Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.11.2016 o 17:51 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2016 14:01 - 14:03 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým štyrom kolegom za reakcie, ďakujem pánu poslancovi Slobodovi aj pánu poslancovi Jurzycovi za doplnenie argumentácie.
K pánu poslancovi Hrnkovi by som povedal len toľko, že ja som povedal, že pán poslanec Matovič a jeho prípad boli inšpiráciou, nie že sú dôvodom. Inšpirácia znamená, že si uvedomíte, že tu je nejaký problém, ale ten problém sa týka ďaleko širšieho spektra ľudí ako len pána Matoviča a ďalších poslancov Národnej rady. A keď už sme teda pri tom, ja som mal väčší problém použiť ako argument pána poslanca Kubánka v tomto prípade, keď už hovoríme o tom, že koho si bereme do úst a koho si nebereme do úst.
Ale chcel by som vecne zareagovať najmä na to, čo hovorila pani poslankyňa Laššáková, lebo to bola vecná výhrada. Áno, nastanú životné situácie, keď je potrebné z nejakého dôvodu prerušiť živnosť. Len neviem, ako ste prišli na to, že tie životné situácie môžu nastať maximálne na dobu troch rokov. Pretože reálne tie situácie nastávajú aj na dlhšiu dobu. A ja poznám ľudí, ktorí mali živnosť, nešlo im to, nezarábali ako živnostníci, tak museli pozastaviť živnosť, nájsť si nejaké zamestnanie, chceli sa k tomu vrátiť, ale nevedeli, či to bude o rok, o dva, o tri alebo o päť. Prečo vy hovoríte, že to musí byť do troch rokov?
A ešte väčšia výhrada. Vy hovoríte, že maximálne tri roky, ale ono to tak nie. Tri roky a potom si to môžem predĺžiť a znova si to môžem predĺžiť. Tam nie je, nie je, nie je to zakázané, ale je to iba zbytočná administratívna buzerácia živnostníkov. To nie je obmedzenie na tri roky a dosť. To je, že po troch rokoch musím ísť to znova prerušovať.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 1.12.2016 13:41 - 13:55 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, návrh novely živnostenského zákona prináša dve zmeny: zavedenie všeobecnej voľnej živnosti a novú úpravu pozastavovania a prevádzkovania živnosti. Obe zmeny sú vedené snahou zjednodušiť život živnostníkom a zlepšiť podnikateľské prostredie.
Pokiaľ ide o tú všeobecnú voľnú živnosť. Živnosti sa delia na voľné živnosti, viazané živnosti a remeselné živnosti. Pri remeselných a viazaných živnostiach je potrebné preukazovať istú odbornú spôsobilosť a je ten proces komplikovanejší. Úplne súhlasím s tým, že je potrebné zjednodušiť a možno aj znížiť počet viazaných a remeselných živností, prehodnotiť ich súčasný rozsah. Na druhej strane pravdepodobne, ak je niečo voľná živnosť, tak naozaj by to mala byť voľná živnosť a nemalo by sa tam preukazovať splnenie nejakej odbornej spôsobilosti. Taká živnosť z povahy veci by mala byť viazanou živnosťou. Ale toto nie je ambíciou predkladanej novely. Toto je trochu väčšie sústo a naša ambícia bola upraviť voľné živnosti.
Voľné živnosti sú také, kde v zásade nie je potrebné preukazovať odbornú spôsobilosť. Keď človek začína podnikať formou živnosti, tak niektorý vie úplne presne, že chcem robiť sklenára, budem robiť iba sklenára a nič iné nechcem robiť. Tak ten nemá problém zapísať si predmet podnikania. Ale potom sú ľudia, ktorí začínajú podnikať a uvažujú nad viacerými vecami a prípadne nevedia ešte celkom presne, že čo by chceli robiť alebo čo by mohli v budúcnosti robiť. Alebo niekedy v budúcnosti narazia na nejakú novú príležitosť a potrebujú pri súčasnom právnom stave dopĺňať to, čo si zadefinovali ako predmet podnikania. Čiže v zásade sú dve možnosti: buď máme živnostníkov, ktorí si dajú 20 predmetov podnikania v rámci voľnej živnosti, aby náhodou na niečo nezabudli, hoci 18 z tých 20 predmetov podnikania nikdy nerobia, alebo potom máme ľudí, ktorí si tam naozaj dajú iba to, čo predpokladajú, že v dohľadnej dobe robiť budú ako predmety podnikania, a keď sa to zmení a keď chcú robiť niečo ďalšie, tak znovu musia dopĺňať predmety podnikania.
