Čakal som, že keď sa obzriem, či tu bude sedem statočných, ale je tu ďaleko viac, najmenej deväť.
Dámy a páni, naša rozprava o jednej z najdôležitejších správ, pretože NKÚ je kontrolór moci, kontrolór aj samosprávy, kontrolór mnohých inštitúcií, táto správa sa chýli ku koncu a ja by som chcel najprv sa dotknúť tej konštrukcie.
NKÚ, napriek tomu, že veľmi rešpektujem správy v ostatných rokoch, odkedy je toto volebné obdobie, predsa len treba popravde povedať, že NKÚ je vytvorená v partokratickom systéme. Čiže predsedov volí parlament, ktorý, parlamentná väčšina zároveň volí vládu a inštitúcie, šéfov inštitúcií, čiže de facto je to jasná, jasný konflikt záujmov. Predseda NKÚ musí byť naozaj poctivý úradník a odvážny muž alebo žena, aby si plnil túto úlohu a išiel aj proti záujmom tých, ktorí ho tam menovali.
Druhá stránka tej politickej konštrukcie je, že správy NKÚ odznievajú iba v tejto sále a to za takej rozpravy, akú vidíte. Diskutovali de facto iba predstavitelia opozície. Nediskutovali tak, že by chrlili nadávky na vládu. Tá správa je vypracovaná nezávislou inštitúciou, ktorá, chvalabohu, hoci vznikla v takomto parlamentnom prostredí, predsa len si táto inštitúcia plní svoje, svoje úlohy. Musím povedať, že je to bezpochyby aj zásluhou jej predsedu, pretože pamätáme si aj iné časy, kedy, kedy sa išlo viac po srsti tým, ktorí vládnu.
To, že parlament dodnes nezriadil výbor pre NKÚ, kde by sa tieto správy detailne preberali, kde by sa prijímali uznesenia a kde by sa prípadne aj adresovali podania na, na orgány, ktoré sú k tomu príslušné, či už teda trestného stíhania alebo ďalšie orgány, toto považujem za zlyhanie doterajšieho obdobia. NKÚ pracuje, možno sa nemusí každému zdať, že kontroluje presne to, čo by si sám prial, ale pracuje, ale jeho správy odznievajú v poloprázdnej sále za nezáujmu poslancov a najmä za nezáujmu tých, ktorí riadia štát, čiže vládnej koalície. No česť tým – raz, dva, tri, štyrom poslancom? – piatim, ktorí načúvajú aspoň tieto argumenty, ale to je naozaj málo. Mali by tu predovšetkým byť ministri, o ktorých rezortoch sa pomerne detailne správa zmieňuje. Či to je životné prostredie, zdravotníctvo, doprava. Tá správa má svoje priority, ktoré si stanovila, myslím, to bolo v marci minulého roku na konferencii, a išla za týmito prioritami.
Ja musím povedať, že viem si predstaviť, keby NKÚ mala väčšie kapacity, že by ma veľmi zaujímala, aj ďalšie témy. Čo s Gabčíkovom? Bol som sa tam pozrieť a vidíme všetci, že tam budú obrovské výdaje. Budeme mať naozaj taký rytmus, že vždy to niekto sprivatizuje, zakomaltuje dno, pokazí vráta, poničí všetko a potom to vráti štátu, za drahé peniaze sa to reprivatizuje v prospech štátu a štát zaplatí stovky miliónov eur, aby potom rozmýšľal, komu to zase obnovené a znovu v kondícii odovzdá?
Potom je tu už spomínané, diaľnice. Máme tu kauzu Višňové, to je naozaj vážna kauza. Máme tu vážnu kauzu Mochoviec. Máme tu otázku efektivity našej účasti v tomto podniku a nakoniec aj také, v úvodzovkách, menšie radosti, ako sú Rázsochy, kde ministri predvádzali pred celou verejnosťou, že ani za svet nevedia, či sa to naozaj musí zo statických alebo iných technických dôvodov zbúrať. Preto aj chvíľami tvrdili, že nie. Stámiliónová investícia, ktorá sa teraz za obrovské peniaze začína búrať, aby sa znovu stavala.
Vskutku, dámy a páni, NKÚ potrebuje výsledky, ktoré prevezmú jeho zistenia. Potrebuje väčšiu kapacitu, pretože najmä, ak sa blížia voľby, tak vidíme, že rozhadzovanie peňazí už nepozná žiadne medze.
