Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, nadviažem na to, čo hovoril kolega pán poslanec Simon a jeho návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený a daný na návrh na dopracovanie. Pripájam sa k tomuto návrhu a taktiež teda dávam návrh na to, aby tento návrh bol vrátený na dopracovanie a poviem, z akého dôvodu.
To z dôvodu, že do Národnej rady prišiel bez doložiek vplyvov, doložiek vplyvov na životné prostredie, doložiek vplyvov na podnikateľské prostredie, bez doložiek vplyvov na verejný rozpočet. Je možné, že legislatívne pravidlá nehovoria o tom, že je to vylučujúcou podmienkou a že takýto návrh by mal alebo nemal byť predložený. Nie všetky návrhy ho majú, tak zrejme to nie je tá K.O. požiadavka, avšak váš návrh zákona výrazným spôsobom zasahuje do štátneho rozpočtu. Tak som si dohľadala doložku vybraných vplyvov vo vládnom materiáli, kde sa teda nachádza, a prekvapilo ma, že dopad na štátny rozpočet je nula, žiaden. Čo teda sa mi nezdá, že by mohlo byť pravdou, keďže aj to, čo hovorí pán poslanec Kollár, aj hovoril pán poslanec Simon, aj hovoríme vždy, že náhrada obhospodarovania ušlej ujmy za obmedzenia obhospodarovania z titulu požiadaviek ochrany prírody sú legitímne a majú byť nastavené tak, aby vlastníci, ktorých majetok sa nachádza v chránených územiach, vlastníci lesov, teda na vlastných pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v chránených územiach a z titulu verejnej požiadavky na obmedzenie hospodárenia majú nárok na kompenzáciu.
V záverečnom účte, pani ministerka, za minulý rok v kapitole spoločnej, plnenia spoločnej poľnohospodárskej politiky v časti NATURA 2000, tak plnenie bolo 24 %. Z monitorovacích ukazovateľov bolo napísané, že z dôvodu, že neboli požiadavky na tieto kompenzácie. Nuž tam, tu asi niekde naozaj je systémová chyba. Tu asi sú naozaj paralelné svety, pretože nesedí to s realitou, to, čo počúvame, to, čo hovoril aj pán poslanec Kollár, že vlastníci naozaj sú obmedzovaní, majú zákonný nárok a vo vašich materiáloch sa hovorí, že vlastne oni ani tie peniaze nechcú. Tak niekde je chyba a preto si myslím, že návrh zákona by mal byť dôsledne posúdený, mal by byť dopracovaný aj o to, aby tieto nároky na kompenzácie boli jednoznačne zadefinované.
A v návrhu zákona teraz totižto ešte sa prikladá ďalšia povinnosť z titulu obmedzenia alebo úpravy hospodárenia v lokalitách, ktoré sú napadnuté lykožrútom. To znamená, že ak takéto lokality po kalamite budú mať nejaké isté nariadené postupy hospodárenia z titulu ochrany prírody, tak má obhospodarovateľ nárok na úhradu tých výkonov, ktoré sú z titulu požiadaviek zmeny hospodárenia v týchto, v týchto územiach. Nie je tam napísané, čo je tiež, by som povedala, na pozornosť, že či ide len o súkromného alebo aj o štátne, aj o štátne lesy. Pretože na kompenzáciu majú nárok len súkromní obhospodarovatelia, avšak na titul zmeny hospodárenia z titulu takýchto kalamít nie je jasne, nevyplýva jasne zo zákona, či sa táto ujma, ak to môžem tak nazvať, bude vzťahovať aj na štátne lesy.
Čiže toto je dôvod, pre ktorý si myslím, že je potrebné tento návrh zákona dopracovať. Niektoré veci sú v ňom dobré. Bolo by asi škoda, keď by, keď by naozaj úplne išiel zo sveta. Ale bez týchto dopadov nie je možné ho dobre posúdiť.
