Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. No, začnem optimisticky. Ak môžem hodnotiť na základe obsahu rozpravy k tak citlivému zákonu, ako je Zákonník práce, tak objektívne povedané a veľmi možnože očakávane zavial do tejto Národnej rady nový vietor. To je aspoň moje konštatovanie a hneď v úvode chcem povedať, že veľmi pekne ďakujem za vecnú, obsahovú diskusiu, ktorá skutočne nemala charakter pravicovo-ľavicový, pretože aj...
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. No, začnem optimisticky. Ak môžem hodnotiť na základe obsahu rozpravy k tak citlivému zákonu, ako je Zákonník práce, tak objektívne povedané a veľmi možnože očakávane zavial do tejto Národnej rady nový vietor. To je aspoň moje konštatovanie a hneď v úvode chcem povedať, že veľmi pekne ďakujem za vecnú, obsahovú diskusiu, ktorá skutočne nemala charakter pravicovo-ľavicový, pretože aj viacerí opoziční poslanci, pani poslankyňa, pekne ďakujem za váš názor na problematiku, ktorú preberáme z hľadiska ADZ-iek ako takých.
Myslím si, že sme sa vzájomne pochopili, pretože ak som vo svojom úvodnom vystúpení zadefinoval nejaký základný cieľ, zámerom návrhu zákona je posilnenie ochrany zamestnancov dočasne prideľovaných na výkon práce agentúrami dočasného zamestnávania, posilnenie ich práv, ktoré im vyplývajú zo zákona, vrátane, ktoré sú prebrané zo smerníc Európskej únie, zníženie ich neistoty v trvaní takéhoto druhu zamestnania, to znamená, že odbúrať všetky tie porušenia, ktoré doteraz tá aplikačná prax priniesla z hľadiska vyhnutia sa povinností, zákonných, poviem, fingovanie pracovných ciest a jednoducho s hlavných cieľom vyhnúť sa daňovým a odvodovým povinnostiam u ADZ-iek. Toto tento zákon rieši.
Som presvedčený, jednu vec, že, a to tu nikto úplne nevyvrátil, že by nebol potrebný. Tá aplikačná prax jednoznačne je taká, že je nevyhnutné týmto zamestnancom dať väčšie práva a dať garancie, urobiť všetko pre to, aby sme vyrovnali podmienky, pracovné, ale aj mzdové pre agentúrnych zamestnancov s klasickými zamestnancami vo firmách, kde pracujú. Za týmto účelom, si myslím, že tá rozprava priniesla potvrdenie objektivity a dôvodov pre prijatie takejto novely zákona.
Druhá vec, a to chcem zvýrazniť, že Zákonník práce, a o tom sme veľmi hlboko hovorili v roku 2012, keď sa prijímala veľká novela Zákonníka práce, je v prvom rade základná pracovno-právna norma na ochranu práv zamestnanca. Opakujem ešte raz, práv zamestnanca. Ale mojou víziou a treba povedať, že aj dohodou so všetkým sociálnymi partnermi je skutočnosť, že akákoľvek zmena, ktorá má byť prijatá v Zákonníku práce, musí byť predmetom rokovania sociálnych partnerov. To znamená zástupcov zamestnancov, ale aj zástupcov zamestnávateľov. Je to nevyhnutné, pretože uvedomujem si, že táto norma v značnej miere ovplyvňuje pracovný trh ako taký, zamestnávanie, politiku zamestnanosti. Asi vás nemusím presviedčať, že spoločný záujem je, aby čo najviac ľudí na Slovensku malo vytvorené predpoklady a podmienky pre to, aby mohlo pracovať, aby sa uplatnilo na trhu práce.
Každopádne som však pripustil, aj podporím teraz, lebo sa vyjadrím k niektorým pozmeňujúcim návrhom, niektoré návrhy, ktoré sú nad rozsah zmien, ktoré sa týkajú ADZ-iek ako takých, pretože život priniesol potrebu riešiť. Nie náhodou som podporil a v podstate cez výbor zaradil riešenie, nazvem to učiteľov a ich dovolenky, respektíve prázdnin a tých nešťastných zmlúv, ktoré doteraz fungovali. Myslím si, že na tom je spoločenská dohoda, že to bolo amorálne, ak takto viacerí zriaďovatelia či už základných alebo iných typov škôl postupovali. Nehovoriac o tom, o nárokoch na dovolenku, nehovoriac o ďalších náležitostiach, ktoré s tým súvisia, pretože aj počas prázdnin ten učiteľ má konkrétne povinnosti z hľadiska príprav na ďalších školský rok, ktoré súvisia s učebnými osnovami a s ďalšími vecami.
