Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

20.9.2019 o 13:47 hod.

Ján Budaj

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2019 16:29 - 16:31 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V tomto volebnom období sa krivenie parlamentarizmu stalo pracovnou metódou vládnej koalície. Ja si nepamätám ani squadru poslaneckú, ktorý by bola mala odvahu vrátiť sa k týmto metódam z čias Mečiara, až teraz túto, ktorá naozaj sa obáva aj verejnosti, aj budúcnosti.
Pripomeniem. Napríklad práve prebiehajúci prípad, keď poslanec Matovič má 4 mesiace odložený svoj bod programu. To je brutálny výsmech parlamentných práv opozície. Sebe takto neodkladáte program. Až kým sa to rozchodí, kým prejde leto, už si ani nikto nepamätá, čo to s tými platmi bolo, čo to bolo s tým Matovičovým návrhom.
A nie je to jediný prípad. Odkladanie ďalších rokovaní, napríklad aj hlasovaní. V priebehu každej schôdze sme svedkami neustálej manipulácie s programom. Raz ten minister sa prejednáva, tu pri hlasovaní je veľký problém zistiť, podľa akej logiky sa tu upratávali body a podľa akej logiky idú na hlasovanie, pretože prichádza k manipuláciám. Niekedy sa jeden, dva, tri dni, štyri dni je prestávka medzi prerokovaním bodu a samotným hlasovaním, to už ani novinári, ani verejnosť si nepamätajú vystúpenia poslancov a znovu príde k slovu iba stroj mačkania gombíkov, nie argumenty, pretože v opozícii všade na svete jediný arg..., jedinou silou je sila argumentov.
Týmto odkladaním aj v prípade zákona Igora Matoviča sa potiera sila argumentov a na stôl sa dáva len to, máme väčšinu, zabudnite, až budeš mať ty väčšinu, tak ty budeš valcovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.9.2019 12:05 - 12:06 hod.

Ján Budaj
Nesledujete, pani poslankyňa, fakty. Súd rozhodol, nemecký súd po zrušení amnestií, že Michal Kováč je nevinný, a preto aj mohol dostať najvyšší stupeň previerky. Keby ste sledovala dianie, tak by ste vôbec takúto otázku nekládla.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2019 11:55 - 12:05 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Dámy a páni, bola veľká hanba, že 20 rokov nebola snemovňa schopná zrušiť seba..., sebaamnestiu, kedy politici zastavili vyšetrovanie, ktoré smerovalo k nim samým. Tá hanba nás prenasledovala v zahraničí, ale najväčšie škody spôsobovala dovnútra, pretože ak zákonodarný zbor sám ukazuje, že chráni nespravodlivosť, tak zahanbuje právny štát, deklasuje všetkých slušných ľudí, ktorí zákony chcú dodržiavať a nepýtajú si žiadnu sebaamnestiu, ale nesú svoju zodpovednosť za svoje činy.
To zrušenie amnestií, iste to viete, ale pripomeniem, malo už účinky, vyšetrovanie pokra..., mohlo pokračovať a padli obvinenia, ktoré boli predložené na súdy. Podľa mojej mienky teda dokonalo sa to, čo amnestie umelo na vyše 20 rokov zastavili. Súdy mohli konať, ale súdy sa rozhodli položiť otázku Európskemu dvoru pre ľudské práva, tým pádom spôsobili prieťahy, oni kladú otázku, či vôbec bolo správne a právne možné prijať ústavný zákon o zrušení amnestií. Považujem to naozaj za prieťahy, ale nič viac voči tomu v tejto chvíli robiť nemôžeme.
Chcem tu ale pripomenúť ten proces zrušenia amnestií, ktorý by mohol byť ukážkou, že aj takto silne polarizovaná snemovňa je schopná uvedomiť si, že už vyše 20 rokov volanie po spravodlivosti, kde bola preliata nevinná krv, je už naozaj silná káva, či predsa len nepatríme do nejakého barbarského sveta a sme schopní vnímať, že Národná rada nesmie byť bariérou proti spravodlivosti.
