zvýšenie sociálnej podpory pre pracujúcich rodičov s nízkym príjmom. Dámy a páni, pracovať sa musí oplatiť. Na Slovensku sme však často v situácii, že keď si jeden z rodičov nájde prácu v chudobnejšom regióne za plat pohybujúci sa okolo minimálnej mzdy alebo len o niečo malo presahujúci minimálnu mzdu, mnohokrát príde o všetky sociálne výhody, ktoré jeho rodina môže čerpať, keď je dlhodobo nezamestnaný a je len na sociálnych dávkach. Často je rozdiel medzi prácou a nepracovaním zanedbateľný a tak malý, že jednoducho nemotivuje ľudí pracovať a, naopak, trestá takúto rodinu, ktorá nemá nárok ani na takú sociálnu pomoc ako, povedzme, rodina, v ktorej ani jeden z rodičov nepracuje.
Navrhujeme preto v zmysle princípu „pracovať sa musí oplatiť“ jednoducho pomôcť prostredníctvom dávky v hmotnej núdzi udržateľne, dlhodobo aj takýmto pracujúcim rodičom, ktorí majú veľmi nízku mzdu a pracujú často v chudobných regiónoch, teda riešiť rozšírený problém pracujúcej chudoby na Slovensku, a to jednoduchým opatrením, a to tak, aby sa do posudzovania nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % a nielen 25 % príjmu z práce.
Ďalším v poradí šiestym opatrením je znovu opatrenie, ktoré som už aj ja predkladal v Národnej rade k samostatným zákonom. Ide o podporu rodičov v núdzi, pretože, dámy a páni, nemali by sme zabúdať na pracujúcich rodičov, ktorí vychovávajú deti a nie vlastným zavinením sa dostanú do núdzovej situácie. Nastane smrť životného partnera, ťažká choroba, ťažký úraz a zrazu ste v situácii, že rodina, ktorá mala zabezpečený príjem z jednej alebo z dvoch pracovných činností rodičov, sa zrazu dostáva do núdzovej situácie a jej sociálny status prudko klesne. Jediné príjmy, ktoré často takáto rodina má, sú príjmy zo sociálneho poistenia, na ktoré si ale pracujúci rodičia sami zarobili rokmi platenia odvodov. Čiže to sú ich peniaze, ktoré si oni zaplatili rokmi práce do sociálneho poistenia. Napriek tomu takáto rodina veľakrát nedostane žiadnu alebo dostane zanedbateľnú pomoc od štátu.
Preto navrhujeme, aby sa do výpočtu nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavala celá poistná dávka, ktorú takýto pracujúci rodič dostáva na základe rokov, ktoré odpracoval a počas ktorých platil odvody do sociálneho poistenia, teda navrhujeme, aby sa pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavala celá výška nemocenského, invalidného dôchodku, materskej, ale aj sirotského alebo vdovského dôchodku.
A siedmym opatrením je opatrenie, ktorým, samozrejme, nezabúdame ani na viacdetné rodiny, ktoré na Slovensku máme. Ide o podporu viacdetných rodín. Znovu navrhujeme opatrenie, ktoré by malo možno vyjadriť podporu štátu a pomoc štátu pri zodpovednej výchove detí v rodinách, kde sa pracujúci rodičia rozhodnú mať aj tretie, štvrté, piate dieťa. Pri zlom demografickom vývoji je predsa naším záujmom, aby pracujúci rodičia nemuseli počítať, či si môžu dovoliť tretie dieťa. Znie to strašne škaredo, keď to vyslovím, ale v živote je to mnohokrát praxou.
Navrhujeme preto dvojnásobný daňový bonus na tretie a každé ďalšie dieťa, čo by v praxi znamenalo, že daňový bonus na tretie dieťa by už nebol 21,41, ako je tomu v súčasnosti, 21 eur 41 centov, ale jeho dvojnásobok, 42 eur 82 centov.
Dámy a páni, koľko to bude stáť. Hovoril som o opatreniach, ktoré by mali vyjadriť podporu v spoločnosti pre pracujúcich rodičov, ktorí sa starajú o svoje deti a vychovávajú ich, ale, samozrejme, nemôžeme opomenúť ani fiškálny dopad týchto opatrení.
To prvé, čo chcem povedať, je, že dve z týchto siedmich opatrení sú, ako hovoria fiškáli, fiškálne neutrálne. Jedná sa o flexibilné čerpanie rodičovského príspevku, jednoducho sa matka rozhodne, či ho chce vyčerpať za polroka, za rok alebo počká až do troch rokov veku dieťaťa.
To druhé opatrenie je nediskriminácia zárobku na rodičovskej. Jednoducho umožníme si privyrobiť bez toho, aby stratili status poistenca štátu, aj dnes za nich štát platí poistné do dôchodkového systému za pracujúcich rodičov, ktorí poberajú rodičovskú. Čiže je to fiškálne neutrálne opatrenie.