Doplniť predmet podnikania nie je nejako extrémne drahé, nie je to ani zdĺhavé alebo náročne, ale predsa len to presahuje nejakú celkom zbytočnú komplikáciu, ktorá by sa dala odstrániť tým, že umožníme tým živnostníkom, ktorí majú záujem dať si ako predmet podnikania alebo ako jeden z predmetov podnikania podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Teda také podnikanie, ktoré by umožnilo vykonávať všetky voľné živnosti, na ktoré sa nevyžaduje nejaké osobitné kvalifikačné kritériá alebo preukazovanie odbornej spôsobilosti. Veď ak nežiadame ako štát preukázanie nejakej odbornej spôsobilosti, tak prečo, keď chce robiť niekto niečo ďalšie, na čo v zásade má nárok a čo nemusí nijako inak preukazovať, prečo by sme mu mali v tom brániť a prečo mu už vopred neumožníme, aby povedal, že okrem týchto troch predmetov, ktoré si uvediem, budem, môžem si tam uviesť aj podnikanie v rozsahu voľnej živnosti, čo ma oprávňuje robiť a podnikať vo všetkom, čo nie je viazanou živnosťou alebo remeselnou živnosťou.
Ja som sa tejto téme venoval už aj v minulosti. Občianska konzervatívna strana prišla s týmto návrhom, myslím, niekedy v roku 2008 a za ten čas, čo sa tomu venujem, som sa stretol s dvoma relevantnými námietkami, že prečo môže byť problém to urobiť.
Tu prvú som počul od pani Lucie Žitňanskej, ktorá bola vtedy poslankyňou Národnej rady za opozičnú SDKÚ - DS, dnes je ministerkou spravodlivosti, a vtedy som s ňou o tom hovoril, lebo zareagovala na iniciatívu mimoparlamentnej OKS a zaujala ju táto myšlienka. A jej výhrada bola, že môže byť problém s definovaním bezúhonnosti, pretože jednou z podmienok je, že živnostník má byť bezúhonný vo vzťahu k predmetu podnikania. A keď nevieme zadefinovať predmet podnikania konkrétny, tak nevieme zadefinovať bezúhonnosť vo vzťahu k tomu konkrétnu predmetu podnikania. S touto námietkou sme sa vysporiadali tak, že sme bezúhonnosť vo vzťahu k tejto všeobecnej voľnej živnosti zadefinovali ako všeobecnú bezúhonnosť.
Čiže neposudzuje sa tam bezúhonnosť iba vo vzťahu k predmetu podnikania, ale všeobecne. Je to teda komplikovanejšie, alebo teda zužuje to okruh ľudí, ktorí môžu získať všeobecnú voľnú živnosť, ale pre väčšinu ľudí to problém nie je. A je to možné vyriešiť tú námietku, že sa bezúhonnosť vo vzťahu ku konkrétnym predmetom podnikania preukazuje v pomere k nim a nie všeobecne.
S druhou námietkou som sa stretol, keď som konzultoval túto otázku alebo možnosť zavedenia všeobecnej voľnej živnosti na ministerstve vnútra. A teda okrem takej nejakej všeobecnej nechuti meniť to, čo už je, že prečo zavádzať nejakú novotu, tak čo si pamätám ako námietku, bolo, že potom by sme predsa nemali prehľad, kto v čom podniká, kto má aký predmet podnikania. Čiže štát by stratil nejakú informáciu, ktorú dnes má.
No, k tomuto môžem povedať dve veci, lebo túto námietku na rozdiel od tej námietky, s ktorou prišla pani Žitňanská pred ôsmimi rokmi a ktorú sme vyriešili, nepovažujem za dostatočnú. Jednak preto, že ak štát stratí nejakú informáciu, s ktorou, aj tak neviem, čo robí, tak to pre mňa nie je dôležitejšie ako zjednodušenie života a fungovania živnostníkom. To je prvá dosť dôležitá vec. Ale je tam ešte zásadnejší problém, že štát tú informáciu, na ktorú sa odvoláva alebo ktorou zdôvodňuje potrebu, aby si živnostníci uvádzali predmet podnikania konkrétny, v podstate nemá. Lebo mnohí živnostníci majú uvedené viaceré predmety podnikania a skutočnosť, že niektorý z tých predmetov podnikania majú uvedený ako prvý alebo hlavný predmet podnikania, vôbec nič neznamená, vôbec nič nehovorí o tom reálne, v akom rozsahu sa venujú tej-ktorej činnosti, v akom objeme finančných prostriedkov, koľko času tomu venujú. Čiže túto námietku považujem za úplne neopodstatnenú a nie je to podľa môjho názoru dôvod, aby sme nezaviedli všeobecnú voľnú živnosť a neuľahčili život tým živnostníkom, ktorí o to budú mať záujem. Lebo sa to nenavrhuje ako povinnosť, ako zrušenie konkrétnych predmetov podnikania, ale ako možnosť navyše.
