Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

22.11.2016 o 18:47 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.11.2016 11:00 - 11:10 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začnem trochu netradične minútou ticha. (Odmlčanie rečníka.) Ďakujem za stíšenie pri symbolickej minúte ticha. Je to minúta ticha za túto obrovskú šancu, ktorú malo ministerstvo financií a vláda Roberta Fica, pre rok 2017 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Tento rok ste tú šancu pochovali. A opozícia akokoľvek upozorňuje, zrejme sa sluchu u vás nedovolá, vláda naďalej zvyšuje nominálny dlh Slovenskej republiky a hoci dostáva od občanov viac než ktorákoľvek vláda v minulosti, hoci ekonomické výsledky sú jedny z najlepších, dlh sa zvyšuje a prostriedky občanov sa rozpúšťajú, nechystáme sa na zlé časy, nezbavujeme sa starých dlhov. Toto je dôvod na čiernu pásku, na minútu ticha za stratenou šancou v roku 2017.
Mnohí z opozície vládu upozorňujú, že síce postupuje podľa svojich plánov, to je normálne, to nikto nespochybňuje, ale sú tu výhrady, ktorým by mala načúvať. To rozhadzovanie peňazí totiž nezakladá budúce príjmy, to rozhadzovanie peňazí sa nesústreďuje na zlepšenie vzdelanosti, čo je strategická komodita. Poznáte predsa ten okrídlený výrok, že Slováci majú v ľuďoch jediné svoje prírodné bohatstvo, áno, je to tak. Nemáme, už niekedy v stredoveku sme prišli o vzácne kovy, máme zdravú vodu a máme zdravú populáciu, chvalabohu, ktorá môže, ak dostane dobré vzdelanie, byť vynikajúcim kapitálom Slovenskej republiky. Ale tam peniaze nejdú. Zvyšovanie platov je veľmi, veľmi opatrné, ako sa hovorí odborne, konzervatívne, iba tak, aby ich držalo v akej-takej životnej situácii.
Vážená vláda, hazardujete s týmito vynikajúcimi ekonomickými možnosťami a svojím spôsobom dávate príklad aj celej verejnosti, zadlžujte sa, veď sa aj zadlžujú domácnosti, zadlžujú sa jednotlivci. Sme Slovenská republika zadlžených. Kedy, ak nie teraz, by sme sa mali z toho dostať, kedy, ak nie teraz by sme mali naozaj oznámiť ambiciózny plán žiť už konečne v štáte iba z toho, čo vyberieme od občanov? Nie na dlh, nie na pôžičku, nie na hazard, že hádam aj budúci rok neodíde žiadna automobilka, nepríde k žiadnej kríze, nič sa nestane ani v Amerike, ani v Číne, ani v susedných štátoch Európskej únie.
Reči o zrušení dlhovej brzdy v tejto situácii, keď sú dobré príjmy, mi pripadajú ako zlý sen. Keby bola nejaká hlboká kríza, keby naozaj dopadol meteor, ale prečo rušiť dlhovú brzdu, prečo ešte dokonca ponúkať ďalšiu šancu prelomiť aj túto mieru zadlženosti? Helenizácia Slovenska, grécka cesta? To určite by nikto po takej ceste nevolal. Čiže myšlienky na zrušenie dlhovej brzdy, verím, že tu bude dostatok rozumných poslancov, aby si uvedomili, že naozaj toto nie je rozpočet, ktorý by trpel nedostatkom peňazí, on trpí nedostatkom úspornosti.
Ako poslanec pôsobím vo výbore pre životné prostredie a pritom by som na záver ešte dodal niekoľko slov na margo tohoto rozpočtu týkajúceho sa kapitoly životné prostredie. Stručne by som ho zastrešil sloganom, že naozaj naliehavo je treba, aby poslanci mali právomoc poslaneckého prieskumu, aby sa dostávali viac k informáciám o veľkých balíkoch a o veľkých problematikách, ktoré sú napríklad aj v rezorte životného prostredia. Rastie nám tam aj v tomto rozpočte enormne veľký envirofond, ktorý ak by takto pokračoval, tak v roku 2019 by mal dosiahnuť až 700-miliónový objem. Užívanie ale nie je celkom čitateľné a vlastne slúži ako kumulácia peňazí, ktoré potom poslanci už nemajú pod žiadnou kontrolou. Problematika kontroly sa týka aj veľkých podnikov, ktoré sú v oblasti tohoto rezortu a ktoré, zas naopak, rozpočtujú veľmi zvláštne príjmy, alebo teda nízke príjmy. Slovenské lesy, štátne lesy, majú polovicu územia Slovenska, a napriek tomu ich hospodárenie zostáva akousi čiernou skrinkou. Tam by bolo treba, aby mohol aj opozičný poslanec sa rozhodnúť a urobiť kontrolu, urobiť poslanecký prieskum.
