Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Určite tento návrh zákona vyvolá veľkú diskusiu, ani nie tu v pléne, skôr vonku medzi ľuďmi, pretože je to téma, ktorá je také trošku tabu. Ale verím, že práve kvôli tomuto tá debata je potrebná a nájdeme spoločné riešenie. Jedno z nich teraz predkladám.
Čiže tak ako som povedala, ide o prvý krok, zmenu v tom, aby sa po vytvorení nových pozemkových úprav, po komasácii pozemkov ďalším spôsobom tieto pozemky nedrobili, a to z, z, pri poľnohospodárskej pôde a lesnej pôde. To znamená extravilán, v extraviláne.
Rozdrobenosť poľnohospodárskej a lesnej pôdy je pozostatkom uhorského práva, ktoré umožňovalo neobmedzene drobiť pozemky v extravilánoch obcí. Toto nevhodné právne prostredie spätne vnímané ako jeden z dôvodov ekonomického zaostávania uhorskej časti monarchie za jej rakúskou časťou. V rakúskej časti monarchie platil zákaz drobenia pôdy v extraviláne. Tam dediť smel len jeden dedič, čo umožnilo budovanie priemyslu, využitie moderných poľnohospodárskych technológií pri obhospodárovávaní väčších celkov. Tí dedičia, ktorí v rakúskej časti monarchie v rámci dedičstva neprevzali pôdu, sa najčastejšie museli ísť vyučiť remeslám, prípadne pokračovali ďalej v štúdiu a uplatnili sa mimo poľnohospodárstva.
V uhorskej časti monarchie neustále delenie uvrhlo roľnícke mnohodetné obyvateľstvo do špirály chudoby a značne komplikovalo možnosť budovania priemyslu pre nevysporiadanosť vlastníctva. Aj dnes pri akejkoľvek väčšej ohlásenej investícii je najväčším problémom nevysporiadanosť pozemkov a všetky doterajšie vlády riešili následky, ale nie príčinu. Situácia sa mierne zlepšila úpravou z roku 1995, kedy sa zaviedol zákaz drobenia pôdy v extraviláne pod 2 000 m² pri poľnohospodárskej pôde a 5 000 m² pri lesných pozemkoch. Určitú časť už rozdrobených pozemkov to síce uchránilo pred ďalším drobením, problémom však je, že postupne sa v jednotlivých obciach robia finančne nákladné komasácie, ktoré sa míňajú účinkom, keďže napríklad 1 hektár scelenej pôdy vedia štyria dedičia obratom rozdeliť na štyri diely.
Vzniká otázka, či komasácie v takomto právnom prostredí majú vôbec zmysel. Navrhnutá právna úprava tento nedostatok odstraňuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ale je dôležité, aby prišlo k politickej vôle, aby sme urobili ďalšie kroky usporiadania nášho, našich pozemkov.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, prichádzam s návrhom zákona, ktorý čiastočne nadväzuje na, na predchádzajúcu rozpravu, ktorá prebiehala včera a dnes. Ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu je zvýšiť výmeru poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov, ktorú nemožno drobiť na menšie celky. V súčasnosti zákonná úprava predpokladá toto obmedzenie na úrovni 2 000 m² pre poľnohospodárske pozemky a 5 000 m² pre lesné pozemky. Navrhovanou úpravou sa táto hranica zvyšuje na 1 hektár pre poľnohospodárske pozemky a 5 hektárov pre lesné pozemky.
Ďakujem pekne a prosím po, následne aby ste uviedli rozpravu.

Ďakujem pekne za reakciu. Áno, je to presne tak. Ale ja by som chcela aj ľuďom vydať signál, že zase úplne nemusíme byť v depresiách. Príroda je naozaj veľmi silná. A keď jej budeme načúvať a nepôjdeme proti prírodným procesom, tak je v našich silách našu planétu zachrániť.
Samozrejme, je potrebné urobiť aj realizačné kroky za tie škody, ktoré človek reálne napáchal. Napríklad ktoré napáchal v súvislosti so znečistením najväčšej zásobárne pitnej vody Žitného ostrova. A to je niečo, čo nevidíme, pretože je to v podzemí, ale je to čosi, čo životne všetci potrebujeme. Ten toxický koktail, ktorý sa napríklad šíri do podzemnej vody Žitného ostrova, je témou podľa mňa na Bezpečnostnú radu Slovenska. Slovenský ochranársky snem ako zoskupenie vážených ochranárov upozorňovalo a žiadalo, aby sa aj Bezpečnostná rada zapodievala takouto, touto situáciou. A nepadlo to na úrodnú pôdu. Aj tam vidno, že naozaj si vláda Slovenskej republiky neuvedomuje závažnosť týchto negatívnych javov. A je potrebné, aby viacej počúvala vedcov, viacej počúvala aj ľudí, ktorí poukazujú a oprávnene sa obávajú o svoju budúcnosť.
Ale my sme tu tí, ktorí musíme dať jasný signál, že teda ideme bojovať s týmito neduhmi a že nebudeme strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že niečo nevidíme len zato, že to nemonitorujeme, len zato, že niečo strkáme pod koberec a tvárime sa, že to neexistuje.

Ďakujem pekne za slovo. Prajem príjemné, dobré ráno, slnečné, dnešný deň nás privítal trošku krajším počasím, ako bolo včera, a máme tu tému, v ktorej pokračujeme zo včera večera ohľadom, ohľadom lesov.
Ja by som chcela len tak v úvode zhrnúť veľmi krátko, že o čom náš návrh je, o čom je naše uznesenie, pretože tá téma ochrany našej krajiny ako celku, ochrany prírody, ochrany Slovenska, zabezpečenia jeho proti dopadom zmeny klímy, adaptácie má veľký súvis s formou lesného hospodárstva a poľnohospodárstva. A vzhľadom na to, že naozaj táto téma dnes, v súčasnosti, rezonuje v spoločnosti, tak je dôležité, aby sa aj Národná rada zapodievala týmito otázkami a aby vláda Slovenskej republiky pripravila hodnotiace správy zásadných dokumentov, nie všetkých, pretože tých strategických a rôznych iných dokumentov je veľmi veľa, ale takých podstatných, ktoré ak by sa dodržiavali, tak by naozaj mohli zmeniť formu hospodárenia v našej krajine.
Takže náš návrh uznesenia nie je legislatívny, to znamená, nie je o prijatí nejakého návrhu zákona, ale je o prijatí uznesenia, aby v termíne do konca novembra 2019, preto tento termín, lebo už vlastne keby bol do konca roka, tak už následne nie je žiadna schôdza, ale novembrová schôdza bude, dá sa povedať, v tomto roku posledná, takže na tejto tohtoročnej poslednej schôdzi aby nám vláda predložila štyri správy.
A jedna sa týka, aby vláda Slovenskej republiky prijala opatrenia na dôsledné dodržiavanie zásad vo vláde schválenom Národnom lesníckom programe. Tento Národný lesnícky program bol schválený ešte v roku 2007 uznesením vlády, ale toto uznesenie vlády je platné, takže žiadame, aby vláda predložila správu o tom, ako sa plnia tieto zásady v schválenom Národnom lesníckom programe.
Ďalšiu správu, ktorú žiadame, aby nám predložila, bola správa o konkrétnych opatreniach na dosiahnutie cieľa č. 15 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 350/2017. Tuná, čo to je cieľ 15 a ešte aj ďalšie ciele, to rozoberiem v mojej časti rozpravy.
Ďalšia, ďalšia správa, ktorú žiadame, aby predložila, sa týka situácie v lokalite svetového dedičstva UNESCO staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. Je to vlastne škandalózna situácia, ktorá, na ktorú nás upozornil Výbor pre svetové dedičstvo s tým, že nám hrozí výmaz týchto vzácnych priestorov zo zápisu UNESCO, a to z dôvodu, že sa nedodržiavajú zásady hospodárenia v tomto území, nie sú do dnešného dňa vyznačené hranice. A hlavne, čo je najdôležitejšie, stále nie je dosiahnutá dohoda so súkromnými vlastníkmi, ktorí v tejto lokalite hospodária, a, samozrejme, aj tie pravidlá, ktoré tam by mal dodržiavať podnik, štátny podnik, ktorý hospodári v týchto, v tejto lokalite. Čiže toto je ďalšia správa.
A štvrté, štvrtú správu, ktorú by sme chceli, je o opatreniach, ktoré Slovenská republika prijala na zvýšenie transparentnosti s poskytovaním priamych platieb a agrodotácií. To je tiež jedna z vecí, ktorá dlhodobo už niekoľko mesiacov vlastne vyplávala na povrch ako jeden veľmi, veľmi nepríjemný fakt. A tie opatrenia, o ktorých sa hovorí, že boli realizované, tak nie, zdá sa, že nie sú celkom účinné a stále nie všetky opatrenia, o ktorých hovoríme najmä v súvislosti s preukazovaním vzťahu k obhospodarovanej pôde, tak nie sú stále dotiahnuté. A že žiadame, aby nám boli predložené kroky, aké vláda prijala, aby to neboli len o budúcnosti, o stratégiách a o nových plánoch, ale my chceme vedieť, čo je dnes, náš človek, občan Slovenskej republiky, aj my tu poslanci chceme vedieť, aké konkrétne opatrenia v týchto veciach sa prijali.
Takže to je vlastne podstata tohto nášho, nášho návrhu, verím, že získa podporu Národnej rady v hlasovaní a že ten záujem aj bude mať tieto informácie aj od ostatných poslancov aj koalície, nielen z opozície.
