Videokanál poslanca

Chcel by som sa poďakovať pánu prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi za to, že vetoval novelu rokovacieho poriadku a teda, že ešte nie je platná a účinná, a že kolega Beblavý mohol mať 40 minútové vystúpenie, ktoré by v rámci nových pravidiel už nemohol mať, ani keby svoje vystúpenie rozdelil medzi 20 minút písomne prihlásený a 10 minút ústne prihlásený. A keďže nemá poslanecký klub, tak na tých 40 minút by sa nedostal. A myslím, že je to skvelá ilustrácia toho, ako nezmyselná je tá novela rokovacieho poriadku, lebo jeho vystúpenie, môžme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť, ale nemalo nič, jeho dĺžka nemala nič spoločné s kultúrou alebo nekultúrou v parlamente. Jednoducho bolo potrebné to povedať a dobre, že to zaznelo.
Z vecnej stránky ja vnímam ako najdôležitejšie práve potrebu priznania hranice medzi politickými nomináciami a odborným výberom zvyšku zamestnancov. Nejaké pokusy sa robia, ale jedným z najväčších problémov je práve ten rozpor, ten dramatický rozpor, o ktorom všetci vieme, medzi tým, aká je realita a medzi tým, čo sa za realitu vydáva. Lebo môže byť legitímne, že príde minister a potrebuje si vymenovať svojich ľudí až po tú najnižšiu úroveň, ale ak to tak má byť, tak je potrebné to priznať.
Tak sa chcem spýtať aj pána ministra, že či by ste neuvažovali o niečom takom, že by sa o takýchto veciach hovorilo otvorenejšie a že by to bolo priznané aj v rámci zákona.

Pán poslanec Marček, na súdnych exekútorov sa nepochybne možno pozerať z viacerých hľadísk. Nie je to ale čisto podnikateľská aktivita, čisto slobodné povolanie pôsobiace na nejakom neregulovanom, neznámom území, čisto trhovom. Je to aj výkon štátnej moci, a teda malá činnosť exekútorov a tieto dva aspekty a, samozrejme, tomu má zodpovedať aj právna úprava. Samozrejme, že je legitímne, ak sú rôzne názory na to, k čomu z týchto dvoch pólov to má mať bližšie, či sa na to máme primárne pozerať ako na výkon slobodného povolania alebo na výkon a vynucovanie štátnej moci.
Ale z toho, ako ste ten pozmeňujúci návrh odôvodnili, mne vystala taká otázka, na ktorú by som sa rád dozvedel odpoveď, že ako ste prišli na ten nápad alebo tú ideu, že dáte takýto pozmeňujúci návrh, či je to váš návrh, výsledok diskusie štyroch poslancov, alebo vám to niekto poradil. Lebo na mňa to tak trochu pôsobilo, že niektorý z exekútorov, ktorý bude touto novelou dotknutý, napísal nejaký pozmeňujúci návrh a našiel si nejakého poslanca, ktorý ho tu prednesie. Nemal som z toho, ako ste to podali, dojem, že je to vaša srdcová téma, ktorej sa dlhodobo venujete a máte na to nejaký dlhodobo vyprofilovaný právny názor, ktorý ste tuto premietli do pozmeňujúceho návrhu. Takže je úplne legitímne aj to, ak vám niekto s týmto poradil a priniesol vám to, aby ste to predniesli. Len by som považoval za korektné, aby to tu aj verejne zaznelo, aby sme vedeli, že kto je v skutočnosti autorom a kto za tým stojí.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie. Miestami som bol zneistený, keď som počul, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko so mnou v ničom súhlasia, ale nakoniec sa ukázalo, že oni vlastne si myslia niečo úplne opačné, ako som tvrdil ja.
Pani poslankyňa Grausová, zvyšovať prostriedky na obranu nemáme preto, aby sme vystúpili z NATO, práve naopak, máme zvýšiť prostriedky na obranu, aby sme mohli zostať rovnocenným a lojálnym členom NATO, pretože NATO je garanciou našej bezpečnosti a keby sme neboli členom Severoatlantickej aliancie, tak by sme museli vynakladať oveľa, oveľa, oveľa viacej financií na našu obranu, ako môžeme, alebo by sme mohli, aj keby sme zvýšili na tie 2 % ako lojálny člen NATO.
Pán poslanec Uhrík, tu sa asi opäť nezhodneme, súkromný sektor funguje oveľa lepšie a je dôležité, ako funguje ekonomika, aké je podnikateľské prostredie. Akékoľvek opätovné zoštátňovanie strategických alebo iných podnikov je absurdná úvaha a cesta do pekla.
Pán poslanec Mazurek, pokiaľ ide o tie, o tie dávky a o to, že upozorňujete na zlé nastavenie sociálneho systému, súhlasím s vami, že, áno, považujem vás za rasistu a extrémistu. A keby sme išli do toho, ktoré dávky zrušiť a ktoré ponechať, tak som presvedčený, že náš prienik by bol úplne minimálny, pretože ja si myslím, že treba, aby sociálna politika kryla tých, ktorí, ktorí si nevedia pomôcť sami. 
A teda pán poslanec Klus tu správne upozornil na hybridnú vojnu a na to, že to vidno aj v tomto parlamente, to je svätá pravda. 