Tá druhá zmena, s ktorou prichádza navrhovaná novela, je nová úprava pozastavenia prevádzkovania živností. V súčasnosti je možné pozastaviť si živnosť iba na dobu určitú, na dobu najmenej šesť mesiacov a najviac tri roky. Potom to možno opätovne predĺžiť a zase iba na dobu určitú, na dobu najmenej šesť mesiacov a na dobu tri roky. My navrhujeme, aby bolo možné aj na inú dobu určitú si pozastaviť živnosť a zároveň a predovšetkým, aby si bolo možné pozastaviť živnosť aj na dobu neurčitú.
Priznávam, že inšpiráciou pre tento návrh bolo to, čo sa stalo kolegovi Matovičovi, ktorý si pozastavil živnosť ako poslanec Národnej rady, zabudol na to, že je to iba na tri roky a na chvíľu sa mu živnosť obnovila bez toho, aby on o tom vedel. Tak si to znova pozastavil, ale, bohužiaľ, prišlo sa na to, no tak sme mu ako výbor pre nezlučiteľnosť funkcií dali pokutu. A potom sa mu to stalo znovu a znovu iba vypršalo to trojročné obdobie, neustriehol to a teraz mu hrozí nielen ďalšia pokuta, ale sa bude výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a potom možno aj parlament zaoberať nielen pokutou, ale aj otázkou, či má stratiť mandát. Či má stratiť mandát kvôli nepozornosti, administratívnej chybe, žiadnemu reálnemu konfliktu záujmov.
Ale aby to nebolo iba o Matovičovi, podobné veci sa stali aj pánovi poslancovi Kubánkovi a ďalším kolegom z parlamentu, ale nepochybne aj iným verejným funkcionárom. A ten dôvod, prečo sa to stalo, je, že nemožno si živnosť pozastaviť povedzme na dlhšiu dobu, na štyri roky v prípade poslancov alebo na dobu neurčitú. Ale samozrejme, že nie je to motivované alebo určené iba poslancom Národnej rady a iným verejným funkcionárom, ktorí musia zrušiť alebo pozastaviť živnosť, pretože je nezlučiteľná s výkonom ich verejnej funkcie.
Samozrejme, že sa to týka aj bežných ľudí a živnostníkov, ktorí si pozastavujú živnosť v situácii rôznorodých dôvodov, o ktorých my nič nevieme. Z nejakých dôvodov človek má živnosť a na istú dobu tú živnosť nechce vykonávať. A nechce ju zrušiť. To znamená, že nechce ukončiť to živnostenské podnikanie, ale má nejaké dôvody, pre ktoré ju chce prerušiť. A my nevieme, či tie dôvody sú také, že ju chce prerušiť na dobu kratšiu ako šesť mesiacov alebo na dobu dlhšiu, a to je ten častejší prípad, na dobu dlhšiu ako tri roky, alebo ani nevie v tej chvíli, na akú dlhú dobu tú živnosť chce prerušiť. Lebo mnohokrát sú ľudia práve v takých životných situáciách, živia sa ako živnostníci, nejde im to, tak na istú dobu sa trebárs zamestnajú ako zamestnanci a chcú sa niekedy vrátiť k výkonu tej živnosti, ale nevedia, či to bude o rok, o dva, o tri, o štyri, o päť. Tak prečo by sme im nemali umožniť, aby prerušili živnosť buď na dlhšie obdobie, alebo aj na dobu neurčitú, čo je úplne najlogickejšie riešenie, keď neviem, ako dlho budem chcieť mať živnosť pozastavenú. Čiže preruším ju na neurčito, a keď sa budem chcieť vrátiť k prevádzkovaniu živnosti, tak si to jednoducho obnovím na živnostenskom úrade.
