Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami.
Vládnym návrhom zákona sa aktualizuje terminológia súvisiaca s činnosťou vnútroštátneho správcu vychádzajúca z nového nariadenia komisie. Transponujú sa ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení smernica o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve. Aktualizujú sa ustanovenia, na ktoré je uplatniteľné nariadenie Komisie o určení práv používať medzinárodné kredity. Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré upravujú obchodovanie s emisnými kvótami znečisťujúcich látok, takzvaný systém obchodovania. Aktualizujú sa ustanovenia o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov v Slovenskej republike, takzvaná schéma obchodovania, a aktualizujú sa ustanovenia týkajúce sa kompetencií orgánov miestnej štátnej správy podľa reformy verejnej správy.
V čl. II sa mení živnostenský zákon v časti viazanej živnosti a v čl. III sa mení zákon o správnych poplatkoch v súvislosti s prechodom na systém akreditácie overovateľov. A v čl. IV sa novelizuje zákon o Environmentálnom fonde.
Verím, že tento vládny návrh zákona podporíte a posuniete do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, ani v zásade neviem, kde mám začať, pretože poslanci opozície dokážu aj z burzy cenných papierov urobiť blšák. Aj z témy ústavnej ochrany vody dokážu urobiť obchod. Dokážu takúto tému nepodporiť. Pred dvoma mesiacmi tvrdili niečo a tu sme ich jasne pristihli. Povedali, že vodu chceme predávať, vodu chceme privatizovať, vodu chceme licencovať, a keď prídeme s návrhom, že ju chceme chrániť v ústave, počul som tu asi 20 dôvodov, prečo sa to nedá, prečo to nepodporia.
Pani Mezenská podpisy zbierala po uliciach, jak treba chrániť vodu. Nepodporí ústavu. Pán Huba, ale to uňho to nie je nič neobvyklé, pretože on nehlasoval ani za zákaz ťažby uránu, on nesúhlasil ani s výstavbou Gabčíkova, čiže vôbec sa nedivím, že nepodporí zákaz vývozu vody v ústave.
A potom tu bol pán Chren, ktorý povedal, že napriek tomu ideme vyvážať tú vodu. Pán Chren, vy robte niečo so svojou osobnostnou integritou, pretože vy máte asi nejaký problém. Ja viem, že už ste v štvrtej strane toto volebné obdobie. Ako máte problém, najprv ste boli v SaS-ke, potom ste boli v NOVE, potom v nejakej Dohode, teraz neviem, či ste v skutočnom sneme, či kde ste, ale to je vaša vec, len ako nezmysly a táraniny. Súhlasím, môžete to povedať, máte tu slobodu prejavu, je demokracia, všetko, ale nezavádzajte ľudí. Prešlo to niekoľkými ustanovizňami, legislatívnou radou vlády a neviem čím všetkým, a vy ste na to prišli. Vy ste geniálny, ale napriek tomu si myslím, že voda, hoci už mi pán Muránsky sa snažil navrhnúť obchod, že poďte so mnou obchodovať, ako tú ústavu podporíme, a poďme urobiť obchod s tou vodou a verím pozitívne a verím v to, že sú tu poslanci, ktorí chcú chrániť vodu v ústave a podporia tento návrh, a stretneme sa tu takto pri druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na predchádzajúcej schôdzi prerokovala Národná rada Slovenskej republiky v prvom čítaní návrh novely zákona o vodách. Dôvodov na jeho predloženie bolo niekoľko a jedným z nich bola aj snaha vlády ochrániť vodné zdroje nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky a zadefinovať vodu ako strategickú surovinu. Vychádzali sme z názoru, že súčasná úprava v zákone o vodách neposkytuje účinnú ochranu vode pred jej prípadným vývozom z územia Slovenskej republiky, a dal som aj niekoľko vecných príkladov, a neposkytuje žiadnym štátnym orgánom dostatočné právomoci na prísnu reguláciu či dokonca zákaz takéhoto vývozu.
O návrhu novely zákona o vodách sa na predchádzajúcej schôdzi konala dvojdňová rozprava. Počas nej sme si vypočuli mnoho argumentov, ale musím povedať, že aj mnoho poloprávd, neprávd, dezinformácií a pseudoargumentov. Počas rozpravy o návrhu zákona, ktorým sa podmienky cezhraničnej prepravy vody v porovnaní so súčasným stavom výrazne sprísňovali, sme boli obviňovaní, že práve týmto návrhom zákona chceme vývoz vody umožniť. Dokonca boli opakovane podávané návrhy, aby bol tento návrh zákona z rokovania Národnej rady vzatý späť. Vzatie návrhu zákona späť ale znamená ponechanie súčasného právneho stavu, teda stavu, ktorý vodné zdroje nechráni. Zdá sa, že práve toto bolo cieľom tých, ktorí tak vehementne proti novele zákona o vodách, proti nemu zaútočili. Ponechanie súčasného stavu im zjavne vyhovuje. Vláda sa ale nedala celou tou záplavou neprávd a dezinformácií odradiť a pokračuje vo svojej snahe ochrániť vodu a jej zdroje pre súčasnú, ale najmä pre nasledujúce generácie. Aby boli vyvrátené akékoľvek pochybnosti o úmysloch vlády, predkladám z jej poverenia na rokovanie Národnej rady návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Dôvodom pre navrhovaný vstup do základného zákona štátu je potreba zabezpečiť zvýšenú ústavnú ochranu vode a vodným zdrojom nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky.
Som si vedomý toho, že iba pred niekoľkými dňami nadobudla účinnosť ostatná novela ústavy. K návrhu na novelizáciu ústavy pristupujeme s náležitým rešpektom a úctou, ako si základný zákon tohto štátu zaslúži. Domnievame sa ale, že téma vody a téma ochrany vody je tak významná, že strategické rozhodnutia Slovenskej republiky týkajúce sa tejto suroviny majú svoje miesto a opodstatnenie v ústave. Navrhujem, aby bola vode poskytnutá zvýšená ochrana v tom, že ústava stanoví zákaz prepravy vody odobratej z vodných zdrojov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, a to zariadeniami určenými na veľkokapacitnú prepravu vody, teda potrubiami a dopravnými prostriedkami. Voda, ktorá bude odobratá z vodných zdrojov na území Slovenskej republiky, bude primárne určená na pokrytie potrieb Slovenskej republiky a jej občanov.
Súčasne návrh ústavy, teda návrh novely ústavy upravuje dve výnimky z tohto zákazu prepravy vody, a to výnimku na prepravu vody balenej na území Slovenskej republiky, čo je výnimka tak v prospech domáceho spotrebiteľského priemyslu, ale aj obyvateľov v rámci ich cezhraničnej turistiky; a taktiež výnimku na vodu poskytovanú ako materiálnu humanitárnu pomoc. Podrobnosti k tejto druhej výnimke spočívajúce najmä v stanovení podmienky neohrozenia domáceho zásobovania vodou stanoví zákon o vodách.
