Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Dámy a páni, toto je legislatívny ohňostroj, ale taký zábavný, aký sa robí na Silvestra, nie vážna kanonáda, pretože koaličné strany očividne už jednajú na vlastnú päsť a strieľajú si z nás aj z mediálnej legislatívy, ako ich napadne. Jedna strana tu v tejto chvíli predkladala pred pol hodinou novelizáciu zákona, ktorou chcela zvýšiť ochranu politikov pred názorovými médiami. Chápem, je to strana SMER, ktorej lezú názorové médiá na nervy, pretože čelí verejnej kritike. Samozrejme, tento návrh bol šitý touto politickou ihlou, je tesne pred voľbami a jeho účelovosť kričí do nebies, takže ťažko môže čakať, že sa tento zákon, že nájde, nájde podporu v radoch opozície alebo aj v radách demokratickej verejnosti.
Druhá, druhý návrh chcel zaviesť alebo chce zaviesť odlišné DPH pre mienkotvorné a reklamné médiá. Takéto opatrenie mohlo byť u nás dávno, ale zavádzať ho práve teraz, ako upozorňuje aj poslanec Heger, kedy sa spochybňujú plánované výsledky HDP Slovenskej republiky a nieže spochybňujú, ale je len, je už očividné, že do prasiatka zvaného štátny rozpočet si koaličné strany začali chodiť načierať najmä za súčasného slabého premiéra Pellegriniho, ako im len ráčilo. Tak takéto návrhy len ilustrujú, že to načieranie pokračuje a že pokusy o takéto predvolebné získanie sympatií mienkotvorných médií tu máme na stole.
Ďalší návrh teda navrhuje kúpiť si penzistov, dôchodcov, ktorí i tak platia zľavnené koncesionárske poplatky, ich úplným zrušením. Aj toto, podobne ako tú diferencovanú DPH, sme navrhovali aj my dávno, a to úplnou reformou koncesionárskych poplatkov. Podotýkam, lebo sa vyjadrujem najmä k tomuto návrhu, hoci som chcel zrekapitulovať tú legislatívnu pohromu, lebo to je, to je proste chyba na chybu. Ale venujme sa tomuto poslednému zákonu. Vôbec, autori sa nezaoberajú tým, ako budú doplnené príjmy verejnoprávnych médií, pokiaľ by k ich zrušeniu tohoto jedného zo zdrojov príjmov došlo. To je nedostatok tohto návrhu SNS, ktorá znovu, keďže jej ide len o účelový zákon, nezaoberá sa stavom verejnoprávnych médií, ale iba tým cieľom, aby vyslala signál penzistom, že ona bojuje za odpustenie ich poplatkov.
Zrušenie koncesionárskych poplatkov by bolo možné aj celoplošné, keby vedela tu byť exekutíva a parlament, ktorí garantujú verejnoprávnym médiám nezávislosť a ich pevný príjem zo štátneho rozpočtu. Veď už dnes je pravdou, že takéto poplatky na úrovni dvoch eur viac kŕmia poštu, ale kŕmia administratívu. Tam mizne veľká časť týchto peňazí, nieže by pomohla, pomohla verejnoprávnemu vysielaniu. Verejnoprávne vysielanie na Slovensku - ak dám do zátvorky "nakoľko spĺňa obsah verejnoprávny účel", to je, to nie je teraz predmetom našej diskusie - tak je notoricky podfinancované a jeden z dôvodov je, je strach vládnucich zásadne riešiť financovanie verejnoprávnych médií.
Dokonca aj riaditeľ, ktorého si sami vybrali, pán súčasný riaditeľ opakovane vyzýva a opakovane upozorňuje, že verejné, verejné médiá, verejná služba nie sú dostatočne financované. V tomto návrhu teda nie je vyčíslené nielen to, aké straty utrpí, utrpí financovanie verejnej služby v médiách, ale nie je ani vyčíslené, aké straty utrpí, utrpí štátny rozpočet, pretože pán predkladateľ v rozsiahlom pozmeňováku, v ktorom vymenoval, nestihol som to zrátať, koľko bolo zmien tých zákonov? Zo dvadsať? No dotklo sa to zo dvadsať zákonov.
V tomto pozmeňujúcom návrhu navrhuje obmedzenie príjmov z reklamy, ktoré sa bude týkať najmä nezávislých, teda súkromných vysielateľov televízneho alebo rozhlasového vysielania. Nielenže teda im dáva nôž na krk, by im dal nôž na krk, ktoré mnohé tie vysielania už v tejto dobe napriek tomu, že kríza ešte neprišla, tak žijú z ruky do úst, ale spôsobil by aj výpadky štátneho rozpočtu, ktoré tak isto vo svojom návrhu neuviedol, čo, ak ma pamäť nemýli, by taký návrh zmeny zákona mal obsahovať aj so stanoviskom ministerstva financií.
Keď to dávate, pán predkladateľ, pozmeňujúcim návrhom, tak podľa mojej mienky by ste sa nemali vyhýbať tejto povinnosti uviesť, uviesť po pravde, že aké to bude mať dôsledky, aspoň odhadom, na straty verejných financií.
Záverom by som chcel povedať, že všetky mediálne legislatívy, ktoré tu odzneli, boli vedené záujmom jednotlivých strán na prezentáciu, volebnú prezentáciu pred jednotlivými skupinami. Jedni cielia na združenie vydavateľov periodickej tlače, iní sa chcú zapáčiť dôchodcom, atď. Za druhé, je očividné, že tieto návrhy nie sú dostatočne pripravené a už vôbec nie sú vzájomne zladené, hoci ide o jednu a tú istú koalíciu a akoby v istom zmysle pracujú jeden proti druhému. Spoločným znakom, ich spoločným znakom je, že darčeky, ktoré sľubujú raz dôchodcom inokedy vydavateľom, všetky idú na úkor príjmov štátu. Práve mediálna oblasť, a to som už povedal vo faktickej poznámke, je systémová oblasť spravovania štátu v jeho najcitlivejšej, najcitlivejšom, oblasti, a to je kontrola moci. Práve preto mediálne zákony by sa mali prejednávať pod veľkým, pod veľkou pozornosťou verejnosti aj samotných médií za spolupráce koalície s opozíciou a v takej dobe, kedy neprichádza k obyčajnej kortešačke cez tieto zákony, ale kedy je uveriteľné, že predkladateľom ide o zlepšenie fungovania tohoto segmentu jednak trhu a jednak aj informovania verejnosti.
Žiaľ, všetky tieto návrhy majú charakteristiky priam opačné. Ide o kortešačku, poškodzujú štátny rozpočet, nie sú dohodnuté nieže s opozíciou alebo s príslušnými brandžovými skupinami, ktorých sa týkajú, ale nie sú dohodnuté očividne ani s ministerstvom financií a v rámci vnútorných dohôd koalície. Žiaľ, je škoda, že znovu je mediálna problematika iba, iba hračkou v rukách predvolebných šou jednotlivých poslaneckých klubov.
Ďakujem.