Čiže ten príbeh by mohol byť success story a mohli by sme ním pýšiť, mal však dva rozporné momenty, aspoň z môjho pohľadu. Jedným tým rozporným momentom bolo, že bývalý premiér Robert Fico naozaj v takej mocenskej pýche nepripustil, aby sa prijal opozičný návrh, trval na jeho pretvorení, skomplikovaní, pýtaní sa ešte Ústavného súdu, celý ten proces predĺžil to schvaľovanie a on sa snažil, aby sme za ten čas všetci zabudli, že on patril k najväčším bariéram zrušenia amnestií, a že on celé roky vykrikoval, že nikdy nie je ich možné zrušiť. Na to mu slúžila táto inscenácia, ale no už nech rozumní ľudia si z toho urobili svoj záver tak či tak, sa, neskoršie udalosti ho stiahli z čela vlády, a teraz vieme konštatovať, že už aj z toho povestného komplexu Bonaparte, čiže tá spravodlivosť, tie Božie mlyny melú celkom dobrým tempom.
Ale zostal ten druhý rozpor a to je rozpor, že už počas rokovaní sa ukázalo, že koaliční poslanci by chceli, aby zrušenie Mečiarových amnestií bolo naviazané aj na zrušenie tzv. Kováčových amnestií. Čiže hrozilo do istej miery to, že pasca, ktorú ktosi nachystal na mladého Kováča, by mala aj po toľkých rokoch nad ním vyniesť ortieľ. Napriek tomu sme sa ako predkladatelia, alebo aj ostatné opozičné strany boli schopné zmieriť s tým, že budú zrušené obe amnestie, a vtedy, v takom nejako treťom kole tých rokovaní vysvitlo čertove kopýtko celého tohoto dohadovania, len nie, aby sa to týkalo Mariána Kočnera. Naozaj som zdúpnel, pretože ak niekto tam mohol byť organizátorom nejakej, nejakého nekalého počínania, tak stačí sa pozrieť na týchto dvoch a je zrejmé, že kto si vybral prezidentovho syna a zatiahol ho do nejakej nekalej veci. A práve ten mal byť uchránený pred zrušením amnestií. Práve ten mal zostať v kúte sa smiať, keby náhodou zrušenie Kováčových amnestií spôsobilo, že súdy okolo Technopolu sa, teda vyšetrovania a potom súdy okolo Technopolu znovu sa rozbehnú a budú hľadať vinníkov.
On ako podľa mojej mienky hlavný expert na podobné biznisy mal byť uchránený a mal zostať imunitný, stále krytý amnestiou, tento raz amnestiou Michala Kováča. Dlhú dobu práve táto okolnosť spôsobovala rozpory a boli sme pred pomerne vážnou aj politickou, a ja osobne aj pred morálnou dilemou. Mali sme sotiť Michala Kováča pred možnosť obnovenia trestného vyšetrovania a chrániť Mariana Kočnera, inak amnestie, ktoré, verejnosť po ktorých volá, na ktoré čaká matka Róberta Remiáša, nebudú zrušené. Bolo jasné, že ak opozícia neprijme diktát o ochrane Kočnera, bude to pre Roberta Fica jednoducho argument, že vy tie, vy tie Mečiarove amnestie zrušiť nechcete, lebo chránite nejaké, nejaké bočné záujmy. Chránite Michala Kováča, ktorého my chceme možno znovu vyšetrovať. Takýmto spôsobom sa napokon... (rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu), áno, vnímam, pán predseda, že už je 12.00 hodín, takýmto spôsobom sa nakoniec amnestie zrušili a zostal nám jeden veľký dlh, a to je zrušenie amnestovaného zločinca Mariana Kočnera, ktorý v tejto chvíli sedí vo väzení obžalovaný z najväčších mysliteľných zločinov, z úkladnej vraždy, z podvodného konania okolo zmenky a tak ďalej.
