Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pýtali ste sa ma, či existuje súbor kritérií pre takéto rozhodovanie. Povedal som vám súbor kritérií, ktorý pre takéto rozhodovanie existuje. Vaša doplňujúca otázka je, či existuje nejaká mapa, ktorá by hovorila o tom, či sú miesta na Slovensku, ktoré sú vhodné pre umiestňovanie takýchto elektrární. Ministerstvo životného prostredia takouto mapou nedisponuje. Skôr by som si myslel, že by to mohla byť otázka na ministra hospodárstva.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, navrhovateľ, spoločnosť SWWE, predložil vo februári 2010 Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zámer navrhovanej činnosti Veterný park Poľana a Veterný park Babínska hoľa na posúdenie podľa zákona. Podľa zákona je navrhovateľ povinný predložiť takýto zámer, keďže veterné elektrárne bez limitu podliehajú povinnému hodnoteniu vplyvov na životné prostredie.
Dňa 20. apríla 2010 sa na ministerstve životného prostredia uskutočnilo prerokovanie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, na rokovaní bol odsúhlasený rozsah hodnotenia, ktorý bol následne zaslaný účastníkom konania podľa ustanovení zákona. Zo stanovísk doručených v zámere investora vyplynula potreba v správe o hodnotení podrobnejšie rozpracovať rôzne okruhy otázok súvisiacich s navrhovanou činnosťou (celkovo 27), napríklad zosúladiť navrhovanú činnosť zvyšným územným celkom Žilinského kraja a územnou plánovacou dokumentáciou obce Babín, vykonať posúdenie hlukových pomerov odborne spôsobilou osobou, vykonať prieskum fauny a flóry a podobne.
Podľa odsúhlaseného rozsahu hodnotenia a prílohy č. 11 zákona navrhovateľ zabezpečí vypracovanie správy o hodnotení. To je ťažisková environmentálna dokumentácia, v rozsahu hodnotenia nebol stanovený časový harmonogram na vypracovanie správy o hodnotí a ministerstvo životného prostredia do dnešného dňa neeviduje jej predloženie. Pokiaľ k tomu dôjde, bude následne správa o hodnotení rozoslaná všetkým zainteresovaným subjektom na pripomienkovanie.
Navrhovateľ v ďalšom kroku zabezpečí verejné prerokovanie navrhovanej činnosti v spolupráci s dotknutými obcami, ďalej, vypracovanie odborného posudku u odborne spôsobilej osoby určenej ministerstvom životného prostredia. Po doručení odborného posudku príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia vypracuje záverečné stanovisko. V záverečnom stanovisku k činnosti príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti uvedie, či odporúča alebo neodporúča jej realizáciu, prípadne za akých podmienok, ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania. Záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je povolením navrhovanej činnosti, ale má odporúčací charakter. V záverečnom stanovisku budú zohľadnené všetky stanoviská oslovených orgánov a verejnosti.
Na základe uvedených skutočností niet pochýb, že ministerstvo životného prostredia postupovalo podľa uvedeného zákona. Aj v pokračovaní procesu bude dôsledne dodržiavať jeho ustanovenia. Zároveň je možné konštatovať, že ministerstvo životného prostredia v spolupráci s rezortným orgánom, ktorým je v tomto prípade ministerstvo hospodárstva, disponuje dostatočnými skúsenosťami z prechádzajúcich procesov posudzovania veterných elektrární v rámci celej Slovenskej republiky, aby mohlo v záverečnom stanovisku uviesť zdôvodnenie vhodnosti umiestňovania veterných elektrární s dôrazom na environmentálne aspekty, pričom tak ako v predchádzajúcich procesoch posudzovania, aj v tomto bude vychádzať zo širokej bázy údajov, teda stanovísk dotknutých orgánov, povoľujúceho orgánu, dotknutej obce, širokej verejnosti, odborného posudku hodnotiaceho okrem iného aj kvalitu správy o hodnotení, ktoré sú zároveň dostatočným súborom kritérií vrátane zákonom stanovených pre vydanie environmentálnych záverov.