Dnes sa stretávame naozaj s depresiou v spoločnosti, čo je veľmi, veľmi smutné, že ľudia naozaj sa boja, boja sa budúcnosti, čo bude, boja sa budúcnosti, ako bude táto planéta ďalej prežívať. Prichádzajú rôzne protesty, kde mladí ľudia sa obávajú privádzať deti na tento svet, pretože sa boja, že nebudú mať kde žiť, nebudú mať dosť potravín, nebudú mať čo dýchať, nebudú mať akú zdravú pitnú vodu piť.
Takže my musíme ukázať ľuďom, tí politici, o ktorých sa hovorí, že ich nepočúvajú, sme, preukázať na to, že, áno, počúvame ich, ale nielen počúvame, ale že naozaj sme pripravení reálne realizovať kroky na opatrenia.
Včera sme mali bohatú rozpravu aj s kolegom Martinom Feckom, kde sme poukázali na množstvo tých ťažkostí - a budem teraz pokračovať v téme.
Jedna situácia v lesnom hospodárstve, ktorá rozdeľuje lesníkov aj odborníkov, je situácia so zvládaním tzv. biotického škodca, lebo poukazuje sa, že naše výruby v lesoch, ktoré naozaj sú mohutné, ale možno ani nie výruby, skôr spracovávanie dreva, pretože ma upozornili lesníci, že keď sa padne kalamita, napríklad veterná, tak to nie je výrub, ale to je naozaj množstvo dreva, ktoré sa musí spracovať, pretože naozaj nie je, je rozdiel, či spracovávame v metroch kubických drevo padnuté alebo metre kubický dreva, ktoré sú vyrúbané, tak aby sme boli korektní, nechcem hovoriť len o výrubach, ale chcem hovoriť o tých holinách, ktoré v našich horách jednoducho sú. Je to fakt, ktorý vidíme, je to fakt, ktorý vidno z lietadiel, je to fakt, ktorý každý jeden z nás musí vidieť, keď sa prechádza po našich lesoch. A je úplne jedno, či ideme v Malých Karpatoch, alebo ideme po Malej Fatre, alebo ideme, sa prechádzame v Tatranskom národnom parku. Tieto situácie, tieto holiny sú všade a je rozdiel, ako sa, vlastne ako ich kto vníma. Lesník ich nevníma tak dramaticky, pretože on tam vidí, napriek tomu, že tam je holina, on tam stále vidí les, lebo je to lesný pôdny fond, možno sú tam vysadené nejaké nové sadeničky a on stále tam vidí ten lesný porast. Ale obyčajný človek, ktorý sa prechádza, alebo iný možno nie lesný ochranár, tam ten les nevidí. Pretože pre nás ostatných je les niečo, čo už je funkčne ekosystém, kde už vlastne ten kolobeh života je jasne viditeľný, či už pre zvieratá, či už pre hmyz, vtákov, ale, samozrejme, aj pre stromy.
Včera som hovorila, že je to ako keby reč dvoch kmeňov, že dve skupiny ľudí, ktorí sa snažia ako keby o tom istom, lebo stále hovoria to isté, ideme chrániť les, chceme chrániť les, my sme tí, čo najlepšie lesu rozumieme, niektorí hovoria, my sme les, druhý povie, aj my sme les. No ja hovorím, všetci sme les a musíme nájsť tú spoločnú reč.
Ten konfliktný bod, ktorým sa v konečnom dôsledku pri každej diskusii stretávam, je lykožrút. A dnes už nielen lykožrút, ale dnes už je to aj motýľ mníška veľkohlavá. Sú to, sú to druhy, ktoré v prípade premnoženia naozaj dokážu, dokážu v mohutných, v mohutných hektároch ovplyvniť existenciu stromov. A sú rôzne náhľady na to, ako sa s takýmito škodcami, s takýmito premnoženými druhmi má zaobchádzať. Ako sa má naša krajina brániť voči takýmto biotickým nepriateľom? Ťažko povedať. Je to možno aj ochrana samotnej tej prírody, ona vždy, keď niečo nie je v poriadku, niečo nie je v rovnováhe, tak niektoré druhy sa premnožia. Mal by to byť pre nás dvihnutý prst, keď sa takéto niečo udeje, a je jedno, aký druh to je, je to signál toho, že v krajine niečo nefunguje.
A teraz je otázka, či má človek zasiahnuť chémiou alebo nejakými inými postupmi na to, aby zlikvidoval tento druh a popri ňom aj množstvo iných, pretože tie zásahy nezasahujú len ten jeden druh, alebo má ponechať prírodu na to, aby si urobila v prírode poriadok sama.
Samozrejme, les nemá len, má, má množstvo funkcií, okrem tej produkčnej, ktorá je výnos tej drevnej hmoty, ktorá je legitímna a ktorú všetci potrebujeme, pretože drevo je naozaj veľmi kvalitný a stabilný materiál, máme ho všetci radi, nábytky. Máme radi drevo, keď sa používa tam, kde sa má, keď sa nespaľuje v spaľovniach, pretože aj drevo v podobe nábytku uchováva uhlík. Keď sa správnym spôsobom spracuje, je to tiež spôsob, ako sa uchováva uhlík v materiáli a neuvoľňuje sa do ovzdušia.
Avšak nesmie sa dávať táto produkčná funkcia na najhlavnejší piedestál funkcie lesa a tie ostatné funkcie, ktoré nám ten les dáva, majú mimoriadne významnú, nám poskytujú mimoriadne významné služby. Volajú sa, že ekosystémové služby. Dnes my ich vieme pomenovať, nevieme ich vyčísliť. V súčasnosti hospodárenie v štátnych lesoch je nastavené na tú ekonomiku. Je nastavené na to, aby dosahovali zisk a vlastne formou hospodárenia sú tlačení ešte do nadmerného, osobitnej dane nadmerného odvodu do štátneho rozpočtu, to znamená, osobitne sú ešte zdanené na viac ako iné priemyselné odvetvia alebo hospodárske odvetvia, tak lesy, štátne Lesy Slovenskej republiky musia niekoľkomiliónový odvod odvádzať do štátneho rozpočtu. Takto to máme už niekoľko rokov v našom zákone a verím, verím, že v tomto roku po týchto všetkých apeloch verejnosti sa tento nezmysel zruší. Ale nie, aby lesy mohli viacej šafáriť, ale v tom prípade, aby lesy mohli hospodáriť prírode bližším spôsobom hospodárenia. Aby neboli tlačení na tú ekonomiku, ale aby mohli hospodáriť tak, aby mohli možno použiť drahšie postupy, ale prírode bližšie. Aby nemuseli používať ťažké mechanizmy, pre ktoré je potrebné stavať nové lesné cesty, ale aby mohli používať možno konské záprahy, ktoré, samozrejme, tá ľudská práca je potom, potom drahšia, ale je to práca pre tých miestnych ľudí, ktorí žijú v našich regiónoch.
Stretávam sa aj s tým, že tieto tlaky na hospodárenie v lesoch prírode bližším spôsobom znížia pracovnú silu, že bude to mať sociálne dopady, negatívne sociálne dopady. No ja si myslím, že práve naopak. Si myslím, že práve naopak, že bude to práca pre oveľa viacej ľudí z tých regiónov, pre tú ľudskú prácu, ktorá bude potrebná, ktorá nahradí tie ťažké mechanizmy, že nahradí ich ľudská práca. Mnohokrát je to aj práca, ktorá je práve pre ľudí, ktorí majú nižšiu kvalifikáciu a ktorí sa možno ťažko, ťažšie zamestnajú v inom segmente.
Práca lesníka je veľmi náročná, samozrejme, práca lesného obhospodarovateľa je aj vysoko profesionálna, ale je tam aj veľa, množstvo ľudskej, tej robotníckej práce, ktorá môže v takomto prípade poskytnúť prácu mnohým ľuďom v širokom regióne.
Chcem sa vrátiť k tomu lykožrútovi. To je veľký konflikt a kameň úrazu. Avšak existuje jeden dokument, ktorý dáva základ názorovému zmieru. Je to dokument o spoločnom postupe ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na spoločné riešenie problému. Tento dokument bol podpísaný ešte v roku 2008 a je to spoločné usmernenie týchto dvoch ministerstiev, záväzné, ešte do dnešného dňa záväzné pre rezort ochrany prírody, ako aj rezort pôdohospodárstva. To spoločné usmernenie dáva jasné pravidlá, jasné pravidlá pre každoročný postup a vyhodnocovanie a návrhy opatrení, ktoré by sa mali prijať, akonáhle sa zistí takýto biotický škodca v našich, najmä chránených územiach.
Sú tam presné postupy, ktoré, proste tá príroda má svoje nejaké vegetačné obdobie. Čiže je, v priebehu tohto obdobia už je jasné, odborníci vedia, že či teda dochádza k premnoženiu jedného alebo iného druhu. Aké legislatívne predpisy treba alebo opatrenia, súhlasy, o ktoré treba požiadať, vyjadrenia odborníkov, ako s tou-ktorou kalamitou treba narábať. Aby sa nestali situácie, ako sme videli, videli, boli sme súč..., á, aby sa nestali situácie, aké boli teraz ohľadom mníšky veľkohlavej. Masívne postreky našich lesov chemikáliou, ktorá mala eliminovať túto tohto motýľa, ktorý napadá v prvom rade dubové lesy. Masívny odpor ľudí sa voči tomuto zdvihol, až teda nakoniec minister životného prostredia, vraj, teda zasiahol a nedostali títo hospodári v lesoch súhlas na leteckú aplikáciu tejto chemikálie proti mníške veľkohlavej. Samozrejme, niektorí povedia, no ale teraz čo bude, no zožerú mladé listy týchto dubov, dôjde k poškodeniu dubových lesov. Ak by sa postupovalo podľa toho metodického usmernenia, nemusela táto situácia nastať a tie opatrenia sa mohli hľadať možno skôr a nie v situácii, kedy nastalo takéto enormné plošné, plošné poškodenie, lebo na zásah tejto, tohto motýľa mníšky veľkohlavej.
