Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý ide v línii kolegov jednak z nášho klubu, a dokonca tu sme spojili sily aj s politickou stranou Sloboda a Solidarita. A spolu s kolegyňou Luciou Nicholsonovou sa snažíme vrátiť právny stav do bodu, keď, si myslíme, občan ťahal za dlhší koniec, vysvetlím to následne, kde bol aspoň čiastočne občan v rovnakom postavení ako v tomto prípade často monopolný dodávateľ alebo jeden z veľkých a dominantných dodávateľov tepla v oblastiach, kde je väčšia koncentrácia obyvateľov. Čiže, pre krátky úvod, chceme upraviť zákon, ktorý týmto plénom prešiel niekedy v máji tohto roku.
A stala sa taká úžasná vec, že v jednom odseku, v odseku 10 v § 12 zákona o tepelnej energetike sa prepašovala taká úžasná alebo až kúzelná vecička, že ak občan sa chce odpojiť od centrálneho dodávateľa tepla, bude musieť o tomto rozhodnúť, ak to poviem nie právnym jazykom, ale takým ľudským, že s týmto bude musieť súhlasiť ten, o koho biznis pôjde. Čiže centrálny dodávateľ tepla bude musieť súhlasiť s tým, aby sa od neho na základe svojej slobodnej vôle občan, teda ten, kto platí účty, mohol odpojiť. Predtým tu bol právny stav taký, že ak sa na tom dohodlo spoločenstvo a podobne, ten proces bol omnoho jednoduchší.
Nechcem ísť v úvodnom slove úplne do detailov, ale máme za to spolu s predkladateľkou, že dodávateľ tepla, ktorý v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území v konaní podľa stavebného zákona je dotknutým orgánom podľa osobitého zákona o tepelnej energetike, je ten, ktorého stanovisko sa stáva záväzným. Preto je dobré sa vrátiť do predchádzajúceho právneho stavu. A to je, aby stanovisko záväzným nebolo. Môže sa vyjadriť, akým spôsobom zasiahne alebo akým spôsobom sa jeho biznis model možno skráti, ak sa bytové jednotky odpoja, ale zásadný argument, a čím ďalej, tým viacej občanov sa hlási zo spoločenstiev, je ten, že nie je predsa logické, ak nejaká firma, ktorá hospodári pri centrálnej dodávke tepla neefektívne, a niekto si kúri takpovediac vo vlastnej kotolni a je o 30 % efektívnejší, tak nie je normálne, aby sme občanovi byrokratickou cestou sťažovali šetrenie svojich vlastných nákladov. Dokonca ja tu mám prepočet niektorých konkrétnych bytových domov, kde sa hovorí o 300-eurovom ušetrení, a preto touto krátkou novelou chceme upozorniť na tento problém a vrátiť stav, ktorý trval do mája tohto roku, aby sa občania, ak je to pre nich ekonomické, a dokonca tam idú aj nejaké environmentálne posudzovania, a teda environment pri zachovaní environmentálneho status quo, mohli odpájať od centrálnych dodávok tepla a nebránili sme im v tomto absolútne neoprávneným alebo neoddiskutovateľným byrokratickým procesom, ktorý im toto buď sťažuje, dokonca si myslím, že tie parametre sú nastavené tak, alebo znemožňuje.
Toľko v úvodnom slove. A aj v tomto úvodnom slove vás, vážené kolegyne, kolegovia, prosím o podporu tohto návrhu zákona.

Počúval som tu niekoľko tvojich prejavov a teraz mám trošičku strach, aj keď viem, že to nebude tak, ako keby si bol trošku rezignovaný. A hovoril si, asi tri alebo štyrikrát si mávol rukou. A myslím si, že nie je čas proste na mávanie rukou. A viem, že si jeden z tých, ktorí ak sa do niečoho zahryznú, tak to pôjde ďalej. Preto aj v tomto duchu sa chcem poďakovať obom kolegyniam, ktoré predkladajú tento návrh zákona, pretože tieto maličké kamienky tej mozaiky tú spoločnosť vedia potlačiť ďalej.