Verím, že návrh novely ústavy v prvom čítaní podporíte.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám všetkým dobrý deň. Hlavným dôvodom predloženia návrhu novely zákona je vyriešenie formálneho oznámenia Európskej komisie z roku 2013.
Upozornenie sa týkalo nedostatočného prepojenia procesu posudzovania s následnými povoľovacími konaniami podľa iných zákonov a účasti verejnosti v týchto konaniach. Návrh novely bol prerokovaný so zástupcami Európskej komisie. Návrh zákona prepája posudzovanie s povoľovaním činnosti tak, aby nedochádzalo v priebehu povoľovacieho konania k takým zmenám, ktoré by neboli posúdené v zmysle smernice EIA. Zároveň sa zabezpečuje právo verejnosti na vyjadrenie sa ako k podkladom povolenia, ako aj právo na súdny prieskum správnych rozhodnutí. Povolenia vydávané v rámci posudzovania vplyvov budú rozhodnutiami vydávanými v správnom konaní. V prípade nezabezpečenia celého súboru uvedených skutočností hrozí Slovensku súdny spor a možné ekonomické sankcie. Predložený materiál je zákonom, ktorého prijatie predpokladá jedna z ex ante kondicionalít, teda podmienok, ktoré musí členský štát Európskej únie splniť, aby mohol čerpať peniaze z fondov Európskej únie pre ďalšie programovacie obdobie.
Novela zákona o EIA novelizuje v nadväznosti na vykonané zmeny aj ďalšie zákony, a to stavebný zákon, banský zákon, atómový zákon a zákon o ochrane prírody a krajiny. Navrhované zmeny riešia požiadavky uvedené vo formálnom oznámení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Verím, že návrh zákona schválite v prvom čítaní.
Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, týždeň diskutujeme v tejto snemovni o vode. Vláda Roberta Fica, ktorá získala mandát v roku 2012, si v programovom vyhlásení vlády dala, že bude ochraňovať vodu ako základnú zložku prírody a bude sa starať o to, aby jej bolo dostatok aj pre ďalšie generácie. Prvýkrát v histórii sme v roku 2012 mali výjazdové rokovanie vlády, ktoré sme zamerali čisto na vodu. A prvýkrát v histórii Slovenska v zákone, ktorý momentálne prejednávame, povyšujeme vodu na strategickú surovinu. To ešte nikto predtým neurobil, nikto sa nevenoval vode, doteraz za dvadsať rokov, čo tu je novodobá história Slovenskej republiky. My sme tu si vypočuli za tieto dni všetko možné: urážky, hystériu, strašenie ľudí s tým, že sme boli obvinení, že ideme privatizovať vodu.
Skúsim najprv povedať, aký je a aký je stav legislatívy, čo sa týka vody, s čím sme prišli a ako prebiehala diskusia. V tejto chvíli prevod a preprava vody cez hranice nie je upravená v žiadnom zákone. To znamená, že v prípade, že niekto, kto má záujem obchodovať s vodou, môže prísť a na okresnej úrovni po vybavovaní povolení môže vodu vyvážať - či cez cisternu, alebo keď natiahne potrubie, vie ju vyvážať za hranice. Nie je pravdou, je klamstvom povedať, že to tak nie je a že to chráni ústava a podobné veci. Ústava chráni podzemnú vodu. Ak sa podzemná voda oddelí od zdroja, stáva sa vodou, ktorá sa môže stať tovarom. Je to tak.
My sme prišli s tým, že chceme túto vodu chrániť. Z mojich úst ste nikdy nepočuli slovo, že ju ideme privatizovať, že s ňou ideme kšeftovať. O tejto, o týchto veciach hovorí len opozícia, ktorá s tým má dobré skúsenosti. My sme povedali, že ideme vodu chrániť a - aby o obchodovaní s vodou nerozhodoval úradník na regionálnej úrovni - bude mať vláda právo zakázať vývoz vody. Bude mať vláda právo zakázať vývoz vody. Niekomu sme šliapli na otlak. Opozícia nehovorí, opozícia nehovorí, že zakážte vývoz vody. Stiahnite zákon, aby platili súčasné pravidlá. Aby platili súčasné pravidlá, teda aby o vode rozhodoval regionálny úradník. Nie aby to išlo transparentným spôsobom cez pripomienkové konania, nakoniec rozhodnutím vlády, aby vláda mala tú ručnú brzdu a zakázala vývoz vody, opozícia hovorí, vráťte zákon naspäť, stiahnite zákon, aby platili súčasné pravidlá. Že zákon je zlý.
Čiže súčasné pravidlá sú také, že regionálny úradník, my prídeme s tým, že vláda, vláda nie je dostatočne transparentná, hoci o dva roky môže byť úplne iná vláda, ani tá nebude transparentná, žiadna nebude transparentná. Stiahnite zákon a vráťte to do súčasných podmienok. To znamená regionálny úradník. Čo, kde sme vás vyrušili? Koho tu hájite? Nejaké záujmy.
Vláda by mala mať právo zakázať vývoz vody. Dobre, včera sme sa rozhodli, aby sme ešte viac podporili túto myšlienku a aby sme ukázali, o čo opozícii naozaj ide, že jej nejde o vodu, jej ide o to, aby sa stiahol zákon. Sme sa rozhodli, že prídeme s novelou ústavy a vývoz vody zakážeme priamo v ústave. Ešte sme ani v zásade nenaformulovali, ako to bude vyzerať, opozícia vie, že to nepodporí. Ona nepodporí zákaz vody v ústave. Už vie teraz. Okrem pána Hlinu, ktorý povedal, že keď to bude naformulované, tak sa na to pozrie, prečíta a potom sa rozhodne, či podporí. Ale, pardon, časť opozície už určite vie, že to nepodporí, dokonca SDKÚ ide teraz o tom robiť tlačovku, že oni to nepodporia. Takže o čo tu ide? Chceme naozaj vodu chrániť, alebo s ňou kupčiť? A kto s ňou chce kupčiť? Tí, ktorí zvyšujú pravidlá, sprísňujú pravidlá, dokonca prídu s tým, že zakážme vývoz vody v ústave, alebo tí, ktorí chcú, aby sa vrátil zákon do súčasných podmienok? Veľmi jednoduchá otázka. Týmto zákonom chceme chrániť vodu pre ďalšie generácie. Máme jej dosť, ale aby jej mali dosť aj ďalšie generácie, pretože keď si vodu nebudeme chrániť, už tu nič neostane.
