Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.12.2014 o 15:35 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 29.1.2015 11:01 - 11:04 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Mrzí ma, že tu nie je pán Kadúc teraz. Ja teraz prečítam doslovne pár riadkov, ktoré zdôvodnia, prečo je to skrátené konanie. My neriešime teraz otázku výšky-nevýšky, ale zdôvodňujeme, prečo je to skrátené konanie. Vzhľadom na otvorenie II. piliera je logickým záverom pre niektorých sporiteľov, ktorí síce splnili podmienky na vyplácanie dôchodkov z II. piliera, ale preferujú vystúpenie z II. piliera vzhľadom na tú výšku dôchodku, bude odloženie dohodnutia výplaty dôchodkov z II. piliera. Do obdobia otvorenia II. piliera tak nebudú mať prístup k časti, priemer, povedal som, je 30 eur na tých 3-tisíc sporiteľov, svojich dôchodkových príjmov, čím môže byť ohrozené ich základné právo na primerané zabezpečenie v starobe. Nebude im poskytnutá hmotná núdza, lebo nemajú na to právo, hoci z hľadiska príjmu do tej oblasti môžu spadať. V tejto situácii môže dôjsť u predmetnej skupiny sporiteľov k ohrozeniu základného práva fyzickej osoby v hmotnej núdzi na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Ďakujem.
Skryt prepis
 

29.1.2015 10:54 - 10:56 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zareagujem skôr formou faktickej pripomienky k predchádzajúcemu diskutérovi pánovi poslancovi Kadúcovi, to znamená len k meritu veci, prečo je teraz skrátené konanie, konkrétne čísla a konkrétni ľudia, o ktorých mi ide. Som presvedčený, že to pochopíte. Vzhľadom na to, že je avizované, a v konečnej miere zákon je o tom, otvorenie II. piliera, je úplne logickým záverom, že sporitelia, ktorí v tomto roku majú nárok na odchod do dôchodku a poberať prvý dôchodok z II. piliera, je ich 3-tisíc, priemerná výška nasporenia na tých 3 tisíc sporiteľov je 30 eur mesačne, môžu využiť tú ponuku, tú možnosť a rozhodnú sa prejsť do I. piliera. To znamená, pre nich je bytostne životne dôležité, aby to obdobie neistoty bolo čo najkratšie. A to je aj naším záujmom, preto neotvárame pilier na 6 alebo viac mesiacov, ale len na 3 mesiace. Totiž tých 30 eur teoreticky tým viacerým sporiteľom môže chýbať len preto, aby dosiahli životné minimum, to znamená, aby mohli poberať dávky v hmotnej núdzi. V tom tkvie ten problém, tam môže byť ohrozené to ich základné právo. My im to nemôžeme vyplatiť, ak by sa do tej časti dostali, lebo oni majú právo si vybrať tých 30 eur alebo koľko to vychádza z toho II. piliera. Ale ak sa rozhodnú počkať a prejdú do I. piliera, no tak sa dostávajú do zložitej situácie. A to už je otázka ústavného práva a garantovania staroby ako takej, kontext s hmotnou núdzou, ku ktorej môže v tomto prípade prípadne dôjsť. Ja neviem, u koľkých je to takto, ani som to nemal záujem skúmať, ale mal som záujem vytvoriť všetky predpoklady v prospech týchto ľudí, aby to obdobie neistoty, a koniec koncov tá neistota môže byť na strane životných poisťovní, správcovských spoločností, ale aj samotných sporiteľov, ale tuto nám ide hlavne o tých sporiteľov, aby túto neistotu nemali, aby sme im vedeli zagarantovať všetky ich ústavné práva. Preto je to skrátené konanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.1.2015 9:01 - 9:03 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám poprial príjemný deň.
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky je predložený návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorého cieľom je najmä umožniť sporiteľom vystúpiť z II. piliera v období od 15. marca tohto roku do 15. júna, keďže sa ukazuje, že pre veľkú čas sporiteľov je účasť v II. pilieri s najväčšou pravdepodobnosťou nevýhodná.
V súvislosti so začatím výplatnej fázy v systéme starobného sporenia prebieha na začiatku roka v spoločnosti diskusia, ktorej meritum je výhodnosť, resp. nevýhodnosť účasti v II. pilieri.
Na základe prvých ponúk starobných dôchodkov z II. piliera sa ukazuje korektné umožniť sporiteľom prehodnotiť svoju účasť v II. pilieri.
Vzhľadom na avizované otvorenie II. piliera logickým záverom sporiteľov, ktorí síce splnili podmienky na vyplácanie dôchodkov z II. piliera, ale preferujú vystúpenie z II. piliera, bude odloženie dohodnutia výplaty dôchodku z II. piliera s príslušnou poisťovňou, resp. s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Títo sporitelia tak nebudú mať do otvorenia II. piliera prístup k časti svojich dôchodkových príjmov, čím môže byť ohrozené ich základné právo na primerané zabezpečenie v starobe. Prerokovaním vládneho návrhu zákona v riadnom legislatívnom procese by sa uvedený nežiaduci stav predlžoval a prehlboval. Preto predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie. Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.12.2014 14:54 - 14:55 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Pán poslanec, akákoľvek novela takéhoto charakteru zákona by mala predchádzať veľmi vážnej konzultácii a komunikácii príslušných organizácií, ktoré reprezentujú jednotlivé typy zdravotne postihnutých. Je zriadený výbor, ktorý pôsobí pri ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá, to je štruktúra, myslím, že vy viete, v rámci Rady vlády pre ľudské práva, kde sa pravidelne preberá legislatíva a proste akékoľvek kroky, ktoré by súviseli so zmenou legislatívy osôb tohto charakteru. To znamená, odporúčal by som ísť touto cestou.