Aj ten návrh, ktorý tu zaznel od pána poslanca Petráka, ktorý sa opätovne týka pedagogických, ale skôr odborných zamestnancov, nie je náhodný. On vyšiel z dohody v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním, ktoré v súčasnosti beží a dohodli sa na tom aj zriaďovatelia, aj samotní odborári, že je v záujme, aby sa ten typ dovolenky rozšíril aj na tých odborných zamestnancov škôl ako takých. Treba povedať, že v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa to vlani mali zakotvené, ale doteraz sme si neni celkom istí, či to bolo absolútne v súlade so zákonom. A práve preto, aby sme takéto pochybnosti nemali, sa zakotvuje tento bod do Zákonníka práce a týmto sa rieši aj tá problematika. Toľko úvodom. Ešte raz, srdečná vďaka za vecnú diskusiu, ktorá k tejto problematike tu prebiehala.
Ak dovolíte, informácia, pretože možno aj to je treba povedať, o čom vlastne hovoríme. K tridsiatemu prvému alebo k 1. 1. tohto roku pôsobilo na Slovensku 1 037 subjektov tzv. ADZ-iek ako takých. Mali do 31. marca úlohu predložiť správu o svojej činnosti v zmysle zákona za predchádzajúci rok. Treba povedať, že splnilo to z nich len 315 subjektov a z nich len 197 splnilo zákonné povinnosti pre to, aby naďalej mohli pôsobiť ako ADZ-ky. Tých 840 nesplnilo túto zákonnú povinnosť a dnes beží správne konanie ohľadom ich zrušenia. Samozrejmá vec, že to správne konanie má svoje kontúry, časovú aj obsahovú náležitosť, ale opakujem ešte raz, 182 rozhodnutí o zrušení už bolo vydaných z tých 840 a tých 658 je stále v konaní. Tým chcem naznačiť, že týmto krokom zákonným, legálnym sa urobí istý poriadok alebo vyčistenie priestoru aj v oblasti počtu subjektov ADZ-iek ako takých. Tým dávam odpoveď aj na viaceré pripomienky, eventuálne diskusiu k počtu a potrebe takéhoto veľkého počtu subjektov, ktoré poskytujú agentúrne zamestnávanie.
Teraz, ak dovolíte, k tým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli. Návrh, ktorý predniesol pán poslanec Kondrót a pani poslankyne Mezenskej a viacerí, ktorí pod ním boli podpísaní, sa tiež priamo netýka agentúrneho zamestnávania. Ale akceptujem, že na hospodárskom výbore bola dohoda k podstate vládnych poslancov, aj opozičných poslancov na riešení. Je to v prospech zamestnancov ako takých. Ja jednoducho akceptujem túto dohodu a odporúčam tento návrh jednoducho schváliť.
Teraz k niektorým návrhom alebo respektíve k viacerým návrhom, ktoré predložili pani poslankyňa Kiššová a pán poslanec Mihál. K 39 sa vyjadrím samostatne. Teraz návrh na vypustenie automatického vzniku a zániku pracovného pomeru. Odpoveď: nesúhlasím. Zdôvodnenie. Ide o prenesenie už dnes existujúcej právnej úpravy zo zákona o službách zamestnanosti z päťky. Pri porušení maximálnej dĺžky dočasného pridelenia alebo reťazenia dočasne pridelených nad rozsah zákona možno mať za to, že v skutočnosti chcel utvoriť priamy pracovný vzťah medzi zamestnancom a užívateľským zamestnancom, a to aj cez agentúru možno len, aby obchádzal zákony. To je pohľad na túto otázku, ale opakujem ešte raz, táto problematika je už obsiahnutá v inom zákone, ktorý bol prijatý v máji tohto roku a už je odvtedy účinný.
Ďalej návrh - vypustenie spoločnej zodpovednosti. Treba povedať, že jeden bod, ktorý bol, ktorý ja pokladám možno za jeden z najdôležitejších, ktorý bol predmetom veľmi širokých rozhovorov, debát na úrovni sociálnych partnerov, aj na hospodárskej rade, aj pred hospodárskou radou a treba povedať, že po všetkých týchto konzultáciách dospeli sociálni partneri k dohode, vrátane zamestnávateľov. Áno, aj vrátane zamestnávateľov. Poslední, ktorí mali výhrady, bola RÚZ-ka, ale na poslednom rokovaní ustúpili a podporili túto zmenu, pán poslanec, všetci sociálni partneri.