Ak aj predstavitelia vládnej koalície možno z nejakého kamarátstva ho kryli pred tými tromi rokmi, komu sa ešte v tejto chvíli neotvorili oči, tak je súčasťou partie Mariana Kočnera. V tejto chvíli brániť zrušeniu amnestií, to už nie je nejaký kapric, že my vám ukážeme, že máme väčšinu a nášho človeka si uchránime a Michala Kováča podhodíme vyšetrovateľom. To už nie je takýto kapric, akých týchto mocenských prejavov arogancie sme tu dosť často svedkami. Ale teraz ak neprejde Matovičov návrh zákona alebo ak okamžite nezabezpečí ktokoľvek rovnaký návrh zákona, keby niekomu až tak prekážalo, že túto spravodlivú vec navrhuje, navrhuje práve tento poslanec, ak zabránite zrušeniu amnestií nad Marianom Kočnerom, hlásite sa do jeho partie ochrancu. To je už prihlásenie sa k človeku, ktorý je v tejto chvíli tam, kde je a obvinený z toho, z čoho je obvinený.
Chcem tento apel vysloviť, aj keď si uvedomujem, že poslanci vládnej koalície tu nesedia, a že ak to aj kdesi budú počuť, tak podobne ako keď pravdu hovorí Igor Matovič, tak sa im zdá, že oni môžu nepočúvať. Ale pravda zostane pravdou a je pravdou bez ohľadu na to, či oni si zapchávajú uši a utekajú zo sály. V tomto prípade, páni z vládnej koalície, ste boli ochrancami Mariana Kočnera, veľmi teda jednoznačnými, celé zrušenia amnestií ste boli ochotní celý proces zmariť, ak by sa akékoľvek ohrozenie malo týkať vášho človeka Mariana Kočnera. Chcete sa k tomu ešte stále hlásiť? Alebo poviete: „My sme presa len nevedeli, že ide o človeka, ktorý je schopný takýchto vecí, za aké je obžalovaný,“ a konečne umožníte, aby sa vlastne dokončilo to zrušenie amnestií, aby sa táto absurdita, ktorú ste vtedy zaniesli do zrušenia amnestií oboch teda amnestujúcich, aby sa táto absurdita odstránila a Marian Kočner si neužíval osobitné imunitné výsady.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

20.9.2019 13:51 - 14:02 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ako som už zmienil, téma bola diskutovaná pred týmto plénom, ale krvavé obete a aj historická, historický význam týchto udalostí ma nútia znovu pripomenúť, prečo sme povinní ctiť si obete augusta ´68. Pripomeňme si, že pozemný sled okupačných vojsk tvorilo, ktorí nás prepadli, tvorilo 30 divízií sovietskej Červenej armády, tri divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej, jeden bulharský motostrelecký pluk a zopár špecialistov z NDR, ktorí z dôvodu historických reminiscencií na okupáciu fašizmu sa trošku držali bokom. Tieto vojská, pokiaľ ide o krajiny Varšavskej zmluvy mimo Sovietskeho zväzu, sa vzdialili už do 4. novembra ´68. Sovietske vojská ale v počte 150-tisíc vojakov zostali ďalších 21 rokov, 22 vlastne, za dátum ich odchodu považujú rôzni ľudia rôzne dátumy, zhruba v júni ´91. Občas sa spomína, že keď opustil posledný dôstojník, generál, ktorý ale odišiel dosť dlho potom, ako boli nútené odísť vlaky s vojskom. Ja som z týchto rôznych prístupov vybral ten, ktorý hovorí, že týmto dňom, kedy Slovensko sa zbavilo nevítaných vojsk, ktoré sme sem nepozývali, bol 21. jún 1991. Navrhujem, aby aj tento okamih sme zapísali ako pamätný deň.