Zároveň dávam do povedomia, že v súčasnosti mám v medzirezortnom pripomienkovom konaní dva návrhy zákona. Jeden návrh zákona je o takzvanom detskom ombudsmanovi alebo komisárovi a druhý návrh zákona je o ombudsmanovi ťažko zdravotne postihnutým, tiež sa má volať komisár. Idem zriaďovať nie pri našom ministerstve, ale mimo ministerstva takéto inštitúcie, tým chceme odťažiť aj tú agendu, ktorú má verejný ochranca práv v tom všeobecnom slova zmysle, možnože aj to je priestor, kde by sa dali isté veci následne konzultovať, pretože ja zatiaľ neevidujem takéto požiadavky prostredníctvom organizácií, ktoré reprezentujú jednotlivé typy zdravotného postihnutia, že by po takejto novele volali. Každopádne si myslím, že sú to možnosti a priestor, ktoré by bolo v tomto prípade potrebné využiť, pretože by to nemal byť len subjektívny pohľad ministra a jeho úradníkov, ale v prvom rade ľudí, ktorých sa to bezprostredne dotýka.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 11.12.2014 14:48 - 14:54 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán poslanec, podmienky poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu sú ustanovené zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom osobnej asistencie je okrem iného podporiť nezávislosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane nezávislosti od rodinných príslušníkov a umožniť plniť si prirodzene svoje rodinné roly. Osobná asistencia je určená pre tie fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré chcú rozhodovať o svojom živote, chcú organizovať svoje každodenné aktivity, chcú nezávisle rozhodovať o tom, čo budú robiť bez ohľadu na ťažké pocity zaviazanosti a vďačnosti voči svojmu okoliu – k rodičom, súrodencom, partnerom, susedom, prípadne priateľom. S ohľadom na túto skutočnosť bola pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu v minulosti úplne vylúčená možnosť zabezpečovania osobnej asistencie zo strany rodinných príslušníkov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Vzhľadom na požiadavku fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím umožniť vykonávanie niektorých činností osobnej asistencie, ktoré majú prevažne intímny charakter, zo strany ich rodinných príslušníkov, boli podmienky následne v tomto smere zmenené. Právna úprava umožňuje poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu aj vtedy, ak osobnú asistenciu vykonávajú rodinní príslušníci fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak len v určitom rozsahu a len pre vybrané činnosti osobnej asistencie. Konkrétne ide o nasledovné činnosti: Vstávanie, líhanie, polohovanie, osobná hygiena, obliekanie, vyzliekanie, podávanie liekov a pomoc pri akútnom ochorení. Rodinní príslušníci môžu vykonávať aj artikulačné tlmočenie, taktilné tlmočenie, tlmočenie v posunkovej reči a sprostredkovanie komunikácie pre sluchovo postihnuté osoby a pre hluchoslepé osoby.
Okruh rodinných príslušníkov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a ďalších osôb, na ktorých sa vzťahujú uvedené podmienky, je ustanovený v § 22 ods. 4 a 5 citovaného zákona. Medzi tieto osoby patria: manžel, manželka, rodičia, samozrejme, po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, ďalej deti, starí rodičia, vnuci, súrodenci, nevesta, zať, svokor, svokra fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.
Uvedené osoby môžu vykonávať činnosti vymedzené v § 22 ods. 5, a to len v ročnom rozsahu hodín osobnej asistencie určenom v komplexnom posudku, najviac však 1 460 hodín ročne. Zároveň je v § 23 ods. 5 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ustanovený limit vykonávania osobnej asistencie zo strany rodinných príslušníkov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím najviac 4 hodiny denne. Situácia, kedy pomoc od fyzickej osoby poskytne osobe s ťažkým zdravotným postihnutím jej rodinný príslušník, je riešená prostredníctvom peňažného príspevku na opatrovanie, to znamená paragrafy 39 a 40. Vhodná forma kompenzácie sa určuje v rámci individuálneho posúdenia, ktoré predchádza poskytnutiu konkrétneho príspevku.
V prípade prijatia navrhovanej legislatívnej zmeny by existencia dvoch príspevkov stratila opodstatnenie. Vzhľadom na priznávanie alebo priaznivejšie podmienky poskytovania peňažného príspevku na osobnú asistenciu, čo sa týka výšky príspevku, výšky, ochrana príjmu, by väčšina poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie prešla do systému osobnej asistencie. Toto by predstavovalo výrazný finančný vplyv na štátny rozpočet. Jednoznačne by sa zvýšil tlak rodiny na fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, aby jej osobnú asistenciu nevykonávali cudzie osoby, ale výlučne len rodinní príslušníci, a to v snahe zvýšiť príjem rodiny. Poprela by sa tak aj možnosť slobodnej voľby fyzickej osoby so zdravotným postihnutím na výber osobného asistenta a zvýšila by sa závislosť na rodinných príslušníkoch.
Ďakujem. Skončil som, pán podpredseda.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2014 15:59 - 16:03 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Dobre. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za tie faktické. Ja si myslím, že som vo svojom vystúpení hneď, keď som začínal, pomenoval jeden dôležitý ukazovateľ, a to je 97 % obligatórnych nárokov. To znamená zákonných nárokov. Tu sú odpovede na mnohé vaše otázky.
Pani podpredsedníčka, my nejdeme menej vyplácať. My ideme vyplácať poberateľovi všetko to, čo mu zo zákona prináleží. To, čo mal aj v tomto roku. Ale to vyplýva z počtu poberateľov jednotlivých sociálnych dávok. To znamená, nie menej, ale adekvátne k počtu oprávnených poberateľov. A to sa týka vo všetkých oblastiach, či sú to dávky z hľadiska rodinnej politiky, ja neviem, hmotná núdza a tak ďalej. Zároveň som povedal veľmi konkrétne, až by nastal stav, že je potrebné zvýšiť vzhľadom na nárast tohto počtu poberateľov zo zákona, tak sme na to pripravení.
Čo sa týka problematiky, ktorá sa týka Sociálnej poisťovne. No, bol som to ja, ktorý urobil komplexnú reformu, ktorú chcem ukončiť v budúcom roku minimálnym dôchodkom. Urobili sme zmeny v I., II. aj III. pilieri. Aj negatívne, kde sme prichádzali aj preto, aby bola garantovaná poberateľom dôchodkov táto právomoc aj pre druhé roky. Poslednú vec, ktorú idem pripraviť a k 1. 7. by mal byť účinný zákon o minimálnom dôchodku, kde chceme zabezpečiť, aby tí ľudia, ktorí pracovali a odvádzali, keď len z minimálneho vymeriavacieho základu, mali iný minimálny dôchodok ako tí, čo žili zo sociálnych dávok. Som presvedčený, že toto sa na Slovensku každopádne, takáto téza, prijme.
