Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ešte ani nezačala ozaj rozprava a už tu máme celkom zaujímavú výmenu názorov. Ale začali ste ju vy, no a vaši kolegovia týmto spôsobom. Nepochybne pozmeňovacie návrhy boli a budú. Za problém považujem ale naozaj to, keď pozmeňovacích návrhov je viac, ako celý zákon. Mení to charakter zákona, mení to skutočne podstatu toho, čo predkladateľ pôvodne predložil do Národnej rady. To považujem ozaj za problém. Aj to, že sa nemajú šancu k tomu vyjadriť dotýkajúce sa subjekty, tie, ktoré sú týmto zákonom ovplyvnené počas tohto procesu.
Nuž, keď ste spomínali emisie, myslím si, že to je dosť tenký ľad práve pre prvú vládu Roberta Fica, pretože tá predala dokonca aj teplý vzduch a vieme, aké to boli škandály, takže tam, tam z vašej strany by som sa tomu celkom, celkom vyhol, pokiaľ sa týka škandálov s emisiami, ktorý ešte doteraz má následky a vieme, že vami spomínaná legislatíva mala za cieľ práve napraviť škandály za prvej vlády Roberta Fica, taká je realita. Nuž a čo sa týka arbitráže, tam by som takisto mohol rozvíjať ďalšie, ďalšie myšlienky, pretože prehraté arbitráže a z toho vyplývajúce ďalšie škody, môžeme sa pozrieť napríklad na zákon o zdravotných poisťovniach, zákaz zisku. Koľko je z toho škôd, ktoré teraz len musím, musia znášať občania Slovenska na medzinárodných arbitrážnych konaniach, ktoré sú prehraté zákonmi, ktoré presadila prvá vláda Roberta Fica. Jednak prichádzame o peniaze prehratými arbitrážami a ešte naviac, musíme naďalej paušálne platiť právnikov. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, takisto ako moji kolegovia, ja chcem vyjadriť veľké rozhorčenie nad týmto spôsobom. Veď to je škandál, vy si z nás robíte srandu, pán spravodajca. My sme dostali návrh zákona, ktorý má 13 strán, spoločnú správu, ktorá má 19 strán, pritom na 18 stranách je 38 pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov. Teraz ešte ani nezačne rozprava a vy už začnete ďalším novým pozmeňovacím návrhom. Veď to je šialené. Veď to, veď celý, tak ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, celý proces má svoje ratio, aby sa k tomu vyjadrili aj odborníci, aj legislatívci, ale aj sociálni partneri. Vy stále hovoríte, že chcete sociálny zmier, pritom tu predkladáte jeden návrh za druhým, ktorý je so zásadným nesúhlasom sociálnych partnerov a teraz, keď už vám to vadí, tak sa ich už ani nepýtate. Normálne to tu buchnete do Národnej rady cez výbory alebo cez plénum, pozmeňovacie návrhy, ktoré zásadne menia charakter zákona. Zákon, ktorý bol najčastejšie menený. Od vzniku Slovenskej republiky bol zákon o dani z príjmu najčastejšie menený. Kto sa v tom má vyznať? Veď tí účtovníci fakt už, už majú v tom chaos. Jak sa môže na Slovensku normálne podnikať, keď vy takýmto šlendriánskym spôsobom zásadne meníte základný zákon? Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Mihálovi za podporu a súhlasím aj s jeho názorom, aj v tom, že, áno, bol to on, ktorý presadzoval túto myšlienku aj za minulej vlády, tá hranica bola, pokiaľ si dobre pamätám, 190 eur, hranica životného minima teda. A aj v tom čase, tak ako som už spomenul vo svojom príspevku, v tom čase, keď prišli, prišiel pán minister s neúmerne zvýšeným zodvodnením dohôd, v tomto prípade zhruba 1 % na 29,8 %, čiže zhruba 30 % neúmerné zvýšenie, tak boli sme to my, ktorí spoločne sme predložili ten návrh, aby študenti mali možnosť pracovať na dohodu mesačne do výšky 190 eur. Teraz teda dovolím si znova zopakovať, ten návrh je do 200 eur. Chcem pripomenúť, naozaj že tu sa jedná ľudí, ktorí si privyrábajú naozaj v malom, takže ak vláda jednej strany stále hovorí o tom, že chce brať len tým najbohatším, čo v skutočnosti sa odhalilo, že nie je pravda pri mnohých, mnohých zákonoch, tak tu je jedna z mnohých šancí, ako dokázať, že skutočne podporí ľudí, ktorí sú aktívni, pracovití a ktorí si zarábajú naozaj v malom, a naviac, že podporí študentov, ktorí si takto môžu privyrobiť, pretože má to aj ďalší edukatívny význam, má to význam aj praktický nielen pre študentov, že sa niečo naučia, ale aj pre