Videokanál poslanca

Domnelé referendum podľa akýchsi nemenovaných mojich bývalých kolegov? Prosím vás. No ide tu ešte aj o dopad za to, čo v pozmeňujúcom návrhu predložil predkladateľ na obmedzenie reklamných príjmov. Však to je absolútne silná rana aj príjmom, príjmom privátnych médií, elektronických médií a samozrejme, tým sa vytvorí, spomalí sa obeh peňazí a vytvorí sa rana aj pre odvody do štátneho rozpočtu, a to už tam vôbec nie je vykreslené. A vy ako člen finančného výboru, čakal by som, že skôr sa zastanete rozpočtu, nieže budete tlieskať rozhadzovaniu peňazí.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, toto je legislatívny ohňostroj, ale taký zábavný, aký sa robí na Silvestra, nie vážna kanonáda, pretože koaličné strany očividne už jednajú na vlastnú päsť a strieľajú si z nás aj z mediálnej legislatívy, ako ich napadne. Jedna strana tu v tejto chvíli predkladala pred pol hodinou novelizáciu zákona, ktorou chcela zvýšiť ochranu politikov pred názorovými médiami. Chápem, je to strana SMER, ktorej lezú názorové médiá na nervy, pretože čelí verejnej kritike. Samozrejme, tento návrh bol šitý touto politickou ihlou, je tesne pred voľbami a jeho účelovosť kričí do nebies, takže ťažko môže čakať, že sa tento zákon, že nájde, nájde podporu v radoch opozície alebo aj v radách demokratickej verejnosti.
Druhá, druhý návrh chcel zaviesť alebo chce zaviesť odlišné DPH pre mienkotvorné a reklamné médiá. Takéto opatrenie mohlo byť u nás dávno, ale zavádzať ho práve teraz, ako upozorňuje aj poslanec Heger, kedy sa spochybňujú plánované výsledky HDP Slovenskej republiky a nieže spochybňujú, ale je len, je už očividné, že do prasiatka zvaného štátny rozpočet si koaličné strany začali chodiť načierať najmä za súčasného slabého premiéra Pellegriniho, ako im len ráčilo. Tak takéto návrhy len ilustrujú, že to načieranie pokračuje a že pokusy o takéto predvolebné získanie sympatií mienkotvorných médií tu máme na stole.
Ďalší návrh teda navrhuje kúpiť si penzistov, dôchodcov, ktorí i tak platia zľavnené koncesionárske poplatky, ich úplným zrušením. Aj toto, podobne ako tú diferencovanú DPH, sme navrhovali aj my dávno, a to úplnou reformou koncesionárskych poplatkov. Podotýkam, lebo sa vyjadrujem najmä k tomuto návrhu, hoci som chcel zrekapitulovať tú legislatívnu pohromu, lebo to je, to je proste chyba na chybu. Ale venujme sa tomuto poslednému zákonu. Vôbec, autori sa nezaoberajú tým, ako budú doplnené príjmy verejnoprávnych médií, pokiaľ by k ich zrušeniu tohoto jedného zo zdrojov príjmov došlo. To je nedostatok tohto návrhu SNS, ktorá znovu, keďže jej ide len o účelový zákon, nezaoberá sa stavom verejnoprávnych médií, ale iba tým cieľom, aby vyslala signál penzistom, že ona bojuje za odpustenie ich poplatkov.
Zrušenie koncesionárskych poplatkov by bolo možné aj celoplošné, keby vedela tu byť exekutíva a parlament, ktorí garantujú verejnoprávnym médiám nezávislosť a ich pevný príjem zo štátneho rozpočtu. Veď už dnes je pravdou, že takéto poplatky na úrovni dvoch eur viac kŕmia poštu, ale kŕmia administratívu. Tam mizne veľká časť týchto peňazí, nieže by pomohla, pomohla verejnoprávnemu vysielaniu. Verejnoprávne vysielanie na Slovensku - ak dám do zátvorky "nakoľko spĺňa obsah verejnoprávny účel", to je, to nie je teraz predmetom našej diskusie - tak je notoricky podfinancované a jeden z dôvodov je, je strach vládnucich zásadne riešiť financovanie verejnoprávnych médií.
