Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.2.2016 o 16:04 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2016 1:13 - 1:15 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Pán kolega, viete, títo naši sysli hrajú krátke hry. Neuvedomujú si, že hrať krátku hru sa musí inak, ako hrať dlhú hru. Napríklad dnes ráno dokonca moderné mladé vedenie nášho parlamentu, ktoré dokonca vie možno aj po anglicky, využilo metódu starého Mečiara a prinieslo sem staré babky s tým, aby si sadli na miesta. To čo je? To aká je krátka hra? Veď to musíte si uvedomiť, že táto krátka hra v prítomnosti médií okamžite praskne.
A potom je tu ešte nedostatok logiky. Ten preukazoval napríklad aj pán Rezeš, ktorý nasadil toľko malých cicavcov na VSŽ, že vlastne nakoniec ich celé vycicali. A to je naše zdravotníctvo. Takto cicajú, cicajú, cicajú, ale veď keby hrali aspoň strednú hru, ale oni ho vycicajú. A čo budú potom cicať? Všetci pôjdu do Belize alebo kam pôjdu všetci potom?
A, viete, v poľskom sejme sa pri takejto situácii ako situácii, keď nám tu tí ministri dnešní rozprávali všelijaké také technokratické záležitosti, v poľskom parlamente nazývajú pomidormi. („Hádžu do nás paradajky.“) Viete, tí naši ministri paradajkami nás bombardujú. To nie sú argumenty ani fakty, ale paradajky, lebo si hovoria, že majú paradajok dosť a trošku nás zašpinia tými paradajkami. Ale tie paradajky stečú, rozložia sa a nestane z toho vôbec nič tak, ako nezostane po nich nič, len tá špina po tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2016 0:44 - 0:46 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Milá pani kolegyňa, keď som končila svoj prejav o vzdelávaní, tak som spomenula vlastne to zdravotníctvo, školstvo aj štátnu správu, že tam robí najväčšie percento žien. A my naozaj sa musíme začať o to starať, nesmieme byť už tie pokorné, ktoré by mali podľa strany SMER liezť po kolenách a teraz odprosovať za to, že si vôbec dovolili protestovať, že vôbec si dovolili byť zúfalé z danej situácie. My sa musíme o to postarať, tak ako my musíme vychovávať iný typ mužov, než sú tí, ktorí tu s nami sedia, než tých machov niektorých, ktorí sa vyžívajú v pokorovaní žien a ktorí furt čakajú, kedy už prídu konečne tí utečenci, a pritom tu normálne bezohľadne strieľajú muži ženy, znásilňujú ich a ešte sa týmto ženám aj na tej policajnej stanici vysmejú. Potrebujeme prijať 2 500 nových policajtov miesto toho, aby sme vyškolili policistky, ktoré by chránili tieto ženy, keď prídu prosiť o pomoc. A naše kolegyne zo strany SMER ukazujú tak nanajvýš prstom. Protestujú nejako? Snažia sa protestovať nejako? Nie, sú ticho, sú pokorné, poslušné, držia hubu. A to je to, čo musíme zmeniť, pani Šípošová. Toto je to naozaj. My sa musíme jednoducho postaviť, a preto aj som hrdá na tie sestry a na tie učiteľky. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2016 18:13 - 18:15 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, kolegovia. Vážim si každé vaše vystúpenie.Pani poslankyňa, prepáčte, vy si vždycky vyberiete jeden úplne nepodstatný moment. Čo ja mám spoločné so štrajkom železničiarov? Vôbec si na to nepamätám. A ja som nehovorila nič ani o Železniciach, ani o ničom podobnom. Rozumiem sa do toho ako hus do piva. Proste nie je to nič. Neviem, prečo sa vždycky jedného úplne nepodstatného momentu chytíte. Očakávam, že budete reagovať na podstatné momenty.
Pán Viskupič, ale si musíme uvedomiť, že budúcnosť môžeme aj prejesť. A, viete, keď sa najete, čo sa potom stane po pár hodinách? To proste z vášho tela odíde, spláchnete to za sebou a nezostane z toho nič až na to, že prežijete. To znamená prejedať svoju budúcnosť, to znamená len prežívať, keď sa nechcem vyjadriť ešte brachiálnejšie alebo teda obraznejšie.
