Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, s ktorým prichádza kolega Žarnay, je reakciou na reálne existujúce a dlhodobo neriešené problémy, ktoré v slovenskom školstve existujú. A je tu problém, ktorý sa netýka len školstva, týka sa fungovania verejnej sféry, ale aj celého života na Slovensku. Tým problémom je nízka vymožiteľnosť práva. Pretože keby normálne fungovali na Slovensku tie inštitúcie, ktoré fungovať majú, keby sa správali v súlade so zákonom, a keď sa nesprávajú, tak keby existovali mechanizmy, ako zjednať nápravu, a tie inštitúcie, ktoré majú možnosť zjednať nápravu, by ju aj zjednávali, tak zrejme by takýto návrh vôbec nebol potrebný a zaoberali by sme sa niečím iným. Hovorili by sme o tom, čo spraviť so vzdelávaním, a nemuseli by sme vymýšľať, akým spôsobom dosiahnuť veci, ktoré by mali byť v normálnej spoločnosti samozrejmé.
Návrh zákona otvára aj otázku vzťahu, vzájomného postavenia jednotlivých aktérov, ktorí sa v školstve nachádzajú, a teda jednak štátu, zriaďovateľa, ktorým sú väčšinou samosprávy, školské samosprávy, ktorá je kreovaná ako reprezentácia jednotlivých aktérov priamo, priamo na škole, riaditeľa školy, alebo teda vedenia školy, učiteľov.
Mali sme tu o tom minulý rok debatu, keď sme sa pokúšali novelizovať tento istý zákon a zmeniť to, čo v predchádzajúcom volebnom období spravili poslanci za SMER, keď v podstate posilnili postavenie zriaďovateľa voči školskej samospráve, voči radám škôl. Prebehla tam vtedy zaujímavá diskusia, a teda myslím, že aj zo strany kolegov z koalície, ktorí sa do nej zapojili, boli vyslovené argumenty a ich pohľad na svet, a teda ocenil som, že to nie je tak, ako sa to bežne stáva, že bez toho, aby dali najavo, čo sa im na predloženom návrhu páči, tak vyjadrili svoju pozíciu, ktorá je odlišná od našej pozície, a je to pozícia skôr na strane zriaďovateľa, ako na strane školskej samosprávy.
Pokiaľ ide o predložený návrh, tak samozrejme, že neočakávam, že by koaliční poslanci zaradili tento návrh k tým výnimočným, keď sa rozhodnú podporiť nejakú iniciatívu zo strany opozície, ale beriem to ako vhodnú príležitosť na to, aby sme aspoň my, ktorí máme záujem, o tejto téme diskutovali, upozornili na ten problém a možno si aj vyjasnili názory na to, akým spôsobom je možné tento nepochybne reálne existujúci problém, problém riešiť.
V zásade by sme mali ísť cestou posilňovania školských samospráv, v tom sa, v tom sa, myslím, zhodneme. Asi sa nezhodneme s kolegami z vládnej koalície, ale myslím si, že v rámci opozície by mohla existovať zhoda na tom, že cestou k zlepšeniu stavu aj k lepšiemu fungovaniu školstva je silnejšie postavenie školských samospráv.
Otázka je teda, ale ako sa to má, ako sa to má udiať. Návrhom zákona sa navrhuje, aby sa medzi poradné a iniciatívne funkcie rady škôl dostala, dostala aj funkcia kontrolná a vyšetrovacia. Tu si nie som, aby som pravdu povedal, celkom istý, áno, nejakú kontrolnú funkciu by mala mať rada školy, že akým spôsobom by rada školy mohla uskutočňovať vyšetrovaciu, vyšetrovaciu funkciu. Som členom niekoľkých rád škôl, aj som bol v minulosti členom rád škôl, a teda prakticky si veľmi neviem predstaviť, aby takéto teleso fungovalo ako, ako vyšetrovací orgán, tá kontrolná funkcia, aj keď, aj keď dnes to tam nie je napísané, tak tá kontrolná funkcia tam, samozrejme, už dnes je alebo by teda, by tam mala byť. Len otázka je, čo sa zmení tým, že dáme ďalšie dve slová do charakteristiky školskej rady, keď tomu nepridáme nejaké, nejaké reálne, reálne kompetencie.
Tie kompetencie sa tiež navrhuje, navrhuje doplniť, ale teda s výnimkou kompetencie vyjadrenia sa k vylúčeniu žiaka zo školy. Sú to kompetencie, ktoré v zásade môže rada školy robiť už dnes. Navrhuje sa teda v § 24 ods. 5 vložiť nové písmená, teda okrem toho vyjadrenia sa k vylúčeniu žiaka zo školy, sa tam, sa tam rieši, rieši, teda dáva kompetencia, rieši podnety a sťažnosti pedagogických a nepedagogických pracovníkov školy, žiakov a rodičov a na postup riaditeľa školy a na základe vlastných zistení navrhuje zriaďovateľovi opatrenia na odstránenie nedostatkov v postupe, podáva sťažnosti na konanie alebo opomenutie zriaďovateľa ministerstvu.