Viem, že papier samotnú vec nevyrieši, ale ten dokument bol vypracovaný spoločne. A keď raz je dohoda, treba si dohody ctiť a nie proti sebe bojovať.
Ochrana prírody, hlavne v chránených územiach a najmä v chránených územiach, ktoré sú súčasťou európskej siete chránených území, sme povinní dodržiavať. Má vyššiu prioritu ako iné zásahy v týchto lokalitách, ale, samozrejme, v súlade so zákonom, v súlade s dohodou so súkromnými vlastníkmi.
Čo by možnože ešte pomohlo okrem dodržiavania existujúcich dohôd? Keď som sa rozprávala s lesníkmi, bolo to napríklad také jednoduché opatrenie. Napríklad utvoriť ochranné pásma v okolí bezzásahových území. Tie bezzásahové územia, som včera čítala, tvoria v podstate veľmi nízke percento z našich lesov, a ak by sa vytvorila taká ochranná, ochranné pásmo medzi bezzásahovým územím a územím, kde sa má už hospodáriť takým riadnym lesníckym hospodárskym spôsobom, tak by to možno pomohlo. Pomohlo by to aj vyriešiť tie konflikty, kde máme území bezzásahovo, je tam lykožrút alebo je tam nejaký iný činiteľ, ktorý sa premnožil, a ochrana prírody hovorí, musíme to nechať tak, príroda si poradí. Ale keď máme hneď vedľa pomyselnú čiaru na papieri a hneď vedľa v susedstve je hospodársky les, tak, samozrejme, je prirodzenou obavou tých lesníkov alebo toho vlastníka toho lesa, je jedno, či súkromného, alebo štátneho, že ten postup, ktorý sa uplatňuje v tom piatom stupni ochrany, tak jemu, samozrejme, zasahuje do toho jeho vlastníckeho práva, ale aj do povinností, ktoré má stanovené v programe starostlivosti o les.
Aj toto je jedna z ciest, ktorú mi hovoria ochranári, ale aj lesníci. Bolo by to riešením, ale stále takýto, takýto nejaký postup nemáme na stole.
Včera som spomínala to, že treba naozaj presne zmapovať aj tie chránené územia, či tie územia, ktoré dnes máme papierovo vyčlenené ako chránené, či naozaj spĺňajú kritériá a či nie je namieste, aby sa naozaj relativizovali chránené územia, či chránime to, čo máme, a či chránime tak, ako máme, ale nielen na papieri, ale aj reálne v teréne.
Bola vydaná správa Organizácie Spojených národov, ktorá sa venuje problematike ničenia prírodných zdrojov. Bola zverejnená minulý týždeň. Hovoria o tom, že na našej planéte hrozí vyhynutie miliónu druhov živočíchov a rastlín. Ohrozených je viac než 40 % druhov obojživelníkov, takmer 33 % korálových útesov a viac ako tretina morských cicavcov, žralokov, rají. Hrozí vyhynutie z dôsledku nadmerného rybolovu a ničenia biotopov. Škody sú na ekosystémoch, ako i vymieranie voľne žijúcich druhov, ktoré sú priamym dôsledkom ľudskej činnosti a predstavujú hrozbu pre ľudí na celom svete.
Zmeny, ktoré nastali v dôsledku desaťročí ničenia a znečisťovania lesov a oceánov, pôdy a ovzdušia, ohrozujú spoločnosť prinajmenšom rovnako ako klimatická zmena. Lebo klimatická zmena bola aj v minulosti, ona prichádza v nejakých cykloch a človek svojou činnosťou ju urýchľuje a ešte jej dáva klinec do rakvy takýmito zásahmi znečisťovania a likvidáciou, ľudskou činnosťou likvidáciou rôznych biotopov.
Od roku 1970 sa poľnohospodárska úroda strojnásobila a výrub lesov sa takmer zdvojnásobil. Ročne sa vyťaží na celej planéte 60 mld. ton obnoviteľných, ako i neobnoviteľných surovín a prírodných zdrojov, čo predstavuje viac než dva razy toľko ako v roku 1980. Mestá zaberajú dvakrát väčšiu rozlohu ako v roku 1990. V porovnaní s rokom 1980, prosím, to sú, to sú roky, v ktorých my žijeme, to sú, to je náš život, to my, čo sme teraz na planéte, sme pôvodcami týchto, týchto, tejto situácie.
Znečistenie odpadom z plastov je desaťkrát vyššie. Obrovské množstvá ťažkých kovov, jedovatých a ďalších odpadových látok z tovární znečisťujú vodné zdroje. Môžeme si povedať, ako sa nás týkajú žraloci, ako sa nás týkajú raje a iné koralové útesy. No sme súčasťou tejto planéty a naša slovenská krajina je súčasťou tejto mozaiky. A každý musí začať od seba. Naša krajina má mimoriadne vzácne bohatú, bohatú krajinu a musíme sa postarať o to, aby to bohatstvo naozaj zostalo aj pre ďalšie deti.
Samozrejme, je dôležité sa stretávať, je dôležité aj prijímať stratégie, ale nemalo by to byť tým jediným riešením, ktoré ponúkame našim občanom, že prijmeme ďalšiu stratégiu, ktorá povie, že čo bude v roku 2030 alebo do roku 2050. Tých stratégií máme na poličke desiatky. Ak by sme ich dodržiavali, tak nie je potrebné prijímať päťdesiatu piatu, ale stačilo by urobiť naozaj reálne kroky dnes, ktoré môžu mať hneď na ďalšiom roku, v ďalšom období efekt. Netýka sa to len lesov. Týka sa to aj vody, hospodárenia s vodou v krajine, hospodárenia s pôdou v krajine a týka sa to aj nesprávnych rozhodnutí vlády, ale aj tohto parlamentu voči našim, našej krajine.
V máji tohto roku, začiatkom mája, bola, bolo rokovanie v New Yorku ohľadom, ohľadom lesov, kde sa prijal záväzok, Slovenská republika, že ideme chrániť svetové lesy. Súhlasím, iste, musíme sa starať aj o svetové lesy. Ale mi príde trošku paradoxné, keď budeme v prvej línii za ochranu svetových lesov a nebudeme vidieť to, čo je tu na Slovensku. Budeme hovoriť to, čo má robiť druhý, ale nerobíme to my tu doma.
Dostala som list od vlastníkov neštátnych lesov z Únie regionálnych vlastníkov neštátnych lesov. Píše sa v ňom, že snažia sa rokovať s ministerstvom životného prostredia ohľadom hospodárenia v lesoch. A konkrétne špeciálne ministerstvo životného prostredia, resp. rezortná organizácia Štátna ochrana prírody ich oslovila v súvislosti s nejakou kompenzáciou za obmedzovanie vlastníctva. No, samozrejme, nie sú spokojní, pretože už dvanásť rokov odvtedy, ako boli zaradené tieto lesy do UNESCO, nikto s nimi nekomunikoval, len oni boli nútení to, čo obm..., mať obmedzené hospodárstvo, hospodárenie v týchto lesoch a dnes im v podstate podľa nich štát ponúka symbolické kompenzácie na úrovni 15-tisíc zo svojich 18-tisíc eur ročne ako ušlý zisk. No, porovnávajú to, celkom sa nečudujem, že to porovnávajú s tým, že koľko sa vypláca napríklad za výkup pozemkov pod diaľnicami, keď niektorí aj ľudia zapojení v súčasnej koalícii dostali státisíce len za výkup pozemkov pre diaľnicu, a ľudia, ktorí získali naspäť dedičstvo svojich rodičov za v minulosti odobraté lesné pozemky, tak im ponúkajú v podstate náhradu 60, 70 eur na hektár ročne, čo pri prepočte vychádza na tú sumu, ktorú som povedala. No, nie sú spokojní, ale, samozrejme, treba rokovať.
Je pravdou, a celkom s nimi súhlasím, že pravidlá, ktoré sú v súčasnosti nastavené ako kompenzácia za ušlý zisk, ako kompenzácia, náhrada za obmedzenie hospodárenia na svojich pozemkoch v chránených územiach, je veľmi zle nastavená. Niekoľko rokov už tuná ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) každý rok, čo som, v štátnom rozpočte, pri rokovaní o štátnom rozpočet poukazujem na to, že je to zle nastavené a nespravodlivo nastavené. Jednoducho, keď raz je vlastník, ktorý vlastní v piatom stupni ochrany pôdu a on má nonstop preukazovať a dokladovať, a nevypočítava z tých ekosystémových služieb, ktorá tá jeho pôda ponúka v spoločnosti, tak je demotivujúca. A napriek tomu, že až 17 mil. eur je nárokovateľných zo zdrojov Európskej únie ako nárokovateľná položka pre územia, ktoré sú v sieti, v európskej sieti chránených území, a vypláca sa 900-tisíc eur. To znamená, niekde tu je nepomer alebo je to úmysel, že tie peniaze, ktoré by mali ísť týmto vlastníkom ako spravodlivá kompenzácia, nie dotácia, spravodlivá kompenzácia, ktorá musí byť za to, že naši ľudia ponúkajú nielen Slovensku, ale aj celej Európe hodnoty v podobe ekosystémových služieb, tak jednoducho má im byť transparentne a jednoznačne vyplatená.