zamestnávateľov, že si môžu otestovať kvalitu svojej budúcej pracovnej sily. Takže tie ratia sú mnohé, a verím, že tento návrh nájde svoju pozitívnu odozvu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, pán minister, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť, keďže v tomto bode je otvorený takisto zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, aby som predložil jeden dôležitý pozmeňovací návrh. Súvisí s nezamestnanosťou mladých ľudí, ktorú bez ohľadu na politickú príslušnosť identifikovali všetci ako problém, ktorý je potrebné riešiť. Nezamestnanosť mladých ľudí je na Slovensku piata najvyššia v celej Únii a presiahla podľa posledných údajov 35 %. Určite to súvisí aj s tým, že sa obmedzila pružnosť na trhu práce, že sa neúmerne zvýšili dane, odvody a mladí ľudia majú menej možností pracovať. Súvisí to aj s tým, že sa neúmerne zvýšili odvody na dohodu. Pôvodne, keď to vláda urobila, tak sme vyvinuli tlak, ktorý bol sčasti úspešný, pretože sme navrhovali výšku 190 eur mesačne pre študentov, ktorí pracujú na dohodu, aby sa im neplatili zvýšené odvody. Tie odvody sa zvýšili zhruba z 1 % na takmer 30 %. Je treba povedať, že vláda potom ustúpila čiastočne tomuto tlaku a stanovila úroveň na 155 eur mesačne, úroveň, do ktorých sa, do ktorej sa zvýšené odvody neplatia. Keďže náklady stúpajú a stále nezamestnanosť mladých je problém, prichádzam s pozmeňovacím návrhom za podpory kolegov, aby sa táto výška pre budúci rok zvýšila na úroveň 200 eur.
Dovolím si teda prečítať pozmeňovací návrh, ktorý znie:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Čl. II
Bod 1 V § 4 ods. 1 znie:
"(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nepresiahne u jedného zamestnávateľa 200 eur a žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej výrobnej praxe."
Bod 2 V § 4 ods. 2 znie:
"(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nepresiahne u jedného zamestnávateľa 200 eur, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej výrobnej praxe a člena volebnej komisie.
Doterajší článok II sa označuje ako článok III.
Bodom 1 sa navrhuje, že zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nepresiahne u jedného zamestnávateľa 200 eur.
Podstata teda toho návrhu spočíva v tom, že zvýšené odvody nebudú platiť študenti do výšky, ak si zarobia do výšky 200 eur. Dovoľte mi uviesť ešte dve čísla, počet dohôd klesol po zvýšení odvodov zhruba o tretinu. Mali sme približne 600-tisíc ľudí pracujúcich na dohodu, zhruba 200-tisíc dohodárov prišlo o svoje možnosti pracovať práve zvýšením odvodov, medzi nimi je určite aj mnoho študentov, čo sa prejavilo na čísle v počte nezamestnaných mladých ľudí do 25 rokov. Som presvedčený teda, že túto situáciu je potrebné riešiť a toto je jeden z nástrojov, ktorý ju pomôže riešiť. Samozrejme, je potrebné riešiť situáciu komplexne aj vzhľadom na zlepšenie systému vzdelávania, nielen z hľadiska financovania v štátnom rozpočte, o čom budeme hovoriť určite v rozprave o štátnom rozpočte, ale aj z hľadiska takých dôležitých nástrojov, ako je pracovné právo, ako je výška daní a odvodov.
Že sa to dá, tak svedčia o tom aj iné krajiny, pretože napríklad v Nemecku, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom, nezamestnanosť nielen celková klesá, ale klesá aj nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov, ktorá je podľa posledných údajov 7,9 %. Čiže pripomínam, to číslo u nás je viac ako 35 %, u nich 7,9 %. Je pravdou, že na túto tému som zachytil mnohé iniciatívy aj zo strany vlády, aj zo strany Európskej únie, chcem ale povedať veľmi jednoznačne, že sa nebránime žiadnym iniciatívam, každú rozumnú iniciatívu podporíme, ale podstata problému nespočíva v tom, že budeme presúvať peniaze z jedného miesta na druhé, že budeme vymýšľať nové dotácie, ale podstata problému je v tom, aby sme nehádzali mladým ľuďom, ktorí chcú pracovať a získať svoje pracovné návyky, aby sa uplatnili na trhu práce, aby sme im nehádzali polená pod nohy, aby sme im zbytočne nesťažovali tieto podmienky, aby sme im nezvyšovali dane a odvody, a verím, že tento návrh k tomu pomôže.
