Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.9.2016 o 15:15 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.9.2016 10:24 - 10:26 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, vskutku po novembri pokusy zrealizovať reformu, to, čo tu začalo vznikať po roku 1948, majú dlhú históriu. Predkladateľ tejto novely zákona poukazuje na očividnú dieru v zákone, ktorá ale, obávam sa, iste to všetkých z vás napadlo, sa nám v tom zákone neuchováva len tak náhodou.
Zdá sa, že tisíce kvázi podnikateľov hospodária s pôdou vlastníkov, s ktorými nemajú vzťahy, berú dotácie z Európskej únie neprávom, získavajú výhodu na úkor tých, ktorí sú skutočnými majiteľmi a ktorým buď neplatia nájomné, alebo títo majitelia môžu byť, neraz ani nevedia, že kdesi vo výkazoch poberania dotácií sa zjavujú aj parcelné čísla s ich pozemkami. Kolega Martin Fecko vytrvale upozorňuje, že lobizmus záujmov tejto kradnúcej skupiny kvázi podnikateľov udržiava dieru v zákone už dlhé roky.
Vskutku apelujem okrem neho na, popri ňom aj ja na všetkých vás, ktorí nemáte namočené prsty v žiadnom podobnom zlodejstve, aby ste vrátili šancu tým státisícom vlastníkov, často jednoduchých ľudí, ktorí sa nevedia súdne brániť, ak im poslanci nechali v zákone takúto dieru.
Isteže, keď on zistí a keď by sa dopátral, že nejaký špekulant uvádza jeho parcely a získava na ne dotácie a že tam je čestné prehlásenie a tak ďalej a tak ďalej. Ale koľko percent ľudí to zistí, koľko percent si najme advokáta, koľko percent sa domáha nápravy? Obávam sa, že je to iba zlomok.
Práve vy vaším hlasovaním môžete pomôcť, aby Národná rada chránila týchto vlastníkov a dávala im šancu získavať spravodlivé nájomné za majetok, ktorý vlastnia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

14.9.2016 10:22 - 10:23 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu tohto zákona (tlač 164). Predkladám informáciu o tom, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia zákonu je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady potom navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory ústavnoprávny a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2016 9:39 - 9:41 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, vskutku aj v súvislosti s týmto zákonom je veľmi dôležité to, čo urobil poslanec Dostál, čiže upozorniť na obrovskú absenciu reformy samosprávy a celého postoja medzi centrom, medzi Bratislavou a regiónmi Slovenska. Zákony, ktoré riadia tento vzťah, aj právomoci samosprávy alebo regionálnej správy, sú staré, sú neúčinné, dokonca vytvárajú korupčné prostredia. A hlavne z finančnej stránky sú, bez diskusie, neudržateľné, čo najviac ukazujú väčšie mestá, samozrejme.
Tie menšie mestá, pokiaľ ako-tak dokážu svietiť, tak všetko ostatné v tej obci si často občania urobia svojpomocne a akýmsi spôsobom prežívajú. Horšie je to ale v mestách, ktorých organizmus si už vyžaduje naozaj systematické a kvalitné služby zo strany verejnej správy.
Treba povedať, že centralizmus zostal, pokiaľ ide o financie, už pri vstupe do eurozóny prišlo k viacerým fiškálnym trikom, ktorými sa vtedajší minister financií, ktorými zamaskoval nepripravenosť alebo, dá sa povedať, nezrelosť situácie na Slovensku ku prijatiu eura. Takým trikom bolo napríklad tvrdenie, že diaľnice, ktoré Európska únia vyčíslila, ak si to dobre pamätám, na 600 mld. vtedajších slovenských korún, jednoducho v budúcnosti budú stavať súkromníci a to nebude ťarcha Slovenskej republiky. Dnes vieme, že aj pri PPP projektoch celú ťarchu znáša Slovenská republika a PPP projekty v našom vydaní nie sú projektami, kde by prichádzal investor, ale je to celkom inak.
Rovnako to bolo aj pri decentralizácii niektorých kompetencií... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 16:13 - 16:14 hod.

Ján Budaj
Chcem sa ešte raz poďakovať tým, ktorí to trpezlivo dopočúvali. Samozrejme, že takto trikrát prerušený prejav nemá veľmi súvislý kontext. Predsa však verím, že dôjde k ušiam tých, ktorí predkladajú túto novelu a naozaj urobia rozumný krok, ktorý snáď aj zmierni potom konfrontačnú atmosféru a nastolí lepšie vzťahy. V opačnom prípade, čo nastane v opačnom prípade, to som opísal, myslím, celkom otvorene.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2016 15:15 - 15:16 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Najprv chcem oceniť, najprv chcem oceniť, že to je naozaj politická rozprava. Pán Krajniak sem vnáša širší kontext, než je utilitarita. Ale samozrejme, v niečom by som mu protirečil. Ošiaľ informatizácie, aby som ho citoval, nie je haluz, pán Krajniak, ale dlhoročný zdroj ziskov. Ziskov firiem nalepených na Slovenskú republiku, ktoré už roky dojili a doja rozpočet za všetkých vlád. Opakovane prináša u nás informatizácia a la Slovakia presne pravý opak, čo sa sľubuje. Procesy sa neurýchľujú, ale spomaľujú. Ceny rôznych úkonov neklesajú, ale naopak, prehľadnosť vzťahov občana a štátu sa nezlepšuje, ale naopak. Ochrana osobných údajov a súkromia zaniká. Informatizácia ale nie je vinníkom toho, z čoho ju obviňujete. Sú totiž aj štáty, kde informácia ľuďom naozaj prináša prospech.