Títo ľudia si uvedomujú hodnoty, ktoré, ktoré majú vo svojom vlastníctve. Aj tam na východe v tých Poloninách, v tých bukových pralesoch, oni chcú dávať tieto hodnoty aj ich zachovávať. Veď to sú dedičstvá, ktoré aj ich rodičia dopestovali v týchto územiach. Ale nechcú direktívy, zákazy, aby ich reguloval niekto. Chcú spoluprácu so štátom a, samozrejme, spravodlivé, spravodlivé náhrady.
Chcem ešte jednou poznámkou sa vrátiť k stretnutiu v New Yorku, ktoré bolo v máji tohto roku, kde sa zástupcovia slovenskej a rumunskej strany zhodli na tom, že problémy s oslabením lesných porastov z dôvodu klimatických zmien na Slovensku, v Česku či v Rumunsku sú takmer totožné a že chcú hľadať aj finančné nástroje pre podporu súkromných vlastníkov pri sanácii poškodených lesných porastov a ich následnej obnove. Záverom prijali spoločné kroky na vytvorenie kalamitného fondu na podporu a spracovania kalamity a následnej obnovy lesných ekosystémov rezistentných a odolných voči klimatickým zmenám. Samozrejme, nedá sa jednoznačne povedať, či to je dobrá cesta alebo zlá. Treba mať v prvom rade, áno, treba rokovať o tom, akým spôsobom, ale aj odborným spôsobom. Nie, aby to bol nátlakový spôsob jednej odbornej skupiny. Jednoducho musí tu dôjsť k dohode o tom, ako sa budú títo škodcovia eliminovať, aké postupy sa, aké pravidlá sa prijmú. A už som o nich hovorila dávnejšie, že tie pravidlá môžu byť rôzne, od tých priamych cez pravidlá, ktoré sa prijmú v území.
Ešte mi dovoľte krátko vysvetliť ten cieľ 15 v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj. Táto agenda, Organizácia Spojených národov prijala v septembri roku 2015 a bola to jedna z vlajkových lodí ministra zahraničných vecí Lajčáka, keď bol predsedom Valného zhromaždenia OSN. O to viac ma mrzí, že v správe, ktorú predkladal, o vzťahu slovenskej a plnení záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k európskym a zahraničným záväzkom veľmi krátko a veľmi nedostatočne z môjho pohľadu hodnotil a resp. v niektorých bodoch ani nespomenul plnenia týchto záväzkov. V závere mi odpovedal, no ja som tam dal to, čo mi dali naši rezortní ministri, to, čo som dostal z rezortov. To znamená, že on sa postavil ako keby do roly štatistu. Len si treba uvedomiť, ministerstvo zahraničných vecí je partnerom pre Európsku úniu v týchto veciach. Je partnerom pre situácie, kedy z Európskej komisie prichádzajú sťažnosti o neplnení smerníc, ako prišla aj sťažnosť, resp. dôvodné stanovisko za neplnenie smernice o ochrane prírody, smernice o biotopoch a o chránených, o vtáctve. On je ten partner a mal by vedieť, čo podpisuje, mal by žiadať konkrétne informácie, konkrétne opatrenia, ktoré, ktoré, vďaka ktorým Slovensko nebude hanbou. A nie je jeho úlohou diplomaticky zametať nedostatky plnenia našich rezortov. On by mal byť ten, jeden z tých, ktorý by mal tlačiť tieto rezorty do plnenia záväzkov, ktoré sa prijímajú na úrovni vlády Slovenskej republiky a ktoré sa prijímajú na úrovni parlamentu Slovenskej republiky.
Táto agenda trvalo, pre trvalo udržateľný rozvoj sa volá aj "Transformujeme náš svet" a reaguje práve na tie veci, o ktorých som hovorila, na zmenu klímy. To nie je len o prírode. Zmena klímy má dosah sociálny, zmena klímy má dosah na zdravotníctvo, zmena klímy má dosah na priemysel, na poľnohospodárstvo, na celú našu spoločnosť. To nie je len výmysel mňa ochranára, Martina Fecka, ochranára, to nie je výmysel tých ľudí, ktorí chodia po uliciach a kričia, že, politici, haló, tu sme, chceme čistý vzduch, politici, haló, tu sme, chceme čistú vodu a zachovajte nám našu krajinu pre naše deti.
V preambule tejto agendy sa píše: "Táto agenda predstavuje plán konania pre ľudí, planétu a prosperitu. Všetky krajiny a dotknuté strany budú tento plán implementovať v partnerskej spolupráci. Sme odhodlaní oslobodiť ľudstvo z tyranstva chudoby a chceme vyliečiť a ochrániť našu planétu. Sme odhodlaní prijať odvážne a transformačné kroky, ktoré sú neodkladne potrebné pre posunutie sveta na udržateľnú a odolnejšiu cestu."
Táto agenda má 17 cieľov udržateľného rozvoja a 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré v tom roku 2015 vyhlásili a ktoré dokazujú rozsah a ambície tejto novej univerzálnej agendy.
Opakujem, že slovenská vláda sa prihlásila k tejto agende. A má za úlohu ju aj implementovať. Implementáciu má na starosti úrad podpredsedu vlády, ktorý mal zriadiť komisiu, to sa týka, takzvaný dozorný orgán, ktorý mal byť zriadený z ministrov jednotlivých segm..., á, úradov, ktorý mal zriadiť a schváliť konkrétny akčný plán, ako sa tieto ciele budú plniť, pretože my ich budeme odpočtovať. Tie odpočty začnú v roku 2020. Namiesto toho, aby naša vláda a úrad podpredsedu konal, tak novým uznesením vlády sa posunul ten termín na rok 2019.
Tie ciele udržateľného rozvoja, ako som povedala, je ich 17 a týkajú sa od cieľov ukončiť hlad, zabezpečiť zdravý život, zabezpečiť zdravé, inkluzívne, kvalitné vzdelávanie, dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat, zabezpečiť prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým zdrojom energie pre všetkých, vybudovať pevnú infraštruktúru, znížiť rozdiely v rámci a medzi krajinami. A jeden z tých cieľov, ciel č. 15, o ktorom som hovorila, je chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie pozemných ekosystémov, udržateľne manažovať lesné hospodárstvo, bojovať proti dezertifikácii, to znamená vysušovaniu a tvorbe púští, a zastaviť spätnú degradáciu krajiny a stratu biodiverzity.
Sú tam aj podciele, kde presne sú stanovené termíny. A teraz počúvajte: "Do roku 2020 zaistiť zachovanie, obnovu a udržateľné využívanie pozemských a vnútrozemských sladkovodných ekosystémov a ich služieb, najmä lesov, mokradí, hôr a suchých oblastí v súlade s povinnosťami podľa medzinárodných dohôd. Do roku 2020 presadzovať implementáciu udržateľného obhospodarovania všetkých typov lesov." A teraz, "zastaviť odlesňovanie do roku 2020", zastaviť odlesňovanie. "Obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie na celosvetovej úrovni."
To, nie, sa netýka tých tretích krajín, to sa týka aj Slovenska. Čiže darmo bude pani ministerka alebo zamestnanci ministerstva pôdohospodárstva na fórach v New Yorku alebo v iných, iných medzinárodných fórach hovoriť o tom, ako treba chrániť lesy v tretích krajinách a na celom svete. Toto sa týka aj Slovenska, toto bude naša, naša vláda odpočtovať, ako sme zabezpečili plnenie tohto, tohto cieľa.
A ďalšie ciele, napríklad "okamžite a vo významnej miere konať s cieľom zníženia zhoršovania prirodzených biotopov, zastavenia straty biodiverzity a do roku 2020 ochrániť a zabrániť vyhynutiu ohrozených druhov".
Pýtam sa aj pána ministra životného prostredia, ako, ako reálne robí kroky, aby sa obmedzil výhyn chránených ohrozených druhov aj na Slovensku, napríklad tetrova hlucháňa?
Týmto som chcela poukázať naozaj na, na význam dopadov zmeny klímy na našu spoločnosť. Chcela som poukázať na to, že Slovensko sa zatiaľ nedostatočne pripravuje na dopady zmeny klímy, na zmenu klímy. Nedostatočne sa adaptuje, a to sa netýka len lesov, ale týka sa to celej našej spoločnosti. Prosím vás, naozaj počúvajme hlas ľudí, ktorí sú, počúvajme to, že hovoria nám, že my ich nepočúvame, že nerobíme dostatočné kroky, pretože naozaj len prijímanie stratégií, hlásenie sa k takýmto víziám, hlásenie sa k medzinárodným dohovorom nestačí. To našu krajinu neochráni. Potrebujeme reálne a konkrétne opatrenia a činy.
A na to, aby sme neboli nespravodliví voči našej vláde, preto chceme, aby nám predložila ten odpočet. Aby sa dokázala brániť, že teda čo urobili, a nielen to, čo pripravujú a čím chcú zaväzovať ďalšie budúce generácie.
