Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mám dve také oblasti, ktoré by som chcel v rozprave uviesť aj vzhľadom na to, že už včera o tomto prebehla dosť búrlivá rozprava, hlavne zo strany niektorých, tak dnes sa budeme snažiť, aspoň ja teda sa zaväzujem, že budem to udržiavať viacej v takej civilnej rovine.
Prvá vec je to, čo už pán minister spomínal, a to je pozmeňujúci návrh, ktorý predkladajú poslanci Alojz Baránik, Ondrej Dostál a Zsolt Simon a týka sa zrušenia zákazu zverejňovania tváre sudcu. Aby sa nezabudlo náhodou, tak ja ho, ja ho prečítam a potom ho zdôvodním. Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika, Ondreja Dostála a Zsolta Simon k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1823.
V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 34 odsek 7 znie:
"(7) Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho bydlisko. Sudca má právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine. Bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať tvár a bydlisko rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia.".".
Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ten dôvod, pre ktorý ja spolu s mojimi kolegami navrhujem zaviesť, je, že, zaviesť zrušenie zákazu zverejňovať tváre sudcov je to, že sudcovia majú pocit, ako sa dozvedáme, určitej beztrestnosti, pretože sa nemusia obávať toho, že niekto na ulici alebo niekde bude na nich škaredo pozerať za to, že sa jedná o sudcu, ktorý bol v Kočnerovej Threeme, a to vytvára opadnutie zábran v protispoločenskom konaní. Všetci vieme, že akési vymedzenie sa spoločnosti voči čiernym ovciam, voči nespoľahlivým a nevhodným jedincom je jeden z prostriedkov, ako sa spoločnosť bráni tomu, aby sa páchala trestná činnosť. A práve si myslím, že keď sa pozrieme na tie sudkyne, ktoré lietajú v týchto neuveriteľných škandáloch, o ktorých sa dozvedáme, ale tak je jasné, že spoločnosť ich neprijíma. A napríklad z môjho pohľadu pre mňa je neprijateľné napríklad sedieť v reštaurácii niekde, keď pri vedľajšom stole sedí nejaký sudca alebo nejaká sudkyňa, ktorá przní právo, przní právny štát na Slovensku, a ja proste to chcem vedieť, že o koho sa jedná. Tak si myslím, že je na mieste zrušiť zákaz zverejňovania tváre sudcov, nech vieme. Predsa sudca je predstaviteľ štátu, je predstaviteľ štátnej moci sudcovskej. Z princípu veci tvár sudcu ako predstaviteľa moci zosobňuje tú moc a teda podľa môjho názoru je aj protiústavné, aby tvár sudcu bola zahalená alebo aby ju nebolo možné za primeraných okolností zverejňovať.
Podotýkam, že to znenie, ktoré zostalo v zákone o sudcoch, to stále chráni sudcu do značnej miery. To znamená, že keby sa jednalo o nejaké šikanózne zverejňovanie tváre sudcu alebo niečo, čo by ho naozaj, toho sudcu obťažovalo, keby oprávnene mohol vzniesť námietku, že takéto zverejňovanie tváre sudcu je neprimerané, že to zasahuje do jeho osobnostných práv napríklad tým, že by to zverejnenie tváre bolo v inej súvislosti ako v súvislosti s výkonom jeho právomocí, tak potom aj podľa všeobecných predpisov, podľa Občianskeho zákonníka, ale ešte stále aj podľa tohto sudcovského predpisu by primeranú ochranu mal.
Teraz zazneli tu argumenty dvojakého druhu, ktoré spochybňujú toto naše videnie. Jeden, jeden je ten, že aj v iných krajinách sa takýto zákaz vyskytuje. No povedzme si, že v najväčšej demokracii na svete, alebo v takej, ktorá je pre nás relevantná, v Amerike, v roku 2013 boli takmer všetky, všetky obmedzenia zverejňovania súdneho procesu, podotýkam, nie tváre sudcov, ale priebehu, priebehu súdneho konania boli zrušené a tí z vás, ktorí sa takýmito vecami zaoberajú, si asi dobre spomínajú na slávny proces v Kalifornii so známou hviezdou O. J. Simpsonom, ktorý bol v priamom prenose týždne prenášaný a prostredníctvom ktorého sa sudca Ito stal tiež slávnou osobou, pretože rozhodoval túto veľmi mediálne zaujímavú vec. A zároveň sa nielen Amerika asi, ale možnože podstatná časť sveta dozvedela o tom, ako americký súdny systém funguje a bola to veľmi zaujímavá vec. A všetci, ktorí toto sledovali, tak si pamätajú tvár sudcu Ita, ktorý túto vec rozhodoval. Nič neobvyklé na tom nebolo, ani nikto sa nad tým nepozastavoval a pritom sa jednalo o závažný trestný proces.