Pani predsedajúca, skončil som.

Tak určite pri uplatňovaní či už tuzemskej alebo aj európskej legislatívy my musíme po počítať aj s doložkou vplyvov. V rámci doložky vplyvov určite počítame aj s navýšením, respektíve zohľadnením tejto novej legislatívy pri či už materiálnom, technickom alebo personálnom vybavení príslušného orgánu štátnej správy, ktorá dozerá na daný výkon štátnej správy. V tomto prípade to bude Slovenská inšpekcia životného prostredia. My sme aj v súvislosti s niektorou legislatívou, ktorá sa týka napríklad IPKZ, urobili už opatrenia na navýšenie príslušných počtov. A keď bude potrebné pri aplikácii a uplatňovaní tejto smernice navýšiť, respektíve nejako racionalizovať prácu SIŽP, budeme v tom od 1. 1. 2016 postupovať takto. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, veľmi si cením vašu aktivitu aj nezvyčajne veľa otázok dnes bolo položených.
K vašej otázke. Nakoľko sa jedná o zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, predmetná zmena je záväzná v celom rozsahu a priamo uplatniteľná pre všetky členské štáty, a preto nie je potrebná transpozícia zmeny nariadenia do vnútroštátnej legislatívy. Európska komisia navrhuje, aby predmetný návrh nariadenia nadobudol účinnosť 20. dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. A uplatňovanie nariadenia je navrhnuté od 1. januára 2016. Navrhovaná zmena nariadenia sa týka najmä posilnenia kontroly cezhraničnej prepravy odpadov.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v rámci pripomienkovania predmetného dokumentu vyjadrilo pozitívne stanovisko Slovenskej republiky k zámeru Európskej komisie posilniť a harmonizovať kontroly prepravy odpadov v členských štátoch a taktiež vyjadrilo podporu predmetného návrhu nariadenia. Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, dovolil by som si tak v záverečnej reči zhrnúť pripomienky aj vystúpenia jednotlivých pánov poslancov, ktorí tu vystupovali. A musím skonštatovať, že vystupovali tu slušní ľudia a vystupoval tu jeden neslušný človek. A ja mám zvykom si robiť poznámky ku vystúpeniam jednotlivých poslancov a potom aj s nimi viesť či už odbornú alebo politickú debatu. A môže byť aj sporná tá debata, ale v tomto prípade, keď som hovoril o tom neslušnom človeku, som si ani poznámky nerobil, pretože ani na neho nebudem reagovať.
Pán profesor Huba, veľmi si vážim aj vaše vystúpenie a pozorne počúvam aj, čo hovoríte. A k vášmu vystúpeniu poviem asi toľko, že to je presne o tom, o čom tu hovorím celý čas a o čom sme hovorili aj na výbore a o čom sa vedú dlhé debaty medzi ochranármi, lesníkmi a ZMOS-om a všetkými možnými zainteresovanými stranami. A to je presne tá miera, kto chce ako chrániť prírodu. A hovoril som to aj pri prvom čítaní a poviem to aj teraz, už len na takomto malom priestore, ako je tu v rámci v zásade jedného poslaneckého klubu, sú rôzne názory a rôzne pohľady na to, či rúbať stromy alebo nerúbať stromy a keď ich rúbať, či to má byť do tých 80 centimetrov alebo ešte viac a podobne. Čiže presne o tom je tá ochrana prírody. To je silne emocionálna záležitosť. To nie je pragmatická záležitosť. A preto my ako ministerstvo, čo by aj predkladateľ tohto zákona, čo by aj správca ochrany životného prostredia, musíme hľadať ten konsenzus a ten kompromis aj medzi, by som povedal, fatálnymi ochranármi, aj medzi tou druhou stranou extrémnou.