Čo sa týka eurofondov, pán Mihál, áno, ja absolútne sa k tomu hlásim. Je v mojom záujme využiť všetky možnosti, ktoré mi operačný program z hľadiska eurofondov dáva. Nebudem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2014 15:35 - 15:52 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ospravedlňujem sa, pani poslankyňa, ale nebudem mať záujem dlho hovoriť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vyjadril niektoré postrehy a jeden návrh pokúsil sa zdôvodniť, ktorý sa týka štátneho rozpočtu. Samozrejmá vec, že budem sa venovať v maximálnej miere kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Úvodom by som chcel povedať, že nespomínam si a nepamätám na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý by bol pri rozpočte absolútne spokojný. Celkom iste nie som spokojný absolútne ani ja, ale rozpočet je umenie možného. V kontexte toho a vzhľadom na niektoré čísla a navýšenia by sa aj mohlo javiť, že ten problém by na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny mal byť absolútne poriešený. Ale je jedna oblasť, kde budem mať záujem presviedčať vás, aby ste podporili jeden pozmeňovací návrh, ktorý prešiel sociálnym výborom, ktorý sa týka hlavne aktívnej politiky trhu práce. Čo sa týka rozpočtu výdavkov kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je navrhnutý v plnej programovej štruktúre a tvoria ho programy sociálnej inklúzie, ďalej tvorby a implementácie politík, medzinárodný program Ľudské zdroje, ktorého je ministerstvo práce gestorom. Ďalej aj kapitola, kde je účastníkom troch medzinárodných programov z hľadiska hospodárskej mobility, príspevkov do medzinárodných organizácií a, samozrejmá vec, že aj problematika, ako je protidrogová politika. Toľko možno úvodom.
Tu chcem naznačiť a povedať jednu vec. Že pre mňa je veľmi potešujúce, že ten takzvaný sociálny balík, to znamená tých 15 opatrení, ktorých je veľký počet účinných tých opatrení od 1. januára budúceho roku, je v rozpočte zahrnutých. To znamená, že sú už vytvorené všetky garancie preto, aby tie prísľuby, ktoré boli dané, mohli byť aj reálne naplnené. Z pozície rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny sa to týka jednak mladých ľudí, ale najmä opatrení na zlepšenie politiky zamestnanosti, to znamená motivačné faktory, ktoré sa týkajú hlavne problematiky mobilizácie a hlavne vytvorenia lepších podmienok pre to, aby čo najviac ľudí na Slovensku – obrazne povedané – robilo. Inak povedané, chceme pokračovať v politike, ktorá sa nám darila v roku 2014, pretože popri tom, že od januára tohto roku pravidelne klesá nezamestnanosť, pre mňa je najpodstatnejšie, vlastne k tomu to všetko smeruje, že sa vytvárajú nové pracovné miesta. 51-tisíc nových pracovných miest od januára tohto roku. Prvé predbežné čísla, ktoré sa týkajú aj mesiaca novembra, nasvedčujú tomu, že by ten pokles tu nemal byť. Uvedomujem si, že v mesiaci novembri už nefungujú sezónne práce tak ako na jar a v lete, ale ten pokles nie je, to znamená, že to ma presviedča o tom, že to je stabilná kategória, a bol by som rád, aby tá stabilita, ktorá by sa prejavovala v nových pracovných miestach, ak bude pozitívna ekonomika, ona z hľadiska čísel aj z hľadiska rozpočtu sa javí, pokračovala aj v roku 2015.
Čo sa týka celkových príjmov kapitoly rezortu, sú vo výške 261,8 mil. eur. Je to, medziročne sú vyššie o 142 mil., ale treba povedať, že to je hlavne z príjmov rozpočtu Európskej únie. Až 93 percent. Čo sa týka celkových výdavkov kapitoly, sú rozpočtované v sume 2 mld. 216 mil. eur s tým, že je tam medziročný nárast o 105 mil., 105,5 mil., čo je cirka 5 % v porovnaní s rokom 2014, sú teda vyššie tie prostriedky, ale treba povedať, že je to hlavne zásluhou európskych peňazí, ktoré sa navyšujú o 141,9 mil. eur a sú to aj prostriedky na spolufinancovanie jednotlivých projektov, ktoré sú vyššie o 25,7 mil. eur. Čo, samozrejmá vec, že súvisí aj s novým programovacím obdobím, ktoré vlastne týmto rokom, respektíve od januára budúceho roku začína.
Naopak, prostriedky štátneho rozpočtu zaznamenávajú pokles o 62,2 mil. eur, z toho 44,5 mil. sa týka programu sociálnej inklúzie, ale čo je veľmi dôležité aj aktívnej politiky trhu práce. Chcel by som zvýrazniť jednu vec: 97 % všetkých výdajov rezortu práce, sociálnych vecí pokrývajú obligatórne, to znamená zákonné nároky. To znamená, reálne robím alebo robíme na rezorte politiku z tých 3 %, ktoré sú fakultatívneho charakteru a ktoré je možno prerozdeľovať na jednotlivé typy programov, projektov, ostatné veci sú dané zákonom. Tým chcem zároveň aj uviesť, že pokiaľ by život a potreba priniesli potrebu navýšenia alebo hmotná núdza, viaceré sociálne dávky sú skôr prognózované, že je celkom prirodzené, že by sa operatívne rozpočet upravoval podľa toho, aká by potreba bola. Ale som presvedčený, že v tomto rozpočte je aj istá rezerva a, samozrejme, vychádzame z istého hodnotenia a obdobia predchádzajúceho a predchádzajúcich rokov. A tu treba povedať jednu vec, že sa javí istý ústup finančných prostriedkov na niektoré sociálne dávky.
V rámci bežných výdavkov, čo sa týka rozpočtu na mzdy a platy a služobné príjmy, chcem informovať snemovňu, že pôsobí v celom rezorte skoro 13 100 zamestnancov, samozrejmá vec, mimo Sociálnej poisťovne, pretože to je verejnoprávna inštitúcia a títo tu nie sú zahrnutí. Treba povedať, že rozpočet, rozpočet už zabezpečuje aj výdavky na mzdy 840 nových zamestnancov takzvaných aktivačných centier, to sú tí koordinátori, ktorí pribudli vzhľadom na novelu zákona o hmotnej núdzi. Čo je veľmi pozitívne, že každopádne sa ten zákon osvedčil, uplatnil, došlo k značnému poníženiu nákladov na hmotnú núdzu, viacerí tí, ktorí si myslím, že zneužívali hmotnú núdzu ako takú a reálne možno robili niekde v zahraničí, jednoducho dobrovoľne odstúpili a už v tejto chvíli môžem konštatovať, že tá novela priniesla svoj veľmi, veľmi konkrétny efekt. Priemerná mzda zamestnanca rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny predstavuje 678 eur brutto. Pripomínam, že z tých 13 100 zamestnancov je skoro 80 % vysokoškolsky vzdelaných. Tu je istá achillova päta z hľadiska budúcnosti a tým len dokresľujem, že nie každý jeden štátny zamestnanec dostáva nejaké horibilné sumy, myslím si, že toto je podpriemerný plat, a treba povedať, že z hľadiska rezortov dosahuje skoro najnižšiu úroveň, to je možno z hľadiska budúcnosti potreba a cieľ.
