Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.9.2016 o 18:50 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

7.9.2016 9:38 - 9:53 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ďakujem všetkým kolegom, hoci hovoria z rôznych uhlov a niekedy aj protichodné názory, myslím, že každý pomenoval niečo, čo legitímne cítia, od pána poslanca Kollára až po pána poslanca Gála. Dovoľte mi preto reagovať možno len na dve-tri kľúčové veci v tej krátkosti.
Prvá je, že čo je naozaj kritériom na podporu zákona. No podľa môjho názoru je to kritérium, či prináša významné čisté dobro, teda či tie náklady, ktoré sú, sú významne prekonávané prínosmi, ktoré sú. A to, čo ja som sa snažil v tom vystúpení vysvetliť, je, že tento zákon by mohol toto kritérium poľahky spĺňať, pokiaľ by sme verili, že bude reálne vynútiteľný v praxi. Pokiaľ tomu neveríme, tak aj všetky tie iné dobrá, ktoré v ňom sú, nefungujú, pretože vlastne nakoniec on fungovať ako celok nebude, tak ako keď postavíte vynikajúce, krásne auto, ale motor je nefunkčný, no tak také auto nikto nekúpi a darmo budeme riešiť, že má super karosériu a interiér. To znamená, moja otázka je, že či sme v tom druhom čítaní ochotní vymeniť ten motor, alebo ho teda aspoň upgradnúť tak, aby fungoval ako-tak.
Súhlasím s pánom Gálom, že nebude to nikdy dokonalé, len dneska to nie je, dneska je to pod čiarou. A ja poviem, že je to pod čiarou toho, čo sme tu spolu odhlasovali ešte v minulom parlamente, ako tie štyri princípy, lebo tam bol ten princíp účinnej vynútiteľnosti a ten tu chýba. A práve vzhľadom na posledných 25 rokov ja nepoznám na Slovensku človeka, ktorý by si myslel, že keď takýto zákon zveríte okresnému súdu, tak ho zverujete tomu, kto ho naozaj vie vynútiť. Ja sa priznám, že to je pre mňa záhadou.
A posledná poznámka, veľmi pekne ďakujem pánovi Rajtárovi za jednu vec, lebo úplne som zabudol na jednu dôležitú vec, ktorá naozaj je v druhom čítaní kľúčová, a to je naozaj to, že v tých návrhoch, ktoré sme s pani poslankyňou Žitňanskou ešte predkladali v minulom období, bola možnosť, aby štát zverejňoval zoznam, čierny zoznam krajín, ktoré reálne nespolupracujú, a z takých krajín by jednoducho nebolo možné zapísať do schránkového zoznamu, resp. bolo by to možné, len ak by tá firma dôveryhodne preukázala, že tie jej papiere sú správne. To je naozaj dôležitá vec, na ktorú som zabudol, pretože tým pádom naozaj ten zákon by bol ešte deravejší. A verím, že keďže pani ministerka to v minulosti so mnou predložila, toto budeme schopní ešte vyriešiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.9.2016 8:55 - 8:55 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu. Začnem trošku inak, než som pôvodne plánoval, priznám sa, lebo počúvajúc včerajšiu rozpravu, som si uvedomil, že jeden dôležitý bod, ktorý, priznám sa, ja už som bral ako vyriešený a zdá sa, že nie je, minimálne v politickej diskusii, a to je, že či je tento zákon dôležitý. Lebo v rozprave sme sa už za veľmi krátky počet vystupujúcich stretli s názormi od toho, že je veľmi dôležitý, otázka je, či je kvalitný, ale to je iná otázka, až po názory, že je to len nejaká forma tieňohry alebo v podstate úplne nepodstatnej legislatívy, ktorá má zakryť oveľa dôležitejšie veci. Tak ako je to, je ten protischránkový zákon dôležitý, môže niečo zásadne zmeniť, alebo vlastne tu trávime teraz čas niečím treťotriednym, čo sa vydáva za niečo dôležité?
No pravda je taká, že nerozumiem ja osobne, priznám sa, celkom tým dvom extrémom, lebo určite majú pravdu tí, ktorí hovoria, že nemožno sa spoliehať pri budovaní právneho štátu len na ľudí. Myslím, že to vyplýva priamo z tej definície právneho štátu, že on je predovšetkým o pravidlách a systémoch, to znamená, hovoriť, že stačí vymeniť Kaliňáka a stačí vymeniť neviem koho všetkého ďalšieho, asi neplatí, najmä keď aj historicky vidíme, že mnohé problémy, ktoré naša spoločnosť zažíva, sa opakujú naprieč vládami. Za vlád, za ktorých sú menovaní horší ľudia, sa opakujú vypuklejšie a povedal by som, že drzejšie a s oveľa väčšími škodami, ale často sa vyskytujú v nejakej podobe aj za tých vlád, ktoré sú povedzme že slušnejšie alebo z hľadiska korupcie minimálne razantnejšie, čo naznačuje, že to nie je len o ľuďoch. Zároveň takéto systémy sú aj jeden spôsob, ako meniť aj správanie tých ľudí, ktorí sú pri moci, pretože Slovensko nie je úplne banánová republika a tým pádom zákony majú určitú svoju moc.
Na druhej strane, samozrejme, je nevyhnutné súhlasiť aj s tými, ktorí hovoria, že tento zákon sám osebe nie je všeliekom na problémy korupcie na Slovensku. To koniec koncov je zrejmé už z toho, že schránkové firmy sa síce vyskytujú v mnohých škandáloch, ktoré sme na Slovensku zažili, ale zďaleka nie vo všetkých, dokonca asi nie vo väčšine. Takže určite ak by niekto tvrdil, a myslím, že to ani predkladateľ dokonca netvrdí, že by to bol nejaký všeliek alebo liek na väčšinu korupčných problémov, je to ale jeden z liekov na časť jeho problému.
Zároveň čo treba povedať, je, že takéto zákony treba vždy vnímať v kontexte aj iných zákonov, to znamená, že ja podobné otázky často dostávam, napríklad pri ústavnom zákone o konflikte záujmov, ktorý tu už máme 11 rokov a tým pádom môžme ho aj vyhodnotiť. Vieme, že to je zákon, ktorý je v mnohých aspektoch deravý; nie, nebudem tu teraz o ňom hovoriť detailne, lebo nie je na predmete rokovania; ale vieme o tomto zákone, že je deravý, a vieme dokonca, že aj keby sme tie diery zapchali, tak často by sám osebe nefungoval.
Ja som dostal otázky, keď som predkladal veľkú novelu tohto zákona o konflikte záujmov, že no dobre, vy hovoríte, že politik musí deklarovať majetky aj v zahraničí a tieto oveľa podrobnejšie ako dnes v tom našom návrhu, no a čo, keď to proste zatají, však vy to aj tak neviete. A moja odpoveď bola rovnaká ako aj tu, lebo tá istá námietka sa môže vzťahovať aj na takýto zákon, že tieto zákony sú ako, predstavte si formu piesku, ktorú nasypete na podlahu a, samozrejme teoreticky, keď je niekto extrémne šikovný a technicky vybavený, tak môže tú miestnosť prejsť bez toho, aby zanechal nejakú stopu, ale je to veľmi ťažké. A čím viac takýchto mechanizmov je, tým je to veľmi-veľmi ťažké. Koniec koncov, ak sa pozriete na kauzy ako Baštrnák, o ktorom tu, samozrejme, najviac teraz hovoríme, tak to je kauza, ktorých tých stôp v piesku bolo zanechaných strašne veľa aj pri dnešných zákonoch.
Tak isto dokonca, poviem vám príklad, aj pri súčasnom zákone protischránkovom, ktorý prijal, teda ešte dokonca už nie platnom, v tom úplne prvom Ficovom protischránkovom zákone, ktorý už je zrušený medzičasom, lebo bol považovaný univerzálne za nefunkčný, tak napriek tomu ešte aj s týmto nefunkčným zákonom sa podarilo v národnom ústave srdcových chorôb jednu schránkovú firmu v tejto chvíli odpáliť, ak to sledujete. To znamená, že dokonca aj zákon, ktorý objektívne je úplne deravý a úplne nefunkčný, mal síce malý, ale pozitívny účinok v jednom prípade. Z tohto mne vyplýva, že takýto zákon určite nie je tým, čo vylieči korupciu na Slovensku, ak to bude jediný alebo dokonca najvýznamnejší protikorupčný počin tejto vlády, tak sa s korupciou za tejto vlády veľa nestane, pretože on je naozaj málo, a zároveň to neznamená, že tento zákon nemôže priniesť aj významné pozitívne zmeny. Bohužiaľ, v situácii, v ktorej sme, však nie určite dostatočné. Naozaj vnímajme ho ako, ak sa prijme v dobrej podobe, ako ďalší piesok, cez ktorý sa už bude veľmi ťažko ľuďom prechádzať.
Pani poslankyňa Remišová včera hovorila o tom, že finančné skupiny nájdu určite spôsob, ako ho obchádzať. Na jednej strane o tom nepochybujem, na druhej strane, viete, vezmite si už len situáciu, akú sme zažili pred pár rokmi so skupinou J&T, kde v reakcii na určité moje výroky jej šéf a spolumajiteľ neváhal verejne vlastne prezradiť, že obchádzajú dane smerom na Cyprus so svojimi klientami. A to znamená, že netreba ani preceňovať tieto finančné skupiny alebo teda iných týchto aktérov, teda ani ich inteligenciu, ani ich schopnosť kontrolovať svoju komunikáciu. Takže tým pádom netreba to brať tak, že každý zákon, ktorý nezviaže aj supermana, je nanič, pretože, chvalabohu, na Slovensku ani v tom súkromnom sektore až toľko tých supermanov nie je, ako si oni o sebe radi myslia. Oni, naopak, často v minulosti využili to, že štát je paralyzovaný často deravými zákonmi riadených ľudí, ktorí sú nimi ovládaní, ale akonáhle stoja tvárou v tvár aspoň trochu normálnym úradníkom, tak často zistíme, že až takí supermani to napriek tým peniazom nie sú.