Mňa v tomto duchu, tak ako si hovoril o tých námestiach o tej pamäti, o ÚPN, o zabúdaní histórie, napadajú dva výroky, snáď mi pán profesor Kuklica odpustí, keďže budú v latinčine. A jeden z nich hovorí: Honeste vivere, alterum non laedere, suum cuique tribuere. (Čestne žiť, nikomu neškodiť a dať každému, čo jeho jest.) To je aj zmyslom tohto návrhu, pretože sa vraví: Fiat iustitia pereat mundus. (Čiže spravodlivosť nakoniec zvíťazí, aj keď celý svet padne.) Preto si myslím, že predkladanie tohto návrhu zákona dokola hrabe niekde. A to sa volá svedomie. Ak sa raz svedomie 76 ľudí sediacich v tomto pléne pohne, tak predpokladám, že nikto nebude mať nič proti tomu, ak odškodníme obete a potrestáme vinníkov. Toto je zmyslom návrhu zákona. Ďakujem.

Vieš čo, Dušan, ja si myslím, že či budeme hovoriť o regionálnych parlamentoch alebo samosprávach, máme ten istý problém. Tieto vaše procesuálne srandičky, ktoré sa tu, ako tebe nevadí, že samospráva predala 80 % majetku tak, že je to dopredu dohodnuté? Ako tým, že vždy budete proste ňúrať v nejakom, v procesuálnej veci, kto, čo, podstata je, aby sa súťažilo a nie dohadovalo sa vopred. Toto je jediná, lebo keď sa súťaží, vieme vygenerovať cenu, ktorá je v zásade vyššia, ako keď ty sa dohodneš so svojimi straníckymi alebo akýmikoľvek ľuďmi a tá legislatíva tuto nie je dobrá. Či budeme hovoriť o regionále, alebo budeme hovoriť o komunále. Ak sa na tomto zhodneme, môžeme ísť ďalej. Dopo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, toto je téma, ktorej, pri ktorej mi nedá nevystúpiť, pretože ak by som mal hovoriť o prapríčinách vstupu do politiky niektorých z nás, tak toto je tá prapríčina a to sú predaje s osobitným zreteľom.
Niektorí ľudia možno vedia, niektorí nie, to, čo navrhuje pán poslanec Hlina, kolega Matovič presne podľa týchto parametrov jedného dňa v Trnave urobil, i keď vtedy nad rámec alebo úplne mimo zákona. Bol totižto pozemok, ktorý mal hodnotu okolo 30 miliónov korún, predaný na základe osobitého zreteľa za, myslím, že šestnásť. Igor sa s tým nechcel zmieriť a urobil presne podľa parametrov, aj to patrí pánovi poslancovi SMER-u Petrákovi, ja to nazvem pracovne post súťaž.
Čiže keďže už sa teda poslanci s trojpätinovou väčšinou uzniesli na tom, že ten, že jeden jediný iba mestom vlastnený pozemok, nemal tam byť prečo žiadny iný osobitný zreteľ, viem si predstaviť, že osobitný zreteľ bude, nieže niekto chce potraviny a nie krčmu a podobne, ale že je tam nejaký mestský činžiak, v ktorom už tretinu vlastnia nejakí vlastníci a teda z hľadiska nejakého osobitého zreteľa v tomto prípade prihliadnutie k tomu, že tam bude nejaké štátne vlastníctvo, mestské, nejaké súkromné, že k tomu prikročia na základe osobitého zreteľa a bude sa to diať, lebo úplne podobné, ako ty, pán poslanec Hlina, robíš Bratislavu a Košice, ja sa snažím urobiť Trnavu a možno niektoré mestá z Banskobystrického kraja. Dostaneme sa pravdepodobne k číslu, ktoré bude, ako určite nepreženiem, ak to bude 80 %, myslím si, že aj viac.
Čo znamená, že neexistuje toľko osobitých zreteľov, no a aby som dokončil tú prapríčinu, dopadlo to tak, že keďže realitné kancelárie v rámci Trnavy odhadli tento pozemok okolo 30 miliónov korún vtedy, podnikatelia, ktorí v Trnave vtedy pôsobili, prihlásili sa s dvojročným predstihom. Čiže to, že ten pozemok sa bude predávať, nebolo jasné, musela tá majetková komisia zasadať a podobne, dva roky vopred sa prihlásili, že by mali oňho záujem. Navzájom sa nepoznali. Samozrejme, mesto urobilo osobitý zreteľ, predalo to vopred dohodnutému podnikateľovi.