Takže nie celkom dobre som, pán predseda Huba, to pochopil z vášho vystúpenia, lebo boli ste tam v takých troch polohách. Najprv ste fandili tomuto zákonu, potom ste dávali k nemu pozmeňujúci návrh a potom ste navrhovali, aby sme ho stiahli z rokovania. Tak nie celkom som pochopil, že do ktorej línie chcete ísť v rámci toho, ale zároveň chcem povedať, že ten zákon prebehol, a to ste vyčítali tomuto zákonu, a neviem, či v tom ste boli jediný alebo to bol ešte aj pán kolega Mičovský, že neprešiel verejným pripomienkovaním a že neboli zapracované pripomienky verejnosti. Chcem povedať, že prešiel verejným pripomienkovaním, nie jedným, ale viacerými. Dokonca prešiel aj niekoľkými hromadnými pripomienkami. A boli aj verejné zhromaždenia k tomuto zákonu. A dokonca potom aj vyhodnotenie týchto verejných pripomienok bolo urobené u nás na ministerstve aj so zástupcami tretieho sektora a so zástupcami verejnosti, čo ale neznamená, že všetky pripomienky, ktoré vzniesla verejnosť, či už tretí sektor, odborná verejnosť alebo akákoľvek verejnosť, musia byť zapracované do tohto zákona. A keby boli zapracované, asi by tu dnes nebol tento zákon na prerokúvanie, lebo by neprešiel ešte vládou.
A pán kolega Mičovský veľmi správne povedal, že tu bola tá ambícia dvoch rezortov, aby išli zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody synchrónne, tie tenzné plochy, tie, kde sa proste stretávame, či už lesníci, či už ochranári. A máme tam nie celkom jasne vydiskutovanú tú plochu, ktorá preklápa ten zákon ešte do ochrany a potom už do tej lesníckej podoby. Práve preto sme sa rozhodli, že to pôjde jeden po druhom. A práve preto boli aj vo vláde v tom istom čase. A myslím si, že bolo urobené maximum, čo sa dalo urobiť, pretože aj vo vašom návrhu napríklad, ktorým vy navrhujete ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste teraz dali, že by tie lesy v piatom stupni ochrany prešli do správy pod ministerstvo životného prostredia, myslím, tam už narážame na kompetenčný zákon, ktorý ste síce vyriešili. Ale narazil by na veľkú nevôľu lesníkov a ministerstva pôdohospodárstva. Čiže ja do tohto voluntarizmu nepôjdem a nepodporím váš pozmeňujúci návrh, pretože jediné riešenie, a možnože to bude mať nová vláda, ktorá tu vznikne v roku 2016, bude to, že sa zmení kompetenčný zákon a ochrana prírody a správa lesov ako takých budú v rámci jedného rezortu, budú mať jedného pána a nedôjde ku takým tým stavovským vojnám. Hoci s pánom ministrom Jahnátkom máme veľké pochopenie pre seba, napriek tomu sme nedospeli ku absolútnemu kompromisu a nedospeli sme k absolútnemu súladu. To je konštatovanie veci ako takej.
Takže hovorím, že bolo urobené maximum, čo sa dalo urobiť. A myslím si, že to maximum je zohľadnené v zákone o ochrane prírody, ktorý máte teraz v druhom čítaní. A teraz o ňom vedieme rozpravu.
Boli tam spomínané, a to viacerými pánmi poslancami, tá forma kompenzácií, resp. spôsoby náhrad, zámena pozemkov, nájmy a tie ďalšie podoby toho, akým spôsobom sa chceme vysporadúvať so súkromnými vlastníkmi alebo vlastníkmi, ktorí majú v chránených územiach pozemky, a doteraz tá prax bola taká, že sa platila týmto súkromným vlastníkom len ujma za nemožnosť hospodársky obhospodarovať svoje lesy. Tak my do zákona sme nedali len alternatívu zámeny pozemkov. My sme dali do zákona aj iné alternatívy, napríklad nájmu alebo samotného spravovania tým vlastníkom tohto lesa. A zámena pozemkov je jedna z foriem. Ale musím vám aj, pán kolega Mičovský, povedať, že vy ste tam naznačovali, že nemali by to byť pozemky, ktoré budú niekde stáť alebo nebudú stáť. Ja tam vidím dosť veľký problém, hoci sme to dali do toho zákona, že štátne lesy ako také nebudú ochotné dať k dispozícii tieto pozemky, práve preto, že sú pod iným rezortom, a práve preto, že na ich hospodársky obhospodarujú tie lesy a majú z nich ekonomický výnos. A keď vymenia tie lesy za chránené, teda za piaty stupeň ochrany, tak už ich nebudú môcť hospodársky obhospodarovať a tým pádom nebudú mať z toho ekonomický prínos. a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je podnikateľský subjekt ako každý iný a musí vykazovať nejaké hospodárske výsledky. Takže som skeptik v tejto veci a na druhej strane verím tomu, že nájde sa niekoľko takýchto lesov, ktoré sa budú dať zameniť. Práve preto tá možnosť tam je.