Treba však povedať aj ďalšiu vec, že medzitým bola prijatá alebo schválená nová európska legislatíva, to je smernica o cezhraničnom vysielaní pracovníkov. Používajú ho zákony vo viacerých európskych krajinách, dnes už napríklad Nemci, Francúzi, Holanďania a podobne. Má zabezpečiť zainteresovanie užívateľského zamestnávateľa do skutočného plnenia povinností ADZ-kou v tomto prípade. Dnes užívateľský zamestnávateľ priamo vyjadrenú povinnosť nemá, a teda v mnohých prípadoch nemá ani záujem na dodržiavaní zákona ADZ-kou, lebo v prípade porušenia zákona mu dnes žiadna zodpovednosť a teda ani sankcia nehrozí. A treba povedať jednu vec, viaceré hlavne veľké ADZ-ky a užívateľské podniky deklarovali, že to vlastne majú riešené klasickou obchodnou zmluvou. Jednoducho, mali na tom záujem, aby aj tieto veci ošetrené boli aj v doterajšom období. Ale sú tu dve nové veci. Po prvé, dohoda sociálnych partnerov a za ďalšie tá nová smernica, ktorá tohto roku nadobudla účinnosť a je platná nielen pre Slovensko, ale v rámci Európskej únie.
Poprosím, samostatne sa skúsim vyjadriť ešte aj k tej 120, lebo to je návrh aj váš a je to aj návrh pána Kaníka. Ale ešte skôr by som sa chcel vrátiť k tej 39, lebo to pokladám za veľmi dôležité. Aj naši poslanci sa ma pýtali, že či to nie je náhodou aj potrebné, pretože sa to celkom logicky takto javí. Len tu si je treba postaviť otázku, že podľa § 39 ods. 1 Zákonníka práce právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy, ktoré upravujú otázky týkajúce sa ochrany a života zdravia. K týmto predpisom patria aj dopravné predpisy, resp. ich časti, ktoré spĺňajú uvedenú podmienku. Budem citovať: "Paragraf 7 zákona 124 o bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale aj so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania sa na pracovisku, bezpečnostnými pracovnými postupmi.". To je základný paragraf, ktorý sa týka tejto.
Tu chcem povedať, že zo žiadneho predpisu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevyplýva, že zamestnanci - vodiči musia byť z dopravných predpisov oboznamovaní osobitne a na také školenie prípadne musia byť vyslaní. Opakujem ešte raz. To znamená, že to nie je o vodičáku, to nie je o križovatkách, to nie je o značkách a veciach, ktoré sa týkajú klasických dopravných predpisov. Ustanovenie § 7 zákona 124, ani z iného právneho predpisu v oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri práci nevyplýva požiadavka oboznamovať vodičov motorových vozidiel a s týmito skutočnosťami, ktoré sú predmetom školenia na získanie osobitnej spôsobilosti formálne vyjadrené klasickým vodičským preukazom. Teda právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia neobsahujú ustanovenia, a to ani v spojitosti s dopravnými predpismi.
Naopak, zo súčasného znenia § 7 zákona 124 ods. 1, § 39 ods. 1 Zákonníka práce je zrejmé, že oboznamovanie z dopravných predpisov zamestnancov, ktorí v pracovnej dobe vedú vozidlo zamestnávateľa, je zamerané na oboznamovanie výlučne s problematikou týkajúcou sa ochrany života a zdravia. Z uvedeného vyplýva, že títo zamestnanci nemusia byť školení z predpisov cestnej premávky. Ochranu života a zdravia týkajúcich sa bezpečnosti práce týchto zamestnancov, ale, a to je zdravotnej spôsobilosti, ďalej opatrení pri nakládke a vykládke, vnútropodnikovej doprave, upozorňovania na nedodržiavanie predpisov vnútropodnikového a iného charakteru.
To znamená, že zamestnanci - vodiči a táto požiadavka na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci u vodiča a ostatných osôb dotknutých jeho konaním, a to nielen na cestách, ale aj pri prevádzke mimo komunikácií, vnútropodnikových predpisov, samozrejmá vec, že aj pri údržbe, opravách vozidla, jednoducho sú to tieto následné veci, ktoré s týmto súvisia.
Možnože pri tejto príležitosti sa žiada aj povedať, že v rokoch 12 a 13 pri prevádzke, pri prevádzke dopravných prostriedkov vzniklo celkom 40 smrteľných pracovných úrazov a 62 ťažkých pracovných úrazov, ktoré sa tejto problematiky dotýkajú. To znamená, takto je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci nastavená pre všetky povolania. Opakujem, pre všetky povolania, nielen pre vodičov z hľadiska vykonávania činnosti. Netýka sa teda len vodičov, ale aj murárov, obrábačov kovov, učiteľov, lekárov a jednoducho aj iných zamestnancov. To znamená, prijatie návrhu by malo vplyv a zodpovednosť podľa § 196 Zákonníka práce za škodu spôsobenú pri pracovných úrazoch. To sú dôsledky, keď by sme prijali takýto návrh zákona.
