Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Z toho politického hľadiska má pani poslankyňa pravdu. Tento zákon vznikol až pod tlakom Medzinárodného fondu na ochranu prírody a ten reagoval vlastne na znepokojivé stanovisko Európskej komisie. Slovenská republika, ako je o nás už známe, má formálne zákony na ochranu prírody. Netvrdím, že to je zodpovednosť súčasného ministra. Trvá to už dlhé roky. Máme deklaratívne zákony a keď ich otvoríte, tak tam nebolo veľa vecí definovaných. Keď si pozriete podrobne súčasnú novelu, tá je takmer v takom rozsahu, ako by mal byť zákon. Je obrovská, pretože na ministerstve zistili pod tlakom týchto medzinárodných organizácií, že nemajú vlastne zadefinovaný presne ani V. stupeň ochrany prírody, ani nie je dobre zadefinovaná stráž, lesná, ani to, ani tamto. Skoro v každom bode zákona boli iba formálne, formálne definície, ktoré nešli, nevychádzali z praxe a snažili sa viac-menej iba uspokojiť literu zákona, ale nechránili prírodu, čoho dôsledkom je aj tá prax, v ktorej nám biotopy vymierajú. Ja v zásade zákon vítam. Súhlasím ale s pani poslankyňou, že dokazuje zároveň doterajšiu formálnosť a vlastne predstieranie ochrany prírody, slabú ochranu prírody a dáva za pravdu, že bol najvyšší čas, že zasiahli medzinárodné inštitúcie.

Ďakujem. Zálohovanie nás bude skutočne obťažovať. Zálohovanie zvýši aj náklady reťazcov a ešte k tomu treba prirátať aj pokuty, možné pokuty, ktoré, všetky tieto náklady sa môžu do istej miery preniesť aj do cien.
Ale, a to je niečo, čo musím povedať aj ako opozičný poslanec, zálohovanie je krok smerom k čisteniu Slovenska od PET fliaš. Máme pochybnosť, že to v súčasnom systéme nejde, že sa nečistí? Máme takú pochybnosť? Takú pochybnosť nemôžeme mať. Súčasný systém nestačí, nečistí Slovensko od PET fliaš. Deväť PET fliaš teda bude, zhruba vyjde na euro, ak ich niekto vyzbiera, a to sa oplatí už zbierať aj ľuďom, ktorí sú v núdzi alebo bezdomovcom a tak ďalej.
Skôr čo by som vyčítal zákonu, je príliš dlhý odklad, treba, aby sme v dohľade videli, kedy Slovensko prestane prispievať k špineniu krajiny, špineniu Európy, špineniu morí. Tam všade odchádza plastový odpad. Slovensko treba nastaviť, pán minister, a pripraviť v strednodobom výhľade situáciu na nula PET fliaš, nie na spoplatnenie, to je medzikrok, nastaviť. A verím, že technológie budú veľmi rýchle pripravovať podmienky pre buď odľahčené sklo, alebo iné rozložiteľné napríklad obaly, pretože celosvetová mienka sa dvíha proti tým obrovským oceánom plastu, ktoré vidíme na moriach a oceánoch, dvíha sa proti tomu, že PET fľaše a zvyšky umelých hmôt vidíme v našich národných parkoch a v našom okolí, kde sa chceme, kde chceme zdravo žiť.
Preto by som vás vyzval ešte urýchliť celý proces aj zálohovania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mám dva návrhy.
Jeden návrh je, aby Národná rada odsúhlasila bod, ktorý sa nazýva Situácia v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky a v ochrane lesov na Slovensku.
Popritom si dovolím predložiť aj procedurálny návrh, ako tradične dúfam, že raz kolegovia odhlasujú, že hlasovať sa bude po každom prerokovanom bode tak, aby naša diskusia udržala pozornosť a aby mala vôbec zmysel.

Čakal som, že keď sa obzriem, či tu bude sedem statočných, ale je tu ďaleko viac, najmenej deväť.
Dámy a páni, naša rozprava o jednej z najdôležitejších správ, pretože NKÚ je kontrolór moci, kontrolór aj samosprávy, kontrolór mnohých inštitúcií, táto správa sa chýli ku koncu a ja by som chcel najprv sa dotknúť tej konštrukcie.
NKÚ, napriek tomu, že veľmi rešpektujem správy v ostatných rokoch, odkedy je toto volebné obdobie, predsa len treba popravde povedať, že NKÚ je vytvorená v partokratickom systéme. Čiže predsedov volí parlament, ktorý, parlamentná väčšina zároveň volí vládu a inštitúcie, šéfov inštitúcií, čiže de facto je to jasná, jasný konflikt záujmov. Predseda NKÚ musí byť naozaj poctivý úradník a odvážny muž alebo žena, aby si plnil túto úlohu a išiel aj proti záujmom tých, ktorí ho tam menovali.
Druhá stránka tej politickej konštrukcie je, že správy NKÚ odznievajú iba v tejto sále a to za takej rozpravy, akú vidíte. Diskutovali de facto iba predstavitelia opozície. Nediskutovali tak, že by chrlili nadávky na vládu. Tá správa je vypracovaná nezávislou inštitúciou, ktorá, chvalabohu, hoci vznikla v takomto parlamentnom prostredí, predsa len si táto inštitúcia plní svoje, svoje úlohy. Musím povedať, že je to bezpochyby aj zásluhou jej predsedu, pretože pamätáme si aj iné časy, kedy, kedy sa išlo viac po srsti tým, ktorí vládnu.
To, že parlament dodnes nezriadil výbor pre NKÚ, kde by sa tieto správy detailne preberali, kde by sa prijímali uznesenia a kde by sa prípadne aj adresovali podania na, na orgány, ktoré sú k tomu príslušné, či už teda trestného stíhania alebo ďalšie orgány, toto považujem za zlyhanie doterajšieho obdobia. NKÚ pracuje, možno sa nemusí každému zdať, že kontroluje presne to, čo by si sám prial, ale pracuje, ale jeho správy odznievajú v poloprázdnej sále za nezáujmu poslancov a najmä za nezáujmu tých, ktorí riadia štát, čiže vládnej koalície. No česť tým – raz, dva, tri, štyrom poslancom? – piatim, ktorí načúvajú aspoň tieto argumenty, ale to je naozaj málo. Mali by tu predovšetkým byť ministri, o ktorých rezortoch sa pomerne detailne správa zmieňuje. Či to je životné prostredie, zdravotníctvo, doprava. Tá správa má svoje priority, ktoré si stanovila, myslím, to bolo v marci minulého roku na konferencii, a išla za týmito prioritami.
Ja musím povedať, že viem si predstaviť, keby NKÚ mala väčšie kapacity, že by ma veľmi zaujímala, aj ďalšie témy. Čo s Gabčíkovom? Bol som sa tam pozrieť a vidíme všetci, že tam budú obrovské výdaje. Budeme mať naozaj taký rytmus, že vždy to niekto sprivatizuje, zakomaltuje dno, pokazí vráta, poničí všetko a potom to vráti štátu, za drahé peniaze sa to reprivatizuje v prospech štátu a štát zaplatí stovky miliónov eur, aby potom rozmýšľal, komu to zase obnovené a znovu v kondícii odovzdá?
Potom je tu už spomínané, diaľnice. Máme tu kauzu Višňové, to je naozaj vážna kauza. Máme tu vážnu kauzu Mochoviec. Máme tu otázku efektivity našej účasti v tomto podniku a nakoniec aj také, v úvodzovkách, menšie radosti, ako sú Rázsochy, kde ministri predvádzali pred celou verejnosťou, že ani za svet nevedia, či sa to naozaj musí zo statických alebo iných technických dôvodov zbúrať. Preto aj chvíľami tvrdili, že nie. Stámiliónová investícia, ktorá sa teraz za obrovské peniaze začína búrať, aby sa znovu stavala.
Vskutku, dámy a páni, NKÚ potrebuje výsledky, ktoré prevezmú jeho zistenia. Potrebuje väčšiu kapacitu, pretože najmä, ak sa blížia voľby, tak vidíme, že rozhadzovanie peňazí už nepozná žiadne medze.
Čiže ešte raz oceňujem správu o plnení a neplnení napríklad elektronizácie zdravotníctva, kde konštatujete nefunkčnosť. Zostali sme štátom, kde pri operácii kolena ste, si musíte zabezpečiť informatizáciu cez príbuzných. Najlepšie by bolo, keby vám namaľovali to koleno, ale možno aj to by si pomýlili. Čiže aj tá, táto aféra, veľmi zahanbujúca, lebo to naozaj vyzerá ako z nejakého Kocúrkova, a pritom išlo o telo a zdravie, možno aj o život človeka, ktorý podstúpil ťažkú operáciu omylom na zdravom kolene. Toto, ak sa stane u nás, a pritom vláda má podpredsedu pre informatizáciu, tak nečudo, že NKÚ konštatuje, že s informatizáciou zdravotníctva niečo nie je v poriadku.
Oceňujem, že sa predseda NKÚ a celé NKÚ nedali opiť rožkom iluzívneho projektového rozpočtovania. Naozaj to projektové rozpočtovanie zostáva formálnosťou a tak ako upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, naša, naše hospodárenie s tými dobrými príjmami, ktoré teraz máme, je žalostné.
Napokon by som ešte pár zmienok povedal k dvom témam, ktoré, ktoré mi mimoriadne ležia na srdci. Jednou je samospráva. NKÚ robilo nejaké skúmania, ale samospráva to je obrovský kolos, a treba povedať, že bez jej reformy nikdy NKÚ nemôže postihnúť podozrenia z plytvania a nehospodárnosti alebo rovno rozkrádania verejného majetku. Kolega Dostál hovoril, že on nepobadal ani ambíciu. Nie. Boli tu kedysi reči. Priznajme to aj pánovi Kaliňákovi, aj pánovi Ficovi, sľubovali prednedávnom, relatívne prednedávnom redukciu počtu VÚC, redukciu vôbec celého systému samosprávy. Ale politické ohľady, zrejme vychádzajúce najmä z ich vnútrostraníckych tlakov, alebo neodvaha, to už nech posúdi niekto iný, nakoniec urobili z týchto plánov zdrap papiera. Nič sa nezredukovalo, Slovensko má jednu z najdrahších a najrozsiahlejších správ svojho štátu pravdepodobne na svete. Ak si zoberiete, samospráv máme toľko, ako máme, počkajte, o tisícku viac než Poľsko. Poľsko má 2-tisíc. Štyridsaťmiliónové Poľsko, päť a polmiliónové Slovensko. U nás 3-tisíc, tam 2-tisíc. Áno, takto vyzerá krajina, ktorá aj v 20-člennej alebo 30-člennej obci si trúfa financovať osobitnú samosprávu. Poľská ministerka vnútra, ktorá to mala na starosti, mi povedala: okej, nech sa dohodnú, 6-tisíc a my im pošleme poľskú zástavu štátnu a dáme im, dáme im štatút.
Takisto som rád, že... Čiže, aby som to uzavrel, samospráva stojí pred zásadnou rekonštrukciou, na ktorú si táto koalícia netrúfla, obrala nás tak o dlhé roky, lebo vládne Robert Fico už naozaj viac než dekádu, kedy bola, už na začiatku jeho nástupu k moci bola reforma samosprávy viac než nevyhnutná, viac než nevyhnutná. A to hovorím aj ako komunálny poslanec Bratislavy, ktorá sa teraz doslova zvíja v kŕčoch, že či má peniaze, ktoré jej, ktoré jej súčasný systém, daňový systém nedopraje, dokonca ani systém prideľovania podielových daní. Pretože, preto jej ktosi veľmi čudne pobabral sčítanie obyvateľstva, tak Bratislava sa doslova zvíja v kŕčoch, že koho oberieme o tie chýbajúce groše, či majiteľov áut alebo, alebo zvýšime dane za byty. Pritom ale Bratislava je už veľmi drahé mesto a ak to pôjde takto ďalej, tak budú z nej ľudia odchádzať do iných miest, ktoré sú aj krajšie, aj majú lepšiu infraštruktúru, aj sú tam väčšie platy.
Ja som veľmi rád, že sa do Bratislavy, že do Bratislavy prichádzajú ľudia z rôznych regiónov Slovenska, lebo toto je naše hlavné mesto, potrebujeme ho dobudovať, potrebujem tu mať bázu našich mozgov, našich schopných ľudí, bez toho, že by som sa, preboha, chcel dotýkať, aby podobné bázy boli aj v ostatných krajoch. Ale toto je hlavné mesto, to je naša matička Bratislava, tak jak majú Češi matičku Prahu. Ale v momente, keď začnú naši mladí utekať ďalej, ak toto bude už len medzistanica, tak to bude začiatok konca.
Napokon sa ešte zmienim o tom, že formalizmus vlády v prístupe k záväzkom Agendy 2030, ktorý podčiarkla správa NKÚ, je veľmi znepokojivý a skutočne onedlho bude už len 10 rokov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, čas. Ďakujem.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Onedlho bude už len 10 rokov do naplnenia tejto správy, čo už bude vlastne nereálne ju naplniť.
Ďakujem.

Je dôležité, že pani poslankyňa je svedkyňa ťažkostí, ktoré sprevádzajú žiadateľov o eurofondy, a že je takýmto svedkom, svedkyňou už dlhé roky.
My všetci vieme, že vlastne potiaže pri čerpaní eurofondov a tá tajomne komplikovaná administratíva len sčasti pochádza z oficiálnych dôvodov. My vieme, že takáto tajomne zložitá administratíva sa pohodlne týka aj stavebného povolenia, výnosu o územnom rozhodnutí, prípadne nejakej investičnej stavby, že sa jednoducho týka mnohých aktivít, z ktorých môžu úradníci ťažiť korupciu, úplatky. Toto je aj dôvod, prečo Slovensko zlyháva. Tak presne, ako keď minulé leto sa koalícia pohádala, takisto išlo o záujmy. Preto strácame eurofondy, preto meškáme, preto máme také nízke plnenie. Pretože aj iné štáty Európskej únie majú administratívne bariéry z Bruselu, ale zdá sa, že tie si vedia poradiť s týmito problémami lepšie.
Je veľmi dôležité, aby štát dbal na dodržiavaní práva. A toto je slovenská rana bolesti, toto je, toto je naša choroba. My, tu sú iba reči o silnom štáte. Ale akýže silný štát, keď nevie vymôcť dodržiavanie práva, keď sa ho nebojí ani malý úradník, ktorý si zašmodrchá v nejakom eurofonde svoje kšeftíky a svoje záujmy? To je slabosť štátu, lenivosť vlády a alibizmus mocných, ktorí sa starajú o svoje záujmy a nechávajú bokom záujmy tých ostatných radových občanov.

Pán Marosz sa venuje Aladinovej zázračnej jaskyni. Poznáte tú rozprávku. A skutočne naše, naša výstavba diaľnic je hanbou porevolučného vývoja v novembri. Keby niekto bol povedal po tom novembri, že všetky veľké investície, ktoré štát mal otvorené, napríklad plány na Mochovce, ktoré už vtedy boli, nebudú ani po 30 rokoch, že nebude diaľnica na východné Slovensko, tak nikto z nás by neveril.
Dôvod nie je, že by sa to nedalo. Teraz otvorili Srbi novú diaľnicu, ktorá je pre nich významná a ktorá pomôže srbskej infraštruktúre, ale aj srbskej sociálno-politickej situácii, lebo diaľnice naozaj zbližujú ľudí a hlavne prinášajú investície tam, kde ľudia žijú. My sme vytvorili dvojrýchlostné Slovensko. Premiér vtipkuje, že na východe nič nie je, ale naozaj nekonaním a nedodržaním svojich vlastných sľubov o výstavbe diaľnic to do istej miery provokuje. Naozaj na východe jedného dňa nič nebude, pokiaľ sa štát nepostará o infraštruktúry.
Poslanec Marosz predložil fakty, predložil čísla, predložil obvinenia, na základe ktorých by mali konať príslušné orgány. NKÚ, napokon, ak poukazuje na, na zlé hospodárenie, ďalej ísť nemôže. To, čo robí, a to, na čo poukazuje, by mali prevziať ďalšie orgány, ktoré chránia štát pred, pred organizovaným zločinom.

Ďakujem pekne. Ďakujem poslancovi Hegerovi, kolegovi, ktorý naozaj vyzdvihol tú ekonomickú hrozivosť tejto správy. Je to správa o tom, že sme prežrali najlepšiu šancu na dlhé roky, kedy mohla Slovenská republika akumulovať rezervy, splácať dlhy a vytvárať, investovať do oblastí, ktoré by jej zabezpečili naozaj vzdelanostnú ekonomiku a zabezpečili by jej budúcu prosperitu aj, aj v dobách, keď odídu automobilky, alebo v dobách, keď sa proste Európa bude otriasať v nejakej ďalšej kríze.
Toto je povinnosť poslanca, mala by to byť aj povinnosť poslanca koalície. Ja som bol vo vládnej koalícii a môžem vám povedať, kolegovia, bola to prvá Dzurindova vláda, že práve pre správu NKÚ som tú vládu vystavil ráznej kritike. Išlo dokonca, vláda sa ju pokúsila jakýmsi spôsobom utajiť, bola to správa, ktorá prinášala prvé náznaky, že ani táto vládna koalícia nedodrží niektoré svoje etické vízie.
Dnes sme o dve desiatky rokov ďalej a sme na pokraji konca tej dobrej konjunktúry, počas ktorej sme mohli predísť mnohým tým rizikám, na ktoré správa NKÚ upozorňuje a na ktoré upozornil aj poslanec Heger. Je veľká škoda, že medzi poslancami koalície nieto nikoho, kto by zdvihol hlas za verejný záujem. Plnia iba záujem koalície, a ten v tomto prípade nie je totožný s verejným. Malo by sa biť na poplach, biť na poplach pred premárnením jedinečnej historickej šance, aby sa Slovensko dostalo ďalej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)