A potom ste hovorili, že by objektom zámeny nemali byť niektoré pozemky, ktoré sú pri vlekoch alebo pri parkoviskách, alebo pri nákupných strediskách. Ja sa na to pozerám z opačného hľadiska, či objekt ochrany je ten, ktorý potrebujeme zameniť, to znamená, ak má nejaký súkromný vlastník v piatom pásme ochrany nejaký pozemok, či je pre tento pozemok pre štát natoľko cenný, že mu vie ponúknuť nejakú náhradu. A ja teraz neriešim, či je to pri parkovisku, pri obchodnom dome alebo pri vleku, alebo pri nejakej chate, ja sa zameriavam na ten pozemok, ktorý má záujem štát chrániť. A určite to nebude jednoduché vyhodnocovať, či pozemok má takú cenu alebo nemá takú cenu. Sú na to zákonom stanovené postupy, akým spôsobom sa ohodnocujú pozemky, akým spôsobom sa zamieňajú. Ja sa nechcem tu pustiť do špekulácií toho, ako a či to bude výhodné, pre koho to bude výhodné. Máme tam takúto možnosť a budeme to robiť tak transparentne, ako to zákony povoľujú.
Samozrejme, hovorím o tom, že sú aj iné možnosti, nielen zámeny pozemkov. Ale budú napríklad aj výkupy pozemkov, pokiaľ bude mať štát na to peniaze, pričom zatiaľ v tejto polohe nie sme. Dúfam, že sa nám podarí z operačného programu, ktorý bude pod ministerstvom pôdohospodárstva, získať nejaké prostriedky, aby sme vedeli vykúpiť lesy, ktoré sú a stoja za to, aby boli chránené, ale ešte sme sa na tom s pánom ministrom Jahnátkom nedohodli.
A ešte mám jednu poznámku k pánovi poslancovi Kuffovi. Ďakujem aj za váš názor, pán poslanec. Dovolil som si na vás ilustrovať, že sú tu rôzne názory, pretože máte iný názor ako vaši predrečníci.
A, znova, prečo nevyhoviem vášmu pozmeňujúcemu návrhu. My sme prišli s podobným návrhom, aký ste predniesli dnes vy. A pôvodný návrh zákona mal veľmi podobné znenie. Ale výsledkom medzirezortného pripomienkového konania aj toho verejného pripomienkového konania, o ktorom som vám hovoril, že bolo aj za účasti verejnosti, aj za účasti tretieho sektora, bol práve ten kompromis, že sme intravilán nechali tak, ako je teraz, a iba dotkli sme sa len toho extravilánu, ktorý bude veľkou pomocou pre poľnohospodársky činné obyvateľstvo a ľudí, ktorí získavajú dotácie na svoje poľnohospodárske pozemky. A bola to požiadavka ministerstva pôdohospodárstva, aby sme im vyšli v ústrety, pretože 250 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy je v tejto chvíli postihnutých práve týmito náletovými drevinami a nemôžu na nich čerpať dotácie. Iba toto sa tým sledovalo a to je všetko a žiadne iné, ktoré tu spomínali neslušní ľudia, ktorí tu vystupovali, takéto pohnútky tam neboli.