Úspory by som rád hľadal aj vo vnútri, možno aj úsporou niektorých zamestnancov. Každopádne však akékoľvek úspory vylučujem, že by mohli byť realizované pri pracovníkoch prvého kontaktu, naopak, v zmysle zákona, ktorý bol schválený v snemovni ohľadom, nazvem to, nášho vnútorného ESA pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budeme 760 pracovníkov presúvať z obslužných činností na prvý kontakt, tým dosiahneme tú skutočnosť, že sú dneska niektoré úrady práce, kde na jedného pracovníka pripadá až 900 nezamestnaných, to znamená, že vo viacerých prípadoch je to skôr štatista. Po prijatí týchto opatrení by sa ten stav mal zmeniť tak, že priemer celoslovenský by mal byť 300 nezamestnaných pri terajšom vývoji nezamestnanosti, samozrejme, na jedného pracovníka, a to už je reálny predpoklad pre to, aby mohol s tými nezamestnanými ďaleko inak robiť, ponúkať, komunikovať, jednoducho vytvárať isté predpoklady preto, aby to bolo, aby to bolo aj o vzájomnej komunikácii a hľadaní riešenia, pripadne čo sa týka novej práce, kvalifikácie, zvyšovania vzdelania a ďalších vecí, ktoré s tým veľmi úzko súvisí. To znamená, aj toto je jeden z cieľov, aj na to rozpočet myslí s tým, že tých 760 ľudí nejdeme prepúšťať, ale ideme ich, opakujem ešte raz, presunúť na prvý kontakt, nehovoriac o tom, že všetky doterajšie úspory, ktoré v rezorte boli za predchádzajúcich vlád, sa skôr realizovali na prvom kontakte a tam už priestor uvoľňovať zamestnancov nie je. Myslím si, že priestor je skôr na ústredí práce a možno na ministerstve, kde reálne predpokladám, že by sme nejaké úspory vedeli zabezpečiť.
Čo sa týka ďalších jednotlivých kategórií, nechcem detailne rozoberať, všetky sú súčasťou materiálu, ktorý ste dostali, ale treba povedať jednu vec, že klesajú výdavky napríklad na náhradnú starostlivosť, ktoré sú vo výške 1,268 mld., v porovnaní s rokom 2014 sú nižšie o 29,9 milióna. Zdôvodnenie je jednoduché, znova obligatórnosť a zákonna nárokovateľnosť, to znamená, nikto nič neznižuje, ale vychádzame z objektívneho stavu a ideme realizovať dávky tomu, čo zo zákona na ne právo a nárok jednoducho má.
To sa týka aj pomoci v hmotnej núdzi, rozpočet je 281,1 mil., čo je menej o 19 mil. v porovnaní s týmto rokom na rok 2014.
Na podporu rodiny sa rozpočtuje suma 726,9 mil., čo je v porovnaní s rokom 2014 o 10 mil. menej. Z toho na rodičovský príspevok je rozpočtovaných 358,4 mil. pre 143-tisíc poberateľov a na prídavok na dieťa 319,2 mil. Treba povedať, že je to pre 1 mil. 120-tisíc nezaopatrených detí. Na ostatné príspevky, čo sa týka podpory rodiny, sa rozpočtuje 46,8 mil. eur vrátane náhradnej rodinnej starostlivosti, na ktorú je plánovaných 13,2 mil. eur.
Na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného poistenia sú rozpočtované zdroje v sume 247,5 mil., čo je viac o 1,5 mil. v porovnaní s týmto kalendárnym rokom 2014.
Na politiku zamestnanosti je rozpočtovaných celkove suma 202 mil. eur, čo predstavuje nárast o 124 mil., ale treba povedať, že v drvivej väčšine sú to prostriedky z európskych peňazí, z európskych fondov.
Je tu taký zaujímavý rok, rok 2015 je obdobie, kedy je možné čerpať posledné finančné prostriedky zo starého operačného programu a, samozrejmá vec, že je tu už obdobie, kedy je možné čerpať prostriedky aj z nového operačného programu v tomto prípade, čo sa týka rezortu ľudské zdroje. No v predloženom návrhu rozpočtu na rok 2015 nie sú zabezpečené žiadne zdroje zo štátneho rozpočtu na realizáciu aktívnych politík trhu práce. V roku 2014 tam bolo 9,5 mil. napriek tomu, že zdroje európskeho sociálneho fondu budú výrazne vyššie ako v roku 2014. Naša požiadavka a zároveň aj moja prosba, aby ste podporili rozhodnutie, ktoré bolo prijaté na sociálnom výbore, je navýšenie týchto prostriedkov. Požadujeme do rozpočtu kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečiť 32 mil. na aktívnu politiku trhu práce. Prečo, z akých dôvodov a k čomu?
My sme prijali viaceré opatrenia, ktoré sa týkajú jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, ale aj projekt záruky pre mladých, ďalej prijatie novely zákona 5 ako takej. Chcem povedať jednu vec, nie je možné na tieto nástroje uplatniť vo všetkých prípadoch európske peniaze. Jednoducho pravidlá to nedovoľujú a práve preto je potrebné, aby sme mohli všetky nástroje, ktoré sú v zákone, využiť, použiť aj prostriedky zo štátneho rozpočtu. Z toho titulu toto odporúčam a navrhujem, uvedomujem si, že to nie je jednoduchá situácia, viem, že v podobnej situácii bol aj môj predchodca, vtedy pán minister Mihál, ktorý tiež mal túto kapitolu veľmi, veľmi, by som povedal, napätú a až na poslednú chvíľu sa podarilo tieto veci riešiť. Rozdebatoval som túto otázku aj s pánom ministrom financií, je tejto otázke naklonený, preto by som vás chcel pekne poprosiť o podporu navýšenia týchto zdrojov. Opakujem ešte raz. Mali by zabezpečiť a vytvoriť predpoklady pre to, aby sme pokračovali v tom pozitívnom trende hlavne politiky zamestnanosti, vytvárania nových miest, rekvalifikácií, vzdelávania a všetkých tých ďalších projektov a, samozrejmá vec, ktoré sú potrebné a je tam aj spoluúčasť Slovenskej republiky pri európskych fondoch, ktoré sa týkajú týchto prostriedkov.
Chcem sa dotknúť ešte jednej kapitoly, a to je podpora sociálnych služieb, trošku kritizovaná. Chcem povedať jednu vec, sú vytvorené všetky predpoklady pre to, aby sociálne služby boli vyfinancované a mohli fungovať, a to pri všetkých zriaďovateľoch – aj pri obciach a mestách, aj pri vyšších územných celkoch, aj u neverejných poskytovateľov. Rozpočet predpokladá o 16 mil. navýšenie prostriedkov na financovanie sociálnych služieb, samozrejmá vec, je tam aj nárast počtu. Mňa veľmi teší, že keď mám hodnotiť štatistiky, v porovnaní s rokom 2012 je na rok 2015 plánovaných skoro o 10-tisíc nových lôžok v jednotlivých sociálnych zariadeniach. Samozrejme, je tu aj reálna potreba z hľadiska budúcnosti vzhľadom na demografiu a ďalšie veci, táto potreba bude celkom iste ďalej narastať, s tým, že v roku 2012 bolo celkovo 13 430 lôžok na Slovensku, v roku 2015 ich budeme mať 22 807.