Čiže zatiaľ ďakujem veľmi pekne za vypočutie a verím, teda opätovne sa obraciam na tento parlament, aby schválil i uznesenie, ktorým tieto správy budú prijaté a bude vláda zaviazaná, aby nám ich do konca novembra tohto roku predložila.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo a budem v podstate pokračovať v téme, ako som uvádzala pri návrhu tohto materiálu. Výzvu adresovanú premiérovú nazvanú „A DOSŤ! pani ministerka“ podporilo vyše 42-tisíc nespokojných občanov Slovenska, ktorí v nej požadovali odvolanie ministerky do 31. marca. Vo výzve sa uvádza. Dôvody, pre ktoré by mala byť podľa týchto veľkej skupiny 42-tisíc nespokojných občanov pani ministerka odvolaná, sa uvádza:
Neriešenie a ignorovanie naliehavých a zásadných problémov v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý vedie pani ministerka Gabriela Matečná, pociťujeme my občania Slovenskej republiky ako vážne zlyhanie. Situácia v našej krajine sa stále zhoršuje a netýka sa to len chránených území, ale aj lesov a poľnohospodárskej krajiny. Sme sklamaní, nahnevaní a nechceme už ďalej tolerovať súčasný stav, a preto dôrazne žiadame predsedu vlády Slovenskej republiky, aby navrhol prezidentovi Slovenskej republiky bezodkladné odvolanie Gabriely Matečnej z postu ministerky. Za hlavný dôvod jej odvolania považujeme negatívne dosahy zlých a nekompetentných rozhodnutí v pôdohospodárskom rezorte, za ktoré nám už hrozia aj medzinárodné sankcie. K výzve sa pridali aj farmári, ktorí kľačali pred Mostom Slovenského národného povstania, ako aj lesníci a geodeti. Sú sklamaní a rozhorčení z nezvládnutia riadenia tohto rezortu, a to nielen v oblasti poľnohospodárstva, ale aj oblasti spravovania našich lesov, ako uviedol Karol Kaliský z iniciatívy My sme les. Verejnosť očakáva rázne kroky zo strany premiéra, ten však na túto výzvu nereagoval. Je to neuveriteľné, že v krajine, ktorá je súčasťou Európskej únie, v 21. storočí dokáže nezodpovedný minister svojou nečinnosťou alebo v úvodzovkách činnosťou zlikvidovať celý rezort a vystaviť ho takejto obrovskej nedôvere.
Takto to vnímajú ľudia, 42-tisíc ľudí, ktorí podpísali výzvu. Samozrejme, tá výzva sa týka zastavenia ťažby dreva a zásahov najcennejších častiach národných parkov a vo všetkých zostávajúcich starých horských lesov na Slovensku.
Tá výzva sa odvoláva aj na konanie Európskej komisie voči Slovensku pre nedostatočnú ochranu prírody. Ak nedôjde k náprave, prípad môže skončiť na Súdnom dvore Európskej únie s následnými sankciami. Je smutné, že pán premiér na výzvu takejto rozsiahlej skupiny ľudí nezareagoval. Ale pre úplnosť treba povedať, že zareagoval rezort, kde vedenie agrorezortu sa bránilo, že uskutočnilo množstvo opatrení vrátanie sprísnenia kontrol, stransparentnenia, ale aj zefektívnenia poľnohospodárstva na Slovensku. Zdôraznil to minister, hovorca ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Vladimír Machalík, ktorý tak reagoval na kritiku.
Ministerstvo životného prostredia ale v tejto problematike vytrvalo drží bobríka mlčania. Ministerka Matečná nesie časť zodpovednosti za zničené životy farmárov a odmietanie si priznania a systémových zlyhaní. Napriek jej deklarovanej snahe stále nie je zavedená povinnosť preukazovať vzťah k pôde, na ktorú si užívateľ žiada platbu, a to ide aj o pôdu štátu, ktorú na stovkách hektároch mnohí užívali bez platenia nájmu štátu či dane z nehnuteľnosti.
Vrátim sa k lesom. Odlesňovanie je téma, ktorá už dlhšie rezonuje spoločnosťou. V súčasnosti sme svedkami rôznych analýz a štúdií, ako dochádza k likvidácii rôznych druhov biotopov, celé ekosystémy sú v ohrození. Naozaj dochádza, ľudia sú v depresiách a môže sa to naozaj prirovnať k panike. K panike, strachu z budúcnosti, že vláda a politici nekoňajú, nekonajú. Spisujú sa rôzne memorandá, petície, na úrovni vlád, na úrovni medzinárodných fór, rôzne dohody, napríklad aj medzirezortné, dohody o strome. To, čo majú spoločné je, že každý hovorí o tom, ako chráni les, že..., a hovorí o lese, ale hovorí to tak, ako keby každý hovoril inou rečou svojho kmeňa. Hovoria to isté, ale myslia niečo iné.
Kde je koreň problému? Na úvod sa zíde zopár čísel z oficiálnych zdrojov. Podľa Zelenej správy sa výmera lesných porastov neustále zvyšuje. Stúpajúci trend má aj celková zásoba dreva. Prečo teda verejnosť vníma rozsiahle holiny, plošné výruby a rozjazdené lesy od kolies ťažkých vozidiel? Aby sme si to, aby sme si porozumeli, je potrebné asi si vyjasniť slovník jednotlivých kmeňov, pretože evidenčná výmera lesnej pôdy nie je to isté ako výmera porastovej plochy. Jeden meter kubický dreva nie je jednou tonou dreva. A v týchto rôznych výkazoch a štatistikách sa mnohokrát zamieňajú tieto čísla a dochádza k dezin..., k dezin..., vlastne k dezinterpretácii.
Výmera lesných pozemkov v Slovenskej republike v roku 2016 bola viac ako 2 mil. ha, z toho porastovej pôdy 1,94 mil. ha. Vo vlastníctve štátu je celkovo 40 % z celkovej výmery porastovej pôdy, avšak štát hospodári na výmery viac ako 53 % a to je z dôvodu doteraz neusporiadaných vlastníckych vzťahov k lesným pozemkom aj podľa reštitučných zákonov. Najviac zastúpenou kategóriou sú lesy hospodárske, ktorých je 1,4 mil. ha, čo predstavuje takmer 72 % z celkovej výmery porastovej pôdy.
Výmera lesných pozemkov v národnej sýstave, sústave chránených území je v súčasnosti približne 0,784, resp. 784-tisíc hektárov, čo je 40 % z výmery porastovej pôdy a z toho na ploche 98 070 ha je bezzásahová zóna, čo je 5 % z výmery porastovej pôdy a 2 % z rozlohy Slovenska.
Množstvo čísel, v ktorých sa môže už človek strácať, ale faktom je, že musíme hovoriť o tom, čo sú čísla, ale čo sú aj pocity a vnímanie a obavy ľudí o našu krajinu.
Pokračujem v číslach. Veľmi nízka je výmera lesov, ktoré sú certifikované podľa schémy PEFC. K 31. decembru to bola len výmera 146 271 hektárov. Na Slovensku sa ťaží dreva veľmi veľa. priemer ťažby dreva v rokoch 1993 až 2004 bol 5,85 mil. metrov kubická dreva. V rokoch 2005 až 2016 to už bolo deväť celé..., viac ako deväť, 9 mil. metra kubického, čo je nárast o 54 %. Ťažba dreva v roku 2016 bol ešte vyššia, pričom objem náhodnej, tzv. kalamitnej ťažby bol z tohto objemu 4,69, 4 690-tisíc metrov kubická, kubických, to je až viac ako 50 % z celkovej ťažby dreva, pričom podiel náhodnej ťažby, tzv. kalamitnej u ihličnatých drevín bola až 85 %. Čiže dá sa zdôvodniť kalamita neplánovanej ťažby, ktorá je ako dôsledok nejakých abiotických alebo biotických kalamít, ale za, za posledné roky stúpol aj plán ťažby dreva, a to o 94 %. Pri týchto číslach je oprávnená otázka, na kvalitu alebo formu spracovania programov starostlivosti o les, o ich kontrolu a napĺňanie aj iných funkcií lesa ako len o produkčnú.
Veľkým ohrozením je aj špekulatívne využívanie zdravého dreva na energetické účely. Často sa skloňuje slovo trvalo udržateľné hospodárenie. Aké by to malo byť? Zjednodušene povedané, k prírode citlivejšia ťažba. Týka sa spôsobu výrubu a najmä vyťahovania a zvozu dreva po lesných cestách. Ťažké mechanizmy deštruujú pôdny kryt, výstavba nových a nových lesných ciest významne zvyšuje riziko povodní a sucha, zrýchľuje eróziu a ďalšie druhy deštrukcie pôdy. V dôsledku toho dochádza k zanášaniu a narúšaniu vodných ekosystémov a ďalších biotopov. Lesy sú aj domovom lesnej zveri. Jej vysoké stavy, najmä ako jeleň, daniel, muflón a diviak sú veľkým problémom nielen z pohľadu škôd na lesných porastoch a na poľnohospodárskych kultúrach, ale aj z pohľadu ochrany biodiverzity. Poškodzujú lesné ekosystémy aj v najcennejších územiach, kde sa inak nezasahuje. Poškodzujú až likvidujú chránené druhy rastlín a chránené druhy živočíchov. Napríklad diviak likviduje na zemi hniezdiace vtáky, znášky aj mláďatá. Chýbajú štatistiky stretov s motorovými vozidlami v migračných trasách. Aj z oficiálnej Zelenej správy vyplýva, že k nárastu početnosti raticovej zveri dochádza najmä v dôsledku nedostatkov v poľovníckom obhospodarovaní. Sú najmä nesprávne zostavené plány chovu a lovu nezodpovedajúce skutočným stavom zveri v poľovných revíroch a následne aj samotné neplnenie týchto plánov. Nadmerné a nesprávne prikrmovanie zveri jadrovým krmivom a nadbytok potravy v kombinácií zmiernejšími zimnými obdobiami. Prispievajú k tomu tie zmeny v prostredí poľnohospodárskej krajiny, keď sa plošne výrazne zvýšilo pestovanie kukuríc, repky a ciroku. Premnožené diviaky sú priamou hrozbou na šírenie afrického moru ošípaných, výskyt ktorého sa potvrdil už vo všetkých okolitých krajinách a je reálnou hrozbou pre našu živočíšnu produkciu ošípaných.