Čo sa týka ešte takých praktických ďalších bodov, by som chcela poukázať na program starostlivosti o les. Chýbajú tam, chýba tam zvýšenie transparentnosti pri jeho posudzovaní. Účastníkmi konania by mali byť aj obce, aj Štátna ochrana prírody a zvýšenie transparentnosti pre zúčastnené osoby zo strany verejnosti. Obce z toho titulu, aby vlastne bol pri jeho spracovávaní automaticky povinný zapracovať platný územný plán obcí. V súčasnosti dochádza k situáciám, kedy má samospráva schválený územný plán, má v záväznej časti rôzne formy využitia aj na lesných, na lesných pozemkoch a ak sa neprihlási iniciatívne v čase prípravy zmeny programu starostlivosti o les, že má záujem naďalej napríklad, aby lesy plnili rekreačnú funkciu, tak lesný spracovateľ programu starostlivosti o les ho kľudne preklopí na hospodársky les. Tak sa to stalo pri programe starostlivosti o les tu v okolí, v okolí Bratislavy, v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde nám, kde nám zrazu z ničoho nič pribudli tisícky hektárov hospodárskych lesov tam, kde bola dovtedy rekreácia.
Chýba mi aj forma posúdenia týchto dokumentov alebo týchto činností, pretože nejde len o dokument, ide o dokument, na základe ktorého sa vykonáva činnosť v lesoch, a chýba mi posúdenie ich dopadov na životné prostredie, pretože my tu hovoríme, v prvom rade program starostlivosti o les je o tom, ako sa má v ňom hospodáriť, aké množstvo dreva sa môže vyťažiť. Lenže les má aj iné funkcie. Áno, istotne, lesník, spracovateľ toho hospodárskeho plánu alebo tohto dokumentu určite má na pamäti a vie, že les plní aj iné funkcie. Avšak si myslím, že tento dokument je tak závažný pre dopady, pre, na zmenu klímy, pre dopady na vodné hospodárstvo, pre dopady na iné zložky životného prostredia, že je potrebné, aby nielen tie tri zúčastnené osoby v tomto procese sa mohli doňho zapojiť, pretože ak nebude spracovaný v celospoločenskom záujme, tak dopady tohto hospodárenia môžu byť katastrofické na verejnosť, na ľudí žijúcich pod horami, napríklad v prípade nejakých živelných pohrôm, ako sú kalamity alebo prietrže mračien a následné, následné záplavy.
Na to, aby sa dosiahli, dosiahol konečne pokoj medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom, je treba mať nastavené jasné pravidlá. Tie, jedine tie dokážu ukončiť tento, tento súboj dvoch rezortov, kde sme sa všetci nádejali po slovách vás a pána ministra životného prostredia, že dôjde k zmieru.
Chcem ešte poukázať na riziko § 50b, nového paragrafu o využití lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na verejnoprospešné účely. Áno, presne tak, ako povedal pán poslanec Simon, okamihom schválenia tohto zákona obce alebo špekulanti developeri začnú pripravovať zmeny územných plánov, a to v tom duchu, že na lesných pozemkoch nám začnú pribúdať návrhy takzvaných verejnoprospešných stavieb. Návrhy na bývanie v lesoch, návrhy na športové zariadenia, ktoré vlastne vaším návrhom zákona takýmto spôsobom legitimizujete. V súčasnosti to nebolo možné, pretože v lesoch sa takáto činnosť neumožňovala a nebolo možné ani získať, alebo veľmi ťažké bolo získať predbežný súhlas odboru pozemkového a lesného s tým, že tieto pozemky by bolo možné ich vyňať z lesného pôdneho fondu. Týmto zákonom vlastne vy už predkladáte súhlasné stanovisko, že ten pozemkový odbor dá súhlasné stanovisko na základe § 50b a obce a mestá okamžite si začnú plánovať tieto činnosti na lesných pozemkoch. A presne tak, ako sa, ako bolo povedané, môže nastať situácia, posledná veta, že, ktorú citujem: "že správca má právo", nie povinnosť, "odstúpiť od zmluvy, ak stavba prestane plniť verejnoprospešnú funkciu", a tu je ten pes zakopaný.
