Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nie je úplne štandardné, že predsedníčka výboru spravodajcuje zákony, ale vzhľadom na to, že sme tretí najvyťaženejší výbor a často máme poslancov, ktorí spoločne predkladajú návrhy zákonov, tak sa stáva, že spravodajcovať nemá kto, alebo je s tým problém. Ale ja to v konečnom dôsledku robím aj celkom rada, pretože sa otvára priestor na diskusiu a tak ako to spomenul aj pán predkladateľ, tak prvé čítanie je na to, aby sa povedali možno nejaké pripomienky a mohol sa daný návrh ešte vylepšiť a otvoril sa priestor na diskusiu.
Tie moje pripomienky budú možno vecného a legislatívneho charakteru a bolo by fajn, pokiaľ by možno sa zohľadnili a je to zaujímavé ešte aj z toho dôvodu, že sa otvárajú tri podobné návrhy zákonov. Jeden predkladá SMER- sociálna demokracia, jeden predkladá MOST - HÍD a ďalší predkladá OĽANO, takže určite bude prebiehať ešte vyjednávanie, ktorý z týchto návrhov bude podporený.
Takže cieľom predloženého návrhu je prostredníctvom benefitu zníženia dôchodkového veku v trvaní najviac jeden rok za jedno dieťa oceniť všetkých poistencov, ktorí sa podieľali na starostlivosti o dieťa, ktoré úspešne ukončilo strednú školu, alebo je ťažko zdravotne postihnuté. Ďalším cieľom návrhu je motivovať osoby starajúce sa o deti, aby deti nabádali k zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne úspešným absolvovaním strednej školy. Oprávnenou osobou môže byť rodič, osvojiteľ, osoba, ktorej bolo dieťa zverené do výchovy na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Návrh predpokladá, že možnosť zníženia dôchodkového veku o jeden rok za každé dieťa si budú uplatňovať najmä ženy, poistenkyne, ktoré dieťa porodili, ale možnosti využitia zníženia dôchodkového veku bude existovať aj pre ďalšie osoby, ktoré sa o dieťa starali do dosiahnutia plnoletosti, ak dieťa ukončilo strednú školu. Okrem toho sa navrhuje, a tu sa zameriam na také dva body:
1. aby obdobie, o ktoré sa dôchodkový vek zníži, bolo obdobím dôchodkového poistenia a
2. suma dôchodku, na ktorý vznikne poistencovi nárok po znížení dôchodkového veku, nesmie byť nižšia ako suma dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok, ak by sa mu dôchodkový vek neznižoval, predpokladaná suma dôchodku.
Výpočet predpokladanej sumy dôchodku by malo ustanoviť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny všeobecne záväzným právnym predpisom. Neskôr sa pri tomto bode pristavím z legislatívneho hľadiska.
Ja som si vyžiadala jednak stanovisko sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, jednak inštitútu finančnej politiky, ako aj ústavných právnikov a vyplynuli z toho, alebo vyplynulo z toho niekoľko pripomienok a poznámok.
Dôchodková reforma implementovaná zákonom o sociálnom poistení so sebou priniesla vo vzťahu k právnej úprave dôchodkového veku dve zásadné principiálne zmeny:
a) zvýšenie dôchodkového veku,
b) postupné zjednocovanie dôchodkového veku mužov a žien.
Dôchodkový vek bol v roku 2004 zákonom o sociálnom poistení zvýšený jednotne pre mužov a ženy na 62 rokov. Predlžovanie dôchodkového veku bolo, bude uskutočňované postupne, pričom u mužov sa na všetkých začal vzťahovať od 1. júla 2007 a u všetkých žien sa začne uplatňovať od 1. januára 2024, respektíve vyšší po nábehu zvyšovania účinného od 1. januára 2017. Cieľom tohto kroku bolo zlepšenie finančnej bilancie dôchodkového systému a zabezpečenia udržateľnosti dôchodkového systému aj s ohľadom na demografický vývoj.
Ďalej stanovisko, alebo zo stanoviska sekcie vyplýva, že cieľom, teda v súlade s rovnakým cieľom, to je zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému, sa pokračovalo v reforme dôchodkového systému a od 1. januára 2017 sa uplatňuje mechanizmus postupnej od politických vplyvov nezávislej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy. Pokiaľ ide o zjednotenie dôchodkového veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok pre mužov a ženy, tento prístup je v súlade s požiadavkou implementácie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami ustanovenej Smernicou Rady Európskych spoločenstiev č. 7/1979. Podľa čl. 7 tejto smernice členský štát má právo uplatniť výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v súvislosti s určením veku odchodu do dôchodku na účely poskytovania starobného dôchodku. Výnimka je však možná len v prípade, že jej uplatnenie a zachovanie odôvodňuje udržanie dosiahnutej úrovne sociálneho zabezpečenia. A tuná je možno priestor na ďalšiu diskusiu.
S ohľadom na neustálu potrebu podpory dôchodkového systému z prebytkov iných fondov sociálneho poistenia a z transferov zo štátneho rozpočtu možno konštatovať, že predpoklady na uplatnenie výnimky nie sú naplnené. Opäť to je z reakcie sekcie. To, čo je dôležité a čo som hovorila pri bode 2, keď som spomínala, že teda by to malo byť ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva práce, jedna závažná legislatívna pripomienka, a to že splnomocnenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ustanoviť spôsob určenia sumy predkladaného dôchodku je v priamom rozpore s čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého podrobnosti o dôchodkových právach ustanoví zákon. Teda nemôže ho ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis. To je opäť námet na diskusiu, čo by bolo možné, vhodné vyčistiť.
Hodnotiť obdobie, o ktoré sa zníži dôchodkový vek ako obdobie dôchodkového poistenia, je v rozpore s princípom zásluhovosti a so zásadou, podľa ktorej rovnaké dôchodkové zásluhy garantujú rovnaké dôchodkové nároky, pričom obdobím dôchodkového poistenia je v zásade obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné. Diferencovať dôchodkové nároky poistenca podľa toho, či tretia osoba, teda dieťa v tomto prípade, splní nejaké podmienky, v danom prípade ukončené stredoškolské vzdelanie, možno-nemožno(?) považovať vzhľadom na princíp zásluhovosti za odôvodnené a náležité. Rovnako možno posudzovať aj diferenciáciu uvedených nárokov z pohľadu zásluh rodičov o výchovu detí, ktoré nezískajú stredoškolské vzdelanie. Výchova týchto detí má nižší rating? Opäť je to otázka na diskusiu.
Spôsob zvyšovania dôchodkového veku účinný od 1. januára 2017, teda automatická úprava v závislosti od vývoja priemernej strednej dĺžky života umožňuje zistiť dôchodkový vek najviac dva roky vopred. Z uvedeného logicky vyplýva, že poistencovi, ktorý by mal nárok na zníženie dôchodkového veku o viac ako dva roky, tri až päť detí, by nebolo možné v aktuálnom čase určiť dátum zníženého dôchodkového veku, aby si mohol aktuálne požiadať o starobný dôchodok tri až päť rokov pred dovŕšením zvýšeného dôchodkového veku podľa automatickej úpravy, pretože ešte nebude známy. Znamená to, že žiadosť o dôchodok by si mohol uplatniť spätne až po tom, ako mu bude možné stanoviť zvýšený dôchodkový vek. V tejto súvislosti si však treba uvedomiť, že dôchodok je možné priznať iba tri roky spätne.
Rovnako zo stanoviska vyplýva, že predkladaný návrh vraj nerieši situáciu, ak poistenec po priznaní dôchodku od zníženého dôchodkového veku začne vykonávať zárobkovú činnosť, na základe ktorej mu vznikne povinné dôchodkové poistenie. Obdobie, o ktoré sa zníži jeho dôchodkový vek, sa má zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia ku dňu dovŕšenia zníženého dôchodkového veku. Ak mu ale vznikne po priznaní dôchodku v tomto období dôchodkové poistenie, bude mu za toto obdobie patriť zvýšenie dôchodku, čo by znamenalo neodôvodnené a neprístupné dvojnásobné započítanie tohto obdobia na nárok na dôchodok.
Ja v tomto prvom čítaní som vybrala len niekoľko teda pripomienok a hlavne sú vecného a legislatívneho charakteru. Možno by bolo skutočne dôležité pozrieť sa na to všeobecne záväzný, na ten všeobecne záväzný právny predpis, či by to nebolo možné naformulovať nejako inak a dávam do pozornosti vlastne tieto moje pripomienky, ako možno pripomienky na vylepšenie predkladaného návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
