Videokanál poslanca

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, áno, ide tu o vyššie platy, čo je cieľ, ktorý je sám osebe chvályhodný, ale ide o to, ako k nim dospieť.
Kolega Krajniak, ktorý práve odchádza, povedal, že poslanci za SMER a SaS tu prezentovali dôvody, ako sa to nedá. Tak možno kolegovia za SaS, ešte Miro Ivan ide po mne, tak povedia, že ako sa to dá, ja za OKS môžem povedať, že viem si predstaviť, ako sa to dá. Dá sa to dosiahnuť znížením daní a odvodov, dá sa to dosiahnuť lepším podnikateľským prostredím, dá sa to dosiahnuť menej, nie viac reguláciami, aj takou drobnosťou, že nekradnúť alebo aspoň kradnúť trochu menej.
To, že nesúhlasíme z takého alebo onakého dôvodu s konkrétnym riešením, či už ako v prípade SMER-u, že si nájdu nejaké dôvody, že legislatívne to nie je v poriadku, ale potom to presadia ako svoj návrh, alebo v prípade pravicovej časti opozície, že nesúhlasia s týmto riešením, ako dospieť k vyšším platom, je úplne legitímna debata. Pretože sú zlé veci, ktoré štát považuje za zlé alebo väčšina spoločnosti považuje, a prostredníctvom štátu ich môže zakázať a prípadne ich postihovať. Niektoré zlé veci postihuje tak, že ak ich spáchate, tak sa môžete dostať do väzenia, iné postihujete iba tak, že zaplatíte pokutu, a ďalšie síce vieme, že sú zlé, ale nestanovuje štát prostredníctvom zákonov žiadne sankcie pre ne.
A rovnako je to aj s dobrými vecami, že niektoré veci sú pre štát také dôležité, že ich nariadi a nejakým spôsobom presadí, uloží to ako povinnosť firmám alebo občanom, alebo vyčlení na to, na to nejaké finančné prostriedky, alebo schváli zákony, ktorými to chce dosiahnuť. Aj tá hranica niekde, niekde je nastavená, že čo robí akým spôsobom.
Vyššie zastúpenie žien v politike, vo verejnom živote, v podnikaní sú podľa môjho názoru dobré veci a bolo by fajn, keby v parlamente a vo vláde sedelo viacej žien. Otázka je len, ako sa máme k tomu dopracovať, keď to považujeme za dobrú vec. Predpokladám, že existujú aj ľudia, ktorí si myslia, že to dobrá vec nie je, alebo ľudia, ktorí si myslia, že je to úplne jedno, ale keď sa zhodneme na tom, že toto je dobrá vec, tak môžme sa baviť o tom, ako tomu dospieť a či má k tomu dospieť vývoj, kde necháme to na prirodzený vývoj, že sa ženy budú viacej aktivizovať, že im v tom budú nejako pomáhať, alebo to dáme do nejakého zákona a schválime, že 50 % alebo minimálne 30 % miest na kandidátkach v parlamentných voľbách, v komunálnych voľbách budú tvoriť ženy, alebo 50 % členov vlády musia byť ženy a, samozrejme, aj existujú krajiny, kde tento dobrý cieľ dosahujú takýmto spôsobom, ale je to prejav akejsi väčšej dôvery k štátu a k tomu, že štát má veci, ktoré väčšina považuje za dobré, nariaďovať a vtláčať, to je taký skôr dôkaz nedôvery v prirodzený vývoj, ktorý v ekonomike predstavuje trh, ktorý dôveruje tomu, že dobré veci sa časom presadia.
A ja to nepovažujem za koniec sveta, ak tu raz SMER nám o pol roka prinesie v pozmenenej podobe povinnosť zverejňovať platy v inzerátoch alebo keď tuto veľká ľavicová väčšina parlamentu schváli zákaz nedeľného predaja o dva roky, alebo v nejakej inej situácii niekto zavedie kvóty pre zastúpenie žien na kandidátkach. Nepovažujem to za správne, považujem to za prejav ľavicového myslenia, ale je to, je to legitímny, legitímny pohľad, akurát, že ja ho nezdieľam, pretože viacej dôverujem tomu prirodzenému vývoju.