Títo ľudia sa združili a poslali na mesto nie 16 miliónov, ale poslali na mesto 30 miliónov korún a povedali, čo by v zmysle tohto zákona alebo návrhu tohto zákona by bola tá berná minca, poslali 30 miliónov a povedali im, že berte to ako kúpnu cenu. Keď dá niekto 30 miliónov a korunu, tak dostane ten pozemok. Samozrejme nastal obrovský poprask v meste, pretože nevedeli, čo s tým. V mestskej kase sa objavilo 30 miliónov, nevedeli, čo s tým. V tom čase to držalo už len na podpise primátora, primátor 31. 12. 2008 sa rozhodol teda podpísať a pozemok bol predaný na základe osobitého zreteľa.
Ale v Trnave máme aj iné príklady. V Trnave máme príklad, že 6,5-árový pozemok na mestskej zeleni sa predá synom, ktorý je zhodou okolností poslanec Národnej rady aj člen miestneho zastupiteľstva, svojmu vlastnému otcovi a mestské zastupiteľstvo vo svojej vlastnej etickej komisii odhlasuje v podstate to, že otec poslanca nie je jeho otec a osobitý zreteľ platí a napriek tomu, že to dáme preskúmať prokuratúre, ktorá jediné, čo konštatovala, že nemôže zasahovať do pôsobnosti mestského zastupiteľstva, tri pätiny procesuálne bolo naplnené a tým pádom osobitý zreteľ na výstavbu čerpacej stanice v mestskej zeleni v Trnave schváli a prokuratúra s tým neurobí nič.
Preto tento návrh vítam a ak sú tu nejaké kuvičie hlasy, že treba ísť ďalej, dobre, ako viem si predstaviť, že jedna z tých podmienok, že ak mesto stopercentne vlastní nejaký pozemok, budovu alebo nejaký majetok a nie je tam žiadne iné spoluvlastníctvo, tak to treba zabetónovať a takýto majetok sa nemôže do budúcna predávať s osobitým zreteľom, nech sa tri pätiny poslancov uznesú akokoľvek. Ako bolo by to tvrdé. Myslím si, že na signál, na vydanie signálu dostatočné, ale aby sme zvrátili ten neblahý stav toho, lebo tam sú ešte iné procesuálne veci, samozrejme, že takéto veci sa dejú v júli alebo v auguste, keď je treba zmeniť územný plán kvôli takémuto predaju, tak teda obyvatelia sa zvolajú na 1. 8., aby náhodou niekto tam neprišiel, v lete si to nevšimol, čiže je obrovská snaha a môžete hovoriť s tromi pätinami miestnych poslancov, lebo kvôli tomuto predaju pozemku som dvakrát vystupoval na miestnom zastupiteľstve, cez užívaný inštitút poslanca Národnej rady, ktorý tam môže, nepomôžete si.
Nepomôžete si ani ako poslanec Národnej rady, nepomôže si listom šéf, v tom čase šéf poľnovýboru a environmentálneho výboru, ktorý jasne hovorí a pýta sa poslancov, že či mal niektorý z nich v programe, že mestská zeleň bude upravovaná spôsobom čerpacej stanice, interpeluje primátora a poslancov, podpredsedníčka Národnej rady, poslanec Národnej rady vystúpi, dá sa to skúmať na prokuratúru, nepomôžete si, proste tri pätiny sa nájdu a pozemok s osobitým zreteľom, ktorý ja dodnes neviem, ako keby sa ma mal niekto opýtať, že alebo tých poslancov, čo to schválili, že možno aj preto teraz v Trnave prehrali, že či existuje, alebo ako ho budú definovať, ten osobitý zreteľ, tak ho nenájdeme, pretože čerpacia stanica v tej lokalite je, 30 sekúnd naľavo je jedna a dve minúty napravo je druhá. Čiže do zastavanej, medzi rodinné domy jedna čerpacia stanica pribudla, na mestskú zeleň, lebo je tam detské ihrisko, tam boli ľudia na tom zastupiteľstve, ktorí hovorili a dokonca v IBZ, v individuálne bytovej zástavbe sa predávajú pozemky za 120 eur v tej lokalite a tento pozemok bol predaný za 83 eur. Tam boli ľudia, ktorí navrhovali, že ho kúpia za 500, aby tam tá pumpa nestála, že príde a proste tých 6,5 áru kúpi iba preto, aby ho teda vlastnil a nikto mu do predzáhradky, alebo záhrady jeho rodinného domu nestaval čerpaciu stanicu.
