Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Národná rada uznesením z 21. apríla 2015 rozhodla, že prerokuje návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Národná rada zároveň uznesením z 22. apríla 2015 rozhodla o tom, že predmetný vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore s termínom ihneď.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Vládny návrh zákona uvedené výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť. Spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce, ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť ako celok. Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 1490a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 574 z 22. apríla 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu a zároveň by som sa chcela prihlásiť.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre financie a rozpočet. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor. Navrhujem, aby výbory Národnej rady a gestorský výbor prerokovali vládny návrh zákona v druhom čítaní ihneď. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady s tým, aby výbory a gestorský výbor prerokovali uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní ihneď.
Pán predseda, otvorte teraz všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie vystúpilo doposiaľ 17 poslancov, pán poslanec Zajac podal návrh uznesenia, ďalej, pán poslanec Hraško podal návrh, aby sme o tomto bode nerokovali, preto, prosím, dajte najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Hraška.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Hraška nepokračovať v rokovaní o tomto bode.
(Hlasovanie.) Prítomných 125 poslancov, za hlasovalo 12, proti bolo 76, zdržalo sa 34, nehlasovali 3.
Návrh sme neschválili.

Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Teraz dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia v znení, že Národná rada schvaľuje návrh vlády na skrátené legislatívne konanie.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajkyne schváliť skrátené legislatívne konanie.
(Hlasovanie.) Prítomných 123 poslancov, za hlasovalo 104 poslancov, proti bol 1, zdržalo sa 18.

Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia pána poslanca Zajaca, ktorý žiadal hlasovať o každom bode zvlášť. Dajte, prosím, hlasovať najskôr o bode A návrhu uznesenia.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Prezentujme sa a hlasujme o časti A z uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Zajac.
(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za 38, proti 15, zdržalo sa 64, nehlasovali 3.
Tento návrh sme neschválili.

Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Teraz budeme hlasovať o bode B návrhu uznesenia pána poslanca Zajaca.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Hlasujme o časti B z uznesenia, ktoré navrhol pán poslanec Zajac.
(Hlasovanie.) Prítomných 119 poslancov, za hlasovalo 38, proti bolo 26, zdržalo sa 54, nehlasoval 1.
Tento návrh sme neschválili.

Vitteková, Anna, poslankyňa NR SR
Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o bode C tohto uznesenia.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Hlasujeme o časti C z uznesenia pána poslanca Zajaca.
(Hlasovanie.) Prítomných 119 poslancov, za hlasovalo 39, proti bolo 13, zdržalo sa 65, nehlasovali 2.
Tento návrh sme neschválili.
Len pre vašu informáciu, kolegyne, kolegovia, ktorí ste sledovali rozpravu, pán poslanec Kollár predložil takisto návrhy na uznesenia, ale tie zamýšľal predložiť už k tlači samotnému prvému čítaniu, takže sme sa dohodli, že ich predloží v rámci prerokovávania samotného zákona ako takého.
Vyhlasujem teraz krátku päťminútovú prestávku a budeme potom pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

(Päťminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne a vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím z 15. apríla 2015 pridelil vládny návrh zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1489, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 104. schôdzi 15. apríla 2015. Uznesením č. 572 z 15. apríla 2015 odporúčal Národnej rade vládny návrh na skrátené legislatívne konanie schváliť.
Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.

Ja len v krátkosti by som chcela zareagovať, že aj po diskusii s trestnými sudcami skutočne nemajú problém, aby prebiehalo nahrávanie. Sú si vedomí toho, že je to v podstate aj na ich ochranu pred útokmi účastníkov konaní. Nás k tomuto pozmeňujúcemu návrhu viedla jedine snaha aspoň čiastočne zmierniť naozaj predĺženie konaní. A ako hovorí aj pán minister, myslím, že nebude problém aj v budúcnosti prijať potom pozmeňujúce návrhy, kde už budú skutočne všetky pojednávania nahrávané. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Zjednodušene na úvod poviem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kučerovej a mňa sa týka iba zmeny účinnosti dňom vyhlásenia ustanovení, ktoré teraz v záujme zachovania procedúry budem citovať.