To robenie dobra prostredníctvom zákonov, presadzovanie dobrých vecí prostredníctvom zákonov máme práve dnes alebo v týchto dňoch možnosť sledovať. A mám na mysli Európsku úniu, ktorá zrušila roamingové poplatky a my sme sa všetci tešili, ako budeme do zahraničia v rámci Európskej únie, alebo teda zo zahraničia môcť volať, surfovať na internete a že to bude za rovnakých podmienok ako u nás. No, a čo sa nestalo. Jeden z najväčších operátorov pôsobiacich na Slovensku zmenil ponuku poskytovaných služieb a nastavil to tak, že formálne to vyzerá, že žiadne, žiadne internetové služby neposkytuje, ale pokiaľ si ich ako bonus zoberiete, tak môžete ich čerpať a na Slovensku za ne nemusíte platiť a v zahraniční za ne budete platiť. Čiže nájde sa spôsob, akým to obísť. To je jeden problém. A samozrejme, že predpokladám, že aj tá legislatíva sa bude vyvíjať a nájde sa spôsob, akým upchať túto dieru alebo ako zabrániť takémuto obchádzaniu legislatívy.
Ale druhý, ešte vážnejší problém s týmto riešením je, že sú veci, ktoré sú vidieť, a sú veci, ktoré nie sú vidieť. V tomto prípade, hovorím o roamingu, je to skutočnosť, že ono sa to niekde prejaví. A prejaví sa to v tom, že na ostatných službách užívatelia zaplatia viac. Len sa to rozloží, takže to bude menej viditeľné ako to, že tí, ktorí môžu využívať roamingové služby, budú platiť menej alebo nebudú za roaming platiť viac. Ale keď to mám povedať napriamo, tak vlastne tí chudobnejší, ktorí necestujú do zahraničia, nepotrebujú využívať roaming, zaplatia tým majetnejším, ktorí do zahraničia cestujú, a teda ktorým viditeľne sa to môže prejaviť, že nebudú platiť za roamingové služby, ale zaplatia im to tí chudobnejší na vyšších službách alebo menej rýchlo klesajúcich, klesajúcich cenách za služby, ktoré oni využívajú.
No a samozrejme, že nájdeme príklady krajín, kde sa inzeráty zamestnávateľov zverejňujú tak, že obsahujú aj ponúkaný plat okrem už spomínaného Rakúska, je to napríklad Veľká Británia, kde je to, kde je to úplne bežná prax. Ale aj medzi tými krajinami existujú rozdiely, že kým v prípade Rakúska, ako sme počuli, je to upravené v zákone, v prípade Británie, nedostanem, dúfam, za to ešte pokutu, to nie je upravené zákonom, resp. zákonom je upravené povinnosť zverejňovať platy iba pre organizácie, ktoré sú štátne, verejné alebo napojené na finančné zdroje, či už štátne, alebo Európskej únie. Pretože keď ide, ide o verejné, verejné zdroje, tak si tam povedali, že, že má byť aj táto miera informovanosti. A tie ostatné súkromné subjekty to robia z vlastnej vôle alebo sa im to zdá tak lepšie. No a keď si mám vybrať medzi rakúskym a britským prístupom, tak ten britský mi je nielen v tomto, ale aj v tomto ohľade oveľa bližší.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Beblavý, ja som síce reagoval faktickou poznámkou na vystúpenie pána kolegu Kéryho zo SMER-u, a teda čiastočne som mu dal za pravdu, ale tie dôvody, prečo nepodporím váš návrh, nepovedal pán poslanec Kéry, ale, ale teda sú obsiahnuté alebo boli obsiahnuté vo vystúpení pani poslankyne Kiššovej, a teda v tom, v tom, aké výhrady ona prezentovala.
Ale predsa len aj tá legislatívna čistota ma zaujíma a nedostal som na to celkom odpoveď. Chápem, že legislatívne najčistejšie riešenie by bol nový zákon a to by mohol byť problém, ale teda nerozumiem tej potrebe otvárať Zákonník práce a dať tam odkaz, že vecne to bude upravené v osobitnom, v osobitnom predpise, ktoré sa tam ani nemenuje, lebo však v kódexoch nie sú odkazy, tak je tam iba odkaz, že to bude niekde inde upravené.