Dokonca aj riaditeľ, ktorého si sami vybrali, pán súčasný riaditeľ opakovane vyzýva a opakovane upozorňuje, že verejné, verejné médiá, verejná služba nie sú dostatočne financované. V tomto návrhu teda nie je vyčíslené nielen to, aké straty utrpí, utrpí financovanie verejnej služby v médiách, ale nie je ani vyčíslené, aké straty utrpí, utrpí štátny rozpočet, pretože pán predkladateľ v rozsiahlom pozmeňováku, v ktorom vymenoval, nestihol som to zrátať, koľko bolo zmien tých zákonov? Zo dvadsať? No dotklo sa to zo dvadsať zákonov.
V tomto pozmeňujúcom návrhu navrhuje obmedzenie príjmov z reklamy, ktoré sa bude týkať najmä nezávislých, teda súkromných vysielateľov televízneho alebo rozhlasového vysielania. Nielenže teda im dáva nôž na krk, by im dal nôž na krk, ktoré mnohé tie vysielania už v tejto dobe napriek tomu, že kríza ešte neprišla, tak žijú z ruky do úst, ale spôsobil by aj výpadky štátneho rozpočtu, ktoré tak isto vo svojom návrhu neuviedol, čo, ak ma pamäť nemýli, by taký návrh zmeny zákona mal obsahovať aj so stanoviskom ministerstva financií.
Keď to dávate, pán predkladateľ, pozmeňujúcim návrhom, tak podľa mojej mienky by ste sa nemali vyhýbať tejto povinnosti uviesť, uviesť po pravde, že aké to bude mať dôsledky, aspoň odhadom, na straty verejných financií.
Záverom by som chcel povedať, že všetky mediálne legislatívy, ktoré tu odzneli, boli vedené záujmom jednotlivých strán na prezentáciu, volebnú prezentáciu pred jednotlivými skupinami. Jedni cielia na združenie vydavateľov periodickej tlače, iní sa chcú zapáčiť dôchodcom, atď. Za druhé, je očividné, že tieto návrhy nie sú dostatočne pripravené a už vôbec nie sú vzájomne zladené, hoci ide o jednu a tú istú koalíciu a akoby v istom zmysle pracujú jeden proti druhému. Spoločným znakom, ich spoločným znakom je, že darčeky, ktoré sľubujú raz dôchodcom inokedy vydavateľom, všetky idú na úkor príjmov štátu. Práve mediálna oblasť, a to som už povedal vo faktickej poznámke, je systémová oblasť spravovania štátu v jeho najcitlivejšej, najcitlivejšom, oblasti, a to je kontrola moci. Práve preto mediálne zákony by sa mali prejednávať pod veľkým, pod veľkou pozornosťou verejnosti aj samotných médií za spolupráce koalície s opozíciou a v takej dobe, kedy neprichádza k obyčajnej kortešačke cez tieto zákony, ale kedy je uveriteľné, že predkladateľom ide o zlepšenie fungovania tohoto segmentu jednak trhu a jednak aj informovania verejnosti.
Žiaľ, všetky tieto návrhy majú charakteristiky priam opačné. Ide o kortešačku, poškodzujú štátny rozpočet, nie sú dohodnuté nieže s opozíciou alebo s príslušnými brandžovými skupinami, ktorých sa týkajú, ale nie sú dohodnuté očividne ani s ministerstvom financií a v rámci vnútorných dohôd koalície. Žiaľ, je škoda, že znovu je mediálna problematika iba, iba hračkou v rukách predvolebných šou jednotlivých poslaneckých klubov.
Ďakujem.