Poľnohospodárska komora odhadla škody na poľnohospodárskych plodinách za rok 2017 vo výške 7 mil. eur, a pritom poľovníctvo za rok 2016 vykázalo kladný hospodársky výsledok 1 473-tisíc. Vo výkazníctve sú ešte ďalšie absurdity, kde sa ako škoda vykazuje, ak napríklad rys uloví srnu alebo vlk jeleňa. To je naozaj absurdné hodnotenie. Šelmy sú v prírode najdôležitejším prirodzeným regulátorom. Zásadne nesúhlasím s postojom ministerstva pôdohospodárstva, že reguláciu početnosti si vyžaduje aj medveď a vlk. Nielen z dôvodu zvyšujúcich sa škôd spôsobovaných týmito šelmami najmä v živočíšnej výrobe, ale aj kvôli ich vysokej početnosti na malom území a v strate plachosti. To nie je chyba týchto zvierat, ale chyba človeka v nepochopení ekologických súvislostí a neuvedomelej hospodárskej činnosti v kontaktných pásmach lesov. Čo by pomohlo? Čo by pomohlo pred tou panikou zo zmeny klímy? V prvom rade načúvať prírode, načúvať prírodným procesom a neísť tvrdohlavo proti základným prírodným javom a prírodným zákonitostiam. Ale aj pri lesných hospodárstvach by pomohlo vo vlastníctve štátu zadefinovať jasný pomer hospodárskeho významu lesov, teda ťažby dreva k ich ostatným funkciám. V tomto duchu treba vykonať inventarizáciu lesných porastov a jasne zadefinovať aj poresty, porasty, ktoré by spĺňali kritériá pre bezzásahové územia.
Veľkým problémom, ako som hovorila, je tzv. kalamitná ťažba, ktorá tvorí vysoké percento ťažby. Ťažbu kalamitného dreva nemožno nazývať obnovnou ťažbou, paradoxne dochádza dochádza aj k tomu, že práve lesníci vytvárajú podmienky na opätovný vznik kalamít na tej istej lokalite, hoci sa stane..., ktorá sa stane o niekoľko desaťročí, a to následným zalesňovaním, napr. smrekom ako už dnes posudzovaný nevhodnou drevinou pre dopady zmeny, z dôvodu dopadov zmeny klímy.
Umelo sa takto obnovujú podmienky na opätovný vznik veľkých kalamít, teda vetrových či snehových polomov, gradácií podporného hmyzu a poprípade aj v súbehu s meniacou sa klímou.
Treba zmapovať lesné cesty a nevytvárať nové cesty v pralesoch a v prírode blízkych lesoch. Treba vykonať opatrenia na odstránenie nedostatkov v poľovníckom obhospodarovaní. Sú to najmä nesprávne zostavené plány chovu a lovu nezodpovedajúce skutočným stavom zveri v poľovných revíroch a následné, následne aj samotné neplnenie týchto plánov, zmena pri spôsobe prikrmovania zveri, najmä v kombinácií zmiernejšími zimnými obdobiami.
Treba vykonať aj inventarizáciu chránených území a objektivizovať ich stupeň ochrany. Radšej menej a zodpovedne chránených najcennejších území ako veľké plošné výmery, kde sa udeľujú výnimky aj v najvyššom, piatom stupni ochrany.
S okamžitou platnosťou treba prehodnotiť programy starostlivosti o les na lesných pozemkoch vo vlastníctve a správe Lesov Slovenskej republiky, Vojenských lesoch a v ďalších lesoch, ktoré má v majetku a v správe štát. Treba legislatívne ošetriť zapracovanie záväzných častí územných plánov do programov starostlivosti o les a hľadať možnosti, ako tieto plány posudzovať aj z pohľadov ich dopadov na životné prostredie. Ide najmä o voduzádržnú schopnosť, zmenu klímy, druhovú skladbu a podobne. A s okamžitou platnosťou neudeľovať výnimky na výroby v chránených územiach v piatom stupni ochrany.
Treba sa venovať aj intenzívnemu, venovať intenzívne aj na zosúladenie záujmov štátu so súkromnými obhospodarovateľmi, zjednodušiť formu kompenzácie v prípade obmedzovania bežného obhospodarovania z titulu požiadaviek ochrany prírody. S tým úzko súvisí informačná kampaň o možnostiach exkluzívneho hospodárenia v chránených územiach ako výhody, a nie ťarchy.
Certifikácia ďalších lesov podľa schémy FSC by veľmi pomohla ochrane biodiverzity. Táto certifikácia núti obhospodarovateľa lesov zmeniť hospodárenie tak, aby viac rešpektoval aj iné hodnoty. Štátne lesy by mohli byť povinne certifikované podľa tohto systému. V podstate certifikovaný subjekt nerobí žiadnu inú zmenu v obhospodarovaní s tým, čo robil doteraz, ale núti ho inak vnímať tieto hodnoty.
Aké ďalšie opatrenia by pomohli? Zadefinovať štandard alebo odporúčania, ako sa má hospodáriť v lesoch osobitného určenia, aký objem ťažby dreva, cieľ hospodárenia či rekreačný význam, estetika lesa a tak ďalej. Dnes bežný človek nevidí rozdiel medzi lesom hospodárskym a rekreačným. Takisto pravidlá pre lesy mestské, súkromné, ale aj štátne. Mal by sa zvýšiť podiel rekreačných lesov. Dnes je to možno len okolo 2 % a aj na tých sa rekreačná funkcia často porušuje. Svoje stanovisko k hospodáreniu lesov som konzultovala s viacerými lesníkmi, dokonca sa mi podarilo aj, že prijali pozvanie na stretnutie okolo okrúhleho stola viacej lesníci štátni, súkromní, ochranári z mimovládnych organizácií, ale aj ochranári štátni. Sadli sme si okolo jedného stola a povedali - všetci sme les -, že treba hľadať nejaké spoločné cesty.
Pani ministerka často hovorí, že sa téme lesov hovorí a považuje ich za dôležité, avšak forma rôznych čiastkových podpor, ktoré ona presadzuje ako systémové riešenia práve poškodzuje lesné hospodárstvo, lebo prináša nerovnosť. Taktiež pripomínam, že Slovensko na pôde OSN sa zaviazalo, že do roku 2020 zastaví odlesňovanie a pristúpi k obnove zničených lesov. Zatiaľ nevieme vôbec, aký postup k tomuto záväzku slovenská strana zaujala, aké reálne kroky, aké príkazy dostanú naše štátne organizácie za to, aby naplnili tento cieľ. V rozpočte verejnej správy na rok 2018 sa uvádza, že štát môže ušetriť až 13 mil. eur ročne na povodňových škodách. Ale na to sú potrebné systémové opatrenia proti povodniam. Medzi ne patrí aj obnova lesa. Čiže teraz mi povedzte, akú logiku má, keď štát môže ročne ušetriť 13 mil. eur realizáciou protipovodňových opatrení, medzi ktoré výraznou mierou patria lesy so svojou schopnosťou zadržiavať vodu a štát tlačí na ekonomický, na ekonomickú nadvýrobu svojich štátnych lesov s tým, že jej vyrubí niekoľkomiliónový osobitný odvod do štátneho rozpočtu. Rôzne výskumy už dlhodobé predkladajú rôzne vážne riziká nadmernej, nadmernej ťažby, zvlášť tzv. tej náhodnej, ktorá následne si vyžaduje výstavbu tých lesných ciest, ako som už o nich hovorila. Takéto ťažby spôsobujú narušenie štruktúrej..., štruktúrnej zložitosti stanovíšť, narušenie ekosystémových procesov a funkcií.
Ako by mala reagovať vláda? Vláda by mala bezodkladne zastaviť ťažbu a výstavbu ciest v posledných zvyškoch pralesov a prírode blízkych lesov, ale aj v lesoch, kde ešte prežíva tetrov hlucháň. Mala by tiež prijať záväzok na zvýšenie podielu prísne chránených území a na prijatie zonácie parkov podľa medzinárodne uznávaných kritérií.
Zákon o štátnej ochrane prírody bol prijatý v roku 2002, kde bolo jednoznačne povedané, do dvoch rokov musí byť prijatá zonácia Tatranského národného parku. Máme polovicu roku 2019 a nevedia sa dohodnúť ani len na návštevnom poriadku Tatranského národného parku.
V tejto chvíľu by som prerušila svoju rozpravu, aby som dala priestor aj môjmu kolegovi Martinovi, a potom by som sa ešte vyjadrila v zaverečnom..., teda nie v záverečnom slove, ale ešte som sa prihlásila do rozpravy.
Takže, Martin.
