Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som si k vášmu návrhu vyžiadala stanovisko Sociálnej poisťovne aj ministerstva práce. Tak veľmi stručne vás informujem o tom teda, aké mali k tomuto výhrady.
Súčasná právna úprava § 117 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vychádza z technických možností vykonávania právnej úpravy. V zmysle stanoviska Sociálnej poisťovne súčasný systém vyplácania dávok funguje na základe dohodnutých detailných postupov so Slovenskou poštou, a. s., a jednotlivými bankami, ktoré kladú primárny dôraz na zabezpečenie ochrany verejných financií.
Akékoľvek úvahy o stanovení kratších termínov na vykonanie zmeny v spôsobe výplaty a na vykonanie zmeny v poukazovaní na iný bankový účet sú limitované technologickou realizovateľnosťou, ktorú determinuje nutnosť aplikácie bezpečnostných prvkov zabraňujúcich nehospodárnemu vynakladaniu verejných prostriedkov. Zmena tohto systému predpokladá dohodnutú zmenu postupov a žiada si zároveň aj zmenu softvérov všetkých participujúcich strán, preto bez vzájomnej súčinnosti a dôsledného overenia zmien nie je reálna. Preto z uvedených dôvodov vníma Sociálna poisťovňa predložený návrh zákona v súčasnosti za nevykonateľný.
Sociálna poisťovňa však v zmysle stanoviska vníma dôležitosť vykonania zmeny v spôsobe výplaty, ako aj zmeny v poukazovaní na iný bankový účet a vykonávané úkony smerujúce ku skráteniu uvedeného obdobia na minimum. Vykonávanie týchto úkonov si však nežiada zmenu súčasnej právnej úpravy.
Ešte majú pripomienky, že od vyššie uvedeného legislatívny text je zmätočný a nekorešponduje so zámerom uvedeným v dôvodovej správe. Z môjho pohľadu ja navrhujem komunikáciu so Sociálnou poisťovňou a pokiaľ by sa vydiskutovali tieto nejasnosti a bolo by možné softvérové a iné technické náležitosti nejakým spôsobom vyriešiť, tak rada tento návrh podporím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som samu seba určila namiesto pána poslanca Mihála za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1441.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1535 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Pripomínam zasadnutie výboru pre sociálne veci teraz o dvanástej v obvyklých priestoroch. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja práve chcem nadviazať na kolegyňu, že povedala v úvode, že ide o súbeh dávky a mzdy, hej, to tam bolo povedané. Základným cieľom predkladanej novely je v podstate zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sa týka nielen dávok, ale aj aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa.
Mňa práve zaujímal ten vzorec, akým spôsobom a podľa čoho sa navyšuje. A okrem iného to, čo spomenula aj pani poslankyňa Gaborčáková, tak je tam aj navrhované zvýšenie, ktoré zohľadňuje aj rast čistých peňažných príjmov za posledné obdobie, ktoré rástli o cca 5 % okrem toho, čo bolo spomenutá.
Mňa skôr zaujímalo to, čo chodia vlastne za nami rôzne organizácie, predovšetkým tie, ktoré zastupujú práva viacdetných rodín. Tak som sa pozrela na to, akým spôsobom cez ten vzorec, ktorý som spomenula, je nastavená dávka v hmotnej núdzi podľa § 10 citovaného zákona a musím povedať a aj to prečítam, že sa netýka len jednotlivca bez detí, ale jednotlivca s jedným až štyrmi deťmi, dvojici bez detí, dvojici s jedným až štyrmi deťmi, jednotlivec s viac ako štyrmi deťmi a dvojica s viac ako štyrmi deťmi ma zaujímala najviac a tam tá suma rastie z 216,10 eur na sumu 226, 90. Tie predchádzajúce takisto pomerne k tomuto vzorcu.
Súhlasím ale s príspevkom na bývanie, a to teda by sme sa mohli na to pozrieť, ak to bude v možnostiach štátneho rozpočtu a v možnostiach teda práce pri druhom čítaní v rámci tejto novely. Ale nedá mi aj nepodotknúť, že tuná zlyháva aj samospráva. A treba tlačiť predovšetkým aj na mestá a obce a hlavne krajské mestá, ktoré môžu momentálne čerpať z výzvy, ktoré... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1198. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1255 z 9. novembra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vždy keď je takto závažná téma, tak si treba dať urobiť kvalitné analýzy a vypočuť si názory viacerých strán. Ja som si vyžiadala podklady aj z ministerstva práce. Pozrela som sa na niekoľko štúdií a chcela by som k podstate veci povedať zopár slov, pretože my sa rozprávame o cudzincoch pracujúcich na Slovensku a, samozrejme, aké by mohli byť riziká ponechania súčasného stavu.
Cudzinci v tomto texte sú takto označení štátni príslušníci krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie alebo štátnymi príslušníkmi Nórska, Švajčiarska a Lichtenštajnska, môžu v Slovenskej republike pracovať v zásade na dvoch právnych základoch.
Po prvé povolenie na pobyt na účely zamestnania alebo po druhé na základe tzv. informačnej karty. Naším problémom je to, že väčšina cudzincov u nás pracuje na základe informačnej karty. Prípady, kedy stačí informačná karta, definuje § 23a zákon č. 5/2004, pričom mnohé z nich sú situácie, ktoré našej spoločnosti nerobia problémy. Uvediem príklad. Vedec a učiteľ na maximálne 50 dní v roku, študent môže pracovať maximálne 20 hodín týždenne, tzv. zahraničný Slovák, azylant, príbuzný člena diplomatickej misie, člen orgánov obchodných spoločností, ktorej bola udelená investičná pomoc na nevyhnutné obdobie atď.
Avšak sú tam aj v zásade dva naozaj problémové prípady, ktoré sú zneužívané na obchádzanie pravidiel pracovnej migrácie, a to:
- ak ide o montáže údržbárske, opravárske alebo opravárenské, programovacie alebo vzdelávacie práce súvisiace s dodávkou nejakého zariadenia, technológie a podobne na obdobie maximálne 90 dní a
- ak ide o vysielanie pracovníka firmou usídlenou v inom členskom štáte Európskej únie za účelom dodania služby tuzemskej firme bez časového obmedzenia.
Zneužívanie v prvom prípade je dnes už minimálne, ale to sme dosiahli tak, že sme vlani do uvedeného ustanovenia explicitne doplnili, že tie práce musia priamo súvisieť s dodávanou technológiou, zariadením, prípadne nasadením softvérového riešenia. Pred doplnením podmienky priamej súvislosti medzi vykonávanou prácou a dodávaným tovarom k nám firmy, najmä zo Srbska, privážali tisíce montážnych pracovníkov na tri mesiace a potom každý kvartál nových a preukazovali sa, že vykonávajú montážne práce pre odberateľa na Slovensku.
Zneužívanie v druhom prípade je však masívne, lebo mu nevieme nijakým vnútroštátnym legislatívnym opatrením zabrániť. Podľa európskej legislatívy smernica Rady a Parlamentu č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v znení nasledujúcich revízií môže firma usídlená v jednom členskom štáte EÚ vyslať, resp. poslať svojich pracovníkov na územie iného členského štátu EÚ, aby tam vykonávali práce nevyhnutné pre dodanie zmluvne dohodnutej zákazky bez nutnosti získať pre týchto pracovníkov v prijímajúcej krajine povolenie na pobyt, pracovné povolenie a bez nutnosti prihlásiť ich v prijímajúcej krajine na sociálne, zdravotné poistenie, lebo majú byť prihlásení na toto poistenie vo vysielajúcej krajine. Pôvodným zámerom tohto systému bolo uľahčiť dodávanie služieb firmami naprieč Európskou úniou.
Slovenská republika je však terčom zneužívania tohto systému a deje sa takto, uvediem príklad na dvojici krajín Srbsko - Rumunsko, ale v praxi ide aj o iné dvojice štátov. Slovenský podnikateľ si založí v Srbsku personálnu agentúru, ktorá robí nábor na prácu v Slovenskej republike. Zároveň si v Rumunsku založí firmu, ktorá nie je personálnou agentúrou a v predmete podnikania má uvedené napr. dodávka montážnych služieb. Táto firma v Rumunsku vôbec nepodniká, nemá majetok, ani len administratívne priestory a jej štatutárom je nejaká nepodstatná osoba, v podstate tzv. čierny kôň, čiže ide o klasickú schránkovú firmu. Tá podpíše so slovenskou obchodnú zmluvu na dodávku montážnych služieb. Srbská agentúra získa srbských občanov na prácu v Slovenskej republike, ale podpísať im dá pracovnú zmluvu s rumunskou firmou. Srbi sa v Rumunsku nikdy ani len neocitnú, v Srbsku nasadnú do autobusu, ktorý ich odvezie priamo do slovenskej fabriky. V Rumunsku nie sú prihlásení na zdravotné a sociálne poistenie. V Srbsku, samozrejme, tiež nie, veď vôbec nie sú zamestnancami srbskej firmy, neplatia tam dane, rumunské úrady reálne ani nemajú šancu zistiť, že táto firma vyvíja nejakú obchodnú činnosť v Slovenskej republike a u nás má rumunská firma povinnosť priznať svojmu srbskému zamestnancovi mzdu na úrovni najmenej minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Tú možno rumunská firma Srbom aj vypláca, niekedy ani to nie, ale ešte z nej strhne poplatok za bývanie a dopravu a ušetrí na neplatení daní a odvodov. Slovenská firma platí za dodávku montážnych služieb dohodnutú odmenu za hodinu a pracovníka alebo aj iným spôsobom, samozrejme, vďaka odmeňovaniu pracovníkov bez odvodov a daní a ďalších nárokov výrazne nižšiu, než by ju stál slovenský zamestnanec.
Neprihlásenie týchto ľudí, Srbov v tomto prípade, na zdravotné a sociálne poistenie v Rumunsku je, samozrejme, porušením európskej legislatívy, ale naša inšpekcia práce to v prípade, že nájde takýchto Srbov v slovenskej fabrike, zistí až po zhruba dvoch-troch mesiacoch komunikácie s rumunskou inšpekciou, ktorá to musí doma preveriť a oficiálne nás o tom informovať. A potom sa začína naťahovať s rumunskou schránkovou firmou, ktorá neodpovedá, nereaguje, nepredkladá požadované dokumenty, a pretože ide o schránkovú firmu, neriskuje ani prípadnú pokutu, ak sa aj nášmu inšpektorátu podarí dotiahnuť prípad do uzavretia protokolu. Veď videli ste schránkovú firmu, ktorá by zaplatila pokutu notabene do inej krajiny? Navyše, keď naša inšpekcia práce odhalí takýto prípad, Srbi zrazu dostanú na podpis inú pracovnú zmluvu s inou rumunskou, bulharskou, maďarskou, gréckou atď. firmou a už sú pre nás zamestnancami iného zamestnávateľa a kolotoč sa môže začať odznova.
Samozrejme, že z toho profituje najviac slovenská firma, ktorá zaplatí pár eur za človeka a hodinu rozhodne menej než za vlastného zamestnanca alebo slovenského agentúrneho a nemá zo Srbska žiadnu zodpovednosť, á, pardon, a nemá za Srba žiadnu zodpovednosť. Nepochybujeme, že model vymysleli personalisti slovenských fabrík so šéfmi našich personálnych agentúr. Tí však zároveň tvrdia, samozrejme, vo všeobecnosti vždy prízvukujú, že oni to takto nerobia, že by sa toto nedialo, keby slovenské personálne agentúry mohli prideľovať, čiže akoby prijímať do slovenských fabrík nielen občanov SR a EÚ, ale aj cudzincov, takto to totiž funguje vo všetkých krajinách okolo nás.
Navrhovaná zmena zákona č. 5/2004 Z. z. teda prináša aj obmedzenú možnosť, aby slovenské personálne agentúry mohli prideľovať cudzincov, avšak len na tie miesta, ktoré náš rezort zaradí do zoznamu nedostatkových profesií a len do takej miery, aby celkový počet cudzincov, čiže vlastných plus agentúrnych cez zrýchlené konanie vo fabrike nepresiahol 30 %. Čiže stále výrazné obmedzenie oproti Českej republike, Maďarsku a tak ďalej.
Navyše náš Zákonník práce určuje, že pridelený prenajatý agentúrny zamestnanec musí mať rovnaké pracovné podmienky ako interný zamestnanec. V praxi to neznamená len rovnakú mzdu, ale aj napr. príspevok na stravu, pracovné pomôcky, napr. oblečenie, pitný režim a tak ďalej. Navyše hoci pomaly rastie počet podnikov, v ktorých odbory dohadujú kolektívne zmluvy s podmienkou, že pokrývajú aj pridelených agentúrnych zamestnancov.
Navrhované zmeny teda nemajú za cieľ znížiť prílev cudzincov za prácou v Slovenskej republike, pretože vzhľadom na naše členstvo v EÚ a ekonomickú globalizáciu to je nereálne. Avšak majú za cieľ zabrániť nárastu počtu cudzincov, ktorí k nám prichádzajú ako dočasne vyslaní zamestnanci firiem z iných členských štátov Európskej únie, lebo takto prichádzajúci cudzinci sú skutočným nástrojom sociálneho dumpingu, keďže je ľahké dosiahnuť, aby boli lacnejší než slovenskí zamestnanci.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pripomínam členom výboru pre sociálne veci dnešné zasadnutie o trinástej. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja sa pokúsim reagovať veľmi krátko na zopár poznámok.
Je pravdou, že zákon, ktorý predkladáme, rieši a odstraňuje niekoľko náležitostí, ktoré sa ťahajú nejaké obdobie. Naozaj je našou snahou vyjsť v ústrety tým skupinám, ktoré na to apelovali nejaké obdobie, a súhlasím aj s pani poslankyňou Gaborčákovou, že potom je potrebné myslieť, keď sa otvorí opäť tento návrh zákona, aj na všetky ostatné skupiny, pretože sa ozývajú aj iné skupiny a je pravdou, že nás čaká ešte dlhá práca.
Dnes bolo stretnutie pána premiéra Petra Pellegriniho s platformou pre spravodlivé financovanie, so ZMOS-om a K8 a padol tam vlastne nie prísľub, ale bolo spomínané aj pánom ministrom, že tento zákon ešte do konca roka bude otvorený. Ja tam vidím niekoľko problémov, ktoré tu už odzneli, a to je naozaj spôsob financovania, ktorý je dlhodobo problematický od toho roku 2008 a naozaj najväčší problém stojí a padá na ekonomicky oprávnených nákladoch. Takže to je možno téma, ktorá bude nevyhnutná a bude nevyhnutné ju otvoriť naprieč politickým spektrom ešte pred tým, než sa predloží ďalšia novela nového zákona o sociálnych službách, pretože potom dochádza k situáciám, že ekonomicky oprávnené náklady sú nastavené a vyskladané z viacerých položiek, ale také tie nosné sú v podstate príspevok na, podľa stupňa odkázanosti, na príspevok na prevádzku a tuná dochádza k najväčším problémom, kde dochádza k porušovaniu zákona na viacerých stranách.
Už to je fajn, že sa stretávajú všetky tieto strany, myslím K8, ZMOS, zástupcovia neverejných poskytovateľov aj vlastne vláda alebo my poslanci, ale vzhľadom na to, že obyvateľstvo starne, tak toto bude veľká téma, ktorá ktokoľvek, kto sa jej chytí, tak ju bude musieť riešiť od podlahy, čiže bude sa musieť pozrieť na to, akým spôsobom možno prerozdeliť financovanie alebo akým spôsobom financovať sociálne služby inak.
Chcem ešte podotknúť, že zákon sa vyvíja a reflektuje aj na potreby v teréne a, samozrejme, že dochádza k rôznym zmenám, ale je pravdou, že je možné vyhnúť sa niektorým nedorozumeniam, a preto apelujem naozaj, že pri najbližšej zmene je potrebné zahájiť asi podrobnejšiu a väčšiu diskusiu naprieč politickým spektrom.
Takže asi toľko z mojej strany. A pevne verím, že keď bude predkladaná ďalšia novela, tak nieže bude tento zákon chválený, ale že nebudeme musieť riešiť závažné problémy a ani legislatívno-technické otázky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár slov k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Zákon o sociálnych službách médiá aj my poslanci medzi sebou nazývame tzv. jasličkovým zákonom, no je potrebné pripomenúť, že sa netýka iba týchto zariadení. Zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb. Mnohé zmeny už boli v rámci pozmeňujúcich návrhov, na ktorých sme na výbore pracovali, aj zapracované.
V máji tohto roka som ako predsedníčka sociálneho výboru spolu s jeho členkami kolegyňou Janou Vaľovou a Magdalénou Kuciaňovou predložila do parlamentu návrh novely zákona o sociálnych službách. Novelou zákona sa majú zmeniť ustanovenia, ktoré upravujú činnosť jaslí, ako aj ustanovenia o podmienkach poskytovania finančnej podpory na spolufinancovaní vybraných druhov sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu. Teraz vám stručne priblížim zmeny, ktoré navrhujeme.
Navrhujeme upustiť od povinnosti debarierizácie priestorov podľa vykonávajúcej prehlášky k stavebnému zákonu u doterajších prevádzkovateľov bývalých detských jaslí. Podľa návrhu by sa malo ďalej upraviť plnenie kvalifikačných predpokladov u opatrovateľov detí v jasliach. Tieto kvalifikačné predpoklady by mal po novom spĺňať aj opatrovateľ detí, ktorý spĺňa požiadavku dosiahnutého stupňa vzdelania s iným odborným zameraním, než je oblasť starostlivosti o dieťa, ale v čase uzatvárania pracovnoprávneho vzťahu s poskytovateľom tejto sociálnej služby nemá absolvovaný požadovaný akreditovaný kurz opatrovania detí. Podmienkou je, aby začal navštevovať tento akreditovaný kurz do šiestich mesiacov od vzniku tohto pracovnoprávneho vzťahu a absolvoval ho do dvanástich mesiacov od vzniku tohto pracovnoprávneho vzťahu.
Novelou zákona sa má tiež zrušiť povinnosť jaslí vrátiť rodičovi zaplatenú úhradu za poskytovanú sociálnu službu za čas neprítomnosti tohto dieťaťa v zariadení s výnimkou úhrady za stravovanie v týchto zariadeniach. Upustenie od povinnosti vracať sumu úhrady za neprítomnosť dieťaťa prispeje k stabilizácii finančného zázemia poskytovateľa služby, nakoľko náklady, ktoré mu vznikajú s prevádzkou zariadenia, bude môcť priebežne financovať.
Ďalej v ustanoveniach o podmienkach spolufinancovania vybraných druhov sociálnych služieb navrhujeme zaviesť inštitút oprávnenosti ministerstva práce rozhodnúť o odpustení zmeškania termínu podania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Potreba zavedenia tohto mimoriadneho inštitútu vychádza z potreby ochrany prijímateľov sociálnych služieb v zariadeniach pred dôsledkami nedofinancovania im poskytovanej sociálnej služby.
Napokon navrhujeme, aby sa explicitne do zákona uviedol najnižší stupeň odkázanosti na mieste v domove sociálnych služieb na účely určenia výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, ak je toto miesto neobsadené.
Toľko stručne k našim návrhom, ktoré majú uľahčiť a zefektívniť činnosť detských jaslí, pomôcť ako ich prevádzkovateľom, tak rodičom a predovšetkým deťom.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a poprosím o podporu nášho zákona.

Hlasovať by sa malo dnes o 17. hodine. Ďakujem.