Videokanál poslanca

Ďakujem.
5. septembra 2013 napísal v českých novinách Jan Žižka: "Čo urobí pán Křetínský, keď Fico a jeho lidé budou držet ceny plynu uměle na nízké úrovni? Faktem je dnes, že Křetínský se podobnému scenáři nyní vyhnul. Riskantní obchodní částí SPP se zbaví, a teď už záleží jenom na tom, jako EPH zhodnotí svůj vstup do toho, o co mu šlo bezpochyby nejvíce. Distribuce a plynovody. Ani tady ale nemusí být vše růžové, protože Křetínskému a Kellnerovi se teď nepodařilo získat ke slovenským plynovodům českou síť NET4Gaz."
A keď už hovoríme o tom, o pánu Křetínskom, kto vie tuto z poslancov, ktorí budú o chvíľku hlasovať, za SMER, že tento pán, tento brnenský miliardár je súčasťou J&T už od roku 1999 a že Slovenskému plynárenskému priemyslu hrozí scenár, ktorý uskutočnil pán Křetínský z J&T v Pražskej energetike Holding. "14,2 % Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky, tandem finančníkov nepustil ich zástupcu do orgánov spoločnosti a odrezal ho od chodu spoločnosti. Požadoval jedine ich odchod. Tento záujem presadzoval najmä Křetínský. Tlak vyvrcholil minulý rok a J&T presadili nevyplatenie dividend a ministerstvo sa pod brutálnym tlakom rozhodlo pristúpiť na podmienky diktované J&T."
Toto je (rečníčka zdvihla papier), toto sú ľudia a ešte okrem toho je tam PPF a pán Petr Kellner... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za odpoveď, pán minister. Rozumiem teda tomu tak, ak teda som vás dobre počúvala, že tie 2 mil. vlastne vám dalo ministerstvo financií a vy ste sa snažili to dať na nejakú proste reálnu hranicu. Beriem to, rozumiem tomu, chválapánabohu, nie je to tých 10 mil. Len ako človek, ktorý v tom bol, v tomto biznise veľmi dlho, stále si kladiem otázku, že dúfam, že teda budeme novelizovať tento zákon čo najskôr a budeme znižovať tú sumu. Bola by som veľmi rada, keby som prišlo mnoho produkcií, pretože viem, čo by to znamenalo pre rozvoj tých filmových profesií. To si, to si, samozrejme, dokážem predstaviť, a preto som vám položila túto otázku. Len na tak na margo aj toho, čo hovoril pán poslanec Sulík, no, viete, vy argumentujete, ako keby Audiovizuálny fond fungoval ako fond, ale to nie je fond. Tam tí, ktorí majú úspech, neplatia peniaze, nevracajú niečo späť, to nie je finančná inštitúcia. To je jednoducho kasa, z ktorej sa rozdeľujú peniaze.

Pán poslanec Sulík, ja vám prečítam jeden, jeden z bodov kultúrneho testu:
"Dielo významnou mierou prispieva k rozvoju niektorého z audiovizuálnych žánrov alebo k rozvoju kreativity a originality audiovizuálneho spôsobu zobrazovania skutočnosti."
To je skutočne kritérium, na ktoré môžete sa odvolávať, to je, to bude normálna domáca úloha, to si budú všetci písať. (Povedané so smiechom.) Tieto kritériá toho kultúrneho testu sú, samozrejme, nemerateľné a budú sa subjektívne posudzovať, o tom niet pochýb. A znovu hovorím, že ten test realizačných kritérií je, že sa bude to robiť v štúdiách Slovenskej republiky, bola by som rada vedieť, ktoré štúdio, prekristapána, je vhodné na, na točenie filmov, lebo ja neviem o žiadnom. Viem, že točia v Pisztoriho paláci niektoré filmy, ale to rozhodne neplatí medzi štúdiá Slovenskej republiky.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, len v krátkosti k jednému bodu, o ktorom ste sa zmienili aj vo svojom vystúpení.
Suma, ktorú tu bude musieť cudzia filmová produkcia investovať, je nastavená na 2 mil. eur. A teraz poprosím o logické myslenie. V Českej republike je to 660-tisíc českých korún, prepočítajte si to, v Maďarsku to nie nič, žiadna podmienka. V Českej republike majú fungujúci Barrandov, v Maďarskej republike si to dali ako jeden z cieľov kultúrnej politiky. A teraz si dajte otázku, ak logicky rozmýšľate, kto príde na Slovensko? Mám správy, že to malo byť 10 mil. eur, som veľmi šťastná, že to nakoniec skončilo len na dvoch, ale aj táto suma je príliš veľká. My nemáme už Kolibu, to zázemie, kde by mohli minúť tie peniaze, my nemáme ani - no, musíme si to povedať - celkom profesionálne tímy. Čoby sme i m ponúkli? Čo? Prírodu? Príroda je pekná aj na Balkáne. Alebo z poľskej strany Tatier, tam tiež majú stimuly, ale sú nižšie.