Ja som zachytil aj určité signály z ministerstva práce, že jedná so študentmi a že, že sú prístupní k dohode o zvýšení toho limitu 155 eur, čo je určite dobrá správa, ale dávam tento pozmeňovací návrh aj s kolegami najmä preto, aby sme upozornili na potrebu riešenia tejto oblasti, aby sme dali aj pánovi ministrovi a vláde šancu sa vyjadriť k tejto otázke, pretože som presvedčený, že toto je jeden zo spôsobov, ktorý pomôže zlepšiť neutešenú situáciu mladých ľudí a pomôže im zlepšiť ich možnosti privyrobenia si a aj získania pracovných návykov.
Takže verím, že sa rozhodnete podporiť, dámy a páni, tento návrh, a ak áno, vopred vám ďakujem za podporu. Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj kolegyni a kolegom za komentáre a podporu v týchto ich stanoviskách. Naozaj je dobré, že tá účelová dotácia odtiaľ vypadla. Je to evidentne výsledok našej opozičnej snahy a súhlasím aj s tými komentármi, ktoré hovoria o potrebe podpory cestovného ruchu. Mimochodom, to bol zákon, ktorý bol pripravený za minulej vlády Ivety Radičovej, kde vznikla podstata z tých organizácií cestovného ruchu, ktoré momentálne fungujú. Takže nie je nutné tú štruktúru zásadne meniť.
Cestovný ruch naozaj si zaslúži podporu a evidentne tam, kde fungujú tieto regionálne napríklad organizácie cestovného ruchu, mimochodom v štyroch z ôsmich samosprávnych krajov, tak dokazujú, že majú tieto kraje jasne lepšie výsledky v prilákaní počtu zahraničných turistov. Takže táto organizácia má svoju logiku, má svoj význam, má svoju opodstatnenosť a aj to nakoniec funguje. O to, o to je väčším výkričníkom skutočnosť, že svojho času chcelo ministerstvo - a nie je tomu dávno, bolo to cez pána štátneho tajomníka Palka -, zobrať až 70 % dotácie týmto organizáciám cestovného ruchu. Ja sa obávam, že to bolo práve preto, aby bola, boli zdroje na túto účelovú dotáciu. Že sa to nepodarilo, je dobrou správou, a osobne si myslím, že nie je ani dôležité meniť a nemá ani logiku meniť tú štruktúru, ktorá v súčasnosti funguje. Takže ten návrh zákona v tej podobe, v akej je momentálne predložený, skutočne nemá žiadny význam.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril teraz v druhom čítaní k zákonu o podpore cestovného ruchu, pretože som sa na túto tému viackrát vyjadroval a musím povedať, že keď som si prečítal spoločnú správu, tak mi odľahlo. Odľahlo mi, pretože viem, že ten nezmysel, kvôli ktorému vlastne bol zákon predložený, tak odtiaľ vypadol. Tento zákon bol predložený najmä z dôvodu vytvorenia novej účelovej dotácie, osobitne zameraný pre určitú skupinu ľudí. Len pre tých, ktorí ste sa nezúčastnili rozpravy v prvom čítaní, tá absurdnosť bola v tom, že pán minister mal rozhodovať o pridelení tejto dotácie, ktorá mala presiahnuť dva milióny eur ročne, pre tých, ktorí zabezpečia ubytovanie viac než na päť nocí na Slovensku pre turistov mimo schengenského priestoru. Úplne absurdné, úplne zvrátené. Len pre porovnanie, priemerná doba prenocovaní na Slovensku nedosahuje ani tri noci pre zahraničných turistov a najviac ich máme z Česka, Nemecka, Poľska. Čiže úplne zvrátené, úplne zamerané pre, len pre určitých ľudí. Vieme všetci pre ktorých.
Zaujímavá bola ale genéza, s akou sa vyvíjala postupnosť názorov vládnej strany na tento názor, na tento zákon. Keď bol zákon uverejnený a keď sme sa o ňom dozvedeli v Národnej rade, tak som usporiadal tlačovú konferenciu, po ktorej ministerstvo dopravy pod vedením pána ministra Počiatka reagovalo, že asi to nepôjde, že oni to vlastne teraz stiahnu, že vlastne to nechceli. Napriek tomu ten zákon pristál v Národnej rade. Vyzval som predsedu parlamentu, aby to stiahol. Nič sa nedialo. Mali sme prvé čítanie a treba povedať, že pán minister uviedol vtedy v prvom čítaní zákon v tom, že ono to možno ani nepôjde. Čiže dal tam akúsi možnosť, že vlastne, vlastne ten zákon ani nemusí byť. Takže celkom dobre nerozumiem, prečo sa tu objavil, keď stále tá presvedčivosť z vládnej strany nebola, ale jasne; myslím presvedčivosť v argumentácii; ale zas na druhej strane ten zákon tu bol veľmi jasný, čierny na bielom, a to, že nakoniec po jednaní vo výboroch tá nezmyselná dotácia z toho vypadla, považujem za úspech, dámy a páni. Považujem za úspech zdravého rozumu, za úspech aj našej aktivity a tlaku, ktorý spôsobil, že jednoducho nakoniec viac ako dva milióny eur nebudú použité pre jednu finančnú skupinu.
Myslím si, že je to dôkaz toho, že ozaj tá skúška trpezlivosti, ostražitosti a citlivosti stála za to a že sme ju nakoniec vyhrali. Aj keď som sa v dôvodovej správe dočítal, že zámer zavedenia účelovej dotácie sa odkladá vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu, tak ja chcem len zdôrazniť, že naša trpezlivosť a sledovanie vládnych zákonov sa tým neodkladá a budeme si svoju opozičnú prácu robiť tak ako aj doteraz, pretože príbeh tohto zákona je toho dôkazom, že sa to oplatí. Oplatí sa sledovať nezmyselné návrhy, aby sme ušetrili ľuďom peniaze.
No a poznámku na záver. Pán minister, keďže nakoniec tá podstatná dotácia, kvôli ktorej bol zákon predložený do parlamentu, vypadla, ja si vám dovoľujem navrhnúť, aby ste ten zákon stiahli, pretože naozaj v takomto znení nič podstatného nemení, keďže sa to nepodarilo - zaviesť novú dotáciu - naozaj tento zákon nemá význam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Chcem tiež oceniť, ako pán poslanec Hlina vysvetlil tú zvrátenosť konkurenčnej, konkurenčného obmedzenia práve pre malé podniky, pretože presne to bude dôsledok tohto zákona, že silnejší budú ešte silnejší a najviac budú poškodené malé firmy a najviac v odľahlejších regiónoch, pretože je veľkou, veľkou hrozbou, že tento zákon bude zneužívaný silnejšími firmami, ktoré beztak nemali problém s kolektívnymi zmluvami, ktoré si, samozrejme, robili svoje zmluvy na firemnej úrovni, tam, kde sa to má, ale budú zneužívať svoje konkurenčné postavenie oproti malým firmám, ktoré by sme mali, naopak, podporovať. O tom by mala byť takisto legislatíva. O tom, mimochodom, je pôsobenie Protimonopolného úradu, aby zabezpečil zdravé konkurenčné prostredie, aby pomáhal malým firmám k rozvoju. Tento zákon presne ide opačným smerom a uprednostňuje veľkých oproti malým, ale hlavne, čo je najhoršie, na konci tejto legislatívy bude len viac a viac nezamestnaných. Že SMER uprednostňuje odborárskych lobistov pred zamestnávateľmi, to sme vedeli vždy. Týmto zákonom ale dokázal, že uprednostnil odborárskych lobistov pred občanmi, a ak prelomí prezidentovo veto, tak dokonca uprednostní odborárskych lobistov aj pred prezidentom.