Pán poslanec Číž, jasné, že rozpočet odráža hodnotový svet tejto vlády, ale moje vystúpenie zase odráža môj hodnotový svet... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán minister, ja teda sa nesťažujem, že by ste ma nepočúvali, mal som pocit, že ste ma včera počúvali, vážená podpredsedníčka Národnej rady a vážené kolegyne a kolegovia, dovolil som si v rámci tréningu na nový rokovací poriadok rozdeliť svoje vystúpenie k návrhu zákona o štátnom rozpočte na dve časti. Teda, keďže nebudeme môcť v budúcnosti rozprávať neobmedzene, ale na základe písomného rozprávania, písomného prihlásenia sa do rozpravy maximálne 20 minúť a maximálne 10 minút v rámci ústneho prihlásenia sa do rozpravy, tak to skúsim urobiť takto ako pioniersky čin.
Včera som hovoril o tom, prečo považujem návrh zákona o štátnom rozpočte za zlý, nezodpovedný, neambiciózny vzhľadom k možnostiam, ktoré slovenská ekonomika a z jej rastu vyplývajúce prostriedky, ktoré má k dispozícii vláda a verejná správa má, môže mať a môže použiť.
Dnes by som si v rámci, dúfam, že sa zmestím do tých desiatich minút, dovolil povedať niečo o tom, ako by sa mala správať rozpočtovo zodpovedná vláda. A zhrniem to do štyroch bodov. V rozpočte na ďalšie tri roky by rozpočtovo zodpovedná vláda mala presadzovať napríklad toto:
Po prvé. Vyrovnaný štátny a verejný rozpočet už v roku 2017 a prebytkový rozpočet v rokoch 2018, 2019 a nasledujúci. Už som hovoril včera o tom, že rast príjmov verejnej správy je nad očakávania. Rastú v porovnaní s týmto rokom, výrazne rastú v porovnaní s očakávaniami, ktoré mala vláda v predchádzajúcich rokoch, rastú tak dostatočne, že by nebol problém spraviť vyrovnaný rozpočet bez nejakých zásadných škrtov, iba keby sa vláda trošku snažila držať na uzde a krotila v tej expanzii výdavkov, ktorá, žiaľ, je väčšia ako rast príjmov. A preto výdavky rastú budúci rok vyše dvojnásobne v porovnaní s tým, ako bude deficit rozpočtu verejných financií. Čiže bez problémov, bez problémov sme mohli mať vyrovnaný rozpočet.
Tou druhou vecou, ktorú by robila rozpočtovo zodpovedná vláda, je znižovanie verejného dlhu. Teda pribrzdenie rastu verejného dlhu nielen v relatívnom, ale v absolútnom vyjadrení a potom postupne jeho ďalšie znižovanie. V žiadnom prípade by rozpočtovo zodpovedná vláda nepristúpila, ba dokonca by ani neuvažovala o zvoľnení dlhovej brzdy pod akoukoľvek zámienkou. Naopak, pokúsila by sa presadiť jej striktnejšiu a prísnejšiu podobu, napríklad v podobe hraníc absolútneho dlhu, nie dlhu vyjadreného percentuálnym pomerom k hrubému domácemu produktu.
Rozpočtovo zodpovedná vláda by vykonala úplnú a dôslednú pasportizáciu majetku všetkých inštitúcií verejnej správy a všetkých podnikov, v ktorých má vlastnícke podiely, a pristúpila by k ich privatizácii alebo doprivatizácii. Transparentná doprivatizácia a privatizácia spojená s dereguláciou a odstránením bariér konkurencie by preniesla nielen zdroje na financovanie verejného dlhu a dlhového bremena dôchodkového systému, ale aj zvýšenie vlastníckej zodpovednosti riadenia firiem, odštátnenie a odpolitizovanie podnikania, kvalitnejšie služby a nižšie ceny a tým dlhodobejšie pozitíva pre prosperitu krajiny, podnikateľské prostredie, daňovníkov i spotrebiteľov.
Tretia vec, ktorú by urobila rozpočtovo zodpovedná vláda, je, že by sa sústredila na výdavkové úspory, limity a brzdenie verejných výdavkov. Možné úspory verejných výdavkov by mohli a mali spočívať okrem iného v troch okruhoch.
Po prvé v znižovaní spotreby verejnej správy, v znižovaní nákladov na administratívu, prevádzku verejnej správy. V žiadnom prípade tu nehovorím o znižovaní platov úradníkov. Naopak, si myslím, že úradníci, ktorí podávajú výkon, majú byť lepšie zaplatení. Akurát som presvedčený, že tých úradníkov by malo byť menej, oveľa menej. A nemyslím si, že by ich malo byť menej spôsobom, že menej ľudí robí tú istú robotu, ale myslím si, že je možné zrušiť alebo zoštíhliť mnohé inštitúcie vrátane zrušenia alebo zoštíhlenia agendy, ktorú dnes tieto štátne inštitúcie alebo verejné inštitúcie vykonávajú. Štát toho robí príliš veľa, aby mohol robiť príliš veľa, tak musí zamestnávať príliš veľa ľudí a musí na to spotrebovať príliš veľa prostriedkov daňových poplatníkov.
Druhý možný okruh je odbúranie dotácií a rôznych podpôr do podnikateľskej sféry. Štát nemá čo podporovať akékoľvek podnikateľské aktivity formou dotácií, formou toho, že selektívne dám peniaze jednému podnikateľovi a tým ho zvýhodním v súťaži s inými podnikateľmi. Lebo tie peniaze musím niekomu zobrať a zoberem všetkým, zoberem všetkým podnikateľom, zoberem všetkým daňovníkom a dám ich iba niektorým.
