Videokanál poslanca

Pán kolega, ja som si vedomý, že tento zákon nie je škodlivý. Je to len pokus zmierniť tú jednu stránku škody a to je odďaľovanie dostavby, ktoré ťahá z nášho rozpočtu peniaze. Nič viac tento zákon nedokáže urobiť, toho som si vedomý, a ak ste sa k tomu chceli vyjadriť, tak proti tomu nikto nenamieta.
Problém sa už stal, problém sa preťahuje a čokoľvek, čo ho skráti a tým pádom ušetrí peniaze, je, je potrebné.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, aj keby sme sa na jadrovú elektráreň dívali ako na veľmi nevinnú a ekologickú vec, ktorá pomáha Slovensku a ktorá je ideálna na našom území, už pani Zemanová pred chvíľou naznačila, prečo nie je ideálna. Áno, jadrová energetika, v ktorej sme, pokiaľ si pamätám, v Európe tretí najsilnejší, sme preťažení atómom, všetky tie reči o dobrom atóme by si to mali byť vždy vedomé. Jadrová energetika na takomto území je riziková po mnohých stránkach. Reči o tom, že ruské reaktory sú najbezpečnejšie, sú naozaj podarené vo výročí, vo výročí explózie, ktorú, ktorú si všetci pamätáme na Ukrajine. Preto je naozaj táto never ending story už niečo škandalózne.
Je pre mňa na pobavenie, že najnovšie si to všimol aj premiér Pellegrini, ktorý už púhy jeden rok po uvedení do funkcie prišiel na to, aby som ho citoval, že niektoré firmy si urobili z Mochoviec nekonečný príbeh, držia ich stále nedostavané, pretože sú tak úzko zamerané, že inde by biznis nemali. Nakoniec na ruské reaktory, naozaj ak sú nasadené, málokto v Európe by chcel VVER systém reaktoru, ktorý vybuchol v Černobyle. Práve preto tieto firmy úzko zamerané len na jadrový biznis držia Mochovce, tieto dva reaktory v neustále pokračujúcej tzv. dostavbe, teraz najnovšie predĺžené o ďalšie mesiace na začiatok budúceho roku o ďalších, o ďalšie stovky miliónov drahšie.
Dámy a páni, vieme všetci, štát u nás veľmi rád stavia, my sme štát, ktorý najdlhšie staval ešte aj Národné divadlo. To sme stavali vyše 25 rokov a zahraničné služby mali ešte za komunizmu podozrenie, že ide o jadrové zariadenie vojenské, lebo normálna stavba by predsa nemohla tak dlho trvať. Ale u nás môže.
Staviame diaľnice forever, to je proste ďalší nekonečný príbeh a ďalšie ryžovisko sú Mochovce. (Zaznievanie gongu.) Skutočne, tých 13 %, čo bude predstavovať elektráreň Mochovce na, ako podiel na slovenskej energetike bude raz vyhodnotených ako najdrahších 13 % v dejinách Európy a možno ľudstva. Zadlžujú sa Mochovce exponenciálnym radom, vláda až teraz za Pellegriniho zisťuje, a ako on teda takto úprimne vyhlásil, že je to, je to celé pasca na štátne peniaze, kde my vlastne doplácame neustále tú jednu tretinu a milí investori a ich dodávateľské firmy navyšujú výdaje a navyšujú výdaje a tým pádom odkladajú termíny a odkladajú termíny.
Čiže ak by sme sa na celú vec, a tým som začal, dívali iba na, ako na biznis, na ktorý je táto malá krajinka ideálna, opak je pravdou, v takejto malej krajine, kde jadrová elektráreň je prakticky každému za humnom, my nemáme Sibír, my nemáme odľahlé časti a takisto nemáme toľko vody, ako by si myslel niekto, že vystačí na bezpečné chladenie akejkoľvek, akéhokoľvek počtu elektrární. Nehovoriac o tom, že energetická bilancia Európy a okolitého sveta sa radikálne zlomila počas krízy.