Chcem vás požiadať, vážená snemovňa, o podporu tohto návrhu zákona, pretože po dlhej dobe prišiel minister a predložil zákon o ochrane prírody a bolo to ambíciou viacerých ministrov, ktorí boli predo mnou, a nikdy nedošlo k takémuto konsenzu, aj vzhľadom na to, o čom som hovoril pred chvíľou, že išlo to v takom synchróne aj s ministerstvom pôdohospodárstva a po dlhej dobe tu máme krok dopredu, čo sa týka ochrany prírody. Ja som počul aj počas týchto debát, aj dnes, aj pred mesiacom z úst, že je málo ambiciózny. Pohli sme sa toľko krokov dopredu, na čo bol kompromis z hľadiska zúčastnených strán. Ešte raz vám ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je najmä zabezpečenie plnenia programového vyhlásenia vlády, na základe ktorého sa zavádza súbor nástrojov na riešenie spôsobu, nahrádza obmedzenia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach, a upravujú sa aj ďalšie pravidlá vykonávania ochrany prírody a krajiny.
V návrhu zákona sa súčasne plní uznesenie vlády č. 793 z 11. novembra 2009 o stanovení postupu pri stanovení vyššieho verejného záujmu v súlade s čl. VI smernice Rady 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov, rastlín.
Na základe poznatkov a potrieb z praxe sa nastavujú nové pravidlá pre reguláciu nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov a nový postup pri vyhlasovaní chránených území, pričom kompetencia na ich vyhlasovanie prechádza z doterajších orgánov ochrany prírody na vládu Slovenskej republiky, a súčasne sa novelizujú časti zákona týkajúce sa najmä ochrany chránených živočíchov, ochrany drevín, výkonu štátneho dozoru a náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi.
V článku 2 sa po dohode s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky navrhuje úprava oslobodenia od správnych poplatkov v súvislosti s vyhotovovaním dokumentácie a zápisom osobitne chránených častí prírody a krajiny do katastra nehnuteľností a cieľom úprav navrhovaných v článkoch 4 a 5 je umožniť, aby výkon rozhodnutia orgánu štátnej správy, starostlivosti o životné prostredie na peňažné plnenie, ktoré je príjmom Environmentálneho fondu, uskutočňoval tento fond.
Verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do tretieho čítania.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V zásade v rozprave vystúpilo niekoľko poslancov a mám niekoľko aj poznámok k ich vystúpeniam, ale s takým zásadným prejavom vystúpil pán poslanec Muránsky a kritizoval tento zákon a vyjadril aj rôzne pochybnosti a isté aj, by som povedal, napadol ministerstvo a konkrétne aj ministra, že tu má záujem o nejakú monopolizáciu trhu alebo nejaké zvýhodňovanie niekoľkých skupín, či už výrobcov, dovozcov alebo nejakých subjektov na trhu. A ja skúsim, keď vy ste použili také prirovnanie, tak aj ja skúsim, pán poslanec, prirovnanie, že trafená hus zagágala. A vysvetlím tuná kolegom, ktorí nefungujú v odpadovom hospodárstve niekoľko rokov tak ako vy, ako to konkrétne v komodite baterky funguje dnes. Keď ste to otvorili, tak si to povedzme.
Dnes to v komodite baterky funguje asi, a akumulátory, funguje asi tak. Pán poslanec Kuffa býva v Kežmarku a jeho sused môže obchodovať s baterkami ako takými a zbiera vyradené baterky. A dajme tomu, že cez, cez kopec v Poľsku je niekto, kto spracováva tieto baterky. Je to možno 40 kilometrov, ale tento podnikateľ, sused pána Kuffu, nemôže odniesť tú baterku do Poľska, kde za ňu dostane viac peňazí a je mu to bližšie, on musí túto baterku, kolegyne a kolegovia, odniesť do Serede, pretože tak je u nás postavený zákon. Musí ju odniesť do Serede spracovať nejakému podnikateľovi na Slovensku, kde za ňu dostane menej peňazí, a navyše ju musí ešte 350 kilometrov niesť. A viete, prečo to tak u nás funguje? Pretože v roku 2005 pán poslanec Muránsky dal takú, taký pozmeňovací návrh do zákona, kde sa takto monopolizoval slovenský trh. A práve preto Slovenská republika, konkrétne v zastúpení ministerstva životného prostredia, už prehrala niekoľko sporov v objeme niekoľko miliónov eur, pretože sme monopolizovali európsky trh na Slovensku. A preto nemohli niektorí podnikatelia vyviesť svoj tovar mimo krajiny, lebo to museli dať spracovať v Seredi. Budeme sa hádať, pán Muránsky, o tom? Je to tak.