Tretí okruh spočíva v redukovaní transferov a zvýšení adresnosti v sociálnej a zdravotnej sfére a v odbúraní iných transferov. Nehovorím tu o tom, že sa má úplne zrušiť sociálna politika, že sa má každý postarať sám o seba. Hovorím o tom, že tie dávky, ktoré sa dnes dávajú, a teda formy sociálnej politiky sú často veľmi neadresné, nesústreďujú sa iba na tých, ktorí pomoc zo strany štátu naozaj potrebujú, ale jednoducho tak sme si zvykli, tak tak to bude aj naďalej. Vymýšľame si nové a nové formy prerozdeľovania, redistribúcie verejných zdrojov od jedných občanov k druhým, a to nielen tam, kde je to naozaj nevyhnutné, kde sa tí ľudia nevedia postarať sami o seba.
Posledný okruh, o ktorom chcem hovoriť a kde vidím úlohu a zacielenie rozpočtovo zodpovednej vlády, je znižovanie daní a celkového daňového zaťaženia. Rozpočtovo zodpovedná vláda by nezvyšovala dane a nezavádzala nové dane či iné povinné odvody tak, ako sme v tejto snemovni čerstvo zaviedli povinný odvod za celé neživotné poistenie, čo je de facto daň. Rozpočtovo zodpovedná vláda by nečakala so zrušením daňových licencií právnických osôb až do roku 2018, ako sme to urobili my. Však, zaplať Pán Boh, aj za to. Ale pokojne sa to pri vývoji ekonomiky dalo spraviť už v roku 2017. A rozpočtovo zodpovedná vláda by sa, naopak, snažila daňové a odvodové zaťaženie znižovať, lebo tam sú prostriedky rastu ekonomiky, a teda ukázala to aj daňová reforma na Slovensku, že samotné zníženie daní nemusí nutne znamenať znížený výber daní.
Blížim sa k desiatim minútam, takže skončím vystúpenie. A keďže aj podľa nového rokovacieho poriadku budem môcť, budeme môcť po skončení tých desiatich minút predniesť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak to teraz urobím. Odlíšim sa od nového rokovacieho poriadku akurát tým, že prečítam aj zdôvodnenie, čo bude nový rokovací poriadok zakazovať.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu, Ondreja Dostála, Juraja Drobu a Branislava Gröhlinga k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017 (parlamentná tlač 230).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Návrh znie:
Doplniť v uznesení č. 2 spoločnej správy k bodu B po b) a c) nasledovné:
"b) v rámci rozpočtových výdavkov verejnej kapitoly Všeobecná pokladničná správa v roku 2017 vyčleniť finančné prostriedky v objeme 50 mil. eur na krytie potenciálnych negatívnych vplyvov v sektore obrany vyplývajúcich z aktuálnych odhadov potrieb tohto sektora a vzhľadom na vývoj externých faktorov,
c) v rámci rozpočtových výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa v roku 2017 vyčleniť finančné prostriedky v objeme 50 mil. eur na krytie potenciálnych negatívnych vplyvov v sektore školstvo vyplývajúcich z aktuálnych odhadov potrieb tohto sektora a vzhľadom na prípadnú implementáciu krokov vyplývajúcich z projektu Hodnota za peniaze."
Odôvodnenie: Navrhuje sa vytvoriť podmienky, ktoré by v prípade negatívneho vývoja v sektoroch obrany a školstva umožnili reagovať na túto situáciu.
A teraz úplne nad rámec nového rokovacieho poriadku, ktorý ešte neplatí, by som len chcel dovysvetliť, že sme sa inšpirovali včera predneseným návrhom pána poslanca Juraja Blanára, ktorý je z formálneho hľadiska identický, z obsahového hlasiska sa týka rezortu zdravotníctva. K tomu formálnemu hľadisku chcem povedať, že tá forma je taká dosť neštandardná, a neviem, či takto formulovaný pozmeňujúci návrh už bol v parlamente, ale teda v prípade, že by mal niekto námietky, že tá forma je neštandardná, tak rovnako neštandardná je forma, ktorú kolega Blanár predniesol vo svojom pozmeňujúcom návrhu, takže rád si vypočujem tie prípadné námietky.
A pokiaľ ide o ten obsah, tak som hlboko presvedčený, že štát, verejná správa by mali svoje výdavky brzdiť, že treba hľadať úspory a treba znižovať výdavky štátu, aby bolo možné znižovať daňovo-odvodové zaťaženie. Ale neplatí to mechanicky, neplatí to pre všetky sektory rovnako. A ak sú nejaké oblasti, do ktorých by bolo dobré pridať, tak verím, že sú to práve tieto dve - obrana a školstvo.
Obrana je rezort, kde si dlhodobo neplníme svoje záväzky voči partnerom, kde dlhodobo nerešpektujeme to, že sme sa zaviazali prispievať na svoju obranu vo výške 2 % hrubého domáceho produktu. A dnes po tom, čo sa občania Veľkej Británie rozhodli, že odídu z Európskej únie, po tom, čo si americkí občania zvolili za prezidenta Donalda Trumpa, ktorého budúca politika aj vo vzťahu k plneniu spojeneckých záväzkov je v tejto chvíli ťažko predvídateľná a môže predstavovať aj riziko toho, že budeme musieť sa oveľa viac starať o vlastnú obranu, tak nie, nenavrhujem, aby sme z roka na rok zvýšili výdavky na obranu na 2 %, ale aspoň takýmto symbolickým gestom viazaním časti prostriedkov pre Všeobecnú pokladničnú správu na sektor obrany by sme mohli vyslať signál, že si uvedomujeme dôležitosť tejto problematiky a našej zodpovednosti za našu vlastnú obranu.