My stále staviame v predstave, že cena elektriny bude neustále stúpať, ale spomeňte si, že túto krízu predznamenal krach, krach veľkej elektrickej firmy v Amerike, ktorá skrachovala, hoci mala dlhé peniaze mnohých penzijných fondov, pretože nebola pravda, že by neustále stúpala cena elektriny. A to v Európe sa presadilo najmä počas krízy. Domácnosti aj výroby sú neustále úspornejšie a nie je žiaden dôvod rátať s tým, že by cena elektriny nekonečne stúpala. Napokon čo máme z toho, že Robert Fico za drahé peniaze odkúpil jednu tretinu sprivatizovaných elektrární? Máme lacnejšiu elektrinu? Nie, my máme elektrinu jednu z najdrahších. Aj v porovnaní s Rakúskom, s obyvateľmi, ktorí majú niekoľko, teda niekoľkokrát výrazne silnejšie príjmy, než má slovenský občan.
Ja si cením, že premiér súdi, že je to jeden tunel, len mal by sa obzrieť vlastne do vlastnej strany a do vlastných radov, lebo ten tunel začal jeho predchodca Robert Fico.
Ja oceňujem, že vláda už teraz aspoň verbálne hovorí, že bude brzdiť. Ale čo bude brzdiť, keď už rozpočet na dostavbu je teraz už skoro 6 mld.? Je dvojnásobok plánovaného rozpočtu. Menšinový vlastník si robí, čo chce, a slovenská vláda si kúpila menšinový balík v čiernej diere, v tuneli strednej Európy. To je celý náš biznis.
No a teraz ešte dve-tri slová k ekologickej stránke. Tá by si zaslúžila oveľa viac pozornosti. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec Budaj dokončiť svoje vystúpenie v rozprave.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem vám pekne. Pán premiér Kurz nie je zrovna moja šálka kávy. No ale je pravda, že čo Slovensko získava za to, že pre budúce generácie vytvára ekologický dlh, minimálne v podobe, dajme bokom možnú haváriu, lebo tá by Slovensko znemožnila, celú Podunajskú nížinu aj východ Slovenska.
Ale je tu otázka jadrového odpadu. Neustále nevyriešená. Stále, znovu a znovu čítam, ako príslušní ministri rokujú napríklad s Českou republikou, že by sme spoločne riešili jadrový odpad. Dámy a páni, tak jak sme nevedeli nájsť úložisko jadrového odpadu v dobách Československa, tak nebudeme ho vedieť nájsť ani v dobách Českej a Slovenskej republiky. Žiadna obec, žiadne mesto nechce mať za humnami potenciálnu jadrovú bombu v podobe úložiska jadrového odpadu.
Slovensko má najvzácnejší poklad vo svojej pitnej vode. Sú, sú to rieky, často aj pramene, je to podzemná voda v Podunajskej nížine. Nehovoríme o tom po prvýkrát. Jadrová energetika je takým nepriateľom (ruch v sále zaznievanie gongu) čistej vody ako nič iné, pretože znečisťuje nie na rok, nie na dva, tak ako naftový vrt, znečisťuje na celé stovky rokov, na tisíce rokov, na celé generácie.
Mochovce sú nešťastím Slovenska, nešťastím, ktoré si ale niekoľkonásobne preplatíme a ktoré nikdy neprinesie naspäť peniaze, do kto..., do ktoré, ktoré sa doňho inv
estujú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Páni predkladatelia, je mojou povinnosťou vystúpiť. Spolky politických väzňov, ktoré iste aj vy poznáte, očakávajú, očakávajú naše slová a očakávajú veľkorysosť zo strany súčasných víťazov, tých, ktorí majú moc. Očakávajú aj spravodlivosť a tá častokrát ich bolí viac než tie groše. V skutočnosti, a preto sa aj ten zákon od počiatku volá o zmiernení krívd - aj to len niektorých.
Od začiatku si zákonodarcovia boli vedomí toho, že krivdy, kde mnohí ľudia prišli o život, o zdravie, o existenciu, o vzdelanie, o možnosť uplatniť sa aj v tých biednych, obmedzených pomeroch, aké totalitný režim ponúkal, že tú minulosť im nikto nevráti, a preto je to všetko len čiastočné a je to taký náš pokus.
Chcem povedať, že pán Hrnko začal svoju argumentáciu tým, že si myslí, že každému z nás je jasné, prečo sa k tomu pristupuje. Ja chcem veriť v jeho najlepšie pohnútky aj ostatných predkladateľov, zároveň ale chcem povedať ako jeden z politických väzňov, že je jasné aj to, že práve na tejto schôdzi sa opäť zvyšujú výsluhové dôchodky aj tým represívnym zložkám, ktoré nás prenasledovali, zatvárali, odsudzovali. Táto nespravodlivosť kole oči a bolí mnohých dlhoročných politických väzňov oveľa viac než to, či dostanú 2 - ako doteraz - eurá za mesiac väzenia, alebo dostanú o čosi viac. Tých, čo im ideme pridať 2 eurá nakoniec, aby som citoval, je iba 866 a za poslednú dekádu teda výrazne vymreli a ťažko vôbec si predstavovať, že by ďalšiu dekádu takáto, takýto počet prežil. 1 246 je potom osôb, ktorí sú ich dedičmi v prvej línii, tak blízkymi osobami, tým sa ale pridáva iba zlomok, teda časť tejto sumy 2 eur.
Dámy a páni, chcel by som znovu vyzvať k tomu, aby sme prehodnotili systém výsluhových dôchodkov tejto inštitucionalizovanej nespravodlivosti, lebo sme podľa mojej mienky jediným z postkomunistických štátov, ktorý naďalej financuje nielen radových prenasledovateľov, ale aj vysokých dôstojníkov dôstojníkov, generálov, plukovníkov. Taký plukovník alebo generál má radovo výsluhový dôchodok od 1 500 eur vyššie. Nevieme presné tieto sumy, lebo každý môže mať trochu iný, ale v zásade sa to pohybuje v takýchto sumách. Tí generáli Štátnej bezpečnosti, plukovníci Štátnej bezpečnosti, majori Štátnej bezpečnosti stále žijú, sú medzi nami, majú výsluhové dôchodky. Domnievam sa, že toto je facka, s ktorou žijú politickí väzni často odstrčení na okraji spoločnosti, ktorí nejak dožili často s chorobami, ktoré si priniesli z väzení alebo z uránových baní. Dožili, keď už neprišli o zdravie, určite prišli o sociálne postavenie, lebo politický väzeň bol principiálne občan druhej kategórie. Spravidla jeho deti nemali a nesmeli študovať, spravidla nemal nárok na mnohé veci, na ktoré mal ten bežný občan v totalitnom režime nárok, či to bolo pridelenie nejakého bytu, rekreačných poukazov, akýkoľvek výhod, tých naturálnych výhod, ktorými totalitný štát sublimoval, nahrádzal, nahrádzal to, že tu nebola sloboda.
Apelujem znovu, aby sme spolu aj s predkladateľmi, aj so zväzmi politických väzňov pred druhým čítaním hovorili o tom, že či skutočne sa týmto vyrovnáva to, čo majú politickí väzni v bývalom Československu, ktorí žijú v nástupníckej republike Českej, pokiaľ viem, boli tam nejaké jednorazové platby, boli tam nejaké financie, ktoré celkom nevyrovnáva tento poplatok. Ale nechcem improvizovať, máme pred sebou druhé čítanie. Zámer, pokiaľ nemá byť iba zalepením očí, smeruje dobrým smerom a predkladateľ zdôraznili, že ho vedie, vedie pocit morálneho záväzku voči ľuďom, ktorí boli nespravodlivo prenasledovaní, ktorí nič protiprávne neurobili, ale boli politicky nepohodlní, a preto sa ich životy stáli celkom inými, než, než by boli, ak by neboli preukázali odvahu alebo odpor voči režimu. Ak je tomu tak, hovorme aj o tom, dokedy buďme platiť výsluhové dôchodky dôstojníkom, ktorí prenasledovali ľudí, pracovali proti vnút..., tzv. vnútornému nepriateľovi a ktorí užívajú výsady, ako keby boli bývali v Iraku alebo boli bývali na nejakej nebezpečnej misii. Ich misia nebola nebezpečná, lebo oni potláčali vlastné obyvateľstvo neozbrojené, až na jednej prípad z počiatku totality, bratov Mašínovcov. Je známe, že politický odpor v Československu nepoužíval násilie, nepoužíval bomby, nepoužíval zbrane, napriek tomu bol vystavený represii, po ktorej nejeden z nich si siahol aj na život alebo utrpel také ujmy na psychike a na zdraví, ktoré sa nedajú vyčísliť žiadnymi sumami.
Sám mám priateľa, vlastne mal som, ktorý spáchal samovraždu pod tlakom Štátnej bezpečnosti, a poznám viacero prípadov. Podľa tohoto zákona by sme ho nijak neodškodnili, lebo jeho iba vyhodili z vysokej školy, trestnú činnosť mu našili na vojenčine, ktorá by nespadala, by nespadala pod tento zákon, odsedel dva roky, lebo proste vzpieral sa režimu, na, vo vojenských pomeroch to bol vážny, vážny trest a potom ho iba - v úvodzovkách - prenasledovali, vypočúvali, všetko v zmysle zákona, až kým sa mladý muž v tridsiatke nerozhodol predčasne odísť z tohoto sveta.
To sú všetko osudy, ktoré, ako som povedal, nie je, a preto sa ten zákon volá tak, ako sa volá, nie je možné odčiniť, je možné ale odčiniť ten krikľavý rozpor medzi pôžitkami prenasledovateľov a utrpením prenasledovaných.
Chcem vyzvať predkladateľov, aby sme o tom rozprávali, aby sme si vypočuli názory organizácií politických väzňov, a ja budem, samozrejme, naďalej predkladať obmedzenie pôžitkov prenasledovateľov, aj keď tento zákon k tomu nesmeruje, pretože napokon tam sú aj zdroje, ktoré by ixnásobne vynahradili to, čo týmto okolo 2-tisíc občanom tie 2 eurá ideme pridávať. Tam sú prostriedky rádovo v tisícoch, ktoré nielenže by nahradili dieru v rozpočte, ale predovšetkým by zmiernili, keď hovoríme o zmierňovaní, zmiernili ten kontrastný rozpor medzi pôžitkami prenasledovateľov a utrpením, stále pokračujúcim utrpením prenasledovaných, utrpením pokračujúcim najmä s pocitom skrivodlivosti, nespravodlivosti, ba až výsmechu, ktorá je im, adresuje spoločnosť naším prostredníctvom, prostredníctvom zákonodarcov, keď im pridáva 2 eurá, a na tej istej schôdzi sa zvyšujú výsluhové dôchodky percentuálne aj tým generálom a plukovníkom, u ktorých to zvýšenie, myslím o 2 %, ak si to dobre pamätám, znamená ročne celkom inú sumu, než bude znamenať u tohoto priemerného politického väzňa. Čiže ak zároveň s politickými väzňami, ktorým dávame 2 eurá, a pri tých dedičoch len percento z toho 40 %, resp. 60, ak zároveň naďalej ignorujeme nespravodlivosť, že ich prenasledovatelia sú vyzdvihovaní a sú odmeňovaní špeciálnymi dôchodkami, tak myslím, že celkom nenarovnávame ani to málo, čo narovnať je v našich silách.
Ďakujem pekne.

Skutočne tu bolo jadrné vyjadrenie, poslanci MOST hlasovali takpovediac s neporozumením. Zrejme nezohľadnili alebo, alebo zabudli na signály, o ktorých tvrdíte, pán Pčolinský, že SNS jasne mieri slovkom "iba" oveľa ďalej než iba. Poslanci nepočúvali alebo zabudli na výhrady opozície, tvrdil iný predrečník pred chvíľou. Všetko je to dôkazom, že odtrhnutie hlasovania často o niekoľko dní od rokovania je ďalším momentom, ktorý ničí alebo poškodzuje kvalitu rozhodovacieho procesu v parlamente.
Chcem ale upozorniť, pán Pčolinský, že aj vy osobne ste dnes nehlasovali za to, aby sa, aby sa rokovalo a hlasovalo hneď po skončení rokovania. Jeden z dôsledkov je aj chaos, ktorý vzniká pri takýchto zákonoch.

Navrhujem, aby na 45. schôdzi nasledovalo hlasovanie po každom ukončenom rokovaní o jednotlivých bodoch programu.
Návrh odôvodňujem tým, že opätovne sa vedenie parlamentu chystá odkladať hlasovania dokonca aj z toho dňa, kedy sú predmetné veci rokované. Dokladom toho je napokon aj dnešok, kedy nemá byť o 17. hodine hlasovanie.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 1316). Predkladám informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

Nechcem prejudikovať, ako sa nakoniec rozhodne ktorý poslanec, ale ja osobne mám skúsenosť s prípadmi, kedy peniaze rozhodli o pridelení dieťaťa. Je to v istom zmysle zákonité, že peniaze hrajú rolu pri tom, ako si kto vymôže právo, ale práve v prípade detí by štát, pokiaľ sa volá právnym a liberálnodemokratickým štátom, a taký štát tu máme založený, mal by dohliadať na to, aby práve pri týchto citlivých veciach, kde ide o osudy bytosti detí, aby neprišlo ku korupcii alebo neprišlo k predpojatosti, ktorá zvráti potom naveky alebo na dlhú dobu ľudské životné príbehy.
Netvrdím, že je tá legislatíva urobená dokonale, ale moja osobná skúsenosť hovorí, že takéto riziká v našich pomeroch existujú.

Naším záujmom sú bezpečné pomery v okolí, v okolí Slovenska a musíme aj sami sebe gratulovať k tomu, že grécko-severomakedónska dohoda ukončila jeden potenciálny konflikt, pretože dokedy sa tam nevyjasnili ich vzťahy, tak mohlo sa, ako poznáme Balkán, tam udiať všeličo. Klobúk dolu pred, pred politikmi obidvoch národov, ktorí uprednostnili zdravý rozum pred nenávistnou politikou, a naozaj dneska je lopta na našej strane ihriska aj od Slovenska, keďže v NATO je vetovací princíp, aj od Slovenska záleží, či tento zatiaľ success story, či tento úspešný príbeh dospeje aj do úspešného konca.

Ďakujem pekne. Cením si kolegov, ktorí naozaj cítia výzvy doby. Nové výzvy prinášajú nové role liberálnodemokratickému štátu, dávno nie je možné si predstavovať, že jeho úlohou je iba vytvoriť License Fair, vytvoriť nejakú voľnú súťaž, preto aj sily, ktoré sa dnes aj na trhu, aj na trhu našich myslí presadzujú, sú sily, ktoré často prekonávajú a prelamujú možnosti jednotlivca alebo nejakých iniciatív a potrebujú podporu rozumných, samozrejme, slobodymilovných, ale zároveň nové výzvy vnímajúcich politikov.
Deje sa to aj na úrovni Európskej únie, kde cítime, že častokrát ich zásahy proti nadnárodným monopolom nám prinášajú silné pozitíva, ako je napr. zrušenie roamingov, ktoré by nedosiahla zrejme žiadna jednotlivá vláda ani tých väčších veľmocí alebo veľkých európskych štátov. Spoločne na báze EÚ sa to podarilo. Podobne je to nastoloľovanie otázok zdaňovania, digitálnej oblasti, alebo kontroly hey too a nepriateľstva alebo aj závislosti v digitálnej oblasti.
Chcem povedať, že je to pioniersky krok a že si cením vašu prácu, podporím ju, verím, že aj s väčšinou snemovne, aby sa dostala do ďalšej, ďalšieho čítania.

Pán kolega Kollár je podnikateľ a vniesol do toho tento aspekt a chcel by som len poznamenať, že vskutku SNS zohrala smiešnu rolu. Totiž po zvýšení, po zvýšení poplatkov za soboty, nedele, zvýšenie cien energií, po prehriatí pracovného trhu si obchodníci netrúfli tlačiť na rýchle zvyšovanie cien, pretože je tu veľmi vysoká konkurencia. Je tu veľa reťazcov. Ktorý by ohlásil zvyšovanie cien, tak začneme chodiť do iného, k inému reťazcu. A tu sa ponúkla priam kampaň, SNS zahralo kampaň, že ide im dať tú legitimitu na zvýšenie cien, lebo zavádza to, čo teda kolegovia nazývajú Dankova daň, zavádza osobitný odvod pre reťazce. Čiže kto už môže im zazlievať, že budú tlačiť peniaze von do výšky, keď v televízii nič iné sa nediskutuje, len sama Dankova daň a samé odvody? A my potresceme tie reťazce a tak ďalej. No tak, samozrejme, naspäť sa vajíčko, z ktorého je už praženica, vrátiť nedá. Zníženie cien nastane, až keď sa vráti kríza, keď sa ekonomický cyklus vráti. To, že to chcete urobiť zrušením toho vajíčka, ktoré ste rozbili, je neúčinné a je len priznaním, že všetko sme zbabrali.