Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, no, ako celoživotný pedagóg, podobne ako vy, ktorí ste aj nemuseli byť pedagógovia, viete, že opakovanie je matka múdrosti. Toto sa dá uplatniť v živote človeka najrôznejšie, ja napríklad, keďže sa to zopakovalo viac ako dve desiatky krát, presne viem, aký osud čaká táto novela volebného zákona. Keďže sa to opakovalo, ako som uviedol, mnohokrát, tak som múdry z tej múdrosti nadobudnutej opakovaním a viem, že životnosť tejto novely bude 20 sekúnd. Ale napriek tomu ju predkladám, je to rozvinutá a trošku bohatšia novela toho, čo som predkladal v minulom roku a o čom si myslím, že, ako hovoril jeden neúspešný rakúsky maliar, es kommt der Tag, príde deň, keď verím, že táto novela zatiaľ s veľmi krátkou životnosťou sa možno ujme a bude platiť.
Opakovanie je matka múdrosti, pred niekoľkými dňami som tu unavoval ctenú snemovňu dlhším latinským súvetím, ktoré vyjadrovalo známe Sokratovo konštatovanie o tom, čo vie a čo nevie. Pravda je, že som si to mohol z hlavy dovoliť, hoci som sa to vlastne naučil kvôli môjmu milovanému profesorovi docentovi Hrabovskému na hodine latiny strednej všeobecnovzdelávacej školy pred, bratru, štyridsiatimi šiestimi rokmi. Ale ten citát je múdry, samozrejme, však je od Sokrata, ešte aby nebol, ale zároveň som ho toľkokrát zopakoval, že sa proste vryl pod kožu. A ja si teraz dovolím uviesť svoju novelu zákona niečím, čo by sa tiež mohlo považovať za hodné vrytia pod kožu, nech už si o Ústave Slovenskej republiky ako takej myslíme čokoľvek. Nedávno som sa k tomu na tejto pôde vyjadroval, o 98 zmenách a o ďalších, ktoré by sa ešte zišli. Ale dovolím si zacitovať ústavu.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie ako prvé z politických práv. Podľa čl. 26 ods. 4 slobodu prejavu a právo vyhľadávať (zo strany občana) a šíriť (zo strany iných občanov) informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Nie je nás tu veľa, tuším okolo dvoch desiatok aj s pánom predsedajúcim, a tak sa skúsme spolu, 22 hláv je viac ako jedna; starý vtip o policajtoch, prečo chodia so psom za socializmu, sa zdôvodňoval klasickým zdôvodnením, "viac hláv viac vie"; tak nás je tu 22, tak sa teda skúsme zamyslieť nad tým, a to uvediem ako príklad, že ak pred týždňom boli v Poľsku voľby a voľby prezidenta Poľskej republiky, voľby boli v nedeľu, druhé kolo rozhodujúce, a posledné prieskumy verejnej mienky boli uverejnené v piatok. Skúsme sa zamyslieť, čo by sa stalo, keby tak ako v Poľsku i u nás napr. neexistoval absolútne nehorázny, štrnásťdňový limit na zákaz uverejňovania volebných prieskumov. Respektíve zamyslime sa nad otázkou, 22 hláv, prečo a čím zdôvodňuje zákonná úprava obmedzujúca slobodu šíriť informácie a prijímať informácie k takým platným zákonom, aký ste, ctení poslanci SMER-u, prijali, čl. 26 ods. 4 ústavy: Ak sa dozviete dva dni pred voľbami, čo hovoria volebné prieskumy, naruší sa ochrana práv a slobôd iných? Naruší sa bezpečnosť štátu? Naruší sa verejný poriadok? Naruší sa verejné zdravie? Naruší sa mravnosť? Skúsme sa zamyslieť nad absolútnou protiústavnosťou normy, ktorú ste prijali. Pretože len z týchto dôvodov, ktoré som vyrátal, možno zákonom obmedziť právo na šírenie informácií.
Ešte raz, uvítam, keď mi ktorákoľvek z dvadsiatich dvoch či troch prítomných hláv zverí, čo vidí, ktorý z týchto dôvodov ústavných na obmedzenie práva na šírenie tejto informácie. No ručím vám za to, priatelia, bez toho, aby som vás, naopak, podceňoval či preceňoval, že zdôvodnenie nenájdete, lebo neexistuje. Tento zákon je už i v tomto bode protiústavný.