K tomu školstvu možno ma vo faktickej poznámke doplnia kolegovia, ktorí spolu so mnou predkladajú tento návrh, ale opäť, školstvo je oblasťou, ktorá je dlhodobo podfinancovaná, ktorá si vyžaduje zásadné reformy a samozrejme, že len peniaze ten problém nevyriešia. Ale na rozdiel od množstva iných problémov, množstva iných oblastí, ktoré majú rôzne problémy, tak som presvedčený, že vo vzťahu k školstvu to aj bez vyššej finančnej podpory dlhodobo nepôjde.
Návrh sme odovzdali s podporou viac ako 15 podpisov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ja by som chcel doplniť pána poslanca Grendela, možno som to nezaregistroval, ale myslím, že to malo zaznieť aj v jeho vystúpení, že darmo tu rokujeme o štátnom rozpočte, dôležité je, aby odstúpil pán minister vnútra Kaliňák zo svojej funkcie, pretože kým bude v takomto vysokom ústavnom poste človek, ktorý je podozrivý z kontaktov s organizovaným zločinom, tak akékoľvek rokovanie tejto snemovne, vrátane rokovania o takom dôležitom zákone, ako je zákon o štátnom rozpočte, bude zatienené touto skutočnosťou. A teda myslím si, že je to minimálny predpoklad a mali by sme pána ministra Kaliňáka vyzývať častejšie, nejako na to zabúdame.
A teda ďakujem kolegovi Grendelovi, že nás na to upozornil a pripomenul nám, že by sme to mali robiť častejšie.
Takže ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na rok 2017 potvrdzuje, že tretia Ficova vláda plánuje pokračovať v rozpočtovej nezodpovednosti svojej predchodkyne. Keďže jej predchodkyňou bola druhá Ficova vláda, bola to vláda s rovnakým premiérom, dokonca aj s rovnakým ministrom financií, nemôže nás prekvapiť, že to tak bude. Je to totiž vláda kontinuity.
Vláda predložila rozpočet, ktorý je neambiciózny, neúsporný a nezodpovedný. Je zostavený na úkor budúcnosti a prináša negatívne dôsledky pre daňovníkov i ekonomiku. Predstavuje zároveň aj premárnenú príležitosť dosiahnuť vyrovnaný rozpočet alebo sa k nemu výraznejšie priblížiť už v roku 2017. O to viac, že práve na začiatku volebného obdobia vlády zvyčajne sa prijímajú úsporné a menej populárne opatrenia pre voličov skôr ako na konci volebného obdobia. Ficove vlády to však, žiaľ, nedokážu ani na konci, ani na začiatku volebného obdobia.
Neambiciózny a nezodpovedný prístup k plánovanému hospodáreniu s verejnými financiami má podobu nedostatočného zníženia deficitu či dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu už v roku 2017, resp. aspoň v roku 2018. Rozpočtová sekera verejnej správy má v budúcom roku dosiahnuť približne 1 mld. eur, resp. 1,3 % v pomere k hrubému domácemu produktu. Pri štátnom rozpočte má dokonca deficit zodpovedať 1,7 mld. eur a na hotovostnom princípe má reálne dosiahnuť až 2 mld. eur. Budúcoročná sekera tak má byť síce nižšia ako rozpočtovaná sekera verejnej správy na tento rok, ale iba o necelých 500 mil. eur, resp. o 0,4 % hrubého domáceho produktu. Čo je však dôležitejšie, má byť vyššia ako plánovala predchádzajúca vláda. V roku 2014 totiž druhá Ficova vláda v programe stability deklarovala, že v roku 2017 dosiahne rozpočtový deficit 0,5 % HDP a v minuloročnom rozpočte stanovila cieľový deficit na rok 2017 iba vo výške 0,4 % HDP. Teda až o 0,9-percentuálneho bodu, zhruba o 700 mil. eur nižší, aký plánuje súčasná vláda na budúci rok. Vláda tiež presunula cieľ vyrovnaného rozpočtu svojej predchodkyne z roku 2018 na rok 2019. Na posledný rok vládnutia. Optimisticky sľubuje mierny prebytok na úrovni 0,16 % hrubého domáceho produktu. Doterajšia realita však pre takýto optimizmus nedáva žiadny dôvod.
Takýto neambiciózny prístup k znižovaniu deficitu je ekonomicky nezdôvodniteľný a voči budúcnosti nezodpovedný. A to aj v kontexte súčasných a očakávaných priaznivých ekonomických podmienok. V budúcom roku vláda očakáva reálny ekonomický rast na úrovni 3,5 % a v ďalších dvoch rokoch predpokladá ešte vyšší rast. Predpokladá tiež naďalej rekordne nízke úrokové sadzby a tým aj nižšie náklady dlhovej služby. Ako vyplýva z aktuálneho hodnotenia rozpočtu Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, vláda od programu stability z roku 2014 zvýšila očakávania daňových príjmov na rok 2017 o 3,06 % HDP, resp. o 2,35 mld. eur, ale zároveň zhoršila cieľ deficitu verejnej správy na rok 2017 o 0,8 % hrubého domáceho produktu. Takže logicky úplne naopak, ako by sa očakávalo od rozpočtovo zodpovednejšej vlády. Drží sa totiž hesla, čím viac príjmov z daní očakávame, tým väčšiu sekeru plánujeme. To znamená premárnenú šancu a väčšiu záťaž pre daňovníkov do budúcnosti.