Takže moja otázka, aj keď nebudete vystupovať v rozprave, pán minister, je, prečo je táto suma vyššia ako v okolitých krajinách? To nesplní podľa mňa ten účel. Hovorila som o tom s mnohými filmármi a ľuďmi, ktorí robia v Čechách tieto produkcie, tá suma sa mi zdá príliš vysoká. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Ja chcem reagovať na pani poslankyňu v tom zmysle, že málokto z nás vie alebo málokto pracoval s postihnutými ľuďmi, že hluchí ľudia alebo ľudia hluchonemí, to je považované za najväčšie postihnutie vôbec. To znamená, neviem, či ste niekedy videli časopis pre hluchonemých. Ja som písala mnohé články pre nich a oni ich potom prekladali do svojho jazyka. Sú slová, ktoré sa nedajú jednoducho vysvetliť obrazom. Sú slová, abstraktné pojmy, ktoré oni nechápu, a preto som vám chcela byť vďačná, že vlastne upozorňujete na túto problematiku, lebo má mať pocit, že niekto keď nemá nohu alebo ruku, že to je to najväčšie postihnutie, nie. Najpostihnutejší ľudia sú hluchonemí, hoci teda majú oči.
Druhá vec, v tomto zákone sa aj konečne pristupuje k tomu, že vlastne kontrolovanie v hlasitosti reklamy, tak ako bolo a ako za to mnohí tuto už sediaci hlasovali, proste prináša neuveriteľné finančné nároky a aplikačnú prax. Ale spôsob, akým sa to tu rieši, je skutočne len taký, aby sa nepovedalo.
A tretie, úhrada, zjednodušovanie vyberania úhrady. Chcela som len pripomenúť tých, ktorých to zaujíma, že budúci rok bude kľúčový a všetci, ktorí sa tým zaoberajú, predpovedajú, že úhrada bude na najnižšej úrovni. Som zvedavá, koľko miliónov pán Václav Mika zoberie z rozpočtu rozhlasu, aby dotoval televíziu.

Ďakujem. No veď by ste sa pokúsili to neschváliť, to by ste videli, čo by sa stalo. (Reakcia na hlas v sále.)
Ale ja chcem hovoriť, ja sa chcem vrátiť k debate, ktorú tu otvorila pani bývalá ministerka, a to je postoj k občianskej spoločnosti. Teraz sme to počuli. Čo majú byť nezávislí? Alebo závislí? Alebo čo? Viete vy vôbec, čo to znamená občan, občianska spoločnosť? Pracovali ste niekedy skutočne v nejakej občianskej spoločnosti, v nejakej "endžiovke"? Máte nejaké skúsenosti z toho? Vy viete, čo všetko občianska spoločnosť tu zmenila?! Že vy tu môžete sedieť a môžete si hovoriť, čo chcete? Pani ministerka tu môže slobodne vystupovať?
To si myslíte, že to urobili len štyria politici? To urobil tlak občianskej spoločnosti. Tlak občianskej spoločnosti proti Mečiarovmu režimu v roku 1998. My by sme neboli v Európskej únii a neboli by sme v NATO a boli by sme dnes v situácii Bieloruska! Pozrite sa, čo sa tam deje teraz?!
Čiže uvedomte si! Ja tomu rozumiem, mladí komunisti a postkomunisti majú problém s chápaním občianskej spoločnosti, ale akýkoľvek útok, a Mečiar ho robil tiež na občiansku spoločnosť, akýkoľvek útok proti občianskej spoločnosti je cestou do pekla. A to je jedno, táto ústava v tomto štáte garantuje rovnaké postavenie pre každého občana, aby povedal svoju mienku, a akékoľvek kádrovanie, že či môže občianska spoločnosť, alebo nie, je naozaj protiústavné.

Ďakujem za slovo. V Mečiarových časoch sa tomu hovorilo: „Máme väčšinu, zvyknite si." To znamená, presadíme si to, čo my chceme. A nie je to nič neobvyklého ani v priestore strednej Európy a ani v priestore na východ od nás. Aj Turkmén baši si urobil zákony tak, aby už nikto iný nemohol sa dostať k moci. Orbán to urobil. Uvidíme, čo budú robiť v Čechách. Je to normálny proces, ktorým sa nastoľuje určitý autoritatívny systém. Ja tomu rozumiem, tá kampaň, ktorú urobil voľakedy Shooty pred voľbami, už nebude možná. Ja tomu rozumiem. A každý kto trošku aspoň rozmýšľa a chodí po Slovensku a vidí, ako to vyzerá, tak vie, že toto sú zákony ušité na to, aby ste sa zbavili tých nepríjemných ľudí, ktorí by mohli ovplyvňovať výsledky volieb.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na rozdiel od pána Hlinu ja ani nechcem, aby tu ten, koho som interpelovala, sedel, pretože by som riskovala arogantnú odpoveď. A ja chcem len, aby moja odpoveď bola pre tých, ktorí to počúvajú, a pre tých, ktorí budú ešte aj o pár rokov tie záznamy čítať, lebo na tom mi záleží.