Samozrejmá vec, že predložený návrh nie je ani v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Po prvé, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009 zo 16. septembra, Smernicou Rady z roku 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nemožno súhlasiť ani s názorom navrhovateľov vyjadrených v doložke zlučiteľnosti, že problematika nie je upravená v práve Európskej únie, ani s názorom, že návrh je úplne zlučiteľný s právom Európskej únie. Myslím, že som týmto rozsiahlym argumentovaním v dostatočnej miere ozrejmil, že to je širší diapazón. A samozrejmá vec, že aj tie naše medzinárodné záväzky sú tam úplne jasné.
Teraz, ak dovolíte, k tomu návrhu, ktorý sa týka možnosti darovania dovolenky tak, jak to tu bolo zadefinované. Treba povedať jednu vec, že ak ma pán Poliačik oslovil, myslím, že to bolo ešte včera, veľmi rýchlo som konal, pretože myslím, že si nemusíme navzájom dokazovať, že tento návrh má veľmi vážny humánny aspekt, a to pre mňa nie je ľahostajné. Preto som rozsiahlym spôsobom zadefinoval úlohy aj pre svojich kolegov. Okamžite sme sa obrátili na svojich kolegov vo Francúzsku z hľadiska ich právneho postupu a predpisu, ktorý sa tejto problematiky týka. Pán štátny tajomník Ondruš bol poverený, aby veľmi operatívne komunikoval aj so sociálnymi partnermi na túto tému, lebo vnímam to za tak vážny problém, že prijať to tu bez akejkoľvek konzultácie so sociálnymi partnermi by bolo absolútne nevhodné. A myslím si, že to je aj jednoducho veľmi dôležité, vzhľadom na tú džentlmenskú dohodu, ktorú máme, že akýkoľvek vstup do Zákonníka práce je a vždy bude mať byť záujem predmetom konzultácie a rokovania sociálnych partnerov.
No, minimálne vystali otázky, ktoré nám hlavne zamestnávatelia začali dávať. Napríklad: mali by byť definované odvody v takomto prípade? Vystáva tu ďalšia otázka súhlasu zamestnávateľov určenia, ako vopred sa to musí oznamovať. Ich otázky, ako: Je potrebné zvážiť limit, v akom rozsahu môže zamestnanec darovať svoju dovolenku? Ďalšia otázka. Malo by ísť o dovolenku za kalendárny rok alebo aj pomernú časť, dodatkovú alebo akú, za odpracované dni? Logické otázky, ktoré zamestnávateľa pri takomto probléme zaujímajú. To znamená, to je pohľad, na základe tohto minimálne Asociácia zamestnávateľských zväzov reagovala: "V tejto chvíli nie sme kompetentní, ani schopní povedať áno, ani nie. Sme pripravení k tejto problematike sa venovať a stretnúť a o nej rokovať."
Francúzi. Vo Francúzsku sa od roku 2000 uplatňuje 35-hodinový týždenný pracovný čas. Predchádzajúca socialistická vláda ho tam zaviedla. Cieľom reformy bolo znížiť týždenný pracovný čas z 39 hodín s cieľom, aby sa tak vytvorili nové pracovné miesta, pretože znížený pracovný čas dáva potrebu viacerým pracovníkom na ten istý objem výroby, aby boli zamestnaní. Napriek tomu zamestnanec môže pokračovať aj v 39-hodinovom pracovnom týždni, resp. v akomkoľvek rozsahu medzi 35 a 39 hodinami. Ale hodiny navyše, to znamená nad tých 35 zákonne zakotvených hodín, ktoré odpracuje, sa kumulujú vo forme pol dňa alebo celého dňa na platený odpočinok.
Budem konkrétnejší, 35 hodín bez nároku na odpočinok, to znamená 7 hodín denne, 5 hodín v týždni; 37,5 hodiny v týždni dáva nárok na 12 dní odpočinku na rok, pokiaľ ich pravidelne celú dobu, 39 hodín dáva až 24 dní na odpočinok v roku, pokiaľ dodržiava takýto pracovný čas. Je to vec dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom asi podľa charakteru, ja neviem, ďalších okolností, ktoré s tým súvisia. Francúzsky parlament v máji tohto roku reformou zákonníka práce prijal opatrenia, ktoré umožňujú zamestnancovi v súlade so súhlasom zamestnávateľa anonymne darovať dni na odpočinok, to znamená, nejde o dovolenku, ale ide o tieto dni na ten odpočinok. To znamená nad rámec odpracovaných nad 35 zákonom stanovených hodín inému zamestnancovi starajúcemu sa o dieťa vo veku do 20 rokov, ktoré je postihnuté chorobou alebo hendikepované, jednoducho vyžaduje si stálu starostlivosť rodiča. Tento zákon teda umožňuje zamestnávateľom uzavrieť s odbormi dohodu, ktorá bude špecifikovať transfer dní na odpočinok inému zamestnancovi, ktorého dieťa je vážne choré.