Navyše aj takýto len mierne znížený deficit rozpočtu verejnej správy v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku mal byť dosiahnutý vďaka enormnému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy pri nadmernom, hoci miene nižšom náraste verejných výdavkov. Teda ani zďaleka nie výdavkovými úsporami. Výrazne vyššie celkové príjmy tak vláda nevyužije na významnejšie zníženie deficitu verejných financií oproti minulému roku či dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu dokonca, ale ich z väčšej miery rozpustí vo zvýšených výdavkoch. Vláda by mohla a mala takýto enormný nárast príjmov použiť na odbúranie deficitu a už v roku 2017 mohla dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Že tomu tak nebude, to predstavuje ďalšiu premárnenú príležitosť a neprimeraný luxus na úkor budúcnosti. Vláda sa pritom dokonca spolieha aj na vyššie príjmy z daňových zmien, ktoré celkovo prinesú zvýšenie daňového zaťaženia, napriek kozmetickému zníženiu dane z príjmov právnických osôb a zvýšeniu limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov s vyššími príjmami. Plánovaný deficit tak chce dosiahnuť nie úsporami vo verejnej správe, ale tým, že ľudia budú musieť siahnuť hlbšie do svojich vreciek, napríklad v podobe cien za služby v regulovaných odvetviach, cigarety a za poistné v celom neživotnom poistení. Zvyšovanie je v súčasnej situácii ekonomicky nezdôvodniteľné a neospravedlniteľné a to vzhľadom k už i tak nadmernému daňovému zaťaženiu práce.
Predchádzajúca vláda zvýšené výnosy z pozitívneho ekonomického vývoja nevyužila, ale prejedla. Pri niekoľkoročnom enormnom zvyšovaní verejných príjmov nedosiahla vyrovnaný rozpočet či aspoň razantnejšie zmenšenie rozpočtovej sekery a významnejšie priblíženie sa k vyrovnanému rozpočtu. Vláda avizuje, že namiesto šetrenia bude pokračovať v ekonomicky chybnom a škodlivom smere svojej predchodkyne. V konsolidácii a v čiastočnom plátaní rozpočtových dier vyššími príjmami, nie výdavkovými úsporami podporenými štrukturálnymi reformami na výdavkovej strane. To je pre ekonomiku deštrukčná cesta. Aj pre konsolidáciu verejných financií dlhodobejšie neúčinná. Je totiž na úkor budúcej prosperity, na úkor tvorby ekonomických zdrojov a tým aj daňových príjmov v budúcnosti. Reálnym rizikom je navyše to, že aj tieto málo ambiciózne plány pravdepodobne nebudú dodržané, a skutočnosť, ktorá je vždy podstatnejšia ako plán, môže byť horšia. Na to upozornila aj Európska komisia a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Európska komisia odhaduje deficit verejných financií Slovenska v roku 2017 na úrovni 1,5 % HDP a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť až vo výške 1,6 % HDP. Rada vo svojom hodnotení rozpočtu upozorňuje napríklad na nadhodnotenie nedaňových príjmov, nízky rast výdavkov v zdravotníctve a u samospráv bez naznačenia úsporných opatrení.
Vláda sa pritom optimisticky spolieha, že deficit v štátnom rozpočte bude sčasti vykompenzovaný prebytkami, napríklad v Sociálnej poisťovni, v zdravotných poisťovniach, samosprávach, v Environmentálnom alebo Recyklačnom fonde, teda v inštitúciách, nad ktorými vláda nemá priamy vplyv a ktoré v minulosti mali problémy s hospodárením. Pripomeňme, že plánované deficity verejnej správy na rok 2014 a ´15 na základe parlamentom schválených rozpočtov vláda nedodržala a v realite boli nakoniec vyššie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navyše upozorňuje, že aj v roku 2016 to môže skončiť práve takto. Ak sa neprijmú dodatočné opatrenia do konca roka, tak sa deficit môže priblížiť až k 2,5 % hrubého domáceho produktu.