To isté sa týka problematiky dajme tomu Gabčíkova, ktoré ide od istých investícií, ale akosi v tejto kapitole, pokiaľ ide o Gabčíkovo, sa zdôrazňuje, že sa predpokladá pokles cien elektriny, na druhej strane dávame znovu milióny do nekonečného príbehu dostavby Mochoviec, pretože zdá sa, aj Mochovce sú jednoducho jednou čiernou dierou, do ktorej ktosi chce dávať peniaze ešte ďalších 100 rokov, len aby vždy sa našli nejaké vratky a nejaké výhody a nejaké korupčné prostredie. Vláda by naozaj mala naliehať, aby sa tieto stavby ukončili, Mochovce máme len ako podiel, a použiť na to absolútne všetky prostriedky a nie predlžovať tú stavbu, ktorá ju neustále aj predražuje.
Apelujem len z hľadiska tohoto rezortu, že v rozpočte nie sú, aspoň ja som nenašiel, žiadne rozhodnutia, ktoré by súviseli s nedávno odhlasovanou Parížskou dohodou. Že takých máme veľa, o tom hádam ani netreba hovoriť, nemáme tu teraz len na mysli envirozáťaž, ktorá je od počnúc hlavného mesta po celom Slovensku, ale mám na mysli aj postupné utlmenie ťažby hnedého uhlia, ktoré je naozaj už dávno veľmi nekvalitné a ktorého ťažba sa udržuje neekonomickými cenami a neekonomickými nástrojmi.
V rezorte životného prostredia sa prejavuje takisto politika vlády, ktorá sa, žiaľ, prejavuje aj v iných oblastiach, veľa peňazí sa dáva do investícií, nad ktorými je málo kontroly. To je povedzme diaľnica okolo Prešova, vykričaný už príklad nehospodárnosti, a takisto diaľnica, ktorá je novým obchvatom okolo Bratislavy, ktorá, ako viete, vyvoláva doteraz polemiky, a verme, že dopadne lepšie, než zatiaľ vyzerá. Lebo zatiaľ vyzerá, že je to obchvat, ktorý Bratislave naozaj nie veľmi pomôže, má málo zjazdov a treba o tom viesť ďalej diskusiu.
Vážený pán minister, vzhľadom na toto hodnotenie vám neviem zablahoželať k takémuto rozpočtu a jediné, čo by som vám prial do budúceho roku, aby vám vláda, lebo nepochybujem, že vy by ste to jednak hravo urobili a zrejme aj chceli, aby vám vláda umožnila priniesť sem vyrovnaný rozpočet, aby ste boli prvý minister. Tento rok teda so smútkom a minútou ticha vyprevádzame rozpočet, ktorý je naďalej plytvajúci, v ktorom sa poslanci obávajú, že neboli odstránené ani nebezpečia tunelovania štátnych podnikov, tunelovania rozpočtu, tunelovania veľkých štátnych zákaziek.
Tak či onak, prajem vám, aby ste aspoň v nasledujúcom roku sa dočkali toho, že vám strana a vláda umožnia predložiť do Národnej rady konečne to, čo tu mohlo byť tento rok, vyrovnaný rozpočet.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.11.2016 16:29 - 16:31 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. K tomu obchvatu Bratislavy, no viem, že pán minister tam nechodí ani s metrom a možno ani s mechom na peniaze, ale fakt je ten, že tento darček z nepredpokladaných príjmov aj iné teda umelé výdaje vlády, alebo také neplánované výdaje vlády slúžievajú nadmerne dvom cieľom, pán minister. Jednak k hromadeniu politického kapitálu straníckeho, to sú všetky tie darčeky a balíčky, a jednak slúžievajú kapitálu domácemu, podnikateľom, ktorí majú svoje záujmy.
V tomto prípade práve dneska, aj v minulých dňoch, ale práve dneska sú stretnutia občanov, ktorí protestujú proti tomu, že nie sú kolektory, že nie sú zjazdy, sľub o tom, že bude tento obchvat slúžiť aj Bratislave, sa nám rozplýva a zdá sa, že slúži len tomu, aby sa preinvestovali práve tie prostriedky, ktoré sa vám zjavili vďaka, vďaka dobrým výsledkom hospodárstva v rozpočte.