Čiže ešte raz oceňujem správu o plnení a neplnení napríklad elektronizácie zdravotníctva, kde konštatujete nefunkčnosť. Zostali sme štátom, kde pri operácii kolena ste, si musíte zabezpečiť informatizáciu cez príbuzných. Najlepšie by bolo, keby vám namaľovali to koleno, ale možno aj to by si pomýlili. Čiže aj tá, táto aféra, veľmi zahanbujúca, lebo to naozaj vyzerá ako z nejakého Kocúrkova, a pritom išlo o telo a zdravie, možno aj o život človeka, ktorý podstúpil ťažkú operáciu omylom na zdravom kolene. Toto, ak sa stane u nás, a pritom vláda má podpredsedu pre informatizáciu, tak nečudo, že NKÚ konštatuje, že s informatizáciou zdravotníctva niečo nie je v poriadku.
Oceňujem, že sa predseda NKÚ a celé NKÚ nedali opiť rožkom iluzívneho projektového rozpočtovania. Naozaj to projektové rozpočtovanie zostáva formálnosťou a tak ako upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, naša, naše hospodárenie s tými dobrými príjmami, ktoré teraz máme, je žalostné.
Napokon by som ešte pár zmienok povedal k dvom témam, ktoré, ktoré mi mimoriadne ležia na srdci. Jednou je samospráva. NKÚ robilo nejaké skúmania, ale samospráva to je obrovský kolos, a treba povedať, že bez jej reformy nikdy NKÚ nemôže postihnúť podozrenia z plytvania a nehospodárnosti alebo rovno rozkrádania verejného majetku. Kolega Dostál hovoril, že on nepobadal ani ambíciu. Nie. Boli tu kedysi reči. Priznajme to aj pánovi Kaliňákovi, aj pánovi Ficovi, sľubovali prednedávnom, relatívne prednedávnom redukciu počtu VÚC, redukciu vôbec celého systému samosprávy. Ale politické ohľady, zrejme vychádzajúce najmä z ich vnútrostraníckych tlakov, alebo neodvaha, to už nech posúdi niekto iný, nakoniec urobili z týchto plánov zdrap papiera. Nič sa nezredukovalo, Slovensko má jednu z najdrahších a najrozsiahlejších správ svojho štátu pravdepodobne na svete. Ak si zoberiete, samospráv máme toľko, ako máme, počkajte, o tisícku viac než Poľsko. Poľsko má 2-tisíc. Štyridsaťmiliónové Poľsko, päť a polmiliónové Slovensko. U nás 3-tisíc, tam 2-tisíc. Áno, takto vyzerá krajina, ktorá aj v 20-člennej alebo 30-člennej obci si trúfa financovať osobitnú samosprávu. Poľská ministerka vnútra, ktorá to mala na starosti, mi povedala: okej, nech sa dohodnú, 6-tisíc a my im pošleme poľskú zástavu štátnu a dáme im, dáme im štatút.
Takisto som rád, že... Čiže, aby som to uzavrel, samospráva stojí pred zásadnou rekonštrukciou, na ktorú si táto koalícia netrúfla, obrala nás tak o dlhé roky, lebo vládne Robert Fico už naozaj viac než dekádu, kedy bola, už na začiatku jeho nástupu k moci bola reforma samosprávy viac než nevyhnutná, viac než nevyhnutná. A to hovorím aj ako komunálny poslanec Bratislavy, ktorá sa teraz doslova zvíja v kŕčoch, že či má peniaze, ktoré jej, ktoré jej súčasný systém, daňový systém nedopraje, dokonca ani systém prideľovania podielových daní. Pretože, preto jej ktosi veľmi čudne pobabral sčítanie obyvateľstva, tak Bratislava sa doslova zvíja v kŕčoch, že koho oberieme o tie chýbajúce groše, či majiteľov áut alebo, alebo zvýšime dane za byty. Pritom ale Bratislava je už veľmi drahé mesto a ak to pôjde takto ďalej, tak budú z nej ľudia odchádzať do iných miest, ktoré sú aj krajšie, aj majú lepšiu infraštruktúru, aj sú tam väčšie platy.
Ja som veľmi rád, že sa do Bratislavy, že do Bratislavy prichádzajú ľudia z rôznych regiónov Slovenska, lebo toto je naše hlavné mesto, potrebujeme ho dobudovať, potrebujem tu mať bázu našich mozgov, našich schopných ľudí, bez toho, že by som sa, preboha, chcel dotýkať, aby podobné bázy boli aj v ostatných krajoch. Ale toto je hlavné mesto, to je naša matička Bratislava, tak jak majú Češi matičku Prahu. Ale v momente, keď začnú naši mladí utekať ďalej, ak toto bude už len medzistanica, tak to bude začiatok konca.
Napokon sa ešte zmienim o tom, že formalizmus vlády v prístupe k záväzkom Agendy 2030, ktorý podčiarkla správa NKÚ, je veľmi znepokojivý a skutočne onedlho bude už len 10 rokov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, čas. Ďakujem.
Budaj, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Onedlho bude už len 10 rokov do naplnenia tejto správy, čo už bude vlastne nereálne ju naplniť.
Ďakujem.