Prázdna sála, pán Radošovský. Ale veď parlament nie je prvá trieda, kde musia všetci sedieť, mať ruky za chrbtom s tým, že učia sa len tí, ktorí tam práve sú. Ale veď parlament je, prekristapána, plný poslancov, ktorí dostali mandát. Poslanci tu nesedia preto, že musia tu byť, tu sedia preto, lebo ich to zaujíma a ich voličov to zaujíma. A keď to niekoho nezaujíma a zaoberá sa celý život energetikou, prečo by tu mal pri takejto debate sedieť. Preboha, 360 rokov bol na tomto území Uhorský snem a ešte stále sme sa nenaučili, že parlament nie je prvá trieda, kde sa počíta len ten, ktorý sedí pred kamerami. Čiže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.2.2016 17:50 - 18:08 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Stojím tu dnes, samozrejme, ako poslankyňa, ale najmä ako predsedníčka Živeny, spolku slovenských žien, najstaršieho dnes fungujúceho slovenského, teda ženského spolku v Európe, ktorý má 146 rokov. Je veľmi dobré si to uvedomiť, že už pred 146 rokmi boli muži a ženy, lebo však v Živene nie sú len ženy a Živenu založili muži, boli tými, čo vedeli, že najdôležitejšie v tých ťažkých rokoch druhej polovici devätnásteho storočia je vzdelanie, jeho kvalita. A vzdelanie detí a žien bolo prioritou Živeny a vždy bolo a musí zostať prioritou Živeny. V roku 1920 až 1925 mala Živena 39 škôl na Slovensku. Mnohé z nich potom komunisti zničili, znárodnili, tam znárodnili majetok a ostatné, čo tam zostalo, ešte rozkradlo HZDS. Takže to hovorím len preto, aby ste vedeli, prečo som tu. V mene všetkých zo Živeny tých vyše tisíc, s ktorými sme aj na príslušnej programovej konferencii ani nie pred rokom hovorili o našich prioritách, pričom hovorili sme o tej priorite kvality vzdelania a Živena ako mimovládna organizácia alebo teda združenie občanov urobí všetko pre to, aby sme konečne kultivovanie, skutočne kultivovane a trošku so znalosťou veci debatovali o tom, ktorou cestou tu pôjdeme, mi bolo veľmi ľúto, že dnes vystúpil pán minister školstva, ktorého som si všimla pred niekoľkými rokmi, keď bol ešte veľmi taký antificovský, antismerácky vo svojich blogoch a hovoril a povedal prejav v parlamente akulturálny a aintelektuálny. To som naozaj nečakala od ministra školstva. To je prvá vec, že som čakala, že sem príde minister školstva a povie nám technokratický prejav. Tu kde sme, kam sme sa dostali, kde máme kultúrne osobnosti v zmysle širokom kultúry aj so vzdelaním spolu, ktoré by boli ministrami školstva a dokázali by takýmto spôsobom aj vystupovať? Vzdelanie je súčasť našej kultúry a súčasť nášho civilizačného zaradenia sa medzi národy Európy. My sme dosiahli politicky a hospodársky veľmi veľa. A ja pokračujem v tom, o čom hovoril bývalý pán minister školstva pán Fronc, pán profesor, my dnes sedíme pri európskom stole, čo v roku 1869, keď zakladali Živenu, bol sen, o ktorom sa zdalo, že sa nikdy neuskutoční. My pri tom európskom stole máme ten jeden hlas taký istý, aký ho má 80 miliónov Nemcov, alebo 60 miliónov Britov. Teraz ide o to, či toto zaradenie, ktoré bolo vybojované politicky, prenesieme aj na zaradenie civilizačné, teda či naozaj budeme patriť civilizačne a kultúrne medzi európske národy.