Ešte možno stihnem krátku poznámku k tej neuveriteľnej, neuveriteľne posunutej transparentnosti, o ktorej ste sa takto, citujem, zmienili. Ono sa vám niekde posúva, ale skutočne, hovorím ako poslanec samosprávy, jak vy narazíte na ZMOS, tak SMER-u klesne odvaha na nulu. Keď ZMOS povie, že neukáže čísla, tak vy to neviete presadiť. Ako bratislavský poslanec ja by som si prial, aby aj bratislavská samospráva hrala s otvorenými kartami, aby verejnosť vedela, koľko má na účtoch. Je to problém zistiť a je to potom problém overiť, aký je tento štát vlastne zadlžený a aké, v akej kondícii sú tie jednotlivé zložky.
VÚC-ky a štátny rozpočet vidíte, ale rozpočet tých takmer... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.11.2016 18:47 - 19:02 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, tento, tento zákon, táto novela, kde si hľadá cestu k sebe aj opozícia, aj minister financií, má celý rad originálnych čŕt. Teda jednou z tých čŕt je, že minister naozaj načúval argumentom, a aj keď teraz sa zaoberá dôležitým rozhovorom, viem, že ma jedným uchom tiež načúva. Pán minister si niektoré návrhy osvojil a ja sa k nim ešte dostanem.
Ale v úvode chcem povedať niekoľko viet všeobecných na tému zmysluplnosti tejto regulácie. Lebo, viete, poslanci majú, majú kartičky, ktorými môžu hlasovať, a často ich to zvádza k myšlienke, že napravia svet neustále novými a novými zákonmi, novými a novými reguláciami, predpismi, a ja nie som práve ten, ktorý by veril na nekonečnú možnosť rozkazovania ľuďom cez zákony.
Ideálne je, ak by sa štát nemusel starať napríklad do páleníc a neregulovať túto oblasť. Koniec koncov mohol by zdaniť aj predaj takto podomácky vyrobeného alkoholu, a predsa si to nemôžme dovoliť. Ideálne by bolo, ak by mali ľudia silné samoregulačné návyky, nazvime to takto, vedeli by odhadnúť spotrebiteľský tovar vždy a presne, ktorý sa im núka, ale to by sa, pravda, iste nemohla stať smrtiaca epidémia alkoholom, ktorej sme pred niekoľkými rokmi boli svedkami v susednom Česku. Je teda asi rozumné, že v tejto oblasti podnikania existuje regulácia. Sú proste ľudia, ktorí sa toho alkoholu napijú, aj keď majú temné a správne podozrenie, že im to neprospeje, ba že ten alkohol je možno aj smrtiaci.
Mnohé, alkohol je stará návyková droga, legalizovaná, štát na nej zarába, zarába na nej podnikanie. Vieme ju udržiavať, verím, na Slovensku dneska v rozumnej pozícii. Ale doba po novembri ´89 nás zaskočila mnohými novinkami. Napríklad tieto herne s lesklými úžasnými strojmi, dovezenými často po vyhodení zo Západu ako secondhand, očarúvali mladých, ale aj nielen mladých, zrazu ponúkali úplne nový druh zážitku, ktorý za bývalého režimu bol doslova trestným činom. Zrazu bolo možné prekročiť túto, túto bariéru, toto tabu. Za bývalého režimu, viem, že niektoré spolky, Košice tým boli povestné, hrávali o peniaze, také malé peniaze, šachy, hrávali potajme karty a zrazu to všetko, to všetko bolo v krásnych priestoroch, nablýskaných sálach alebo niekedy, niekedy v bývalých kočikárňach, podľa toho, kde ste sa išli pozrieť.
Najnovšie je pravdou aj to, že nás zaskakujú aj nové technológie. Tie stroje boli vtedy pre nás novou, novou, novým obrazom, novou skúsenosťou, ale nové, moderné elektronické technológie, ktoré sa šíria sieťami a slúžia tiež na pestovanie hazardu alebo na užívanie si hazardu, tie sú už oproti nim oveľa účinnejšie, sú oveľa príťažlivejšie a dokážu naozaj sa chovať ako akýsi implantát na mozog, ktorý spôsobuje istému druhu ľudí rozkoš, radosť, príjemnosť.
Pravdou je, že imperatív zisku stojí proste pri niektorých druhoch podnikania, prirodzený imperatív zisku, ľudia podnikajú, aby uživili a zarobili a získali prospech, majetok, a je to, je to pohon, energia spoločnosti, najmä jej hospodárstva. Ale stáva sa, že niektoré druhy podnikania sú v rozpore s imperatívom verejného záujmu. Tak je to pri tej regul..., pri tých reguláciách alkoholu, ale povedzme aj reguláciách liekov.