Vážení priatelia, v digitalizácii nášho národného dedičstva sme v niektorých oblastiach boli prví medzi postkomunistickými krajinami. Dnes, po ďalšom roku vládnutia Mareka Maďariča, sa ocitáme znovu na chvoste. Možno si poviete, že aj v iných oblastiach pomaly klesáme, tak prečo by sme v tomto neklesali, ale mňa to trápi. Mňa to naozaj trápi.
Keď som položila pánu ministrovi Maďaričovi prednedávnom otázku v hodine otázok, či mieni pokračovať v zmluvách, ktoré podpísal pán minister Krajcer, a s tým, že zrušil zmluvu, mimoriadne rizikovú zmluvu so súkromníkom na 217 mil. eur, tak odpovedal, vstal si sem, za tieto mikrofóny a odpovedal arogantne: "Áno!" A odišiel. Jeho slovo, samozrejme, bolo akurát vetrom odnesené a už dávno to neplatí. Žiadala som ho v interpelácii, aby zverejnil celú zmluvu s Tender Media Group, ktorú podpísal, on tvrdí, že deň pred voľbami v roku 2010, ja tvrdím, že deň po voľbách v roku 2010.
Dostala som na to odpoveď a tu sa vám musím priznať, pán poslanec, že máte pravdu, pretože som dostala odpoveď (prezentácia listu), kde táto časť je napísaná, kde všade je Tender Media Group zapísaná ako obchodná spoločnosť. Mohla by som vám to čítať: "Obchodný register Okresného súdu Bratislava I., oddiel CR, obložka č. 23506/B Slovakia" a tak ďalej a tak ďalej a samotná odpoveď je tento kúsok. (Prezentácia listu.) To je samotná odpoveď. Tak ako tá odpoveď áno, ja som to vtedy povedala, je pohŕdanie parlamentom, tak takáto odpoveď je pohŕdanie prácou poslancov parlamentu. A znovu pripomínam tým, ktorí tu sedia na tejto strane, že vláda je kontrolovaná parlamentom a nie opačne. A nie opačne. Ja viem, mnohí si zvykli za minulých režimov, že to bolo inak, ale v demokracii by to tak malo byť.
A prečo tu vystupujem? (Prezentácia listu.) Pretože toto je výsledok digitalizácie písomného dedičstva zo 17., 18. a 19. storočia. To znamená, v tých časoch, kedy sa začal priemyselne vyrábať papier a rozpadá sa nám pred očami. Toto modré je, koľko malo byť zdigitalizovaných tých písomností, a toto červené je, koľko ich je. A toto ma k tomu vedie, pretože, priatelia, už aj tak sme tým, že sme začali neskoršie, stratili 15 až 25 % všetkých dokumentov našej národnej kultúrnej histórie a ročné straty písomného dedičstva sú naďalej medzi 3,5 až 4,5 % a finančné vyjadrenie tejto straty je 12,5 mil. eur ročne. A preto tu stojím a vystupujem, nie pre fazuľky. Ani nie preto, aby som tu vystupovala.
Pán minister tvrdí, že s Tender Media Group podpísal len obyčajnú zmluvu na jeden a pol strane, ktorá nemá žiadne dodatky, teda nebola tam cena, nebola tam, dôkazy, že kde to bude robiť tá firma, nebolo tam vôbec nič, ale zároveň tvrdí, že nemôže vypovedať tú zmluvu, pretože by sme platili obrovské penále. Vysmieva sa z nás. Normálne si hovorí, napíšte jej tam čokoľvek. Čo mi môže? A to je nebezpečná situácia. To je naozaj veľmi nebezpečná situácia. Nie preto, že my tu sedíme a o pár rokov zase tí, ktorí proste tu sedia, budú prechádzať na druhú stranu ulice, lebo sa nám nebudú vedieť pozrieť do očí, nie preto, ale preto, že ročne strácame ďalšie percentá nášho národného dedičstva a to sa už nikdy nevráti, tak ako sa stratená česť veľmi ťažko bude vracať.
Takže naozaj chceme veriť, že pán Maďarič podpísal zmluvu, ktorá mala jeden a pol stránky, na 217 mil. eur. Ja tomu neverím. Ja tomu neverím. Áno, teraz podpisuje realizačné zmluvy, ale tie už sú o niečom inom.