A som rada, že sa tu začalo teraz hovoriť o tom, že školstvo Prvej Česko-slovenskej republiky bolo unikátne. Ale nielen to bolo. Keď v roku 1865 1. septembra Kalinčiak, ktorého poznáte len preto, že napísal Reštavráciu, a mnohí vôbec neviete, kto to bol, to bol jeden z najlepších pedagógov svojej doby, bol riaditeľom 11 rokov posledného slovenského lýcea v Tešíne, mal prejav, celá elita strednej Európy tam naklusala. Tam chodili žiaci od Srbska až po Nemecko, tam budoval knižnice, budoval všetko možné. My o ňom nevieme nič, pretože dnes sa nenosí byť kultúrnym človekom, dnes sa nosí brýzgať, hovoriť veci, ktoré nemajú zmysel, hovoriť hnusnou slovenčinou. Ja viem, že dolná komora parlamentu nie je senát alebo ja neviem vysoká škola, ale na to by sme si mali dať pozor, pretože politicky sme svoju situáciu vybojovali a teraz ju musíme vybojovať kultúrne. Čo zostane po nás, čo zostane po tejto generácii, čo sa týka vzdelania, lebo, ako som povedala, z 19. storočia zostávajú ľudia, keď už len vezmete štúrovcov, ktorí hovorili niekoľkými jazykmi? Čo zostalo po Jánovi Lajčiakovi, prvom sociológovi Slovenska, ktorý zomrel celkom príznačne poslaný do vyhnanstva za obcou Hybe dňa 28. októbra 1918? Tých, ktorí vedia 9 jazykov vrátane sanskrtu a mnohých vecí, my dnes si nevážime. Nevážime si takýchto vzdelaných ľudí, ale už vtedy sme si ich nevážili, lebo tu je dôležitý a najsilnejší ten priemer. A my teraz zarezávame tých učiteľov, a máme ich veľmi veľa, ktorí sú výnimoční.

Ale v debate o priorite Živeny, čo sa týka vzdelania, sme sa dostali k jednému zásadnému problému, ja myslím, že som to tu už raz spomenula, ale musím to znovu zopakovať, my, a tu nadväzujme na pána Fronca, pána profesora, sa musíme dohodnúť naprieč politickým spektrom s učiteľmi a pedagogickými pracovníkmi, akou cestou pôjdeme, že to nebude fínska cesta a podobne. Ale my si musíme povedať, čo to bude pre budúce Slovensko, pretože, nehnevajte sa, keď to neurobíme teraz, zase sa tak odsunieme o ďalších 10 rokov, pretože to, čo v tomto dnes urobíme, sa ukáže o desať či pätnásť rokov najskôr v školstve. To nerobíme bankovú reformu a reformu sociálnych vecí a rozdeľovanie peňazí, to ide hneď, ale toto sú tie civilizačné zmeny, ktorých výsledky možno niekto z nás už ani nezažije, ale musíme ich začať robiť, hoci doteraz sa tiež pokúšali o to mnohí, ale nepodarilo sa celkom tak to urobiť, ako by sme si boli priali. My musíme dospieť k spoločenskej dohode, či budeme hľadať talenty a necháme ich študovať v elitných školách alebo budeme trvať na tom, aby všetky deti chodili do rovnakej školy. Tuto sa musíme dohodnúť. Pokiaľ som si myslela, že SMER je sociálna demokracia, tak mi pripadalo logické, že presadzuje, aby všetky deti dostali ten istý typ vzdelania, to znamená to, čo mi povedali učiteľky v Živene, aby tí talentovaní, ktorí majú lepšie fungujúci mozog, prichádzajú z rodín, kde tí rodičia do nich investovali, ťahali aj všetkých ostatných. A na tomto sa musíme dohodnúť, pretože inak historicky my by sme nemali štúrovcov a nemali by sme Bajzu a nemali by sme Kmeťa a ja neviem hocikoho iného, ktorého by som vám mohla menovať. Keby ich nebol nejaký učiteľ alebo