Práve celá debata podľa mňa v hlbšom slova zmysle o mnohých veciach v tomto parlamente je debata o tom, či v budúcnosti Slovensko dokáže nielen v tejto, ale aj v mnohých iných sférach prekonať túto fázu rozvoja a začať za verejné prostriedky prinášať občanom jednoznačný prospech. Nevyrieši to všetky otázky, ktoré ste nastolili, ale vyrieši to prinajmenej tú kľúčovú a kardinálnu otázku, či za naše peniaze neprichádzame iba ku škode.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2016 11:44 - 12:01 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, mal som tú smolu, že svoj prejav som musel prerušiť, pretože bolo štrnásť hodín v piatok a končil zasadací deň Národnej rady. Verím, že mnohí z vás, ktorí tu neboli, si radi vypočujú veľmi stručné zhrnutie, bez ktorého by sa nedalo pokračovať.
Pripomeniem teda, že v minulej časti diskusného príspevku ku zmenám rokovacieho poriadku som upozornil na fakt, že práve táto zmena rokovacieho poriadku je prvým vážnym zákonom koalície SMER-u, SNS a MOST-u, ktorý nám v tomto volebnom období prišiel na stoly. Týmto faktom si treba pripomenúť aj to, že rokovací poriadok spolu s Ústavou Slovenskej republiky patria k chrbticiam demokratického života, hoci s rokovacím poriadkom Národnej rady zaobchádzajú ako svojou ústavou iba poslanci Národnej rady. Je to orgán, inštitúcia, od ktorej sa odvíja moc, od ktorej sa odvíjajú vlády, od ktorej sa odvíjajú najdôležitejšie inštitúcie, odvíja sa od nej vznik rozpočtu a mala by sa od nej odvíjať aj poctivá každodenná kontrola míňania tohoto rozpočtu. Je to hlavná a prvá inštitúcia štátu a my rokujeme z popudu koalície o veľmi zásadných a treba povedať, že aj represívnych zmenách v rokovacom poriadku práve Národnej rady. Toto je treba pripomínať. Naozaj rokovací poriadok je zavesený na webe Národnej rady ako druhý materiál v poradí pod Ústavou Slovenskej republiky.
Viacerí poslanci, a ja spolu s nimi, upozorňujeme na fakt, že koalícia nepredložila žiadne vecné dôkazy alebo dôvody, pre ktoré ide meniť rokovací poriadok. Národná rada beží štandardným spôsobom, neprichádza k obštrukciám, ak nerátam obštrukciu samotnej koalície, ktorú v tomto volebnom období tiež bez precedensu v minulosti už predviedla. Koalícia obštruovala, ale opozícia žije v parlamente a pracuje podľa mňa veľmi racionálne. Predkladá pozmeňujúce návrhy, dopĺňa chyby alebo nedostatky vládnych zákonov. Pripomínam, že len v minulosti za minulé, za minulý týždeň o veľkej časti vládnych zákonov hlasovala aj opozícia pozitívne. Nepanujú tu žiadne rozbroje, žiadne fyzické potyčky, ľudia sa k sebe chovajú v rámci možnosti korektne a slušne. Prečo treba trestajúci a náhubkový rokovací poriadok? Je očividné, že to má len politické, nie vecné príčiny.
Vo svojom piatkovom začiatku tohoto prejavu som sa zaoberal stručne aj otázkou, aké vlastne sú tieto politické pohnútky a čo nám hovoria o stave demokracie, aj stave koalície dnes, v septembri 2016. Je tu predsa nejaká cesta demokracie, sú tu aj poslanci, ktorí si ju dobre pamätajú, ktorí tuná boli aj v deväťdesiatych rokoch, vedia, že slovenská demokracia ide odniekiaľ niekam. Čo nám hovorí táto novela rokovacieho poriadku, ten zásah do chrbtice života parlamentu teraz v septembri 2016?
Uviedol som viaceré dôvody, ale dnes pretože nechcem obťažovať už úplným opakovaním, iba skonštatujem, že pripomína nám táto rokovacia novela, že koalícia sa už od svojho vzniku chová veľmi neštandardne. Chová sa kŕčovito. Prejavuje strach. Najprv ten strach a podráždenosť a kŕčovitosť prejavovali predovšetkým strany, ktoré takzvane utiekli spod zástav, čiže spreneverili sa tomu typu politiky a tej orientácii, respektíve aj sľubom voličov, ktoré, ktoré reprezentovali do volieb 2016. Prejavovalo sa to napríklad podráždenosťou voči opozícii a jej chovaním pri zaraďovaní alebo pri zmenách do zaraďovania do niektorých výborov, obsadením týchto výborov, kde opozícia bola nadmerne vytlačená z výborov, ktoré sú kľúčové. Potom ale k tomu pribudla ešte, ešte poznamenám, že naozaj tento strach alebo táto panika v radách pravicových strán, ktoré prebehli do vlády Roberta Fica, bola samozrejme veľmi hlboká a prejavila sa tým, že jedna z týchto strán sa v priebehu tohoto leta 2016 vlastne politicky v Národnej rade aj vo vláde anihilovala, fakticky aj v koalícii vypadla, je to tiež udalosť, ktorá nemá precedens, víťazná strana spáchala samovraždu v priamom prenose a vlastne zanikla v koalícii.