Ďakujem pekne zatiaľ za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, s mojimi kolegami poslancami predkladám návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky ku situácii v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve. Rada by som na úvod svojho slova prečítala tento návrh uznesenia, pretože od toho sa bude vlastne odvíjať tá ďalšia diskusia.
Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní situácie v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky sa uzniesla, že
A. konštatuje,
že lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo sú kľúčové pre udržanie rovnováhy v krajine a vyžadujú si mimoriadnu pozornosť vlády Slovenskej republiky aj Národnej rady Slovenskej republiky,
B. žiada vládu Slovenskej republiky,
aby prijala opatrenia na dôsledné dodržiavanie zásad vo vláde schválenom Národnom lesníckom programe uznesením č. 549 z 27. 6. 2007 a o ich prijatí predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu,
B.2 aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o konkrétnych opatreniach na dosiahnutie cieľa č. 15 Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 350/2017 z roku 2017,

B.3. aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o prijatých a zrealizovaných opatreniach v lokalitách svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy,
B.4. aby predložila Národnej rade Slovenskej republiky správu o opatreniach na zvýšenie transparentnosti s poskytovaním priamych platieb a agrodotácií.
Termín predloženia týchto správ do Národnej rady do konca novembra 2019.
Odôvodnenie. Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky...
Je dôležité poznať aktuálne fakty, ktoré nás ako navrhovateľov viedli k predloženiu tohto materiálu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, sa začiatkom mesiaca apríl zúčastnila zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRIFISH), o ktorej informovala aj vo svojej tlačovej správe. Uvádza sa v nej, že európski ministri okrem budúcnosti poľnohospodárstva venovali pozornosť aj opatreniam v boji proti odlesňovaniu a degradácii lesov na globálnej úrovni. Okrem rozširovania pôdy na poľnohospodársku produkciu, ktorá je najvýznamnejšou príčinou tohto javu, sa medzi ďalšie významné faktory radia záber pôdy na výstavbu sídelnej a dopravnej infraštruktúry a ťažba dreva spôsobom, ktorý sa vymyká konceptu udržateľného hospodárenia v lesoch.
V tlačovej správe ministerka Gabriela Matečná uviedla, že: „Sme si plne vedomí, že v prípade globálneho odlesňovania a degradácie lesov ide o problematiku, ktorá si vyžaduje komplexnejšie prístupy najmä v rozvojových krajinách. Slovenská republika podporuje zámer zabezpečenia udržateľného pestovania poľnohospodárskych komodít v krajinách, kde sa pestujú, a kde je veľká pravdepodobnosť, že ich pestovanie nie je udržateľné a kde následkom toho prichádza k odlesňovaniu.“
Súčasťou programu slovenskej delegácie v Luxemburgu bolo aj podpísanie ministerskej deklarácie Slovenska, Poľska a Českej republiky k smernici o obnoviteľných zdrojoch energie po roku 2020. Citujem:
„Zmena klimatických podmienok sa bytostne dotýka každého z nás, európskych farmárov nevynímajúc. Považujeme za nevyhnutné globálnemu otepľovaniu radikálne sa postaviť a zmierňovať jeho“ dobaty, „dopady. Som presvedčená,“ citujem pani ministerku, „že neexistuje iné riešenie ako zintenzívnenie úsilia jednotlivých sektorov, nájdenie synergií medzi nimi a rýchla aplikácia účinných opatrení do praxe. Naša deklarácia práve takéto synergické riešenie podporuje. Európsky agrosektor jedinečným spôsobom prispieva k znižovaniu emisií množstvom existujúcich opatrení. Prostredníctvom trvalo udržateľnej produkcie surovín podporuje výrobu a plošné zavádzanie obnoviteľných zdrojov energií, ako napríklad biopalív,“ zakončila ministerka Gabriela Matečná.
Tu by som chcela podotknúť, že je zrejmé, že podpredsedníčka vlády SR Gabriela Matečná nevníma dostatočne vážne situáciu v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve a za dôležitejšie vníma prijímať opatrenia v rozvojových krajinách ako u nás na Slovensku.
Vyhlásenia agrorezortu nekorešpondujú s realitou, o čom svedčia aj mohutné protesty verejnosti, ktorá veľmi citlivo vníma enormné zásahy do krajiny, ako sú plošné výruby lesov, degradácia pôdy a zásahy do lesnej i poľnohospodárskej krajiny spôsobujúce sucho, mikroklimatické zmeny a tým súvisiace zmeny vo vodnej bilancii. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky každoročne predkladá vláde Slovenskej republiky správu o lesnom hospodárstve, avšak bez prijatia opatrení, ktoré by mali dosiahnuť ciele stanovené v medzinárodných záväzkoch, ako aj úlohy stanovené vládou Slovenskej republiky. Napríklad rok 2020 má byť rokom, kedy sa Slovensko zaviazalo prijatím rezolúcie Valného zhromaždenia OSN zo dňa 25. septembra 2015, ktoré prijalo záverečný dokument samitu Organizácie Spojených národov pre prijatie agendy udržateľného rozvoja po roku 2015. Táto sa volá „Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“. V tejto rezolúcii je cieľ č. 15, v ktorom sa jednoznačne uvádza: „Do roku 2020“, to je budúci rok, „presadzovať implementáciu udržateľného obhospodarovania všetkých typov lesa, zastaviť odlesňovanie, obnoviť zničené lesy a podstatne zvýšiť zalesňovanie a opätovné zalesňovanie na celosvetovej úrovni.“ Už len tento jeden cieľ by mal podpredsedníčku vlády mobilizovať k prijatiu zásadných opatrení.
To isté sa týka aj ďalšieho podpredsedu vlády a ministra životného prostredia László Solymosa, ktorý sa uvedenej problematike vyhýba úplne. Svojich práv sa oprávnene domáhajú aj súkromní vlastníci lesa, ktorí nežiadajú nič neobyčajné, len jasné a administratívne jednoduchšie pravidlá tak, aby vlastníci, správcovia a obhospodarovatelia pozemkov v chránených územiach sa stali partnermi pre ochranu prírody v chránených územiach. Viac ako 42-tisíc ľudí podpísalo výzvu „A DOSŤ! pani ministerka“. Ľudia sú sklamaní, nahnevaní a nechcú už ďalej tolerovať súčasný stav, preto vo svojej výzve žiadali predsedu vlády Slovenskej republiky, aby navrhol prezidentovi Slovenskej republiky bezodkladné odvolanie Gabriely Matečnej z postu ministerky. Za hlavný dôvod jej odvolania považujú negatívne dopady zlých a nekompetentných rozhodnutí v pôdohospodárskom rezorte, za ktoré nám hrozia už aj medzinárodné sankcie.
Vo svojej výzve uvádzajú, že situácia v našej krajine sa stále zhoršuje, a netýka sa to len chránených území, ale aj lesov a poľnohospodárskej krajiny. Odlesnené stovky hektárov lesa sú realitou a iba ťažko sa prijímajú zdôvodnenia živelnými biotickými alebo abiotickými kalamitami. Slovensko čelí šetreniu Európskej komisie pre nedostatočnú ochranu prírody v lesoch.
Ľahostajný a formalistický prístup je vidno aj z odpovede ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na moju interpeláciu vo veci požiadavky na zverejnenie odpovede pre Európsku komisiu. Je prirodzenou požiadavkou verejnosti, aby došlo k obmedzeniu ťažby do doby ukončenia šetrenia Európskou komisiou. Podpredsedníčka vlády a ministerka Matečná na medzinárodných fórach deklaruje záujem o množstvo..., a množstvo opatrení, ktoré agrorezort zavádza, avšak tie nie sú účinné a dostatočné na zvládnutie kritickej situácie v lesnom hospodárstve a pôdohospodárstve.
Nadmerná ťažba, zvlášť tzv. náhodná a výstavba lesných ciest významne zväčšuje riziko povodní a sucha, zrýchľuje eróziu a ďalšie druhy deštrukcie pôdy, prispieva k zanášaniu a inému narušovaniu vodných ekosystémov, k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, rozdrobuje väčšie funkčné celky lesného vnútra, narušuje alebo ničí mnohé biologické celky, narušuje populácie a biotopy mnohých druhov živočíchov i rastlín, mení zloženie spoločenstiev, bráni prirodzenej obnove vegetácie, uľahčuje kolonizáciu inváznymi druhmi, mení vlastnosti pôdy a zásoby pôdnych živín a mení aj vzorce rozmanitosti krajiny a jej charakteristický ráz.
Otvorený je aj škandál s lokalitou Karpatské bukové pralesy, ktorá bola v roku 2007 zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny. Výbor svetového dedičstva na svojom 41. zasadnutí v Krakove ešte v júli 2017 opätovne upozornil Slovenskú republiku na viaceré pretrvávajúce problémy a uložil do 1. februára 2018, teraz, myslím, máme máj 2019, vykonať opatrenia a predložiť správu vrátane návrhu úpravy hraníc slovenských komponentov lokality a ich nárazníkových zón.

V nadväznosti na závery prijaté Výborom svetového dedičstva schválila vláda Slovenskej republiky dňa 16. augusta 2017 spoločný informatívny materiál, v ktorom sa uznesením č. 382 z toho istého dňa dotknuté rezorty zaviazali k vypracovaniu komplexného návrhu opatrení na zabezpečenie odporúčaní Výboru svetového dedičstva UNESCO v zmysle záverov jeho 41. zasadnutia v Krakove. Doteraz ale konkrétne opatrenia neboli zrealizované. Nespokojnosť verejnosti, konkrétne farmárov sa týka aj nedostatočných opatrení s poskytovaním priamych platieb a ďalších agrodotácií. Naďalej nie sú zverejňovaní žiadatelia o priame platby s uvedením právneho titulu k pôde a požiadavky na nájom štátnej pôdy.