Ďakujem. Zmeny v regulácii médií patria medzi také systémové návrhy, ktoré si vyžadujú širšiu, širší konsenzus, opozično-koaličný, podobne, ako to bolo napríklad so zmenami v spôsobe voľby ústavných sudcov. Preto je problém s návrhom skupiny poslancov, ktorí o takýto konsenzus pred predložením zákona neusilovali a teraz predkladajú model, ktorý má aj svoje dobré stránky, ale doba, v ktorých printové médiá bolo možné, alebo v ktorých bol problém iba v regulácii printových médií, tá doba je dávno preč. Je tu problém s reguláciou ďaleko širšie vnímaných a širšie komunikovaných sociálnych sietí najrôznejšieho druhu.
Tam sa potom z nedostatku inej regulácie dá uplatňovať iba Trestný zákon, ktorý sa aj v niektorých prípadoch už uplatňuje, čo ja osobne nevítam, ale jednoducho v prípade vyhrážkach smrťou alebo v avizovaní niekoho zabitia, sme každý ako poslanec zažili tak, že sme videli na internete takéto vyhrážky, nie je možné inak konať.
Čiže realita dávno ušla úsiliu poslancov, ktoré trvá nakoniec už roky. Uteká aj inde vo svete, pretože technológie to, žiaľ, vyvolali. Ponúkam znovu, ako som to robil aj v minulosti, komunikáciu. Žiaľ, ale pred koncom volebného obdobia sotva systémový zákon a taká pokojná komunikácia a diskusia na tú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Pčolinský hovoril ako obvykle plynule a pekne, ale na záver, keďže je posledný zo zatiaľ prihlásených rečníkov, z tých prihlásených písomne, by sa žiadalo naozaj zvolanie. A z tých zvolaní ma napadá analógia so slávnym filmom Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni, kde hrdina filmu v istý okamih prevolá: "Súdruhovia, kdeže ste? Vylezte! Vojna už skončila." Dúfam, že to počujú a ešte sa dostavia.

Ďakujem kolegovi Sopkovi. Naozaj, že vraj na východe nič nie je. Ako sme počuli, veru je. A, súdružky a súdruhovia zo SMER-u, na východe je vaše zrkadlo. Tam ste v závetrí, tam nie je bratislavské prostredie plné novinárov a plné nepríjemnej, často dráždivej verejnosti. Tam si trúfate ukazovať úplne svoju tvár a tvár Slovenska, aké si vy predstavujete.
A teraz by som chcel ešte osobnejšie Mirovi Sopkovi povedať, že, žiaľ, to, čo on nechcel povedať. Pre ten spôsob, akým ste túto schôdzu otvárali a napokon otvorili, ste nás donútili, aby tento akt, ktorý má istú dôstojnosť a mal by mať istú vážnosť, to znamená mimoriadnu schôdzu Národnej rady kvôli odvolávaniu vlády alebo premiéra vlády Pellegriniho ("premiéra Pellegriniho", pozn. red.), zabránili ste tomu, aby bola táto rozprava vedená v štandardných podmienkach, to znamená za bieleho dňa, ale urobili ste z toho maratón nočného rokovania. Schválne, aby zostal otvorený koniec, aby ste už v utorok toto mali z krku, aby tu nebolo ani jedného novinára, vskutku nieto ich tu veľa, a slušní a pracovití poslanci, akým je aj Miro Sopko, ako asi nikto nespochybní, nemohli po ťažkom týždni odísť na ten východ, kde nič nie je. V jeho prípade tam je ešte to, že zajtra má krásnu rodinnú udalosť, ku ktorej mu týmto blahoželám, birmovku, tentoraz ale sa myslí naozajstná birmovka, lebo Miro Sopko je veriaci, to nie je birmovka a la Robert Fico... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja si myslím, že je dobré, že, Igor, pripomínaš, že zmysel tejto rozpravy je vo vyslovovaní pravdy. My si uvedomujeme, aké sú čísla, ale zároveň si uvedomujeme, že toto je chvíľa, kedy to vyslovovanie pravdy má svoju moc a má svoj význam. Práve preto, že má pravda moc, preto tak dráždi mnohých tu prítomných. Keby tá pravda moc nemala, tak by ste nás pokojne predsa nechali rozprávať, keď je to jedno.