Pokiaľ ide o viaceré iné veci, dovolím si ešte upozorniť na jednu, nakoniec dôvodová správa je k dispozícii, kompletné paragrafové znenie je k dispozícii, nebudem vás zdržiavať v čase predvíkendovom, tých statočných, podotýkam, ktorí tu sedíte, Dušan, tebou počínajúc a na opačnom, Vilom končiac, Novotným. Chcem teda povedať, že sú tu ďalšie veci, ktoré sú z môjho pohľadu protiústavné a ktoré sú niekedy až smiešne iracionálne. Drobnosť: stanovili sa obmedzenia a povinnosti vynakladania prostriedkov na kampaň. Absolútne súhlasím s tým, aby boli prostriedky v akejkoľvek volebnej kampani – od komunálnych volieb až po prezidentské – vynakladané transparentne, aby pochádzali z jasných a nekriminálnych zdrojov, ale uvediem príklad. Zdôvodnenie, prečo existuje horný limit kampane, je vraj daný tým, aby neboli rozdiely také "dramatické".
No môžem vám povedať, že ako človek, ktorý veľkú časť života prežil v malých stranách, hádam najdlhšiu časť svojho politického života v OKS, tak pri možnostiach OKS a pri výške horného limitu ten rozdiel bol priepastný. Vonkoncom nám to nič nezabezpečovalo, ani žiadnu rovnosť, ani len zďaleka. Napriek tomu ja som ten, ktorý sa domnieva, že nemá čo existovať limit, ak sú peniaze vynaložené transparentne a ak sú z čestných, poctivých zdrojov. Pretože je osobným právom napr. kandidáta na prezidenta, ktorý svoje čestné a zdanené peniaze má, vynaložiť ich v akomkoľvek rozsahu a obmedzenie tohto jeho práva je prudkým zásahom do elementárnej ústavnej slobody občana. Neexistuje, aby človek, ktorý môže zdôvodniť každý cent, aby mal mať limit na to, ako nakladá so svojimi peniazmi, ak mu to manželka dovolí, ak nebudú sa dietky hnevať, že minul dedičstvo, tak je to jeho absolútne sväté právo a nijaký zákon nemá čo jeho právo obmedzovať.
Od tohto podľa mňa absolútne protiústavného ustanovenia si dovolím poukázať ešte na zopár neuveriteľných paradoxov. V našej Slovenskej republike máme občanov Slovenskej republiky niektorých i takých, ktorých osud zavial do sveta. Máme, naopak, keďže sme milí, pohostinní, však to o sebe všetci hovoríme, skromní a pracovití, tiež občanov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, ale žijú u nás, z Európskej únie, alebo odkiaľkoľvek inam, lebo ich sem zaviala krása krajiny, krásne domy v Levoči či v Bardejove, ktoré si kúpili a chcú v nich dožiť svoj život napríklad. Jednoducho sú to ľudia, ktorí nie sú síce občania, ale žijú medzi nami. A čuduj sa svete, pretože si nespomínam, že by niekde v ústave bol paragraf, že Jožo Muranica v prípade, že žije v New Jersey alebo čo i len v Dubline, má iné, menšie práva ako Dežo Muranica, jeho brat, ktorý žije v Hybiach pri Liptovskom Svätom Mikuláši, tak sa zamýšľam nad tým, ako je možné, že sa v zákone objavilo ustanovenie, podľa ktorého občan Slovenskej republiky, ktorý nežije trvale na území Slovenskej republiky, nemôže podporovať finančne napr. kampaň politickej strany či jednotlivca v prípade úradu prezidenta, ale – paradoxne – neobčan Slovenskej republiky, ktorý žije v Levoči, to môže.
Pýtam sa, kde zostal rozum. Ako je možné, že oberáme občana Slovenskej republiky, bez toho, aby v ústave bol vymedzený ako utekáč, zakopečkár, zradca, emigrant, z toho, čo má k dispozícii ako svoje občianske právo každý ostatný z tých miliónov Slovákov, ktorí žijú tu? To je mimo všecek zdravý rozum, ale i to sa u nás, samozrejme, môže stať.
