Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, dovoľte mi teda vyjadriť sa asi k najzávažnejšiemu zákonu, ktorý prijímame počas tohto volebného obdobia, ktorý sa dotýka množstva učiteľov.
A ja hneď na začiatok začnem asi otázkou, že kto je vlastne spokojný s týmto zákonom? Na jednej strane musím vysloviť, že spokojné je iba ministerstvo. Možno určitá časť odborárov na čele s pánom Ondekom, ale na tej druhej strane je to desiatky profesných organizácií, desiatky reprezentatívnych organizácií, množstvo vysokých škôl a hlavne v rámci petície je to viac ako dvadsaťtisíc ľudí, ktorí podpísali túto petíciu, že je nespokojné s návrhom tohto zákona a tak ako tento zákon bol reálne prijímaný a pripravovaný. A ak hovoríme tomu, že tento zákon sa bude dotýkať viac ako stotisíc ľudí a máme už dvadsaťtisíc ľudí, ktorí reálne podpísali petíciu, že je nespokojný s týmto zákonom, s priebehom a s jednotlivými opatreniami, ktoré sa tam nachádzajú, tak potom by sme sa mali zamyslieť, že niečo sa urobilo zo strany ministerstva zle.
Pani ministerka, vy ste hovorili celý ten postup a celý ten postup prípravy toho zákona ste retrospektívne zopakovali, samozrejme správne. Ten zákon bol pripravovaný ešte v 2017, potom v 2018 v siedmom mesiaci bol na pripomienkové konanie. Tam bolo cez šesťsto pripomienok. Myslím si, že cez tristo bolo zásadných. Tento zákon sa potom, samozrejme, že sa vyhodnocovali a ten zákon sa reálne prepracoval. Ale povedzme pravdu, že sa prepracoval naozaj vo veľkom rozsahu. A to je to, čo všetci tu rozporupujeme, že bol natoľko prepracovaný a natoľko zmenený, že mal byť opätovne predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Naozaj aj v rámci pravidiel legis..., alebo v rámci legislatívnych pravidiel je, že ak sa návrh zákona v podstate zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie, vrátane posúdenia vplyvov. A toto sa reálne udialo a vy ste ten zákon proste nedali opätovne do toho medzirezortného pripomienkového konania. Poviete, že ste diskutovali s jednotlivými organizáciami. Ale znova položím otázku, že s ktorými organizáciami? Naozaj iba s tou jednou, ktorú vy ste sa rozhodli a vy ju považujete za tú relevantnú, že táto je tá správna, lebo podľa vás má najviac členov. Tak neviem, asi ste mali diskutovať aj s tými ostatnými o tých veciach, kde ste sa dohodli s touto najvýraznejšou organizáciou na nejakej zhode, mali ste to následne potom dať opätovne, aby sa k tomu vyjadrili aj tie ostatné organizácie. Lebo aj oni zastávajú nejakých učiteľov. Ak sa tu ideme tváriť, že iba organizácia, ktorá má cez päťdesiattisíc ľudí a ostatní vás nezaujímajú, tak to si myslím, že nie je správne.
Povedzme, že oproti tomu súčasnému zneniu zákona, oproti ako bol pripravený, ako je pôvodný zákon, tak tento pripravený zákon je komplikovanejší a podľa mňa je aj menej zrozumiteľnejší a v niektorých častiach naozaj je aj nesystémový. Ten pôvodný návrh alebo pôvodný zákon má 63 paragrafov, tento nový má 92 paragrafov, je tam strašne veľa rôznych podkategórií, kategórií, kariérových pozícií. O tom by sme sa mohli rozprávať veľmi dlho a budem sa pýtať, že ak vytvárame pozíciu kariérového poradcu alebo zamestnanca, že či bude mať nejaké podklady, ak tie podklady vy budete zverejňovať, tak potom načo nám bude tento zamestnanec? Pretože v tom pléne alebo v tých médiách rodičia sa dostanú k týmto informáciám. Ale tak ako kolega Jurzyca a dlhé roky, teda tri roky o tom diskutujeme, a tvrdí, že zákony by nemali byť rozširované a nemali by mať omnoho viac a viac paragrafov, ale mali by byť jednoduchšie, aby boli pochopiteľnejšie a aby reálne ten výklad bol taký, že mu porozumie každý. A nie takýmito prílepkami a rôznymi inými vecami.