A neustále niekoľkoročné posúvanie cieľa o vyrovnanom rozpočte na Slovensku umocňuje skepsu k schopnosti vlády ho aj naozaj dosiahnuť. O tom, že v žiaducom ekonomickom variante, teda bez zvyšovania daní alebo odvodov, už ani nehovoriac. Navyše vláda plánuje dosiahnuť prvýkrát nedeficitné hospodárenie, mierny prebytok dokonca, v roku 2019. Teda v poslednom roku vládnutia, čo po doterajších skúsenostiach neznie absolútne reálne. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení v tomto duchu uvádza, citujem: "Ak vláda neprijme žiadne nové opatrenia, naplnia sa všetky riziká a využijú všetky potencionálne zdroje ich krytia, deficit verejnej správy by v roku 2017 mohol dosiahnuť 1,6 % HDP a hrubý dlh by na konci roku 2017 dosiahol 52,8 % HDP. Celkové riziko pre saldo rozpočtu je na úrovni 0,2 – 0,4 % HDP. Ak nenastane výrazná odchýlka v očakávanom makroekonomickom vývoji, rada odhaduje, že strednodobý cieľ v podobe štrukturálne vyrovnaného rozpočtu je možné bez ďalších opatrení dosiahnuť v roku 2019, o rok neskôr, ako v súčasnosti odhaduje vláda. Nesplnenie tohto cieľa by mohla ohroziť skutočnosť, že rok 2019 je predvolebným rokom, kedy majú vlády tendenciu deficity zvyšovať." Koniec citátu. A musím povedať, že aj ja zdieľam túto obavu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Problémom však nie je iba relatívny dlh, ako si to často nahovárame, ale aj dlh absolútny. Problémom je nezastavenie rastu nominálneho verejného dlhu a jeho neznižovanie. Naopak, vláda predpokladá ďalší rast verejného zadlžovania, a to v roku 2017 o 1,2 mld. eur, v roku 2018 o rovnakú sumu a v roku 2019 o vyše 700 mil. eur. Má dochádzať iba k znižovaniu pomeru verejného dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu, aj to nie vďaka opatreniam vlády, ale vďaka predpokladanému významnému zvyšovaniu hrubého domáceho produktu. Aj na toto upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom hodnotení, keď uvádza, že zatiaľ neboli predstavené dostatočné opatrenia na zníženie dlhu mimo sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V tomto kontexte vládou zvažované zjemnenie dlhovej brzdy kvôli verejným výdavkom na investície by v prípade jeho presadenia bolo nebezpečnou zmenou smerom k nárastu zadlžovania, teda k dlhodobo nezodpovednejšiemu prístupu k verejným financiám.
Zásadným problémom sú chýbajúce úspory vo verejnej správe pri nadmernom raste verejných výdavkov a prehlbovanie ich deformovanej štruktúry bez naštartovania štrukturálnych zmien na výdavkovej strane. V roku 2017 sa majú verejné výdavky zvýšiť o 7 %, čiže o 2,2 mld. eur, to je viac ako dvojnásobok plánovaného deficitu. Výdavky sa výraznejšie majú v budúcom roku majú zvýšiť v štátnom rozpočte na hotovostnom princípe o necelých 1,2 mld. eur oproti rozpočtovaným na tento rok. Chýbajúci tlak na šetrenie vo verejnej správe a celkový nárast verejných výdavkov je v čase deficitného hospodárenia a navyše po predchádzajúcej výdavkovej expanzii nezodpovedným prístupom. Pomýlené je to aj z hľadiska volebného cyklu, keďže v prvom roku vládnutia zvyčajne aj tie menej odvážne vlády naberú odvahu na úspornejšie opatrenia.
Takže si to zhrňme, zhrňme si to, aby sa to dalo dobre zapamätať, v siedmich bodoch.
Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, o návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2017 sa dá povedať týchto sedem vecí:
Po prvé, tretia Ficova vláda sa podobne ako predošlé Ficove vlády nespráva ako reformná, ba ani len ako rozpočtovo zodpovedná vláda.
Po druhé, v poradí piaty návrh rozpočtu predkladaný ministrom financií Petrom Kažimírom je nezodpovedný nielen voči občanom Slovenskej republiky, ale je tiež prejavom represívnej politiky vlády voči podnikateľom, a tak súčasné, ako aj budúce generácie naďalej stále viac a viac zadlžuje.
Po tretie, mierne znížený deficit verejnej správy plánovaný v roku 2017 oproti predchádzajúcemu roku má byť dosiahnutý len vďaka enormnému nárastu daňových a iných príjmov verejnej správy, teda nie výdavkovými úsporami.
Po štvrté, rozpočtovo zodpovednejšia vláda by najmä v čase očakávaného veľkého zvýšenia príjmov neplánovala hospodárenie na sekeru, zmäkčenie dlhovej brzdy, zvyšovanie daní bez výdavkových úspor a snahy o hľadanie zdrojov z privatizácie.
Po piate, rozpočtovo zodpovednejšia vláda by zaviedla výdavkové limity, šetrila, redukovala nafúknutý rozsah štátu, jeho regulačné zásahy a iné transfery, naštartovala by systémové výdavkové reformy.
Po šieste, vláda, ktorá by zároveň chcela aj skutočne pomôcť ľuďom, prispieť k rozprúdeniu podnikania a vyššej prosperite by mala mať úprimnú snahu zmenšovať verejné výdavky, verejný dlh a majetok, hospodárila by s verejnými financiami vyrovnane alebo prebytkovo, deregulovala by, znižovala by celkové daňovo odvodové zaťaženie.
Po siedme, Ficova vláda však nie je rozpočtovo zodpovedná, preto výrazne vyššie celkové príjmy nemieni využiť na významnejšie zníženie deficitu verejných financií oproti minulému roku či dokonca dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu, ale z väčšej miery ich rozpustí vo zvýšených výdavkoch. Vláda by mohla a mala taký enormný nárast príjmov použiť na odbúranie deficitu. Už v roku 2017 mohol byť na Slovensku dosiahnutý vyrovnaný rozpočet. Fakt, že to tak nebude, predstavuje ďalšiu premárnenú šancu a neprimeraný luxus na úkor našej budúcnosti.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Aj ja by som chcel uvítať a podporiť návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Baláž. Zrušenie daňových licencií je krokom správnym smerom. Podobne ako pán poslanec Mihál si myslím, že by bolo lepšie, keby k nemu prišlo už od budúceho roku, nie, nie až o rok neskôr. A ešte lepším krokom alebo ešte lepším riešením by bolo, keby ho vláda SMER-u vôbec nezaviedla, teda keby vláda SMER-u vôbec nezaviedla daňové licencie, čiže daň zo straty. My sme v OKS kritizovali zavedenie daňových licencií. Myslím, že sa nestretol tento krok s pozitívnou odozvou, a je len dobré, že vládna koalícia v súčasnom volebnom období prehodnotila toto opatrenie a rozhodla sa od neho odstúpiť.