Zákonník práce je zákon z roku 2001 a bol 36-krát novelizovaný a 1-krát pozmenený nálezom Ústavného súdu, to je viac ako 2-krát ročne sa mení nejaký kódex, ktorý by mal byť stabilný a ktorý by na rozdiel od bežných zákonov mal vykazovať ešte väčšiu, väčšiu stabilitu a mení sa minimálne 2-krát do roka, a teda chápem, že niekedy vznikne potreba presadiť nejakú, nejakú zásadnú zmenu alebo aj menej zásadnú, reagovať na nejaký drobný problém, ale, ale toto, čo tu vy navrhujete, mi príde ako úplne, úplne samoúčelné. Pretože ak by tam ten článok 1 nebol a bolo by to upravené iba v článku 2, tak sa vecne dosiahne presne to, čo chcete. Ale to je len taká, vravím, legislatívnotechnická výhrada, nie je to podstata môjho postoja k tomuto návrhu.

Ďakujem. Ak správne čítam a chápem to, čo povedal pán poslanec Kéry, tak ak hovoril v mene poslaneckého klubu strany SMER - sociálna demokracia, tak SMER súhlasí s tým návrhom, podporí ho, presadí ho, ale teda ten návrh, ktorý predkladajú kolegovia Mihál a Beblavý, nepodporí, ale, ale nebude zaň hlasovať. A teda oceňujem, že aj ministri za SMER sú prítomní pri rokovaní o opozičnom návrhu zákona, aj keď už odchádzajú.
Ale aby som sa vyjadril aj k tým výhradám, ktoré, ktoré zazneli vo vystúpení pána poslanca Kéryho, myslím si, že to porovnávanie znižovania DPH a znižovania odvodov nie je celkom primerané, aby som to povedal, povedal decentne. Myslím, že tam náklady, náklady práce sú významnou mierou poznamenané práve odvodovým zaťažením a tam by sa to veľmi priamo mohlo dotknúť aj príjmov zamestnancov, keby došlo k výraznejšiemu zníženiu odvodového zaťaženia.
Ale je aj vec, v ktorej by som dal kolegovi zo SMER-u čiastočne za pravdu, a to je konštrukcia toho návrhu. Mňa tiež zarazilo, že sa tam novelizuje Zákonník práce a celá novela spočíva v jedom bode, kde hovorí, že "podrobnosti o postupe pri ponúkaní práce prostredníctvom informačných prostriedkov ustanovuje osobitný predpis". Zákonník práce bol už mnoho, mnohokrát novelizovaný a novelizovať ho iba kvôli tomu, aby sme povedali, že niečo bude upravené v nejakom inom zákone, tak tiež celkom tej konštrukcii nerozumiem, aby som sa priznal.

Ďakujem kolegom za reakcie a poďakovania. Ja tiež budem napäto sledovať, zrejme už o nejakých 10-15 minút pristúpime k hlasovaniu aj o tomto návrhu zákona, ako sa k tomu postavia koaliční poslanci, lebo aj tie návrhy, ktoré zvyknú predkladať opoziční poslanci, samozrejme, že bývajú viacerých druhov a prinajmenšom teda dvoch.
Jedny sú také, ktoré odrážajú ich pohľad na svet a ten pohľad na svet býva často dosť odlišný od pohľadu na svet vládnej koalície a tam je prirodzené, že koaliční poslanci nepodporujú takéto návrhy zákonov z principiálnych dôvodov, pretože pohľad vládnej koalície a pohľad opozície býva rozdielny a je to legitímne.
Ale potom sú aj návrhy, ktoré sú v podstate praktické, ktoré neodzrkadľujú primárne nejaký ideologický pohľad na svet, ani nie sú vecou, alebo nemali by byť vecou nejakého zúrivého boja medzi koalíciou a opozíciou alebo medzi jednotlivými politickými stranami. Naozaj tam ide o riešenie praktického problému a navyše v tomto prípade ide o riešenie, ktoré nevyžaduje ďalekosiahle zmeny, nemá ďalekosiahle rozpočtové, administratívne alebo iné dopady. Je to naozaj predovšetkým vecou dobrej vôle a ochoty uznať, že takýto problém existuje a že toto je vhodné riešenie.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán spravodajca nás vyzval, aby sme podporili tento návrh zákona. Ja som to zrejme tušil, tak som sa prihlásil do rozpravy, aby som tak urobil. Čiže za seba hovorím, že ten návrh podporujem, považujem ho za dobrý. Považujem ho za dobrý z viacerých hľadísk.