V lete 2016 ale tento kŕč strán, ktoré vytvorili koalíciu so SMER-om, prehĺbila aféra, ktorej sa, ktorá má mnoho názvov, ale pre stručnosť sa jej hovorí aféra Bašternák. Ku tejto afére sa koalícia nevie vlastne politicky postaviť až do týchto chvíľ. To znamená, časť koalície hovorí, že táto aféra neexistuje, že je všetko v poriadku, druhá časť hovorí, že by mal minister odísť a ešte iní politici hovoria, že je teda tento minister v konflikte záujmov a dávajú tiež nad tým otáznik.
Dôsledkom toho je ďalší strach pred vyslovovaním kritiky voči ministrovi. Koalícia si sama očividne hľadá postoj. Ja verím, že skončí štandardným spôsobom, ale nedokáže si zatiaľ ten postoj zjednotiť, no a dôsledkom bola už spomínaná obštrukcia dvoch mimoriadnych zasadaní schôdze Národnej rady, ktoré dodnes, ktoré dodnes neskončili. Tá jedna ani nezačala.
Dôsledkom týchto všetkých problémov koalície je napokon to, čo tu máme na stoloch, rokovací poriadok, ktorého cieľom je:
1. obmedziť verbálne prejavy opozícii v parlamente,
2. akoby zastrašiť poslancov rôznymi pokutami a rôznymi disciplinárnymi konaniami.
Či už teda o tejto náhubkovej alebo horalkovej, či aký názov táto zmena rokovacieho poriadku napokon v dejinách slovenského parlamentarizmu bude mať, či už hrozíte páni z koalície, páni a dámy z koalície, pokutami, vyvádzaním zo sály alebo disciplinárnymi konaniami, povšimol som si, že niektorí z vás hovoria, že tento návrh ešte upravia. To je, to je pozitívne, ale vy sami viete, že už samotné predloženie tohoto, ja to nazvem naozaj silným slovom "paškvilu", je veľkou hanbou, a najmä pre tých demokraticky skúsenejších, ako je napríklad pán Bugár.
Zase nemám šťastie, že by tu pán Bugár sedel ako jeden z predkladateľov. Ráno som sa tešil, že tu hádam zostane, lebo som mu chcel pripomenúť, ako som už v piatok naznačil, že práve on to bol, kto v parlamente už vystupoval s transparentom. Asi jediný z nás okrem Igora Matoviča. Ale na rozdiel od Igora Matoviča on nevystupoval počas svojho príspevku, do ktorého by sa riadne prihlásil a mal by príspevok a že by ten transparent bol takzvanou vizuálnou pomôckou jeho politického prejavu. Nie, on vystupoval s transparentom, aby narušil prejav vtedajšieho riaditeľa SIS Ivana Lexu, spolu s ďalšími poslancami obstali ho tu vo veľmi tesnej blízkosti a treba povedať, na transparentoch boli nelichotivé vyjadrenia k ministrovi. Veľmi nelichotivé, povedzme to takto. Kto si to pamätáte, pán Číž si to pamätá, pamätá si to možno aj tu sediaci vtedajší poslanec ZRS a niekoľko ďalších. Ale napriek tomu ani pri tento prejave, ani po tomto prejave neprišlo k žiadnym represáliám voči demonštrujúcim poslancom, ani proti pánovi dnešnému podpredsedovi Národnej rady pánovi Bugárovi.
Chcem ho teda naozaj osobne osloviť, či vari on naozaj si neuvedomuje, že robil ďaleko agresívnejšie výpady ako poslanec v Národnej rade, než robí Igor Matovič. Opakujem, nerobil to počas svojho príspevku ako vizuálnu pomôcku. Vari naozaj je on tým, kto chce sa podpísať pod zákaz používania vizuálnych pomôcok ešte aj pri prejave poslanca? Tým by naozaj ilustroval, že mu nezáleží na osobnej integrite.
Vari naozaj chceš, pán Bugár, iným zakázať práve to, čo si sám robil? Touto spomienkou na transparenty v rukách pána Bélu Bugára som sa dostal v piatok ku kontextu s minulosťou, ten už pripomeniem naozaj veľmi stručne. Povedal som a znovu to opakujem, že ani za Šalgovičovho rokovacieho poriadku sa poslanci netrestali takýmito represívnymi ustanoveniami rokovacieho poriadku, aké presadzujete, páni, teraz vy. Ani za komunistov nenapadlo nikoho postaviť predsedajúceho schôdze nad parlament, akoby bol pohoničom alebo nejakým nadriadeným poslancov, od ktorého svojvoľného úsudku by mali závisieť opatrenia voči poslancom, čo sa mu znevideli. Pripomenul som, samozrejme, aj to, že po revolúcii už Šalgovičov, ani podobné rokovacie poriadky neplatili, parlament sa postupne čoraz viac otváral, demokratizoval, koalície sa učili uznať opozícii nejaký priestor aj na verbálne prejavy, ale aj na priestor vo výboroch, na priestor pri kontrole vlády.