Toľko k tomu zákonu ako k celku. Preto ja si myslím, že je dôležité ho mať, nepreceňujem ho, a v tej podobe, v akej je tu dnes predložený, si dokonca myslím, že jeho účinok bude významne oslabený, ako o chvíľu vysvetlím, ale napriek tomu ten zákon má svoj zmysel. Nemusíme sa tváriť, že je všeliek, na to, aby sme ho podporili.
No a teraz už k samotnému zákonu. Pani ministerka to včera nepovedala, takže to musím povedať ja, že je to tu už tretí protischránkový zákon, ktorý predkladá Ficova vláda do tohto parlamentu. Zloženie tejto vlády nás zároveň dostáva do veľmi ťažkej situácie, lebo predstavte si situáciu, keď tá vláda s tým istým predsedom predkladá už tretíkrát nejaký protikorupčný zákon a to len v podstate v priebehu, ak sa nemýlim, asi roka a trištvrte. Za rok a trištvrte máme tretí protischránkový zákon, pričom vlastne, keďže to predkladá tá istá vláda, tak je to vlastne uznanie toho, že tá vláda predtým urobila v podstate, no, veľmi zlú prácu. Neviem to inak povedať. Keď dokonca ten prvý zrušila ešte hneď sama po niekoľkých mesiacoch, prijala druhý a teraz teda navrhuje tretí. Takže na jednej strane by som tu mal teraz byť veľmi kritický, veľmi, nechcem povedať, že agresívny, lebo to sem do parlamentu nepatrí, ale veľmi tvrdo kritický, lebo to nie je normálne, ale v priebehu roka a trištvrte vláda predkladala tretíkrát riešenie tej istej veci. Naznačuje to buď veľkú nekompetentnosť, alebo neochotu naozaj to riešiť, alebo kombináciu.
Na druhej strane zákon predkladá ministerka spravodlivosti, ktorá pri tých predchádzajúcich dvoch pokusoch stála na druhej strane, to znamená, stála na strane kritikov tých zákonov a koniec koncov spoločne sme presadzovali práve tvrdší protischránkový zákon, s ktorým ona sem aj dnes prichádza.
To, že MOST – HÍD a aj pani ministerka vstúpili do tejto vlády, vytvára túto paradoxnú situáciu, kde na vládu ako takú by sme mali byť mimoriadne kritickí, lebo je to stále vláda Roberta Fica a hlási sa ku kontinuite, myslím, že to slovo je aj v programovom vyhlásení vlády, na druhej strane predkladá to ministerka, ktorá si svoj pokus zaslúži. Takže to je asi k tej politike.
K zákonu samotnému. Predtým, než sa dostanem k jednému zásadne kritickému bodu, dovoľte mi povedať aj tie pozitíva, aj keď nie vždy. My sme s pani ministerkou formulovali ešte v opozícii spoločne štyri kritériá na takýto zákon, ja ich tu vždy opakujem. Ospravedlňujem sa tým, ktorí ich už počuli. Sú to, že zákon by mal odhaľovať skutočných majiteľov firmy, nielen tých oficiálnych. Zákon by sa mal týkať všetkých transakcií verejného sektora, nielen obstarávania. Zákon by mal byť verejný, teda ten zoznam by mal byť verejný, nielen prístupný orgánom, a štvrtá je, že mal by byť vynútiteľný účinne. Teda ak niekto klame alebo nedá informácie, malo by to byť reálne vynútiteľné proti nemu. Mal by sa toho báť, malo by mu to robiť zle.
To, čo ja si dovolím povedať, je, že ten dnešný zákon – až na malé výnimky – je veľmi dobrý v tých prvých troch bodoch. To znamená, skutoční majitelia, verejnosť tých majiteľov aj teda obsiahnutie verejného sektora. A jeho zásadná slabina je v tej vynútiteľnosti, v tej reálnej, v tom reálnom treste pre tých, ktorí to budú sa snažiť oklamať, a im teda vysvetlím podrobne prečo, ale k tomu sa ešte o chvíľku dostanem.
Predtým mi však dovoľte ešte chvíľu tie chvály alebo tie pozitívne informácie, aj keď zmiešané s jednou kritikou, na ktorej sa práve ukáže, ako dôležité je nedávať tam diery. Oproti súčasnému právnemu stavu, aj na základe mojich pripomienok, musím povedať, že je tam napríklad obsiahnutá dokonca aj kauza Váhostav. Podľa tohto návrhu zákona veritelia, ktorí sa budú hlásiť v konkurze o pohľadávku viac ako milión eur, budú musieť tiež preukázať svoje vlastníctvo. Takže by sa nemalo opakovať to, čo sme videli v kauze Váhostav, kde najväčšími veriteľmi Váhostavu boli schránkové firmy, o ktorých boli dôvodné podozrenia, že sú napojené na samotného pána Širokého, čo v podstate znamenalo, že cez konkurz a reštrukturalizáciu si tento človek alebo táto skupina vlastne prelievali peniaze medzi sebou v rozpore so zákonom. To znamená, že to je napríklad jedna vec.
Tak isto tento zákon sa zásadne posúva – opäť na základe pripomienok, ale aj dohody s ministerkou – do oblasti zdravotníctva. Podľa dnešného stavu sa neriešia nielen zdravotné poisťovne, ale ani zdravotní poskytovatelia. Totižto na čo sa často zabúda, že súčasný právny stav síce pokrýva verejné obstarávanie, ale objednávanie zdravotníctva nespadá pod verejné obstarávanie. Teda keď Všeobecná zdravotná alebo poisťovňa Dôvera uzatvára zmluvu s poskytovateľom, to nie je podľa verejného obstarávania. To je iná zmluva. To znamená, že dneska všetky tie schránkové firmy v zdravotníctve, ktoré sú poskytovateľmi, nespadajú pod tento, pod dnešný zákon, ani zdravotné poisťovne nespadajú pod dnešný zákon. Takže my stále nevieme, kto je majiteľ alebo spolumajiteľ Dôvery, druhého najväčšieho hráča v slovenskom zdravotníctve. Pretože oficiálne je ním spoločnosť PENTA a potom tam bol druhý spolumajiteľ, ktorý teraz oficiálne vystúpil. Je to pán doktor Futej, ale nikdy sme nevedeli, či je aj naozaj reálny a kde na takýto fantastický, fantastickú investíciu zobral. Pani ministerka to mení. Podľa tohto návrhu na základe našich pripomienok budú predmetom zákona aj zdravotné poisťovne, aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. To znamená, celý sektor zdravotníctva bude musieť, cez ktorý idú verejné peniaze, bude musieť odhaľovať svoje vlastníctvo. A takto by som mohol pokračovať, že naozaj sa rozširuje to verejné obstarávanie na všetky transakcie s verejným sektorom.
Tu mi zároveň dovoľte aj kritiku a možno úkaz toho, ako aj dobre mienené veci naozaj na Slovensku sú riskantné. Pani ministerka po pripomienkovom konaní, keďže inak by som to určite zásadne pripomienkoval, vyňala zo zákona neziskové organizácie. Sama to tu včera hovorila, s argumentom, že by to bolo pre ne veľmi byrokratické a zbytočné a že je to vlastne zbytočné. No, dovoľte mi, pokiaľ ide o tú byrokraciu. Je to pre mňa zvláštne, lebo my sme, naopak, v pripomienkovom konaní navrhovali, aby pod tento zákon nespadali fyzické osoby, lebo pri nich nie je veľmi otázka, kto je skutočný vlastník. Ak ste živnostník, tak ste to vy. Tam ťažko. Samozrejme, aj on môže podpísať nejaké úverové zmluvy, ale to, ako povedala včera pani Remišová, to ani tento zákon úplne nedokáže podchytiť niektoré jeho záväzky. To znamená, zapisovať živnostníka do registra je byrokratická záťaž s veľmi malým efektom. Napriek tomu to bolo zo strany pani ministerky odmietnuté, ak si teda správne pamätám, ale boli vyhodené neziskovky, právnické osoby.
No a teraz mi dovoľte povedať jeden konkrétny príklad, ktorý ešte nezaznel, takže ak vás zaujímajú ani nie že kauzy, ale čo sa deje v krajine, tak vám takú jednu vec porozprávam. V meste Stará Ľubovňa minulý rok na jeseň schválilo zastupiteľstvo návrh, aby na 40 rokov za symbolické peniaze prenajalo mestskú plaváreň jednej spoločnosti, ktorá sa volá region DEVELOPMENT. Tento návrh prezentoval na mestskom zastupiteľstve pán Roman Šipoš mladší, čo je syn predsedu kancelárie predsedu vlády pána Roberta Fica Roman Šipoš, a dneska, pokiaľ viem, je v tejto funkcii, ktorý tam zastupoval túto spoločnosť, hoci nie je jej konateľom. Jej konateľom je istý pán Saloň, ktorý, pokiaľ viem, je v nejakom príbuzenskom vzťahu s predstaviteľmi SMER-u, áno, ale to dneska nechajme bokom. Zastupiteľstvo odhlasovalo, odhlasovalo veľmi zvláštnu situáciu, lebo odhlasovalo situáciu, keď za symbolických podmienok prenajalo plaváreň na 40 rokov za podmienky teda, že, samozrejme, ten investor ju zveľadí. Ten investor ju však neplánoval zveľadiť a neplánuje z vlastných peňazí. On ju plánuje zveľadiť z eurofondov, ktoré sa mohli vtedy získať, a dokonca zmluva obsahuje ustanovenie, že ak sa mu ich nepodarí získať, môžu od zmluvy aj odstúpiť. To znamená, že investor bol v situácii, že ak vybaví eurofondy, bude bohatý, keď nevybaví eurofondy, vráti mestu. Spolu so situáciou, keď podľa teda toho, ako sme skúmali tie možnosti, takéto peniaze mohlo získať aj mesto samo, teda nemuselo ísť cez súkromnú spoločnosť, to vytvára veľmi zvláštnu formu privatizácie, kde ak teda vybavíte eurofondy, tak máte zisky, ak ich nevybavíte, straty alebo problémy má mesto. A teda túto spoločnosť zastupuje syn riaditeľa kancelárie predsedu vlády, pričom teda ten riaditeľ kancelárie predsedu vlády a keďže dneska neexistuje na Slovensku niečo, čo by nesúviselo s Bašternákom, tak tiež má v Bonaparte svoj byt, pokiaľ som to správne čítal v novinách.