Iste, mohli by sme rozprávať o mnohých veciach, ktoré môžu byť teoreticky návykové, a naozaj poslanci by nemali podliehať pokušeniu, že všetko zregulujú. V tomto prípade ale ako človek, ktorý nie je, nie je stúpencom nadmerných regulácií, dávam za pravdu aj úsiliu vlády, aj úsiliu mojich kolegov poslancov, že v tomto prípade ide o podnikanie, ktoré, ako už preukázalo štvrťstoročie jeho účinkovania na Slovensku, ktoré je spôsobilé priniesť ľuďom nielen zábavu, ale aj utrpenie, tragédie rodín, konkurzy a úpadky, finančné úpadky ľudí, ktoré na Slovensku najmä v podobe exekúcií máme v neuveriteľnom množstve.
Dá sa povedať, že aj v iných, aj v iných druhoch podnikania, ktoré nesú so sebou riziko návykovosti a sociálneho rozpadu, sa jednotlivé krajiny Európskej únie, ale môžme povedať aj krajiny sveta, chovajú veľmi špecificky, doslova šijú ten kabát na mieru toho času a tej komunity, pre ktorú sú určené. Fíni a mnohí Škandinávci majú izolovaný predaj alkoholu od potravín a domnievajú sa, veria, že touto reguláciou prinesú prospech pre tých, ktorí pre alkohol upadajú a nezvládajú túto návykovú látku.
U nás predpisy, ktoré máme, očividne budili nespokojnosť, tak ako medzi poslancami, tak aj vo vláde, a preto tu máme návrhy na zmenu.
Všetci chválime pána ministra, že k nim pristupuje veľmi zodpovedne. Oceňujem napríklad, že samospráva bude môcť rozhodovať selektívne, to je veľmi rozumné pravidlo, lebo to bola jedna z poistiek chrániacich tento priemysel, že samospráva buď zamietne v celej obci tento druh zábavy, alebo ho povolí. Bol to úplne nezmyselný, samozrejme, požiadavok zakotvený v zákone, vyslovene ako poistka najmä pre také mestá ako Bratislava, nech sa páči, rozmyslite si, či Kempinski neodíde, či nezruší, či sa nezruší medzinárodná licencia Sheratonu alebo iných hotelov, ktoré môžu mať v tých licenciách aj požiadavku, aby tam bola možná v hoteli takáto zábava. A dalo sa čakať, že mnohé, mnohé mestské zastupiteľstvá pod takýmto tlakom, že majú zakázať všetko alebo nič, jednoducho nebudú schopné, nebudú schopné zakázať všetko, a tak vlastne ostane všetko povolené. Toto oceňujem.
Ale teraz príde to ale. Jedna vec je už spomínaná ochranná zóna. Nedramatizoval by som to, ale je to odbúravanie jednej oblasti. Najvážnejšie ale vidím 20-percentnú hranicu. Tá hranica, pán minister, je privysoká, nejde mi teraz o odovzdanú petíciu a ten škandál, ktorý sa tam stal, na ktorý obaja máme, a myslím, že aj mnohí poslanci, veľmi zlý názor, to je incident, ktorý by si zaslúžil poriadne vyšetrenie a pichnutie dotyčného zlodeja do kriminálu, dajme ho predsa len ale bokom. Ak by sa v budúcnosti akákoľvek petícia v akomkoľvek inom meste robila, 20 % je teda poriadna hranica. Ja viem, ako sa tá petícia zbierala, bolo to veľmi útrpné, išlo to veľmi pomaly a po tom, ako sa teraz stratili osobné údaje, tak viem si predstaviť, že to pôjde ešte ťažšie. 20 %, som presvedčený, zoberte si v Bratislave, znamenalo by to, ak má Bratislava povedzme 420-tisíc obyvateľov, tak aj 20 % je ešte veľmi vysoké číslo.
Ďalším špecifikom je, že zákon dal lehotu pred nejakým časom, zákon o petíciách, do ktorej petícia musí byť vybavená. Tá lehota je 30 dní a ten adresát petície môže petíciu vrátiť na doplnenie, tí majú ďalších 30 dní a v prípade, ak ide o zložitú vec, zložitejšiu vec, tak môže to byť až dvojnásobok. Čiže prvých 30 dní a potom povedzme 60 dní. No to je, ako vidíme na bratislavskom príklade, pri tomto systéme vlastne nezvládnuteľné. Pán primátor zďaleka nemá zrátané všetky podpisy, aj keď ako poslancovi a predsedovi najväčšieho klubu mi odmieta povedať, koľko ich má zrátané, ale to už patrí k jeho špecifikám.