Jednak je to hľadisko, ktoré má smerovať k nejakému väčšiemu zapojeniu otcov do starostlivosti o deti, čo je chvályhodný cieľ, a toto je síce drobnosť, ale drobnosť, ktorá tomu môže napomôcť.
Dobrý tento návrh podľa môjho názoru je z dôvodu, že je nenásilný a je praktický. Čiže nie je to, že niečo niekomu nariadime a stanovíme mu ako povinnosť, lebo si myslím, že je dobré, a keď chceme, aby niečo dobré bolo, no tak to stanovujeme ako povinnosť. Ale, naopak, vytvoríme podmienky pre to, aby sa v tomto prípade do starostlivosti o choré dieťa mohli intenzívnejšie zapájať obaja rodičia. Vytvoríme na to podmienky, a teda svojím spôsobom ich slobodu neobmedzíme, ale rozšírime.
Ďalší dôvod, prečo ten návrh považujem za dobrý, je, že je to návrh aj praktický, pretože mnohokrát v realite sa môže vyskytnúť, a aj sa vyskytuje taká situácia, že tí rodičia by sa potrebovali prestriedať a teraz im na to vytvoríme podmienky, aby to prakticky mohlo fungovať lepšie. Čiže nielen z hľadiska nejakého vznešeného cieľa, ktorý chceme dosiahnuť alebo ktorému chceme napomôcť týmto spôsobom, ale aj z hľadiska praktického života je to dobrý návrh.
A posledná vec, prečo ten návrh považujem za dobrý, že to považujem za svojím spôsobom samozrejmé a až sa čudujem, že to takto v zákone nie je už veľmi dlho alebo odjakživa.
Ďakujem, a teda dúfam, že aj kolegovia budú ten návrh považovať za dobrý a podporia ho.

Ďakujem kolegom za reakcie. Myslím, že v tom zásadnom sa asi zhodneme. Ani ja nie som priaznivcom nejakého legislatívneho aktivizmu a predstavy, že ak je nejaký problém, tak hneď treba novelizovať. A keď niečo napíšeme na papier, či už do zákona, alebo do všeobecne záväzného nariadenia obce, alebo do vyhlášky ministerstva, tak ten problém vyriešime.
A ja rovnako súhlasím s tým, že sú niektoré problémy, ktoré je potrebné ošetriť aj nejakou legislatívnou iniciatívou, a miesto toho, aby sme fungujúce inštitúcie búrali alebo nahrádzali novými, lepšie riešenie je zlepšovať inštitúcie a upchávať diery, riešiť, riešiť problémy alebo vytvárať podmienky pre riešenie problémov.
Tá moja pochybnosť, ktorú som sa snažil vysloviť aj v rozprave, sa ale týka toho, že či toto je to správne upchávanie dier a či to tie diery naozaj upchá. Ja som, ospravedlňujem sa, ja som nepovedal, že je čudné, aby rada školy mala mať možnosť riešiť podnety a sťažnosti. Ak som to tak povedal, tak som to tak nemyslel. Chcel som len poukázať na to, že už aj dnes prinajmenšom v niektorých radách škôl sa tak deje, a pripustil som, že určite existujú iné regióny alebo iné školy, kde to tak možno nie je.
Ale toto je dobrý príklad, aby sme si povedali, že ak to bude napísané v zákone, no tak rada školy, ktorá nebude ochotná to robiť, nebude mať tú vôľu, tak to naďalej nebude robiť, naďalej nepustí toho učiteľa na svoje rokovanie. Formálne síce prerokuje nejaký jeho písomný podnet, ale takisto ho odmietne alebo ho vybaví veľmi ledabolo a nič nezabráni tomu šéfovi rady školy, keď sa bude, keď bude chcieť šikanovať alebo dávať trestné oznámenie, aby to robil.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, s ktorým prichádza kolega Žarnay, je reakciou na reálne existujúce a dlhodobo neriešené problémy, ktoré v slovenskom školstve existujú. A je tu problém, ktorý sa netýka len školstva, týka sa fungovania verejnej sféry, ale aj celého života na Slovensku. Tým problémom je nízka vymožiteľnosť práva. Pretože keby normálne fungovali na Slovensku tie inštitúcie, ktoré fungovať majú, keby sa správali v súlade so zákonom, a keď sa nesprávajú, tak keby existovali mechanizmy, ako zjednať nápravu, a tie inštitúcie, ktoré majú možnosť zjednať nápravu, by ju aj zjednávali, tak zrejme by takýto návrh vôbec nebol potrebný a zaoberali by sme sa niečím iným. Hovorili by sme o tom, čo spraviť so vzdelávaním, a nemuseli by sme vymýšľať, akým spôsobom dosiahnuť veci, ktoré by mali byť v normálnej spoločnosti samozrejmé.