V ´68. komunistické vedenie odmietalo vojenskú obranu a vyzývalo obyvateľstvo, aby znieslo okupáciu pasívne, prejavmi istého hrdého odporu, na druhej strane napriek týmto výzvam na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania, často s holými rukami a vlastnými telami postavili proti tankom a postavili sa do cesty okupačným vojskám. Celkovo v týchto prvých dňoch pripravili okupačné jednotky o život najmenej 135 občanov Česka a Slovenska. Mimoriadne by sme si mali pripomínať, že najmenej 40 z nich pochádzalo, teda zahynulo na Slovensku alebo pochádzalo zo Slovenska.
V zozname, ktorý je v dôvodovej správe pripojený, máte dlhý rad týchto mien, ktorých rodiny neboli nikdy odškodnené, ich mená boli komunistickým režimom odsúdené na zabudnutie a celá naša šanca nosiť hrdo hlavu a hlásiť sa k tej túžbe po slobode, ktorú títo ľudia prejavili, a ich odvahe, nastala u nás až po roku ´89. Je bizarným dôsledkom politického vývoja na Slovensku po roku ´89, ale musím povedať, že aj v Čechách, že tento dátum 21. august, ktorý rok čo rok elektrizoval obyvateľstvo, Štátna bezpečnosť rok, čo rok zatýkala disidentov, zažil som aj na vlastnej koži tieto preventívne pohovory alebo preventívne 48-hodinové zadržania. Štátna bezpečnosť a komunistická strana sa celých 21 rokov desila krvi, ktorá uľpela na rukách jednak sovietskych okupantov, ale aj na rukách ich domácich pomáhačov a kolaborantov. Všetci sa až do roku ´89 desili, že jedného dňa ponesú politickú zodpovednosť alebo aj trestnoprávnu zodpovednosť, pretože trestné činy a vraždy, ktoré sa udejú pri vojenskom napadnutí, v stave vojenského ohrozenia štátu, sú aj podľa našich zákonov nepremlčateľné.
Priznám sa vám, že prvé roky po novembri som rok čo rok 21. augusta upozorňoval generálneho prokurátora na tento fakt, že tie trestné činy nie sú premlčané, hoci prešlo 20 rokov, že tie trestné činy sa udiali za obzvlášť odsúdeniahodných okolností streľbou do bezradných a neozbrojených ľudí. Žiaľ, celé tie roky boli generálnymi prokurátormi ľudia normalizačnej garnitúry, ak mi vôbec generálny prokurátor odpísal, čo často neodpísal, tak používal iba výhovorku, že je to už 20 rokov.
Spravodlivosť, po ktorej teraz volajú ľudia na uliciach v prípade vraždy Janka Kuciaka a Martiny Kušnírovej, sa vtedy týkala kričania za krv týchto vyše sto ľudí. Nehovoriac, že aké škody okupácia potom spôsobila na majetkoch v Českej a Slovenskej republike. Nikdy nám ani nástupnícky štát, ktorým je Ruská federácia, nevynahradila skutočné škody, najmä tie ekologické, ktoré tieto naozaj s pohonnými hmotami, ale aj so strelivom barbarsky nakladajúce vojská nám tu zanechali.
Ďalšou obrovskou škodou bolo spomalenie kultúrneho a politického vývoja, ktoré sa potom brutálne odrazilo aj v ekonomickom zaostávaní. Pred vojnou Československo patrilo k najvyspelejším, ale v šesťdesiatom ôsmom ešte stále, hoci po dvadsiatich rokoch komunistického spôsobu hospodárenia, ešte stále k vyspelým štátom Európy. V roku ´89 to už dávno neplatilo. Ak dnes majú ľudia komické dôchodky, najmä z týchto ročníkov, ak dnes cítime nízke platy a zaostávanie Slovenska do tej miery, že sa musíme hrozivo obzerať, či nám neodídu zahraniční investori, napríklad automobilky, lebo inak Slovensko bude vyradené z medzinárodného trhu, to všetko nastalo v tom dvadsaťročí, naozaj prázdna normalizácia, počas ktorej síce vládnuca a kolaborantská elita uchovávala svoju moc, ktorej sa držala zubami-nechtami, ale bolo to na úkor úpadku morálneho, intelektuálneho, a teda aj ekonomického.
