Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, k tomuto návrhu sa vraciam v tomto volebnom období už druhýkrát. Oponoval som novele, ktorá platí od 1. septembra 2015 a ktorá pripravila rady škôl o ich nosnú právomoc, právomoc vyberať riaditeľa príslušnej materskej alebo základnej školy.
Chcem povedať, že toto právo bolo jedným, dá sa povedať, z výdobytkov novembra 1989, keď sa zo zákona stala rada školy, ktorá, ako viete možno, ak sa tomu trochu venujete alebo ak máte dietky škôlkou alebo školou povinné, tou štruktúrou, ktorá vyberá riaditeľa vašim dietkam alebo vnúčatám. Musím povedať, že o tejto problematike čo-to viem, dá sa povedať, z pohľadu i zriaďovateľa, i rady školy, ktorá vlastne zriaďovateľovi v súlade s pôvodným zákonom dávala riaditeľa jeho školy. Tento zákon sa zmenil za neblahej vlády Vladimíra Mečiara a neblahého pôsobenia ministerky Slavkovskej. Vtedy boli prvýkrát odňaté školským radám právomoci, ktoré dovtedy fungovali, a potom, ako boli vrátené v roku 2000 školským radám nazad, tak fungovali a myslím si, bez veľkých problémov tí členovia rád škôl na Slovensku bez toho, aby bol dôvod ten zákon meniť. Keď v tomto roku menila vládnuca strana opäť naspäť, i keď iným spôsobom, odňatie právomoci definitívneho určenia riaditeľa rade školy, tak sa opierala vraj o názor ZMOS-u. No, i bratislavské Staré Mesto, i Bratislava rozhodne je členom ZMOS-u. Je možné, že aj v ZMOS-e existujú iné názory, ale SMER si osvojil ten názor, že tú právomoc treba tým radám škôl zobrať.
Ak som hovoril, že to poznám tak trochu z obidvoch strán, tak to hovorím preto, lebo som už roky rokúce členom rady škôl, zhodou okolností materských, i keď som tam nemal žiadne svoje ani deti, ani vnúčatá a bol som tam, dá sa povedať, ex offo ako zástupca zriaďovateľa, v tej jednej škôlke, povedané ľudovo, kde som doteraz, je mojím cteným kolegom zastupujúcim zriaďovateľa Štefan Bučko a musím povedať, že iste on by potvrdil, že to, že zriaďovateľ je zastúpený dvoma osobami, poslancami miestneho zastupiteľstva v našom prípade, je rozhodne dostatočné na to, aby aj ich hlas prispel k tomu, aby škola či škôlka nemala zlého, i pre zriaďovateľa zlého riaditeľa.
Neviem, čo viedlo niektorých členov ZMOS-u k tomu, že v tomto videli problém. Samozrejme, môže namietnuť niekto, že tá rada školy môže byť zmanipulovaná neviem kým, že budú tam zmanipulovaní zástupcovia pedagogického zboru, akosi tam budú zmanipulovaní poslanci, ale tí by mali byť zmanipulovaní v prospech zriaďovateľa, keď už teda o tom hovoríme, to znamená v prospech ZMOS-u, ako to on vidí, alebo tam budú zmanipulovaní rodičia. Ja sa domnievam, že všetci sme omylní, ale ak niekam chodí moje dieťa do školy a ja s tou školou žijem ako rodič, účastník rodičovských združení, a to sú často roky, keď tam to dieťa na tej škole je, tak iste viem pri triezvom rozume vyhodnotiť, či je tá škola vedená dobre, či je tá škola vedená horšie, a rozhodne by som tento poznatok ako rodič uplatnil i pri rozhodovaní o funkcii budúceho alebo toho istého riaditeľa, riaditeľky školy či škôlky.
Ani v jednej z rád škôl, kde som pôsobil, som nikdy nemal pocit, že by výsledok hlasovania, tajného hlasovania o kandidátovi alebo teda o budúcom riaditeľovi bol akýmsi nátlakom manipulovaný. Sám som sa nestal objektom nátlaku, aj tak by to k ničomu neviedlo, lebo nie som z tých, ktorí sa podvoľujú, ale ani o svojich ostatných kolegoch, členoch rady som nemal dojem, že by boli manipulovaní a tým ovplyvnili výsledok voľby. Je možné, že ZMOS "slyší trávu růst", ale ako hovoril správne Peter Pithart. I ja som podozrievaný a "slyším" pri novele, ktorá platí od 1. septembra a ktorú chcem zmeniť týmto návrhom, "trávu růst", pretože si viem predstaviť, že ak má zriaďovateľ zastúpený starostom, primátorom alebo inou takouto zriaďovateľskou štruktúrou opretú o zastupiteľstvo záujem vhodne umiestniť niekoho, koho umiestniť chce, je celkom ľahko možné, že zvetuje prvého vybratého i druhého vybratého, lebo to je limit a potom svojho riaditeľa umiestni cestou výberového konania bez účasti rodičov, pedagógov.
Niekto povie a čo je teraz horšie. No neviem. Domnievam sa, že by som sa celkom prirodzene spoľahol viac na štruktúru, ktorá posudzuje fungovanie i daného funkcionára danej školy z tej najbližšej pozície, to znamená z pozície rodiča detí, ktoré do nej chodia, a mal by som k tomu väčšiu dôveru ako ku kolektívu poslancov zastupiteľstva, z ktorých s vysokou pravdepodobnosťou nebude mať s danou školou do činenia viac ako jeden, možno ani jeden nie. Takže nepresvedčili ma zdôvodnenia predkladateľa, a ku cti, ak to tak môžem povedať, ministra Draxlera by som povedal to, že sa pokúšal odolávať tlaku, ktorý zrejme vyvíjal ZMOS, a hľadal akúsi strednú cestu. To som bol ešte členom školského výboru parlamentu a musím povedať, že tak ako viackrát minister Draxler neuspel. Nenašiel cestu, podľahol tlaku.
A tak tu máme platný zákon, ktorý je podľa mňa krokom späť od toho, čo priniesol november 1989, a preto predkladám svoju novelu. Nebudem čítať dôvodovú správu. To, prečo ju predkladám, som, myslím, dostatočne zdôvodnil a všetky ostatné náležitosti tento návrh zákona spĺňa, nespôsobuje zvýšené náklady, čo odobrila i príslušná sekcia ministerstva financií, a myslím si, že jeho prijatie akokoľvek je, reálne povedané, ilúziou v tejto konštelácii parlamentu, by rozhodne nepoškodilo fungovanie školstva a bolo by v duchu môjho presvedčenia, že nikdy nie je priveľa možností, aby sa rodičia, t. j. občania našej vlasti na základe vlastného zodpovedného uváženia učili demokracii, pretože demokracia je veľmi dobrá vec, ale jej najväčšie čaro je v tom, že si občan svoju demokratickú voľbu musí aj prežiť.
A neviem si predstaviť rodiča, ktorý by si prial, aby prežilo jeho dieťa v materskej škole či základnej škole jeho vedome zmanipulovanú a zlú voľbu. Bol by to zlý rodič, a preto si myslím, že túto možnosť má mať a že to i toho rodiča a tým pádom tisíce rodičov na Slovensku vychováva k zodpovednému prístupu vykonávaniu demokracie.
Ďakujem za pozornosť.
