Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Páni predkladatelia, je mojou povinnosťou vystúpiť. Spolky politických väzňov, ktoré iste aj vy poznáte, očakávajú, očakávajú naše slová a očakávajú veľkorysosť zo strany súčasných víťazov, tých, ktorí majú moc. Očakávajú aj spravodlivosť a tá častokrát ich bolí viac než tie groše. V skutočnosti, a preto sa aj ten zákon od počiatku volá o zmiernení krívd - aj to len niektorých.
Od začiatku si zákonodarcovia boli vedomí toho, že krivdy, kde mnohí ľudia prišli o život, o zdravie, o existenciu, o vzdelanie, o možnosť uplatniť sa aj v tých biednych, obmedzených pomeroch, aké totalitný režim ponúkal, že tú minulosť im nikto nevráti, a preto je to všetko len čiastočné a je to taký náš pokus.
Chcem povedať, že pán Hrnko začal svoju argumentáciu tým, že si myslí, že každému z nás je jasné, prečo sa k tomu pristupuje. Ja chcem veriť v jeho najlepšie pohnútky aj ostatných predkladateľov, zároveň ale chcem povedať ako jeden z politických väzňov, že je jasné aj to, že práve na tejto schôdzi sa opäť zvyšujú výsluhové dôchodky aj tým represívnym zložkám, ktoré nás prenasledovali, zatvárali, odsudzovali. Táto nespravodlivosť kole oči a bolí mnohých dlhoročných politických väzňov oveľa viac než to, či dostanú 2 - ako doteraz - eurá za mesiac väzenia, alebo dostanú o čosi viac. Tých, čo im ideme pridať 2 eurá nakoniec, aby som citoval, je iba 866 a za poslednú dekádu teda výrazne vymreli a ťažko vôbec si predstavovať, že by ďalšiu dekádu takáto, takýto počet prežil. 1 246 je potom osôb, ktorí sú ich dedičmi v prvej línii, tak blízkymi osobami, tým sa ale pridáva iba zlomok, teda časť tejto sumy 2 eur.
Dámy a páni, chcel by som znovu vyzvať k tomu, aby sme prehodnotili systém výsluhových dôchodkov tejto inštitucionalizovanej nespravodlivosti, lebo sme podľa mojej mienky jediným z postkomunistických štátov, ktorý naďalej financuje nielen radových prenasledovateľov, ale aj vysokých dôstojníkov dôstojníkov, generálov, plukovníkov. Taký plukovník alebo generál má radovo výsluhový dôchodok od 1 500 eur vyššie. Nevieme presné tieto sumy, lebo každý môže mať trochu iný, ale v zásade sa to pohybuje v takýchto sumách. Tí generáli Štátnej bezpečnosti, plukovníci Štátnej bezpečnosti, majori Štátnej bezpečnosti stále žijú, sú medzi nami, majú výsluhové dôchodky. Domnievam sa, že toto je facka, s ktorou žijú politickí väzni často odstrčení na okraji spoločnosti, ktorí nejak dožili často s chorobami, ktoré si priniesli z väzení alebo z uránových baní. Dožili, keď už neprišli o zdravie, určite prišli o sociálne postavenie, lebo politický väzeň bol principiálne občan druhej kategórie. Spravidla jeho deti nemali a nesmeli študovať, spravidla nemal nárok na mnohé veci, na ktoré mal ten bežný občan v totalitnom režime nárok, či to bolo pridelenie nejakého bytu, rekreačných poukazov, akýkoľvek výhod, tých naturálnych výhod, ktorými totalitný štát sublimoval, nahrádzal, nahrádzal to, že tu nebola sloboda.
Apelujem znovu, aby sme spolu aj s predkladateľmi, aj so zväzmi politických väzňov pred druhým čítaním hovorili o tom, že či skutočne sa týmto vyrovnáva to, čo majú politickí väzni v bývalom Československu, ktorí žijú v nástupníckej republike Českej, pokiaľ viem, boli tam nejaké jednorazové platby, boli tam nejaké financie, ktoré celkom nevyrovnáva tento poplatok. Ale nechcem improvizovať, máme pred sebou druhé čítanie. Zámer, pokiaľ nemá byť iba zalepením očí, smeruje dobrým smerom a predkladateľ zdôraznili, že ho vedie, vedie pocit morálneho záväzku voči ľuďom, ktorí boli nespravodlivo prenasledovaní, ktorí nič protiprávne neurobili, ale boli politicky nepohodlní, a preto sa ich životy stáli celkom inými, než, než by boli, ak by neboli preukázali odvahu alebo odpor voči režimu. Ak je tomu tak, hovorme aj o tom, dokedy buďme platiť výsluhové dôchodky dôstojníkom, ktorí prenasledovali ľudí, pracovali proti vnút..., tzv. vnútornému nepriateľovi a ktorí užívajú výsady, ako keby boli bývali v Iraku alebo boli bývali na nejakej nebezpečnej misii. Ich misia nebola nebezpečná, lebo oni potláčali vlastné obyvateľstvo neozbrojené, až na jednej prípad z počiatku totality, bratov Mašínovcov. Je známe, že politický odpor v Československu nepoužíval násilie, nepoužíval bomby, nepoužíval zbrane, napriek tomu bol vystavený represii, po ktorej nejeden z nich si siahol aj na život alebo utrpel také ujmy na psychike a na zdraví, ktoré sa nedajú vyčísliť žiadnymi sumami.
Sám mám priateľa, vlastne mal som, ktorý spáchal samovraždu pod tlakom Štátnej bezpečnosti, a poznám viacero prípadov. Podľa tohoto zákona by sme ho nijak neodškodnili, lebo jeho iba vyhodili z vysokej školy, trestnú činnosť mu našili na vojenčine, ktorá by nespadala, by nespadala pod tento zákon, odsedel dva roky, lebo proste vzpieral sa režimu, na, vo vojenských pomeroch to bol vážny, vážny trest a potom ho iba - v úvodzovkách - prenasledovali, vypočúvali, všetko v zmysle zákona, až kým sa mladý muž v tridsiatke nerozhodol predčasne odísť z tohoto sveta.
To sú všetko osudy, ktoré, ako som povedal, nie je, a preto sa ten zákon volá tak, ako sa volá, nie je možné odčiniť, je možné ale odčiniť ten krikľavý rozpor medzi pôžitkami prenasledovateľov a utrpením prenasledovaných.
Chcem vyzvať predkladateľov, aby sme o tom rozprávali, aby sme si vypočuli názory organizácií politických väzňov, a ja budem, samozrejme, naďalej predkladať obmedzenie pôžitkov prenasledovateľov, aj keď tento zákon k tomu nesmeruje, pretože napokon tam sú aj zdroje, ktoré by ixnásobne vynahradili to, čo týmto okolo 2-tisíc občanom tie 2 eurá ideme pridávať. Tam sú prostriedky rádovo v tisícoch, ktoré nielenže by nahradili dieru v rozpočte, ale predovšetkým by zmiernili, keď hovoríme o zmierňovaní, zmiernili ten kontrastný rozpor medzi pôžitkami prenasledovateľov a utrpením, stále pokračujúcim utrpením prenasledovaných, utrpením pokračujúcim najmä s pocitom skrivodlivosti, nespravodlivosti, ba až výsmechu, ktorá je im, adresuje spoločnosť naším prostredníctvom, prostredníctvom zákonodarcov, keď im pridáva 2 eurá, a na tej istej schôdzi sa zvyšujú výsluhové dôchodky percentuálne aj tým generálom a plukovníkom, u ktorých to zvýšenie, myslím o 2 %, ak si to dobre pamätám, znamená ročne celkom inú sumu, než bude znamenať u tohoto priemerného politického väzňa. Čiže ak zároveň s politickými väzňami, ktorým dávame 2 eurá, a pri tých dedičoch len percento z toho 40 %, resp. 60, ak zároveň naďalej ignorujeme nespravodlivosť, že ich prenasledovatelia sú vyzdvihovaní a sú odmeňovaní špeciálnymi dôchodkami, tak myslím, že celkom nenarovnávame ani to málo, čo narovnať je v našich silách.
Ďakujem pekne.