Je to pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Po prvé. V článku II sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
Bod 2. V § 129 ods. 1 sa na konci pripájajú slová „alebo ak listina nebola všetkým účastníkom doručená, alebo ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené“.
Bod 3. V § 141 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
Odsek 2: „Ak nejde o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu alebo nejde o účastníka, u ktorého sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, súd najneskôr spolu s ustanovením znalca rozhodne o povinnosti zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov takéhoto dokazovania. V rozhodnutí, ktorým súd uložil povinnosť zložiť preddavok, môže určiť, že pri nesplnení tejto povinnosti v určenej lehote znalca neustanoví alebo ustanovenie znalca zruší.“
Odsek 3: „Zložené preddavky súd bezodkladne poukáže ustanovenému znalcovi, ak znalec na tento účel uviedol údaje o svojom účte v banke.“
Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 4.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tieto nové body nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti, čiže v článku IX návrhu zákona.
Odôvodnenie. Vzhľadom na nejednotný postup súdov pri vykonávaní listinných dôkazov, resp. ich čítaní alebo oznamovaní ich obsahu sa navrhuje prostredníctvom zmeny § 129 ods. 1 zjednotiť postup súdov a obmedziť čítanie listinných dôkazov na pojednávaní len na tie prípady, ktoré sú sporné. Platenie preddavkov na trovy dôkazov je v občianskom súdnom konaní pravidlom, no výnimku z tohto pravidla predstavujú prípady, keď od účastníka zloženie preddavku nemožno spravodlivo požadovať. Účelom navrhovaného doplnenia právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku je upresniť a jasnejšie vyjadriť uvedené pravidlo s cieľom zlepšenia platobnej disciplíny pri vyplácaní odmien znalcov.
Po druhé. V článku IV sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
Bod 1. Nadpis pod § 61a znie: „Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného zasadnutia.“
Bod 2. V § 61a sa slová „Hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie, neverejné zasadnutie“ nahrádzajú slovami „Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie“.
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tieto nové body nadobudnú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vylúčiť neverejné zasadnutie z povahy veci z povinného nahrávania. Ide o úkon súdu, ktorý má neverejný charakter, čo sa týka ako strán, tak aj priamo verejnosti, keďže na neverejnom zasadnutí sa zúčastňujú len členovia senátu a zapisovateľ. Vo vzťahu k verejnému zasadnutiu je z vecného hľadiska účelné zaznamenávať ho v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie.
Zároveň si dovoľujem vyňať aj bod 4 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1542 z 28. januára 2015 pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vládnemu návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona všetky tri uvedené výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť.
Z uznesení týchto výborov vyplýva 15 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o nich nasledovne, spoločne o bodoch 1 až 6, 9 až 15 s návrhom schváliť ich, osobitne o bode 7 s návrhom schváliť ho, osobitne o bode 8 s návrhom schváliť ho.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 1350a) bola schválená uznesením výboru č. 567 z 10. marca 2015. Týmto uznesením som bola zároveň poverená ako spoločná spravodajkyňa, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o tomto návrhu zákona.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej zároveň sa hlásim.

Vôbec, pán kolega Viskupič, nebol to návrh, ale diskutujeme o tom a myslím si, že aj na túto tému sme diskutovali už na ústavnoprávnom výbore, a myslím si, že aj tu sa vieme dohodnúť o tom, že by sa uvedená norma mohla do druhého čítania presunúť až na jesenné obdobie, je to otázkou naozaj diskusie medzi nami.
A, pán kolega Lipšic, ja som len povedala názory sudcov, ale pri každej novele je názor sudcov prvého stupňa vždy taký alebo vo väčšine prípadov, že zase sa v komisii zúčastňovali v prevažnej miere sudcovia druhého stupňa, prípadne Najvyššieho súdu a na nás sa zabudlo. Ale v tomto prípade, viem, že boli účastní aj sudcovia prvých stupňov. A je otázkou ďalšej spolupráce aj s nimi, že nájsť tam kdesi ten priestor, aby boli, aj keď to nikdy nie je možné, spokojnejšie všetky tri strany.