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj kolegom za ich pripomienky a podporu, jednoznačne súhlasím s tým takisto, s tým, čo povedali a v čom ma doplnili. Chcem zdôrazniť, že skutočne negatívne následky tejto škodlivej legislatívy budú znášať predovšetkým malí a strední podnikatelia. To je na tom najhoršie, dámy a páni, že v posledných rokoch najhoršie sa majú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tí, ktorí poctivo pracujú. Zamestnávatelia, ale aj zamestnanci. Stále sa im ukrajuje - či už z daní, z odvodov - a stále sa im zhoršuje, zhoršujú podmienky pre ich poctivú robotu. Vláda ako keby si neuvedomovala, že si sama píli pod sebou konár a robí presný opak. Namiesto podpory malého podnikania presadzuje ďalšie zákony, ktoré najviac uškodia malým podnikateľom. Toto je exemplárny príklad. Na tejto schôdzi budeme mať ďalšie zákony, napr. daň z príjmu, kde sa zavádza nová nezmyselná daň, tzv. daň zo straty, kedy ju bude musieť platiť každý, aj ten, ktorý nevykazuje zisk. Čiže ten útok proti malým podnikateľom stále pokračuje. Pokračuje v tomto zákone. Pokračuje v dani z príjmu. Bude pokračovať v štátnom rozpočte a skutočne je načase, aby sa vláda spamätala, pretože ľudia, ktorí držia túto republiku, tak sa majú stále horšie a horšie. Namiesto podpory, ktorú si zaslúžia, tak sa stále im len a len zhoršujú podmienky, bohužiaľ, stále ďalšími zlými zákonmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa opätovne vyjadril k prezidentom vrátenej novele zákona o kolektívnom vyjednávaní. Chcem povedať do tretice, pretože som to už povedal v prvom čítaní, ako aj v druhom čítaní, tento zákon je zlý, tento zákon je nezmyselný, tento zákon je škodlivý. Tento zákon ide proti slobode podnikania, tento zákon ide proti zdravému rozumu a, bohužiaľ, tento zákon je len víťazstvom ideológie nad zdravým rozumom. Myslí si to aj pán prezident, ktorý uplatnil svoje právo veta a pripomenul, že v čom je tento zákon zlý, ale treba povedať, že ešte stále to nerieši podstatu. Aj keď by sme prijali pripomienky pána prezidenta, aj tak nerieši podstatu tohto zákona a tá je v tom, že človek, ktorý sa má slobodne rozhodovať o tom, aké podmienky dá svojim kolegom v práci, o tom, aké, na akých podmienkach sa dohodnú v rámci platných zákonov, tak do tohto slobodného rozhodovania prichádza niečo, čo je násilné. Každý tvorca pracovných miest má tak byť znásilnený zmluvami, ktoré nepodpísal. Najväčšia obludnosť tohto zákona spočíva v tom, že núti slobodných ľudí dodržiavať zmluvy, ktoré sami nepodpísali.
Dámy a páni, Slovensko sa ocitlo na historicky najhorších priečkach v porovnaní so svojimi konkurentmi, v porovnaní s inými krajinami. Keď sa pozrieme na rebríček globálnej konkurencieschopnosti, máme historicky najhoršie umiestnenie. Tu sa prepadáme od roku 2006. Keď sa pozrieme na ročenku Doing Business, ktorú robí Svetová banka, máme tam najhoršie umiestnenie. A keď sa pozrieme bližšie na tieto dôvody, tak vidíme, že je to preto, lebo sme zaznamenali najväčšie zhoršenie pri začatí podnikania, respektíve pri vplyve zdaňovania na investovanie a na motiváciu pracovať. Do toho všetkého teraz prichádza toto povinné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré priamo atakuje základné rozhodovanie pri podnikaní. Pripomínam, že dnes máme šiestu najvyššiu nezamestnanosť v Európskej únii, ďaleko najvyššiu v strednej Európe, a prinútenie ľudí dodržiavať zmluvy, ktoré nepodpísali, je pri tomto neúmernom zvýšení daní, odvodov a zhoršení pracovného práva len ďalším opatrením, ktoré jednoznačne bráni tvoriť nové pracovné miesta na Slovensku. Aj v tomto prípade sociálny dialóg opäť raz prehral, pretože tento dôležitý zákon o kolektívnom vyjednávaní si vládna strana presadila aj napriek zásadnému nesúhlasu sociálnych partnerov, dámy a páni! Toto absurdné presadzovanie kolektívnych zmlúv je len ďalším dôkazom, že vláda slúži lobistom a nie občanom. Odborárski lobisti s jednostrannou vládou pokračujú v ruinovaní podnikania. Dôsledky tejto zvrátenej ideológie najbolestivejšie pocítia malé firmy a najbolestivejšie pocítia firmy v regiónoch, kde si jednoducho nebudú môcť dovoliť poskytovať také podmienky, ktoré im niekto nadiktuje zhora.