Čo sa týka ostatných piatich opatrení, samozrejme, majú dopad na štátny rozpočet. Modelovali sme to v dôvodovej správe na rok 2016, odkedy tieto opatrenia by mali byť pripravené a vojsť do praxe.
Chcem povedať, že krytie týchto opatrení by malo byť zabezpečené prostredníctvom toho, že vláda sa rozhodla ponechať zvýšenú sadzbu na daň z pridanej hodnoty. Viete dobre, že od 1. januára 2015 boli všetky makroekonomické ukazovateľa spôsobilé na to, aby sa DPH znížilo na 19 %, tak ako to sľúbila vláda Ivety Radičovej. Napriek tomu sa súčasná vláda rozhodla ponechať túto sadzbu na úrovni 20 %. Navrhujeme preto, aby sa polovica tohto zvýšeného DPH použila pre tých, ktorí to, si myslím, naozaj potrebujú a ktorí vytvárajú hodnoty pre pracujúcich rodičov, ktorí vychovávajú deti. Čiže celková cena tohto balíčka v roku 2016 by bola 125 mil. eur.
Čo teda konkrétne prinesie rodičovský balíček? Je to, po prvé, zvýšenie materskej o tri týždne alebo predĺženie materskej o tri týždne a jej postupné zvyšovanie v roku 2016 by prinieslo zvýšenie o 100 eur pre matku, ktorá čerpá materskú, odpočítateľná položka na bývanie by v rodinnom rozpočte ušetrila 600 eur ročne, čiže 50 eur mesačne, flexibilné čerpanie rodičovského príspevku by mohlo v najkratšej možnej miere, ak by bolo čerpané, priniesť výšku rodičovského až tisíc eur počas šiestich mesiacov, ak sa rodič potom rozhodne nastúpiť už do práce, a daňový bonus na tretie a každé ďalšie dieťa by mohol priniesť plus 250 eur ročne pre pracujúceho rodiča, ktorý vychováva dieťa.
Dámy a páni, toľko návrh rodičovského balíčka, ktorý predkladám takto komplexne prvýkrát v pléne Národnej rady. Ja verím, že minimálne sa mi podarí otvoriť diskusiu, rozpravu, aj v poslaneckom klube strany SMER, a budem sa uchádzať o podporu tohto poslaneckého návrhu a o jeho posunutie do druhého čítania. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel takisto podporiť tento poslanecký návrh zákona. Kolegovia myslím veľmi dobre popísali problémy, ktoré nastali v niektorých obciach a bohužiaľ, aj v mestách. Konkrétny príklad môžem povedať z Košického kraja v okresnom meste Trebišov. Myslím si, že kolegovia zo SMER-u o tom takisto, tak ako to už aj naznačoval pán poslanec Zajac vo svojom vystúpení, niečo vedia. Bola tam dokonca aj pani europoslankyňa Smolková na ustanovujúcom zastupiteľstve, ktoré malo byť podľa zákona do 15. decembra, ale podľa situácie, ktorá nakoniec nastala v Trebišove, sa uskutočnilo až začiatkom januára pred Troma kráľmi. Čiže naozaj situácia bola neprehľadná, nervózna. Trebalo by sa nám vyvarovať do budúcnosti takejto situácie. Takisto mám vedomosť o tom skutočne, že v niektorých obciach alebo mestách po tom, čo už prebehli komunálne voľby, sa uskutočnilo zastupiteľstvo, ale nie ustanovujúce, ale ešte to staré zastupiteľstvo, ktoré mnohokrát rozhodovalo o dlhodobých záležitostiach z pohľadu obce, nielen o nejakých bežných, bežnej dennej potreby alebo nejakej mimoriadnej situácie, ale o tom, čo má ovplyvňovať život obce v ďalšom štvorročnom období.
A to už z môjho pohľadu vnímam tak trošku zo strany starostu, ale aj tých poslancov končiaceho zastupiteľstva ako drzosť, ako nehoráznosť, aj takú neúctu k mandátu svojich kolegov. Predsa nemôže v zmysle ducha zákona o obecnom zriadení byť cieľom, aby keď niekto už nezískal mandát vo voľbách a vlastne de facto občania povedali, že ho nechcú, ešte rozhodoval o tom, čo sa v obci bude diať v ďalších štyroch rokoch. Čiže ja tento návrh zákona podporím.

Dnes to nejako vyšlo, že stále reagujem na pani poslankyňu Mezenskú, ale hovorila veľmi dobre a teraz som veľmi náchylný podporiť tento návrh zákona. Má to ale jeden háčik, pre ktorý si myslím, že za to nezahlasuje strana SMER, teraz odhliadnuc od politiky, lebo ak hovoríme o tom, že, zjednoduším to, energetické firmy by mali odškodniť tých, na pozemkoch ktorých je vecné bremeno, lebo tam, povedzme, idú vodiče vysokého napätia, tak logicky sa núka otázka, čo s tými, ktorí majú na pozemku vecné bremeno, lebo im tam ide cesta, I., II., III. kategórie, VÚC-karská, proste majú na svojom pozemku cestu. Je to dosť veľký problém. Pamätám sa na vyjadrenie pána premiéra Fica, keď sa ho na to pýtali pred časom, to je možno už aj niekoľko rokov nazad, či si vie predstaviť odškodnenie týchto ľudí alebo hľadanie nejakých riešení. Jeho odpoveď na to bola vtedy veľmi jednoduchá. Znela: „Zbláznili ste sa? Veď predsa tie cesty tam mnohokrát idú už desaťročia a stáročia, to ktorá vlády by to mala odškodňovať?“ Čiže chcem upozorniť aj na tento moment, poďme sa rozprávať o vecnom bremene nielen vo vzťahu k energetickým firmám, ale všeobecne, ale je určite správna filozofia, aj to, čo hovoril pán navrhovateľ v úvodnej reči, ale reagujem, samozrejme, na pani poslankyňu Mezenskú, že keď cez roh pozemku vám prechádza elektrické vedenie, aby ste vlastne mali vecné bremeno na celý pozemok a mali ho znehodnotený, sú úplne logické argumenty, o ktorých hovoríme. Takže som veľmi náchylný podporiť tento návrh zákona do druhého čítania a diskutovať ďalej o tejto problematike.

Ďakujem pekne. Viete, pani poslankyňa Mezenská, SMER má dve tváre. Tá jedna tvár, tá je pre voličov. A tá hovorí o privatizácii nikdy. Dnes sme to už tu počuli, že hlavne Dzurindova vláda tu vypredávala majetok zahraničným investorom, súkromným firmám a to je zlé, to je nesmierne zlé. Preto to ani nevolajú ako privatizácia, ale ako prevod majetkových účastí Slovenskej republiky. Ale je to privatizácia. SMER ide privatizovať. Najprv začali tak veľmi opatrne, napríklad PPP projektom výstavby novej nemocnice v Bratislave. Tomu celkom rozumiem. V princípe je to privatizácia, len volá sa to vznešenejšie. Ale toto už je privatizácia natvrdo. Jednoducho idú predať 49-percentný podiel štátu. Ak by to robila pravicová vláda, nepovedal by som ani slovo. Ale keď to robí SMER, tak je to o to zaujímavejšie, že trvalou súčasťou agendy Roberta Fica, odkedy ho vnímam v Národnej rade, je tvrdá kritika akejkoľvek privatizácie alebo dlhodobého prenájmu čohokoľvek, čo je štátne.
Moja druhá poznámka je k tomu, na čo ste upozornili. A ďakujem veľmi pekne za to vo vašom vystúpení. Áno, počuli sme opakovane, že jedna zdravotná poisťovňa vznikne tak, že súkromné zdravotné poisťovne budú vyplatené finančnými prostriedkami, ktoré štát získa predajom svojho podielu v Slovak Telekome. V tomto materiáli ale o tom nie je ani zmienka. Obávam sa, že tieto finančné prostriedky nebudú použité na tento účel, čo je z jednej strany, chvalabohu, lebo jedna zdravotná poisťovňa by slovenskému zdravotníctvu nepomohla, je ale otázne na čo budú použité tieto finančné prostriedky. Je to len ďalšie potvrdenie toho, že projekt jednej zdravotnej poisťovni bol len marketing na odpútanie pozornosti od problémov zdravotníctva.

Ďakujem pekne. Pán minister, od 1. augusta platí novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorej treba zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu aj ľuďom, ktorí vykonávajú práce v I. a II. kategórii.
Pýtam sa vás preto, lebo názor ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je predkladateľom a gestorom tohto zákona, poznám. Poznám aj názor predchádzajúcej pani ministerky zdravotníctva Zvolenskej, ktorá strčila hlavu do piesku. Zaujíma ma váš názor, pretože v minulosti ste boli podnikateľ, dávali ste prácu ľuďom. Vy veľmi dobre viete, aká je takáto byrokratická záťaž a finančné náklady pre podnikateľský subjekt, pre živnostníka komplikáciou. Dnes ste v princípe šéfom štátnej správy, máte mnoho tisíc úradníkov, administratívnych zamestnancov v štátnej správe, ktorým takisto musíte zabezpečiť túto pracovnú zdravotnú službu.
Teda pýtam sa vás, či to nepovažujete za zbytočnú byrokratickú a finančnú záťaž, ako ste sa s tým povedzme dnes na ministerstve vnútra vysporiadali?