Tá, čiže ešte raz sa vraciam k tomu, že tie dôvody, pre ktoré sa toto obmedzenie, pokiaľ ide o sudcu, vyskytovalo, tak tie sa jednoducho dneska v mediálnom svete a vo svete plnom informácií už neuplatňujú. Ak sa uplatňujú, tak potom sa nejedná o statusový zákon, ale sa jedná o procesný zákon. To znamená, že je to situácia, kedy sa procesne nahliada na tú situáciu, či je vhodné, aby sa robil záznam alebo snímanie alebo dokonca prenos zo súdneho procesu aj s tvárou sudcu. Nikde, pokiaľ ja sa pamätám, nie je tvár sudcu vyčlenená, že proces sa môže snímať alebo dokonca môže z neho byť prenos, avšak bez tváre sudcu. Niečo také neexistuje.
Takže ak existujú dôvody na obmedzenie priamych informácií z procesu, tak sa jedná o procesné ustanovenie, ktoré sa teda týka priebehu toho procesu a sa netýka sudcu, a zároveň sa jedná o akúsi, akúsi výnimku z pravidla, že všetko, čo robí štátna moc, je verejné a informácie o tých, ktorí tú štátnu moc vykonávajú, sú ľudu, to znamená príjemcovi tých, tých rozhodnutí štátnej moci prístupné.
Druhá oblasť je pochybnosť o tom, že či je správne to, aby sudcovia mali odstránené toto obmedzenie a prokurátori nie. Zase, je to trošku, je tam trochu rozdiel v tom, že predsa len ten sudca je vykonávateľ štátnej moci, prokurátor je v inom postavení ako sudca, je v podstate procesnou stranou, aspoň by to tak malo byť a prokurátor je ten, ktorý je účastníkom trestného konania, zatiaľ čo sudca je účastníkom súdneho konania. Čiže podobne ako napríklad prokurátor, prokurátor má podstatne bližšie k tej polícii, pretože sa zúčastňuje na trestnom konaní, a sudca vedie a je predstaviteľom štátu v súvislosti s výkonom súdnej moci.
Takže veľmi pekne vás prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Myslím si totiž, že Slovensko urgentne potrebuje nejakú zmenu, ktorá môže vo veľkej miere byť symbolická, ale symboly sú dôležité. A ja zastávam názor, že je potrebné vyslať signál, že aj pokiaľ ide o sudcov, veci odteraz nebudú také, ako boli doteraz. A toto je jeden zo silných signálov, ktoré, ktorý môžme vyslať. A treba sudcom povedať, pretože oni rozhodujú sami o sebe, treba sudcom povedať, že takto to ďalej nepôjde. A je úplne zjavné, že akokoľvek voľby dopadnú, že to bude pre nich len ťažšie a ťažšie. Ťažšie a ťažšie, myslím pre tých sudcov, ktorí si myslia, že môžu fungovať tak ako doteraz. Nie pre tých, ktorí pracujú fantasticky a sami sú zhrození z toho, ako niektorí sudcovia sa správajú a že čo robia a čo o nich píše, píše Kočnerova Threema a rôzne iné threemy rôznych iných kočnerov hlavne. Pretože vieme, ak to niekto nevie, tak to oznamujem, že Kočner je taký menší Kočner. Potom sú tu väčší kočnerovia, ktorí robia iné kšefty ako Kočner, na, ako o rad vyššie a viac. Takže ale toto mne osobne je jasné, že toto je oriešok, ktorý musí rozlúsknuť už niekto iný, počínajúc marcom budúceho roka.
Čo som uviedol, ale ma privádza k tomuto návrhu zákona, a teraz zvažujem, že či mám v tejto debate pokračovať, možnože to načrtnem a možnože sa ešte vrátim k tejto debate, že sa ústne prihlásim, keď tu bude, bude viacej takých ľudí, ktorí, ktorých by to mohlo zaujímať, lebo ak sme tu poväčšine právnici, tak toto by sme mali ovládať. Ale ja by som chcel uviesť, totižto aspoň v stručnosti by som uviedol niečo, čo si myslím, že je potrebné povedať na vysvetlenie toho, že v akom průšvihu, pokiaľ ide o sudcov, sme.