A teraz, napadli ste aj systém, ktorý pripravuje ministerstvo životného prostredia, a to, že dovozcovia a vývozcovia, ktorí sú zodpovední za odpad, si budú určovať, akým spôsobom s daným odpadom naložia. No, takto to funguje v zásade v celej Európe a my chceme niečo iné. Teda vy chcete niečo iné. A vy chcete niečo také, že chcete povedať, že keď sa ja napríklad chcem ísť niekam ostrihať, vy my chcete povedať, že kde sa mám ísť ja ostrihať za svoje peniaze. Keď som ja raz zodpovedný za odpad, že ho zneškodním, zlikvidujem, zrecyklujem alebo niečo s ním urobím, ja sa predsa rozhodnem, kde to dám urobiť. A keď Európa hovorí o tom, že znečisťovateľ platí, tak predsa rozhodne o tom, že akým spôsobom, a nesie za to zodpovednosť, pán Muránsky. Však ten dovozca a výrobca za ten odpad nesie zodpovednosť, že ho zlikviduje, nie spracovateľ odpadu, nie on nesie zodpovednosť, ten, kto ho doviezol alebo vyrobil. A on sa musí rozhodnúť o tom, že či použije taký napríklad obal, ktorý sa dá hneď recyklovať, alebo ho rovno použiť vo výrobe, alebo použije taký obal vo svojom výrobku, ktorý potom bude musieť spaľovať alebo odnášať na skládky. To je jeho rozhodnutie, za ktoré nesie zodpovednosť.
Funguje to teraz ako? Teraz to funguje tak, že vy zaplatíte, pán Kuffa, už som si vás vybral, nehnevajte sa, ale poviem príklad, idete do obchodu a kúpite si zubnú pastu a vy v tej cene, za ktorú dáte, ja neviem, za zubnú pastu 2,5 eura, zaplatíte recyklačný poplatok. A ten recyklačný poplatok zaplatíte výrobcovi alebo tomu obchodníkovi a ten za to odvedie svoje peniaze, teda tieto peniaze, tie recyklačné, do Recyklačného fondu. Viete, kto ovláda posledných 10 rokov Recyklačný fond? Šesť ľudí. A tí rozhodujú o tom, kam pôjdu peniaze z recyklácie. Je to tak, pán Muránsky? Asi áno. (Reakcia z pléna.)
Takže my chceme urobiť niečo iné. My chceme urobiť to, že peniaze, ktoré vy zaplatíte vo svojom výrobku, urobí, dostane výrobca alebo dovozca a on za to, že tieto peniaze získal, zodpovedá, že zlikviduje ten odpad, ktorý vznikol vám a komukoľvek inému, kto na Slovensku tento odpad, ten odpad vytvoril. Tak má byť nastavený systém. Výrobcovia a dovozcovia si budú zakladať kolektívne systémy. Nebudú vznikať ledabolo. Budú vznikať tak, že budú certifikované a certifikát dá ministerstvo životného prostredia. To nemôže byť hocikto, kto bude robiť tento kolektívny systém. A ten sa bude musieť postarať o to, aby zlikvidoval tento odpad, a bude sa musieť postarať o to ako podnikateľský subjekt, že to dá za najlepšiu cenu. Nedá to za monopolnú cenu nejakému človeku v Seredi alebo niekde inde. Predsa on bude rozmýšľať o tom, aby náklady, ktoré má spojené s odstránením alebo zneškodnením odpadu, boli čo najnižšie. To je celé, pán Muránsky.