V zásade, ak má porovnávať osobné údaje, a vraj sa to naozaj detailne porovnáva a vyškrtávajú sa aj nejasne znejúce mená, viete, aj ja keby som sa niekde na ulici podpisoval, tak môže sa stať, že keď to bude po mne, alebo teda keď tú petíciu bude kontrolovať niekto, tak nebude si istý, či je tam Budaj s J alebo s Y a jednoducho to meno vyškrtne, lebo som sa podpísal postojačky, v náhlení, nemyslím, podpísal, ale napísal napríklad meno. Takisto ide o adresy, o číslicu, či je to jednotka, či je to štvorka, ak sa takto, ak by sa takto postupovalo pri iných petíciách, však viete, že je potrebná petícia napríklad na založenie strany. Odovzdáva sa taká petícia. Sú viaceré petície, ktoré sa odovzdávajú, a pri žiadnej neplatí takáto požiadavka, aby sa overovala do najmenšieho detailu. Platí skôr požiadavka, že keď má niekto výhradu, vyriekne ju a príde viac-menej k námatkovej kontrole a overuje sa, či je tam podozrenie z nejakého klamania. Potom ak sa pri tej námatkovej kontrole také klamanie preukáže, tak už potom môže prísť k takémuto podrobnému preskúmaniu petície. Ale vyžadovať to vopred, ako to súčasný zákon vyžaduje, znamená, že de facto žiadna petícia vo veľkom meste nebude v legálnej lehote zrátaná. Tým pádom bude vlastne zmarená. Pretože ak by aj primátor toho či onoho mesta, hovorím o primátoroch zato, že naozaj to ten problém sa vynára najmä pri väčších sídlach, ak by aj primátor toho či onoho mesta potom na základe petície nakoniec by ju dorátal, povedzme o pol roka, ale na základe takéhoto meškania by schválili všeobecne záväzné nariadenie, tak hráčska loby by ho poľahky na súde rozbila a poukázala by na to, že prišlo k schváleniu na základe už neplatnej petície, ktorá expirovala, ktorej premeškal čas.
Chcem poukázať na tento problém, pretože aj pri znížení 20 % to nevidím tam v tom zákone, možno ma pán minister opraví, ale nevidím tam ochranu pred týmto problémom. Naďalej zostáva v petičnom zákone termín 30 dní a oprava na 30 dní, výnimočne na 60 dní. Dohromady je to príliš krátka doba na to, aby sa veľká petícia, povedzme 80-tisícová, ktorá by po znížení kvóra takáto zhruba v Bratislave bola potrebná, aby sa takýmto, tým spôsobom, aký som tu opísal, overila.
Ja skončím svoj príhovor aj preto, že je za jednu minútu devätnásť a budú ešte iní rečníci pokračovať zajtra, chcel som skončiť jednoduchým sloganom, pán minister, vráťme toto právo samospráve. Samospráva vie, že zákazom hier príde o nejaké príjmy, vie to veľmi dobre aj bratislavská samospráva, aj košická, každá. Vie aj presne o aké. Na druhej strane môže stáť vôľa občanov, na druhej strane môžu stáť, nazvime to, sociálne náklady, ktoré idú s povolením hazardu a každá samospráva nech sa s týmto popasuje, ako vie, tak ako sa pasuje s inými licenciami, či sú to, alebo súhlasmi, či je to výstavba, urbanizmus alebo regulácia dopravy v meste.
Vráťme toto právo samospráve, vráťme to do rúk tých, ktorí žijú v tých sídlach, v ktorých sa herne vytvárajú. To znamená nulová potreba petície, všetko ostatné by bolo postačujúce, len tá petícia, či pôjdete na 10, na 15 %, na 20 %, stále pôsobí ako neprimeraná brzda, nevraviac o tom, že ešte očakávať, že by sa to malo spájať s požiadavkou, že tam má prísť, že najprv tam treba preukázať nejaké nevhodné chovanie, tomu som dobre nerozumel, že... (Reakcia ministra.) To vynímate. Tomu blahoželám, lebo to naozaj, toto je druh podnikania, ktorý môže ľuďom ubližovať, ale nerobí im to na ulici, ale robí to práve tak, že je to skryté iným očiam.
Ďakujem ešte raz a apelujem, pán minister, je to vo vašej moci, môžte zo zákona vyňať túto brzdu alebo tento regulatív, že sa požaduje, aby občania predložili podpisy, či už 20 %, 15 % alebo 30 %. Všetky tie hranice sú problematické a pôsobia tak, že nedávajú to právo samospráve, komplikuje im ho.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.11.2016 13:15 - 13:15 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem poprosiť poslancov aj vás ako vedenie, aby sme bod č. 53, čo je opakovaný návrh na zrušenie Mečiarových amnestií, presunuli na utorok o 14.00 hod.