Ako som vám ukázala, ocitáme sa v katastrofálnej situácii. Pán premiér Fico síce vyhlasoval, že bojuje za to, aby sme mohli dlhšie čerpať peniaze z európskych fondov, pretože toto sú nenávratné peniaze európskych fondov, ale my veľmi dobre vieme a už sme o tom debatovali aj na výbore, že to nie je také isté. A v roku 2015 tie peniaze skončia a my skončíme s nedigitalizovaným a nezachráneným svojím dedičstvom od Štúra počnúc cez Kalinčiaka až po Vajanského, môžeme si potom labu lízať akurát tak. Nič z toho nebudeme mať, pretože to bude rozpadnuté na prach.
A v tejto situácii, naozaj veľmi zložitej situácii, sa pán minister rozhodol, že bude hrať sa hru mačku a myš, ale v konečnom dôsledku sa ja pýtam, kto bude v konečnom dôsledku tá mačka? A kto bude tá myš?
A ešte som si prečítala u pána podpredsedu vlády Vážneho, že v novom programe finančnom Európskej únie budeme zase digitalizovať, čo je dokonca aj veselé, pretože ak by sa podarilo predĺžiť čerpanie európskych fondov, ako o to teda sa vraj usiluje pán premiér, ale všetci donori sú proti, pokiaľ máme správy z Bruselu, tak potom už nebude čo digitalizovať. Zase toľko toho dedičstva nemáme. A keď sa to nestihne, tak tie metódy a tie prístroje, ktoré sa teraz nakupujú na tú digitalizáciu, to nie sú veci, ktoré by boli kvalitné a ktoré by zaručovali kvalitnú digitalizáciu.
Chcela som to povedať tu, aby sme sa potom aspoň niektorí mohli pozrieť sebe do očí, že sme urobili niečo pre to, aby sme neskončili v takejto katastrofálnej situácii.
Ďakujem veľmi pekne.
A žiadam, aby sa hlasovalo o tom, že som mimoriadne nespokojná s formou, ale aj obsahom odpovede pána ministra.

Ďakujem, pán Poliačik, pretože môžem rovno pokračovať tam, kde ste vy skončili. O to ide, že či táto pridaná teda novela, ktorú predkladá ministerstvo kultúry v rámci tejto transpozície, či prispeje ku skvalitneniu novín na Slovensku, ktoré naozaj sú teda neporovnateľne horšie s celým prostredím u našich susedov. Problémom bolo už aj to, že vlastne pán Senko na výbore doniesol veľkú novelu, ktorú pripravilo samotné ministerstvo. Tam je vidieť, že proste s tým je stále problém. A preto som navrhla, aby sa to oddelilo, aby sme o tom ešte mohli diskutovať, aby sme mohli diskutovať. Nie, aby sa dialo to, čo sa nám dialo aj za prvej Ficovej vlády, že jednoducho vy prinesiete niečo do parlamentu a o pol roka, o rok sa to objaví presne skoro doslova v zákone, ktorý predkladá ministerstvo, bez toho, aby niekto povedal ďakujem.
Ale pán poslanec Viskupič, vy ste mohli spomenúť, že tam sa jedná o také čiastky, ako je 150- až 200-tis. eur, ktoré by mohli získavať vydavatelia, a ja nie som si celkom istá, že sa to premietne do platov novinárov. To som si vôbec nie istá. Uvedomte si, že my v našom tlačovom zákone nemáme to, čo majú iné európske tlačové zákony, a to je ochrana novinárov, kde by napríklad bolo jasne dané, ako môžu vydavatelia zaobchádzať s novinármi. A tu dávame vydavateľom znovu ďalšiu možnosť postupovať monopolne. Nakoniec veľmi rýchlo sa presvedčíme, čo znamená tento dodatok, teda toto, o čom diskutujeme, pretože budeme vidieť, ktorá monitorovacia monopolná organizácia vznikne a kto bude za ňou stáť.

Pán minister, nepodceňujte ma toľko, ja som hovorila s viacerými vydavateľmi. Ja viem veľmi dobre, prečo vydavatelia tento dodatok, ktorý sa schováva pod európsku smernicu, potrebujú. Viem to veľmi dobre. A vy to tiež viete, viete to tiež veľmi dobre. Viete, že to naši susedia nemajú, a vedia veľmi dobre, prečo niečo takéhoto nemajú. Ja samozrejme, vy máte za sebou 83 poslancov, a ja som osamelá, ale je mojím právom na to a je mojím právom na to upozorniť, upozorniť na to, že prijímame v európskej smernici niečo, čo v tejto európskej smernici nie je. A zostane to zapísané. A keď budeme mať s tým problémy, lebo s tým problémy budeme mať, tak to jednoducho nepadne na hlavu Európskej komisie, ale nám, tak ako nám to patrí.