No, a teraz prečo to hovorím, je, že túto eseročku region DEVELOPMENT vlastní nezisková organizácia. Myslím, že je to občianske združenie, a teraz si nie som istý, to je koniec koncov aj jedno, a tým pádom presne končí stopa skutočných majiteľov v tejto chvíli, pretože sa len dočítate v obchodnom registri, že to vlastní táto nezisková organizácia a koniec. Podľa návrhu pani ministerky to bude ďalej platiť, pretože takéto organizácie budú môcť žiadať si eurofondy, budú môcť vstupovať do záväzkov so štátom, a teraz nehovoríme o nejakej 5-tisícovej dotácii z ministerstva spravodlivosti na starostlivosť o utečencov v záchytnom tábore Sobrance. Teraz hovoríme o miliónových sumách a veľmi dobrých kšeftoch a veľmi nejasných majiteľoch, ale so zaujímavými politickými menami.
Aby ste si nemysleli, že krivdím synovi, že syn nemá byť prečo prepojený na otca, tak vám pripomeniem, že pán Šipoš mladší je zároveň nominovaný za štát za Ficovej vlády do orgánov viacerých spoločností, kde má štát svoj vplyv, vrátane, ak sa nemýlim, Východoslovenskej energetiky, kde je štát akcionár. To znamená, že ten vzťah medzi synom a štátom je pomerne silný, ale hovorím, teraz nejde o tú kauzu, len aby sme vedeli, že akonáhle takúto dieru tam dáme, tak hovoríme o takýchto situáciách. Nielen o tých, ktoré pani ministerka asi mala na mysli, keď ten návrh schvaľovala. Takže ja by som bol rád, keby sme to zmenili. Napriek tomu, a to tu zopakujem, pokrytie je oveľa silnejšie.
To pokrytie je silnejšie aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. Lebo ten dnešný zákon hovorí o tom, že konečného užívateľa treba odhaliť len v situácii, keď nejakým spôsobom ovláda aspoň 25 % spoločnosti. To znamená, ja som ten príklad aj uvádzal, lebo pôvodne to bol aj návrh pani ministerky, že ak by tie firmy pána Bašternáka alebo nejakú inú eurofondovú firmu vlastnili spoločne 20 % Fico, 20 % pán Počiatek, 20 % pán Kaliňák, 20 % pán Bašternák a 20 % pán Brhel, tak vlastne nikto z nich sa nemusí ukázať v tom registri aj po tomto zákone. Pani ministerka, lebo jej hovorca oponoval, že ak konajú v zhode, tak áno, ale na to ja som povedal, že oni nemusia konať v zhode na to, aby si to podelili, a nehľadiac o tom, že to konanie v zhode by ste museli preukázať, čo je právne pomerne komplikované.
No a tu chcem oceniť, že pani ministerka po tomto argumente napríklad doplnila do zákona to, že ak je akcionárom alebo teda majiteľom verejný funkcionár, tak to tam musí byť bez ohľadu na objem vlastníctva. To znamená v tej situácii, ktorú som popísal, ak by sa teraz ukázalo, že toto je pravda a takáto firma by bola v registri bez týchto pánov, tak by bol zásadne porušený zákon. Takže to len ako príklady toho, že naozaj aj v tom návrhu, aj potom v jeho vylepšovaní v pripomienkovom konaní sa naozaj, oproti dnešnému právnemu stavu je to veľmi významný posun dopredu v tých prvých troch otázkach. Teda skutoční majitelia, ich verejnosť a pokrytie verejného sektora.
Kde je teda ten problém? Ten problém je naozaj potom vo vynútiteľnosti tohto celého. To znamená, že keď teda niekto, kto vás naozaj bude chcieť oklamať, keď to niekto bude chcieť obísť, čo sa mu stane. Znamená tento zákon, že sa mu naozaj niečo stane? Pani ministerka a vláda propagovali tvrdé pokuty, ktoré v tom návrhu sú obsiahnuté, teda argumentujú, že ľudia sa budú báť pokút. No, ale ako vieme, ľudia sa boja pokút len vtedy, keď je reálna šanca, že ich niekedy budú musieť zaplatiť. Inak tie pokuty samy osebe, my už dneska máme veľa zákonov, kde sú veľmi drastické pokuty a nevzbudzujú veľký strach, lebo by neboli nikdy uplatnené. Pozrime sa teda na to, čo sa stane podľa tohto zákona. Treba rozlíšiť dve situácie.
Prvá je, keď sa firma chce zapísať do registra, a druhá je, keď to chce niekto spochybniť. Začnime tým zapísaním. To zapísanie bude prebiehať tak, že firma, ktorá bude chcieť byť zapísaná do registra, sa bude musieť dohodnúť s nejakým advokátom, notárom alebo nejakým iným hráčom, ktorý je tam v tom zákone definovaný, a budú, teda budú, ten za nich bude predkladať ten návrh do registra, kde teda opíše, kto sú tí skutoční majitelia a ako na to prišli alebo na základe čoho si to, to tvrdia. Úradník, ak sa nemýlim, vyšší súdny úradník na Okresnom súde Žilina podľa tohto návrhu dostane tieto papiere na stôl a skontroluje, či obsahujú formálne všetky právne náležitosti, ktoré podľa zákona majú. To znamená, pozrie, či ak zákon hovorí, že má byť tento dokument, tento dokument, tento papier, je tam, je tam, je tam, ak to tam všetko je, vyšší súdny úradník to vezme a takto to zapíše do registra. On nebude mať, on nielenže nebude mať ambíciu, on nebude mať dokonca ani v zákone veľmi; proste to nie je ten proces, ako je navrhnutý.
Ten proces pani ministerka navrhla na základe svojej dobrej skúsenosti s obchodným registrom, kde to funguje už, neviem, 15 rokov, 14 rokov podobne, že tiež sa neskúmajú tie veci, ale pokiaľ sa neskôr ukáže, že niekto klamal, tak teda je postihnuteľný. To znamená, že obchodný register funguje podobne. Aspoň to je ten argument.
V skutočnosti, ak ste niekedy, neviem, tento parlament vždy obsahuje na slovenský pomer nadštandardné množstvo podnikateľov, či už bývalých, súčasných, takže asi väčšina z vás bude vedieť, o čom hovorím, že keď dávate na obchodný register návrh, tak to aj v skutočnosti neznamená, že tam môžte napísať, čo chcete. Nielen kvôli tomu strachu, ale kvôli tomu, že v skutočnosti ten obchodný register je pomerne technická vec, kde ku všetkým tým náležitostiam aj rokmi, aj zákonmi je pomerne jasne precizované, že čo k tomu treba predložiť, aby bolo jasné, že je to tak. To znamená, že, samozrejme, aj tam sa dá sfalšovať papier, taký výpis alebo takéto čestné vyhlásenie, ale ten priestor je nepomerne zúženejší, lebo aj to zapisovanie vlastníctva orgánov je nepomerne technickejšia vec ako to sledovanie tých skutočných vlastníkov. Takže preto by som povedal, že preto tá analógia podľa mňa nefunguje. To je môj prvý problém s tým.
A vrátim sa k tomu, čo som povedal. Ak predložíte papiere, ktoré formálne spĺňajú náležitosti zákona, budete zapísaný. Verím, možno pani ministerka bude oponovať, ale verím, že na tom sa dokonca aj zhodneme, že toto nie je tá bariéra proti falšovaniu. To, čo je to podstatné, je, čo sa stane potom. A tu asi sa rozlišujeme, že podľa názoru predkladateľa, ak sa viac ukáže alebo budú nejaké pochybnosti o tom, či sú tie údaje pravdivé, tak teda hrozí morálne odhalenie a potom hrozia i reálne pokuty. Aspoň tak chápem ten argument. Teda že môžte štát oklamať, môžte verejnosť oklamať, ale raz sa na to príde a potom budete platiť. To je ako keby tá filozofia. No a teraz otázka je, že či tá filozofia platí. Či teda, čo sa stane?
No, tak v prvom rade mi dovoľte povedať, že sú tam štyri problémy s touto cestou k pokute. Prvý problém je to, že ten orgán, v tomto prípade Okresný súd Žilina, môže a nemusí akceptovať podnet na preverenie. To znamená, ten návrh zákona hovorí, že, dokonca opäť musím povedať, že pred pripomienkovým konaním hovoril, že ani nehovoril, že by vôbec také podnety mali byť možné. Ale teraz sú tam doplnené. To znamená, že budete môcť podať ktokoľvek – vy, ja, občan – podnet na Okresný súd Žilina, že nezdá sa mi tento záznam v registri vlastníkov. Z týchto a týchto dôvodov si myslím, že to nemusia byť tí skutoční majitelia alebo že to nespĺňa podmienky zákona.
No a prvá vec, ktorá tento návrh už, chvalabohu, obsahuje, je, že súd aj takýto podnet prijme, ale zákon hovorí, že môže na základe neho konať. Nemusí. To znamená, že úplne legálne a pokojne ho ten súd môže odložiť na základe svojej subjektívnej úvahy. Neexistuje tam žiadny proces na to, ako on sa musí presvedčiť o niečom a tak ďalej. To je prvý problém. To znamená, predstavte si preťažených, pomerne legalisticky založených z povahy veci sudcov a vyšších súdnych úradníkov, ktorým začnú chodiť nejaké podnety. Asi vieme, čo sa do veľkej miery s nimi bude diať, pokiaľ nebudú veľmi dobre vyargumentované a podložené papiermi. Len určité logické úvahy, ktoré poukážu na nejaké rozpory, povedzme s verejnými informáciami, málokedy, predpokladám, budú týmto sudcom stačiť a navyše, keďže sú to sudcovia a vyšší súdni úradníci, oni ani nepodliehajú nejakej politickej a spoločenskej zodpovednosti.