Ide mi o to, navrhujem to aj v súvislosti s významným a silným gestom, ktoré urobil pán prezident, ktorý oslovil poslancov, aby diskutovali, argumentovali a venovali sa tejto téme. Chcem, aby sa to, aby to bolo možné v pevnom termíne, aby to nebola vec iba vývoja schôdze, preto vás prosím o termín: utorok o 14.00 hod. po obednej prestávke.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.10.2016 11:19 - 11:20 hod.

Ján Budaj
Ďakujem, pán predsedajúci. Včera som oboznámil predsedajúceho, vtedy tu bol pán Hrnčiar, s chybným hlasovaním v bode 62, tlač 260, kde má byť hlasovanie "za". Zlyhalo mi zariadenie.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 27.10.2016 10:10 - 10:16 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, majitelia hazardných hier a ich asociácia na Slovensku majú už desaťročia bohatú žatvu. Podarilo sa im preniknúť do vnútra politických strán očividne, pretože slovenská legislatíva sa zdeformovala presne tak, ako sa to stalo aj v mnohých iných krajinách. Ten proces zápasu s ich zásahom do férovej hry na Slovensku, proces zápasu trvá už dlhú dobu. Podobne, znovu poviem, ako v iných Európskych štátoch v súčasnosti na základe iniciatívy občanov rozhoduje aj Ústavný súd.
Keďže v Českej republike Ústavný súd jednoznačne rozhodol, že tú výnimku, ktorú majú práve len podnikatelia, ktorí prevádzkujú hazardné hry, že práve len o ich druhu podnikania musia občania, aby ich zástupcovia v mestských zastupiteľstvách mohli obmedziť toto podnikanie, musia občania zozbierať toľko podpisov, koľko je 30 % dospelého obyvateľstva v jednotlivých mestách a obciach. Túto podmienku už v Českej republike Ústavný súd zrušil. Tak isto zrušil aj druhý trik, ktorý zakomponovali lobisti hráčskej asociácie do našej legislatívy a ten trik spočíva v tom, že buď nás úplne zakážete, všetky druhy hier a vo všetkých mestských častiach, napríklad nášho hlavného mesta alebo Košíc, alebo nás necháte. Tento druhý trik, ten prvý trik je čitateľný. Jednoducho všetky ostatné druhy podnikania mesto môže regulovať všeobecne záväzným nariadením, iba hry nie. A iba vtedy, ak si zoženie ten, kto chce ich regulovať, podporu 30 % obyvateľstva. Podotýkam, že to je prakticky podiel, ktorý je v Bratislave mobilizovateľný do samotných volieb. Tridsať percent v mnohých mestách Slovenska zďaleka nie je ani účasť vo voľbách. Tento limit je proste absolútne vysoký a neprijateľný, diskriminačný.
A druhý ten trik spočíva v tom, že ak by ste si náhodou aj tie podpisy zohnali, v prípade, že nás budete chcieť vyhnať z vášho mesta, tak musíte aj rulety z hotelov. Tie sa budú s vami súdiť, pretože patria do reťazcov, hotelových reťazcov, či to je Radison, či to je Kempinski, ktoré tieto služby poskytovať musia na základe licencie. Tie vás budú žalovať na milióny a milióny eur a vy budete musieť ustúpiť a uznať, že hry na území vášho mesta nedokážete regulovať.
Môj návrh zákona odstraňuje obidva tieto triky, ktoré boli zabudované do zákona a ktoré bránia mestskému zastupiteľstvu regulovať tento druh podnikania. Podotýkam, že práve tento prístup, aby sa odstránili obidve tie poistky, je veľmi dôležitý aj kvôli tomu, že obidve sú žalované na Ústavnom súde. Verím, že poslanci, a vnímal som to tak, že aj minister financií načúva hlasu verejnosti. V Bratislave tú petíciu podpísalo vyše 136-tisíc obyvateľov a ako sa aj tu priamo vyjadril, vníma aj špinavosť, ktorá sa odohrala, že tieto záujmy dokázali vlastne zmariť tú petíciu potom, čo bola úspešná, pretože priamo z magistrátu zmizlo vyše 30-tisíc hárkov, čo je naozaj pekná kopa. To bolo vyše 8 000 petičných listov a z nich zmizla zhruba, zhruba jedna tretina.