Čiže vítam tento návrh, ja ho podporím a dúfam, že, nechcem byť ostrý veľmi, ale že niektorí poslanci naozaj si doštudujú to, čo navrhuje navrhovateľ a to je to, že sa procesne do odsúhlaseného osobitého zreteľa môže dať v priebehu, myslím, že 30 dní, návrh inej ceny, ako vyšlo v osobitom zreteli a spravíme, keď nie teda apriórnu súťaž, tak posteriórnu, alebo vyvoláme teda súťaž po odsúhlasení osobitého zreteľa. Je to riešenie, ja si myslím, že elegantné a možno by to zvrátilo neblahý stav, že 80 % majetkov samospráv sa predáva na základe osobitého zreteľa.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Mám pocit, že niekedy je tá rozprava naozaj dobrá k niektorým bodom, lebo ak by aj tento návrh neprešiel, dúfam, že nebude treba pre pána poslanca Petráka nejaké dvoj-, trojročné obdobie, aby niečo prišlo, ale Hlina, Mikuš, poslankyňa Žitňanská, Viskupič, Petrák by sme mohli naozaj zadefinovať, čo má byť prípadom osobitného zreteľa a čo nie. Ak sa vám táto úprava nepáči a mne sa, ja som chcel pôvodne iba zareagovať na jednu vec, pani poslankyňa, že existuje možnosť, dokonca konkrétny príklad, ja o tom viacej poviem v rozprave, konkrétny príklad 6,5-árového pozemku v Trnave, ktorý cez skúmanie v tom čase, teda prokuratúry bol už riešený ako keby v tom prípravnom konaní, či neprišlo k zneužitiu toho inštitútu a presne tá trojpätinová väčšina, ten uralgický bod, tá prokuratúra uznala za vhodné, že nemôže ako keby ďalej konať, pretože zastupiteľstvo naplnilo parametre trojpätinovej väčšiny a teda neposudzovalo podstatu osobitého zreteľa, ale riešila iba tú procesnú časť.
Čiže ak bude vôľa možnože toto dať aj súdne preskúmať, je cestou a myslím si, že tuná predkladateľ síce inak, ako ja by som si predstavoval, ale trafil klinec po hlavičke a preto je dobré tento návrh podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Chcel by som tak isto pozvať členov výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu na 13.05 h. Je zmena termínu vzhľadom na to, že sa posunula obedná pauza, takže nebude 12.15 h, ale 13.05 h rokovanie výboru vo výborovej miestnosti. Ďakujem.

Ďakujem. Keďže je pravdou, že sme light, veľmi ľahko konzultovali predmetný návrh zákona s pánom spravodajcom, chcel by som iba doplniť, že v priebehu času sme dostali stanovisko aj Európskej centrálnej banky k tomuto návrhu zákona a presne ten spomínaný rozpor – fakultatívnosť, obligatórnosť. Ja by som si dovolil veľmi kratučko zacitovať a potom možno aj poskytnúť toto stanovisko Európskej centrálnej banky k predmetnej a navrhovanej zmene.
Čiže Európska centrálna banka sa k účelu návrhu zákona vyjadruje takto: "V návrhu zákona sa ustanovuje, že ku každému návrhu zákona predloženému slovenskému parlamentu, ktorý podlieha povinnej konzultácii s inštitúciou Únie, podľa primárneho práva, sa má priložiť stanovisko vydané touto inštitúciou Únie.
Ak návrh zákona podáva poslanec alebo výbor, konzultácie s príslušnou inštitúciou Únie má na žiadosť daného poslanca alebo výboru parlamentu zabezpečiť kancelária slovenského parlamentu. To isté platí v prípade pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov k návrhom zákona, ktoré sú predmetom rokovania slovenského parlamentu v predmetnej veci.
Okrem toho môže poslanec alebo iný navrhovateľ pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu navrhnúť, aby sa rokovanie vo veci prerušilo až dovtedy, kým k nej nezaujme stanovisko príslušná inštitúcia Únie, v tomto prípade Európska centrálna banka."