To znamená, že predstavme si situáciu, že budeme namietať, že nejaké firmy, ja neviem, v nejakej podnikateľskej skupine tam sa tvária, že nepodliehajú pánovi Širokému a pánovi Brhelovi, a budú nejaké informácie z minulosti o možných prepojeniach, a dokonca môžte v takom podnete aj navrhnúť, aby si ten súd vyžiadal od zahraničných orgánov, povedzme z Cypru alebo odtiaľ, nejaké dohľadanie a tak ďalej, ten sudca a vyšší úradník sa na to pozrú a pokiaľ povedia, že nie, nezdá sa nám to dostatočné, tak to je koniec. Nikto ich nemôže za to ani odvolať, pretože môžu, to znamená, nie je tam žiadna disciplinárna zodpovednosť, a oni teda ako sudcovia nepodliehajú, samozrejme, ani žiadnym voľbám a podobne, takže nepodliehajú tej politickej sankcii. To je prvý problém. Ale povedzme, že sa to nestane, povedzme, že ten sudca, čo to bude riešiť, alebo teda tí ľudia na tom súde, čo to budú riešiť, prijmú ten podnet.
Druhá vec, ktorá je v tom zákone, je, že oni, samozrejme, veľmi ťažko to vedia sami vyšetriť, pokiaľ im to niekto nedá na papieri, viete, že pokiaľ im to niekto nedá na tácke, že im pošle všetky dokumenty, tak oni nevedia sami osebe, či je to tak alebo nie je to tak. To znamená, budú sa musieť obracať na domáce a zahraničné orgány. Zákon hovorí alebo návrh hovorí, že sa môžu obracať na domáce a zahraničné orgány, a hovorí, že tie sú im aj povinné pomôcť, ale zároveň hovorí, že pokiaľ to nie je v rozpore s tajomstvom takým, onakým a inými vecami. Je to, na taký dôležitý zákon je takýto kratučký odsek (poslanec prstami naznačil dĺžku), môžte si ho prečítať, a v podstate znamená, že keď tomu súdu odpíše finančná správa, tak ako teraz odpísala, pán Rajtár by o tom vedel rozprávať, parlamentnému výboru, že sorry, daňové tajomstvo, neodpovedáme, tak sorry, daňové tajomstvo, neodpovedáme, súd sa zavrie.
Keď to isté robia iné orgány, banky napríklad, tak podľa nás to nespĺňa kategóriu prelomenia bankového tajomstva, sudca akurát pokrčí, bude môcť pokrčiť plecami. To znamená, že druhá bariéra je možnosť odopretia informácie, ktorá síce v zákone je formálne riešená, ale reálne, reálne nie, pretože na to, aby bola reálne riešená, by sa muselo ustanoviť, že naozaj má ten orgán právo na všetky informácie aj tie, ktoré podliehajú tajomstvu, samozrejme, za určitých podmienok, a potom môže ísť skutočne do hĺbky veci. V opačnom prípade nevyskúma vôbec nič.
Tretia bariéra je kapacita súdu. Rok som bol predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a keďže sme vtedy viedli viacero prípadov, pardon, rok a pol, tak som si vyskúšal v takej menšej podobe, čo je to byť niečo medzi prokurátorom a sudcom, samozrejme, v úzkej skupine prípadov. A v mnohom môj život pripomínal to, čo nám hovoria sudcovia, keď sa ich pýtame. Pretože hoci pod tento výbor parlamentný, všetci ho poznáte, patrí, myslím, že okolo 700 verejných funkcionárov, ktorých teda majetkové priznania, ale najmä prehrešky tento výbor by mal riešiť, tak ten výbor má jednu tajomníčku a polovicu sekretárky, aspoň tak to vždy bývalo; neni tu pán Poliačik, aby povedal, či je tak aj dneska, ale myslím, že áno; ktorí teda nielenže musia naskenovať a riešiť všetky tie papiere, ale teda sú aj jediná pomoc, ktorú máte ako predseda k dispozícii pri tých konaniach.
Tým pádom ja som zažil situácie, kde keď sme skúmali pani Bubeníkovú a potrebovali sme niečo od gréckych orgánov, tak som si musel osobne napísať ten list po anglicky, lebo inak by to nebolo. Keď sme riešili predstavenstvo Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorých sme teda úspešne opokutovali zo zneužitia funkcie v jednom veľmi dôležitom precedense a zaplatili páni 70-tisíc eur za to, tak som musel to rozhodnutie napísať s pomocou jedného právnika, ktorý mi v tom pomáhal pro bono, v podstate nezávisle sám, lebo parlament nemá reálne kapacity na to. A teraz to nehovorím, aby som, hovorím to len preto, že v podobnej situácii sú ale sudcovia, ktorí budú toto riešiť.
Teraz Okresný súd Žilina, pokiaľ pani ministerka neplánuje ho, jeho prebudovanie na niečo medzi FBI a CIA, je okresný súd, ktorého sudcovia, vyšší súdni pracovníci, technické vybavenie a všetko je na úrovni okresného súdu. To, že či predseda, či niektorí sudcovia sú tam možno lepší, aktívnejší, to ja neviem posúdiť, to vie lepšie pani ministerka. Nič nezaručuje, samozrejme, a to, že by títo sudcovia v situácii, keď nemusia, keď nemajú reálne tú druhú protistranu, lebo oni súdia prípady, kde sú vždy dve protistrany, navrhovateľ, odporca, aj v trestnom, aj v obchodnom, aj v občianskom, aj v každom konaní to tak je. Tu reálne chýba, tu síce ten navrhovateľ bude, že dá podnet, ale nemá na tom ten silný právny záujem ani to postavenie účastníka v tom zmysle, v akom to býva inde. A ten sudca by mal, naopak, sám aktívne skúmať všetky tie veci, ktoré tu riešime. Tá predstava, poznajúc slovenské súdnictvo, je pomerne nereálna, to si myslím, uzná každý, kto teda slovenské súdnictvo pozná. To je ten problém kapacity.
Preto my sme navrhovali a tlačíme opakovane, aby to nebolo na okresnom súde, aby to bola Národná banka Slovenska, finančná správa. Hoci chápem, poznám pána Rajtára, že keď poviem slovo finančná správa, možno sa mu taký skeptický úsmev, ale ja by som pripomenul, že aj pri firme Bašternák tá finančná správa dala tie podnety, to len niektorí nadriadení ich potom skrečovali. To znamená, že keby sme vedeli vyriešiť odpolitizovanie finančnej správy, skutočne myslím, tak jej kapacita a jej možnosti sú tiež veľmi silné, ale o tom sa dá debatovať. V každom prípade Okresný súd Žilina nemá kapacitu na to, aby úspešne vykonával tento zákon.
No a keď všetko toto prekonáte, predstavte si, že ste všetko toto prekonali, to znamená, že neodmietol sa podnet, neodopreli sa informácie, súd, nejaký bláznivý sudca tomu naozaj venoval všetok ten čas, ktorý je na to treba, aby sa to vyšetrilo, a blížite sa k tomu, že ste ukázali, že niekto klamal, ste tam. Tak teraz sa dostaňme k tým pokutám. A tie pokuty hovoria, že tie pokuty budú udelené tomu advokátovi, notárovi alebo teda inému človeku, ktorý zodpovedá za podanie tých papierov, ak sa mu dokáže, že nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou.
To znamená, že on nedostane, to znamená, ja teraz risknem to, lebo nie som právnik, ale ak to chápem správne, nepoužil tam koncept objektívnej zodpovednosti, kde ste zodpovedný bez ohľadu na vašu mieru ako keby úmyslu a iný, ale proste ste zodpovedným subjektom, ak sa vám preukáže, že teda ste mohli a mali postupovať inak, a vy ste tú odbornú starostlivosť neurobili. Pojem "náležitá odborná starostlivosť" je, samozrejme, subjektívny, čo je pri takýchto právnych termínoch aj v poriadku, v tom, že práve sa to necháva na výklad súdov. Ale teda v najlepšom prípade to znamená, že ak aj všetky tieto prekážky budú prekonané, tak to, či niekto dostane pokutu, bude otázkou dlhodobého budovania precedensu na súdoch, že čo ešte je a čo nie je náležitá odborná starostlivosť. Pričom, samozrejme, advokáti, notári nielen individuálne, ale aj kooperatívne budujú a majú veľmi silný záujem, aby tento pojem v tejto súvislosti definovali čo najvoľnejšie, pretože v opačnom prípade im bude hroziť, že budú dostávať pokuty. Takže toto všetko stojí v ceste tomu, aby na konci niekto dostal pokutu, toto všetko, čo som už dlhšie hovoril, takže nebudem naťahovať. Preto, dúfam, pochopíte, keď na konci poviem, že tak ako som chválil to, že v pokrytí, v definovaní tých, kto je ten prijímateľ, v tom všetkom je veľmi významný pokrok, ale je tu veľká diera v tom vynútení.
Inými slovami, čo sa stane, bude, že tí, čo zo zákulisia rozkrádajú tento štát, budú vedieť, a to som ešte ani nedošiel do situácie, kde si nájdu bieleho koňa, ktorému to bude všetko jedno, ktorý bude mať advokátsku licenciu, notársku a podobne. Ale povedzme, že ani to tak nie je, tak stačí, keď budú vedieť to dostatočne zamotať na to, aby tento ich kôň to na súde ustál, že konal s náležitou odbornou starostlivosťou.
Napríklad on povie, že áno, boli tu za mnou, bol tu za mnou právny zástupca tejto spoločnosti a predložil mi tieto dokumenty. Jeden z nich sa neskôr ukázal ako sfalšovaný, ale ako som to ja mal vedieť? A v tej chvíli už je v podstate z obliga, lebo naozaj málokto očakáva, že náležitá odborná starostlivosť v tomto pokrýva ešte aj detailnú verifikáciu všetkých dokumentov, povedzme s ich nejakými pôvodnými, nejakým notárom na Cypre povedzme. Alebo, možno otázka na pani ministerku, či si myslí, že to pokrýva, a prečo to potom do toho zákona nenapíšeme.