Chcem na záver už len pripomenúť, že až do roku 2010 nebola stanovená horná hranica pozastavenia živnosti, tá dolná, dá šesťmesačná, tá, myslím, bola. A za prvej Ficovej vlády došlo k tejto zmene, pričom dôvodová správa nijako nevysvetľuje, prečo bola stanovená horná hranica pre pozastavenie živnosti. Takže tie dôvody človeku, ktorý sa nepodieľal na príprave tej novely, ostávajú neznáme. A keďže ja tie dôvody považujem za nesprávne, tak sme sa rozhodli aj s kolegami, že zmeníme túto úpravu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.12.2016 13:39 - 13:41 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Petrík, tiež sa vám chcem poďakovať za podporu, ktorú ste vyjadrili nášmu návrhu zákona. A myslím, že sme úplne na jednej vlnovej dĺžke, aj pokiaľ ide o tie viazané a remeselné živnosti a koncesie a iné formy viazaných povinností. Tiež tam podporujeme uvoľnenie a tiež to vnímaj aj ja sám a určite aj kolegovia spolupredkladatelia ako vážny problém, ktorý je zásahom do podnikateľského prostredia. Dokonca oveľa vážnejším zásahom ako tá vec, ktorú chceme riešiť v rámci našej novely.
Ale teda zmena viazaných, koncesovaných, remeselných živností komôr je ďaleko väčšie sústo, a teda nie je to ambíciou, aby sme to riešili v rámci tejto novely, aj keď, samozrejme, že si uvedomujem, že tie veci súvisia a treba riešiť aj túto otázku.
Takže ešte raz ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2016 13:27 - 13:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Tento návrh novely obsahuje dva body, alebo teda dve zmeny prináša.
Prvým je zavedenie možnosti všeobecnej voľnej živnosti, to znamená, aby si živnostníci mali možnosť uviesť nielen konkrétny predmet podnikania, ale aj podnikanie v rozsahu voľnej živnosti. Upozorňujem, že sa to týka iba voľných živností, teda nie viazaných živností a remeselných živností, kde sa vyžaduje nejaká odborná spôsobilosť.
Druhou zmenou, ktorú návrh novely prináša, je otázka, akým spôsobom sa pozastavuje živnosť. Kým podľa súčasnej právnej úpravy je možné pozastavenie živnosti iba na dobu určitú, a to na dobu minimálne 6 mesiacov a maximálne 3 roky. My navrhujeme toto obmedzenie zrušiť, teda jednak aby to pozastavenie na dobru určitú mohlo byť aj na inú dobu ako takto vymedzenú dobu, ale predovšetkým aby bolo možné pozastavenie živnosti aj na dobu neurčitú.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.12.2016 12:56 - 13:02 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mám silný pocit déja vu. V uplynulých mesiacoch sme diskutovali o zmene rokovacieho poriadku Národnej rady a tiež tam išlo o zmenu pravidiel hry, rovnako ako v prípade návrhu na zrušenie dvojkolovej voľby predsedov samosprávnych krajov. Keď ide o zmenu pravidiel hry, tak v demokratickej spoločnosti by taká zmena mala spĺňať tri podmienky. Mala by byť realizovaná veľmi opatrne a uvážlivo, mala by byť urobená iba vtedy, keď na to existujú veľmi vážne dôvody, a mala by sa zrealizovať len na základe zhody relevantnej časti hráčov.
Ani jedna z týchto podmienok nie je splnená. Nebola splnená ani pri zmene rokovacieho poriadku, ktorý väčšinu parlamentu pretlačilo, náhle, naraz, rýchlo, bez preukázania reálnej potreby zmeny rokovacieho poriadku a nasilu proti vôli opozície. A tak je to aj teraz. Pre voľbu predsedov samosprávnych krajov je možné určite použiť rôzne modely. Ten, ktorý máme doteraz, ani ten, ktorý je navrhnutý, nie je jediný. Ale opäť náhle rok pred voľbami ideme meniť pravidlá hry. Ak by sme to robili uvážlivo a opatrne, tak by sa to mohlo robiť na základe nejakého dlhodobého vyhodnotenia a zrejme by sa to nerobilo rok pred voľbami, ale maximálne rok po voľbách.