Odhaduje sa, že Československo v tomto období opustilo 250-tisíc ľudí. Nie, neboli to, neutekali starci nad hrobom ani chorí ľudia, neutekali neschopní ľudia, utekali tí najlepší. Utekali tí, čo mali odvahu a chuť žiť poriadne, dosiahnuť niečo v živote a spravidla to aj dosiahli. To sme videli po roku ´89, keď nám nejeden z nich rozprával, že jednak bolo veľkým utrpením stratiť vlasť, ale na druhej strane, keď sa dostali do dobrých podmienok, tak dokázali veľa. O týchto ľudí sme prišli a aj to je dôvod toho zaostávania, o ktorom som hovoril.
Dámy a páni, nechcem urobiť z tejto témy, práve zato, že sa, myslím, o chvíľu uplynie čas, ktorý je vyhradený pre túto schôdzu, nechcem urobiť prednášku o problémoch normalizácie. Naša generácia, generácia politikov, ktorí sedia aj v tejto chvíli v tejto sále, sa tejto úlohy nezhostila. Neurobili sme reflexiu chýb, a preto sa nám do súčasnosti preniesla kultúra drobných zlodejstiev, dvojtvárnosti, pokrytectva. Ten, kto nekradne, okráda svoju rodinu, toto heslo, ktoré vymyslela normalizácia, vanie aj nad súčasným Slovenskom. Ani politické elity nie sú príkladom čistoty, férovosti, a najmä nedosiahli nielenže skutočný právny štát, ale nedosiahli presvedčenie, najmä u mladých ľudí, že v tejto krajine panuje spravodlivosť, že v tejto krajine máme pamäť, že v tejto krajine sa oplatí žiť podľa zákonov a nie ich porušovať a hľadať kľučky ako tzv. naši ľudia.
To, či sme schopní zhostiť sa dôstojného spomínania na obete tých ľudí, ktorí mali v očiach víziu takej krajiny, ktorú sme po roku ´89 mohli začať budovať, budú mať títo ľudia, ktorí si uvedomia význam tejto povinnosti, ale aj pre budúce, pre naše deti, majú teraz v tomto volebnom období poslednú šancu zabudnúť na to, či to predkladá opozičný alebo koaličný politik, a uvedomiť si, že toto je polstoročná vina, polstoročná ťarcha, ktorú nevieme odvaliť tak, ako sme vyše 20 rokov nevedeli odvaliť Mečiarove amnestie. Parlament, ak neprijme ani len ako pamätný deň 21. august a tak isto 21. jún ako spomienku na znovunadobudnutie štátnej zvrchovanosti, tak potvrdí, že táto generácia politikov ani v tomto volebnom období sa nedokáže vôbec čestne pozrieť na minulosť, ktorú sami žili. Nedokáže oddeliť dobro od zla a nedokáže to ani v okamihu, keď sa pripomína pieta po mŕtvych obetiach okupácie.
Skutočne prajem vám, lebo ja mám ruky čisté, ja to predkladám, prajem vám, ktorí budete mať v rukách, v rukách hlasovacie kartičky, aby ste si ich nezababrali aj na koniec volebného obdobia ešte raz takým nízkym bahnom, ako je strach pred pravdou o okupácii, ako je vlastne pritakávanie poučeniu z krízového vývoja.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

20.9.2019 13:47 - 13:49 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dámy a páni, zákon nie je v Národnej rade prvýkrát, ale má predsa len osobitnú situáciu vzhľadom na legislatívu, ktorá umožňuje, ktorá určuje periodicitu, v akej je možné predkladať zákony opakovane. Toto je zrejme pre nás všetkých posledná príležitosť, kedy môžeme osvedčiť, či stojíme na strane historickej pravdy, ak budeme súhlasiť s tým, aby 21. august, ktorého 50. výročie sme nedávno, relatívne nedávno oslavovali a ktorý stále mobilizuje naše spomienky, mobilizuje spomienky na obete, na krvavé obete okupácie, či bude zapísaný ako deň pamätný.