Verím, že pomôžete, aby ani toto zlodejstvo, tento kriminálny čin, ktorý teda vyšetruje momentálne polícia, verme, že bude úspešná, aby ani tento kriminálny čin, ktorými sa ktosi snaží zabrániť regulácii hazardu, aby nemal, neslávil úspech, ale aby slávil úspech, vôľa občanov, ktorí v takomto obrovskom počte v Bratislave po prvýkrát v dejinách dosiahli jednotretinovú petíciu a vlastne boli už na krok k tomu, že mesto bude môcť prijať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým by regulovalo hazard v hlavnom meste. Vy môžete ale zákonom dopriať nielen spravodlivosť týmto občanom, ktorým teraz nikto z nich nevie, či ich osobné údaje nekolujú, preto síce neukradli všetky tie osobné údaje, ale nevieme, ktoré ukradli, čiže každý, kto sa podpísal, môže mať pocit, že jeho osobné údaje unikli. Pomôžete nielen zahojiť tento, túto nespravodlivosť, ale dáte šancu, aby si regulovali hazard všetky mestá a obce bez tohto diskriminačného 30-percentného, 30-percentnej podmienky petície. Zatiaľ ďakujem.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte diskusiu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2016 20:03 - 20:04 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem vám, kolegovia. A už len jedna poznámka. Vládnucim všade na svete a vždy chutí heslo "teraz nás nechajte na pokoji". Chutí, je to ľudské. Neotravujte nás! Ale je tu ešte záväzok k svedomiu a voličom a ten majú predovšetkým poslanci. Ak poslanec funguje tak, ako tu sľúbil, keď kládol prsty na ústavu, nemôže mať problém zahlasovať za dobré zákony, nech sú z dielne kohokoľvek, ak najmä takým spôsobom ochraňujú štát a potierajú korupciu, ako je teraz návrh Veroniky Remišovej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2016 19:52 - 19:59 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ako jeden z predkladateľov infozákona z tých čias, keď infozákon vznikal, spolu s Jánom Langošom som veľmi rád, že pani poslankyňa Remišová dnes prichádza s novelou, ktorá dôležitým spôsobom posunie účinnosť tohto infozákona. Jednoducho podpora a sponzoring zo strany štátu a verejných inštitúcií sú už celé roky, najmä ten spomínaný TIPOS, to bolo hniezdo neustálych afér, aj je, sú celé roky doslova dierou do trezoru, v ktorej by mali byť chránené verejné financie. Predstavte si, že máte trezor na všetky tie miliardy štátneho rozpočtu, ale celé desiatky rokov nechávate zozadu také malé, väčšie dvierka, ktorými sa dlhou rukou môže ktokoľvek načiahnuť. Nevidíme to v štátnom rozpočte, nemôžeme robiť poslanecké prieskumy. Nemôžme zistiť, čo sa s týmito peniazmi deje. A ide o veľké milióny eur.
Je to skutočne zákon, ktorý ide v duchu protikorupčných sľubov ministerky spravodlivosti. Ide v duchu protikorupčnej rétoriky vládneho vyhlásenia. Ja ho budem naozaj považovať za istý lakmusový papierik pokryteckosti alebo nepokryteckosti protikorupčných opatrení tejto vládnej garnitúry.
Schránky sú pekná vec, ale toto mieri k zaužívanej diere, veľkej potkanej diere do nášho spoločného trezoru, z ktorej kŕmi svojich ľudí nejedna vláda. A ja v tejto chvíli pripomeniem jeden príbeh, ktorý by som chcel adresovať všetkým poslancom, ale najmä poslancom vládnej koalície.
Vo vládach, v prvej vláde Mikuláša Dzurindu na konci, keď tá vláda končila, ja som tu sedel v parlamente, si pamätám, ako pán Dzurinda medzi bilanciu svojej vlády pripísal prijatie infozákona, revolučného zákona. Skutočne to bola jedna revolúcia. My sme po rôznych pokusoch na Slovensku, lebo boli tu pokusy, napríklad že sa oslobodí ten, kto korumpoval. Potom sa to zrušilo. Proste hľadali sa, niekedy naozaj aj úprimne, spôsoby, ako treba obmedziť túto čoraz rastúcejšiu korupciu. Lebo začiatkom 90. rokov ešte naozaj tá bezohľadnosť nebola taká ako koncom 90. rokov. Už išlo o každú korunu. Ľudia sa vrhali na tie štátne inštitúcie na sklonku Mečiarovej vlády a štát si požičiaval za 40 % úvery. A politici Mečiarovej inštitúcie drancovali rôznymi tunelmi, áno, práve aj cez TIPOS napríklad a cez rôzne granty, ktoré sa nezverejňovali.