notár, alebo farár nenašiel v škole, im nejakého mecenáša a neposlal ich študovať, my by sme nikoho z týchto ľudí nemali, keby boli museli chodiť len do tých trojročných alebo šesťročných škôl. A oni ich vyťahovali a posielali ich na školy, pretože cítili v nich ten talent, my sa musíme rozhodnúť, či sme krajinou, ktorá bude kultivovať talenty, naše talenty, alebo bude chcieť tie talenty, ktoré nech radšej odídu a nekazia nám ten priemer, ktoré nanajvýš nám pomohli do maturity potiahnuť aj tých priemerných a podpriemerných. To je základný problém. A je to veľmi ťažký problém, ale my musíme sa na tom dohodnúť, pretože vždy o 4 roky príde niekto a povie, že zrušíme gymnáziá. To sa teraz stáva v Poľsku. Tam prišla pravicová vláda a povedala, že zruší gymnáziá. Ja si myslím, že nakoniec k tomu nedôjde, lebo to je strašný krok. A bola to len taká predvolebná záležitosť. Ale jednoducho to je základný problém. Čo urobil Kádár, keď tuším na rozdiel od našich komunistov, ktorí boli proste zadebnení, vybral 125 mladých, bohužiaľ, len chlapcov (medzi nimi Viktora Orbána) a v posledných dvoch rokoch komunistického režimu ich poslal na náklady Maďarska, komunistického štátu, študovať do miest ako Cambridge, Oxford, Yale, Londýn (do London School of Economics) a tak ďalej a tak ďalej. On robil výber tých najschopnejších, bohužiaľ, občas aj schopných všetkého, hej, ako sa to ukazuje. Ale tu sa musíme dohovoriť na tom. My sme to neurobili, my sme nechali talenty či netalenty, hoci ja už patrím ku generácii, kde aspoň matematikov vybrali v strednej všeobecnovzdelávacej škole a urobili matematické triedy. Už aj tí komunisti zistili, že proste nedá sa nechať všetkých tak. Zaujímavé je, že je jedna oblasť, kde absolútne tolerujeme elitárstvo. A to sú športové triedy. Nikoho by nenapadlo, aby vybrali do športovej triedy niekoho, kto nemá na to podmienky, kto nemá na to predpoklady, nikoho nenapadne, aby nejaké dievča, ktoré bude mať asi 185 centimetrov, sa venovalo športovej gymnastike alebo podobne. To v športe tolerujeme. Sme prijali zákon o športe, kde sa hovorí bežne o sponzoringu, a pritom to nemáme legislatívne vôbec definované, čo to znamená. Však to je tak ako v Hornej Dolnej naozaj. Čiže na tomto sa musíme dohodnúť. A toto je niečo, čo ja som si odniesla z debát s učiteľkami. A tých je v Živene veľmi veľa, takže ani v Živene sme nedospeli ku konsenzu, pretože mnoho učiteľov chce, aby tí, ktorí proste sú talentovaní, im ťahali triedy, lebo potom musíme úplne inak dať dizajn po piatom ročníku pre celé základné a stredné školstvo. A to by bolo sakramentsky bolestivé a bola by to veľmi veľká reforma, to urobiť Lenže my si musíme uvedomiť, že bez vzdelaných a ambicióznych ľudí to ďalej nepôjde. Buď stavíme na ľudí, ktorí chcú len pozerať telenovely, mať niečo do brucha a nejakú zábavu, varenie halušiek alebo ja neviem niečo podobné, sa to vykazuje najnovšie ako veľmi kultúrna činnosť, alebo chceme byť štátom, ktorý bude nejaké ambície, prekristapána, lebo keď dohodneme sa, že nechceme byť ambicióznym štátom v rámci Európskej únie, tak sa potom nečudujme, že sme krajinou brain drain, pre tých, čo nevedia po anglicky, to znamená, že mozgy