Jednu vec, o ktorej sme diskutovali aj na výbore, je, že sa predpokladá zvýšenie výdavkov na jednotlivé tie opatrenia, ktoré ste tam zahrnuli. A ja som si teda našiel tú správu, ktorá bola k tomu daná. Tam je jasne napísané, že rozpočtovo nekrytý vplyv na štátny rozpočet iba v budúcom roku jeden milión šesťsto tisíc a nekrytý vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a krajov je viac ako štyri milióny. Tak vo mne to veľmi evokuje to, že vy si niečo vymyslíte a všetci ostatní to majú zaplatiť, lebo toto sme už reálne zažili iba s jednou vecou, a to sú rekreačné poukazy. Okrem toho, že vy ste rozdelili učiteľov, neviem, na základe čoho, lebo ste si povedali, že päťdesiat zamestnancov je to nosné číslo a keď ich majú viacej, tak už asi nie sú, keď ich majú menej, tak už asi nie sú učitelia, už nemajú nárok na rekreačné poukazy. Ja vám môžem povedať, že to je tisíc, že to je jedenásť percent základných škôl a 22,5 % stredných škôl, ktoré budú mať s týmto reálny problém.
Ja vám poviem fakt z Bratislavského samosprávneho kraja, kde Bratislavský samosprávny má väčšiu časť tých veľkých škôl, takže z tých päťdesiatich štyroch až dvadsaťtri škôl a zamestnanci v dvadsiatich troch školách majú nárok na rekreačné poukazy. Je to cez tritisíc zamestnancov a bude to tvoriť 404-tisíc euro ročne na tieto rekreačné poukazy. V mojom videní sveta ja by som to chcel dať všetkým, lebo keby ste, keby ste sa aspoň zaujímali o ten návrh zákona, tak tiež ste mohli vystúpiť, tiež ste mohli dať pripomienku, že keď, tak v rámci škôl to mali dostať všetci zamestnanci. Takže keby sme to dali všetkým na tej župe, tak je to cez šesťsto tisíc eur. A tieto peniaze reálne vy nedávate.
A to je presne to isté, že vy si niečo vymyslíte, ale to finančné plnenie necháte na tých zriaďovateľov a nebudete to vykrývať. Vy môžete teraz rozprávať, aj ste mediálne vyslovili, že ste požiadali ministerstvo financií, aby vyčlenilo peniaze. Aj na výbore v rámci tohto ste povedali, že budete žiadať ministerstvo financií, aby vyčlenilo peniaze. Vy ste to už mali mať vydebatované, keď prinášate tento návrh zákona. By sme nemali teraz tu diskutovať o tom, že vy budete ešte rozprávať s ministrom financií, ktorého teda nemáme, ani nevieme, že kto a neviem, aké tie diskusie budú, ale ten zákon už reálne bude platiť, tie peniaze sa budú musieť vyplácať. Poďte sa spýtať niektorých riaditeľov, aké majú problémy s tými rekreačnými poukazmi. Vy poviete, že to je na zriaďovateľoch, že je lepší výber a podobné iné veci. Ale vy prinášate ten návrh zákona, vy sa máte postarať o to, aby reálne sa dal plniť a reálne sa dal nejakým spôsobom začleniť do praxe.
Jednu vec, ktorá je najzásadnejšia v rámci tohto zákona, je zmena kreditov a kreditového príplatku. Aj v tej vašej úvodnej reči ste to tak jemne obišli a iba naznačili niektoré veci, ale tým dátumom, ktorý tam dávate, pre mňa je takéto plošné zrušenie kreditov, s plošným preškolením všetkých učiteľov znie ako zárobok pre niekoho a pripravujete, aby určitá časť vašej priamo riadenej organizácie MPC mala čo nasledujúce obdobie robiť. A pre mňa sa opätovne bude iba zarábať na učiteľoch, aby boli motivovaní, aby mali zvýšený plat. Ja som vám už na výbore hovoril a dlhodobo to presadzujeme a verím, že niekedy budeme mať tú šancu to splniť, aby ste kreditový príplatok reálne pretavili do základných platov. Vy mi budete argumentovať, že to nie je možné a že sa učitelia budú rozdeľovať. Vy ich rozdeľujete tak ako nikto iný. Ale ten rozdiel je v tom, že učitelia budú mať reálne vysoký príjem a nebudú sa musieť naháňať za nejakými kreditmi za to, aby mali zvýšený nejakým spôsobom plat, odhliadnuc od toho, že v súčasnosti reálne tú kvalitu toho vzdelávania vy vôbec nevyhodnocujete, vôbec nemeriate, nemáme žiadne ukazovatele.