Ďakujeme pekne. Kolegyne, kolegovia, na úvod by som povedala, že svojho predrečníka o tom, že by sa druhé čítanie malo odložiť na neskoršie obdobie ako na ďalšiu schôdzu, teda v mesiaci máji, že podporujem. Osobne som toho názoru, že by veľmi pomohlo aj tým, ktorých sa najviac tieto kódexy týkajú, čiže sudcom, keby skutočne sme za toto obdobie aspoň do mesiaca septembra mohli spoločne s nimi sa podieľať aj na pozmeňujúcich návrhoch a mohli o nich diskutovať.
Na úvod poviem len toľko, že viacero poznatkov alebo pripomienok zo strany sudcov som dostala. Napríklad jeden názor je taký, že síce "návrh zákona možno privítať, rekodifikácia je viac než žiaduca, mal by však slúžiť ako zmysluplné uchopenie kľúčových problémov, vysvetlenie základných cieľov rekodifikácie, následne rozmenenie, premietnutie do jednotlivých procesných inštitútov. Taktiež by mali reagovať uvedené rekodifikačné návrhy na širšiu perspektívu budúceho kódexu, nie sa strácať v detailoch, reagovať by mali aj na hmotnoprávny predpis, ktorý je rozpracovaný. Predložené kódexy podľa môjho názoru uvedené náležitosti absolútne nespĺňajú." To je názor jednej skupiny sudcov.
Ďalší: "Jednotlivé kódexy, ktoré momentálne prerokúvate, postupne sledujem, študujem, sú vynikajúce. Veľmi sa mi páči aj to, že reagovali na všetky pripomienky, ktoré sme im v priebehu tvorby poskytli. Veľmi dobre je spracovaná aj dôvodová správa, ktorá je jasná, stručná, a viem sa v nej orientovať."
Ostatné sú také poznámky, povedala by som, viac-menej úsmevné, ale veď o tom sa bude dať diskutovať. Hovorí sa napríklad o tom, že civil sporový či civil mimosporový bol robený najmä pre sudcov krajských súdov či Najvyššieho súdu, aby mali čo najmenej práce. Ja osobne o tom pochybujem, no, ale, prosím, máme priestor na to, aby sa nám vyjadrovali v priebehu konania aj sudcovia prvých stupňov. A okrem iného, keďže, páni poslanci, máme tu medzi vami veľmi veľa advokátov, hovorí sa aj to, že uvedené kódexy boli pripravované najmä vo váš prospech. Takže môžeme o tom snáď polemizovať v priebehu ďalšieho obdobia, o čom by som, skutočne by som privítala, keby sme mohli to odložiť, ďalšie rokovanie druhej schôdze až na jesenné obdobie. Myslím si, že by bola aj dostatočná doba na naštudovanie pre sudcov, ktorí, keď, samozrejme, bude kódex prijatý, nemusia čakať až na to, kedy začne byť účinný.
Preto mi dovoľte, aby som sa v krátkosti venovala, čo ma asi zaujalo na uvedených rekodifikačných poriadkoch, či už Civilného mimosporového, alebo Správneho súdneho poriadku, alebo sporového poriadku.
Hovoriť chcem ešte aj o tom, že Občiansky zákonník, vlastne jeho rekodifikácia prebieha, myslím si, že od roku 2007, nehovoriac o tom, že pokusy boli aj v minulosti. O tom, či je vhodné pristúpiť práve k týmto kódexom, resp. sa malo rokovať o Občianskom zákonníku, to asi môže byť vecou diskusie aj v ďalšom období, ale rozhodne si myslím, že uvedené kódexy môžu pomôcť súdnej praxi, najmä na zrýchlenie a zjednodušenie konania.
Návrh zákona Civilný sporový poriadok či Civilný mimosporový a Správny súdny poriadok bol prerokovaný na vláde v decembri 2014. Zo systematického hľadiska dochádza k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol platný od roku 1963, nehovoriac o tom, že bol čiastkovo novelizovaný viac ako 80-krát. Pokiaľ ide o Civilný sporový poriadok, najzásadnejšími obsahovými zmenami, ktoré majú vylepšiť súčasné problémy v aplikačnej praxi, prispieť tak k efektívnemu a rýchlemu konaniu, najmä zavedenie tzv. koncentrácie konania, ktorej účelom je zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán. Jedným z prostriedkov zabezpečenia dôslednej koncentrácie konania je zavedenie tzv. predbežného prejednania sporu, v rámci ktorého súd určí, ktoré so stranami tvrdených skutočností považuje za právne významné s následnou výzvou adresovanou stranám, aby jasne označili, aké dôkazy na preukázanie týchto skutočností navrhujú s tým, že na ich ďalšie tvrdenia či navrhované dôkazy sa už nebude prihliadať.
Prínos novej úpravy spočíva tiež v zmene systému doručovania fyzickým osobám, ktorým sa má zabezpečiť zamedzenie prieťahov v súdnych konaniach. Samozrejme, že doručovanie je často kameňom úrazu platného procesného práva, pritom sa úprava často pohybuje medzi dvoma extrémami. Na jednej strane je doručenie fyzickej osobe mimoriadne ťažké, na druhej strane často doručovanie právnickým osobám niekedy atakuje až hranicu ústavnej akceptovateľnosti. Cieľom úpravy doručovania pritom má byť v prvom rade naplniť cieľ, a to odovzdať zásielku a informovať ho tak o jej obsahu. Iba v druhom rade v rámci rovnováhy práva oboch účastníkov musí úprava doručovania riešiť aj situácie pasivity či priamo zatajovania účastníkov. Obdobne sa navrhuje zaviesť napríklad aj fikcia doručenia v prípade fyzických osôb nepodnikateľov tak, že zodpovednosť za nemožnosť doručenia písomnosti na adrese registrovaného pobytu sa prenáša na občanov. Zjavne nedôvodné námietky zaujatosti, ktoré sú taktiež problémom, budú preto aj procesne sankcionované pokutou.
Navrhovanou úpravou sa tiež zjednodušuje úprava trov konania, dochádza k vyššej akceptácii nových komunikačných prostriedkov, ako sú napr. elektronická pošta, telefonická komunikácia či už webová stránka, dátový súbor. Dá sa predpokladať, že zavedenie zjednoduší aj zhospodárni vedenie konania.
V Civilnom sporovom poriadku sa tiež navrhuje aj zavedenie obligatórneho právneho zastúpenia advokátom v konaniach, pri ktorom súdu odpadá viacero povinností súvisiacich s podaniami, ktoré nie sú úplne zrozumiteľné a neobsahujú predpísané náležitosti. Rovnako sa týmto bude minimalizovať aj mandukčná povinnosť súdu voči stranám.
V systéme opravných prostriedkov je najzásadnejšou navrhovanou zmenou revízia dovolacieho konania, ktorá bude založená na kombinácii revízneho kasačného systému. Ambíciou novej úpravy je vytvoriť aj také pravidlá, ktoré priebeh zhospodárnia, prípadne vytvoria aj rámec na efektívnu ochranu celého spektra práv, ktoré vyplývajú z hmotného práva.
Na rozdiel od Civilného sporového poriadku, Civilný mimosporový poriadok vychádza z premisy, že existuje skupina takých vzťahov, v ktorých sa spor o právo zásadne nepredpokladá. V týchto právnych otázkach bude potrebná ingerencia štátu, či už vyvažovanie, alebo hľadanie rovnováhy. Dôvodom je záujem na ochrane rodiny, statusu vyššieho záujmu maloletého, ochrana hodnôt s cieľom zachovania právnej istoty.
V novej právnej úprave sa zavádza taxatívny výpočet mimosporových konaní, ktoré sú upravené v osobitnej časti, pričom dôraz sa v nich kladie najmä na špecifikáciu inštitútov, ako miestna príslušnosť, začatie konania, účastníci konania a podobne. Za účelom odbremenenia súdov sa v konaní o dedičstve a v konaní o umorenie listiny budú posilňovať decízne právomoci notára. Osobitne sa zavádza konanie o zrušenie zápisov údajov do Obchodného registra, ktoré doposiaľ v právnej úprave absentovali.
V rámci rekodifikácie civilného práva procesného bola hneď na počiatku takmer jednomyseľne prijatá aj myšlienka vyčleniť správne súdnictvo zo všeobecného kódexu o civilnom práve procesnom. Navrhovaná právna úprava je založená na prijatí nového samostatného kódexu, Správneho súdneho poriadku, ktoré bude upravovať konanie pred správnymi senátmi a samosudcami v rámci správneho súdnictva. Dochádza tu teda k zásadným zmenám, o čom ja osobne si myslím, že pokiaľ pôjde o správne súdnictvo, že následne bude veľkým prínosom a zároveň upraví aj postavenie tých, ktorí sa správnemu konaniu na súdoch venujú.
Základným článkom organizácie správneho súdnictva zostanú krajské súdy ako súdy prvej inštancie s rozhodovaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Je možné sa v tomto smere aj baviť o tom, akým spôsobom presunúť aj príslušnosť jednotlivých súdov, či už v rámci kraja, resp. aj celého Slovenska. Myslím si, že aj nóvum právnej úpravy bude prínosom, ktoré vlastne spočíva aj v konštituovaní veľkého senátu na Najvyššom súde Slovenskej republiky.
V súlade s legislatívnym zámerom predkladateľ nepočítal už s úpravou opravných prostriedkov proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy, preskúmavanie neprávoplatných rozhodnutí podľa III. hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku je dnes považované za narušenie princípu subsidiarity správneho súdnictva, ktorý v zásade vyžaduje vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní pred príslušnými orgánmi verejnej správy.
V rámci Správneho súdneho poriadku budú preto tieto veci podriadené súdnemu prieskumu na základe správnej žaloby až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zavádza sa žaloba na obnovu konania aj v správnom súdnictve, avšak len v obmedzenom rozsahu, najmä z dôvodu zabezpečenia realizácie rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.
Navrhované zákonné opatrenia predstavujú podľa môjho názoru základné a nevyhnutné kroky k efektívnejšiemu, rýchlejšiemu, kvalitnejšiemu dosiahnutiu rozhodnutia súdov v správnom súdnictve. Prínosom právnej úpravy, dá sa povedať, že bude, že správne súdnictvo, význam ktorého je často aj podceňovaný či zľahčovaný a ktoré už aj napriek svojej dvadsaťročnej existencii nemá svoju stabilnú personálnu základňu, bude mať snáď po tejto rekodifikácii konečne svoje miesto aj vážnosť v právnom systéme Slovenskej republiky.
Myslím si, že v ďalšom priebehu do druhého čítania by sme sa mali potom zaoberať aj pripomienkami, ktoré sa týkajú lehôt, termínov ich zmeškania, opatrovníctva, kde bývajú často námietky, najmä vo vzťahu k neprítomnosti účastníka, ktoré by mohlo byť snáď nahradené aj využívaním doručenia verejnou vyhláškou, prípadne inou verejne dostupnou formou, ako je napríklad na webovom sídle.
Viacero otázok, ktoré rezonujú medzi tými, ktorých sa uvedené kódexy budú týkať a vlastne ktorí aj spôsobia, či bude efektívne a zrýchlené tak, ako predpokladáme. Bude na to priestor, aby sme v rámci tohto obdobia prijali pozmeňovacie návrhy, či sa nimi zaoberali bez ohľadu na politiku. Osobne si však myslím, že priestor tu je a že naozaj navrhovaná právna úprava prispeje k skvalitneniu aj zrýchleniu rozhodovacej činnosti súdov a v neposlednom rade aj k efektívnemu vymáhaniu práva.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že zákon, návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte teraz rozpravu.