odchádzajú. A budú tak odchádzať, ako stáročia odchádzali od Mateja Bela, ktorý napísal svojim synom, aby nesnažili sa byť Slovákmi, lebo nimi byť nemá zmysel, ale aby snažili sa stať sa Nemcami, cez Štúra že nemá to zmysel, stať sa radšej Rusmi, aby sme boli aspoň veľkí a tak ďalej a tak ďalej. Predsa toto je ten konsenzus spoločenský, ktorý ja tak cítim aj ako predsedníčka Živeny. A nie je jednoduché dospieť k takémuto rozhodnutiu. A inak povedzme si, že talenty pošleme preč. nepotrebujeme ich, potrebujeme istoty. Čo to znamená, istoty? To je zostať stáť na mieste, ale svet ide ďalej, každý, kto chce zostane stáť, cúva. A to pociťujeme tu a pociťujú to učitelia a pociťujú to nielen učitelia, ale aj ďalší pedagogickí pracovníci, vychovávatelia, tu sa nikdy nespomenuli knihovníci, jedni z najvzdelanejších ľudí, ktorí nieže majú minimálne platy, lebo to už sa nedá ani povedať, aké minimálne platy majú.Takže teraz je tá výzva na ženy. Áno, niekto tu povedal, že je prefeminizované školstvo, ale štátna správa je prefeminizovaná, zdravotníctvo je prefeminizované a tak ďalej a tak ďalej. Mohli by sme ísť ďalej s tým, že je taká justícia a tak ďalej a tak ďalej. Ale bez nás to, páni, nepôjde, lebo keby teraz ženy všetky išli domov, tak tento štát skrachuje. A preto tá veľká váha teraz leží na ženách, všetky ženy učiteľky, riaditeľky škôl, vychovávateľky, učiteľky v materských školách, knihovníčky, buďte hrdé na to, že máme možnosť niečo zmeniť, my to musíme zmeniť. A ja som bola veľmi hrdá na to, že som videla veľmi veľa tých učiteliek počas toho štrajku. Tu niekto povedal, myslím, že pán Kuffa to bol, no tak naňho reagovať je škoda, ale on nerozumie tomu, že právo štrajku je vlastne jedným z najväčších výdobytkov liberalizmu. No tak snáď mu to niekedy dôjde. Ale aj všetky sestry v nemocniciach, všetky tie opatrovateľky, sociálne pracovníčky, lekárky a tak ďalej to majú v rukách. My to máme v rukách a musíme prestať proste sa len sťažovať a musíme začať debatovať naozaj o tom, kde bude ten spoločenský konsenzus. Dnes sa už nemôžeme vyhovárať po tom, čo skoro sto rokov máme hlasovacie práva, že ešte sme sa to nenaučili, my to už vieme, my ženy len si musíme spomenúť na tie všetky ženy, ktoré stoja za nami, od pani Halašovej cez Šoltésovú, cez Terku Vansovú, cez Podjavorinskú, všetky tieto ženy, ktoré cez to všetko, že mali oveľa horšie podmienky na život, nemali ani automatické práčky, ani polotovary, ani nič také, sa venovali kultivovaniu. Na čo potrebujeme vzdelanie? Potrebujeme ho na to, aby sme rozumeli tomu, o čom je svet, o čom to je, lebo keď to nebudeme vedieť, budeme prehrávať. A preto som tu vystúpila ako predsedníčka Živeny. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2016 17:43 - 17:44 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Veľmi pozorne som si vypočula prejav bývalého ministra školstva, ktorý pripravil veľkú reformu, ktorú sa nakoniec nepodarilo schváliť a implementovať. To si treba uvedomiť. A to by si mali uvedomiť všetci tí, ktorí tu vystupujú v zmysle, že dovtedy, kým on tu nebol, sa nič neurobilo, hej. Tu každý chce začať na zelenej lúke, a pritom tu sú ľudia, ktorí sa pokúšali o mnoho vecí.

