Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. O voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu a o jej dôležitosti bolo povedané veľa, ale určite nie dosť. Nie dosť preto, že tí, ktorí si myslia, že na slovenskom, na sloven..., na..., na slovenskom konci sveta sú také pomery, že sa nemusí sa doceňovať dôležitosť justície. O tom, aká je dôležitosť justície a aká je, aké je, aká je dôležitá skladba Ústavného súdu, sme sa veľmi nedávno možnosť presvedčiť, keď náš Ústavný súd zložený prevažne z mečiarovsko-ficovsko-harabinovských kádrov rozhodol o tom, že vôľa ľudu vyjadrená ústavodarcom je menej ako potreba očistenia justície od členov justičnej mafie.
Z uvedeného je vidieť, ako veľmi dôležité je obsadenie Ústavného súdu. Z toho, ako tu koalícia na nás hrá, je jasné, že tu ide o veľa. Ide o to, či nám budú vládnuť Harabin a jeho mentalita, či nám tu budú vládnuť ľudia, ktorí odvíjajú svoju legitimitu od toho, že boli pred revolúciou menovaní komunistickou stranou za dosť dobrých na to, aby sa stali z nich sudcovia a prokurátori, a ktorí vo svojej komunistami založenej kariére úspešne pokračovali až do stratosférických výšok súdnictva a ďalej častokrát do politiky.
Niečo tu bolo povedané aj o tom, že či by voľba mala byť verejná alebo tajná. Je jasné, že voliči majú právo si skontrolovať, ako ich zástupcovia v Národnej rade vykonávajú svoj mandát. Je jasné, že toto je základné právo, ktoré je povýšené nad akúkoľvek inú myšlienku, ktorá v tejto súvislosti by mohla padnúť. Navyše však my sme tu konfrontovaní so situáciou, kedy tu máme viacero subjektov a jednotlivcov, ktorí hovoria niečo a konajú úplne inak. Boli sme toho svedkami v situácii, kedy z hlasovania o návrhu poslanca Madeja, ktorého praktický dôsledok by bolo to, že Robert Fico by sa stal predsedom Ústavného súdu, čiže o tomto návrhu hlasovalo viac, ako prislúcha ústavnej väčšine. Je jasné, že tí, ktorí majú čo skrývať, budú chcieť hlasovať tajne. Tí, ktorí sa nehanbia za svoju voľbu, a za to, koho podporujú, tí budú chcieť hlasovať verejne.
V rozpore s tým, čo je prevažujúca nálada posledných dní, táto voľba nie je len o Robertovi Ficovi. O Robertovi Ficovi je nutné povedať, že je samozrejmé, že nespĺňa podmienky ústavou stanovené na to, aby bol sudca Ústavného súdu. Jeho chovanie a chovanie jeho súkmeňovcov v koalícii je toho najlepším dôkazom. Ale popri tých dôkazoch, ktoré plynú z toho, že zjavne nemá dostatočnú prax v zmysle požiadaviek uznesenia Národnej rady o tom, že sa má jednať len o takú prax, ktorú môže vykonávať len absolvent vysokoškolského štúdia II. stupňa v odbore právo.
K Ficovi ešte by som povedal toľko, že je jasné, že dôvodom na to, že jeho kmeň sa ho snaží dostať na Ústavný súd v rozpore s tým, čo by sa mohlo zdať, nie sú jeho ambície, ale sú práve toho jeho kmeňa, pretože ten jeho kmeň sa ho chce zbaviť, pretože je záťaž, tak ako treba povedať, že strana SMER je potápajúca sa loď, tak túto záťaž potrebujú hodiť cez palubu, lebo len tak môžu dúfať, že naberú dych, a aby sa vydali na ďalšiu plavbu smerom k drancovaniu našej spoločnosti.
Niečo bolo kedysi povedané aj o tom, že akú úlohu hrá v tomto celom náš pán prezident. Myslím si, že pán prezident stojí pred veľmi ťažkou úlohou, lebo budú naňho rôzne tlaky, ale my ho aj týmto vyzývame, aby sa držal ústavy a aby nepovažoval za plnenie svojich ústavných povinností to, že vymenuje na Ústavný súd kohokoľvek, len aby sa dosiahlo to potrebné číselné naplnenie počtu ústavných sudcov, ale hlavne aby sa držal toho, že, že fungujúci ústavný orgán je len ten, ktorý osobnostne je naplnený ľuďmi, ktorí na, na tú rolu majú. A v tom je ten vtip, pretože nejde tu o to, aby Ústavný súd mal plných 13 sudcov. Tu ide o to, aby mal 13 sudcov, ktorí majú príslušnú morálku založenú, dúfajme, na ich vzdelaní, ale akokoľvek ich osobná morálka je rozhodujúcim faktorom pre to, aby sa mohli stať ústavnými sudcami.
V tej súvislosti bolo niečo povedané aj o tom, že by pán prezident mohol vymenovať polovicu z nižšieho počtu ako 18 sudcov. Toto, samozrejme, takýto postup by bol v rozpore s ústavou, pretože ústava nehovorí, že prezident má vymenovať polovicu z počtu sudcov, ktorí sú mu ponúknutí, ale ústava hovorí o tom, že Národná rada je povinná predložiť pánovi prezidentovi dvojnásobný počet k tomu počtu ústavných sudcov, ktorých má vymenovať. Čiže žiadne prekrúcanie ústavy len tak, aby sa to hodilo koalícii. Koalícia, ako vieme, tam už svojich štyroch sudcov má, ktorí jednoznačne rozhodujú v záujme koalície, to znamená kriminálnej organizácie, ktorou je strana SMER, a ich prisluhovačov. Ale tu ide o to, že radšej žiaden Ústavný súd, ako Ústavný súd, ktorý pracuje v prospech tejto zločineckej organizácie.
Boli tu aj nejaké otázky položené v tom zmysle, že prečo, prečo sa vlastne nemôže nájsť nejaká širšia dohoda na tom, že kto by tí sudcovia mali byť, a boli tu aj nejaké výzvy, aby sme sa o týchto veciach rozprávali. Bohužiaľ, toto nie je možné, pretože celá táto hra je v réžii koalície. Koalícia si prostredníctvom svojich nastrčených prostredníkov dosadzuje účastníkov tohto konania, z ktorých ona si potrebuje vybrať tých svojich 18 tak, aby minimálne tí traja, ktorých tam potrebujú ešte dostať popri tých už existujúcich štyroch, sa tam dostali a tým aby bol Ústavný súd totálne ovládnutý.
Teraz ešte asi týždeň máme veľmi zlý Ústavný súd. Po tom jednom týždni sa môže stať, že budeme mať Ústavný súd, ktorý nás definitívne a jasne posunie mimo Európu, mimo civilizáciu, mimo právny štát. Myslite na to, že toto je rozhodujúci okamih v živote tejto krajiny. Tu sa môže stať, že, že tu bude Robert Fico predseda Ústavného súdu, že tu bude Harabin prezidentom, a ja neviem, ako vy, ale tí, ktorí tu majú deti, ktoré tu majú vyrastať, tak by sa mali zamyslieť nad tým, že ako sa teraz budú chovať.
V závere teda by som apeloval ešte raz na všetkých, že bez toho, aby som hovoril, a možno sa prihlásim ešte do ústnej, hovoril o jednotlivých kandidátoch, chcem znovu podtrhnúť to, že neexistuje žiadne dôležitejšie rozhodovanie tejto Národnej rady, ako je toto, o ktorom teraz vedieme rozpravu.
Ďakujem. (Potlesk.)