Napriek tomu aj v tých rokoch, najmä za tretej Mečiarovej vlády absolvoval náš parlamentarizmus tiež vážne skúšky. Zažili sme noc dlhých nožov, napočúvali sme sa zastrašujúce výroky, mečiarovská väčšina dokonca bola tak málo demokracie znalá, že chcela hlasovaním väčšiny vylúčiť nepríjemnú menšinu z parlamentu.
Pri tomto všetkom svojom vyčíňaní pripomeniem, že dosť brutálne obsadili televíziu, urážali a napádali novinárov, dusili, ako sa dalo, nezávislé médiá, ktoré už vtedy vznikali. A hlavne veľmi diskutabilne hospodárili s verejným majetkom. Pri tomto svojom vyčíňaní aj oni si chceli vynútiť ticho. Zastrašovali svojich kritikov, veď k ničomu inému nemal poslúžiť práve známy únos prezidentovho syna, ktorému sa potom, s ktorým sa potom spájala dokonca aj vražda svedka únosu, ale - a znovu to opakujem a zdôrazňujem - čo je dôležité, ani v tých surových časoch sa v parlamente nezakazovalo rečniť bez obmedzení. Mohlo sa protestovať, ako som to už pripomenul, a to aj za pomoci politických transparentov. Ani v tých surových časoch neprišlo v Národnej rade ku represáliám za politické vystupovanie poslancov, ak sú na pôde Národnej rady. Práve toto hádam pomohlo, že sa demokracia akoby nezastavila. Pri sledovaní hádok vo vtedajšej Národnej rade verím, že kde-komu tiekli nervy, ale vďaka tomu možno práve netiekla na uliciach krv. A to je veľmi podstatné. Vtedajšiu takzvanú studenú občiansku vojnu - tak jej mnohí publicisti a zahraniční pozorovatelia hovorili - ukončili riadne a demokratické voľby v roku 1998 a aj preto sme v 90. rokoch neostali temnou posttotalitnou škvrnou, akou ostalo Tučmanovo Chorvátsko, Lukašenkovo Bielorusko alebo Miloševičovo Srbsko.
Teraz by som si dovolil využiť to, že nie je tu síce pán Bugár, ale je tu samotný iniciátor týchto zmien pán predseda parlamentu Danko. Chcem sa vás naozaj veľmi kolegiálne spýtať, či vnímate a rozumiete tento príbeh, tak ako mu rozumieme my ostatní, ktorí sme ho žili. Pýtam sa vás to preto, lebo neviem o tom, či ste sa zúčastnili doterajšieho úsilia o demokraciu a demokratickú štátnosť a tak si kladiem otázku, či tomu rozumiete tak, ako my, ktorí sme to vnímali, ktorí sme s tým žili. Či chápete vôbec vývoj našej politiky, ktorá ide odniekiaľ niekam a nie je možné len tak prehodiť koľaje do minulosti, alebo či si ten odkaz, ak ho chápete, vôbec vážite, lebo to je odkaz o demokratických zápasoch. Každý kúsok. Napríklad to, že parlamentná opozícia nie je nahnaná do jedného výboru - vtedy to bol výbor pre životné prostredie - poukazuje na istý demokratický vývoj, ktorý treba priznať slovenskému parlamentu. To, že sa môže hovoriť, to, že sa nosia transparenty, to je všetko dôkaz, že koalície neboli natoľko ustrašené, aby dali tej opozícii náhubok. Mali na to hlasy, áno, ale neurobili to.
Uvedomujete si, pán Danko, že Slovenská republika nie je samozrejmosťou? Mala veľmi veľa neprajníkov, ktorí hovorili, že Slováci si nevedia riadiť veci vlastné a neudržia demokratický poriadok, siahnu k nejakým represáliám, bude tu malá totalita a tak ďalej a tak ďalej. My, ktorí sme boli zástancovia vzniku Slovenskej republiky, sme odrážali túto kritiku a hovorili sme, že nie, Slováci dokážu zvládnuť demokraciu a dokážu mať parlament, v ktorom väčšina znesie kritiku a kontrolu moci. To je základ. Tu je srdce a tu je odpoveď na otázku, či Slovensko je demokratické. A ja vás, nechcem ani povedať, že upozorňujem, len podotýkam, pán Danko, to, čo vy, ako verím, pevne viete a v čo veríte, že demokracia a demokratický parlament je podstatou a základom vôbec existencie slovenskej štátnosti. Bez nej by Slovenská republika neexistovala. Lenže vy tu, žiaľ, pán Danko, a zdá sa mi, že niektoré tie opatrenia sú práve z vášho osobného, osobnej vôle, navrhujete opatrenia, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ospravedlňujem sa, pán poslanec, ak môžem vás poprosiť, máte ešte to dlhšie, alebo by som mohol prerušiť a vyhlásim prestávku? Mohli by ste potom pokračovať.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Tak tento prejav... Myslíte, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ďakujem. Ak dovolíte teda preruším ...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Spýtam sa potom predkladateľov, či je treba znovu. (Reakcia navrhovateľa: Otázka znie, že na koľko to ešte máte.) No aspoň na 10 minút. Takže nechcem znovu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Znovu to už sa nedá. Dobre. Takže poprosím, jedna krátka reakcia, keďže som bol vyzvaný, ako...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Prosím vás, potom majte reakciu, ak vás môžem poprosiť (reakcia predsedajúceho: áno, áno, dobre), keď ma už prerušujete. Inak pokračujem a vy budete mať reakciu.