Čo je ďalej dôležité smerom k neverejným poskytovateľom, a to chcem z tohto miesta deklarovať, je dohoda, ktorú urobil pán minister financií s predstaviteľmi vyšších územných celkov v súvislosti s daňami o motorových vozidlách, kde je mínusový trend, a s daňou fyzických osôb, kde je plusový trend, týmto spôsobom by malo ostať v pokladniach jednotlivých žúp, vyšších územných celkov, myslím, že o 11,7 mil. viac peňazí, keď rátam s tým, že zo štátu sa v štyroch prípadoch financuje o 2,5-tisíca viac miest, ako to bolo v predchádzajúcom roku. Som ubezpečený a uisťujem sa, že by tieto služby mali byť zabezpečené. Samozrejmá vec, že pre tento účel ja chcem ešte budúci týždeň zvolať ďalšie stretnutie s predstaviteľmi vyšších územných celkov, aby sme si tieto veci vysvetlili, vykonzultovali a aby bola garancia pre rok 2015, že táto dôležitá služba bude zabezpečená, i keď prioritou z pohľadu štátu je a bude a naďalej ostane terénna sociálna práca ako taká, to znamená záujem udržať klienta čo najdlhšie vo svojom prirodzenom prostredí a až následne, keď toto zlyhá, aby mohli použiť takzvané kamenné domy.
Toľko z môjho pohľadu, chcem pekne poďakovať a oceniť, že pri tak zložitom rozpočte, ale dôležitom rozpočte, ako je na budúci rok pripravený a predložený, sa dokázali zabezpečiť všetky obligatórne nároky, ktoré predstavujú jednotlivé položky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A jedna jediná prosba, ktorá je, aby sme navýšili prostriedky na aktívnu politiku trhu práce, aby sme záväzky, ktoré sme v tomto smere prijali, ale najmä to, čo ľudia očakávajú, to je vytvorenie nových pracovných miest, podpora pracovných miest, rekvalifikácie a ďalšie nástroje, ktoré s tým súvisia, vedeli zabezpečiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.11.2014 13:08 - 13:09 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veľmi, veľmi krátko. Áno, my meníme dnes podľa pravidiel, ktoré sú dané. Pán poslanec navrhol zmeniť tieto pravidlá ako také, rozšíriť o zástupcu a nominanta Národnej rady. Samozrejmá vec, to je iný zákon, ktorý sa týka tejto problematiky, len tu je treba si uvedomiť jednu vec, pán poslanec. Sociálna poisťovňa, predpokladám, ako verejnoprávna inštitúcia bude fungovať len do obdobia, pokiaľ úplne nenabehne UNITAS. Akonáhle prevezme výber finančná správa a Sociálna poisťovňa bude realizovať len výdaj, to znamená výplatu dôchodkov, asi ten systém bude zmenený. Ja dnes neviem zadefinovať, kedy to bude, ale reálne predpokladám, že to až tak dlho trvať nebude. To znamená, že asi život ako taký vyrieši aj túto problematiku potom z hľadiska postavenia a štruktúry fungovania poisťovne. Ďakujem, všetko.
Skryt prepis
 

28.11.2014 13:01 - 13:02 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení neskorších predpisov dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne. Členov dozornej rady, s výnimkou predsedu, volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Na základe uvedeného je Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh na odvolanie a voľbu dvoch zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Navrhnutý kandidát bezúhonnosť preukázal výpisom z registra trestov zo 16. októbra 2014. Ak to mám veľmi jednoducho povedať, už terajší pán predseda Národnej rady pán Pellegrini v tom čase ako štátny tajomník ministerstva financií plnil úlohu člena Dozornej rady. Dnes navrhujeme, aby terajší, aktuálny štátny tajomník zobral zaňho túto funkciu. To je všetko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

28.11.2014 12:35 - 13:00 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. No, začnem optimisticky. Ak môžem hodnotiť na základe obsahu rozpravy k tak citlivému zákonu, ako je Zákonník práce, tak objektívne povedané a veľmi možnože očakávane zavial do tejto Národnej rady nový vietor. To je aspoň moje konštatovanie a hneď v úvode chcem povedať, že veľmi pekne ďakujem za vecnú, obsahovú diskusiu, ktorá skutočne nemala charakter pravicovo-ľavicový, pretože aj viacerí opoziční poslanci, pani poslankyňa, pekne ďakujem za váš názor na problematiku, ktorú preberáme z hľadiska ADZ-iek ako takých.
Myslím si, že sme sa vzájomne pochopili, pretože ak som vo svojom úvodnom vystúpení zadefinoval nejaký základný cieľ, zámerom návrhu zákona je posilnenie ochrany zamestnancov dočasne prideľovaných na výkon práce agentúrami dočasného zamestnávania, posilnenie ich práv, ktoré im vyplývajú zo zákona, vrátane, ktoré sú prebrané zo smerníc Európskej únie, zníženie ich neistoty v trvaní takéhoto druhu zamestnania, to znamená, že odbúrať všetky tie porušenia, ktoré doteraz tá aplikačná prax priniesla z hľadiska vyhnutia sa povinností, zákonných, poviem, fingovanie pracovných ciest a jednoducho s hlavných cieľom vyhnúť sa daňovým a odvodovým povinnostiam u ADZ-iek. Toto tento zákon rieši.
Som presvedčený, jednu vec, že, a to tu nikto úplne nevyvrátil, že by nebol potrebný. Tá aplikačná prax jednoznačne je taká, že je nevyhnutné týmto zamestnancom dať väčšie práva a dať garancie, urobiť všetko pre to, aby sme vyrovnali podmienky, pracovné, ale aj mzdové pre agentúrnych zamestnancov s klasickými zamestnancami vo firmách, kde pracujú. Za týmto účelom, si myslím, že tá rozprava priniesla potvrdenie objektivity a dôvodov pre prijatie takejto novely zákona.