Je len škoda, že koaliční poslanci, ktorí majú v programovom vyhlásení zrušenie daňových licencií, nepodporili v septembri do druhého čítania návrh, ktorý predložili kolegovia z poslaneckého klubu SaS a ktorý hovoril o zrušení daňových licencií síce s účinnosťou od 1. 1. budúceho roku, ale teda pokiaľ bol záujem vecne toto riešiť, tak úplne normálne sa mohla v druhom čítaní povedzme posunúť účinnosť zákona, ale napriek týmto všetkým "ale" si myslím, že toto je pozmeňujúci návrh, na ktorom sa nájde široká zhoda naprieč celým parlamentom, a podporia ho nielen koaliční, ale aj opoziční poslanci.
Takže ďakujem zaň.

No, že je to divadlo, tak to dokazuje nakoniec vlastne aj tá časť vystúpenia pána poslanca Matoviča, kde odporúčal kolegovi Poliačikovi, aby si zostrihal video zo svojho vystúpenia. No samozrejme, že keď niekto vystupuje s niečím, čo nie je populárne a čo sa nevezie na tej vlne populizmu, tak kopnime si do toho.
A ten hroziaci nárast príjmov, ktorý pán poslanec Matovič dokumentoval tým grafom, ktorý možno na poslednej schôdzi mohol použiť bez toho, aby bol potrestaný mandátovým a imunitným výborom, tak to nie je dôkaz toho, že ten Sulíkov vzorec, keď to takto nazveme, je zlý alebo bol zlý. Je to dôsledok toho, že sa roky neuplatňoval práve v dôsledku opakujúceho sa populizmu a divadiel, ktorými bolo rok čo rok zmrazované tie, zmrazované odmeny poslancov. Sulíkov vzorec bol predsa naviazaný presne na to, po čom si volal, teda na výkon ekonomiky a na stav verejných financií.
Súhlasím s tvojím konštatovaním, že je to asi ešte väčší problém vo vzťahu k členom vlády ako k poslancom, a teda k nejakým špičkovým štátnym úradníkom. Len teda problém je, že to, čo sa tu roky robí, niežeby sme išli smerom k Singapuru, ale utekáme presne opačným smerom. A teda ak chceme merať kvalitu práce, tak viem si to predstaviť možno u štátnych úradníkov, ale merať kvalitu práce ministrov, no neviem, a merať kvalitu práce poslancov, tak to nie je systémové riešenie, to je ilúzia a opäť je to iba populizmus. K čomu by to viedlo? No tak by poslanci viacej vystupovali v pléne a mali viacej faktických poznámok, aby mali vyšší plat? To je úplne absurdné.

Pán poslanec Poliačik, ja súhlasím s tým, že to, čo sa tu deje, každoročne sa tu deje, je len vecou populizmu, populizmu Roberta Fica a jeho SMER-u, ktorí s tým prišli možno v čase, keď to malo nejaké opodstatnenie, keď naozaj ekonomika bola v kríze, verejné financie boli rozvrátené a potom ale aj populizmu časti dnešnej opozície. Dnes tento populizmus rozpútal, bohužiaľ, predseda OĽANO Igor Matovič, teda nemyslím dnes tu v parlamente, ale tým svojím, tou svojou tlačovou besedou a môže za to okrem populizmu Roberta Fica aj zbabelosť Roberta Fica. Lebo miesto toho, aby prišiel s nejakým systémový riešením, tak opäť zopakoval tú známu fintu, že zmrazíme platy.
A dovolím si ohradiť sa voči tým výčitkám, že ani vy ste neprišli so žiadnym iným riešením. Pretože kým v roku 2008 a 2009 prvá vláda Roberta Fica presadila v parlamente iba zmrazenie platov, tak my za čias vlády Ivety Radičovej sme prišli s návrhom mechanizmu, ktorý naviazal zníženie platu na stav verejných financií, na výšku schodku rozpočtu verejnej správy. Ten mechanizmus bol nastavený, len sa potom neuplatnil, lebo potom v ďalších rokoch, toto sa udialo v roku 2010 vo vzťahu k roku 2011, sa opäť iba zmrazovalo a zmrazovalo a zmrazovalo.
Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme mali možnosť vecne rokovať o systémovom riešení, napríklad o takom, s akým chcel prísť, nie s akým prišiel, ale s akým chcel prísť kolega Beblavý, pretože, ale možno to niekto nezaregistroval, ale ten návrh bol stiahnutý a bol stiahnutý práve z dôvodu, že tu dnes rokujeme opäť o zmrazení, opäť o nesystémovom riešení, opäť o populizme.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa budem venovať tomu, čo máme na programe, teda návrhu na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa majú zmraziť platy poslancov Národnej rady, prezidenta, členov vlády a ďalších verejných funkcionárov, a teda tomu, či existujú, alebo neexistujú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Zákon o rokovacom poriadku pozná viac dôvodov, pre ktoré možno rokovanie o návrhu zákona skrátiť. Jedným z ich je hrozba značných hospodárskych škôd. To uvádza zákon o rokovacom poriadku, a to nepochybne v zmysle zákona je dôvod pre skrátenie legislatívne konanie. V zdôvodnení, ktoré sme si vypočuli od pána ministra alebo sme si mohli aj prečítať v písomnom zdôvodnení, ktoré schválila vláda, sa tvrdí, že hrozia štátu značné hospodárske škody a to je dôvod, prečo by sme mali tento návrh zákona prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Tak sa teda pozrime, čo rieši zákon, ku ktorému sa má skrátiť legislatívne konanie. Rieši - ešte raz - zmrazenie platov poslancov Národnej rady, prezidenta Slovenskej republiky a členov vlády Slovenskej republiky a ďalších verejných funkcionárov na budúci rok. Vláda navrhuje parlamentu, aby skrátil legislatívne konanie, lebo hrozia značné hospodárske škody. Inak povedané, ak by poslanci Národnej rady, prezident a členovia vlády dostávali budúci rok plat, ktorý predpokladá zákon, vznikli by štátu značné hospodárske škody. Ešte inak povedané, vláda teda tvrdí, že platy poslancov, plat prezidenta a platy členov vlády sú v podstate hospodárska škoda. A keď my teraz zahlasujeme alebo tí z vás, ktorí zahlasujú za ten návrh, sa stotožnia s tvrdením, že platy poslancov i členov vlády, prezidenta a ďalších verejných funkcionárov sú hospodárska škoda pre štát.
V čom by tá hospodárska škoda mala spočívať? To sme sa ani z vystúpenia pána ministra, ani z písomného zdôvodnenia, ktoré schválila vláda, nedozvedeli. Bola to taká povinná jazda, nemá vláda zrejme potrebu to nejako bližšie zdôvodňovať, jediné, čo som na túto tému našiel, je, že "návrh reaguje na súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií", a ešte inými slovami to isté, "naliehavosť prijatia návrhu právnej úpravy vyplýva zo súčasnej ekonomickej situácie a je v záujme konsolidácie verejných financií".
Tak ako teda, pán minister, pýtam sa, je ekonomika naozaj v takom zlom a krízovom stave, sme v kríze, verejné financie sú rozvrátené? Ale to je v rozpore s tým, čo počúvame vždycky, keď sa vyjadrujete k stavu ekonomiky a k stavu verejných financií. Veď vy, iní predstavitelia vlády, iní predstavitelia SMER-u sa nám tu predsa v každom druhom vystúpení snažíte nahovoriť, ako ekonomika rozkvitá, rozvíja sa, rastie, ako sa zlepšujú všetky ekonomické parametre, ako nás chváli Európska únia, ako nás chvália medzinárodné inštitúcie, ako sa všetci zhodujú na tom, že Slovenská republika dosahuje pokrok, zlepšujú sa verejné financie, zlepšuje sa stav ekonomiky. Ja v tom vidím zjavný rozpor a bol by som rád, keby ste mi a nám to mohli vysvetliť, ako to teda je. Zlepšuje sa stav ekonomiky a zlepšuje sa stav verejných financií, ale v tom prípade neplatí to zdôvodnenie, ktorým vláda odôvodňuje skrátené legislatívne konanie, alebo naozaj máme vážny a zlý stav ekonomiky a zlý stav verejných financií? Áno, v tom prípade by asi boli nejaké dôvody pre skrátené legislatívne konanie, len nám už potom, prosím, nehovorte, že v ako dobrom stave je ekonomika a verejné financie.
Keď prejdem do vážnejšej roviny, tak som podobne ako kolegovia, ktorí vystúpili predo mnou, hlboko presvedčený, že neexistujú dôvody pre skrátenie legislatívneho konania, teda také dôvody, ktoré pozná zákon o rokovacom poriadku. Dovoľujem si vysloviť poľutovanie, že parlament neschválil môj procedurálny návrh, aby sme požiadali ústavnoprávny výbor, aby sa vyjadril k tomu, či tie dôvody existujú, alebo nie. Lebo som presvedčený, že na pôde ústavnoprávneho výboru by mohla na túto tému prebehnúť vecná diskusia, nie plamenné prejavy a rečnenie o samotnom zákone, nie o tom, či sú, alebo nie sú dané právne dôvody pre skracovanie legislatívneho konania.
Zároveň vyslovujem poľutovanie nad tým, že pán predseda Národnej rady nepridelil návrh na skrátenie legislatívneho konania aj ústavnoprávnemu výboru. A potom mu dávam ako taký tip do budúcnosti, že keď sa budeme nabudúce baviť o nejakom návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak výbor, ktorý by o tom mal rokovať ešte predtým, ako bude o tom rokovať plénum parlamentu, je ústavnoprávny výbor. Lebo tie dôvody nie sú vecné, čiže vyjadriť sa k nim, to nie je vecou gestorského alebo vecne príslušného výboru, tie dôvody, či sú, alebo nie sú naplnené dôvody pre skracovanie legislatívneho konania, by mali byť posudzované z hľadiska právneho, a to je predovšetkým kompetencia ústavnoprávneho výboru.
Čiže si myslím, že teraz to už ústavnoprávny výbor riešiť nebude, lebo predpokladám, že o piatej plénum sa prikloní k právnemu názoru, že treba skrátiť legislatívne konanie a bude tá vec, žiaľ, vyriešená.
Keďže však tie dôvody podľa môjho názoru nie sú naplnené, dávam týmto procedurálny návrh, aby sme vrátili návrh na skrátené legislatívne konanie navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem. (Potlesk.)