Žiadne vážne dôvody tu nezazneli, ani v dôvodovej správe, ani v uvádzaní návrhu, ani v diskusii, ktorá to sprevádza. To ušetrenie nejakých finančných prostriedkov je smiešny argument v porovnaní so spochybnením legitimity dvojkolovej voľby, ktorá naozaj umožňuje výraznejšie prejaviť vôľu voličov, pokiaľ ide o predsedu samosprávneho kraja. Čiže žiadne vážne dôvody tu nepadli a opäť ide o mocenský ťah, o snahu posilniť pozície kandidátov strán vládnej koalície, zvýšiť ich šance na zvolenie, lebo tak ste si to spočítali, že keď sa dá koalícia dohromady aj na úrovni krajov, tak vaši kandidáti na predsedov samosprávnych krajov budú mať väčšie šance byť zvolení v prvom kole, ako pri dvojkolovej voľbe.
A, samozrejme, rôzne modely majú prednosti aj nevýhody, má ich aj tu spomínaný český model, kde si hajtmana alebo starostu volí zastupiteľstvo. Je tam potom väčší súlad medzi šéfom výkonnej moci a zastupiteľstvom, ale má to, samozrejme, aj tie nevýhody, o ktorých hovoril kolega, že hlava výkonnej moci na úrovni obce, mesta či regiónu je výsledkom nejakých politických dohôd a nie priamej voľby. Nespochybňujem, že každý systém má výhody aj nevýhody, tak ako má aj v parlamentných voľbách väčšinový aj pomerný systém isté výhody a nevýhody. Rovnako má výhody aj nevýhody tu spomínané alternatívne hlasovanie, kde v podstate v jednom kole je možné dosiahnuť v podstate efekt dvojkolového alebo dokonca viackolového hlasovania, ktorý voliči môžu prejaviť už počas prvého kola alebo jedného kola, nielen toho, koho volia, ale komu preferujú ďalšiemu v poradí a na základe toho vytvoriť taký systém, ktorý povedie k voľbe kandidáta, ktorý má väčšinovú podporu, aj keď to nemusia byť jeho prvé hlasy.
Ja som k tomu trochu skeptický vzhľadom na to, že tento systém je trochu komplikovanejší ako tie, ktoré sme mali možnosť zažiť doteraz, teda som skeptický k tomu, že či by voliči ho nepovažovali za príliš komplikovaný a či by sa s ním vedeli zžiť, ale napriek tomu by bolo lepším riešením ako to, čo sa teraz navrhuje, teda zrušenie dvojkolovej voľby. Ale predovšetkým nevidím žiadny reálny dôvod, žiadny vecný dôvod, okrem toho účelového, na to, aby sme menili dvojkolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov na jednokolovú. Jediný dôvod, ktorý tam vidím a ktorý som už spomenul, je snaha zvýšiť šance kandidátov vládnych strán.
A teraz inými slovami úplne na záver by som povedal to, o čom sa vás kolega Martin Klus snažil presvedčiť ako politológ, čo vám kolegyňa Viera Dubačová povedala jednoduchým veršíkom, touto zmenou chcete dosiahnuť, aby Slovensko bolo trochu viac červené, ale je možné, že výsledkom bude, že bude trochu viac hnedé.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2016 17:51 - 17:53 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pán poslanec Číž, pokiaľ ide o to obmedzenie dĺžky času vystúpenia poslanca v rozprave, no, obávam sa, že problém trochu v tom je, že vy počúvate len seba a nepočúvate, čo hovoria iní. Úplná väčšina kolegov, ktorí k tomu vystúpili, nespochybňuje, že takéto alebo podobné obmedzenia existujú aj niekde inde. V tom nie je podstata problému. Problém je v tom, že doteraz to u nás nebolo a vy to zavádzate. A zavádzate tie obmedzenia nie preto, aby ste riešili nejaký reálny problém, reálne existujúci problém, napríklad neprimeranú dĺžku trvania schôdzí, ale zavádzate to čisto mocensky, aby ste nám ukázali svoju silu. A týmto zákonom alebo tou zmenou by ste predsa nevyriešili to, ak by opozícia chcela naťahovať schôdzu, ak by aj po tejto zmene, ak by sme chceli naťahovať, tak sa dohodneme dva opozičné kluby a o každom bode sa bude rokovať celý týždeň. To nám rokovací poriadok, keď si vynásobíte vystúpenia všetkých poslancov, faktické poznámky, je to možné. Nič by ste tým nedosiahli.