Z konzultácie s ECB ohľadom návrhov vnútroštátnych právnych predpisov podaných poslancami alebo výbormi parlamentu, zo stanoviska ECB. "Povinnosť konzultovať s ECB ohľadom návrhu vnútroštátnych predpisov patriacich do pôsobnosti ECB vyplýva z čl. 127 ods. 4 čl. 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z rozhodnutia Rady 98/415/ES.
Cieľom úpravy rokovacieho poriadku slovenského parlamentu je zabezpečiť riadne a včasné predloženie príslušných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, a to v súčinnosti na základe konzultácie s ECB. Táto úprava je v súlade s čl. 4 predmetného rozhodnutia, v ktorom sa vyžaduje, aby každý členský štát prijal opatrenie potrebné na zabezpečenie účinného uplatňovania ustanovení tohto rozhodnutia. Keďže poslanci a výbory parlamentu majú na Slovensku právomoc navrhovať zákony, ECB víta, že rokovací poriadok slovenského parlamentu by mohol byť upravený aj touto úpravou s cieľom zabezpečiť, aby boli ECB predkladané na konzultácie návrhy zákonov alebo pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy patriace do pôsobnosti Európskej centrálnej banky, ktoré podávajú poslanci a výbory parlamentov.
Touto zmenou sa zohľadní aj situácia spomenutá v dôvodovej správe zákona, obšírne vyjadrenej, v ktorej každý určitý návrh zákona predložený do slovenského parlamentu patrí do pôsobnosti ECB, ale v priebehu rokovania sú k návrhu zákona predložené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré sa takisto týkajú citovaných záležitostí. Preto by bolo vhodné, aby na základe navrhovaného procesného upravenia rokovacieho poriadku pri vnútroštátnom predpise sa mohla ECB vyjadriť a respektíve by bolo rokovanie o danom bode pozastavené, až kým ECB nevydá stanovisko. Slovenský parlament musí mať možnosť zmysluplne zvážiť stanovisko ECB pred záverečným hlasovaním o návrhu vnútroštátneho predpisu."
Toto stanovisko bolo uverejnené na internetovej stránke ECB a doručené aj do Kancelárie Národnej rady. Takže na toto stanovisko sme čakali. Ja vítam aj tú možnosť, ktorú hovoril pán spravodajca, že by sme mohli v tejto veci počkať. Ja, možno po dohode so spolunavrhovateľom Jozefom Kollárom zvážime tento krok a možno aj s konzultáciou s novým vedením parlamentu, respektíve s gestorským ministerstvom, v tomto prípade ministerstvom financií, skúsime predložiť takú úpravu, aby sme tento procesný krok z nášho rokovacieho poriadku, alebo aby sme ho doplnili tak, aby bolo všetko v súlade s primárnym právom Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dovoľujem si predložiť návrh zákona, ktorý predkladám spolu s pánom Jozefom Kollárom. A cieľom nášho návrhu zákona je odstrániť nedostatky rokovacieho poriadku Národnej rady, na ktoré aj terajšieho predsedu, alebo už terajšieho nie, predchádzajúceho predsedu Národnej rady upozornil prezident Európskej centrálnej banky. Jedná sa o to, že nedostatky spočívajú v absencii úpravy niektorých záležitostí súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii, a to hlavne pri prijímaní návrhov zákonov predkladaných poslancami Národnej rady alebo výbormi Národnej rady. A na tento fakt nás opakovane, myslím si, že tri- alebo štyrikrát upozorňovala aj Európska centrálna banka vo svojom stanovisku.
Podľa primárneho práva Únie, ktoré je pre Slovenskú republiky záväzné, podliehajú niektoré návrhy zákonov tzv. povinným konzultáciám. Tieto konzultácie sa v závislosti od problematiky, ktorú daný návrh zákona rieši, uskutočňujú s príslušnou inštitúciou Európskej únie.
Povinným konzultáciám s Európskou centrálnou bankou podľa čl. 127 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podliehajú návrhy právnych predpisov členských štátov v EÚ v oblasti pôsobnosti Európskej centrálnej banky, teda predovšetkým v oblasti meny, eura, platobných prostriedkov, národných centrálnych bánk, vybraných druhov štatistiky v oblasti platobného styku, vrátane platobných a zúčtovacích systémov a v oblasti platných pravidiel pre banky a iné finančné inštitúcie, pokiaľ v podstate ovplyvňujú stabilitu finančných inštitúcií a finančných trhov.