Totižto pre laika musí byť zarážajúce, že sa jednoducho nevieme pohnúť s tými disciplinárnymi, disciplinárnymi konaniami, že proste nejaký, nejaký blázon, ktorý bol predtým minister a teraz, teraz je ako, a je sudca, čoskoro prestane byť sudca a teraz je z neho politik, že má na krku, ja neviem, šesť disciplinárnych stíhaní a nič. Tak stále sa tí sudcovia tvária, že je to také akože nejasné a že nevieme, či áno alebo nie. Tak ja som chcel tu tomuto ctenému publiku, len som dúfal, že bude väčšie, vysvetliť, že nie je to vôbec nejasné. Je to úplne jasné, je to úplne jasné, len sa to nevykonáva, pretože sudcovia u nás sú chránená zver. Oni jednoducho môžu všetko, čokoľvek môžu, ale niet tej sily, ktorá by ich za to postihla, pretože je prirodzené, že tí, čo to robia s nimi, tak nebudú, svojich vlastných nebudú za to stíhať, pretože oni tiež majú maslo na hlave. Každý z tých, podotýkam, že väčšinu tých, tých členov disciplinárnych senátov tam nasáčkovala táto garnitúra. A tých, ktorí nie, tak tí sú tam v menšine a nič nezmôžu, hlavne keď sú dvojkolové disciplinárne stíhania, dvojkolové disciplinárne konania. Čiže keď sa to tejto čvarge nepodarí na prvýkrát, tak potom sa to určite na druhýkrát, ako sme to videli ixkrát.
Takže ja by som chcel povedať, predniesť, je mi to trochu nepríjemné, ale aj tak to urobím, chcel by som predniesť ustanovenia k časti zákona o sudcoch a prísediacich, hovoriaci, hovoriace o disciplinárnej zodpovednosti, že čo sú disciplinárne previnenia. Aby ste vedeli, že aby to si niekto nemyslel, že je to také nejaké, že nevieme. A ja dokonca vynechám tie také, tie ľahké, ale pôjdem rovno na, na, lebo sú disciplinárne previnenia, sú tzv. jednoduché, a potom je závažné disciplinárne previnenie, a potom je druh disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu. A teraz opomínajúc tú prvú skupinu, začnem s tou druhou skupinou.
Závažným disciplinárnym previnením je vedomé porušenie povinnosti sudcu rozhodovať nestranne a nezaujato. To je závažné disciplinárne, to je, to sú koľkí z tých 1350 sudcov, koľkí? No, minimálne polovica. Konanie vedené v ods. 1 okrem konania uvedeného v ods. c a d, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia opakovane, alebo inej priťažujúcej okolnosti, jeho škodlivosť je zvýšená. Opakované nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie. Tých je koľko? Strašné množstvá. Oni síce podajú majetkové priznanie, ale to majetkové priznanie nie, neodráža skutočnosť. To je závažné disciplinárne previnenie. Zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v disciplinárnom konaní. To koľko ich je? Takmer všetky, všetky. Svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobil značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný dôsledok. To sú všetky, ktoré sú v Threeme, všetky.
Zavinené konanie sudcu, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní. To ich je koľko? No, vieme, že je zopár takých, ktorí tento problém nemajú absolútne, ale potom okrem tých, takmer všetci. Opakované nesplnenie povinnosti podať písomné vyhlásenie podľa § 31. To je, to sú majetkové priznania. Alebo uvedenie nepravdivých údajov vo vyhlásení. To je akože naozaj väčšina. Opakované nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci, teraz pozor, nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci sudcu na základe hodnotenia sudcu výrokom "nevyhovujúci". To, samozrejme, už nemáme. To všetci sú výborní. Aj Harabin je výborný. Aj všetci do jedného si sami sebe tí sudcovia dali, že majú, že sa sami seba hodnotia, že sú výborní.
A ešte porušenie povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu. Ale teraz pozor, závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je nasledujúce: výkon funkcie sudcu počas nariadenej pohotovosti sudcu a počas pracovného času pod vplyvom alkoholu. No, stretol som sa aj s tým a je jeden sudca, o ktorom viem, a každý, kto chodí na súdy, tak ho pozná, že ak je pojednávanie neskôr ako o jedenástej, tak už je opitý, ale nevadí.