Pokiaľ ide o ten vzťah menšina a väčšina, hovoríte o lojalite menšiny vo vzťahu k väčšine. Asi sa odvíjate od toho princípu, ktorý sa napríklad premieta do čl. 34 ods. 3 slovenskej ústavy, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozovaniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. No neviem, ako by výkon práv opozície mohol viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti parlamentu alebo k diskriminácii koalície, ale teda neviem, ako chcete tú lojalitu premietnuť. Ale my tu nie sme na to, aby sme boli lojálni voči vládnej koalícii, ale na to, aby sme ju kritizovali, lebo sme opozícia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.11.2016 17:19 - 17:20 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Dávam procedurálny návrh, aby bod 53, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii (tlač 318), bol prerokovaný spolu s návrhom deklarácie a aby k obom bola spojená rozprava. Keďže ide o tú istú vec, akurát je riešená iným spôsobom, takže myslím, že je logické, že budeme o tom rokovať spoločne aj hlasovať spoločne, pretože odpoveď na obe otázky by malo byť buď za, alebo proti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2016 17:02 - 17:03 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Laššáková, ďakujem za to poučenie a ospravedlňujem sa pánu poslancovi Bernaťákovi, že som sa naňho vyčítavo pozrel pri tej poznámke. Bola to moja chyba, moja neznalosť rokovacieho poriadku.
Pán poslanec Petrák, prekvapuje vás, že poslancom z poslaneckého klubu SaS vadí pomenovanie "cirkus" a že skôr by nám malo ísť o vecnú diskusiu do parlamentu. No veď práve o tom to je, že táto novela nezabráni žiadnemu cirkusu a môže obmedziť vecnú diskusiu. Na cirkus vám predsa stačí bohate 5 minút, 10 minút, do 20 minút sa s akýmkoľvek cirkusom kedykoľvek zmestíte. Ale keď chcete viesť odbornú vecnú diskusiu, tak tých 20 minút vám niekedy môže byť málo. Takže žiadny cirkus s tou novelou neriešite.
A pán poslanec Viskupič, spomínal si, že si vymenoval 21 momentov, ktoré by sa mali v rokovacom poriadku zmeniť. No obávam sa, že po tom, čo parlament prelomí prezidentovo veto, tých vecí, ktoré bude potrebné v rokovacom poriadku zmeniť, bude oveľa viac.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2016 16:43 - 16:54 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán neprítomný na mieste predkladateľa predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, je schválená novela zákona o rokovacom poriadku protiústavná? Nevedno, ani ja neviem, či je protiústavná. Myslím si, že by v niektorých ustanoveniach mohla byť, ako celok všetky jej ustanovenia určite nie sú protiústavné. A už vôbec neviem, ako to posúdi Ústavný súd, keď sa naňho obrátime, lebo keď to schválite, tak my sa naňho obrátime a môže rozhodnúť, že je alebo nie je. Nevedno. Ale je to podstatné?
Ako tu zaznelo, že prezident by sa mal venovať tomu, že či je zákon protiústavný. Jednak to nie je pravda, jednak prezident má právo posúdiť schválený zákon aj z iných hľadísk z toho, že či je, alebo nie je protiústavný. Ale nie je to podstatné.
Podstatné je, či schválený zákon ide dobrým smerom alebo zlým smerom. A keďže ide o zákon, ktorý upravuje pravidlá rokovania parlamentu, tak je dôležité, či po ňom tie pravidlá budú viac demokratické alebo menej demokratické. A myslím si, že odpoveď na túto otázku je úplne jednoznačná. Pravidlá rokovania parlamentu budú po schválení tejto novely a po tom, čo nadobudne účinnosť, menej demokratické. A preto je to krok zlým smerom. Menej diskusie, menej možností prezentovania názorov, menej možností šírenia informácií znamená menej demokratické pravidlá.
Pre posúdenie toho, či tie zmeny sú správne alebo nesprávne, a teda či posilňujú alebo oslabujú demokraciu, nie je podstatné to, či v iných krajinách nájdeme jednotlivo príklady, že také alebo onaké obmedzenie sa nachádza v rokovacom poriadku toho alebo onoho parlamentu. Samozrejme, že také a podobné obmedzenia sa nájdu aj v rokovacích poriadkoch iných demokratických krajín, ale pokiaľ si z každého vyberieme to najhoršie, nie to najlepšie, to najviac demokratické, ale to najhoršie, tak aj ten výsledok bude najhorší, a presne to ste vy zo svojím návrhom zákona spravili.
Pre posúdenie SMER-u nie je dôležité alebo najdôležitejšie to, ako je to inde, je dôležité to, ako to doteraz bolo u nás a ako a hlavne prečo sa to mení. A mení sa to zle, smerom k menej demokratickým pravidlám, a zmení sa to účelovo, aby sa obmedzila opozícia.