Takže tým pádom máme zákon, ktorý si myslím, má dobrú ambíciu, máme zákon, ktorý môže byť aj dôležitý. Tieto zákony nikdy nebudú dokonalé, vždy je to závod medzi tými, ktorí podvádzajú, a tými, ktorí ich chytajú, ale tento zákon v samom svojom jadre obsahuje veľkú dieru v jeho reálnej vynútiteľnosti. Preto sme aj s kolegyňami, s ktorými teda sme spoločne v parlamente, s pani Petrík a s pani Macháčkovou po dlhej diskusii dospeli k tomu, že v prvom čítaní podporíme tento zákon, lebo si myslíme, že je dôležité, aby sa o ňom rokovalo v parlamente, a o tom je prvé čítanie a myslíme si, že predstavuje pokrok oproti dnešnému stavu. Ale pokiaľ zostane v tej podobe, v akej je dnes, v akej je navrhovaný vládou, tak ťažko ho možno podporiť v druhom a v treťom čítaní, pretože by sme podporovali niečo, čo naozaj sa bude tváriť na účinný protischránkový zákon, ale v skutočnosti bude síce pekne napísaný zákon, ale zákon, ktorý sám vo svojom jadre bude mať čiernu dieru.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2016 18:50 - 18:51 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Dobrý večer. Pani predsedajúca, chcem sa spýtať, lebo moje obávam sa, že moje vystúpenie je výrazne dlhšie, ako je zostávajúci čas dnes večer, že ako to riešiť.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Je mi to jasné. Tak je to na vás, ja len by som veľmi nerada, aby mal niekto pocit, že skracujem dnešné rokovanie teda. Tak sa opýtam, že ako to vidíte vy? Chcete si to rozdeliť, alebo pokračovať zajtra?

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Z môjho pohľadu, ak teda by neboli námietky zo strany kolegov, je vždy lepšie mať vystúpenie vcelku, aby tie argumenty mohli byť, aj ten súčet tých vystúpení býva potom dlhší zbytočne, lebo človek opakuje a tak. Takže ak by nenamietala sála, tak...

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Dobre. Je v sále všeobecný súhlas, že by sme teda dali takúto možnosť pánovi poslancovi a skrátili si tým ale dnešné rokovanie? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, dobre. Veľmi pekne vám ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Nie, to môžem sľúbiť určite, ani tri hodiny. Myslím, že to bude niekde medzi.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2016 16:31 - 16:33 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem potvrdiť, že sú oblasti, kde naozaj sme aj v ostrom spore, sú oblasti, kde sme v miernom spore, a potom sú oblasti, kde sme aj v minulosti dokázali spolupracovať. Koniec koncov v minulom parlamente sme s pánom poslancom Jurzycom po dohode s vami predložili zverejňovania tých super odpočtov v oblasti vedy a techniky a je to schválené a dneska teda sa to už zverejňuje. Takže chcem len potvrdiť, že tuto priestor aj v minulosti bol pre túto diskusiu, a preto som aj dneska vystúpil, že priznám sa, že pre mňa výsledok, ktorý možno nie je politicky tak demonštratívne pekný, ale je reálny, je oveľa viac ako aj štyri zákony, ktoré sa potom zase zmetú zo stola. Takže ja by som privítal, ak by táto diskusia mohla byť. A samozrejme ak bude ona, pôjde správnym smerom, tak naozaj najmenší problém je, či presunúť alebo stiahnuť novelu, lebo naozaj mne ide, aj mojim kolegyniam, išlo vždy primárne o výsledok.
Čo by som však ja možno dodal, je, aj vzhľadom na ten vývoj udalostí, a myslím, že to nevezmete v zlom, že ak to má slúžiť tomu účelu aj súčasnej atmosfére, malo by to byť zase pomerne rýchlo, čo neznamená samozrejme ani 24, ani 48 hodín, ale je tu, tá objednávka je teraz. A poviem úprimne aj v súvislosti s inými skúsenosťami, možno s inými témami vieme, že tieto veci sa udejú, ak sa udejú, relatívne rýchlo potom, alebo sa potom neudejú často vôbec a v koaličných vládach špeciálne, keďže samozrejme tam je tá rôznorodosť názorov vždy väčšia.
Takže za seba chcem povedať, že veľmi by som to privítal. Alebo vítam to, čo ste, pán minister, práve povedali. Určite sme ochotní na tom spolupracovať, ak bude záujem z vašej strane, aby sme to nejakým spôsobom, aj my o tom diskutovali s ministerstvom. A jediná podmienka, okrem teda otvorenej hlavy všetkých strán, je nejaký časový horizont, ktorý nebude príliš dlhý, a v tom prípade teda môžete počítať s našou či účasťou, či podporou v čomkoľvek na čom sa zhod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2016 16:22 - 16:23 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, moje vystúpenie k tomuto návrhu bude stručné, lebo mám v podstate len jednu otázku na, žiadosť na pána ministra, ktorá sa týka toho, že, teda otvára sa tu cez vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty, čo vytvára možnosť riešiť aj iné otázky, a keďže my sme v spolupráci s kolegyňami predložili jeden zákon, ktorý sa tiež týka dani z pridanej hodnoty, a pokúsim sa aj stručne vysvetliť, myslím, že by nemusel byť, ako ideologicky rozhodne by nemal byť problematický a možno by bol aj politicky priechodný, tak som chcel tu otvoriť možnosť, či by sa dalo politicky diskutovať o prípadnom jeho začlenení do tejto novely a samozrejme potom aj s následným stiahnutím tej poslaneckej novely.
Ide o to, že je to návrh, ktorý by umožňoval, teda nie umožňoval, ale zaväzoval finančnú správu, aby zverejňovala nadmerné odpočty DPH nad 50-tisíc euro, aby tak v reálnom čase bolo možné sledovať uplatňovanie vysokých nadmerných odpočtov, čo by malo teda jednak silný preventívny účinok a zároveň by to malo aj účinok na možnú oveľa silnejšiu verejnú kontrolu v reálnom čase toho, čo sa deje. Takže ak by vznikali kauzy, jednak teda by sme možno odhalili aj iné kauzy za rôznych vlád, ktoré pripomínajú kauzu Bašternák, o ktorej dneska verejnosť ani nemusí vedieť, a aj do budúcnosti najmä by to napomáhalo. Samozrejme chcem povedať veľmi tu otvorene, že hoci v politike neexistujú autorské práva, treba férovo povedať, že toto je návrh, ktorého pôvodným autorom, aspoň pokiaľ ja viem, je Radoslav Procházka, ktorý ho navrhol ešte v minulosti. Mne sa ten návrh zdal vždy veľmi dobrý, aj som ho podporoval, bol teda v programe SIEŤE. Z dôvodov, ktoré ja nepoznám, ho strana SIEŤ nepresadila do programového vyhlásenia vlády, ani do tohto zákona, ale to už, to už asi nemá význam v tejto chvíli riešiť. Chcem len teda povedať, že myslím, že z hľadiska aj toho, čo teraz vládna koalícia rieši, teda ako sa vyrovnať s kauzou Bašternák, nielen na úrovni nejakej personálnej a politickej komunikácie, ale tak ako sa v súvislosti s inšpekciou teraz rieši, či ju nejakým spôsobom inštitucionálne zmeniť a ako, tak toto by možno mohlo byť tiež určité ústretové gesto, alebo spoločné gesto o tom, že máme záujem, aby sa takéto veci v budúcnosti neopakovali, resp. ak sa budú opakovať, aby v reálnom čase sa na ne dalo poukazovať.
Takže samozrejme tá suma je určená a bola určená tak, aby nepokrývala malé transakcie. Je tam samozrejme otázka vývozcov, mnoho technických vecí, o ktorých by sme mohli diskutovať, ale ja myslím, že na úrovni pléna a prvého čítania najskôr tá otázka, že či je to typ návrhu, k tomu by bola možná zhoda, má význam o ňom rokovať, alebo nie, lebo samozrejme to všetko potom už závisí od neho. Takže s touto otázkou som sa chcel obrátiť na vás, pán minister, a ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2016 16:00 - 16:02 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, dve veci. Prvý bod. K tomu, čo ste hovorili všeobecnejšie o tom, že nikto vám nechce uznať zásluhy na tých zvýšených príjmoch. Ja len poviem k tomu to, ja myslím si, že bez problémov priznám to, čo nedávno napísal jeden analytik, teraz si nespomínam na meno, ktorý hovoril že ten, tá nepísaná spoločenská zmluva, kde riaditeľom daňových úradov bolo dovolené, mnohým, robiť, by som povedal, v súlade s organizovaným zločinom rôzne veci sa skončila alebo obmedzila. A aj to je niečo, čo stojí za zvýšením príjmov. Takže ja nemám problém vám uznať, že v oblasti DPH ste k tomu určite prispeli vo svojej druhej vláde. Pri tej prvej to tak nevyzerá úplne. Ale chcem zase povedať, že pri poznaní toho ako funguje SMER -– sociálna demokracia vo vláde a pri správaní tejto krajiny som si istý, že sú tam ešte značné ďalšie rezervy. Takže máte pravdu aj v tom, že tie ďalšie prognózy by mohli byť aj preplnené, najmä ak dôjde k skvalitneniu spravovania tejto krajiny.