Včera som počul pána Kaníka a škoda, že tu nie je pani Mezenská, pretože oni si vytvorili taký vzájomný spor o tom, že kto ako privatizoval, a pán Kaník privati..., hovoril, my sme nič neprivatizovali, a menšinové podiely, všetky strategické podniky, všetky strategické podniky, na ktorých sa vzťahoval zákon 92/1991 o veľkej privatizácii sprivatizovala Dzurindova vláda. Prvá, druhá. 49-percentné podiely menšinové s manažérskymi právomocami. Štát nemal žiadnu kontrolu, mal 51 % v týchto podnikoch a nemal v nich žiadnu kontrolu, toto je vaša privatizácia! Obviňovať (potlesk), obviňovať našu vládu z privatizácie vody je hulvátske a strašenie ľudí. Nič iné. Ešte šťastie, že ľudia vidia, komu o čo ide. A majú s vami dobré skúsenosti.
Vrátim sa aj k vecným veciam tohto zákona a zodpoviem aj niektoré vecné otázky, ktoré tu boli nastolené, pretože, samozrejme, zákon prináša aj niekoľko, okrem toho, že chceme zakázať ten vývoz vody, prináša aj niektoré vecné opatrenia, ktoré v zákone meníme, lebo od roku 2004 platia, nenovelizovali sme ten zákon doteraz. Opäť prišla hystéria, ale to len preto, lebo niektorí zákon nečítajú, len niečo si prečítajú v novinách a už hovoria, ako ovládajú celý zákon. Prišla hystéria, že my ideme spoplatňovať výrobcu minerálok. Len si trebalo naštudovať dobre, bolo tam z toho nariadenia odkaz na iný odkaz, ale úplne jasné. V prípade, že by sa minerálna voda vyvážala cisternou alebo potrubím, tak tí, ktorí to budú priamo z prameňa robiť, budú spoplatnení 200 eurami za kubík. Keď prejde návrh záko..., návrh v ústave, už takáto alternatíva nebude, pretože sa nebude vyvážať minerálka ani cisternou, ani potrubím, len balená voda, len zbalená minerálna alebo stolová voda.
Mali sme príklad veľmi jasný. Presne sa týkal takejto minerálky a ja som ho tu presne popísal. Podnikateľ si našiel, z Poľska, si našiel zdroj v obci Legnava medzi Starou Ľubovňou a Bardejovom, prišiel k prameňu a požiadal úrady o to, aby mohol túto vodu čerpať a potrubím vyvážať do Poľska, nebolo to za našej vlády, bolo to za vlády Ivety Radičovej, kedy bol ministrom životného prostredia pán Nagy. Pán József Nagy zo strany MOST - HÍD. A chcem byť spravodlivý, a preto to poviem vecne, ako to bolo. Pán József Nagy sa o tejto veci dozvedel úplnou náhodou, pretože minerálne vody nie sú pojednávané v zákone o vodách, ale v zákone o liečivých vodách, ktoré má v gescii ministerstvo zdravotníctva. Pán József Nagy ako minister životného prostredia sa o tomto dozvedel len preto, lebo ten vodovod sa má, mal, sa bude ťahať popod rieku Poprad a my ako správca tokov sme sa mali vyjadriť k tomu, či s tým súhlasíme, aby sa ten vodovod, respektíve ten produktovod, ktorý bude ťahať tú minerálnu vodu do Poľska, môže viesť popod rieku Poprad. Takýto príklad ešte nebol v histórii Slovenska, preto sa pán József Nagy obrátil na Úrad vlády, aby vyložili mu medzinárodnú, medzinárodné právo a právo Európskej únie, a Úrad vlády mu, žiaľ, povedal, že bude musieť povoliť takýto, takýto produktovod alebo takýto vodovod, takúto rúru, takéto potrubie. Obrátil sa na nášho kolegu pána Hrušovského, vtedy predsedu Národnej rady, a ten mu povedal listom, mám ho k dispozícii, keď bude záujem, že, žiaľ, takéto opatrenia alebo riešenie takejto situácie zákon nepojednáva, to znamená, je diera v zákone a upravte zákon. To bolo začiatkom roku 2012. Upravte zákon, pretože v zásade povedal, táto voda sa dá vyviesť zo Slovenská, táto voda bez toho, aby o tom, aj keď vláda nechce, sa dá vyviesť do Poľska a nemáte to ošetrené v zákone. Ja si myslím, že, to som ani nenapísal ja, to napísal pán Hrušovský a asi by ste ťažko obviňovali pána Hrušovského, že mu ide o obchodovanie s vodou.
Ďalším príkladom je zavlažovanie. Ja súhlasím s tým, že zavlažovanie prebiehalo aj v minulom roku, pán Kuffa. Ja som nepovedal, že neprebiehalo alebo že sa nezavlažovalo, len štatisticky bolo vykázané, že na zavlažovanie sa použilo nula kubíkov vody. My sme v jednaní s Európskou komisiou rokovali o tom, aby na roky 2014 až 2020 prišlo na Slovensko 15,3 miliardy eur. A Európska komisia nám dá prostriedky z európskych fondov na roky 2014 až 2020 a dala si nejaké podmienky. Tie podmienky sa nazývajú ex ante condicionality. A jednou z týchto podmienok bolo podľa európskej smernice o vodách, že keď chcete od nás 15,3 miliardy eur, tak musíte spoplatniť zavlažovanie vody. Musíte spoplatniť. My keď chceme dostať 15,3 miliardy eur, tak budeme musieť spoplatniť zavlažovanie, pretože nám neprejde operačný program, celá partnerská dohoda, medzi ktoré patrí aj program rozvoja vidieka, z ktorého môžu poľnohospodári čerpať prostriedky na svoju podporu. To znamená, celé toto opatrenie, ktoré my potom v nariadení vlády vyšpecifikujeme - a už sme sa dohodli s poľnohospodármi, že to bude 0,1 centa za meter kubický -, vyšpecifikujeme nariadenie vlády, keď prijmeme tento zákon, bude platné od 1. 1. 2017 a zaťaží to poľnohospodárov 0,5 eura na hektár.
Ja nie som poľnohospodár, ja neviem, či je to veľa alebo málo, nerád dávam poplatky. Ale keď na jednej strane vidím 15,3 miliardy eur program rozvoja vidieka možnosť čerpania dotácií pre poľnohospodárov a podmienka tuná na druhej strane je, že chceme spoplatniť zavlažovanie, pretože je to v smernici a Únia nás tlačí do toho, pretože poľnohospodári, žiaľ, sú jedni z najväčších znečisťovateľov vôd, a ja súhlasím s tým, že je kolobeh vody v prírode a všetkého, ale na tom poli sa, žiaľ, nachádzajú aj chémia, aj rôzne ropné látky a podobne, znečisťuje sa tá voda a pre udržiavanie vôd tento poplatok musíme na základe smernice Európskej únie zaviesť. Nemusíme, ale potom ona povie, no 15,3 miliardy eur my vám nedáme, lebo ste túto podmienku nesplnili.
Zaujímavé je, a obrátim sa teraz na pána predsedu Bugára, ktorý kritizoval tento zákon, že je zlý a podobne. V zásade, keď ste fungovali ako koalícia, tak vaša strana vždy mala ministra životného prostredia a väčšinou aj pôdohospodárstva, tu mi kolega hovorí. Nikdy ste žiadnym spôsobom v zákone o vodách neriešili vedenie ropovodu cez Žitný ostrov. My prvýkrát v tomto zákone zakazujeme vedenie ropovodu cez Žitný ostrov. Čakal som takú, viete, takú, aspoň takú beťársku česť od vás, že pochválite ministra, dobrý krok, chránime spodné vody Žitného ostrova, najväčšej zásobárne pitnej vody na Slovensku. Nič. Vy ste to nevyriešili nijak.
To je jedno z ďalších opatrení, ktoré tento zákon prináša, udržiavať kvalitnú, kvalitný stav pitnej vody na Slovensku. My navrhneme, aby sa zmenil článok ústavy, kde zakážeme vývoz pitnej, minerálnej a geotermálnej vody do zahraničia s výnimkou mimoriadnych živelných, mimoriadnych živelných a katastrofických scenárov a zároveň aby tí, ktorí vyrábajú minerálnu vodu, balia minerálnu vodu alebo stolovú vodu na Slovensku, mohli naďalej exportovať túto vodu, lebo je kvalitná a dobrá, a tento návrh predstavíme, predpokladám, niekedy budúci týždeň. Ja požiadam poslancov Národnej rady, aby prerokovaný zákon schválili v prvom čítaní, prídeme s návrhom zmeny ústavy a podľa toho, akým spôsobom dosiahneme schválenie ústavy, upravíme v druhom čítaní znenie zákona o vodách. Dávam možnosť aj predstaviteľom opozície, aby zakázali vývoz vody zo Slovenska v ústave, voda je naša najvzácnejšia surovina, ktorú musíme chrániť pre ďalšie generácie a keďže je to jedna zo zložiek životného prostredia, myslím si, že si zaslúži mať aj miesto v ústave.
Vyzývam vás, aby ste podporili zmenu ústavy s tým, že pre ďalšie generácie zachováme toto najvzácnejšie bohatstvo.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám príjemný dobrý deň. Už skoro týždeň na tejto pôde rokujeme o novele zákona o vodách. Jeho hlavným cieľom, a od začiatku sme to tvrdili, je výhradne ochrana našej pitnej vody. A to, vláda to, že má záujem chrániť zdroje našej pitnej vody, chrániť životné prostredie, jednak deklarovala v programovom vyhlásení vlády, prvýkrát v histórii Slovenska venovala jedno rokovanie vlády v októbri roku 2012 výhradne téme voda pri 20. výročí prehradenia Gabčíkova a historicky prvýkrát od vzniku Slovenskej republiky je to táto vláda, ktorá s témou vody ako strategickej suroviny prišla.
Musím povedať, že som veľmi prekvapený, ako túto tému hrubým spôsobom zneužili niektorí poslanci opozície. Je neuveriteľné, že pri snahe o preventívnu ochranu vody musíme od opozičných poslancov počúvať o strašení, o vymyslenej hystérii, ako ideme vypredávať vodu za hranice. Rezolútne odmietam akékoľvek nezmyselné konštrukcie o obchodovaní s vodou. A jediný, kto tu o obchodovaní s vodou hovorí, je opozícia. Faktom je, že voda a vodu je v súčasnosti možné vyviesť bez obmedzení, respektíve na základe rozhodnutia úradníka na okresnej úrovni. Preto sme sa rozhodli, že budeme konať razantne. Určite ste dnes postrehli našu tlačovú konferenciu s pánom predsedom vlády, kedy navrhneme novelu ústavy a v ústave zakážeme vývoz vody za hranice. Voda a jej ochrana je prioritným cieľom vlády Slovenskej republiky. Vždy to tak bolo a bude to tak naďalej. (Potlesk.)
Ústava je základný zákon štátu a vodu považujeme za tak dôležité národné bohatstvo všetkých občanov Slovenska, že si ústavnú ochranu pred jej vývozom zaslúži. Považujem to za transparentné, čestné a otvorené. Týmto návrhom chcem súčasne potvrdiť, že od začiatku sme mali záujem zakázať špekulácie s vývozom vody. (Potlesk.) Pokiaľ si nebudeme chrániť dostatočne našu vodu, naše národné bohatstvo, čo nám už v tomto štáte ostane? Ochrana ústavou je najsilnejšia možná právna ochrana.
Tento zákaz sa nebude týkať vody balenej, teda výrobcovia minerálok alebo stolovej vody môžu byť kľudní. Takisto sa zákaz nebude týkať prípadov mimoriadnych situácií, živelných pohrôm alebo bezpečnostného ohrozenia.
Počas diskusie aj v reakcii na dnešné oznámenia, že budeme vodu chrániť ústavou, však nadobúdam čoraz väčšie presvedčenie, že opozícia chce, aby platil zákon v súčasnej podobe. Ona nehovorí o zákaze. Ona hovorí, aby sme vrátili späť zákon. Ona nehovorí, aby sme zakázali vývoz vody, ona vyzýva, aby zákon platil v súčasnej podobe. To znamená, aby o vývoze vody rozhodoval úradník na okresnej úrovni. (Potlesk.)
Ak ide zákonodarcom z opozície skutočne o snahu vodu chrániť, nebudú mať žiadny problém zahlasovať za zmenu ústavy a zakázať vývoz vody priamo v nej. V opačnom prípade sa len potvrdia moje slová, že išlo len o politikárčenie a niekomu sme chceli narušiť vážny kšeft. (Smiech a hluk v sále.) Myslím si, myslím si, ešte raz pýtam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Kľud, páni poslanci, prosím vás! (Reakcie z pléna.) Kľud v miestnosti. Pán poslanec Hlina, nevykrikujte! Slovo má pán minister. Môžete reagovať faktickou poznámkou.

Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
Na zmenu ústavy je potrebných 90 hlasov a predpokladám, že sa nájdu hlasy z opozície, ktoré tento náš návrh zmeny ústavy podporia.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som. (Potlesk.)

Neviem, či to bolo konštatovanie alebo otázka, pán poslanec, ale v žiadnom prípade to nebude určovať ÚRSO. Je to určené nariadením vlády ako fixná suma. Ako fixný, fixná sadzba. Nie ÚRSO, ÚRSO určuje cenu vody pre domácnosti, pitnej vody. To je, to je, čo má v kompetencii ÚRSO, a to, či sa to dalo vyjednať alebo nedalo, určite, keď ste hovorili, že ste sa zúčastňovali takýchto rokovaní, isto viete, ako prebiehajú rokovania s Európskou komisiou, a keď vám to dá ako podmienku, ako jednu z ex ante kondicionalít pre schválenie partnerskej dohody, tak určite nemala vláda záujem spoplatniť vodu pre poľnohospodárov a si, si nemyslite, že toto mala vláda záujem, keď je to jej jedna z podmienok Európskej komisie pre schválenie 15,3 mld. eur, tak sme pristúpili k tejto dohode a budú to musieť urobiť všetky okolité krajiny, ktoré budú čerpať prostriedky z európskych fondov.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň a ďakujem zároveň za otázku od pána poslanca.
Keďže som vás tu videl aj včera, takže som si vedomý, že asi ste boli a zúčastnili ste sa rokovania o novele zákona o vodách, kde som sa už snažil túto problematiku vysvetliť, ale ešte raz sa k nej vrátim a vysvetlím, prečo sme museli zaviesť alebo prečo budeme musieť zaviesť spoplatňovanie zavlažovania pre našich farmárov a poľnohospodárov.
Ako isto viete, Slovenská republika sa uchádza v rámci programovacieho obdobia v rokoch 2014 až 2020 v rámci partnerskej dohody o 15,3 mld. eur z európskych fondov. Európska únia, aby nám poskytla tieto zdroje, si dala podmienky tzv. ex ante kondicionality a jednou z tých ex ante kondicionalít je, aby sme zaviedli spoplatnenie zavlažovania. Návrh na spoplatnenie odberov na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy sa však nebude riešiť už teraz a v rámci tohto zákona, v rámci tohto zákona sa spoplatnenie odobratej vody na závlahy sa vypustí iba zo súčasne platných výnimiek zo spoplatnenia. Celé toto budeme riešiť nariadením vlády č. 755/2004, v ktorom bude stanovená sadzba poplatku za jeden kubický meter, to znamená za tisíc litrov a ten navrhovaný poplatok bude 0,1 cent za kubický meter a platný by myl byť ten zákon od 1. 1. 2017 s tým, že my sme najprv pôvodne navrhovali jeden cent, bude to až, bude to 0,1 centa a diskutovali sme na túto tému aj s poľnohospodármi posledné dva týždne, dohodli sme sa, že takýmto spôsobom to upravíme. Musíme vyjsť v ústrety Európskej komisii, pretože ani program rozvoja vidieka by sa nedal podporiť potom z európskych fondov, takže je to také, by som povedal, win-win positio.
Chcem povedať ešte toľko, že liečivé vody ani termálne pramene nebudú spoplatňované na Slovensku. Včera sme o tom dlho diskutovali a v nariadení vlády, o ktorom som pred chvíľou hovoril, sa spoplatňovanie bude týkať len vody, ktorá bude vyvezená za hranice v cisternách alebo potrubím.
Skončil som. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja tu už od rána od deviatej počúvam vaše vystúpenia. A počúvam ich pozorne. A môžem konštatovať, že možno okrem pána poslanca Mičovského, pána poslanca Hubu ani jeden z vás ten zákon nečítal, pretože inak by ste nehovorili o veciach, ktoré v tom zákone nie sú.
Poďme od konca, začnem pánom poslancom Novotným. Pán poslanec Novotný, o akých licenciách rozprávate? Povedzte mi jednu zmienku o licencii v zákone. Vláda ide zakázať vývoz vody. Ani ste si neprečítali ten zákon. Hovoríte o tom, že pán Simon hovorí a že vy máte chatu na Borši či kde, tam z Bodrogu budú ľudia. Čo sa zmenilo na tom? Platí to isté ustanovenie, ako platilo v predchádzajúcom zákone. Nezmenili sme tu nič, ani objemy vody, 15 000 kubíkov ročne zadarmo.
Budem sa obracať na pána Mičovského, pretože ja ho považujem za dôstojného pána. Preto sa mu čudujem, že ráno tuná sa nesprával až tak dôstojne. Ale čítal ten zákon. A keďže ho čítal, tak aj vo svojom vystúpení spomenul, že vláda bude mať kompetenciu zakázať vývoz vody. To ste povedali vo svojom vystúpení. A to oceňujem, pretože ste to presne pomenovali. A presne ste pomenovali napríklad aj tie poplatky, ktoré pánovi Hlinovi nie sú jasné. A keď budete s ním mať trpezlivosť, tak skúste mu to vysvetliť, lebo je to ťažké niekedy.
Cieľom tohto zákona je v maximálne možnej miere v medziach pravidiel Európskej únie zabrániť nekontrolovateľnému a neobmedzenému vývozu vody ako strategickej suroviny, to ešte raz hovorím a to je jediné hodnotné, pán Novotný, čo ste povedali vo svojom vystúpení, pretože táto vláda prvýkrát historicky, a máte to v článku I tohto zákona, povyšuje vodu na strategickú surovinu.
Pán Kaník, kde ste videli licencie?
Naším prioritným zámerom je zachovať vodu pre potrebu občana. Zavádzate a klamete, ak tvrdíte, že súčasná platná legislatíva chráni vodu pred jej vývozom do zahraničia. Klamete, pretože to tak nie je, máme konkrétne prípady. Hovoril som o Legnave. Ani jediné ustanovenie národnej legislatívy v súčasnosti nezakazuje ani nereguluje vývoz vody za hranice štátu. Aj v tomto prípade, ešte raz hovorím, platí, že čo nie je zakázané alebo inak upravené, je povolené.
Navyše, Slovenská republika pred vstupom do Európskej únie sa zaviazala plniť podmienky pre členské štáty Európskej únie vrátane voľného pohybu tovaru a služieb a dodržiavať pravidlá vnútorného trhu Európskej únie, čo hovorí aj Zmluva o fungovaní Európskej únie. Podľa výkladov expertov na právo Európskej únie je voda tovarom. Žiaľ, je to tak. Keďže má nespochybniteľnú hodnotu, vyjadriteľnú v peniazoch, v dôsledku čoho sa môže stať predmetom obchodnej transakcie, žiaľ, je to tak. Európska komisia v reakcii na petíciu občanov „Voda a sanitácia sú ľudské práva" hovorí, že voda je tovarom.
Európska komisia výlučne deklaruje právo na vodu pre všetkých. A vlastnícke vzťahy k vodohospodárskym službám, teda k výrobe a dodávke pitnej vody a odvádzaniu a čisteniu odpadových vôd ponecháva na rozhodnutí členských štátov, či budú tieto služby zabezpečované štátnymi, súkromnými alebo kombinovanými spoločnosťami.
Európska komisia vo svojej deklarácii nerieši nakladanie členského štátu s vodou odobratou z vodných zdrojov. My to chceme zakázať. Som presvedčený, že túto deklaráciu sa snažia niektorí zneužiť a nesprávne interpretovať. Sú to tí, ktorí bránia zaviesť vláde legislatívne pravidlá na zamedzenie bezmedzného vývozu vody.
Koho zastupujete, pán Novotný, keď bránite vláde robiť kontrolu a zakázať vývoz vody. Vy chcete ponechať tie ustanovenia tak, ako platia dnes. Dnes to môže vyviezť ktokoľvek, kto má prístup k zdroju. Koho zastupujete? Už máte pripravených nejakých exportérov? (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec Chren, vy pre mňa nie ste žiadna morálna autorita, aby ste mne tu vstupovali do svedomia. Veď vy ste boli ten na ministerstve hospodárstva, ktorého premiérka Radičová odvolala za korupčné správanie, lebo dal dotácie svojej firme. Vy mňa chcete moralizovať? Kto ste vy?
Ešte raz chcem pripomenúť, že pravdou je, že podľa zákona o vodách sa povolenie na odber vody vydáva na konkrétny účel. Ak je povolenie vydané na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou bez lokalizácie, zásobovaným obyvateľom môže byť občan ktoréhokoľvek štátu Európskej únie, to je dnešná dikcia zákona ktoréhokoľvek, čiže aj cez hranice, či cisternou, či vodovodom. Jeho zámerom, ešte raz, je zamedziť vyvážať vodu odobratú z územia Slovenskej republiky za hranice štátu.
Vrátim sa k rámcovej smernici. Rámcová smernica o vode nerieši v žiadnom článku predaj vody za hranice štátu, dokonca nerieši ani to, či voda je alebo nie je tovarom alebo obchodovateľnou komunitou. Preambula je prehlásenie, ktoré sa netransponuje do národnej legislatívy.
A voda vo svojom prírodnom prostredí, súhlasím s tým a už som to dnes povedal, hlásim sa k tomu, je prírodným zdrojom a naším národným bohatstvom a podľa článku 4 ústavy je majetkom Slovenskej republiky, nič sa na tom nemení, pani Mezenská. Voda je vlastníctvom Slovenskej republiky, prírodným bohatstvom, strategickou surovinou.
Pán poslanec Huba spomínal Koncepciu na ochranu vodných zdrojov Európy. To je dokument Európskej komisie, ktorý hovorí o obchodovaní s vodou ako o nástroji, ktorý by mohol pomôcť zlepšiť efektívnosť využívania vody a prekonať jej nedostatok. A navrhuje vypracovať usmernenie k spoločnej implementačnej stratégii pri podpore rozvoja obchodovania s vodou. Čiže pán poslanec Huba prečítal nielen prvú časť, ale aj druhú časť. A hovorí o potrebe vhodného riadenia a udržania vodného hospodárstva na regionálnej aj cezhraničnej úrovni prostredníctvom prepojenia vodohospodárstva a bezpečnosti.
My ideme zakazovať vývoz vody, počul som často. A to je presne také povrchné, pán poslanec Novotný. To je také typické vaše povrchné, že nie sú dostatočné informácie o tom, koľko máme vody a aké sú bilancie a koľko je alebo nie je k dispozícii vody. Sedem minút mi to trvalo, kým som si nalistoval stránku SHMÚ a urobil som si taký rešeršík malý. Hovorí o využiteľných množstvách vôd na Slovensku. My vody všeobecne rozlišujeme na vody podzemné a na povrchové. Podkladovým materiálom pre stanovenie reálnych aktuálnych disponibilných kvantitatívnych množstiev podzemných vôd na národnej úrovni je v súčasnosti na Slovensku takzvaná „Vodohospodárska bilancia množstva podzemnej vody“, vydávaná každoročne, pán poslanec Novotný, Slovenským hydrometeorologickým ústavom v Bratislave.
Pán poslanec Mičovský, to je tá autorita, ktorá môže stanoviť, koľko vody máme.
SHMÚ zhromažďuje a aktualizuje dostupné informácie o vyčíslených množstvách podzemných vôd, zdrojoch a zásobách podzemných vôd. Jednotlivé informácie o zdrojoch a zásobách podzemných vôd priraďuje k príslušným hydrogeologickým rajónom Slovenska. A s ohľadom na zdroj informácií na presnosť ich vyčíslenia na stupeň ich zabezpečenosti ich kategorizuje do príslušných kategórií presnosti a zabezpečenosti. Využiteľné množstvá podzemných vôd schválené komisiou vstupujú potom do vodohospodárskej bilancie na základe platných aj historicky schválených protokolov, respektíve rozhodnutí. Okrem toho do vodohospodárskej bilancie vstupujú využiteľné množstvá podzemných vôd neschválené komisiou na základe informácie o realizovaných hydrogeologických prácach a tak ďalej a tak ďalej. Len aby sme vedeli, v roku 2012 u nás boli využiteľné množstvá podzemných vôd vyčíslené na 2489,4 mil. metrov kubických. To je sedemdesiatdeväť metrov kubických za sekundu. Z toho to bolo v kategóriách schválených hydrogeologickou komisiou 1 512 miliónov metrov kubických a neschválených komisiou 976,5 milióna kubických metrov podzemnej vody.
Povrchové vody. Hodnotenie vodných zdrojov povrchových vôd sa na Slovensku vykonáva, pán Novotný, každoročne za uplynulý rok, a to na základe údajov monitorovaných vo vodomerných staniciach. Hydrologická bilancia hodnotí parametre, ako sú zrážky, výpar, prítok na územie z iných krajín ako Slovenska, celkový odtok, odtok z územia Slovenska. Na Slovensku sú jediným zdrojom tvorby odtoku atmosférické zrážky. U nás v roku 2012 napríklad, len aby ste vedeli, ktorý bol hodnotený ako zrážkovo normálny rok, bol priemerný úhrn zrážok 711 milimetrov, čo je 93 % normálu, ročný odtok 154 milimetrov, čo je 59 % normálu, výpar 428 milimetrov. Tie výrazne podpriemerné hodnoty odtoku sú následkom zrážkovo suchého roku 2011, realizovaného užívania vody v roku 2012 a zároveň dopĺňania zásobných objemov v nádržiach, ako aj spolupôsobiacich klimatických faktorov v roku 2012.
Summa summarum, ešte raz, je to asi sedemminútová práca, pán poslanec Novotný.
V Slovenskej republike je všeobecná situácia za rok 2012, využiteľné množstvá podzemných vôd 79 metrov kubických za sekundu, ich užívanie 11 metrov kubických za sekundu, odtok z povrchových vôd z územia 240,2 metra kubických za sekundu, dlhodobý odtok z územia 407 metrov kubických, zásobný objem vodných nádrží 1 316 miliónov metrov kubických, z toho vodárenských nádrží 144,7 metra kubického. Zásobovanie pitnou vodou z povrchových zdrojov u nás tvorí 15 % na dodávkach pitnej vody.
To som len povedal kvôli tomu, aby sa tu znova nešírili nepravdy, že tu nemáme bilancie, nič neexistuje, nič nemáme. Hovorím to preto, že sú tu kvalifikované inštitúcie, ktoré majú presný prehľad, koľko vody máme a akým spôsobom ju máme.
Ešte raz sa chcem opýtať, v mene koho tu robíte hystériu? Súčasný stav hovorí o tom, že bežný úradník na odbore životného prostredia na okresnom úrade môže udeliť povolenie na odber vody. My do tohto procesu dáme vládu a v prípade vývozu vody, keď bude nejaký záujem, tento vývoz môžeme zakázať. My navrhujeme toto riešenie. V mene koho hovoríte? Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pôvodne som chcel vystúpiť až poobede, ale znôška nezmyslov najmä v posledných vystúpeniach ma primäla k tomu, aby som aspoň normálnym ľuďom, ktorí tu sedia a skúšajú počúvať, vysvetlil, akými nezmyslami a klamstvami vás niektorí kolegovia, ktorí možno tým, že si neprečítali dostatočne návrh novely zákona, alebo možno práve preto, že chcú vniesť úplne chaos do tejto problematiky, zavádzajú a klamú, klamú obyvateľov Slovenska.
Vidím, že tu sedí pán poslanec Galko, ktorý dal, nečakal som to, ale veľmi korektnú otázku. Na veľmi korektnú otázku mu aj veľmi korektne odpoviem.
V prvom rade chcem povedať, že som šokovaný, že tu musím obhajovať záujmy obyvateľov Slovenska proti občanom, ktorí tu sedia v poslaneckých laviciach a zastupujú neviem koho záujmy, ale zastupujú záujmy tých, ktorí by mohli vyvážať vodu do zahraničia. Momentálny stav legislatívy je taký, a aj z Asociácie vodárenských spoločností na Slovensku, ktorá je skupinou spoločností, ktoré dlhé roky zásobujú obyvateľov vodou, potvrdili to, že v tejto chvíli nie je žiadny legislatívny a legitímny nástroj na to, aby sme zakázali vyvážať vodu. V tejto chvíli, keď pán poslanec Hlina sa rozhodne vyviesť vodu do zahraničia, tak ju vyvezie. My novým zákonom hovoríme o tom, že v rámci tohto procesu zásobovanie vodou slovenským obyvateľom garantujeme tak, ako to je doteraz. Akonáhle príde niekto a povie, že chce vyvážať vodu... (Reakcia z pléna.)
Ten proces je veľmi jednoduchý, vysvetlím vám ho, pán Hlina, lebo máte v tom vážne nedostatky a som dosť prekvapený. V tejto chvíli, keď prídete a poviete, že chcete ťažiť vodu a predávať túto vodu na území Slovenskej republiky, idete na okresný úrad (na odbor životného prostredia) a v zásade po splnení niektorých formálnych náležitostí dostanete povolenie na odber vody a môžete ju predávať hocikomu, aj do zahraničia. Je pravdou, že podľa zákona o vodách sa povolenie na odber vody vydáva na konkrétny účel. Ak je vydané na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou bez lokalizácie, zásobovaným môže byť občan ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, počúvajte ma dobre, čo vám hovorím, ktoréhokoľvek štátu Európskej únie. To isté platí aj pre toto povolenie vydané na iné účely. Ak by ale odberateľ mal presne lokalizované povolenie a napriek tomu predá vodu za hranice štátu, podľa súčasného zákona sa dopustí maximálne priestupku, ale o vodu prídeme. Je to presne tak, ako to povedal pán Chren, že sa tu napije z mojej vody, o tú vodu prídeme. V prípade, ak tento odberateľ požiada príslušný orgán štátnej správy o rozšírenie povolenia na prevod alebo prepravu za hranice štátu, tento štátny orgán nemá žiadnu oporu v platnej legislatíve, na základe ktorej by mu mohol zabrániť požadované povolenie nevydať, pán poslanec Hlina. V tomto prípade platí, že čo nie je zakázané, je povolené, tak ako to platí v každom inom zákone.
My už máme jednu konkrétnu skúsenosť. Netýka sa síce pitnej vody, ale minerálnej vody, ale princíp je rovnaký. Veľkým varovaním pre Slovensko a pre ministerstvo životného prostredia bol prípad Legnavy, keď spoločnosť žiadala o vybudovanie podzemného potrubia popod rieku Poprad do Poľska pre odber minerálnej vody a ňou následné plnenie fliaš a ich distribúciu za hranicami Slovenskej republiky. Slovenské úrady nemali oporu v legislatíve pre zákaz takejto činnosti a nedokázali sa oprieť o žiadne konkrétne ustanovenie. Výsledkom toho je, že pridaná hodnota a pracovné miesta budú vznikať v inej krajine, u nás sa zaplatí len za odber minerálnej vody.
A tu je presne odpoveď na vašu otázku, pán poslanec Galko. Tých 200 eur platí len pre takéto prípady, netýka sa Slovenskej republiky a výrobcov minerálok na slovenskej strane. To znamená, tí, ktorí budú zhodnocovať, vytvárať pracovné miesta, vytvárať pridanú hodnotu na Slovensku, 200 eur nebudú platiť za kubík, len tí, ktorí by chceli z toho zdroja vody zobrať do cisterny alebo natiahnuť tam rúru a preniesť ju cez hranice, budú 200 eur platiť za kubík vody. To je zodpovedanie vašej otázky. A myslím, že o nej hovoril aj pán poslanec Simon trošku menej kultivovane. A preto som odpovedal vám.
Ďalšia otázka bola. A to bola ex ante kondicionalita, pán poslanec Simon vystúpil a povedal, že nikde nie je napísané, že my musíme zaviesť príspevok za používanie vody v poľnohospodárstve. Ex ante kondicionalita, pán poslanec Simon, bývalý minister pôdohospodárstva, panebože, v oblasti životného prostredia v sektore vôd je definovaná nasledovne. Existencia cenovej politiky v oblasti vôd, ktorá zabezpečuje primerané stimuly pre používateľa na efektívne využívanie vody a primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody na úhradu nákladov na vodohospodárske služby vo výške schválenej v pláne riadenia povodia pre investície podporené z operačných programov, toto je podmienka ex ante kondicionalita, kvôli ktorej sme museli zaviesť toto opatrenie do zákona.
Chcem ubezpečiť poľnohospodárov, všetkých, ktorí zavlažujú vodou, že toto vyjde v nariadení vlády, ktoré sa bude schvaľovať niekedy na jeseň. Tá výška toho poplatku nebude jeden cent, ale 0,1 centa a bude platiť od 1. 1. 2017.
Mimochodom, pán poslanec Simon, v rámci bilancií za minulý rok poľnohospodári na zavlažovanie polí podľa štatistiky nepoužili ani kubík vody. To sú oficiálne štatistiky.
Ďalej som tu počul, že my ideme privatizovať vodu. A to je možno aj odkaz pre ľudí, ktorí sedia na balkóne. Ústava Slovenskej republiky v článku 4 hovorí o tom, že prírodné zdroje, nerastné suroviny, voda je majetkom Slovenskej republiky. A ja s tým plne súhlasím. A plne sa pod to podpisujem, voda je majetkom Slovenskej republiky a obyvateľov Slovenska a musí jej byť dostatok pre ďalšie generácie, je to jediné nerastné bohatstvo, ktoré tu máme a musíme chrániť.
V roku 2002 u nás došlo k privatizácii vôd. Vtedy sedel vo vláde pán Lipšic, vtedy sedel vo vláde pán Bugár aj poslanci KDH. A vtedy došlo k privatizácii vôd, pretože vláda vtedy odsúhlasila tzv. deetatizáciu, teda odštátnenie vody, na mestá a obce. Vznikli vodárenské spoločnosti a mnohé z nich prenajali svoje prevádzky zahraničným prevádzkovateľom. VEOLIA je jasným príkladom toho na Slovensku. A vtedy došlo k privatizácii vody.
Voda je národné bohatstvo, prírodné dedičstvo. S tým súhlasím. Hovoríme o vode, ktorá je v zemi, keď sa voda dostane na povrch, stáva sa tovarom. Žiaľ, je to tak. Každý mesiac sa presviedčate o tom v účtoch, ktoré platíte za vodu. My chceme zabezpečiť to, aby tej vody bolo dostatok pre ďalšie generácie.
Myslím, že už to teraz nestihnem, ale mám pripravené pre poobedie aj vysvetlenie a také štatistiky, pretože niektorí poslanci hovorili, že nemáme bilancie, nemáme stanovené množstvá, koľko vody máme, koľko vody odteká, aké máme zásoby vody, koľko máme vody pre ďalšie generácie. To všetko máme. To všetko je dostupné. Klamete, keď hovoríte, že také niečo nie je. Na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý sa zaoberá týmito vecami, máte každoročné bilancie týchto údajov. Sú k nahliadnutiu, pán poslanec Hlina, klamete.
A ešte k tým 1,3 až 1,4 eura. Je vrchol, pán poslanec Hlina, že si to neprečítate a potom drzo obviňujete vládu z niečoho, čo je vaša tuposť. Poviete o mne, že som blbý, okej, vy ste tupý. Konečná výška toho poplatku bude predmetom novely nariadenia č. 755/2004 Z. z. A ak prejde riadnym pripomienkovým konaním to nariadenie, tak my budeme navrhovať 0,4 eura na meter kubický, čo je dvanásťnásobne viac, ako stojí voda v súčasnosti občana, za ten poplatok, o ktorom hovoríme, za to vyťaženie. Dnes to je 0,0332. (Reakcia poslanca Alojza Hlinu.) Ešte raz, pán poslanec Hlina, merajte jablká s jablkami, a nie jablká s hruškami. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, ja vás poprosím o kľud.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
Je veľmi ťažké rozprávať sa s tupcom,...

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán minister!

Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
... pretože, ak niekto porovnáva hrušky s jablkami a keď hovoríme o poplatku za vyťaženie tej vody, kde dnes vodárenské spoločnosti platia štátu, konkrétne... (Reakcia poslanca Alojza Hlinu.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, buďte taký láskavý. Môžete vystúpiť s faktickou poznámkou alebo sa prihlásiť do rozpravy. (Reakcia poslanca Alojza Hlinu: „On mi môže nadávať?“) A vy môžete komu nadávať? Poprosím aj jedného, aj druhého o kľud.

Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
Ešte raz, pán poslanec Hlina, výstavba napríklad ceny elektriny pozostáva z niekoľkých častí. Je to silová energia, sú to prevádzkové náklady distribučnej siete, ale sú to napríklad aj poplatky pre SEPS alebo poplatky pre Národný jadrový fond. Silová elektrina stojí dnes asi 38 eur na medzinárodných trhoch, napríklad na lipskej burze. Celková cena, za ktorú dostávate elektrinu do svojej zástrčky doma, je asi 130 eur za megawatt. Takisto sa stavia a skladá cena vody. To je pravda, že platíme, všetci platíme za to 1,30 eura, ale ten poplatok, o ktorom vy hovoríte, je v súčasnosti 0,0332. A my chceme zaviesť, aby tento poplatok, ale to je ešte vecou diskusie, pretože to vyjde až v nariadení, to nie je súčasťou tohto zákona, to nariadenie bude schvaľovať vláda niekedy na jeseň a je to vykonávací predpis, je to návrh, bol 0,14, to znamená 12-krát viac. Je ťažké diskutovať, pokiaľ niekto nevie, o čom hovorí, zavádza ľudí, klame ľudí, klame, aby vytváral hystériu, aby bol zaujímavý, aby bol taký národný hrdina. My tu chceme naozaj ochrániť záujmy ľudí, ochrániť záujmy občanov Slovenskej republiky a prvýkrát v histórii ako vláda, to neurobila žiadna vláda v novodobej histórii Slovenska, povyšujeme vodu na strategickú surovinu. To dodnes nikto neurobil. Ešte raz pripomínam, že sme ako jediná vláda mali špeciálne rokovanie, kde sme sa zaoberali len vodou a kde sme sa rozhodli, že povýšime vodu na strategickú surovinu. Je to strategické opatrenie na niekoľko desiatok rokov dopredu, pán Hlina, vy rozmýšľate v minútach dopredu. Niekto musí štátnicky rozmýšľať aj niekoľko desaťročí dopredu a chrániť túto surovinu pre našich obyvateľov. Skončil som zatiaľ, pán predseda.