Danko, Andrej, predseda NR SR
To vy mi podmienky nedávajte, ja tak isto nerozumiem vašej lustračnej...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Je tu nejaký rokovací poriadok, pane. A ak chcete mať, ak chcete otvoriť diskusiu, tak ja chcem pokračovať.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dobre, poprosím vás, zareagujem po vašom vystúpení.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.9.2016 13:40 - 14:01 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, pred nami leží prvý zákon s vážnymi politickými dopadmi, ktorý táto vládna koalícia predložila. Je to narýchle upečená novela toho najzásadnejšieho dokumentu, ktorý má Národná rada Slovenskej republiky na svojom webe zavesený rovno pod dokument Ústavy Slovenskej republiky.
Prečo asi je takto zvýznamnený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky? No preto, že je to cestovný poriadok, ktorým žije a podľa ktorého funguje táto najvyššia ústavná inštitúcia, od ktorej sa odvíjajú vlády, odvíjajú sa parlamentné, ale aj exekutívne orgány, odvíjajú sa inštitúcie kontroly tajnej služby, tu je srdce moci Slovenskej republiky. Preto je rokovací poriadok druhým v poradí dokumentov na webovej stránke Slovenskej národnej rady.
A teraz sa ide tento zásadný predpis teda meniť, ale ako preukázal napokon aj kolega Dostál, podnetom nie je rozsiahla úvaha o jeho nedostatkoch, o ťažkostiach, ktoré spôsobuje poslancom alebo vláde, to by, to by sa nerobil na základe politického vyhlásenia pána Danka, pretože tento dokument inicioval človek, ktorý práve len prišiel do parlamentu, a z mnohých vecí, zdá sa, je dodnes zarazený. Nie, nerobí sa novela z hľadiska vecných nedostatkov - a naozaj odporúčam potom Dostála do komisie - robí sa novela z politických pohnútok. Je to na výsosť politická iniciatíva.
Pozrime sa teda na to, čo táto politická iniciatíva vlastne hovorí o situácii, v ktorej sme, kto sme teraz v septembri 2016. Chcem sa na to pozrieť v takých troch, verím, že nie veľmi dlhých blokoch, takých troch uhloch pohľadu a ten prvý bude teda uhol pohľadu toho aktuálneho, kde to vlastne sme.
Od marca tu máme vládnu koalíciu, ktorá je v akomsi nepoľavujúcom kŕči. Na začiatku ten kŕč, všetci sme to chápali a videla to aj celá verejnosť, spôsobil jednoduchý fakt, že niektoré strany takzvane ušli spod zástav, to znamená, opustili dovtedajšiu politiku a spojili sa vo vládnej koalícii so stranami, proti ktorým, zdá sa, dovtedy mali veľa zásadných výhrad. Je jasné, je, takou stranou je strana MOST a strana SIEŤ. Tento kŕč spôsoboval ich mimoriadne averzívne reakcie na akúkoľvek zmienku o tomto kroku, žiadali, aby sa o tom vôbec nehovorilo, aby sa to nezmiešavalo s prácou parlamentu, no ale nedá sa nič robiť, strana MOST napríklad bola dlhé roky, ak nemám povedať desaťročia, súčasťou pravicových koalícií a pravicovej scény a jej náhle rozhodnutie, samozrejme, vyvolávalo sklamanie dovtedajších spolubojovníkov a kolegov a tí to patrične komentovali. Počas leta sa jedna z týchto dvoch strán, ako viete, úplne rozložila a de facto aj v parlamente zanikol jej poslanecký klub.
Po lete sa však kŕč strachu pred rečnením o týchto chúlostivých veciach vôbec nepoľavil, pretože tesne pred letom vypukla kauza Baštrnák. Kauza Baštrnák poukazuje, poukazuje na nejasné chovanie ministra vnútra, na problematické bývanie premiéra a opozícia kvôli tomu, aby sa to vyjasnilo, zvolala mimoriadne schôdze. Strach, nič iné, len strach spôsobil, že koaliční páni a dámy nemali odvahu vypočuť si tie otázky, vypočuť si tie argumenty a obidve tie schôdze de facto obštruovali. Ani si nepamätám v tej dlhoročnej, v tom dlhoročnom pohľade spätne, že či niekto obštruoval, keď mal väčšinu v parlamente, isté je, že to bol dôkaz strachu pred rečnením, lebo nič iné by sa tu nebolo dialo. Strachu pred rečnením o kauze Baštrnák. Dôsledkom, ako viete, je to, že to rečnenie sa prenieslo, preto je, naozaj, prenieslo von, pretože naozaj tie otázky rezonovali a nevymysleli si ich iba páni poslanci z opozície, ale chceli na ne počuť odpovede aj občania. Tí, ako viete, chodili nielen pred komplex, komplex Bonaparte, ale aj na desiatky námestí po celom Slovensku.
Dotknem sa aj toho, že... No treba, treba vlastne ukončiť, tento strach sa teraz pretavil do návrhu náhubkového rokovacieho poriadku, ktorý, ako som už povedal, technické veci zanedbáva a tie vecné, vecné stránky nedostatkov, ktoré, na ktoré poukazujú aj opoziční poslanci, si nevšíma. Zaoberá sa taľafatkami, ktorú sú možno atraktívne, keď niekto chce dehonestovať poslancov, ale tu by som v zátvorke dodal, že veľmi zle robí pán predseda parlamentu, ktorý je hlavou, hlavou tejto inštitúcie, keď oslabuje i tak roky a roky naštrbenú, naštrbené renomé tejto inštitúcie, ktoré zastupuje. Skutočne je trápne a sú taľafatky rozprávať, že poslanec, ktorý si prinesie kávu alebo horalku do tejto sály, kvôli tomu nepracuje. Nie je to vôbec zmysluplné, je to populistické a zo strany pána predsedu Národnej rady nerozumné. Slovenský parlament by potreboval predsedu, ktorý by zlepšoval jeho renomé, a nie zhoršoval. No tak či tak inicioval rokovací poriadok, ktorého, ktorého mnohé aspekty už objasnili moji predrečníci. V tom rokovacom poriadku sa teda hrozí pokutami, vyvádzaním zo sály, disciplinárnymi konaniami. Poniektorí poslanci koalície hovoria, že ten návrh ešte upravia, že ho, že odstránia tie najväčšie sprostosti z neho.
No ale už samotné predloženie, dámy a páni, takéhoto dokumentu je veľkou hanbou. U niektorých to svedčí o neskúsenosti a nerozhodnosti a u niektorých to, zdá sa, svedčí o úplnej strate pamäte. Pán podpredseda parlamentu Bugár použil vizuálne pomôcky veľmi hojne a veľmi smelo a podľa môjho názoru namieste. Niečo o tom viem, pretože som ten transparent, ktorý držal v rukách, kreslil. S týmto transparentom ale on nešiel prečítať svoj prejav do Národnej rady, tak ako to urobil napríklad pán Matovič, on išiel ešte oveľa ďalej, s týmto transparentom sa postavil vedľa rečniaceho riaditeľa SIS. De facto svojím spôsobom narušoval jeho prejav, boli to roky najtvrdšieho mečiarizmu, napriek tomu ani v týchto rokoch nikto mu v tom nebránil. Pán Bugár dnes podpísal návrh novely rokovacieho poriadku, ktorým ide zakázať to, čo vrchovato sám napĺňal, čo sám robil. Je to naozaj otázka, či mu nezáleží na osobnej integrite a či naozaj aj on cíti až taký strach pred opozíciou, že je nútený k tomuto siahať.
Touto spomienkou na časy mečiarizmu som sa dostal k tomu druhému uhlu pohľadu a to je uhol pohľadu z minulosti, my, ktorí Slovenskú politiku tak alebo onak sledujeme dlhé roky – a svojím spôsobom sme to všetci, lebo verím, že aj nováčkovia v tomto parlamente Slovenskú politiku sledovali, verím, že aj pán Danko ju sledoval –, tak si asi pamätáme všetci, že ani Šalgovičov rokovací poriadok SNR, ktorý platil pred rokom ’89 a ešte nejaký čas po ňom, nemal takéto represívne nástroje, o akých teraz uvažuje pán predseda Danko a jeho spolupredkladatelia.
Prvé, čo, žiaľ, udrie do očí, je, že predsedajúci parlamentu už nechce byť rovný medzi rovnými. O tomto naozaj, toto naozaj nenapadlo ani komunistov, žeby z predsedu parlamentu urobili nie predsedajúceho schôdze, ale riaditeľa parlamentu. Či snáď pohoniča, alebo bachara? Nechápem, prečo je potrebné nejaké sústreďovanie moci do funkcie predsedajúceho parlamentu, ktorý naozaj má byť trpezlivým jednak poslucháčom, a jednak udelovateľom slova a strážcom toho, aby v parlamente všetko prebiehalo tak, ako má. Pán Danko nemá stáť rozkročený nad parlamentom ako jeho pohonič, pretože v parlamente nesedia kone.
Pán Danko nemôže riadiť parlament, ako by bol riaditeľom svojho podniku, pretože my nie sme zamestnanci pán Danka a on nie je diktátor. Všetky tie veci, ktoré ho dráždili ako nováčika, sú celkom bežné a jednoducho my navzájom a je nás tu veľa, je tu 150 ľudí veľmi rozličných, sa musíme naučiť nielen spolu spolunažívať, ale pritom aj poriadne a poctivo pracovať. Opozícia nenavrhuje odvolanie pána Danka za to, že nestrpí bežnú opozičnú rétoriku a on nemá, nemá navrhovať náhubkové zákony len zato, že ho dráždi niekedy vyslovená pravda a možnože aj štipľavejšie vyslovená pravda.
Ale chcel som hovoriť o kontexte tohto návrhu rokovacieho poriadku s minulosťou. Spomenul som už Šalgovičov rokovací poriadok, samozrejme, za VPN sa otvoril parlament verejnosti, mohli doň novinári, mohlo sa fotiť, filmovať, nahrávať a všetci sme verili, že to tak aj navždy bude, no ale nastala éra tretej Mečiarovej vlády, kedy slovenský parlamentarizmus absolvoval, samozrejme, ako všetci dobre viete, dosť vážne a hlboké skúšky. Zažili sme Mečiarovu, Slotovu a Ľuptákovu noc dlhých nožov, napočúvali sme sa rôzneho zastrašovania. Mečiarovská väčšina bola z hľadiska chápania demokracie tak tupá, že sa nechali nahovoriť na vyhadzovanie poslancov menšiny hlasovaním väčšiny. Skúsili to najprv s poslancami mojej strany, Demokratickej únie, a keď si na to netrúfli, tak nakoniec vyhodili aspoň jedného zo svojich. Pamätníci vedia, že to bol Fero Gaulieder, ktorý bol trochu taký neposlušný, a vec napokon za veľkej medzinárodnej hanby naprával Ústavný súd. Koalícia HZDS, SNS a ZRS vtedy politicky obsadila televíziu, urážali a napádali novinárov, dusili nezávislé médiá, ako bol Twist alebo Markíza, a hlavne rozkrádali verejný majetok. Aj oni si pri tom chceli ale vynútiť ticho. Aj oni chceli mať rešpekt napriek tomu, ako vládli. V rámci zastrašovania kritikov sa vtedy, ako viete, udial atak na prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča, ktorý s takýmto vyčíňaním nesúhlasil. Udial sa únos prezidentovho syna, vražda svedka únosu. Mohol by som ešte takto dlhšie pokračovať, ale pamätníci vedia, že naozaj udialo sa toho veľa.
Ale čo je zaujímavé, napriek tomuto všetkému v tých surových časoch sa v parlamente mohlo rečniť, sa mohli v parlamente priniesť transparenty. Pán Béla Bugár mohol predstúpiť pár centimetrov od vtedajšieho riaditeľa SIS rovno pred pult Národnej rady a demonštrovať s transparentom v rukách. A verte, že tie texty na tých transparentoch vôbec neboli nežné. Aj mečiarovci v ére Ivana Lexu chápali, že k parlamentnej prevádzke patrí sloboda opozície vysloviť svoj názor. Nesiahali na túto slobodu a nikto neprenasledoval tých ľudí, čo s tými transparentami pred pult Ivana Lexu prišli. Práve toto, že parlament nezamrzol, nevyprázdnil sa, tak ako toto leto sa vyprázdnil, zamedzili nám mimoriadnu schôdzu, ale vtedy za mečiarovskej éry, za tretej Mečiarovej vlády, parlament žil ďalej. A ja som dnes s odstupom času presvedčený, že aj táto okolnosť pomohla, že v tých napätých dramatických časoch na slovenských uliciach sa krv nepreliala. Demokratická politika sa predsa len nezastavila. To jej srdce, ten parlament nebol zasiahnutý takýmto elektrickým nábojom, aký má v sebe rokovací poriadok pána Danka. A hádam aj preto sme v tých zložitých 90. rokoch neostali my Slováci a obyvatelia Slovenskej republikou takou temnou posttotalitnou škvrnou v Európe, akou vtedy ostalo Tudjmanovo Chorvátsko, Lukašenkovo Bielursko alebo Miloševičovo Srbsko. Mohlo sa to stať. Ale život parlamentu išiel ďalej. Srdce demokracie nezastalo, politika fungovala, prišli voľby v roku ’98 a riadnou demokratickou cestou občania poslali preč koalíciu HZDS, SNS a ZRS. Vtedy sme verili, že ich poslali naozaj preč definitívne, že sa budú recyklovať znovu a znovu, to je ale téma na iné úvahy.
Chcem sa verejne opýtať, keď som pripomenul tento kontext minulosti, tento príbeh úsilia o slušnú politiku, o demokratickú politiku na Slovensku, o chápanie plurality, parlamentarizmu, odlišnosti a právo na odlišnosť názoru, či tomu všetkému pán Danko rozumie. Naozaj sa to vážne pýtam a adresne aj jeho, žiaľ, teda nie je tuná, ale verím, že si to, sa to dozvie. Rozumiete tomu, pán Danko, že ste sa stali predsedom parlamentu po nejakom príbehu? Po Slotovi, po Mečiarovi, po noci dlhých nožov, po únose prezidentovho syna? Rozumiete tomu?
Pýtam sa to takto preto, lebo je očividné, teda že ste sa nielenže nezúčastnili doterajšieho úsilia o demokraciu, slobodu alebo o štátnosť, ale ako by ste zmyslu tých bojov neporozumeli. Alebo, čo by bolo horšie, ako by ste zmysel a cieľ tých bojov, ako by ste ním pohŕdali. Je vám nič. Nechápete, pán Danko, že Slovenská republika stojí a padá s demokraciou? Kto ju ohrozuje alebo okliešťuje, ohrozuje a okliešťuje samotné základy slovenskej štátnosti. Slovenská republika buď demokratická bude, alebo nebude.
Treba pribrzdiť, dámy a páni, mocenskú pýchu. Chápem, že pán Danko ešte len vstúpil do parlamentu a už sa stal jeho najvyšším predstaviteľom. Ale už po zopár mesiacov funkcionárčenia navrhovať takéto okliešťujúce recepty do druhého najdôležitejšieho dokumentu na našej stránke, do nášho rokovacieho poriadku, to je, to je trochu priveľa. On ho chce nielen zauzdiť, ale ponížiť. Tieto sprostosti o nahrávaní, o horalkách, ktoré počúvali občania, ponižoval každého jedného - aj koaličných poslancov. A znovu zrážal na dno i tak mizerné renomé tejto ústavnej inštitúcie. Ak pán Danko a koalícia seriózne hovoria o rokovacom poriadku, o jeho nedostatkoch, tak nech sa nehrajú na vychovávateľov v prvom nápravno-výchovnom zariadení Slovenska, nech nepoučujú o oblečení dámy, nech sa naučia správať k ženám a nech si sadnú s tými ľuďmi, ktorí majú viac skúsenosti, a tým nehovorím o sebe. Už som spomínal, že tu mnohí poslanci tie skúsenosti s vyhotovovaním dokumentov, ktoré by mohli lepšie riadiť život parlamentu, iste majú. Nech si sadnú a nech na tomto dokumente robia najmenej niekoľko mesiacov, možno rok. Rokovací poriadok Národnej rady, to nie je trhací kalendár. Tu sa 150 ľudí a takisto veľa novinárov a verejnosť, ktorá sleduje politický život, musí za prvé presvedčiť, že to má nejaký zmysel, tie zmeny rokovacieho, a potom znovu naučiť na tie pravidlá rokovacieho poriadku, aké sú. My sme chceli, aby... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nerád vás prerušujem, ale...

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Chápem. Verím aj, že nerád, áno. (Smiech v sále a potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.9.2016 13:26 - 13:28 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál nie je prvý, ale zatiaľ asi najdôslednejšie pracoval s témou rokovacieho poriadku ako takou. Preukázal najmä v prvej časti svojho prejavu, ako málo s touto témou pracovali predkladatelia. Dokonca našiel aj jeden pozitívny bod na tomto návrhu, čo dokazuje, ako pozorne ho čítal.
Túto dobrú správu od opozičného poslanca si ale vypočulo celkovo len medzi štyrmi až šiestimi koaličných poslancov v tejto sále, čo, mimochodom, je spôsobené aj tým nezmyslom, že v piatok sa neuznáva obedná prestávka a tak sa rokuje aj počas poludnia. Nejdem posudzovať, že koľkí sú tu z predkladateľov, ale isté je, že to, že sa môžu tak striedať, že dnes tam sedí alebo v tejto chvíli pán predseda poslaneckého klubu SNS, umožňuje iba súčasný rokovací poriadok a to, čo chcete zaviesť, by to už neumožnilo. Nejdem ani posudzovať, či niečo počúval z toho, čo Dostál hovoril, ten, kto schôdzu vedie, pán podpredseda Národnej rady, ktorý je tiež jeden z predkladateľov, odporúčal ale všetkým, aby si to pozreli a povšimli si aj varovanie kolegu Dostála, čo sa týka tých patetických hier vo vestibule Národnej rady.
Národná rada je verejným priestorom ústavnej inštitúcie, veľmi dôležité, čo tam je, a je veľmi dôležité, čo sa odtiaľ berie. Mám za to, že aj v koalícii je celý rad prodemokratických a prozápadne orientovaných politikov. Prečo ste zniesli pán podpredseda Národnej rady, že bola, boli odtiaľ odstránené dokumenty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.9.2016 12:01 - 12:03 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Igor Matovič je zosobnením práve všetkého toho, prečo sa tento náhubkový zákon vymyslel a prečo sa predkladá. Hovorí otvorene a hovorí nadoraz. Nie je človek bez chýb, ale zohráva v demokratickej ceste Slovenska jednu veľmi dôležitú rolu. Samozrejme, vám z koalície sa nepáči, ale opozíciu vy si nevyberáte. A preto stojíte teraz len pred dvomi otázkami.
Jedna otázka znie, ak Matovič hovorí pravdu, dokážete to využiť, preskúmať, napraviť veci tak, aby ste mohli vládnuť tak, že sa aj po konci vládnutia budete vedieť pozrieť do zrkadla?
Druhá otázka znie takto, ak Matovič hovorí pravdu, dokážete to, dočerta, aspoň zniesť?
Ak ani na jednu z týchto otázok nedokážete odpovedať áno, tak, vážení, to je totalitné myslenie. Potom ste na okraji návratu pred november ’89 a nevraciate sa doň, teda predeň nie preto, že by ste mali demokratické myslenie, ale iba preto, že ešte nenadišla tá chvíľa.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.9.2016 10:35 - 10:36 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Lipšic okrem iného sa dotkol aj toho, že prečo prekážajú práve tie transparenty, prečo prekážajú tie tzv. vizuálne pomôcky, a uviedol viaceré veľmi trefné, trefné odpovede. Samozrejme, tou hlavnou odpoveďou je strach.
Ale ja k tomu dodávam ešte jedno. Tieto vizuálne pomôcky totiž sú názorné. Sú názorné aj pre jednoduchších ľudí. Ten strach je teda strachom pred pravdou, ktorá by sa z tejto stály konečne dostávala von. Nie každý pozerá dlhé hodiny argumentácie. Nie každý počúva dlhé minúty prejavov. Ale vizuálna pomôcka je skratka, ktorá má schopnosť dať dohromady fakty a preniesť informáciu bleskove. Preto je práve pred vizuálnymi prejavmi poslancov taká hrôza. A v tom je aj podstata toho posolstva, ktoré povedal kolega Lipšic.
Celý rokovací poriadok má jediný motív. Strach pred pravdou z úst opozície.
Skryt prepis