Ale čo chcem povedať, je, neviem, či si celkom uvedomujete, čo robíte touto novelou, tak koncepčne. Vy vlastne vytvárate také určité predviazanie. Lebo vy vlastne dáte v rozpočte rezortom nejaké výdavky, ktoré ale môžu čerpať, len keď budú nadštandardné príjmy. To znamená, že ten rezort ich síce má v kapitole, ale vlastne ich nejakým spôsobom nemôže míňať, resp. teda vy to urobíte na makroúrovni, aby som bol presnejší, lebo im to nerozpisujete. Hoci aj to by ste mohli, vy by ste mohli robiť. To znamená, že vy vlastne v rozpočte robíte, okrem rozpočtu a na jeho negatívny vývoj reagujúceho viazania, vytvárate určité predviazanie. Opakujem to, čo som povedal v prejave, nepovažujem to najmä z hľadiska toho, že je to len legalizácia praxe, ktorá tu aj v podobe aj vášho štátneho tajomníka bola, za nejakú katastrofu, ale myslím, že to je skôr negatívum pre fungovanie verejných financií.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2016 15:43 - 15:49 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa len k jednému ustanoveniu tejto novely, ktorá obsahuje naozaj veľa rôznych technických opatrení, tak ako ich pán minister a dôvodová správa uvádzajú. A dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu, ktorý aj vzbudzuje určitú pozornosť, pretože znižuje transparentnosť rozpočtového procesu. A to je návrh, aby zákon o štátnom rozpočte, resp. návrh rozpočtu verejnej správy, aby som bol presný, mohol obsahovať aj také daňové a odvodové príjmy, ktoré neprešli Výborom pre daňové prognózy. Povedané laicky, ide o to, že dnes je systém, ktorý, ak sa nemýlim, sa zaviedol za druhej Dzurindovej vlády, ale bol vtedy rešpektovaný a nejakými, rozvíjaný ďalšími vládami bez ohľadu na ich politické zafarbenie, je, že existuje Výbor pre daňové prognózy, ktorého členmi sú rôzne rešpektovaní ekonómovia, najmä z bánk a iných ekonomických inštitúcií, ktorý komentuje daňovú a odvodovú prognózu, ktorú robia opäť nepolitickí zamestnanci ministerstva financií. A takýto konsenzuálny názor na to, koľko štát reálne vyberie v budúcom roku pri nezmenených daňových a odvodových sadzbách je základom štátneho rozpočtu.
Inými slovami, teraz to poviem ľudovo, tento proces zabraňuje tomu, aby v rozpočte boli hausnumerá daní a v odvodoch. Samozrejme, títo odborníci sa nestarajú do toho, že ak sa pán minister rozhodne zvýšiť príjmy tým, ja neviem, že zvýši daň z príjmu o toľko a toľko, tak opäť sa to technicky prepočíta, to znamená, že oni neurčujú daňovú politiku. Oni len zabezpečujú, aby akýkoľvek návrh, ktorý teda minister financií a vláda chcú predložiť, bol realisticky zhodnotený z hľadiska toho, čo má priniesť do štátnej pokladnice.
Dnes podľa tohto návrhu, čo sa má stať, je, že v podstate bude možné do toho návrhu vložiť aj také príjmy odhadované na budúci rok, ktoré tento výbor nejako neprerokoval, nezaoberal sa nimi, neschválil, zjednodušene povedané. Znamená to, že, zjednodušene povedané, rozpočet verejnej správy bude obsahovať, bude môcť legálne obsahovať hausnumerá. To sa dialo už aj doteraz výnimočne, to sa volá tzv. Kurucov princíp, podľa štátneho tajomníka ministerstva financií, ktorý už v minulosti cez parlament potom pri finálnom schvaľovaní rozpočtu pretlačil niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré toto v podstate robili, ale vo forme pozmeňovacieho návrhu. Tento Kurucov princíp sa týmto návrhom v podstate legalizuje a prenáša sa už teda nie z nejakého posledného čítania v parlamente, sa prenáša priamo do vládneho návrhu a vláda v podstate bude môcť do parlamentu poslať rozpočet, ktorý bude obsahovať odhad príjmov, ktorý nie je žiadnym spôsobom opretý o ten Výbor pre daňové prognózy.
Čo to v praxi znamená, je, že vláda bude môcť o to viac míňať, dodržiavajúc napriek tomu aspoň na papieri záväzky voči Európskej únii a aj voči iným dokumentom. Je to teda spôsob, ako minister financií a vláda môžu už v rozpočte chcieť viac míňať, než na čo majú príjmy odhadované v danej chvíli.
Ten návrh obsahuje jednu brzdu tohto postupu, ak som ju správne pochopil, som si istý, že pán minister ma opraví, ak som ju správne nepochopil, možno ma opraví, ak som ju správne pochopil, ale to už je na ňom, že obsahuje brzdu, ktorá hovorí, že tieto nadbytočné príjmy, nadodhadované príjmy možno používať len vtedy, ak v nejakej ďalšej prognóze je ten odhad lepší. To znamená, inými slovami, minister financií môže byť veľký optimista, môže chcieť budúci rok míňať aj peniaze, ktoré ešte v tej chvíli odborníci nevidia, a ak sa mu to podarí, ak vďaka napríklad lepšej úverovej ekonomike tie príjmy sa začnú odhadovať, že by sa naozaj mohli zhmotniť, tak vtedy ich začne míňať. Tak som pochopil ten návrh dobre? Tak som ho pochopil správne. Priznám sa, že osobitne vzhľadom na fakt, že dnes minister financií a vláda sú v skutočnosti nedostatočne obmedzení rozpočtovými pravidlami, pretože máme dneska situáciu, keď nemáme tzv. výdavkové stropy, ktoré by umožňovali, aby nadbytočné príjmy sa nerozhadzovali bez súhlasu parlamentu. My máme dneska systém, kde v podstate akékoľvek nadbytočné príjmy môže vláda do veľkej miery minúť, ako chce počas roka, čo sa prejavilo najviac za Ficových vlád a najviac v predvolebných rokoch rôznymi balíčkami, ale ako sme to ex post videli aj deväťdesiatimi dvomi miliónmi na Kaliňákove striekačky, čo ja sa priznám, že pri súčasnej situácii slovenského školstva a zdravotníctva považujem dodnes za jeden z najviac do neba volajúcich predvolebných prehreškov, aby som nepovedal zločinov, aké sa tu udiali. A ten sa môže práve preto, že ak sa príjmy zlepšujú, vláde už dneska nič nestojí v ceste. Podľa situácie, ktorá dnes nie je už dobrá, ktorú potrebujeme upraviť a skôr obmedziť, aby bez súhlasu parlamentu nebolo možné tie nadbytočné príjmy rozhadzovať hala-bala, ako sme toho boli svedkami aj v minulosti. Uvoľňovať ešte viac ruky ministrovi financií, ako je to tu navrhované, podľa mňa nie je správne.
Dúfam, že aj tento prejav nepôsobí apokalypticky, keď tento návrh prejde, nenastane zásadná katastrofa verejných financií, skôr sa potvrdia tie negatívne aspekty súčasne fiskálnej kultúry, ktorú tu vidíme, ale veril by som opäť, že vo vláde, ktorá má širšie než len jedno stranícke zastúpenie, a vo vláde, ktorá deklarovala ambíciu rozvíjať Slovensko iným spôsobom, budeme skôr prijímať pozitívne opatrenia aj v prospech transparentnosti, aj v prospech prísnejšieho vedenia verejných financií, než, naopak, ich ešte uvoľňovať, aj keď, opakujem, asi nie spôsobom, ktorý bude znamenať nejakú zásadnú životnú zmenu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2016 15:17 - 15:24 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte mi, na úvod povedať, verím, že sa zhodneme, že to, čo sme tu zaznamenali v ostatných možno pätnástich minútach, zrejme ukazuje, ako pán minister Kažimír optimisticky, keď, myslím, v záverečnom slove k prvému bodu hovoril o tom, že tá kvalita debaty je tu teraz iná po tom lete, a že netreba kričať hop, kým neskončia všetky body. Ale dovoľte mi možno, a je mi to ľúto, lebo ten zákon, o ktorom chcem aj ja vystúpiť, je mimoriadne dôležitý a týka sa milióna domácností doslova na miliárd eur, a je mi ľúto, že k nemu nie je väčšia debata. Ale na druhej strane z pozitívneho hľadiska vďaka tejto diskusii sme zistili, že partnerka pána ministra možno už aj volí SMER dnes, čo v minulosti teda zjavne asi nebola, nebola pravda podľa toho, čo hovoril.
Ale teraz k tej samotnej, samotnej veci. Pán minister, ja som, ak dovolíte, chcem vás opýtať tri otázky v súvislosti s týmto návrhom zákona. Myslím, že keď máme tri čítania, máme výbor, ešte je čas aj pracovať na nejakých pozmeňovacích návrhoch, takže nechcem dneska ísť do detailov, naozaj sa chcem spýtať na tri veci, ktoré s tým súvisia.
Tento zákon, ako ste vy aj v tom úvode vysvetlili, sa týka spotrebných úverov, ktoré naozaj na Slovensku predstavujú dneska už pomerne značný objem peňazí a aj rýchlo rastú. A aj pravdivo ste pomenovali, že hlavným cieľom tohto zákona je spomaliť tento, tento rast. Ten, kto na to najviac tlačí, je Národná banka Slovenska, ktorá sa obáva, že teda ak takýto úverový rast sa môže preklopiť až do nejakého, úverovej bubliny, tak to môže aj pre samotné banky, aj pre ekonomiku znamenať výrazné riziká. Napriek tomu sa treba podľa môjho názoru spýtať niekoľko otázok a rád by som na ne dostal od vás odpoveď.
Tá prvá je, že či vláda alebo teda parlamentná väčšina, ale vláda ju zastupuje v týchto veciach, má nejakú celkovú koncepciu riešenia, alebo ako pristupuje k problematike zadlžovania domácností a spotrebiteľov. Pretože vidíme, že pani ministerka Žitňanská prichádza s nejakou formou, nechcem to rovno nazvať exekučnej amnestie, ale s nejakou formou posilnenia osobného bankrotu a oslabenia možnosti vymáhania dlhov. Vy prichádzate s touto novelou. Všetko sú to veci, ktoré zasahujú teda významne nielen do podnikania desiatok právnických osôb, ale naozaj zasahujú do aj vzťahov medzi ľuďmi, ktorí aj nie sú v tom biznise, najmä v prípade toho, čo predkladá ona, a týkajú sa dneška aj budúcnosti naozaj milióna domácností. Pri počte exekúcií, ktoré máme dneska už aj na dôchodcov v Sociálnej poisťovni, pri počte iných exekúcií, ktoré máme, máme niekoľko miliónov exekúcií v tejto krajine a v tejto chvíli živých. Na druhej strane nám prudko rastú tie spotrebiteľské úvery.
Preto ma zaujímalo, lebo som nepočul a ani v programovom vyhlásení vlády som si neprečítal nejaké aspoň základné vyjadrenie filozofie zo strany vlády, ako ucelene vnímate túto vec. Je to celé dobré, zlé, čo je na tom dobré, čo je na tom zlé, kde sú tie limity a podobne. To je možno taká z vášho pohľadu všeobecná otázka, ale mne veľmi chýba, že v takej dôležitej veci táto diskusia neexistuje.