Pravda je taká, že premiérovi pripomíname jeho sľuby, a to, že sa odhalilo, že on nemá skutočnú vôľu, že nemá slobodnú vôľu. Inak by ho pud sebazáchovy, politickej sebazáchovy by mu okamžite zvonil, že keď sľuboval, že do pár sekúnd odvolá každého, kto by bol spojený s mafiou, pripomínam, že vtedy bola reč ešte o mafii ako v podobe Ndranghety, že tento sľub je proste preňho kruciálny a že musí konať. Odhalilo sa, konať nemôže alebo konať nechce. My nemáme ako nazrieť do jeho mysle alebo do zákulisia, čo prevážilo, ale jedno aj druhé je katastrofálna správa o súčasnej situácii, aj o tomto premiérovi, s ktorým mohli byť spojené nádeje, že on skutočne tie sľuby plniť bude.
Mal šancu, že odvolá každého, kto by mal nejaké kontakty súvisiace s mafiou, a tú šancu premeškal. Preto si myslím, že je táto rozprava podstatná. Treba jej zmysel vidieť vo vyslovovaní pravdy a argumentov.

Ďakujem. Pozeral som sa pozorne a naozaj páni z vládnej garnitúry, ktorí tu sú, tak spočiatku nad tebou, Igor, mali taký blahovoľný úsmev, ale potom na tých tvárach prevládla zasmušilosť. Jedno si totiž uvedomujú, že aj keď teraz môžu rozprávať, že ty iba sypeš piesok proste do toho hladkého súkolia, ktoré stále odsýpa, a vlastne toľko rokov sa darí vždy nájsť, nejak to zalepiť, pomôže niekto, dodajú sa peniaze, dodajú sa niekedy možno aj oveľa temnejšie veci a moc, resp. ľudia, ktorí tú moc potrebujú, majú tu stále svoje ohnivká a majú tu stále svojich, svojich ľudí. Ale potom tie tváre zvážneli a zvážneli preto, lebo si uvedomili, že takáto otvorená reč tu bude znieť čoraz viac. Či už od Matoviča, ktorý teda, páni, iste mi to nebudete mať za zlé, lebo mňa Matovič iste prežije, pokiaľ ho nezrazí lietadlo, ale aj mnohých z vás a najmä prežije politicky, pretože táto garnitúra proste končí. Nie, nekončí na úplnú slabosť, vy by ste moc chceli, ale mení sa Slovensko. Mení sa Slovensko a spýtajte sa mladých ľudí. Žiaľ, mnohí z toho znechutenia potom volia extrém, ale určite nebudú súhlasiť s pokračovaním tohoto druhu moci.
Preto tu bude čoraz viac ľudí podobných Igorovi Matovičovi, či už to bude vládnucim milé alebo nemilé. A myslím, že mnohí z vás, keď ste počúvali Igora Matoviča, ste si uvedomili, že, dobre, teraz máme tie karty a máme tie počty, ale takíto ľudia prichádzajú.

Ďakujem. Ja myslím, že pán Heger veľmi trefne pripomenul, že omylom premiéra bolo, že aj v takejto kríze dôvery v štát uprednostnil to, že zostal premiérom strany, nie republiky. Je naďalej, chvíľu nad tým aj váhal, ale zostal premiérom Roberta Fica. Nie je ani premiérom voličov SMER-u, ale vyslovene predsedu strany, s ktorým vytvoril tandem.