Druhá vec, a to chcem zvýrazniť, že Zákonník práce, a o tom sme veľmi hlboko hovorili v roku 2012, keď sa prijímala veľká novela Zákonníka práce, je v prvom rade základná pracovno-právna norma na ochranu práv zamestnanca. Opakujem ešte raz, práv zamestnanca. Ale mojou víziou a treba povedať, že aj dohodou so všetkým sociálnymi partnermi je skutočnosť, že akákoľvek zmena, ktorá má byť prijatá v Zákonníku práce, musí byť predmetom rokovania sociálnych partnerov. To znamená zástupcov zamestnancov, ale aj zástupcov zamestnávateľov. Je to nevyhnutné, pretože uvedomujem si, že táto norma v značnej miere ovplyvňuje pracovný trh ako taký, zamestnávanie, politiku zamestnanosti. Asi vás nemusím presviedčať, že spoločný záujem je, aby čo najviac ľudí na Slovensku malo vytvorené predpoklady a podmienky pre to, aby mohlo pracovať, aby sa uplatnilo na trhu práce.
Každopádne som však pripustil, aj podporím teraz, lebo sa vyjadrím k niektorým pozmeňujúcim návrhom, niektoré návrhy, ktoré sú nad rozsah zmien, ktoré sa týkajú ADZ-iek ako takých, pretože život priniesol potrebu riešiť. Nie náhodou som podporil a v podstate cez výbor zaradil riešenie, nazvem to učiteľov a ich dovolenky, respektíve prázdnin a tých nešťastných zmlúv, ktoré doteraz fungovali. Myslím si, že na tom je spoločenská dohoda, že to bolo amorálne, ak takto viacerí zriaďovatelia či už základných alebo iných typov škôl postupovali. Nehovoriac o tom, o nárokoch na dovolenku, nehovoriac o ďalších náležitostiach, ktoré s tým súvisia, pretože aj počas prázdnin ten učiteľ má konkrétne povinnosti z hľadiska príprav na ďalších školský rok, ktoré súvisia s učebnými osnovami a s ďalšími vecami.
Aj ten návrh, ktorý tu zaznel od pána poslanca Petráka, ktorý sa opätovne týka pedagogických, ale skôr odborných zamestnancov, nie je náhodný. On vyšiel z dohody v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, ktoré v súčasnosti beží a dohodli sa na tom aj zriaďovatelia, aj samotní odborári, že je v záujme, aby sa ten typ dovolenky rozšíril aj na tých odborných zamestnancov škôl ako takých. Treba povedať, že v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa to vlani mali zakotvené, ale doteraz sme si neni celkom istí, či to bolo absolútne v súlade so zákonom. A práve preto, aby sme takéto pochybnosti nemali, sa zakotvuje tento bod do Zákonníka práce a týmto sa rieši aj tá problematika. Toľko úvodom. Ešte raz, srdečná vďaka za vecnú diskusiu, ktorá k tejto problematike tu prebiehala.
Ak dovolíte, informácia, pretože možno aj to je treba povedať, o čom vlastne hovoríme. K tridsiatemu prvému alebo k 1. 1. tohto roku pôsobilo na Slovensku 1 037 subjektov tzv. ADZ-iek ako takých. Mali do 31. marca úlohu predložiť správu o svojej činnosti v zmysle zákona za predchádzajúci rok. Treba povedať, že splnilo to z nich len 315 subjektov a z nich len 197 splnilo zákonné povinnosti pre to, aby naďalej mohli pôsobiť ako ADZ-ky. Tých 840 nesplnilo túto zákonnú povinnosť a dnes beží správne konanie ohľadom ich zrušenia. Samozrejmá vec, že to správne konanie má svoje kontúry, časovú aj obsahovú náležitosť, ale opakujem ešte raz, 182 rozhodnutí o zrušení už bolo vydaných z tých 840 a tých 658 je stále v konaní. Tým chcem naznačiť, že týmto krokom zákonným, legálnym sa urobí istý poriadok alebo vyčistenie priestoru aj v oblasti počtu subjektov ADZ-iek ako takých. Tým dávam odpoveď aj na viaceré pripomienky, eventuálne diskusiu k počtu a potrebe takéhoto veľkého počtu subjektov, ktoré poskytujú agentúrne zamestnávanie.
Teraz, ak dovolíte, k tým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli. Návrh, ktorý predniesol pán poslanec Kondrót a pani poslankyne Mezenskej a viacerí, ktorí pod ním boli podpísaní, sa tiež priamo netýka agentúrneho zamestnávania. Ale akceptujem, že na hospodárskom výbore bola dohoda k podstate vládnych poslancov, aj opozičných poslancov na riešení. Je to v prospech zamestnancov ako takých. Ja jednoducho akceptujem túto dohodu a odporúčam tento návrh jednoducho schváliť.
Teraz k niektorým návrhom alebo respektíve k viacerým návrhom, ktoré predložili pani poslankyňa Kiššová a pán poslanec Mihál. K 39 sa vyjadrím samostatne. Teraz návrh na vypustenie automatického vzniku a zániku pracovného pomeru. Odpoveď: nesúhlasím. Zdôvodnenie. Ide o prenesenie už dnes existujúcej právnej úpravy zo zákona o službách zamestnanosti z päťky. Pri porušení maximálnej dĺžky dočasného pridelenia alebo reťazenia dočasne pridelených nad rozsah zákona možno mať za to, že v skutočnosti chcel utvoriť priamy pracovný vzťah medzi zamestnancom a užívateľským zamestnancom, a to aj cez agentúru možno len, aby obchádzal zákony. To je pohľad na túto otázku, ale opakujem ešte raz, táto problematika je už obsiahnutá v inom zákone, ktorý bol prijatý v máji tohto roku a už je odvtedy účinný.
Ďalej návrh - vypustenie spoločnej zodpovednosti. Treba povedať, že jeden bod, ktorý bol, ktorý ja pokladám možno za jeden z najdôležitejších, ktorý bol predmetom veľmi širokých rozhovorov, debát na úrovni sociálnych partnerov, aj na hospodárskej rade, aj pred hospodárskou radou a treba povedať, že po všetkých týchto konzultáciách dospeli sociálni partneri k dohode, vrátane zamestnávateľov. Áno, aj vrátane zamestnávateľov. Poslední, ktorí mali výhrady, bola RÚZ-ka, ale na poslednom rokovaní ustúpili a podporili túto zmenu, pán poslanec, všetci sociálni partneri.