My dlhodobo o tom diskutujeme a povedzme si pravdu, že za tie peniaze, ktoré sa vyplácajú na kreditové príplatky a za to, čo učitelia zaplatili za jednotlivé kurzy v rámci tých kreditových príplatkov, aký máme výsledok? Lebo to portfólium toho vzdelávania nie je také, aké by učitelia chceli. A to je ten rozdiel medzi tým návrhom, ktorý prinášate vy a tým návrhom, o ktorom som, o ktorom teraz rozprávam ja, že keď to reálne začleníte do základného platu učiteľov, tak učiteľ si bude môcť vybrať z veľkého portfólia vzdelávania, kde ja osobne by som dal aj rôzne workshopy, konferencie a iné stretnutia, ktoré sú omnoho, omnoho plnohodnotnejšie a učitelia tam dostanú omnoho viacej informácií a kvalitných informácií, ako nejaké vzdelávanie v rámci MPC. Veď sa spýtajte a aj vaše organizácie pod ministerstvom školstva reálne povedali, že to vzdelávanie v rámci kreditových príplatkov nie je správe. Hovoril to INES, hovorili to iné organizácie, ktoré sú nespokojné. A v konečnom dôsledku spýtajte sa učiteľov, či sú spokojní v rámci vzdelávania tej danej časti MPC, ktorá zabezpečuje toto kreditové vzdelávanie. A dostanete odpoveď, že proste nie, nie je to tak. Preto moja otázka aj by bola, že čo plánujete vôbec robiť v rámci kvality vzdelávania MPC, pretože toto vzdelávanie v rámci tohto smeru podľa mňa nie je správne. A to sú tie hlavné výtky. Preto ja, ja to vyslovím, viem, že sa to neudeje, ale proste nedá mi to, aby som to nepovedal, stiahnite tento návrh zákona, dajte opätovne do medzirezortného pripomienkového konania, reálne ho viete priniesť. A keď už sme čakali dva roky ohľadom zákona, ktorý sa bude týkať viac ako stotisíc ľudí, tak si myslím, že tých pár mesiacov už reálne vieme vydržať a vieme počkať na to, aby ten zákon bol naozaj taký, aký by mal byť.
Ja, ak dovolíte, tu pán kolega, pán predseda ešte sa vyjadril aj k vysokým školám a hovoril o tom, že sú potrebné tieto opatrenia, pretože nemáme dobrú kvalitu vysokých škôl. No veď tak kvalita vysokých škôl závisí úplne od niečoho iného. Veď si povedzme, koľko mladých ľudí odchádza von a prečo odchádzajú a prečo tá kvalita vzdelávania je taká. Pretože teraz, keď mladý človek príde do základnej školy, tak reálne už vie, že prejde celú základnú školu, že prejde celú strednú školu, že prejde vysokú školu a v podstate hneď dostane diplom. To je reálny fakt, pretože vysoké školy nerobia žiaden výber, ale robia nábor. A to je spojené s tým, že máme také množstvo vysokých škôl a tak málo ľudí, ktorí sa v rámci toho vzdelávajú, a ešte aj tí ľudia v porovnaní s ostatnými krajinami ten rozdiel, že ktorí dosiahnu bakalára, ktorí dostanú magistra, je absolútne iný. U nás máme obrovské množstvo magistrov, pretože tie vysoké školy potrebujú v rámci normatívneho financovania, teda v rámci financovania ten balík peňazí na celé to obdobie. V zahraničí v podstate to financovanie je prerozdelené. Dáva sa tam uplatnenie absolventov v praxi, dávajú sa tam priemerné mzdy a na základe toho napríklad určuje financie, ktoré dostávajú vysoké školy. A to je tiež nástroj. Možno by mohla byť vôľa zo strany ministerstva, že tie financie v rámci magisterského štúdia by mohli presunúť do bakalárskeho štúdia, takže by nemuseli vysoké školy toľko nahovárať svojich študentov, aby nejakým spôsobom zotrvali v rámci toho štúdia. A ostatná vec je tá kvalita, o ktorej sme rozprávali. Ale to nie je spôsobené tým, že urobíme nejaké opatrenie zákonom tým, že budeme mať tam nejaké kategórie, alebo že budeme robiť nejaké konzorciá, alebo že budeme dávať nejaký fond na podporu. Poprípade Akreditačná agentúra, kde ja sa veľmi teším, že na čele Akreditačnej agentúry je človek, ktorý tam sedí a všetci k nemu vzhliadame a veríme, že kvalita vzdelávania sa nejako zmení. Len neviem, že či tie nástroje, ktoré mu dávame do ruky, sú natoľko dôležité alebo natoľko hmotné, aby naozaj tú kvalitu nejakým spôsobom ovplyvnil. A opätovne teda vyslovím, ak je vôľa z vašej strany diskutovať, lebo ste to tvrdili na výbore, ja som to tak pochopil aj vo vašom úvodnom slove, že tá vôľa diskutovať je, tých pár mesiacov ešte vydržíme a reálne vypočujte všetkých tých ľudí, ktorí podpísali tú petíciu, všetky tie organizácie, či už profesné alebo reprezentatívne, a tento návrh zákona stiahnite a opätovne dajte do medzirezortného pripomienkového konania.
Ďakujem veľmi pekne.