Ale v republike strana SMER nemá väčšinu, akokoľvek by mohla mať premiéra. A dôsledok takéhoto, takéhoto straníckeho pohľadu na rolu premiéra, ale aj rolu parlamentu je, že voliči utekajú k extrémizmu. Áno, aj vaši voliči. Alebo utekajú rovno z republiky, najmä tí mladí.
Toto všetko sa deje najmä pre nedôveru, že sa dočkajú naplnenia výziev právneho štátu. A to, že pán Pellegrini otáľaním a uprednostnením straníckej agendy pred touto krízou, krízou dôvery, že takto zaotáľal a takto, zdá sa, ani dnes nevie povedať, že urobil som chybu, pardon, toto je dôvod, pre ktorý sa zdá, že už sa rozhodol, že nebude premiérom pre republiku, nebude premiérom pre všetkých, ostane teda premiérom pre Roberta Fica, resp. pre stranu SMER.

Ďakujem. Pán Baránik, tento pohľad zo zorného uhla profíka, ktorý pozná svet spravodlivosti, na tento náš zatiaľ, žiaľ, postkomunistický spôsob, naozaj prišiel veľmi vhod. Je vhod, že ste upozornili na problém, že ak bola pani Jankovská figúrou SMER-u v exekutíve v pozícii politickej, to znamená, predsa len odvolateľnej, tak pred našimi očami sa presúva do talára, do pozícii ("pozície", pozn. red.) neodvolateľnej, s veľkými imunitami a s obrovskou mocou nad tým, ako dopadne tá alebo oná kauza, ktorú dostane v agende na svoj stôl.
Tento presun pôsobí na normálne rozmýšľajúcu verejnosť ako fakt posledný klinec do rakvy dôveryhodnosti. Ako môže politička po takejto afére s takou nenávisťou, ktorá z nej sršala, v budúcnosti byť nepredpojatá, ak by tam prišla kauza vaša alebo Sulíkova, alebo Klusova, alebo moja? Ako môže byť nezaujatou sudkyňou, ako môžme veriť, že nebude plniť stranícke príkazy a že nebude podliehať straníckemu vedeniu?

Ďakujem pekne. Dámy a páni, Slovensko sa naozaj, a táto schôdza je toho ilustráciou, blíži k takému dnu, dnu politickej kultúry, lebo zmarenie schôdze po dvakrát sa nestalo ani v časoch Mečiara. Vidíme to na znakoch tejto doby, červení a hnedí extrémisti vlastne sa zbližujú a zbližujú sa, zbližuje ich nenávisť k demokratom. Nenávisť k tým, ktorí chcú vidieť úspešné Slovensko, rovnocenné v rodine európskych národov. Títo extrémisti by nás najradšej videli pod Putinovou čižmou. Veď čo si tu budeme zastierať. Hra ľudí, ako je Kočner a ako boli ďalší podobní ľudia, smeruje k tomu, že chcú využívať tieto siete a dnes táto tichá, temná aliancia červených a hnedých extrémistov je hrozbou pre Slovensko.
Ja prajem SMER-u, aby sa zastavil, a ak to je možné, aby si spomenul, že chcel byť sociálnou demokraciou, že nemôže podporovať rasizmus, že nemôže spolupracovať s fašizmom. No a, samozrejme, prajem celej tejto našej krajine, aby toto už naozaj boli posledné okamihy, aby sme sa odrazili odo dna a nasmerovali Slovensko tam, kde sme dúfali pred tridsiatimi rokmi, že už onedlho bude.
Žiaľ, práve kvôli postkomunistom, ale aj pohrobkom ľudáckeho režimu ideme tak, že padneme do každej diery a vstúpime do každej mláky. Verme, že o to bude naša skúsenosť pevnejšia a že aj vy, ktorí to myslíte vážne, že ste ľavičiari a že ste sociálni demokrati, tak si za tým budete stáť a nepripustíte spojenectvo, ako som už povedal, aby si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)