Ale chcela som trošku sa zapojiť do tej diskusie s tým, že napríklad pán minister bývalý nevieme učiť jazyky. Toho dôkazom je napríklad neznalosť ruštiny, hoci sa ju učil každý z nás aspoň 15 rokov. Nevieme učiť angličtinu tak, ako ju učia vonku. A mala som deti aj v iných školách a viem to. Nevieme to robiť, toto musíme zmeniť. A ja som tu bojovala s bývalým ministrom za stranu SMER vtedy, keď chcel zrušiť povinnú výučbu angličtiny, hej.Sú tam veci, ktoré by sa dali pomerne veľmi rýchlo napraviť, ale nediskutujeme o tom, keď nemáme argumenty, tak osobne útočíme. Ja si myslím, že úroveň vzdelania sa meria aj tým, ako sa ľudia vyjadrujú, ako ľudia vedia argumentovať a sa správajú. A myslím si, že aj niektoré vystúpenia sú dôkazom toho, že jednoducho niekde to vzdelanie a nejako tá kultivácia zlyháva.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2016 16:04 - 16:06 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Vy ste otvorili na začiatku svojho vystúpenia, pán poslanec, pán predseda, jednu veľmi dôležitú otázku, na čo nám vlastne treba byť vzdelaný? Bohužiaľ, si v tejto sále musíme aj povedať, že tu medzi nami sedia ľudia, ktorí si jednoducho tituly kúpili, za dva a pol roka JUDr., magistra za prácu, na ktorú si nevie dotyčný ani spomenúť, o čom to bolo. My si nevážime vzdelanie, my si vážime len titul. A to je niečo, čo musíme odstrániť z tejto spoločnosti. My musíme jasne a verejne pranierovať majiteľov škôl, ktorí zarábajú, predávajú tituly, toho som bola osobne svedkom, predsedovi družstva, ktorý nemá ani maturitu. Áno, to bolo v päťdesiatych rokoch, ja si to pamätám, mne to otec rozprával, ako sa urobili za komunizmu za šesť mesiacov prokurátori, profesori z ľudí, ktorí nevedeli poriadne ani čítať. Z roku 1971 môžem vám povedať aj meno človeka, ktorého vyhodili z univerzity, pretože nepodpísal Biľakovi doktorský titul. A medzi nami sú títo ľudia, ktorí kazia vlastne váhu vzdelania. Titul potrebujeme za akúkoľvek cenu, za akúkoľvek sprostosť, na ktorú si nevieme ani spomenúť. To je tá hydra jedna z hydier, ktorá leží vlastne na našej spoločnosti, pretože my si nevážime vzdelanie a nevážime si potom skutočne vzdelaných ľudí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2015 14:29 - 14:31 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Pán minister, Ľudovíta Štúra nájdete na Googli skôr ako na Slovakiane. Ja som sa pýtala správne na Slovakianu, pretože to je výsledok, ktorý je dostupný verejnosti. Ja som neočakávala Google, ale ja som očakávala, že keď si na to kliknem, tak sa dozviem aspoň niečo, a nie 800-tisíc strán sčítacích hárkov od roku 1920 do roku 1940.
A keďže vždycky hovoríte, že možno, že ja sa v tom nevyznám, dovoľte, aby som v tomto čase mohla vám prečítať to, čo ľudia píšu o tom. Tí ľudia, ktorí sa to už snažili otvoriť. "Vyskúšal som vyhľadávanie na Slovakiane. Absolútne nelogické a neintuitívne. Trúfam si tvrdiť, že veľká väčšina ľudí sa tam stratí a nevyhľadá nič. Škoda peňazí. No, a to vyhľadávanie museli robiť nejakí experti, nechcem sa nikoho dotknúť, pretože normálny informatik by hentaké niečo do obehu nepustil." Ja citujem. "No, ale aspoň sa mali kde utopiť korunky." "Ďakujeme, ale toto nie je riešenie. Ja som za to, aby sme im všetci napísali, že to majú nanič. Ja napíšem. Tento chaos treba stopnúť ešte v zárodku a nielen naň ďalej nabaľovať ďalšie dokumenty."
A nakoniec, váš bývalý riaditeľ NOC-ky pán Tazberík napísal: "Dosiahnuté výsledky nezodpovedajú vynaloženým prostriedkom. Nalejme si konečne čistého vína a hovorme v tejto súvislosti aj o korekciách. To je o prostriedkoch, ktoré neboli preplatené z Bruselu. Ale o tom pán Maďarič radšej mlčí, hlavne že je spokojný a pekne sa pochváli." To všetko hovoria aj iní ľudia.
A keď hovoríte DIKDA. Vy ste boli niekedy na tom, pán minister? Vy viete, že musíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2015 10:33 - 10:35 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, chcem sa poďakovať, že ste otvorili ešte ďalšiu vec, a to znamená, že sa vo formulácii alebo v dôvodových správach našich zákonov začínajú objavovať slová, ktoré nemáme definované.