Ďalším už opakovane kritizovaným bodom je, že sa znemožňuje občianskym združeniam a záujmovým iným zoskupeniam prispievať prostriedkami konkrétnemu kandidátovi alebo zoskupeniu, alebo strane s tým, že si majú postaviť vlastnú kandidátku a tak ďalej a tak ďalej. Samozrejme, že to tak nie je. Je absolútne nedôvodné, ako som už zdôrazňoval, ochranárom alebo zdravotným sestrám zakladať si stranu zdravotných sestier, ak chcú, aby sa v legislatívnej aktivite parlamentu vyskytli ľudia, ktorí budú zastupovať ich záujmy. Je ich absolútne slobodnou voľbou vyhodnotiť pôsobenie tej či onej strany alebo poslanca, alebo kohokoľvek, ktorí niečo urobili, alebo neurobili, alebo urobili dobre, alebo urobili zle pre ich záujem, a je absolútne normálne a primerané, aby podporovali tých, o ktorých sa oprávnene, verme tomu, domnievajú, že budú lepšie zastupovať ich záujmy ako iní. Ale nútiť ich zakladať si zdravotnú stranu pôrodných asistentiek, je, uznajte, mimo zdravý rozum. To znamená, že si majú a môžu vybrať. Od Saktora až po Machynu počínajúc, všetkými ďalšími končiac, odbory tradične stávali na strane SMER-u. Rovnako Matica slovenská, na ktorú sa skladajú daňoví poplatníci celého Slovenska. To znamená, nechápem, prečo by sme, tak ako nenútime odbory postaviť si stranu odborárov a Maticu slovenskú postaviť si stranu Matice, prečo si majú pôrodné asistentky alebo dentisti stavať stranu, aby sa vyhli obmedzeniam zákona.
V ďalšom dopĺňam okrem iných tento zákon o jednu dôležitú vec. Samozrejme, že tak ako sa Európa a svet vyvíja, tak ako sa vyvíja situácia povedzme v Iraku a Sýrii, tak ako biedu sveta chcú riešiť emigranti z Eritrey, Somálska, Mali, Senegalu tým, že chcú prísť do Európy, tak samozrejme, že hrozí ako celkom logicky predvídateľná reakcia. Vznik extrémistických protistrán najrôznejšej orientácie, ktoré by celkom reálne mohli v snahe oslovovať občanov, taký jeden drobný príklad zo Stredoslovenského kraja tu máme, bystrického, agendou, sloganmi, sľubmi, ktoré budú v protiklade k prijatým normám ľudských práv a podobne.
V jednom z novelizovaných paragrafov sa navrhuje, aby sa stanovili Rozhlasu a televízii Slovenska povinnosti odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá povzbudzuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, ktorá propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii. Myslím si, že je to v kontexte iných existujúcich zákonov i v kontexte ústavy, ktorá takéto štvanie sankcionuje a nedovoľuje.
Myslím si, že všetky uvedené návrhy, ktoré sčasti riešia evidentnú protiústavnosť, sčasti riešia protiústavnosť kombinovanú s úplne, by som povedal, chorou diskrimináciou občanov Slovenskej republiky vo vzťahu k neobčanom Slovenskej republiky v niektorých kategóriách volebného zákona a ktoré v tomto záverečnom bode v podstate riešia riziká, ktoré sa jednoducho s najväčšou pravdepodobnosťou budú objavovať. Môžme sa tváriť, že nie, môžme strkať hlavu do piesku, ale vývoj, ktorý nás možno čaká. Keď počujem v diskusii o kvótach z rôznych kútov Európy, tak je jasné, že sa nepochybne, lebo tak to je, takí ľudia sa vždy nájdu a vždy nájdu svojich podporovateľov, nájdu sily, ktoré budú hľadieť získavať voličské hlasy prekračovaním takejto normy. A je veľmi dobré, aby teda verejné médiá mali možnosť bez ďalších iných sankcií a žalôb zo strany takýchto odmietnuť šírenie podobných myšlienok.
Úplne na záver dodávam, že návrh zákona nebude mať vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
A trvám na tom, že na rozdiel od existujúceho zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem za pozornosť.
