Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, milí občania, pevne verím, že naše úsilie, ktoré sme spoločne s kolegyňami a kolegom formou návrhu zmeny banského zákona začali pri návrhu geologického zákona, dotiahneme do konečného návrhu a k jeho schváleniu tak, že upokojí vášne na dotknutých územiach, ktoré sú práve dotknuté možnosťou spracovania nerastov kyanidovým lúhovaním, a vyradí túto tému ako ústrednú – a chcem to podotknúť –, ako ústrednú v prekáračkách práve pred komunálnymi voľbami. Proces sa dnešným hlasovaním podľa všetkého uzavrie. Uvidíme, ako s ním a s touto problematikou budú pracovať ľudia v jednotlivých územiach, ktoré sú dotknuté touto činnosťou.
Vieme, že táto téma bola témou volieb do vyššieho územného celku a hoci bola úprimná snaha o hľadanie riešenia, nepodarilo sa ju paralyzovať a môžem povedať, že bola aj zneužitá.
Môžem povedať, že si vážime všetky snahy, predovšetkým tie úprimné, ktoré nám pomohli, posilňovali nás. Či to boli odborári z Podpolianskych strojární v Detve, samospráv predovšetkým na Podpoľaní, ale aj niektorých aktivistických združení. Nie všetkých. Predovšetkým tých, ktoré sa snažili pomôcť, povzbudzovali nás a verili nám.
Za pochopenie, ústretovosť, ale aj zdržanlivosť vo svojich vyjadreniach chcem predovšetkým poďakovať všetkým zástupcom verejnosti z Podpoľania, z Detvy, Očovej, Dúbrav či Vígľaša, ktorí nás podržali, dodávali silu a chuť zabojovať. A môžem povedať, že aj úprimnú snahu pomôcť. Túto úprimnú snahu sme niekedy necítili z niektorých dotknutých území, práveže sme cítili, že je to snaha na politikárčenie a ubližovanie. A práve preto možno povedať, že je to ich úspech. Úspech všetkých tých ľudí, ktorí stáli za nami, podporovali nás a úprimne s nami do tohto návrhu a riešenia tohto návrhu zákona išli.
A práve preto ešte raz zopakujem, je to ich úspech, ak sa dnes v hlasovaní, dúfam, že naprieč celým politickým spektrom, podarí túto problematiku riešiť. Verím, že sa zúčastní aj pán poslanec Huba hlasovania v súvislosti s tým, že tu predložil pozmeňujúci návrh, ktorým sa snaží tejto problematike pomôcť. V tom prípade budem jeho snahu považovať za snahu človeka aktivistu, ktorému je veľmi blízka táto téma, stojí si za ňou a urobí všetko pre to, aby jej riešeniu pomohol. To hlasovanie toho bude dôkazom. Takže sa teším.
Títo ľudia vedeli, že nepolitizujeme, na rozdiel od iných, že hľadáme čo najschodnejšie riešenie v právnej norme. Riešenie, ktoré prispeje k doriešeniu problematiky, nie možno k celému vyriešeniu. Lebo na tejto ceste hľadania, ako som povedal, nie u všetkých sme našli pochopenie. Nakoniec aj dnešné faktické poznámky toho boli dôkazom.
A chcem povedať, že boli dôkazom aj toho, že nie všetci poznajú obsah banského zákona a vedia, o čom všetkom tu hovoríme a aké dôsledky môže mať prijatie možno aj pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu boli predložené. Možné následky retroaktivity takej, aká sa stala v roku 2004 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, a v súčasnom období štát sa trasie o to, aby ustál snahu banskej spoločnosti, ktorá sa snaží získať 3,2 mld. eur. O to nám nešlo. Nechceli sme ublížiť ani štátu, ale nechceli sme ublížiť dotknutým územiam.
Chcel by som poďakovať aj ľuďom, s ktorými sme hľadali riešenie, či už z ministerstva hospodárstva, ministerstva financií, ministerstva životného prostredia, ale aj z legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky. Veľmi si vážime ich odborný pohľad a odbornú pomoc. Ďakujeme.
Myslím si, že skôr činy, ako slová, robia ľudí. Nie slová a prázdne reči, ktoré nie sú založené na odbornej pripravenosti, hoci plné odborných výrazov a v duchu plných zdôvodnení, chce verejnosť počuť. Nebudem rekapitulovať, čo tu bolo, čo sa dialo od roku 2010, čo sa dialo v roku 2011, nebudem hovoriť o stanoviskách pána predchádzajúceho ministra hospodárstva Miškova, pána ministra Nagya, ktorý je v súčasnom období už europoslancom. Tie postoje sú úplne opačné, ako dnes zastávajú ich súpútnici, ktorí sú v poslaneckých laviciach za tieto príslušné politické strany. Takže nebudem ďalej rekapitulovať to, čo bolo.
Naozaj si myslím, že je dôležité prísť do cieľa, aj keď trošku neskoršie. Verím, že ten prvý cieľ sme dosiahli a snáď sme nič nezmeškali. Ak je tomu tak, tak si myslím, že sme urobili kus roboty. Kus roboty pre ľudí žijúcich na dotknutých územiach, pre ľudí, ktorí zanechali kusisko života pri riešení a trápení sa s touto problematikou.
Na záver by som chcel poprosiť o podporu tohto návrhu zákona a za to všetkým, ktorí svojím hlasovaním k tomu prispejú, chcem vopred poďakovať v mene všetkých predkladateľov, aj za ľudí z Podpoľania a Kremnice.
Ďakujem.