Podotýkam, že to znamená nulový dopad na štátny rozpočet alebo na príjmy podnikateľov, pretože pamätný deň nie je voľný deň. Aký má teda zmysel pamätný deň a aký má zmysel aj ďalší dátum, ktorý má pripomínať, kedy Slovenská republika sa zbavila nepozvaných vojsk a kedy nadobudla štátnu zvrchovanosť, vtedy ešte v rámci Československej federatívnej republiky, tak k tomuto by som povedal pár slov ako v rozprave, do ktorej sa zároveň týmto hlásim.
Prosím, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2019 13:41 - 13:42 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Ďakujem. Podporujem myšlienku, ktorú prináša predkladateľ, a je až zarážajúce, ako ťažko a dlhé roky sa odhaľujú vlastne zvyšky po bývalom režime, ktoré nám zostali. Včera sme tu diskutovali napr. o tom, že prečo vlastne máme na volebných listinách povinnosť uvádzať zamestnanie a ako v dnešných dobách táto kolónka vyvoláva polemiky, rozpory a nechápeme jej zmysel. No jej zmysel je v tom, že komunistická strana chcela predvádzať celú škálu od dojičky až po akademika, aby vzbudila dojem širokého národného frontu.
Táto vec, ktorú chce pán poslanec Žarnay zmeniť, je podobným reliktom komunistického režimu, ktorý mal totálny dohľad, samozrejme, aj ideologický nad vydávaním učebníc. Teraz všetci vieme, že to nie je potrebné, že ten odborný dohľad je zabezpečený, a predsa ten biznis prilákal, a tak máme obmedzenia pri súťaži o učebnice. Je namáhavé objavovať tieto pasce minulosti, ale je to veľmi potrebné, takže ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 17:49 - 17:51 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Potvrdzujem tú spomienku, bol to naozaj a je to naozaj zákon o nadradenosti developerov nad inými ľuďmi, navyše teda developerov, ktorí si vedia vybaviť väčšinové hlasovanie vo vláde. Uvedomme si, čo vôbec tento zákon o nás hovorí!
Takisto si spomínam na to, že ten plán nakoniec nevyšiel, ale nerobím si celkom tie ilúzie, ktoré kolega. A bol aj problém, že títo developeri plánovali vyčistiť pôdu na tom území, ktorá je kontaminovaná, iba pod pôdorysom nových budov, ale keď si uvedomili, že bratislavská verejnosť a vôbec slovenská verejnosť je už tak scitlivená na ekologické otázky, že ťažko im drahé peniaze za byt a nejakú 30-ročnú hypotéku si zoberie mladý človek, ktorý si bude uvedomovať, že kedykoľvek vyjde pred svoj dom, tak bude dýchať a bude žiť na pôde, ktorá je kontaminovaná a ktorej proste, jej vplyv na zdravie jeho a jeho detí je proste veľkou hádankou a v žiadnom prípade nie prínosom.
Takže toto, myslím, že ich už úplne spätilo, že aj samotní ľudia, keď sa verejne povie, že majú v pláne obísť povinnosť dekontaminovať pôdu, tak ich, tak sa im vyjavilo, že táto gigantická investícia, najväčšia investícia, aká sa v Bratislave chystala, je mimoriadne riziková.