Paradoxne si socialistickí predkladatelia tento dôsledok zrejme uvedomili a do zákona zapracovali výnimku pre firmy do 20 zamestnancov, ktorú teraz pán prezident pripomienkuje, aby sa zvýšila na úroveň 50 zamestnancov. Logicky sa teda malé firmy budú snažiť nezamestnávať viac ľudí, než aký je tento strop, a výsledky môžme očakávať nielen v menšom počte firiem, nižšej zamestnanosti, ale, samozrejme, aj v prehĺbení regionálnych rozdielov na Slovensku.
No a ďalším negatívnym dôsledkom takéhoto zasahovania do súkromného vlastníctva je dôležité negovanie jednaní na firemnej úrovni, kde má sociálny dialóg prirodzený význam. Mimochodom, aj na toto upozorňuje pán prezident vo svojej pripomienke, aby sa tento nezmyselný zákon nevzťahoval na firmy, kde už sú podpísané kolektívne zmluvy, pretože automaticky neguje tento sociálny dialóg, ktorý prirodzene prebieha tam, kde má prebiehať, na firemnej úrovni.
Treba povedať, že myšlienka obmedzenia slobody rozhodovania nie je celkom nová a s týmto povinným rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa už prišla prvá Ficova vláda a vtedy sme to ako poslanci vtedajšej opozície už predložili na Ústavný súd. Treba pripomenúť, že Ústavný súd rozhodoval o tomto podnete až potom, čo vláda Ivety Radičovej tento nezmyselný zákon zrušila. Máme tu ale aj precedens a chcem vám pripomenúť, dámy a páni, že tento precedens súvisí so situáciou v Českej republike, kde takmer analogický zákon posúdil český ústavný súd za protiústavný. Takže je už o čo sa oprieť a je čo porovnávať.
No a dovoľte mi oznámiť, tak ako som naznačoval už v prvom aj v druhom čítaní, že v prípade, že veto pána prezidenta bude prelomené, a v prípade, že si opätovne odsúhlasíte tento negatívny a nezmyselný zákon, dámy a páni z vládnej strany, tak SDKÚ - Demokratická strana, ale spolu s kolegami z KDH a MOST-u - HÍD podá podnet na Ústavný súd pre protiústavnosť tohto zákona. Je naozaj zarážajúce, že dnes, 24 rokov po krachu socializmu, sa nám takéto socialistické praktiky vracajú späť. Takéto nápady nemôžu mať iné dôsledky a iný koniec ani dnes. Namiesto príkazov zhora, čo majú zamestnanci aj zamestnávatelia robiť, je potrebné dať predovšetkým priestor slobode podnikania, priestor tvorivosti. Myslím si, že je nutné robiť presný opak, než robí tento zákon a než robí, bohužiaľ, aj celá dnešná vláda, je teda potrebné znížiť priame dane, zjednodušiť odvodový systém, znížiť priame daňovoodvodové zaťaženie práce, spružniť pracovné právo a, samozrejme, rozhodovať má prirodzene ten, kto aj nesie zodpovednosť. Túto zodpovednosť mu netreba brať. Povinnosť dodržiavať zmluvy bez toho, aby ich dotyční podpísali, je proti zdravému rozumu. Prehráva tu ale teda nielen zdravý rozum, ale najmä naši občania, a povinné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa znamená jediné, že naozaj kolektívne pôjdeme ešte všetci rýchlejšie dole vodou.
Aj preto teda, ak tento zákon dnes bude schválený, prichádzame - ešte raz to chcem zdôrazniť - s podnetom na Ústavný súd.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem oceniť vysvetlenia pána poslanca Brocku o postavení tých slabších a silnejších, pretože je to presne tak, ako povedal, tento zákon najviac škodí najslabším, pretože malý zamestnávateľ s menším počtom zamestnancov, ktorý ani je členom nejakého odborového zväzu bude postihnutý podmienkami, ktoré za neho dohodne niekto iný. Na toto nezmyslené nariadenie tak doplatia najviac menšie firmy v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, kde ľudia prídu o prácu. Teda pod zámienkou toho, že SMER chce chrániť tých najslabších, im najviac škodí. Vytvára ďalšie a ďalšie väčšie zástupy nezamestnaných. Koniec koncov nie je to nový prístup SMER-u, SMER počas svojho vládnutia dosiahol vyššiu nezamestnanosť, než aká je pred rokom, horšie hospodári, máme rekordné dlhy, takže výsledkom takýchto zákonov, bohužiaľ, bude len viac nezamestnaných a horšia životná úroveň na Slovensku. Ďakujem.