V zásade aj dnes sa rady škôl zaoberajú, alebo teda prinajmenšom môžu zaoberať podnetmi a sťažnosťami ako pedagogických, tak nepedagogických pracovníkov školy, žiakov, rodičov, a teda, áno, často sa to rieši, nie je to nejako inštitucionalizované, nie je z toho nejaký priamy výstup, ale nič ani v súčasnom nastavení nebráni rade školy, aby sa zhostila aj tejto funkcie. Podávať sťažnosti môže ktorákoľvek fyzická aj právnická osoba, aj keď rada školy, rada školy nie je, nie je právnickou osobou, tak má možnosť trebárs prostredníctvom svojho predsedu podať, podať aj sťažnosť.
Otázka je, že čo by mal, čo by mal byť dôsledok najmä vo vzťahu k tomu základnému zámeru, aby sa dalo ministerstvu školstva, alebo teda v špecifických prípadoch ministerstvu zdravotníctva možnosť dať zriaďovateľovi záväzný návrh na odvolanie, odvolanie riaditeľa, ak boli zistené závažné nedostatky v konaní alebo opomenutí konania riaditeľa školy alebo zriaďovateľa.
Tak neviem, či toto nie je zase príliš široká kompetencia a či nejdeme vychýliť tú právomoc, ktorú sme, ktorá je porozdeľovaná v tejto chvíli medzi zriaďovateľa, školskú samosprávu a štát v prospech štátu. Lebo v tom návrhu sa nehovorí o tom, že to, že to, že ministerstvo môže dať návrh iba na základe iniciatívy alebo nejakého záväzného a zákonom stanoveného postupu rady školy. V zásade by sme dali ministerstvu do rúk kompetenciu, aby ak nejakým spôsobom zistí závažné nedostatky v konaní alebo opomenutí konania riaditeľa alebo dokonca zriaďovateľa, aby ono rozhodovalo o tom, že kto nebude, nebude riaditeľom, čo by som bol voči tomu, voči tomu rezervovaný, že či máme až takto vychyľovať to zloženie síl práve v prospech, v prospech ministerstva.
Ja chápem, že niekedy to môže byť vnímané ako záchranná brzda, keď rada školy nekoná, alebo teda najmä keď zriaďovateľ nekoná aj v prípade zistenia závažných nedostatkov, ale aby návrh ministerstva bol záväzný, tak obávam sa, že toto by bolo rovnako zneužiteľné zo strany ministerstva voči, voči tým školám, ako dnes sa obávame, že môžu byť, môžu byť posilnené právomoci zo strany, zo strany zriaďovateľa zneužité alebo zneužívané voči, voči školám.
Snáď teda posledná vec, ktorá sa týka toho systému, systému volieb. Ak dáme, že majú, majú zriaďovať, teda zriaďovateľ má byť ten, kto poverí päťčlennú volebnú komisiu, tak tam sa chcem spýtať, že či existujú nejaké reálne problémy s manipuláciou volieb do rád škôl, že či je to iba nejaké preventívne opatrenie, alebo reálne, reálne sa to deje. Lebo teda zase ja vychádzam zo svojich skúseností, ktoré samozrejme, že sú obmedzené a týkajú sa Bratislavy a Bratislavského kraja, tak pripúšťam, že situácia v menších obciach v iných krajoch, inde môže byť, môže byť iná, ale teda nejak som zatiaľ nezaregistroval, že toto by bol nejaký zásadný problém, že by sa manipulovalo spôsobom tým, že, ja neviem, by sa falšovali výsledky volieb. Tie neformálne tlaky, samozrejme, že môžu existovať a ani keby bola takto schválená novela zákona, tak sa im nevyhneme, že existujúci riaditeľ bude nejakým spôsobom ovplyvňovať povedzme učiteľov a to, že kto sa stane alebo nestane členom rady školy za pedagogických alebo nepedagogických zástupcov.
A potom ma tam ešte teda zaujala veta, že výsledky volieb sú platné, ak sa ich zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Či by to nemohlo viesť až k tomu, že výsledky volieb nebudú platné a tým pádom si nezvolíme, nezvolíme radu školy, lebo ak sa nezúčastní, ja neviem, na stredných školách nadpolovičná väčšina študentov, no tak nebudú mať zástupcu, alebo ak to budú rodičia, rodičia ignorovať, zaujalo ma, prečo, prečo to má byť takto nastavené. Tak to je skôr otázka.
Ďakujem.