Napríklad spoločnosť PSA, nám známa, uzavrela kolektívnu zmluvu, ktorá umožňuje transfer dní na odpočinok v rozsahu maximálne 5 dní v roku. Transfer dní na odpočinok je presunutý do takzvaného fondu solidarity, ktorý je za týmto účelom vytvorený. Nejde teda o individuálnu dohodu dvoch či viacerých zamestnancov, ale o vytvorenie fondu takzvaných voľných dní, z ktorých potom čerpajú tí, ktorí to potrebujú a spĺňajú tieto zákonom stanovené podmienky. To je aplikácia toho zákona z Francúzska.
Môj záver, v tejto chvíli, myslím si, že nie sme pripravení to takto prijať, ale zároveň prísľub, že budem na tú tému mať ambíciu hovoriť aj so sociálnymi partnermi, pretože humánne sa mi jednoducho ten návrh ako taký pozdáva.
Posledná vec, ku ktorej chcem reagovať veľmi stručne, minimálne mzdové nároky § 120 v Zákonníku práce. História. Uplatňuje sa od roku 1992. S účinnosťou od 1. apríla 2002 sa minimálne mzdové tarify stali základnou súčasťou Zákonníka práce v zjednodušenej podobe šiestich minimálnych mzdových nárokov. To znamená, že sa uplatňuje v podmienkach Slovenskej republiky 22 rokov. Treba povedať jednu vec, že zhodou okolností v Českej republike je, pokiaľ viem, 12 tých stupňov minimálnej mzdy. To znamená, že majú ešte väčší rozsah, ako my. Minimálne mzdové nároky garantujú, že zamestnanec, ktorý vykonáva odborné práce, má garantovaný vyšší právny nárok na celkovú mzdu, než zamestnanec vykonávajúci jednoduchšie práce bez potreby príslušnej kvalifikácie. To znamená so základným vzdelaním, s vysokoškolským vzdelaním. Je to úplne logické a pragmatické.
Bez existencie § 120 Zákonníka práce za kvalifikované odborné práce by zamestnávateľ mohol poskytnúť rovnakú mzdu, ako za výkon najjednoduchších prác nevyžadujúcich žiadnu odbornosť. Takýto právny stav by mohol byť v rozpore s ústavou, aj s medzinárodnými dokumentmi, minimálne revidovaná Charta základných ľudských práv, Medzinárodný pakt hospodárskych a sociálnych, kultúrnych práv, smernica Európskeho parlamentu, podľa ktorého musí byť odstránená diskriminácia, ak sa na stanovenie odmeny používa systém kvalifikácie zamestnaní. Tento obsah charakteristiky prác posilňuje aj náročnosť a diferenciácie, ktoré sa týkajú ich zaradenia do jednotlivých stupňov. Myslím, že úplne konkrétne a jasné.
Treba povedať, že nie sme jediní a čo sa týka tej problematiky tých taríf, my skôr potrebujeme urobiť inú vec a to asi bude jeden zo záväzkov pre budúci a ďalšie roky. My potrebujeme inak upraviť tarify verejnej služby a štátnej služby, lebo dnes už tie tarify sú tak, že tri tarify verejnej služby sú pod hranicou minimálnej mzdy. A tam dochádza k istej diskriminácii, pretože ten tarif má svoju logiku a zdôvodnenie z hľadiska potrieb kvalifikácie a toho, čo tu naznačujem. To znamená, tam je potrebná cesta, ktorá musí viesť.
No a čo sa týka regionálnej minimálnej mzdy, áno, je to odporúčanie OECD, beriem. Ale akékoľvek úvahy o riešení tohto problému musia tiež prejsť celospoločenskou diskusiou, samozrejmá vec, sociálni partneri, to sa nedá rozhodnúť len tak od stola. Ja pripúšťam, že môžeme o tom hovoriť a v konečnej miere to odporúčanie nás k tomu aj istým spôsobom zaväzuje.
Ospravedlňujem sa, že som hovoril dlho. Pán minister, poď, už ťa pustím. Samozrejmá vec, že sa uchádzam o podporu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
