Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedala pár slov k tomuto návrhu zákona. Nie je to úplne téma, ktorej sa venujem, ale práve preto, že sociálny výbor je gestorským výborom, tak si považujem za správne už pri posunutí prípadom do prvého, z prvého do druhého čítania pri toto zákone ustriehnuť isté legislatívne a odborné náležitosti.
Ja som komunikovala pri téme tohto zákona jednak s predkladateľmi, včera sme si vydiskutovávali niektoré odborné otázky k tejto téme. Kontaktovali som aj ministerstvo práce, konkrétne som si vyžiadala stanovisko zo sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, takisto som si vyžiadala stanovisko zo sekcie práce i zo sekcie sociálnej a rodinnej politiky aj z ministerstva financií. Takže myslím si, že bude ešte dosť práce, kým vycibríme tento zákon a naplní ten cieľ, ktorý je taký nosný práve pre osoby, ktorých sa to dotýka, a to pre baníkov.
Cieľom návrhu zákona je zmiernenie sociálnych dopadov a odškodnenie pre stratu príjmu z činnosti baníkov so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, ktorí prídu o zamestnanie z dôvodu útlmu banskej činnosti, ako aj zabezpečení nákladov poistenia na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.
V procese transformácie uhoľného regiónu sú zo sociálneho a ekonomického hľadiska najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva práve zamestnanci ťažobného priemyslu v hlbinných baniach. U starších zamestnancov, ktorí pracujú v ťažobnom priemysle dlhodobo, sa dá predpokladať absencia skúseností so zmenou zamestnania a skúseností s procesmi súvisiacimi s nezamestnanosťou, komunikáciou s úradmi a zamestnávateľmi a aktívnym hľadaním si nového zamestnania. Skorším ukončením ťažby, teda útlmom, bude dochádzať k predčasnému odchodu zamestnancov baní, ktorí najmä vzhľadom na vek nebudú schopní adaptácie na nový druh povolania.
Práve v predloženom návrhu zákona sa okrem iného zavádza inštitút kompenzačného príspevku pre zamestnancov, ktorí z dôvodu uskutočňovania útlmového programu schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky skončili pracovný pomer v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky, ktorý vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a v tejto súvislosti sa zároveň navrhuje, aby osoba, ktorá má priznaný kompenzačný príspevok baníkom, bola dôchodkovo poistená ako tzv. poistenec štátu.
V tejto súvislosti považujem v úvode za potrebné uviesť, myslím, že to tu sčasti aj odznelo od kolegu... (Reakcia z pléna.) Pardon, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 336 z 3. 7. 2019 schválila Akčný plán transformácie regiónu Horná Nitra, ktorý zabezpečí transformáciu ekonomiky regiónu.
Práve týmto uznesením, v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny bola ministrovi hospodárstva a ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny uložená úloha pripraviť právnu úpravu týkajúcu sa sociálneho zabezpečenia a osobitného príspevku pre baníkov a možností pre vytvorenie podmienok skoršieho odchodu zo zamestnania a nemožnosti ďalšej adaptácie na iný druh práce. Takže tuná sa zastanem trošku kolegov, že práve to vyplýva z tohto nariadenia. Na tejto úlohe pracoval aj minister hospodárstva, aj minister práce. A práve taký ten, ani by som to nenazvala problémom, ale to vyjasňovanie si ešte stále prebieha práve medzi týmito dvoma rezortmi.
V rámci rokovaní zástupcov ministerstva hospodárstva, zástupcov baníckych odborov Hornonitrianskych baní Prievidza a zástupcov ministerstva práce bol vyrokovaný istý kompromis, na základe ktorého by sociálne zabezpečenie baníkov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky dotknutých transformáciou bolo riešené primárne prostredníctvom nového osobitného príspevku, ktorým by bol ustanovený (zaznievanie gongu) v zákone upravujúcom osobitný príspevok baníkom, resp. v osobitnom zákone, pričom náklady na výplatu príspevku mali byť hradené z kapitoly ministerstva hospodárstva. Dotknutí baníci by boli počas obdobia poberania tohto príspevku dôchodkovo poistení ako poistenci štátu, pričom výška sadzieb a vymeriavacieho základu by bola rovnaká ako napríklad u opatrovateľa osobných asistentov.
Ako som už spomenula, tak tie vyjednávania medzi ministerstvom hospodárstva, a hlavne by sa to dotklo zákona č. 98/1987 Zb., a, naopak, ministerstva práce, tam ide o zákon 461/2003 Z. z., neustále tie rokovanie prebiehajú a ja akurát chcem upozorniť na to, aj sme sa včera o tom rozprávali, že je momentálne diskutabilné, nakoľko je navrhovaná právna úprava zavedenia inštitútu kompenzačného príspevku totožná s pôvodným zámerom, a teda požiadavkami baníckych odborov.
Ja práve budúci týždeň budem mať na návšteve aj kolegov predkladateľov, aj baníkov, aj zástupcov z ministerstva práce a ešte to budeme legislatívne a odborne čistiť tak, aby tieto požiadavky baníckych odborov boli naplnené v čo najvyššej miere. Deklarovaným zámerom bolo primárne zabezpečiť baníkov, ktorí nie sú schopní rekvalifikácie a opätovného zaradenia na trh práce v inom odvetví, pričom cieľ zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie je podľa môjho názoru vo svojej podstate diametrálne odlišný.
Takže nebudem sa tu viacej rozrozprová..., rozkecávať, ale naozaj tak ako je momentálne nastavený zákon, či už ide o poistné, alebo pripomienky zo sekcie práce, alebo sociálnej a rodinnej politiky, je potrebné naozaj vydiskutovať takisto z ministerstvom financií a ja vás prosím, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme mali priestor a čas tieto pripomienky zapracovať a pomôcť ľuďom, ktorí vykonávajú náročnú prácu.
Ďakujem veľmi pekne.

106,
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem veľmi pekne za slovo. V roku 2014 bol prijatý zákon o sociálnej práci, ktorý okrem iného definuje, že sociálna práca je aj špecializovaná odborná činnosť. To znamená súbor pracovných činností užšieho zamerania, na výkon ktorých je ustanovený osobitný kvalifikačný predpoklad. Teda absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávania programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce, viď § 5 ods. 2.
Zákon o sociálnej práci hovorí, že sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce plus špecializačné vzdelávacie programy ustanoví vláda nariadením, viď § 5 ods. 5 a § 13 ods. 4. Zákon o sociálnej práci v § 46 ustanovuje, že sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu prácu v špecializačnom odbore ustanovenom v nariadení vlády, musí absolvovať potrebné špecializačné vzdelávanie do 31. 12. 2020.
Začiatkom roka 2016 bolo prijaté nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. Toto nariadenie vlády ustanovuje:
a) sústavu špecializovaných odborov sociálnej práce, t. j. sociálna posudková činnosť a sociálna kuratela,
b) špecializačné vzdelávacie programy, sociálna posudková činnosť a sociálna kuratela,
c) štandardy špecializačných vzdelávacích programov.
Špecializačné vzdelávacie programy môžu vzdelávacie inštitúcie realizovať len na základe udelenej akreditácie od Akreditačnej komisie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre oblasť vzdelávania.
Od roku 2016 požiadala o akreditáciu len jedna vzdelávacia inštitúcia, aj to len na jeden špecializava..., pardon, špecializačný vzdelávací program, a to sociálna kuratela. Z toho vyplýva, že ak do 31. decembra 2020 sociálni pracovníci neabsolvujú akreditované špecializované vzdelávacie programy, nebudú spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti.
Podľa zákona o sociálnej práci musia do konca roku 2020 splniť podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu všetci sociálni pracovníci, ktorých sa tieto špecializácie týkajú, teda sociálni kurátori a posudkoví sociálni pracovníci. Títo vykonávajú činnosť v rámci štátnej správy aj samosprávy. Nariadenie vlády ustanovuje, že príprava na vyššie uvedené špecializačné vzdelávacie programy trvá najmenej dvanásť mesiacov a najviac osemnásť mesiacov. Tým môže nastať situácia, že výkon vyššie uvedených činností bude ohrozený, pretože sociálni pracovníci nebudú kompetentní vykonávať tieto činnosti.
Z tohto dôvodu navrhujeme predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu posudkovú činnosť alebo sociálnu kuratelu, nemusí spĺňať podmienku osobitného kvalifikačného predpokladu na výkon špecializovanej odbornej činnosti, a to do 31. decembra 2022. Predĺžením obdobia sa vytvorí priestor pre akreditovanie ďalších vzdelávacích inštitúcií a následne aj pre splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu pre sociálnych pracovníkov vykonávajúcich špecializované odborné činnosti.
Okrem toho sme na výbore pre sociálne veci dňa 10. 9. 2019 jednohlasne naprieč politickým spektrom schválili pozmeňujúci návrh, ktorý som predložila. Vznikol po rokovaniach v letných mesiacoch spolu s Komorou sociálnych pracovníkov, asistentov sociálnej práce a zástupcov ministerstva práce a nás ako poslankýň Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Týka sa jednak hospodárenia a pravidiel odmeňovania v Komore sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce, ktorých schvaľuje snem komory, ako aj pravidiel prerušenia členstva v komore a s tým súvisiacich poplatkov.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Pripomínam členom Výboru Národnej rady pre sociálne veci, že o 12.00 hod. je rokovanie výboru k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni poslanci, vážený pán minister, predkladaná novela zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách prináša hlavne zmenu výpočtu výšky finančného príspevku na prevádzku pre neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý platí samospráva. Navrhovaná zmena v praxi jednoznačne prinesie zvýšenie tohto príspevku na prevádzku a bude znamenať zvýšenie príjmov neverejných poskytovateľov. Dnes sa výška tohto prevádzkového príspevku vypočíta tak, že od sumy priemerných nákladov na jedného klienta mesačne sa odráta štátny príspevok, úhrada klienta, príspevok zdravotnej poisťovne, ak má poskytovateľ s ňou uzavretú zmluvu, a zvyšok je výška toho FPP-čka, čiže príspevku na prevádzku.
Rozdiel bude spočívať v tom, že namiesto skutočnej výšky úhrady klienta sa do vzorca dosadí priemerná úhrada u verejného poskytovateľa a príspevok zdravotnej poisťovne sa vypúšťa úplne. Takže FPP, teda príspevok na prevádzku, sa vypočíta tak, že od sumy priemerných nákladov na jedného klienta mesačne sa odráta iba štátny príspevok a priemerná úhrada klienta vo verejnom zariadení. Keďže úhrady klientov u mnohých verejných poskytovateľov sú nižšia, nižšie a spravidla o stovky eur, nový výpočet FPP prinesie neverejným poskytovateľom mesačne na klienta stovky eur navyše oproti súčasnosti. Odhadujem, že rozdiel bude predstavovať 300 až 400 eur pri zazmluvnení zdravotnej poisťovne.
Áno, toto prinesie zvýšenie nákladov zo strany samospráv. V prvom rade treba povedať, že združenie krajov s týmto návrhom od začiatku súhlasí a z hľadiska celkového objemu prostriedkov poskytujú na príspevok na prevádzku kraje viac ako polovicu všetkých výdavkov samospráv na tento účel. Zároveň však platí, že FPP bude samospráva miestna i krajská vyplácať nie automaticky, ale iba na základe zmluvy medzi obcou, krajom a neverejným poskytovateľom. Takúto zmluvu obec, kraj, podpisuje pre poskytnutie sociálnej služby iba takému svojmu obyvateľovi, ktorému predtým vydá rozhodnutie o priznaní sociálnej služby.
V praxi to teda znamená, že obce, kraje majú v rukách naďalej kľúčovú kompetenciu, a to posúdiť, či vôbec má ten-ktorý obyvateľ na danú sociálnu službu nárok. Pritom súčasťou posudzovania nielen posúdenie zdravotného stavu, ale aj sociálnej odkázanosti, teda posúdenie, či si danú starostlivosť naozaj nemôže zabezpečiť obyvateľ sám, resp. jeho rodina. Upozorňujem na ustanovenie zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého má vyživovaciu povinnosť aj dospelé dieťa voči rodičovi. Ak teda nikto iný, ale práve obec či mesto, pokiaľ ide o výhrady ZMOS-u, rozhodne, že žiadateľ, jeho obyvateľ potrebuje, je odkázaný na konkrétnu sociálnu službu, potom je, samozrejme, povinná, povinné mu túto službu poskytnúť alebo zabezpečiť jej poskytovanie. Pritom je to práve obec, mesto či kraj, komu musí obyvateľ s rozhodnutím podať žiadosť o poskytnutie alebo zabezpečenie služby.
Takže opäť má obec, mesto, vo svojich rukách, ako, kde, či u koho poskytnutie tejto služby zabezpečí. V praxi to znamená, že sa zodpovedný, zodpovedná, pracovník, pracovníčka, stretne s odkázaným obyvateľom a preberie s ním možnosti alebo ho informuje o možnosti, ak je jediná. Ak sa obec, mesto, v konečnom dôsledku rozhodne o poskytnutí sociálnej služby u vybraného neverejného poskytovateľa, je podmienkou vyplácania FPP dohoda na zmluvných podmienkach medzi obcou, mestom a poskytovateľom.
Takže navrhovaná novela je jednoznačne v prospech neverejných poskytovateľov a prinesie im mesačne stovky eur na klienta navyše oproti súčasnosti, zároveň však ponechá kľúčové kompetencie v rukách samospráv, takže ich vzťah považujem za dostatočne vyvážený.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, otvorili ste dosť bolestivú a obšírnejšiu tému, než čoho sa týka novela tohto zákona, a to je teda prednostne informatizácia a vytvorenie nejakej databázy, aby sme v nej mali prehľad o tom, že či klient je nahlásený do viacerých zariadení.
Ale okrem teda ošetrovateľov a zdravotníkov a sociálnych pracovníkov mňa ešte osobne trápia aj iné pomáhajúce profesie, ktoré dnes nie sú riešené. K tomu aj otvárame tému či už s Komorou sociálnych pracovníkov, ale aj zástupcami ministerstva zdravotníctva a je to veľmi ťažká téma, pretože otázkou potom je, každá komora má svoje predstavy, svoje záujmy, obhajuje svoje nejaké kompetencie a napríklad dnes nemáme zastúpených napríklad špeciálnych pedagógov alebo sociálnych pracovníkov, tí nám vypadávajú nejako, máme síce zdravotných sociálnych pracovníkov, ale nie sú zaradení ako zdravotnícky personál.
Čiže to je naozaj tak, ako to tu už dnes odznelo, veľká téma, ktorá sa bude musieť do budúcna riešiť, pretože ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc, či už zdravotnú, alebo sociálnu, tak pribúda a máme tuná odborníkov, ale nie je to doriešené medzirezortne.
Ďakujem.

!!! Prosím, vymazať rámček. V danom zvukovom zázname neodznelo vystúpenie uvedenej pani poslankyne.

!!! Prosím, vymazať rámček. V danom zvukovom zázname neodznelo vystúpenie uvedenej pani poslankyne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ako si správne povedala, pani poslankyňa, tak problematika prepojenia zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb sa tu rieši nie posledné štyri roky, ale niekoľko rokov aj dozadu, takže to ani nesúvisí s tým, aká vláda je pri moci, ale skôr s problematikou legislatívy ako takej a následne financovania. Kým v sociálnych službách je to financovanie rozbité do viacerých zdrojov, cez ministerstvo, VÚC-ky, mestá, obce a tak ďalej a máme jediný zákon, 448, tak pri zdravotnej starostlivosti máme financovanie cez zdravotné poisťovne. Čiže to je nosný kameň úrazu, ktorý dodnes ešte nebol vyriešený, a predpokladám, že aj na tom bol problém pri zákone, ktorý si spomínala, o dlhodobej starostlivosti.
Súhlasím s tým, že pri množstve temer 3-tisíc obcí je množstvo aj malých, ktoré by sa ale mohli spájať. A poznám aj prípady v okolí Rožňavy, kde sa spojili obce. A majú aj spoločný komunitný plán a ten je dôležitý, ako je nastavený, a potom následne aj jeho kontrola.
A pokiaľ hovoríš o kvalite, ja som to spomenula aj na našom dnešnom výbore. Ja pevne verím, že to navýšenie finančných prostriedkov aj sa odrazí v kvalite poskytovaných služieb o neverejných poskytovateľov a pevne verím, že sa nebude navyšovať hlavne poplatok pre klientov v konečnom dôsledku.
Ďakujem.

Vymazať rámček!!!

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1895 z 20. júna 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný vládny návrh zákona (tlač 1516) prerokovali a doporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 6 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre asociálne veci č. 186 z 10. septembra 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.