Takže ešte ste tam hovorili o tom, že bola nejaká, nejaký list z českého protimonopolného úradu a že to naše rozhodovanie a to naše, to naše, ten náš zákon bude v rozpore s hospodárskou súťažou. Je zaujímavé, že sa k nášmu zákonu vyjadruje český protimonopolný úrad. Prečo ste to nedali na náš protimonopolný úrad? Však keď hovoríme o našom zákonodarstve, tak sme to mali, no tak ste to mali dať na náš protimonopolný úrad a možnože by vám povedal, že to je protizákonné alebo v rozpore s hospodárskou súťažou. Len ma to udivilo, že český, český protimonopolný úrad hovorí o našom zákonodarstve.
V každom prípade stojím za tým, čo sme predložili, je to transpozícia smernice, myslím si, že kompletná, a preto ešte sme potrebovali, a ja som sa celý čas netváril, že sme majstri sveta a že sme spadli z neba úplne učení, a došlo aj počas rokovaní v rámci výboru, aj v expertných skupinách k niektorým zmenám, ktoré sme možno nedomysleli, a potrebovali sme vylepšiť tento zákon, tak sme komunikovali aj s poslancami Národnej rady, a preto podporujem pozmeňovacie návrhy pána poslanca Puciho - aj jeden, aj druhý - aj pána poslanca Martvoňa a podporujem aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa síce priamo netýka nášho zákona, ale ktorý predložil pán poslanec Petrák. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá návrh zákona z dôvodu, že Európska komisia rozhodla vo vzťahu k Slovenskej republike o vydaní odôvodneného stanoviska pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o batériách a akumulátoroch.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím sa dosiahne efektívne nakladanie s použitými batériami a akumulátormi a minimalizuje sa tak negatívny vplyv batérií a akumulátorov na životné prostredie a prispeje sa k ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia.
V čl. II sa v súvislosti so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov batérií a akumulátorov mení aj zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
V čl. III sa novelizuje zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorým sa transponuje smernica Komisie z roku 2013/2 zo 7. februára 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 1 k smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov.
Ja verím, že predložený návrh poslanecká snemovňa schváli.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaným vládnym návrhom sa do zákona č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov dopĺňa princíp rozdelenia príjmov z poplatkov za uloženie odpadov pomerne, ak sa skládka odpadov alebo odkalisko nachádza v katastrálnom území viacerých obcí, a ustanovenie, ktoré umožňuje obci po splnení ustanovených podmienok použiť príjmy z poplatkov za uloženie odpadov aj na iný účel ako na odpadové hospodárstvo obce. Použitie týchto príjmov však musí byť na účely zlepšenia životného prostredia v obci.
Významnú zmenu, ktorú tento predkladaný materiál prináša, je určenie vybraných priemyselných odpadov, za ktoré sa navrhuje platiť vyšší poplatok za ich zneškodnenie skládkovaním oproti doteraz ustanovenej výške s cieľom odkloniť tieto vybrané odpady o zneškodňovaní skládkovaním, ktoré je stále ekonomicky výhodnejšie, a nasmerovať ich do iných zariadení na spracovanie odpadov, než na skládku odpadov.
Novela zákona a s ňou spojené čiastočné zvyšovanie poplatkov za skládkovanie odpadov je reakciou na tlak Európskej komisie na súčasnú nedostatočnú výšku týchto poplatkov v Slovenskej republike, ktorá patrí medzi najnižšie v rámci celej Európskej únie. V prípade, ak Komisia neuvidí snahu Slovenskej republiky o zvyšovanie poplatkov za skládkovanie, je reálne ohrozená podpora všetkých aktivít v oblasti odpadového hospodárstva zo štrukturálnych fondov na nasledujúce rozpočtové obdobie 2014 - 2020.
Vážený pán predseda, verím, že predložený vládny návrh zákona snemovňa schváli. Týmto som skončil úvodnú reč k druhému čítaniu. Ďakujem.