A by som sa vrátila k zákonu o športe. Tam je, sa oháňajme sponzorstvom, a pritom sponzorstvo nie je v našom právnom systéme definované. Viem to ako človek, ktorý sa zaoberá kultúrou. My ho predsa nemáme definované. Takisto ako nemáme definované mecenášstvo, čo to znamená, ako to bude, akým spôsobom to zaradíme.
My používame slová, ktoré nemáme definované. A na toto som chcela upozorniť, netýka sa to len svojvoľného vykladania a obviňovania a obhadzovania blatom všelijakými slovkami, ale v politickom zápase, ale týka sa to vyslovene aj veľmi potrebných nastavení napríklad financovania takých vecí, ako je kultúra alebo veda, alebo šport.
Áno. Sú to len marketingové záležitosti. A to treba znovu a jasne povedať, tu ide len o nejaké zákony v duchu, ale veď však to sa aj tak nebude exekvovať, tak to je jedno, čo tam je napísané, dôležité je, aby sa to odsúhlasilo a nech si potom budúce generácie o nás myslia, čo chceme, že sme boli nedôslední, že sme boli amatérski a vôbec sme sa definovaním výrazov nezaoberali.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2015 11:43 - 11:45 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Pán poslanec, predvčerom zasadala britská Dolná komora a bola tam deväťhodinová debata, ktorá sa týkala, samozrejme, toho, že či Veľká Británia bude Daiš bombardovať, alebo nie. A ja odporúčam všetkým tým aj ktorí nerozumejú ani slovo po anglicky, aby ste sa aspoň pozreli, aby ste si to vyhľadali, ako vyzerá parlamentná debata o strategických rozhodnutiach. A zmena ústavy, ako ste povedali, možno na 12 rokov, je strategické rozhodnutie. Tam stál, tam stál 9 hodín David Cameron a odpovedal okamžite na akúkoľvek otázku poslanca.
Toto je tu, toto je tu debata o zmene ústavy, najvyššieho zákona? Veď sa pozrite! Veď tu nikto nie je. Je tu niekto z vlády? (Potlesk.) Niekto tu vystupuje, niekto tu sedí, pretože ideme zmeniť, tu sedí jeden človiečik? (Reakcia z pléna.) Jeden človiečik? Videli ste tú debatu? Pozrite sa na to, viem, že neviete po anglicky, ale pozrite sa aspoň, aby ste videli, ako to fyzicky vyzerá. Ako to fyzicky vyzerá, keď sa v demokratickej krajine chce tak zmeniť ústava. Je to úplne niečo iného. Tam sedí, tam stojí premiér a odpovedá každému poslancovi okamžite. Okamžite. Deväť hodín. Pretože to sú strategické rozhodnutia.
A čo sme my? Čo sme my už naozaj len dedinský dvor, kde sa hrá o to, že či bude nejaký kohút vládnuť nad nejakými sliepkami?! (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2015 11:16 - 11:17 hod.

Magdaléna Vášáryová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Čo sa čudujeme, veď dnes tu sedia s nami ľudia členovia Komunistickej strany Československa a Československo patrilo medzi najväčších podporovateľov teroristov na tomto území (reakcie z pléna), dokonca, dokonca máme tu dnes aj novo mladých komunistov. Na slovenskom území žil dva roky najväčší terorista všetkých čias Carlos. Veď my sme ho živili. Tento šakal, tento šakal, my sme ho živili, my sme ho financovali. (Reakcie z pléna.) My sme financovali, ľudia zo Slovenska a Čiech financovali najväčšie teroristické hnutia. A medzi nami sedia ľudia, ktorí boli v tejto strane. (Reakcie z pléna.)
My chceme teraz na nich apelovať, aby po 25 rokoch, keď sa im, keď im táto situácia umožňuje, aby vyhrali voľby, my chceme na nich apelovať, aby zrazu mali morálku a zabudli na svoje preferencie voľakedajšie?! Aby sa im páčili ľudské práva alebo nejaké takéto veci? Prosím vás, veď my máme toto dedičstvo za sebou, toto dedičstvo za sebou a títo ľudia si ho v sebe nesú a ešte dlho ho budú, toto dedičstvo, na našom území presadzovať. (Potlesk.)
Skryt prepis