Treba však povedať aj ďalšiu vec, že medzitým bola prijatá alebo schválená nová európska legislatíva, to je smernica o cezhraničnom vysielaní pracovníkov. Používajú ho zákony vo viacerých európskych krajinách, dnes už napríklad Nemci, Francúzi, Holanďania a podobne. Má zabezpečiť zainteresovanie užívateľského zamestnávateľa do skutočného plnenia povinností ADZ-kou v tomto prípade. Dnes užívateľský zamestnávateľ priamo vyjadrenú povinnosť nemá, a teda v mnohých prípadoch nemá ani záujem na dodržiavaní zákona ADZ-kou, lebo v prípade porušenia zákona mu dnes žiadna zodpovednosť a teda ani sankcia nehrozí. A treba povedať jednu vec, viaceré hlavne veľké ADZ-ky a užívateľské podniky deklarovali, že to vlastne majú riešené klasickou obchodnou zmluvou. Jednoducho, mali na tom záujem, aby aj tieto veci ošetrené boli aj v doterajšom období. Ale sú tu dve nové veci. Po prvé, dohoda sociálnych partnerov a za ďalšie tá nová smernica, ktorá tohto roku nadobudla účinnosť a je platná nielen pre Slovensko, ale v rámci Európskej únie.
Poprosím, samostatne sa skúsim vyjadriť ešte aj k tej 120, lebo to je návrh aj váš a je to aj návrh pána Kaníka. Ale ešte skôr by som sa chcel vrátiť k tej 39, lebo to pokladám za veľmi dôležité. Aj naši poslanci sa ma pýtali, že či to nie je náhodou aj potrebné, pretože sa to celkom logicky takto javí. Len tu si je treba postaviť otázku, že podľa § 39 ods. 1 Zákonníka práce právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy, ktoré upravujú otázky týkajúce sa ochrany a života zdravia. K týmto predpisom patria aj dopravné predpisy, resp. ich časti, ktoré spĺňajú uvedenú podmienku. Budem citovať: "Paragraf 7 zákona 124 o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania sa na pracovisku, bezpečnostnými pracovnými postupmi.". To je základný paragraf, ktorý sa týka tejto.
Tu chcem povedať, že zo žiadneho predpisu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevyplýva, že zamestnanci - vodiči musia byť z dopravných predpisov oboznamovaní osobitne a na také školenie prípadne musia byť vyslaní. Opakujem ešte raz. To znamená, že to nie je o vodičáku, to nie je o križovatkách, to nie je o značkách a veciach, ktoré sa týkajú klasických dopravných predpisov. Ustanovenie § 7 zákona 124, ani z iného právneho predpisu v oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri práci nevyplýva požiadavka oboznamovať vodičov motorových vozidiel a s týmito skutočnosťami, ktoré sú predmetom školenia na získanie osobitnej spôsobilosti formálne vyjadrené klasickým vodičským preukazom. Teda právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia neobsahujú ustanovenia, a to ani v spojitosti s dopravnými predpismi.
Naopak, zo súčasného znenia § 7 zákona 124 ods. 1, § 39 ods. 1 Zákonníka práce je zrejmé, že oboznamovanie z dopravných predpisov zamestnancov, ktorí v pracovnej dobe vedú vozidlo zamestnávateľa, je zamerané na oboznamovanie výlučne s problematikou týkajúcou sa ochrany života a zdravia. Z uvedeného vyplýva, že títo zamestnanci nemusia byť školení z predpisov cestnej premávky. Ochranu života a zdravia týkajúcich sa bezpečnosti práce týchto zamestnancov, ale, a to je zdravotnej spôsobilosti, ďalej opatrení pri nakládke a vykládke, vnútropodnikovej doprave, upozorňovania na nedodržiavanie predpisov vnútropodnikového a iného charakteru.
To znamená, že zamestnanci - vodiči a táto požiadavka na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci u vodiča a ostatných osôb dotknutých jeho konaním, a to nielen na cestách, ale aj pri prevádzke mimo komunikácií, vnútropodnikových predpisov, samozrejmá vec, že aj pri údržbe, opravách vozidla, jednoducho sú to tieto následné veci, ktoré s týmto súvisia.
Možnože pri tejto príležitosti sa žiada aj povedať, že v rokoch 12 a 13 pri prevádzke, pri prevádzke dopravných prostriedkov vzniklo celkom 40 smrteľných pracovných úrazov a 62 ťažkých pracovných úrazov, ktoré sa tejto problematiky dotýkajú. To znamená, takto je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci nastavená pre všetky povolania. Opakujem, pre všetky povolania, nielen pre vodičov z hľadiska vykonávania činnosti. Netýka sa teda len vodičov, ale aj murárov, obrábačov kovov, učiteľov, lekárov a jednoducho aj iných zamestnancov. To znamená, prijatie návrhu by malo vplyv a zodpovednosť podľa § 196 Zákonníka práce za škodu spôsobenú pri pracovných úrazoch. To sú dôsledky, keď by sme prijali takýto návrh zákona.
Samozrejmá vec, že predložený návrh nie je ani v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Po prvé, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009 zo 16. septembra, Smernicou Rady z roku 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nemožno súhlasiť ani s názorom navrhovateľov vyjadrených v doložke zlučiteľnosti, že problematika nie je upravená v práve Európskej únie, ani s názorom, že návrh je úplne zlučiteľný s právom Európskej únie. Myslím, že som týmto rozsiahlym argumentovaním v dostatočnej miere ozrejmil, že to je širší diapazón. A samozrejmá vec, že aj tie naše medzinárodné záväzky sú tam úplne jasné.
Teraz, ak dovolíte, k tomu návrhu, ktorý sa týka možnosti darovania dovolenky tak, jak to tu bolo zadefinované. Treba povedať jednu vec, že ak ma pán Poliačik oslovil, myslím, že to bolo ešte včera, veľmi rýchlo som konal, pretože myslím, že si nemusíme navzájom dokazovať, že tento návrh má veľmi vážny humánny aspekt, a to pre mňa nie je ľahostajné. Preto som rozsiahlym spôsobom zadefinoval úlohy aj pre svojich kolegov. Okamžite sme sa obrátili na svojich kolegov vo Francúzsku z hľadiska ich právneho postupu a predpisu, ktorý sa tejto problematiky týka. Pán štátny tajomník Ondruš bol poverený, aby veľmi operatívne komunikoval aj so sociálnymi partnermi na túto tému, lebo vnímam to za tak vážny problém, že prijať to tu bez akejkoľvek konzultácie so sociálnymi partnermi by bolo absolútne nevhodné. A myslím si, že to je aj jednoducho veľmi dôležité, vzhľadom na tú džentlmenskú dohodu, ktorú máme, že akýkoľvek vstup do Zákonníka práce je a vždy bude mať byť záujem predmetom konzultácie a rokovania sociálnych partnerov.