Pán poslanec Číž tu vo svojom vystúpení, ktoré predpokladám, že sa stane veľmi slávne, pretože dokázal 40-minútovým vystúpením, že je potrebné obmedziť vystúpenie na 20 minút a ako je to dobré. Tak už to koluje po internete v rôznych podobách a predpokladám, že to bude jedno z jeho najslávnejších vystúpení. Pán poslanec Číž tu hovoril o tom, že nielen práva opozície aj práva vládnej koalície si je potrebné všímať.
Avšak v liberálnej demokracii alebo teda v parlamentnej demokracii sa chránia práva menšiny, to v parlamente znamená práva opozície. Väčšina si svoje práva dokáže ochrániť sama, väčšina má väčšinu, väčšina má moc, väčšina si môže odhlasovať, čo len chce. Pravidlami je potrebné chrániť práva jednotlivcov a v systéme parlamentnej demokracie aj práva menšín. Ak chcete chrániť rokovacím poriadkom práva parlamentnej väčšiny, práva vládnej koalície, tak to máte trochu pomýlené.
Pán poslanec Čaplovič si tu zaspomínal na to, ako bol poslancom mestského zastupiteľstva Bratislavy a povedal, že tam musel skončiť po 10 minútach. Áno, po dvakrát piatich minútach. Dnes by už ani to neplatilo, lebo aj v bratislavskom mestskom zastupiteľstve bol schválený takýto náhubkový zákon, aj tam bol zmenený rokovací poriadok, aj tam bolo skrátené ten čas, ktorý môžu poslanci vystupovať, čiže teraz už môžu vystupovať štyri minúty plus tri minúty. Čiže iba sedem minút by pán Čaplovič, keby bol naďalej poslancom mestského zastupiteľstva, mohol vystúpiť. A tam boli tie dôvody také isté, väčšina chcela obmedziť práva menšiny, chcela obmedziť jej možnosť vyjadrovať sa.
A dokonca pod vplyvom parlamentu a jeho rokovacieho poriadku sa zmenil aj spôsob prihlasovania do diskusie. Pretože v parlamente sa prihlasujete buď písomne, alebo po skončení písomnej rozpravy ústne. V zastupiteľstvách všade, pokiaľ viem, máte možnosť sa neobmedzene počas trvania diskusie prihlásiť do diskusie, ale v bratislavskom zastupiteľstve s odkazom na pravidlá rokovania parlamentu sa zaviedlo, že iba do minúty po začatí diskusie sa možno prihlásiť. Spôsobuje to problémy, pretože rokovanie každého telesa má inú dynamiku, rokovanie zastupiteľstva v malej obci, vo veľkom meste a v parlamente sú naprosto rôzne veci, ale to je problémom mestského zastupiteľstva.
Problémom tohto parlamentu je, že je neadekvátne sa odvolávať na to, že existujú takéto časové obmedzenia v zastupiteľstvách. Však zastupiteľstvá rokujú jeden deň raz za mesiac, raz za dva mesiace a keď to majú stihnúť, tak áno, pokiaľ majú viacej poslancov, tak si dávajú aj časové obmedzenia. Ale kam sa my ponáhľame? Však my nerokujeme jeden deň, my nemusíme všetky body schôdze prerokovať za jeden alebo dva dni. Každá schôdza je plánovaná na dva, tri, štyri týždne a, ako to tu zaznieva opakovane, nie je s tým praktický problém. Žiadny dôvod obmedzovať vystúpenie. A to je tá najspornejšia vec celej novely, že sa skrátilo, skrátil čas pre vystúpenie poslanca. Na to nebol žiadny reálny dôvod.
Pán poslanec Petrák sa tu pýtal, že či chceme, aby parlament bol cirkusom alebo arénou, v ktorej sa budú vecne vymieňať argumenty. Ale ako táto novela rokovacieho poriadku prispeje k tomu, aby parlament nebol cirkusom? Ako to, že poslanci budú môcť vystúpiť maximálne 20 minút, prispeje k tomu, že parlament nebude cirkusom? Veď nežartujme! Nijako. Vôbec nijako.
To, čo ste schválili, je len čistá demonštrácia sily. Potrebovali ste nám ukázať svaly, potrebovali ste nám ukázať, kto má v tomto parlamente väčšinu, a tak ste to urobili. A predpokladám, že teraz tie svoje svaly ukážete aj pánu prezidentovi, budete ignorovať to, čo napísal vo svojom stanovisku, budete ignorovať jeho názor. Je to vaše právo, prosím.