A teraz mi dovoľte dve konkrétnejšie otázky. Vy ste pomenovali, že táto novela by mala viesť, a ak bude úspešná, povedie k tomu, že niektorí ľudia, ktorí si dnes môžu požičať cez spotrebiteľský úver, si nebudú môcť požičať. To je, zjednodušene povedané, jej dopad, chcete zvýšiť nároky na dlžníkov. Otázku, ktorú mám, je, či máte opäť premyslenú dostupnosť alternatív pre ľudí, ktorí teda nesplnia tieto náročnejšie podmienky a napriek tomu sa ocitnú v situácii, kde by potrebovali si požičať na nejakú životnú situáciu.
Nedávno, poviem príklad, nedávno som čítal knihu jedného Američana, bieleho, ktorý napriek tomu vyrástol v extrémnej chudobe, a písal o prostredí, v ktorom vyrastal. A hoci dnes je veľmi úspešný človek, tak vysvetľoval, ako má pocit často, že politici nerozumejú ľuďom, ako je on. A ilustroval to práve tým, že on všetky, napríklad tieto boje s nebankovkami, v Amerike ich volajú inak, ale je to veľmi podobné, hovoril, že on im rozumie, lebo, samozrejme, často je to zneužívané, ale na druhej strane hovorí, že on bol opakovane v živote v situácii, že keby si nemohol, povedzme, aj na týždeň, na krátku dobu požičať takýmto aj nevýhodným spôsobom, mal by ešte oveľa vyššie náklady a životné problémy, lebo by nebol schopný pokryť niečo, niečo iné, čo by ho stálo ešte oveľa viac. Možno by predali auto, možno by predali aj bývanie a podobne. To znamená, že bez toho, aby akokoľvek, spôsobom chceli hájiť subjekty, ktoré využívajú takúto situáciu, mám otázku, či má ministerstvo financií, resp. vláda premyslené, aké sú teda alternatívy, dostupné alternatívy pre ľudí, ktorí po tejto novele už na spotrebiteľské úvery nedosiahnu. Či ju máme nejakým spôsobom premyslenú.
A tretia moja otázka sa týka toho, že či má vláda a ministerstvo financií urobenú dopadovú analýzu z hľadiska ceny pre klientov, ktorí sa k tým úverom naďalej dostanú. Teda jeden dopad bude na tých, ktorí si dneska požičať môžu a po tej novele si už nebudú môcť požičať, to bola tá moja predchádzajúca otázka. A druhá moja otázka smerom na tých, ktorí si aj dneska môžu požičať, aj po novele si budú môcť požičať, či máte urobenú dopadovú analýzu z hľadiska zdraženia cien tých úverov. Lebo jedna z vecí, ktorá na Slovensku dlhodobo bola problémom, že práve spotrebné úvery boli v porovnaní s Európskou úniu extrémne drahé. My máme euro, sme v eurozóne, to znamená, že naše banky si požičajú za úplne rovnaké úroky ako všetky banky v eurozóne, napriek tomu úroky na našich spotrebiteľských úveroch aj z bánk, nielen z nebankoviek, ale aj bánk boli oveľa vyššie, ako je priemer eurozóny a v poslednom období začali konečne tieto úroky klesať.
Totižto tým, že súťaž medzi bankami sa presúva jednak na trh v oblasti bývania, ale teraz už sa presúva do tejto oblasti, znamená tlak aj na znižovanie, znižovanie cien, teda pri bankách je to, a nebankovkách je to znižovanie úrokov. Pretože ak by táto vaša novela viedla k tomu, že konkrétny človek, ktorý si môže dneska požičať, si bude môcť požičať aj zajtra, ale požičia si o percento drahšie, resp. ten pokles úrokov sa zastaví, tak ja potom v tom nevidím verejný záujem, pretože nevidím verejný záujem v dotovaní ziskov bánk alebo nebankových subjektov, aby tým istým ľuďom požičali prakticky za tých istých podmienok, ale vzhľadom napríklad na regulatórne obmedzenia to jednoducho bude drahšie. Pretože tá výhoda potom nie je ani pre štát, nie je samozrejme ani pre toho človeka, je len pre toho, pre tú banku alebo nebankový subjekt.
Preto som sa chcel na tieto, tieto veci spýtať. A vzhľadom na, samozrejme, závažnosť tej legislatívy, verím, že to sú otázky, ktorými ste sa aj zaoberali pri príprave, a že teda bude možné na ne odpovedať.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.9.2016 14:19 - 14:20 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Máte pravdu, pán poslanec, v tom, že to bol dôvod, pôvodný dôvod pre zriadenie tohto odvodu, aj keď musím pripomenúť, že na Slovensku počas finančnej ekonomickej krízy nedošlo k žiadnemu sanovaniu bánk po roku 2008 a aj stav bankového sektora na Slovensku je výrazne zdravší ako v drvivej väčšine európskych krajín, takže ani v strednodobom horizonte sa nepredpokladá, že by k masívnemu využitiu tohto fondu muselo prísť. Ja som však len pripomenul, že vaša faktická poznámka hovorila o tom, že vláda tieto peniaze robí, berie preto, aby v skutočnosti mohla dnes míňať na vyššie platy, čo som len poznamenal, že čo je síce pravda, lebo presne preto to vláda robí, ale že nie je to zdvorilé úplne hovoriť, lebo vláda sa k tomu oficiálne nepriznáva, oficiálne hovorí niečo úplne iné. Tak len to bola celá moja poznámka.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.9.2016 14:06 - 14:18 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v podobnej štruktúre, ako to urobili už kolegovia predo mnou, kde teda pozreli sa aj na ten samotný návrh zákona, ale zasadili ho aj do širšieho kontextu už teda predkladaného a čiastočne pripraveného daňového balíčka. Dovoľte mi práve začať tým širším kontextom a potom pristúpiť k samotnému obsahu tohto inak veľmi stručného zákona. Myslím, že z pohľadu miliónov eur na počet písmen to bude jeden z najefektívnejších daňových zákonov v histórii Slovenskej republiky, čo ale však ešte neznamená, že je ten zákon dobrý.
Z hľadiska toho širšieho dovoľte mi trošku do toho vniesť politický element, a to je ten, že na rozdiel od minulej vlády, táto vláda nie je ľavicová. Táto vláda je ľavicovo-pravicová. Obsahuje teda jednu silnú stranu, ktorá sa deklaruje ako ľavicová, dve silné strany, ktoré sa deklarujú ako, alebo slabšie, pardon, strany, ktoré sa deklarujú ako pravicové, respektíve teraz už ide len o jednu takú stranu, pardon, som zabudol, že ste, že ste si to pozmenili, a potom jednu stranu, ktorá sa v tomto spektre až tak nevymedzuje, aj keď myslím, že je oficiálne skôr pravicová, je to Slovenská národná strana. To znamená, že máme 49 poslancov, ktorí sú ľavicoví, a zvyšok koalície, viac, asi 30 poslancov v tejto chvíli, ktorí sú stredopraví. To je dôvod, že aj daňová politika tejto vlády by mala byť oveľa vyváženejšia v tomto smere, ako bola politika minulej vlády. A to bola aj jedna z vecí, ktoré minimálne strany MOST a SIEŤ, keď vyjednávali vládu, identifikovali ako dôvod, prečo boli do tej vlády ochotní ísť. Konkrétne vtedy hovorili o tom, že presadili úplne iný koncept a prístup k daňovej politike, zrušia sa daňové licencie, zvýšia sa paušálne výdavky živnostníkov a teda ľudia práce a ľudia samoživiteľstva uvidia, že stálo za to na nich vstúpiť týmto stranám do tejto vlády. Tieto strany však urobili jednu úplne zásadnú elementárnu politickú chybu, a to je to, že ani v koaličnej zmluve, ani v programovom vyhlásení vlády si nezabezpečili celkový prístup vlády k daňovej politike, ktorý by odrážal tento miešaný ľavo-pravý charakter vlády.
Poviem príklad. V programe SIET-e bola veta o tom, že sa nebude zvyšovať celkové daňové zaťaženie v štáte, dokonca, že sa bude znižovať. Priznám sa, že nepoznám do detailu program MOST-u, je tu aj pán predseda MOST-u, ale predpokladám, že niečo podobné tam bolo tiež. Ale ak sa mýlim, ospravedlňujem sa, nechcem vám nič dávať do úst. Napriek tomu takéto nič v programovom vyhlásení vlády ani v koaličnej zmluve nie je. Čo, to umožňuje pánovi ministrovi Kažimírovi, ako dnes už pomerne skúsenému politikovi, v podstate zahrať veľmi peknú hru s týmito dvoma alebo aj troma stranami, podľa toho, či počítame aj SNS do tejto skupiny, a to je to, že v koaličnej zmluve a programovom vyhlásení veľmi pekne podpísal, že zrušia sa daňové licencie, zvýšia sa paušálne výdavky, aj keď teda bez akéhokoľvek konkrétneho dátumu, kedy sa tak stane, a teraz prišiel s veľkým daňovým balíčkom, ktorý chce vybrať na ľuďoch, chce vybrať od ľudí na daniach oveľa väčšie sumy, ako sa majú ušetriť obmedzovaním a zrušením tých položiek, ktoré som spomenul. Inými slovami, stredopravé strany sa v oblasti daňovej politiky, aspoň zatiaľ to tak pôsobí, dali úplne obohrať. Som rád a vyslovujem, ja neviem, aby to neznelo nejakým spôsobom nadnesene, vyslovujem vďačnosť strane MOST za to, že minimálne, síce neskôr, ale dnes na túto hru nenaskočila a napríklad už voči pripravenej dani z dividend, aspoň pokiaľ som zachytil, otvorene sa protestuje, respektíve chceli ju riešiť opäť. Dúfam, že som to vystihol správne, pán predseda? (Reakcia z pléna.) Skoro, no. Takže je to síce pomerne neskoro, lebo pán minister môže, pán minister môže hovoriť, že len plní programové vyhlásenie vlády. Zároveň môže, samozrejme, stranu MOST a ostatné strany veľmi pekne tlačiť, pretože povie, že dobre, to, čo robí každý minister financií rád na koaličnej rade, povie: ´Tak, viete, bola tu tá daň z dividend, nebola v rozpore s programovým vyhlásením vlády, nebola v rozpore s koaličnou zmluvou, mala vyniesť toľko a toľko miliónov ročne, tak strana MOST ju nechce, tak čo už, tak nebude daň z dividend, no ale niekde to musíme zoškrtať. Takže aké rezorty máte, pán predseda strany MOST? V týchto rezortoch vám to budeme škrtať.´ To znamená, že pokiaľ nemáte takúto zásadu, ako základnú zásadu vlády v programovom vyhlásení vlády a v koaličnej zmluve, tak minister financií je veľmi silný partner koaličným partnerom, najmä teda tým menším, pretože sa s ním môže hrať trošku ako mačka s myšou, a aj to pán minister ako skúsený kocúr už aj robí.