Vláda si to pripísala ako revolučný prelom, ale nebola to jej vôľa. Vláda dokonca nám na ten zákon nedala odporúčanie, nedala odporúčanie. Bola to vôľa poslancov, ktorí si uvedomovali, že hoci podporujú postmečiarovskú garnitúru, že táto garnitúra nerobí všetko dobre. Hovorím to k poslancom vládnej koalície. My sme mali tú silu predkladať zákony, ktoré svietili na prsty Dzurindovej prvej vláde. V druhej vláde som už poslancom nebol, ako viete ani pán Langoš, a o tej by som si netrúfal hovoriť. Ale o tej prvej môžem dosvedčiť. Vystupoval som ako člen koalície proti jej korupcii, keď sa prejavovala jej korupcia. Isteže sa to nepáčilo a malo to svoje dôsledky, ale ja som si tu plnil tú povinnosť a ten poslanecký sľub, ktorý som dal voličom. A rovnako Ján Langoš. Prijatie infozákona nám pán minister financií neodporučil. Pán minister, pán premiér neodporučil. Ale dokázali sme presvedčiť poslancov vtedajších vládnucich strán, pravicových strán, že nie je možné sa ďalej pozerať takémuto predstieranému zápasu s korupciou.
Vážení poslanci, infozákon funguje, máme ho. Nie raz boli špekulácie, že mu nejak zakrútime krkom alebo ho vykastrujeme, ale, chvalabohu, občianska spoločnosť, ktorá si dobre pamätá ten zápas, lebo len vďaka tomu nakoniec sa našla podpora a vďaka tomu nakoniec vláda nezasiahla nejakou, straníckym príkazom a poslanci dostali viac-menej právo a šancu podporiť infozákon. Mimochodom, podobne vznikal aj zákon o pamäti národa. Tak isto bez vôle a proti vôli vtedajšej vládnucej koalície.
V každom prípade infozákon teda máme, funguje. Je pre vás všetkých, ktorí dnes tvoríte vládnu koalíciu, pripomienkou toho, že poctivý poslanec, ktorý si dodržuje sľub, predovšetkým dbá na to, aby bol ochránený štát, verejný majetok. To sme sľubovali, nie stranícky záujem. A keď ste takí, chráňte infozákon a podporte poslancov, ktorí teraz sa pokúšajú cez infozákon zalepiť túto zadnú dieru v tom veľkom trezore s našimi peniazmi. Totiž práve objavom infozákona bolo to, že nie rôznymi inými trikmi v zákonoch obmedzíme korupciu, ale jednou vynikajúcou metódou je informovanosť, otvorené vládnutie. Odvtedy sa o to otvorené vládnutie bojuje.
Ten infozákon bol vtedy prvou hviezdičkou, prvým svetlom na konci tunela, lebo aj po tom páde Mečiarovej garnitúry, keď sme videli, že časť toho hnojiska zostala, kdekomu sa hodilo v tom hnojisku, v tých mútnych vodách sa dobre lovilo. Aj z tej koalície, ktorá vznikla po Mečiarovi. Infozákon rozháňal tie mútne vody. Dával občanovi šancu pýtať sa svojich predstaviteľov, ako napríklad hospodária s peniazmi daňových poplatníkov. Až na to, na tieto nadácie a granty a to míňanie, ktoré teraz chce zastaviť pani poslankyňa Remišová. Skutočne sa stavia do tej rady, ktorá tuná celé tie roky usiluje o otvorené vládnutie.
A chcem povedať, že ak by táto vládna koalícia aspoň v tejto jednej veci nezaváhala, nezlyhala, tak by priniesla pozitívny vietor do úsilia tej slovenskej loďky, ktorá sa plaví kamsi od totality k slušnej spoločnosti.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2016 19:10 - 19:11 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ja, naopak, oceňujem, že sa rozhovoril pán poslanec Krajniak aj na túto tému. A od poslancov, ktorí sú v tomto výbore, aj v súvislosti s tým, že sa objavuje zneužívanie techniky na politickú vojnu, odpočúvaní mailovej komunikácie a tak ďalej, by som očakával aj v budúcnosti, aby sme dostali od nich informáciu a súhlasím, samozrejme, aj s tým, že aj informáciu o tom, aké riziká sú pri zneužití, ale napr. aj pri influencii zahraničných rozviedok, myslím špeciálne ruských, putinovských trollov a tak ďalej. Český parlament a česká vláda, ale aj iné západoeurópske vlády sa týmto seriózne zapodievajú a to mi trochu chýba. Myslím, že treba na to myslieť aj v práci osobitného výboru.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.10.2016 14:33 - 14:33 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ja sa ospravedlňujem, ja tu vlastne zastupujem, ale aj tak chcem veriť, že súcit s postavením našich štvornohých pomocníkov premkne srdcia, aj tvrdé srdcia koaličných poslancov. A mám pre nich odkaz od susedovho vlčiaka. Susedov vlčiak odkazuje, že hoci v tomto koterci panujú mimoriadne drsné pomery a hoci tu je málokto z registrovaného chovu, predsa len by sme mali pamätať na odkaz susedov vlčiaka: žiť a nechať žiť. To bol príspevok na okraj hlasovania o sedemnástej hodine o rokovacom poriadku. (Potlesk.)
Skryt prepis