Slovensko zažilo opakované protesty farmárov. Mnohé z ich požiadaviek sú oprávnené. Po 30 rokoch od Nežnej revolúcie nie sú uskutočnené pozemkové úpravy. Sú avizované zmeny technických noriem a metodík na ich spracovanie. Z akého zadania budú zmeny vychádzať? Bude prvoradým cieľom rýchlosť alebo kvalita pozemkových úprav s tým, aby usporiadanie pozemkov pomohlo farmárom a k adaptácii krajiny na zmenu klímy? Zatiaľ nesplnenou požiadavkou je zvýšenie transparentnosti priamych platieb, ktoré by mali byť poskytnuté len tým, ktorí majú riadny právny titul k pôde. Dnes je posledný deň pre žiadateľov o priame platby a táto požiadavka tam nie je.
Ďalšou z oprávnených požiadaviek farmárov je odstránenie subjektívneho hodnotenia projektov. Na zlú situáciu v agrorezorte poukázali aj dve kontrolné misie poslancov Európskeho parlamentu z výboru na kontrolu rozpočtu. Prvé odporúčanie tohto výboru je pozemková reforma ako nevyhnutné opatrenie pre vládu Slovenskej republiky.
Ďalším poznatkom sú dvojité žiadosti na tú istú poľnohospodársku pôdu, tzv. križovanie žiadostí. Výbor CONT, to je ten výbor na kontrolu rozpočtu, odporúča, zriadiť orgán, ktorý by toto riešil. Duplicita takýchto žiadostí je subvenčný podvod zo strany neoprávneného žiadateľa o priamu platbu. Orgány činné v trestnom konaní tieto problémy riešia v zdĺhavom časovom období a s neuspokojivými výsledkami. Výbor preto odporúča tiež zriadiť povinný register nájomných zmlúv.
Strana SaS už pred rokom žiadala zriadenie verejného dostupného registra žiadostí o priame platby s uvedením právneho titulu k pôde. Ministerka Matečná ho neoprávnene spochybnila a ignoruje.
Toto je len krátky výpočet dôvodov, pre ktoré je dôležité, aby sa problematikou podrobne zaoberala aj Národná rada Slovenskej republiky a vláda ju informovala v podrobných správach o prijatých opatreniach tak, ako bolo navrh..., ako je navrhnuté v navrhovanom uznesení. Ďakujem, pán podpredseda, vás poprosím, keby ste mohli otvoriť rozpravu potom po vystúpení.

Ďakujem pekne za doplnenie. Áno, je to presne tak. Ja by som ešte chcela doplniť, že vlastne tá analýza nebude sa robiť na kohútikoch, kde robí vlastne hygiena kontrolu vody, ale na zdroji. To znamená tam, kde ten distribútor tú vodu upraví, vyčerpá z nejakého zdroja, upraví ju a následne ju distribuuje do siete. Čiže naozaj je to, bude už na ňom, akým spôsobom túto informáciu poskytne, či to bude na internete, ale tak, aby každý, kto vodu odoberá, vedel napríklad aj, kde je jeho zdroj. Pretože ani v Bratislave nie každý odberateľ pitnej vody vie, kde je jeho zdroj pitnej vody, či v Šamoríne, či na Sihoti alebo niekde inde. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja by som len zopakovala, aký je cieľ tohto navrhovaného zákona. Je reagovať na niektoré kauzy znečistenia pitnej vody a zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o kvalite odoberanej pitnej vody. To, že je to veľmi dôležité, sme si mohli všimnúť aj v súčasnosti, keď na Slovensku prebiehajú Majstrovstvá sveta v hokeji, kde jedno z opatrení bolo, že je nevyhnutnou podmienkou organizátorov, aby kontrolovali dodávku pitnej vody. Takže znamená, že asi tá dôvera v dodávku, od dodávky od prevádzkovateľa asi nestačí, keď musia robiť osobitnú kontrolu pitnej vody na kohútiku.
Tento návrh zákona je tu druhýkrát už v parlamente a reaguje na situáciu, ktorá sa stala pred rokom zhruba, alebo rokom a pol na Žitnom ostrove, kde dodávateľ dodával pitnú vodu s obsahom, vysokým obsahom atrazínu a títo ľudia o tom neboli informovaní, tak ako nie sú ani informovaní o iných látkach, ktoré sa môžu v pitnej vode, v pitnej vode nachádzať, a vlastne dozvedajú sa o tom až keď náhodným spôsobom hygiena znečistenie zistí. Pretože stále nie sú dostatočne účinné projekty, programy na kontrolu možného znečistenia z dôvodu aj toho, že znečistenie podzemnou vodou putuje. To znamená, že keď v minulosti voda bola dobrá, kvalitná, tak nemusí to platiť o niekoľko mesiacov, respektíve rokov. Žiaľ, je to takto práve na Žitnom ostrove.
Ale nie je to len na Žitnom ostrove, je to aj na iných oblastiach Slovenska. S hrôzou počúvam informácie o tom, čo sa deje na východnom Slovensku, kde sa našli na bývalom družstve, v bývalom družstve množstvo sudov obsahujúcich toxické látky, ktoré sa vyplavujú do podzemia v našom trojuholníku smrti pri Strážskom. Samozrejme, dostáva sa to do podzemných vôd, ktoré ľudia používajú. To znamená, že návrhom zákona sa upravuje, aby poskytovateľ pitnej vody vlastne vodu pre ľudskú spotrebu bol povinný informovať o kvalite dodávanej pitnej vody na základe porovnaní limitných hodnôt tak, aby vedel sa vlastne človek rozhodnúť, akú, či tá voda je preňho vyhovujúca, nemusí byť škodlivá, ale môže mať aj možno vyšší obsah dusíka, čo môže byť pre, pre niekoho, niekoho zdravotne nevhodné. Čiže je to normálny tovar, ktorý sa dodáva. Na iných výrobkoch máme presný rozbor, analýzu, čo sa v dodávaných výrobkoch potravinových vyskytuje, ale pri pitnej vode túto informáciu nemáme.
V druhom, druhej časti, kde teda hovoríme o tom, že cieľom zákona je znížiť odpad z obalov. Už dnes máme rôzne obchodíky, takzvané zero-waste prevádzky, kde si človek môže doniesť vlastnú nádobu a vlastne si ako keby načapovať sypaný tovar alebo pracie prášky alebo aj niektoré tekuté výrobky, sirupy alebo podobne, avšak nie je to bežné v iných prevádzkach, kde niektoré, niektoré predajne v tichosti akceptujú, keď si ľudia donesú vlastné vrecká na pečivo, vlastné obaly na krájanú salám alebo podobne. Avšak niektoré prevádzky sa takémuto spôsobu bránia z titulu toho, že majú obavu, že by porušovali predpisy. Čiže týmto návrhom zákona chceme dať vlastne signál, aby prevádzky, ktoré uznajú, že ten tovar sú ochotní a schopní takýmto spôsobom spotrebiteľovi poskytnúť, tak bude na ich zvážení, aby mohli tovar zabaliť do doneseného obalu. Nebude to povinnosťou, ale bude to zákonnou možnosťou pre predajcu. To je podstata tohto zákona a verím, že tak ako všetci pijeme vodu bez ohľadu na to, aká je politická príslušnosť, myslím si, že každý z nás by mal mať záujem o tom vedieť, akú vodu pije, nielen keď si kúpime balenú vodu, tam ten obsah máme. Ale keď si načapujeme z vodovodu, tak možnože o nej vieme, či je tvrdá alebo mäkká alebo podľa toho, že ako sa nám mydlo rozpúšťa na rukách, ale žiadnu inú informáciu nemáme. A taktiež ten druhý bod, kedy by sme výrazným spôsobom mohli obmedziť tvorbu platových odpadov. Tak verím, že podporíte tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

139.
Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som vám predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch. Cieľom návrhu zákona je reagovať na niektoré kauzy znečistenia pitnej vody, zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o kvalite odoberanej pitnej vody a zvýšiť tak celospoločenskú kontrolu nad kvalitou vody určenej pre ľudskú spotrebu. V druhej časti vytvára priestor na zníženie tvorby plastového odpadu z obalov tým, že sa umožní predaj aj do vlastných obalov kupujúceho.
Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.

Ďakujem pekne, pán kolega Martinák, za vašu reakciu, ale rozmýšľam, že či som ja zle artikulovala, alebo ste vy zle počuli. Pretože to som vôbec o týchto veciach nehovorila, nehovorila som nič o zlom stave vtáctva, hovorila som o Tetrovovi hlucháňovi, ako o jednom druhu. Hovorila som, áno, o chránených vtáčích územiach, kde som práve, naopak, pochválila, že vláda prijala tieto opatrenia. Nespomínala som, že sú tu nejaké holoruby, či plánované alebo neplánované, ale hovorila som, že sú rozsiahle výruby v našich horách, ktoré vidno z lietadla. Takže ja som reagovala len na tie veci, ktoré boli uvedené v správe. Ani nie na všetky, ale vybrala som tie, ktoré majú medzinárodný dopad alebo vyplývajú z nejakých zmlúv, či z dohody OSN alebo z európskych smerníc, a reagovala som len na to, čo je v správe, resp. čo mi v správe chýbalo, a očakávala by som, že pán minister ich doplní.