A teraz spáchanie závažného disciplinárneho previnenia i napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárnej previnenie uložené disciplinárne opatrenie. Samozrejme nikomu, takmer nikomu žiadne disciplinárne opatrenie nie je uložené, takže tu to až tak nehrozí. A teraz pozor, nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať zdroj značných majetkových prírastkov, ktoré zjavne presahujú súhrn jeho platov a iných vyčíslených príjmov. No tam jako všetci, čo sú v Threeme, vrátane plešáka, všetci by museli byť okamžite odídení. To sa nedeje. Konanie uvedené v ods. 2 písm. a), c) a i), ak je vzhľadom na povahu porušenej povinnosti spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľné s funkciou sudcu. To znamená, tá druhá kategória, ktorá sa opakuje, alebo sú tam priťažujúce okolnosti.
A teraz ďalej. Porušenie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí senátom, sudcom a súdnym úradníkom a náhodného prerozdeľovania už pridelených vecí. To koľko je takých? Všetci, čo sú v Threeme. A nič sa nedeje, nič, kľudne. Taká, taká pani Hajtová, vôbec nič sa nedeje, rozumiete. Ona čírou náhodou je pridelená do senátu len za to, že pred Vianocami si nejaký sudca zobral dovolenku, na tom súde sa čaká na pojednávanie tri roky, ale odrazu v tejto jednej veci, len za to, že akože išiel sudca na dovolenku pred Vianocami alebo počas Vianoc, tak ju fikli do toho, do toho senátu. Takto sa to funguje. Ale toto je na vyzlečenie z talára. A nič sa a nič sa nedeje.
Ešte niečo poviem, tu zareagujem na pána ministra trochu. Nepreukázanie požadovaných výsledkov v práci sudcu na základe hodnotenia sudcu výrokom "nevyhovujúci". O tom sme už hovorili. Sudcovia hodnotia sami seba a tak to aj potom vyzerá. Pokiaľ ide o to, čo sa mi zdá, že pán minister, však v poriadku, čo pán minister tu naznačuje, že nie je pravda, že sa nič nedeje. No, je jasné, že v prírode nič nie je statické, všetko sa hýbe, takže niečo sa deje. Len otázka znie, či sa to udeje ešte v rámci nášho života, alebo života našich detí, alebo našich vnukov, lebo pri tomto temp, aké je tu nasadené, tak sa neudeje nič v dobe, ktorá je pre nás relevantná. O tomto to celé je. A sudcovia to samozrejme vedia. Čiže oni povedia áno, my konáme, robíme, čo sa dá. Lenže kedy budú výsledky?
Ja som prišiel do tohto priestoru zo súkromného sektora a mňa zaujímajú výsledky. Výhovorky tu sú pre iných. Výsledky, výsledky, výsledky. A keď sudcovia nepochopia, že oni sami musia s tým niečo robiť, to znamená, to je jasné, že tí zločinci, ktorí to teraz ovládajú celé, že tí neurobia nič, tí ostatní, ktorým záleží na tom, aby neboli hádzaní do jedného vreca, tak potom príde iná moc, ktorá s nimi poriadok urobí. A to hovorím ako s najväčšou možnou serióznosťou. A takto to bude. Nech sa všetci tí ľudia, ktorí v talári porušovali a porušujú predpisy, a všetci tí predsedovia súdov, ktorí nie a nie byť odvolaní, ktorí porušujú predpisy, ktorí sú v podstate zločinci, to sú všetko, to je trestná činnosť, že sa tu bavíme o disciplinárnych stíhaniach, ale to je všetko trestná činnosť. A vieme, že trestná činnosť sa tu stíha, ak niekto povie, že sa tu stíha trestná, že sa tu deje trestná činnosť, tak toho stíhajú potom, nejakého Špirka, alebo rôznych iných, ktorí podali trestné oznámenia, tak hneď na nich nabehla prokuratúra, že čo si to dovoľujú. Takže to áno. Ale tá primárna trestná činnosť tá sa nestíha. A toto všetko sa musí zmeniť a sudcovia uvidia. Oni si myslia, že to ešte udržia, tie všelijaké, tie praženkové a títo ostatní. Nie, neudržia. Ešte tri mesiace.
Ďakujem.