Pán poslanec Bernaťák hovoril o tom, že problém vizuálnych pomôcok je napríklad v tom, že on na ne nedovidí. Ale kvôli tomu bolo treba meniť rokovací poriadok? No tak sme mohli používať väčšie vizuálne pomôcky alebo sme mohli ako kolega Gábor Gál rozposielať prostredníctvom svojich asistentov všetkým tie obrázky, ale to nie je najmenší dôvod na to, zakazovať vizuálne pomôcky.
A ten argument, že niektorí opoziční politici tiež pripustili možnosť obmedzenia rokovacieho času, ktorý pán Bernaťák tiež použil, tiež nie je celkom najsilnejší, pretože opoziční poslanci vyjadrili svoj názor v rozprave k tomuto návrhu zákona a potom ho hlavne vyjadrili hlasovaním a ich názor bol odmietavý. Odmietli to, čo ste navrhli.
Pán prezident nevyužil možnosť navrhnúť zmeny v schválenom zákone, pretože ústava mu umožňuje, aby našiel tie miesta, ktoré považuje za problematické a navrhol ich zmeniť. Pán prezident nám odporúča, aby sme neschválili zákon ako celok, a dôvod je úplne jasný. Ten zákon je taký zlý, že je neopraviteľný.
V prvom čítaní som pomerne dlho hovoril o tom, ktoré veci by sa mohli a mali v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady zmeniť, pretože sú zlé a spôsobujú problémy. Nič z toho alebo skoro nič z toho sa nepremietlo do návrhu novely rokovacieho poriadku. Kolega Viskupič potom v druhom čítaní to zopakoval a hovoril o ďalších veciach, ktoré by sa mohli a mali v novele rokovacieho poriadku zmeniť. Ani on, ani ja sme ale nenavrhli doplniť váš návrh o žiadny z týchto bodov, lebo sme si nevedeli predstaviť, že by sme dopĺňali dobré veci do návrhu, ktorý pozostával takmer výlučne z vecí ktoré zhoršujú pravidlá rokovania parlamentu. Čiže aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložila opozícia, smeroval iba k vypusteniu niektorých alebo teda skoro všetkých bodov z vášho návrhu. Lebo aj my, tak ako pán prezident, považujeme ten zákon za neopraviteľný. A jediné, čo sa s ním dá urobiť, je odmietnuť ho ako celok.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2016 16:38 - 16:40 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Viskupič, chcel by som nadviazať na tú časť tvojho vystúpenia, kde si hovoril o hodine otázok. Naozaj považujem za zvláštne, ale to je asi slabé slovo "zvláštne", spôsob, akým poslanci SMER-u pristupujú k hodine otázok a ako sú nedočkaví pýtať sa svojho premiéra práve na hodine otázok, aby im brali priestor pre kladenie otázok, tak ako to v normálnych demokratických parlamentoch funguje. Preto som veľmi rád, že zajtra popri takých na telo idúcich otázkach typu, že, vážený pán predseda vlády, aký odkaz pre mladú generáciu plynie zo života štátnika a politika Alexandra Dubčeka, alebo, pán premiér, aké opatrenia pripravujete pre malých a stredných podnikateľov, najmä živnostníkov, a bude musieť pán premiér odpovedať aj na moju otázku, kde sa ho pýtam na jeho sklon k návštevám a k obdivu ku komunistickým diktátorom a autoritárskym samovládcom, pretože pán premiér navštívil nielen Castrovu Kubu, ale aj Kaddáfího Líbyu či naposledy Lukašenkovo Bielorusko.
A ja na rozdiel od opäť ostrých opozičných poslancov sa nepýtam na prínos tejto návštevy pre obchodné a hospodárske vzťahy Slovenska s Bieloruskom, ale pýtam sa ho na jeho fascináciu nedemokratickými režimami a pýtam sa ho na to, či plánuje svoje smutné celosvetové turné po diktatúrach v blízkej dobe zavŕšiť návštevou Kim Čong-una, severokórejského tyrana. A keďže tá otázka bola vylosovaná ako druhá, tak verím, že na ňu dostanem odpoveď, aj keď pán premiér sa asi nebude kvôli tomu v noci potiť a dokáže si niečo pripraviť, teda ak príde.
Ďakujem.
Skryt prepis