No, minimálne vystali otázky, ktoré nám hlavne zamestnávatelia začali dávať. Napríklad: mali by byť definované odvody v takomto prípade? Vystáva tu ďalšia otázka súhlasu zamestnávateľov určenia, ako vopred sa to musí oznamovať. Ich otázky, ako: Je potrebné zvážiť limit, v akom rozsahu môže zamestnanec darovať svoju dovolenku? Ďalšia otázka. Malo by ísť o dovolenku za kalendárny rok alebo aj pomernú časť, dodatkovú alebo akú, za odpracované dni? Logické otázky, ktoré zamestnávateľa pri takomto probléme zaujímajú. To znamená, to je pohľad, na základe tohto minimálne Asociácia zamestnávateľských zväzov reagovala: "V tejto chvíli nie sme kompetentní, ani schopní povedať áno, ani nie. Sme pripravení k tejto problematike sa venovať a stretnúť a o nej rokovať."
Francúzi. Vo Francúzsku sa od roku 2000 uplatňuje 35-hodinový týždenný pracovný čas. Predchádzajúca socialistická vláda ho tam zaviedla. Cieľom reformy bolo znížiť týždenný pracovný čas z 39 hodín s cieľom, aby sa tak vytvorili nové pracovné miesta, pretože znížený pracovný čas dáva potrebu viacerým pracovníkom na ten istý objem výroby, aby boli zamestnaní. Napriek tomu zamestnanec môže pokračovať aj v 39-hodinovom pracovnom týždni, resp. v akomkoľvek rozsahu medzi 35 a 39 hodinami. Ale hodiny navyše, to znamená nad tých 35 zákonne zakotvených hodín, ktoré odpracuje, sa kumulujú vo forme pol dňa alebo celého dňa na platený odpočinok.
Budem konkrétnejší, 35 hodín bez nároku na odpočinok, to znamená 7 hodín denne, 5 hodín v týždni; 37,5 hodiny v týždni dáva nárok na 12 dní odpočinku na rok, pokiaľ ich pravidelne celú dobu, 39 hodín dáva až 24 dní na odpočinok v roku, pokiaľ dodržiava takýto pracovný čas. Je to vec dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom asi podľa charakteru, ja neviem, ďalších okolností, ktoré s tým súvisia. Francúzsky parlament v máji tohto roku reformou zákonníka práce prijal opatrenia, ktoré umožňujú zamestnancovi v súlade so súhlasom zamestnávateľa anonymne darovať dni na odpočinok, to znamená, nejde o dovolenku, ale ide o tieto dni na ten odpočinok. To znamená nad rámec odpracovaných nad 35 zákonom stanovených hodín inému zamestnancovi starajúcemu sa o dieťa vo veku do 20 rokov, ktoré je postihnuté chorobou alebo hendikepované, jednoducho vyžaduje si stálu starostlivosť rodiča. Tento zákon teda umožňuje zamestnávateľom uzavrieť s odbormi dohodu, ktorá bude špecifikovať transfer dní na odpočinok inému zamestnancovi, ktorého dieťa je vážne choré.
Napríklad spoločnosť PSA, nám známa, uzavrela kolektívnu zmluvu, ktorá umožňuje transfer dní na odpočinok v rozsahu maximálne 5 dní v roku. Transfer dní na odpočinok je presunutý do takzvaného fondu solidarity, ktorý je za týmto účelom vytvorený. Nejde teda o individuálnu dohodu dvoch či viacerých zamestnancov, ale o vytvorenie fondu takzvaných voľných dní, z ktorých potom čerpajú tí, ktorí to potrebujú a spĺňajú tieto zákonom stanovené podmienky. To je aplikácia toho zákona z Francúzska.
Môj záver, v tejto chvíli, myslím si, že nie sme pripravení to takto prijať, ale zároveň prísľub, že budem na tú tému mať ambíciu hovoriť aj so sociálnymi partnermi, pretože humánne sa mi jednoducho ten návrh ako taký pozdáva.
Posledná vec, ku ktorej chcem reagovať veľmi stručne, minimálne mzdové nároky § 120 v Zákonníku práce. História. Uplatňuje sa od roku 1992. S účinnosťou od 1. apríla 2002 sa minimálne mzdové tarify stali základnou súčasťou Zákonníka práce v zjednodušenej podobe šiestich minimálnych mzdových nárokov. To znamená, že sa uplatňuje v podmienkach Slovenskej republiky 22 rokov. Treba povedať jednu vec, že zhodou okolností v Českej republike je, pokiaľ viem, 12 tých stupňov minimálnej mzdy. To znamená, že majú ešte väčší rozsah, ako my. Minimálne mzdové nároky garantujú, že zamestnanec, ktorý vykonáva odborné práce, má garantovaný vyšší právny nárok na celkovú mzdu, než zamestnanec vykonávajúci jednoduchšie práce bez potreby príslušnej kvalifikácie. To znamená so základným vzdelaním, s vysokoškolským vzdelaním. Je to úplne logické a pragmatické.
Bez existencie § 120 Zákonníka práce za kvalifikované odborné práce by zamestnávateľ mohol poskytnúť rovnakú mzdu, ako za výkon najjednoduchších prác nevyžadujúcich žiadnu odbornosť. Takýto právny stav by mohol byť v rozpore s ústavou, aj s medzinárodnými dokumentmi, minimálne revidovaná Charta základných ľudských práv, Medzinárodný pakt hospodárskych a sociálnych, kultúrnych práv, smernica Európskeho parlamentu, podľa ktorého musí byť odstránená diskriminácia, ak sa na stanovenie odmeny používa systém kvalifikácie zamestnaní. Tento obsah charakteristiky prác posilňuje aj náročnosť a diferenciácie, ktoré sa týkajú ich zaradenia do jednotlivých stupňov. Myslím, že úplne konkrétne a jasné.
Treba povedať, že nie sme jediní a čo sa týka tej problematiky tých taríf, my skôr potrebujeme urobiť inú vec a to asi bude jeden zo záväzkov pre budúci a ďalšie roky. My potrebujeme inak upraviť tarify verejnej služby a štátnej služby, lebo dnes už tie tarify sú tak, že tri tarify verejnej služby sú pod hranicou minimálnej mzdy. A tam dochádza k istej diskriminácii, pretože ten tarif má svoju logiku a zdôvodnenie z hľadiska potrieb kvalifikácie a toho, čo tu naznačujem. To znamená, tam je potrebná cesta, ktorá musí viesť.
No a čo sa týka regionálnej minimálnej mzdy, áno, je to odporúčanie OECD, beriem. Ale akékoľvek úvahy o riešení tohto problému musia tiež prejsť celospoločenskou diskusiou, samozrejmá vec, sociálni partneri, to sa nedá rozhodnúť len tak od stola. Ja pripúšťam, že môžeme o tom hovoriť a v konečnej miere to odporúčanie nás k tomu aj istým spôsobom zaväzuje.
Ospravedlňujem sa, že som hovoril dlho. Pán minister, poď, už ťa pustím. Samozrejmá vec, že sa uchádzam o podporu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis