Dobrý deň prajem. Pán minister, ďakujem za predstavenie zákona, ktorý sme tu už dlhšiu dobu očakávali. Vychádzam z toho, že na tento veľmi dôležitý zákon, že o tomto veľmi dôležitom zákone, že teraz len začína ozajstná diskusia. A tak mi dovoľte, aby som uviedol zopár slov.
Správne ste povedali, pán minister, že, že toto je len prvé čítanie, a verím, že do druhého čítania sa možnože ešte všeličo zmení. (Krátka pauza.) Veľmi mi záleží na tom, aby pán minister počul, čo hovorím, tak ja kľudne počkám. Rozumiem tomu, že koalícia má privilégiá, a tak si môže dovoliť všetko, tak to tu funguje.
Chcel by som hovoriť o tom, že čo návrh má a čo nemá. Veľa sa hovorí, hovorilo o tom a bude ešte hovoriť o tom, čo všetko ten návrh nemá, teda v tom zmysle, že čo by mohol mať, v tom zmysle sa vyjadril aj pán prezident. Ja by som bol úplne úprimne viacej zhovievavý. Je treba povedať úplne na férovku, že tento návrh zákona má určité elementy, ktoré sú veľmi cenné, že či je to dosť za daných okolností, o tom pochybujem.
Navyše sú tam niektoré veci, ktoré naozaj sú dosť podivné, alebo teda minimálne jedno ustanovenie, ktoré je veľmi podivné, a to je ustanovenie o tom, že sa zvyšuje minimálny vek kandidátov na ústavných sudcov. Nikdy to nebolo nijako vysvetlené, nikdy, pokiaľ ja viem, v histórii sudcov Ústavného súdu nevznikol problém, že by sa o túto funkciu uchádzal nejaký sudca alebo nejaký uchádzač, ktorý by bol vo vekovom rozpätí 40 až 45 rokov, a prípadne dokonca že by sa preukázal, že kvôli svojej mladosti, že robil nejaké nesprávnosti. Čiže tu by som dával za pravdu tým, ktorí hovoria, že, že za tým cítia nejaký podružný úmysel, a teda nejaký úmysel nesprávny. Ale je, je pravdou, že toto tiež nepovažujem ja osobne za až tak dôležitý bod, lebo síce povedali viacerí mladí, teda, že vidia takých, ktorí by sa tam mohli dostať už ako 40-ročný alebo 44-ročný, prosím, ale tam ešte nie sme. Tak je pravda, že mohli nejakých povedať, u ktorých by to prichádzalo k úvahu.
Veľa sa na druhej strane operovalo zo strany ministerstva s tým, že je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov Národnej rady. No ja neviem, ja teda za moju krátku existenciu v tomto parlamente si ani nepamätám, že by bol nejaký návrh prijatý, nejaký koaličný návrh prijatý inou ako absolútnou väčšinou tohto parlamentu. Boli určite ako, výnimky boli, ktoré potvrdzovali toto pravidlo. Pravda je, že pri takto dôležitom zákone, že sa nedá predpokladať, že by bolo to hlasovanie stanovené niekedy na piatok o 17.00 hod. a že kvôli tomu by všetci cezpoľní tu neboli a kvôli tomu že by sa hlasovalo len nadpolovičnou väčšinou prítomných. Čiže toto sa mi tiež zdá ako niečo, čo je úplne nedôležité, a je to len zásterka toho, že je tam potrebné dať niečo, čím sa vykážeme, že je to zlepšenie. V reále to zlepšenie nie je.
A chcel by som teraz pár slov povedať aj o tom, že čo mohlo byť a čo my ako opozícia požadujeme, že prípadne aké by malo mať dôsledky to, že k prijatiu toho nedôjde. Rozumiem pánovi ministrovi v tom, keď hovorí, že dobre, zostaňme pri tom, pri čom sme. Avšak to neznamená, že takých okolností naozaj dôjde k vymenovaniu tých ústavných sudcov. To, všeličo sa môže stať. A som presvedčený o tom, že v tom, ako veci dnes stoja, tak si ani tí, ktorí sa snažia v súlade s doterajšou tradíciou politickou na Slovensku ovládnuť Ústavný súd, že ani tí si nemôžu byť istí, že by to vypálilo tak, ako si to oni želajú.
Čiže ja toto vnímam, tento návrh, ako niečo, čo si tí, ktorí veria v tom, že Ústavný súd bude niečo, kde budú môcť naďalej vykonávať kontrolu tak, ako je tomu doteraz, a všetci vieme, že to tak funguje, môžme povedať úprimne a vieme presne, ktoré sú to tie senáty a ktoré sú to tí, tí sudcovia ústavných súdov, ktorí tú kontrolu reálne tam vykonávajú alebo ktorí, ktorí konajú tak, ako si to niekto želá. Tak si myslím, že to nemusí takto fungovať napriek tomu, že sa to vydáva za niečo, čo by bola nejaká katastrofa, že by sa, že by sa kandidáti na ústavných sudcov zvolili podľa doterajšieho systému. Myslím si, že by to vyvolalo takú vlnu nevôle, že by si všelikto rozmyslel, že ako by mal v takejto situácii postupovať.
Vnímam teda tento návrh ako to, z hľadiska koalície ako to absolútne minimum, ktoré sú schopní predložiť za súčasnej situácie. Všetci vieme, že ako vznikla táto koalícia, že vznikla vďaka zrade politickej strany MOST - HÍD a iných aj s tým, že išli s touto korupčnou, korupčnou koalíciou a že toto je niečo, čím by sa zdanlivo aspoň mali, mali očistiť. Ja, ja to beriem akože politicky, že to je, že to je určitá daň a že je to určitý, určitý odpustok, ktorý oni sú pripravení nám, nám poskytnúť, a ja ho prijímam tak. Viete, za danej situácie nemáme príliš na výber.
Ale dúfam a prosím, že vyvolajme diskusiu a vyvolajme diskusiu natoľko silnú, že možnože aj tí, ktorí majú ambície pokračovať v ovládaní Ústavného súdu z politického spektra, že si uvedomia, že toto je tak závažná téma, že tu proste neprerazia. Takže o to, o tom by som vás chcel poprosiť, pán minister.
V závere oceňujem to, že, že ste naozaj, a potvrdzujem to, že ste hovorili s viacerými ľuďmi aj teda vrátane mňa, bez toho, že by to bolo nejako významne dôležité, ale... Čiže si myslím, že ten prístup k tomu bol veľmi, veľmi civilný, a ale my teraz by sme potrebovali aj nejaký výsledok, lebo realita je, že napriek tej veľmi prijateľnej forme tá, tá podstata sa vlastne skoro vôbec nezmenila. Čiže bude treba niečo viac na to, aby sme mohli povedať, že naozaj toto je niečo, čo vyjadruje aspoň kompromisne to, čo viac ako len koalícia chce.
Zatiaľ toľko a potom možnože viac neskôr.
Ďakujem.