V každom prípade veľmi podporujem zrušenie zákona, ktorý vytvára mimoriadny druh ľudí, developerov, ktorí majú podporu vládnej väčšiny, a nech už je tá vládna väčšina modrá, zelená alebo červenohnedá, v každom prípade je to absurdný, absurdná situácia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 16:11 - 16:13 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Neviem, či pani ministerka predkladá zákon len ako objednávku a lobistka nejakých majiteľov dopravných firiem, ale môžem ako komunálny poslanec potvrdiť, že reálna spoločenská, reálny spoločenský problém existuje. Jednoducho je faktom, že aj napríklad dopravný podnik v Bratislave má trvalý nedostatok vodičov, pretože muži okolo 21, resp. až 24 rokov už si volili dráhu, profesnú dráhu a veľmi už potom len nejakým, po nejakom neúspechu sa obracajú k tejto profesnej dráhe vodiča, profesionálneho vodiča.
Na druhej strane musím súhlasiť so všetkými varovaniami, ktoré vyslovil predošlý rečník. Jednoducho je faktom, že veľké vozidlá sú zbraňou, ktorá je schopná zabiť celé posádky áut, ktoré dodržiavajú cestnú premávku a za nič nemôžu.
Myslím si, že ako ministerka by ste sa mala naozaj postarať o sprísnenie kontroly kvality práce aj bezpečnosti, celkovej životosprávy týchto ľudí. Robia to všade na svete. Aj ľudí, ktorí prechádzajú cez naše územie, lebo ten tranzit je jednoducho obrovský, a bolo by pravdepodobne priskoré siahať k takejto radikálnej zmene. Napriek tomu, čo vám hovorím, že taká spoločenská objednávka alebo taký spoločenský problém je, ale keby dopravný podnik v Bratislave začal platiť 18-, 19-ročných chlapcov v príprave a našiel by pre nich realizáciu alebo im dával stabilizačné byty, ako sa dávali kedysi, tak by mali zamestnancov. Oni len jednoducho nechcú preplácať, tak chcú znížiť vek.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 15:40 - 15:42 hod.

Ján Budaj Zobrazit prepis
Za prvé buďte si istí, jak tu už bolo naznačené, obraciam sa na predkladateľov, že teda na ten predvolebný čas tie občianske združenia zamestnajú na nejaký úväzok tých svojich kandidátov a celé úsilie, ktoré vy sledujete, jednoznačne obídu. Nevydusíte ich, neodstránite ich, ani keď pritvrdíte tú tému zamestnania. To je také dobrácke upozornenie. Minie sa cieľom vaše úsilie.
Jednoducho strany – aj vaša strana – prežívajú istú krízu, celá politická scéna je po mnohých stránkach neobľúbená a využívajú to občianski aktivisti, ktorí jednoducho vtrhli do politiky a podľa môjho názoru už nikdy neodídu. Pre úvod... Nové technológie dneska už nedávajú stranám žiadnu moc, aby zastavili komunikáciu, a preto tam sú. Dokonca aj niektoré strany sú na tom postavené, parlamentné strany, a nie, že komunálna politika.
A ešte jedna poznámka. Tie mená a tie profesie sú smutným pozostatkom kandidátky jednotného Národného frontu. Tú kandidátku vtedy zostavovala jedna ruka a tá si priala, aby občania, súdruhovia občania videli priam ideálny rajský balans medzi profesiami, aby dojička sa striedala s doc. RSDr., ak viete, čo to bolo, a tak, aby vznikol dojem, že to celý národ nám tu na tej jednotnej kandidátke sa zišiel. Preto tam bolo to zamestnanie. V dnešnej politike čo už vám povie, že v Bratislave ten a ten je v civilnej profesii inžinier stavebný alebo lekár, čo vám to povie, keď...? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 15:40 - 15:40 hod.

Ján Budaj
Za prvé... (Reakcie z pléna.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec Budaj.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Pán poslanec Poliačik...
Dajte mi nový čas, prosím.
Skryt prepis