Povinným konzultáciám s Európskou komisiou podliehajú návrhy zákonov, ktoré sú aj technickými predpismi. Povedané jednoducho, máme stanovený systém, kedy exekutíva, ak prináša nejaký legislatívny návrh do oblasti fungovania meny eura, alebo ak sa to týka platobných prostriedkov, alebo centrálnej banky, máme ustanovený mechanizmus povinnej konzultácie, alebo nemáme tento mechanizmus, ak sa dotýka priamo legislatívnych návrhov poslancov alebo výborov Národnej rady.
Centrálna banka od nás vyžaduje úpravu. Toto sme konzultovali aj so samotnou centrálnou bankou, dokonca niekoľkokrát s predchádzajúcim vedením parlamentu a dokonca aj s ministerstvom financií. A táto úprava je žiaduca, pretože sa dotýka dôležitého bodu, a to je fungovania eura, respektíve fungovania Slovenskej republiky v eurozóne.
Čiže chceme zaviesť, aby bol umožnený tzv. konzultačný postup o takých návrhoch zákona, ktoré podľa práva Európskej únie podliehajú povinnej konzultácii s inštitúciami Únie, vrátane podaných pozmeňujúcich návrhov, či už vo výboroch alebo priamo v pléne. A po druhé, chceme zabezpečiť, aby Národná rada, respektíve poslanci a výbory Národnej rady, dostali k svojmu legislatívnemu zámeru stanovisko príslušnej inštitúcie Európskej únie, v tomto prípade hlavne Európskej centrálnej banky k nim, predkladaným návrhom.
Predkladaný návrh nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a bolo by dobré zosúladiť tento bod s právom Európskej únie, aby sme neboli ako Národná rada atakovaní listami z predsedníctva Európskej centrálnej banky. Preto vás si dovolím aj požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ja som tiež uvažoval, že sa prihlásim do rozpravy, ale využijem, keďže kolega Poliačik hovoril o nejakom takom programe v opravách, tlačíme, ja by som to len voľne doplnil. S volebným paradoxom absolútne súhlasím. Myslím, že minister vnútra nám sľúbil, že s tým, lebo to sa týka všetkých, aj, aj poslancov SMER-u, že nemôže predsa volič ísť voliť a odovzdá o 20-tisíc hlasov viacej pre stranu SMER, čo znamená koniec koncov, že získa o jeden mandát menej. Myslím, že sú to posledné eurovoľby, čiže toto je ten volebný paradox.
Druhú opravu, ktorú sme iniciovali s kolegom Kadúcom, bol takzvaný zákon o poslancoch. Je to veľká výzva, na grémiách nám to pán predseda sľúbil, máme zákon z roku 1989, ktorý je v mnohých obsolentný a poslanci a celé toto fórum by si zaslúžilo nový kvalitný zákon. No a preukazovanie, respektíve odkiaľ dostávajú poslanci príjmy, sa ťahá touto snemovňou už nejedno volebné obdobie. Čiže ak by toto bolo medzi prioritami nového predsedu parlamentu, ja si tú podporu viem aj predstaviť, pretože to kvári úplne všetkých poslancov Národnej rady a myslím si, že by sme tomuto zboru urobili lepšie meno, ak by sme sa s týmito vecami zaoberali.
Ďakujem.

Ďakujem. Chcel by som uviesť veci na pravú mieru. Nakoľko som vo svojom návrhu uvádzal, že pán predseda bol pozvaný, bola dohoda na kultúrnom výbore, ale následné uznesenie hovorilo o tom, že ho nepozveme, preto som dal na základe tohto hlasovať, aby bol pozvaný do pléna. Čiže rokovací poriadok bol do bodky naplnený. Presne taká istá procedúra bola, keď sme pozývali, páni, vtedajšiu generálnu riaditeľku RTVS a toto plénum jej umožnilo vystúpiť. Takže ak je problém s týmto, tak by som zaviazal vedenie Národnej rady hlasovaním, aby pozvalo pána predsedu vystúpiť v parlamente. Ďakujem.