Takže to je ten širší kontext toho daňového balíčka. Tým pádom my dneska naozaj nevieme, čo z toho, o čom sa hovorí, prejde. Je možné, že nebude žiadna daň z dividend, bolo by to veľmi dobré pre konkurencieschopnosť Slovenska, keby nebola, ale, a už vôbec nie v tej výške, ako ju pán minister navrhuje, ale ja na rozdiel od kolegov by som povedal, že možnože dnes nemá až taký zmysel diskutovať o detailoch toho balíčka, lebo on je len politickým kladivom pána ministra financií na jeho koaličných partnerov, aby teda buď skresali svoje výdavkové požiadavky vo svojich rezortoch, alebo mu odkývali tieto dane. Z pohľadu ministra financií je to technokraticky pochopiteľný prístup, pre slovenskú ekonomiku a pre slovenských občanov už až taký dobrý nie je, najmä naozaj z toho dôvodu, že slovenskej ekonomike sa darí. Ale keď sa pozrieme na vývoj, povedzme, čistých miezd, keď sa pozrieme na porovnanie skutočnej životnej úrovne Slovákov, nechcem hovoriť o Rakúšanoch a Nemcoch, alebo dokonca ani v porovnaní s Čechmi, ku ktorým sa už blížime z hľadiska HDP na hlavu. Ak chcete nahnevať občanov, tak jeden zo zaručených spôsobov z mojich skúseností je začať im tvrdiť, že v podstate už máme rovnakú ekonomickú výkonnosť ako Česká republika, pretože skoro každý Slovák, okrem teda tých našich, ktorý bol na návšteve v Čechách, vie, že tá životná úroveň predsa len v praxi je ešte dosť odlišná, a to je vďaka mnohých faktorom. A práve preto v takých časoch prichádzať s ďalším zvyšovaním dane naozaj nie je veľmi múdre a dokonca v časoch takéhoto ekonomického rastu je to aj ťažko politicky obhájiteľné. To už o tom však už viac hovorí iný, ja som len chcel do toho vniesť naozaj ten širší politický rámec koaličnej vlády, ktorú tu máme a ktorá by naozaj mala robiť oveľa vyváženejšiu daňovú politiku, ako ju robila vláda minulá. A zatiaľ ju nerobí.
K samotnej dani alebo k samotnému zákonu, ktorý tu je. Keď táto daň bola zavedená, tento odvod bol zavedený, ak sa nemýlim, Ivanom Miklošom za vlády Ivety Radičovej, ale aj v trošku iných sumách, tak mal byť veľmi malý a veľmi dočasný. Potom za vlády Roberta Fica, druhej, za ministra pána Kažimíra sa stal oveľa väčším a trošku menej dočasnejším, aj keď stále mal byť dočasný, a dnes teda už začína byť dočasným, návštevou, prítomnosťou sovietskych vojsk po roku 1968, teda mal by platiť ďalšie štyri roky. Takže dokopy už, myslím, takmer deväť rokov by mal platiť, ak tento zákon prejde, čo je z pohľadu verejných financií už ťažko nazývať dočasným opatrením.
Zároveň, pán poslanec Paška, dovoľte mi reagovať na vaše krátke vystúpenie v tom, že neviem, či je úplne prezieravé povedať to, čo ste vy povedali, pretože oficiálna línia vlády Slovenskej republiky vrátane ministra financií je, že toto je bankový odvod, ktorý nemá nič spoločné s inými verejnými financiami. Určite ho vláda nedvíha na to, aby si v rámci pravidiel ESA 90 (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) vytvárala priestor na iné mrhanie. To je len zbieranie peňazí pre nejakú ďalšiu bankovú krízu, ktorá môže nastať, a v podstate nemá nič so snahou teda pomíňať všetko, čo nie je priklincované. To je oficiálny postoj vlády Slovenskej republiky. A hovoriť teda, že vy chcete tie banky ešte viac tlačiť, aby ste teda mohli míňať na platy alebo na niečo iné, nie je úplne, chcem vám len povedať, nie je úplne v súlade, pokiaľ ja rozumiem, s oficiálnym postojom vlády Slovenskej republiky a nemali by ste toho ministra tak prezrádzať, ešte keď tu je, lebo on potom je, chudák, v ťažkej situácii, že buď bude blamovať vás, alebo trochu vládu Slovenskej republiky. To je komunikačná vec.
Ale tá vecná, politická vec je, že toto nie je v skutočnosti zákon na blaho občanov Slovenskej republiky. A dovoľte mi vysvetliť prečo. Na Slovensku naozaj bankový sektor v minulosti zarábal neštandardne vysoko. Neštandardne, mysliac, povedzme, s inými sektormi ekonomiky a v porovnaní aj s niektorými inými západnými krajinami a to je niečo, čo bol fakt. Na tomto fakte práve začali vlády reagovať tým, že začali tento sektor viac zdaňovať. To sa deje aj v niektorých iných sektoroch, ktoré nadštandardne zarábajú v niektorých iných krajinách. Každý má, zdaňujú sa monopoly, rôzne energetické a podobne, v niektorých krajinách zdaňujú aj maloobchodné predajne, čomu síce úplne nerozumiem, ale ministri financií keď sú, viete, zúfalí ministri financií robia zúfalé veci, a to, čo vidíme, že to spôsobuje, je, že to síce prináša krátkodobý finančný výnos, ale dlhodobo to práve garantuje to, čo nám vadí, a to je ten vysoký zisk a ten neprimeraný zisk. A to z jednoduchého dôvodu. Takéto typy daní, najmä ak sú uplatňované nepredvídane, nespoľahlivo, ak vláda sľúbi, že niečo je dočasné a potom to nie je dočasné, alebo sa to posúva ďalšie a ďalšie roky, je najúčinnejšou prekážkou toho, aby prichádzala konkurencia. Pretože kto z nových podnikateľov bude investovať, a či už zahraničných alebo domácich, do odvetvia, v ktorom nevie, respektíve vie, že jediný cieľ vlády je vyždímať to odvetvie bez ohľadu na to, čo to spraví s jeho fungovaním.
To znamená zároveň to, čo vidíme, a to je to, čo sa napríklad ohlasuje už dneska v poisťovníctve vo väzbe na ten odvod, ktorý spomínal aj pán poslanec Mihál, myslím, dúfam, je, že na trhu poisťovníctva máme o niečo väčšiu konkurenciu ako na trhu bankovníctva, ale už na tento odvod aj tu viacerí podnikatelia hovoria o tom, že je možné, že nastane aj konsolidácia prípadne odchodu viacerých významných poskytovateľov.
Je naozaj základná ekonomická poučka, že väčšia koncentrácia na trhu vedie k nižšej súťaži, je to v neprospech občanov, v neprospech spotrebiteľov a má to tendenciu viesť aj k vyšším ziskom alebo teda k silnejšiemu postaveniu tých málo zostávajúcich. Inými slovami, my na Slovensku nechceme situáciu, kde tu budú tri, štyri veľké banky a potom už skoro nikto iný, pretože to je situácia, ktorá je pre spotrebiteľov najhoršia, ale to je k situácii, ku ktorej sa tlačí, tú, ktorej takéto dane najviac prispievajú.
Namiesto toho, a tu musím v rámci korektnosti, ktorú sme držali s pánom ministrom vždy, povedať, že namiesto toho je aj druhá cesta a na tej ceste sme s pánom ministrom aj dokázali spolupracovať v minulosti, možno dokážeme aj v budúcnosti, a to je cesta posilňovania súťaže. My sme na trhu úverov s bývaním osobitne, nebudem to tu celé rozprávať, odznelo to v snemovni viackrát, dokázali presadiť opatrenia za posledných päť rokov, aj za vlády Ivety Radičovej, aj za vlády Roberta Fica, po vzájomnej dohode, ktoré zásadne zvýšili konkurenciu na trhu s bývaním ako na najväčšom úverovom trhu, ktorý sa týka domácností, a spôsobujú bankám prudké znižovanie ziskov. Prudké znižovanie ziskov cez zvyšovanie súťaže. A tie zisky, ktoré banky strácajú, sa ocitajú vo vreckách ľudí, ktorí si môžu dneska refinancovať hypotéky za nepomerne nižšie úroky, ako to bolo len pred pár rokmi. To je alternatívna politika, ktorá nevedie zo začarovaného kruhu koncentrácie, monopolu, regulácie, zdaňovania a vysokých cien, ale do súťaže nižších cien a benefitu pre občanov.
Z tohto hľadiska ja nebudem schopný podporiť tento návrh zákona nielen preto, že je, ruší už predtým dané záväzky voči zamestnávateľom a podnikateľskej komunite, ale najmä preto, že podľa môjho názoru prispieva k tomuto začarovanému kruhu, ktorý som práve spomenul, a nie je nakoniec ani na prospech občanov Slovenskej republiky, dokonca ani na prospech verejných zamestnancov, pretože aj tí si berú hypotéky, aj tí si berú spotrebné úvery, aj tí majú účty v bankách. To znamená, že aj oni to, aj oni platia tento prístup, ktorý tu prezentujeme, ale už vôbec nie na prospech zvyšku občanov Slovenska.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis