Dámy a páni, v minulom príspevku, lebo už rokujeme o tom dlhšie, som sa obracal na poslancov koalície, a stále chcem veriť, že nie celkom márne, a hovoril som argumenty, pre ktoré je aj pre nich samých politicky nevýhodná táto novela. Teraz sa pokúsim tú situáciu vysvetliť aj z pohľadu občana, pretože mám dojem, že mnohí občania si môžu myslieť, že toto je nejaký vnútorný problém parlamentu, ktorý sa ich netýka. V skutočnosti ale, a to som naozaj presvedčený, sa ich mimoriadne týka preto, že prinajmenej toto všetko zo svojich daní platia. A tak tentoraz oslovujem priamo vás, vážené občianky a občania Slovenskej republiky. Koalícia a vládna koalícia ide zmeniť pracovný poriadok, tu sa to volá rokovací poriadok a ide vlastne o pravidlá práce v Národnej rade, v ktorej je centrum moci. Národná rada je srdcom štátu. Odtiaľto sa odvodzujú, odvádza moc vlády, voľba predstaviteľov všetkých významných ústavných inštitúcií a odtiaľto sa, samozrejme, odvádza tvorba rozpočtu aj kontrola jeho užívania. V tomto teda srdci, ktoré má nejaký tep a nejaký rytmus, sa tento tep a rytmus má zmeniť. A my upozorňujeme na riziko, že príde naozaj k arytmii, že tento tep a rytmus má byť zmenený tak, aby poškodil opozíciu. Dobrý pracovný poriadok je v tejto inštitúcii mimoriadne dôležitý, lebo len vtedy sa dá od poslancov očakávať dobrá práca. Ono tú prácu, kto sleduje, parlament, a iste mi dáte aj vy, kolegyne a kolegovia, za pravdu, predsa nevykonávajú len poslanci vládnej väčšiny. Ja s uspokojením musím konštatovať, že častokrát naozaj ministri aj poslanci koalície načúvajú, buď prevezmú nejakú myšlienku, niekedy aj ideu zákona, v istom zmysle modifikujú a posúvame spoločne verejný záujem kus po kuse ďalej.
Preto by bolo namieste očakávať, že dobre, tak poďme prijať rokovací poriadok, ktorý zlepší túto prácu, komunikáciu poslancov, prácu politických grémií, ktoré zjednávajú častokrát aj mimo sály nejaké lepšie podmienky pre hladký priebeh rokovania. Ale teraz je tu materiál, ktorý nesleduje zlepšenie pracovných podmienok, a ako vidíte už podľa dĺžky rokovania, vniesol sem nebývalý konflikt, aký v minulosti okolo rokovacieho poriadku nikdy nebol.
To, čo tu máme na stole a čo chce väčšina koalície, tak sa zdá, obávam sa, prijať, to nedáva poslancom žiadne nové, lepšie podmienky pre prácu. Naopak, jeho celkom zreteľným cieľom je sťažiť prácu, prinajmenej prácu opozičných poslancov. Napríklad v tom zmysle, že po prvý raz od novembra ´89 má byť poslancom zamedzené hovoriť toľko, koľko považujú za potrebné. To považovanie za potrebné je. Samozrejme, niekto povie, no nemôžeš tu rozprávať predsa celé hodiny. No pozrite, každý ten poslanec aj tým, ako sa oblečie, aj aký slovník používa, aj ako dlho hovorí, si sám sebe vystavuje svoj účet, nakoniec jeho sudcom nie je ani predseda parlamentu, ani nikto z nás a jeho sudcom je volič.
Pán Farkašovský upozornil pred chvíľou, že ľudia, ktorí dlho rozprávajú, tých nikto nepočúva. Prinajmenej v médiách to iste platí, ale ja si myslím, že to platí aj v parlamente. Nejaký dvojhodinový prejav asi nevyvolá obrovský klub divákov, ktorí celé dve hodiny s napätím počúvajú.
Čiže aj tu sme sa museli vysporiadať aj s takýmto faktom, že aj veci, ktoré sú zložité, komplikované, si niekedy predsa len vyžadujú obmedziť sám seba, ale podčiarknem, čo som už vo faktickej povedal, štát, ktorý nemá dolnú komoru, ktorý má také množstvo neustále prijímaných novelizácií, ten len dokazuje, že kvalita práce parlamentu zatiaľ nie je veľmi ideálna. Podnikatelia, ale aj dôchodcovia alebo sociálne odkázaní ľudia nám oprávnene odkazujú, že meníme zákony každú chvíľu. Každú chvíľu. Aj zákony, podľa ktorých oni si nakúpia, dajme tomu podnikatelia, nejaký druh výrobných prostriedkov, aj zákony, podľa ktorých si dajme tomu dôchodcovia šetria, meníme pravidlá veľmi, veľmi často a to je dôkazom, že parlament nepracuje ešte dostatočne dôkladne.
Hovoriť o rozpočte 20 minút a bez grafov? To má byť dôkladné prebratie rozpočtu? Však ani minister financií tu nebude vedieť predstaviť bez grafov svoj rozpočet. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte. Pán poslanec Viskupič, môžem poprosiť o kľud?
Nech sa páči, pán poslanec.
Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Títo opoziční poslanci sú proste neúctiví. Aj takí seriózni. (Reakcia z pléna.) Áno, áno.
Obmedziť sa má, dámy a páni, aj právo poslanca na informovanie. Lebo čo to je, ak niekto sa tu odfotí alebo zdieľa na internete priebeh parlamentu? To je nejaký hriech? Že posiela svojim voličom, ktorí, dajme tomu, ho sledujú na Facebooku alebo na nejakej inej sociálnej sieti, že im posiela správu, čo práve robí, že im posiela správu, čo sa práve prerokováva? Ja si myslím, že keby len toto vyrušovalo, nakoniec toto je činnosť, ktorá nevyrušuje nikoho iného, okrem toho dotyčného poslanca, keby toto bolo jediné, čo tuná vyrušuje pri práci poslancov, tak je to naozaj nezmysel. Je to nezmysel.
Toto opatrenie, ak prvé opatrenie, skracovanie času ide proti dôkladnosti pri argumentácii, tak toto ďalšie opatrenie ide proti právu poslanca na informovanie voličov. Pod pokutami a trestami má byť zakázané vyhotoviť záznam, fotku, nahrávky rokovania Národnej rady. Nerealizovateľné a nevhodné. Nevhodné z ohľadu práve vás, vážené občianky a občania.
Vy ste poslali pracovať do Národnej rady predovšetkým ľudí, ktorí tam majú naplno robiť a nie byť pod tlakom obáv napríklad z pokút alebo z vyvádzania z miestnosti. Prečo? Veď tu sa naozaj nič také nedeje, aby sa museli prijímať zastrašujúce body do rokovacieho poriadku. Majú byť poslanci trestaní za to, že prinesú na vysvetlenie svojich argumentov nejaký graf? To je pre vás, voličov, ktorí toto platíte, výhodné? Veď ten graf vyhotovia za svoje prostriedky a vyhotovia ho s cieľom, aby vám bolo zrozumiteľnejšie, čo chcú povedať. Áno, môže to byť aj kritika vlády. Vari kritika vlády nie je súčasťou demokratickej komunikácie v slobodnej Slovenskej republike? Nepomáha aj ona priamo a nepriamo nakoniec aj samotnej tej vláde?
Mnohí argumentujú o tomto rokovacom poriadku, že jednoducho parlament by mal rokovať čím kratšie. Ale ja sa pýtam, prečo by mal rokovať kratšie? Nesedíme tu celé noci, sedíme tu riadny pracovný čas, aspoň my, teda opoziční poslanci. Je to vari preto, že časť koaličných poslancov jednoducho chce odísť z parlamentu? Nechce tu vysedávať? No ale potom nech sa vzdajú mandátu alebo nech to otvorene povedia svojim voličom, že ich táto téma vôbec nebaví, sedieť v parlamente a pracovať a zastupovať občanov.
Chceli by ste parlament bez zverejňovania našich fotiek, vizuálnych alebo zvukových záznamov. A ja sa znovu pýtam, prečo? Má sa tu odohrávať niečo, čo by sme nesmeli dať von na internet alebo čo by sa občania nemali, nemali dozvedieť? Vari majú poslanci chodiť do tejto budovy iba preto, aby sa riadne podpísali, aby ráno si umyli zuby a došli dobre, pekne oblečení, išli sa potom naobedovať a zobrali za to plat? Však poslanci, aj koalície, aj opozície, majú hádam aj nejaké vyššie, vyšší význam a zmysluplnejší význam v tejto budove, než to, čo som opísal.
Aby bolo jasné, ja naozaj nie som taký konzervatívny človek, že by mi vadila zmena. Poďme urobiť zlepšenie pravidiel práce parlamentu. Uvítal by som to.
Poďme sa na to pozrieť, vážení občania a občianky, teraz z hľadiska toho návrhu. Najprv teda, v čom je spor. Spor je napríklad v spôsobe, ako sa ten rokovací poriadok má prijať. Ako iste viete, poslanci nie sú zamestnanci Národnej rady. Nie sú zamestnanci. A pán predsedajúci, nech je to už ktorýkoľvek, či je to pán predseda alebo podpredsedovia, nie sú riaditelia, ani zamestnávatelia poslancov. Poslanci sú zamestnaní u občanov. U vás, ktorí nás sledujete a z ktorých daní sa tento parlament platí. Len vy máte právo byť aj kontrolórom a vo voľbách aj sudcom každého jedného poslanca. Iste si ako takí prajete, aby poslanci mohli v parlamente pracovať naplno, aby mal každý napríklad rovnocenný priestor, nech je z opozície alebo koalície. Už tu bolo spomenuté, v tom zákone sú mimoriadne zvýhodnení ministri, ktorí môžu donekonečna si predlžovať dvadsaťminútový príspevok. No a teraz si uvedomujeme, ako, čo podčiarkol môj predrečník pán Krajčí, ako ľahko sa dá zneužiť aj také malé ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že parlamentná väčšina môže niekomu predĺžiť jeho prejav.
V tomto, že poslanci nemali obmedzené až doposiaľ, celých 27 rokov svoj prejav v parlamente, a to ani čo ide, ani pokiaľ ide o dĺžku, ani pokiaľ ide o obsah, v tom je predsa základ výdobytku slobody z Novembra ´89. Všetko ostatné máme regulované, prosím vás. Všetky ústavné inštitúcie fungujú podľa veľmi prísnych a kiežby aj dodržiavaných pravidiel. Ale toto jadro, toto srdce demokracie musí mať právo na slobodu.
Parlamentná kultúra, hovorím o tom spôsobe prijatia rokovacieho poriadku, parlamentná kultúra až doteraz hovorila vždy, že pravidlá parlamentu nemajú byť vnútené menšine. Veď prísne vzaté, môže sa 76 poslancov rozhodnúť a vylúčiť prostým hlasovaním zvyšok parlamentu. Takto to bolo v prípade Františka Gauliedera. To je, to bola vtedy ukážka naozaj jednak právneho bezvedomia a samozrejme aj politickej arogancie. Ale podobne by bolo výrazom politickej arogancie, ak by parlamentná väčšina sa rozhodla, že vnúti pravidlá celej práce tejto inštitúcie tým, ktorí majú tú smolu, že sú momentálne v menšine, že ich prevalcuje, že jednoducho budú tancovať, ako oni budú pískať. A to pískať tak, že niektorí budú rovní a iní rovnejší. Ministri budú rovnejší. Koaličný predseda klubu dostane predĺženie. Matovič nedostane. Toto sú mimoriadne riziká. To je, to by bol veľký krok späť, pretože za celé tie roky sme tu predsa len akési pravidlá parlamentarizmu objavovali.
Spomeňme si, že bola noc dlhých nožov a dneska už žiadna vláda, vládna koalícia neopakuje to, že by po víťazstve tu rokovala do hlbokej noci a roztrhala by tie funkcie len pre seba a že by zo všetkého vytlačila opozíciu. Nerobíte to ani vy, nerobili to ani vaši predchodcovia, neurobil to, neurobila to ani vláda Roberta Fica, keď vládol sám. A to mu slúži ku cti. Slúži to ku cti celému slovenskému parlamentarizmu. Nerobme krok dozadu. Toto je krok dozadu, do iných rokov, ktoré už boli a z ktorých sme odišli.
Rokovací poriadok má byť prijatý dohodou. Ak sa dohodne málo, bude málo. Máte právo potom sa ohradzovať. Nakoniec predseda parlamentu aj dnes má úžasné právomoci a často teda môžme sledovať a obdivovať, ako šikovne s nami zatočí, pokiaľ môžem hovoriť o opozícii. Nie je to tak, že by dnes, hovorím, parlament potreboval nejaké krízové riešenie. Nie je to tak. Preto nie je najmenší dôvod odhlasovať pravidlá práce v parlamente proti vôli menšiny.
A teraz poďme hovoriť niečo o obsahu. Ako to už býva aj v zákonoch, tak aj v tejto novele je zaujímavé nielen to, čo v nej je, ale aj to, čo v nej chýba. Keby mala zlepšiť prácu a vplyv parlamentu, vážení, vplyv parlamentu, lebo ja hovorím, že vplyv parlamentu, hoci sme parlamentná republika, sa z roka na rok oslabuje. Vládu od vlády sa oslabuje. Aj to je jeden z dôvodov, že v korupcii sa Slovenská republika ocitá medzi najhoršími štátmi Európskej únie. Aj to je jeden z dôvodov, že verejnosť neobdivuje veľmi poslancov a má pocit, že celý politický establishment by sa mal zmeniť, že by mal zmeniť svoje chovanie. Ľudia majú pocit, že by sme mali akýmsi spôsobom dokázať čeliť tým rizikám korupcie. Prieskumy verejnej mienky hovoria, že občianstvo považuje korupciu za jeden z hlavných problémov našej republiky, respektíve nízku kontrolu moci, aby som nehovoril len o korupcii.
Zlepší sa kontrola zo strany tejto na Slovensku hlavnej ústavnej inštitúcie, ktorá je na to urobená? Ona je urobená na kontrolu moci. Zlepší sa jej výkon po prijatí tejto novely rokovacieho poriadku? Nie, ani v najmenšom. S novelou neprichádzajú zmeny smerujúce k vytvoreniu práva poslancov na vyšetrovacie komisie, ako už tu bolo zmienené. Isteže, smerovalo by sa aj k ústavným zmenám, ale tento parlament to má v rukách a vládna koalícia by v tom iste našla podporu aj u opozície. Ale tam nesmerujete. Dokonca ani k právu vykonávať poslanecký prieskum. Idete práve opačným smerom. Menej práv pre poslanca. Kratšie hovor, nefilmuj, nenahrávaj, nekecaj nám do toho, neťahaj tu čas, my sme dohodnutí, my to chceme mať za sebou, my to chceme mať odhlasované.
Teraz by som sa stručne venoval tomu, čo tam v tom návrhu, naopak, je. Sú tam zmeny, vážení občania a občianky, ktoré sťažia prácu kontrolórov moci. Tých, ktorí to s kontrolou moci myslia vážne. Netvrdím, že medzi koaličnými poslancami takí nie sú. To netvrdím. Ale už tak to spravidla býva, že väčšinou sú to tí, ktorí pri moci nie sú, ktorí sú v opozícii. Celkom jednoznačne a v mnohých podobách sa im má obmedziť napríklad čas na vyjadrenie a to, ako som už raz spomenul, v situácii, kedy Slovenská republika nemá druhú komoru. Uvedomme si, že to, čo sa tu nevychytá, to proste odíde do života a namiesto legislatívy, ktorá by pomáhala, bude strpčovať život vám, vám, ktorí fungovanie Národnej rady financujete zo svojich daní.
Prečo by sa o dôležitých zákonoch nehovorilo aj dlhšie než 20 minút? Prečo by poslanci nepracovali a nediskutovali tak dlho, dokedy to považujú za oprávnené a zmysluplné? Predsa to súvisí so slobodným výkonom mandátu. Ako inak sa vychytajú chyby a zlepší kvalita legislatívy? Pokiaľ ide o návrhy, často aj poslanecké, naozaj niet iného priestoru, než je priestor tejto sály. Prečo by nesmel, ak je odborník a vie, čo chce povedať, hovoriť dlhšie než 20 minút napríklad o štátnom rozpočte? Ide o miliardy eur. Ide o veľa rezortov. Ako som už povedal, kde niet dolnej komory, tam niet vlastne poistky proti chybným zákonom a tam je treba ponechať poslancom, aby nikto z nich sa nemohol vyhovárať, že viete, ja by som bol odhalil tú chybu, ale nemal som na to poskytnutý priestor.
Viem, že je to trochu silné slovo, ale rokovací poriadok akoby mal poslúžiť ako náhubok. V každom prípade nepopriete vy, ktorí ho predkladáte, že ide o obmedzenie snahy poslanca vystupovať, o obmedzenie snahy poslanca ilustrovať svoje tvrdenia akýmikoľvek vizuálnymi pomôckami.
Takže čo je vlastne pravým cieľom novelizácie? Novinky, ktoré by priniesli lepšiu kontrolu, tie tam ani nespomínate. Žiadne vyšetrovacie komisie, žiadne právo robiť individuálny poslanecký prieskum. Ale obmedzenie času, obmedzenie počtu vystúpení, zákaz zaznamenávať a zverejňovať záznamy z rokovacej sály a ešte k tomu kádrovanie, ako je kto oblečený, alebo či náhodou neprežúva horalku.
Vážení občania, ak tento zákon bude prijatý, som si istý, že sporov a konfliktov v parlamente neubudne, naopak, naopak. Nezávidím predsedovi parlamentu, lebo ak si nadelí tieto väčšie kompetencie, že z toho, kto je len taký moderátor rozpravy, sa má stať riaditeľ parlamentu, tak dôsledkom bude reťaz osobných konfliktov. Namiesto vážnych vecí, to znamená zákonov, sa bude riešiť, či niekto nežuje horalku, či iný potajme nefotil, nenahrával na laptop, alebo kto je a kto nie je vhodne oblečený. Koalícia dúfa a priznal to verejne premiér, ktorý akoby si objednal u pána Danka, nerád to hovorím, ale pán premiér to takto predviedol pred verejnosťou, že od neho očakáva, že urobí poriadok s opozíciou. No akože má pán Danko alebo ktokoľvek z vedenia parlamentu robiť poriadok s opozíciou, prosím vás?! Opozíciu sem ste poslali vy, občania, to je vaša voľba. Každý ten človek má priamy mandát. Pán Danko, ak je rozumný, tak nemôže nič iné, len sa pousmiať nad takýmito výrokmi pána premiéra Fica. Ako si predstavuje parlament, že tu pán Danko bude chodiť s bičom a bude robiť poriadok s opozíciou, akoby bol na družstve JRD?
Mám pocit, že začiatkom tohoto, celej tejto peripetie boli isté obavy. Ja ich ako človek, ktorý vidí slovenskú politiku dlhé roky, vcelku chápem. Sú tu aj nováčkovia, je tu aj novinka v tom, že časť bývalej pravice podporuje dnes vládu Roberta Fica. Ja ich absolútne neposudzujem v tejto chvíli, len im pripomínam, že aj v minulosti boli pravoľavé vlády, ale nikdy demokrati v tej vláde nepripustili, aby sa deformovali demokratické pravidlá. A keď bude prijatý tento rokovací poriadok, tak k takej deformácii jednak priamo príde a jednak založia sa riziká tej deformácie. A prečo by ste si to, preboha, brali na krk? Že vás znervózňuje Matovič? Skutočne, kvôli jednému človeku si zoberiete, že v tomto volebnom období, a konkrétne vy, pán Danko, po prvýkrát predseda Národnej rady, že by ste obmedzili demokratické právomoci parlamentu?
Ten text, ktorý prišiel, nám nastolí, opakujem, prezrádza, že nejde o zlepšenie práce a kontrolných mechanizmov parlamentu, ale že cieľom novelizácie je zatlačenie na opozíciu, aby sa začala obávať subjektívnych a gumových pravidiel, ktoré sa tam zaviedli a ktoré môžu byť zneužité. Netvrdím dopredu, že budú zneužité, ale spravidla v politike platí, že keď nastavíte pravidlá, ktoré sa zneužiť dajú, tak aj k tomu príde. Okolnosti to spôsobia. Ak aj teraz si hovoríte vy, predkladatelia, že dáme pozor na to, že aby takúto chybu sme nespravili, nakoniec vznikne situácia, že keď už je v rukách ten bič, tak sa ním udrie.
Mimoriadne ma mrzí práve to obmedzenie opozičných poslancov v jedinom ich reálnom práve a to je právo hovoriť. V parlamente hovoriť. Ja viem, že sú parlamenty, ktoré majú také obmedzenia, onaké obmedzenia, ale to sú aj parlamenty, ktoré majú druhú komoru.
Mnohí z koalície zrejme hovoria, načo počúvať do nekonečna argumenty, ak im aj tak nič neschválime? Načo tu rozprávajú tí ľudia? Lenže vy sami viete, že my hovoríme preto, pretože nachádzame isté riešenia, predkladáme aj vlastné zákony a možnože niekedy by naozaj verejnosť bola prekvapená, čo všetko v tomto parlamente sa zhodilo zo stolov, čo všetko sa mohlo prijať, ako sa mohli vylepšiť niektoré zákony.
Práca opozície v parlamente nie je zabíjanie času. Zato musím povedať, neberte to osobne, ale niektorí poslanci koalície sa chovajú tak, akoby pohŕdali parlamentom a pohŕdali aj vlastnou vládou, ktorá tu predkladá zákony. Ignorujú rokovanie, nevystupujú, neobhajujú vládne návrhy zákonov, prinajmenej neobhajujú ich nijak presvedčivo a jednoducho obávajú sa vstupovať do polemík s opozíciou. Je to možno, je to možno ten hlavný problém, prečo by najradšej mali opozíciu, ktorá sklopí uši a bude naozaj tu šúchať nohami, ako hovorí klasik, a brať plat. Počas tohto leta dokonca sa stalo, že sa nekonali zákonne zvolané schôdze. To nie je naozaj dobrá známka. Akoby sa celkom nedávno zvolený parlament vyraďoval z politickej prevádzky. Ja viem, že vláde nechýba, vláda si vládne, ale my ako parlamentári, ako poslanci, ktorých sem poslali voliči, nemôžme súhlasiť s tým, že parlament bude vyradený z prevádzky. Že poslanci, tak ako to bolo teraz v piatok, o jedenástej postláčali gombíky a celá koalícia odišla preč. Nechala opozíciu (reakcia z pléna)... Áno, vy ste tu boli. Dvaja tu boli. No, vy ako predkladateľ už čo ste mali robiť? Opozícia rečnila do 19.00 hodiny a nerečnila taľafatky, nečítala telefónny zoznam, ale koalícia dobre vedela, že vedenie parlamentu, ktoré šikovne vymyslelo, že o 17.00 hodine sa nebude hlasovať, ich vlastne poslalo domov. Nech si urobia víkend.
Dámy a páni, ak sa aj prijme tento rokovací poriadok, myslíte, že tí poslanci opozície začnú byť mlčanliví, že o tomto nebudú hovoriť? Nie, vážení, toto nie je zabíjanie času. Práca v parlamente, je to naozaj vzácna dôvera voličov, ktorá každého jedného z nás sem poslala. Aj vzácna dôvera strán, ktoré vás dali na kandidátku. Mali by sme naozaj prejavovať pochopenie pre to, že parlamentarizmus a parlament, toto je teraz naše miesto a toto je naša práca. Ak nám niekto hovorí z ministerstiev alebo z vlády, nechajte to už tak, proste iba tam mlátite prázdnu slamu, a najmä tá opozícia, veď jej nič neprejde, načo rozprávajú. Nie, nie, vážení, ten človek, ktorý toto hovorí, tak ten by naozaj sa mal pobrať niekde, kde tá demokracia nie je, pretože nerozumie, kde žije. Toto je slobodný štát a naši voliči, nie opozícia, nie koalícia, nie ministri, naši voliči majú právo počuť, kto ako sa k zákonom postaví. Ak im obmedzíte ten čas, ak ich dokonca rôznymi tými drobnými trikmi akoby trošku chcete odsunúť a zatlačiť do kúta, nič dobré nerobíme. Poškodzujeme vlastnú inštitúciu, ktorá by, naopak, strašne, ale strašne potrebovala pomoc. Slovenský parlamentarizmus slabne. Vlády sa tu smejú z parlamentov, smejú. Zabezpečia si svoje záujmy a parlamenty iba stláčajú gombíky.
Možno je treba významne podčiarknuť aj to, že, ako tu sme už upozornili, nebude dokonca možné, ak by sa prijal tento nešťastný návrh, riadne odôvodniť ani pozmeňovací návrh. Pretože ak ho nebudem môcť odôvodňovať bod po bode, nie je vôbec pochopiteľný, lebo na konci to paragrafované znenie je pochopiteľné naozaj spravidla iba právnikovi, ktorý má pred sebou aj samotný zákon alebo návrh zákona, ktorý ten pozmeňovací návrh má upraviť. To je veľmi nešťastné opatrenie, kde tiež sa nemyslí na dôsledky. Ja chápem, koaličný poslanec si povie, no veď mne všetko prejde, načo by som niekoho presviedčal, ja to tu úradnícky odrapocem, moji ľudia mi to odhlasujú, je to dohodnuté v koalícii, pozmeňovací návrh prejde. No ale, pozor, to jedného dňa predsa každý môže byť v opozícii a bude potrebovať argumentovať. My sa v opozícii môžeme spoliehať len na silu argumentov. Nie na silu moci, nie na silu počtov. A v tej opozícii môže byť každý jeden z vás, ktorí ste teraz v koalícii. Nevytvorte pokrivené pravidlá, v ktorých menšina nemôže v podstate predložiť pozmeňovací návrh, tak aby mu rozumeli. A nie rozumel minister, nie rozumel ten predkladateľ zákona. Ja stále hovorím, že tu nás sledujú občania. Aby mu rozumeli občania. A to sa bez vysvetlenia bod po bode nedá urobiť.
Chápem, že, ja náš parlament chápem tak, že tu sa stretli skutočne dospelí ľudia, dospelí ľudia, ktorí chápu, že v politike zodpovedajú sami za seba, či sa to týka ich obliekania, ich slovníka, ich transparentov alebo aj navrhovaných zákonov. Toto je, toto nie je ani učilište, ani väznica, tu sa nevychováva, tu nie je nápravnovýchovný ústav. A znovu opakujem, nezávidím, ak by pán predseda parlamentu chcel takúto úlohu naozaj vykonávať, vysvetľovať poslankyniam, že či sa mu páčia ich účesy, ich vlasy, ich oblečenie alebo odhalenie, no to sa naozaj nepatrí a obrátilo by sa to proti samotnému tvorcovi.
Návrhy, ktoré možno vyvolala silná ofenzíva opozície hneď po voľbách, si treba prejsť s chladnou hlavou. Dneska tu máme množstvo konkrétnych pracovných zákonov aj z dielne koaličných poslancov, aj z dielne vlády, rovnako aj z dielne opozície. Na moje potešenie napr. aj v takom citlivom návrhu zákona, ako je snaha regulovať hry, pán minister financií vychádza v ústrety kritike a je pripravený opraviť aj návrh zákona, ktorý sám priniesol, aspoň tuná nám to potvrdil. Práca v tomto parlamente je reálna, je každodenná, poslanci opozície každodenne a nie raz hlasujú za dobré predlohy vládnej koalície, každodenne. Môže sa nám stať, že návrh zákona, ktorý tu leží na stoloch, významne zhorší túto atmosféru. A nielen to. Zostane pre svojich navrhovateľov smutnou spomienkou, pretože napokon ani jeden z nich nebude rád, že sa do tohto nešťastného diela pustil. Diela motivovaného obavou z rečí. Viete, ten Mečiar valcoval, ale aspoň sa nebál rečí. Skutočne, páni a dámy z koalície, vy sa tak bojíte rečí, že musíte umlčať opozíciu? Veď to ponižuje vás samotných. Veď sa postavte za ten mikrofón a vráťte to tým opozičníkom. A že sa vám nechce a ťahá to čas? To je parlament, preto ste tu, preto ste platení. Máte obhajovať vládnu politiku a keď je kritizovaná, tak sa voči tomu ohradiť. To je úplne normálna práca, tá sa nedá vyriešiť zákazom, obmedzením, pokutami, vyvádzaním zo sály.
No, myslím, že som naozaj vyčerpal veľa úsilia, aby som vás odradil od nešťastného kroku. Skutočne by som apeloval aj na pána predsedu parlamentu a ostatných predkladateľov, váš úmysel nemusí dopadnúť zle, hľadajme spoločný prienik dohôd, ale nevnucujte, neoktrojujte menšine svoju vôľu v takejto citlivej veci. Môžte nás kedykoľvek prehlasovať pri zákonoch, lebo vláda je vaša. Aj zodpovednosť za to, ako budete vládnuť, je vaša. Ale pravidlá parlamentu, pravidlá slobodného slovenského parlamentu by bolo oveľa šťastnejšie, keby boli predmetom konsenzu, dialógu a spolupráce všetkých tých, ktorých vy, občania, občianky, ste poslali do týchto lavíc pracovať pre vás.
Ďakujem. (Potlesk.)
