Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, ctení kolegovia, a sklamem kolegu Hlinu, neprichádzam sem s krízovým ťažením proti jeho návrhu. Naopak, žičím mu, aby postúpil do druhého čítania. Nemám s tým nijaký problém. Chcem len povedať zopár vysvetľujúcich komentárov. Treba povedať, že ak hovoril o samosprávach a školách, tak predovšetkým, lebo tu je jediná kauza, o ktorej viem, pretože sa týkala Starého mesta a riešilo ju zastupiteľstvo. V kauze Mudroňova je v zásade mnoho vecí tak, ako ich popísal zrejme. Nebol som účastníkom zhromaždení rodičov. Nebol dôvod, aby som ich bol, ale to garde bolo opačné. Nie mestské zastupiteľstvá, a to neviem, aké iné, ale staromestské riešilo len tento jediný vykrývač a riešilo ho v opačnom garde. My sme dostali žiadosť zodpovednej skupiny rodičov zo štruktúry tej školy rodičovskej, ktorí nás žiadali, aby sme povolili ako zriaďovatelia na budove postaviť vykrývač. Teda vonkoncom nie, že by na dvere zastupiteľov alebo úradu zaklopal ten, ktorý to chcel stavať a povedal, prelobujte nám to u rodičov.
Presne naopak. My sme o tom vôbec nevedeli, keď sme dostali zo školy od zástupcov detí, teda rodičov, ich vybratých zástupcov, žiadosť o súhlas s týmto technickým zariadením. Priznám sa, že som, hoci som lekár, ale iného oboru, neriešil nikdy, možno čiastočne odôvodnené, niekedy sa domnievam, že i neodôvodnené obavy o tom, čo všetko moderná technika, vrátane toho, tieto vykrývače zaručene, alebo menej zaručene, alebo možno, alebo uvidí sa o dvadsať rokov, či spôsobujú. V tomto zmysle sme ako, mám pocit, veľmi zodpovední zastupitelia občanov žiadali, aby ak má dôjsť k namontovaniu tohto vykrývača, že sa musia následne po jeho namontovaní a sfunkčnení vykonať merania a iba keď tie merania splnia, respektíve neprekročia normy, ktoré sú požadované pre takéto zariadenie, potom že si to tam tá škola môže nechať. Teda nechať, ten, ktorý to inštaloval, ale že tá škola až potom to môže strpieť. To znamená, v skutočnosti sa zastupiteľstvo, na to sa pamätám úplne presne, postavilo, ako hrádza bez kontrolovaného postavenia akejsi techniky nad hlavu detí s tým, že sa má merať.
Pravdupovediac, keďže potom k tomu nedošlo, zrejme opäť z iniciatívy možno iných rodičov, ako boli tí, v zastúpení ktorých sa na nás obrátil riaditeľ školy s touto žiadosťou, došlo k zmäteniu toho návrhu, s čím samozrejme nemalo mestské zastupiteľstvo, ani úrad nijaký problém, pretože to bola vôľa rodičov a ak sa táto vôľa presadila proti vôli, ktorá pôvodne oslovila nás, aby sme to povolili, tak už sme to nemuseli povoľovať a problém bol vyriešený.
Má pravdu kolega Hlina, keď hovorí o informáciách, že oni to namontujú na Albrechta a tam to bude svietiť priamo. Samozrejme, nie som znalec vlnových dĺžok a ich dosahov v takomto rozsahu a intenzite, ale tá logika, o ktorej aj on hovoril, že pod lampášom je najväčšia tma, sa aj mne zdala plauzibilnejšia, ako keby to pražilo z niektorého okolitých domov na budovu ako takú, ak je to vôbec technicky ozaj pravda. Lebo fakt je tým, že sme to nemerali a neviem, asi to mal byť silný vykrývač, alebo neviem, aký silný, teda nie taký, ako hovorí kolega Hlina, ktorý to zrejme študoval hlbšie, že je v stĺpoch vedenia nejaký slabší a menej škodlivý, tak by sme konečne boli mali vďaka tomu nejaké merania. Takto merania nemáme a môžeme sa domnievať to, alebo onô.
Ja sa pamätám, ako, a to si možno už nepamätáte, v Prahe, ako viete, stojí tá obrovská vysielacia veža, ktorá bola celkom zaujímavým dielom architektúry. Ľudia jej dávali rôzne prídomky, ako to tak chodí. A tiež boli obavy, že tam snáď vymrie to obyvateľstvo pod ňou, lebo to asi bol zase trošku iný kaliber intenzity, ako nejaký vykrývač na nejaké ulice. A preto hovorím, že by som bol strašne uvítal v tomto prípade, ale v akomkoľvek inom, keby existovali relevantné čísla o intenzite a skutočne medicínsko-vedecky podchytené, lebo vykrývače už nejaký čas na svete fungujú, možno niekde i dlhšie, ako u nás. Možno, že v nelumpáckych krajinách, ako hovorí správne kolega Hlina, teda takých, kde dbajú na poškodzovanie, riziko poškodenia zdravia ľudí, takže by sme mohli teda namerané hodnoty porovnať s tým, čo sa povolilo v krajinách prísnejších. A to by bolo veľmi cenné, lebo to by potom bolo pre všetky tie samosprávy, ktoré sú zriaďovateľmi napríklad takýchto budov. Jasná tabuľka, že by sme namerali takto, nie, nepovoľuje sa, lebo.
A tu sa dostanem k tej druhej časti svojho vystúpenia. Ja podporím tento návrh do druhého čítanie, len chcem povedať jedno. A je to možno taká trauma, ktorú som zažil raz pri televíznej obrazovke, keď som sa dozvedel vo vysielaní spravodajstva, že v akejsi obci ľudia protestujú proti hospicu, proti hospicu. Teda nie proti kafilérii, nie proti skládke, nie proti úložišťu jadrového odpadu, ale proti hospicu. Musím povedať, že som tú pani, ktorá toto povedala, čosi také, že to si oni neprajú, lebo že to je tristné a neviem aké, súkromne preklial do horúcich pekiel a zaželal som jej vychutnať si umieranie bez hospicu, aby pochopila, že to, čo povedala, bolo, nechcem povedať proti Bohu, ale proti čomukoľvek ľudskému a slušnému.
To znamená, dostávam sa do tej zóny, ja sám som väčšinu života prežil bez mobilu. Mobil som dostal rozkazom svojho priateľa rektora, keď ma raz nevedel zohnať tradičnou linkou, lebo som pri nej nebol. A chcem povedať, že som prežil život s telefónmi normálnymi a žili sme celkom dobre. So svojimi deťmi sme nepotrebovali sedemnásťkrát denne komunikovať. Vyrástli sme veľmi dobre bez toho, aby mi dvanásťkrát denne matka zavolala, či mám rozviazané šnúrky, alebo či mám vreckovku. Proste musím povedať, a teraz bez toho, že by som chcel povedať, že špízujem ľudí, ale keď niekedy počúvam rozhovory v prostriedkoch hromadnej dopravy, ktoré využívam, tak mi zostáva rozum stáť nad tým, na čo sa používajú tak asi mobily. Ale prosím, to je slobodné rozhodnutie každého človeka.
Len jeden problém tu je. Všetci, i tí rozhnevaní rodičia, by sa možno rozhnevali, keby všetci prijali túto istú dobrú zásadu, že na našom dome, ani na našom, ani na našom, ani na vašom? Nie, ani na vašom nebudú vykrývače. No vrátili by sme sa k telefónnym linkám? Lebo by sme všetci chceli chrániť svoje deti, tí, čo máme doma, čo nie sú ani v škole, ani v škôlke a aj seba a nedovolili by sme nikde v širokom okolí svojom žiadne vykrývače. Išlo by to pekne drôtmi alebo nejak inak. Ale každopádne by sme zavrhli mobilné telefóny a žili by sme. Je vedecky dokázané, že žijú na svete ľudia, ktorí nemajú mobilné telefóny, aj jesť im chutí, aj spia dobre, aj vôbec.
Takže tu sa dostávame potom do tej oblasti, že všetci ľudia chcú mať svetlo, ale niektorí celkom oprávnene nechcú zničiť dunajské lužné lesy kvôli elektrine. Iní nechcú mať jadrovú elektráreň, viď Rakúšania a Zwentendorf. Iní ako Nemci sa ako národ priam rozhodnú, že hoci ich majú, aj tak ich budú zatvárať. Áno. Iní sa rozhodnú, že nechcú mať skládku jadrového odpadu, ale všetci chcú mať elektriku. Nikto nechce petrolejku, nikto nechce v smole namočený drevený lúč a jeho pálenie. My proste nechceme, aby sa spaľovalo zlé hnedé uhlie bez poriadnych filtrov alebo aj s nimi a zamorovali životné prostredie, viď Krušné Hory a elektrárne v oblasti Chomutovska, ktoré zničili Krušné hory dočasne, chvalabohu, áno? Potom sa to zlepšilo.
To znamená, že dostávame sa do tej polohy, že nech aj nejakí niekde umierajú, ale minie hospic a nech aj nejakí niekde úložište jadrového odpadu majú, ale my chceme z tej elektrárne jadrovej len to svetlo, my nechceme to úložište a tak ďalej. Tu sme u toho.
A teraz sa dotknem, úplne na záver, takej jednej témy, ktorá tu veľmi zvučala. Boli tu veľké prejavy, dramatické, na tému "nepredaj vody". Ja som sa do tej diskusie nezapájal, ale boli tu slová o národnom poklade, o tom, čo nikdy nedáme nikomu a tak som sa vtedy zamyslel ako advocatus diaboli nad tým, že čo keby v Chanty-Mansijsku, alebo niekde za Uralom si povedali obyvatelia autonómnej oblasti alebo republiky, že nejakým blbým Slovákom budeme my dodávať plyn a naše deti budú o 500 rokov mrznúť pri vyťažení ložísk? My máme dodávať našu azerbajdžanskú naftu, aby tí truľovia na Slovensku jazdili v autách? Však to je naše národné bohatstvo, nič iné okrem jeseterov a nafty nemáme a naše deti budú, a ich deti a ich detné deti budú potrebovať naftu.
Predstavme si, že by tento postoj zaujali krajiny, ktorých zdrojom hrdosti a pokladom národným sú energetické zdroje. Predstav, má to jeden rozdiel proti pitnej vode na Žitnom ostrove. Tú ohrozujú ešte stále následky havárie v Slovnafte pred 30, 40 rokmi, ale na rozdiel od tej nafty a od toho plynu tá voda sa dofiltrúva, tá voda nie je konečná. Naopak, tie ložiská konečné sú. To znamená, že tí Azerbajdžanci, aj tí Sibírčania ak nám predávajú plyn a ropu, im sa nová netvorí. V žiadnom dohľadnom ľudskom ani oveľa dlhšom veku nebude žiadna nová ropa, ani nový plyn pribúdať. A tak sme v pozícii, že na jednej strane, a teraz nehovorím, že to niekto súrne potrebuje, ale ak by niekto súrne potreboval vodu a bol by ochotný čestne ju kúpiť, nie podvodmi a na Seycheloch, ale poctivo za ňu platiť, tak sa mi zdala tá hystéria, ktorá okolo toho vznikla, trošku prehnaná. Pretože každá krajina má od Boha niečo a my napríklad máme vodu a ešte raz podčiarkujem, tá voda na rozdiel od uránu, železa, všetkého možného, čo keď sa vyťaží, tak nepribudne, sa vracia. A v tomto zmysle je vlastne istá analógia v tom, že mnohí ľudia zaujímajú úzko egoistické postoje a myslia si pri tom, samozrejme, to tam vyplýva celkom logicky, čiže sú v absolútnom práve, ale nikdy nerozmýšľajú nad tým, že oni na svojom dome, ako pekne povedal kolega Hlina, pán manažér alebo niekto iný nechce mať vykrývač, ale sused nech má, toho detičky nech svietia.
A tu sme u toho, že by sme mali vždy pri vynášaní zásadných názorov myslieť na to, že ak budú všetci primerane dôrazní, tak tie mobily môžeme, ak by sme išli na púť do Mekky, ale tam nás nepustia, hádzať na satanové stĺpy, pretože by sme ich nepotrebovali, pretože by neboli vykryté a mali by sme pokoj a žili by sme s telefónmi, s korešpondenciou, písali by sme si pekné vianočné pohľadnice a nie vianočné esemesky a svet by išiel.
Takže toľkoto k tomu, že niekedy môže vec vyzerať veľmi ako na prvý, na druhý, aj na tretí pohľad správne a ak je riešenie to, o ktorom hovorí kolega Hlina, že sa budú musieť prevádzkovatelia aj ťapnúť po vrecku a vynájsť technicky menej škodlivé, lepšie a pre spoločnosť menej rizikové spôsoby, absolútne fajn a bude to aktom kroku k budúcemu lepšiemu vývoju, ak to prijmeme. Ale vopred varujem vždy, že ak niekto si chce chrániť svoj úzky záujem, tak vždy by mal vedieť, ako by to dopadlo, keby takto postupovali všetci, majitelia ropy, majitelia plynu, majitelia uránu a majitelia striech, na ktorých nedovolíme postaviť vykrývače. Som posledný, ktorý potrebuje k životu mobil, aj keď ho používam. Žil som bez mobilu a žil som celkom dobrý život. Každopádne, ešte raz hovorím, na tomto návrhu je dobré to, že nezakazuje slepo a bezbreho, ale svojim počinom možno dáva nádej, že to bude inak a lepšie.
Ďakujem.