Návrh zákona otvára aj otázku vzťahu, vzájomného postavenia jednotlivých aktérov, ktorí sa v školstve nachádzajú, a teda jednak štátu, zriaďovateľa, ktorým sú väčšinou samosprávy, školské samosprávy, ktorá je kreovaná ako reprezentácia jednotlivých aktérov priamo, priamo na škole, riaditeľa školy, alebo teda vedenia školy, učiteľov.
Mali sme tu o tom minulý rok debatu, keď sme sa pokúšali novelizovať tento istý zákon a zmeniť to, čo v predchádzajúcom volebnom období spravili poslanci za SMER, keď v podstate posilnili postavenie zriaďovateľa voči školskej samospráve, voči radám škôl. Prebehla tam vtedy zaujímavá diskusia, a teda myslím, že aj zo strany kolegov z koalície, ktorí sa do nej zapojili, boli vyslovené argumenty a ich pohľad na svet, a teda ocenil som, že to nie je tak, ako sa to bežne stáva, že bez toho, aby dali najavo, čo sa im na predloženom návrhu páči, tak vyjadrili svoju pozíciu, ktorá je odlišná od našej pozície, a je to pozícia skôr na strane zriaďovateľa, ako na strane školskej samosprávy.
Pokiaľ ide o predložený návrh, tak samozrejme, že neočakávam, že by koaliční poslanci zaradili tento návrh k tým výnimočným, keď sa rozhodnú podporiť nejakú iniciatívu zo strany opozície, ale beriem to ako vhodnú príležitosť na to, aby sme aspoň my, ktorí máme záujem, o tejto téme diskutovali, upozornili na ten problém a možno si aj vyjasnili názory na to, akým spôsobom je možné tento nepochybne reálne existujúci problém, problém riešiť.
V zásade by sme mali ísť cestou posilňovania školských samospráv, v tom sa, v tom sa, myslím, zhodneme. Asi sa nezhodneme s kolegami z vládnej koalície, ale myslím si, že v rámci opozície by mohla existovať zhoda na tom, že cestou k zlepšeniu stavu aj k lepšiemu fungovaniu školstva je silnejšie postavenie školských samospráv.
Otázka je teda, ale ako sa to má, ako sa to má udiať. Návrhom zákona sa navrhuje, aby sa medzi poradné a iniciatívne funkcie rady škôl dostala, dostala aj funkcia kontrolná a vyšetrovacia. Tu si nie som, aby som pravdu povedal, celkom istý, áno, nejakú kontrolnú funkciu by mala mať rada školy, že akým spôsobom by rada školy mohla uskutočňovať vyšetrovaciu, vyšetrovaciu funkciu. Som členom niekoľkých rád škôl, aj som bol v minulosti členom rád škôl, a teda prakticky si veľmi neviem predstaviť, aby takéto teleso fungovalo ako, ako vyšetrovací orgán, tá kontrolná funkcia, aj keď, aj keď dnes to tam nie je napísané, tak tá kontrolná funkcia tam, samozrejme, už dnes je alebo by teda, by tam mala byť. Len otázka je, čo sa zmení tým, že dáme ďalšie dve slová do charakteristiky školskej rady, keď tomu nepridáme nejaké, nejaké reálne, reálne kompetencie.
Tie kompetencie sa tiež navrhuje, navrhuje doplniť, ale teda s výnimkou kompetencie vyjadrenia sa k vylúčeniu žiaka zo školy. Sú to kompetencie, ktoré v zásade môže rada školy robiť už dnes. Navrhuje sa teda v § 24 ods. 5 vložiť nové písmená, teda okrem toho vyjadrenia sa k vylúčeniu žiaka zo školy, sa tam, sa tam rieši, rieši, teda dáva kompetencia, rieši podnety a sťažnosti pedagogických a nepedagogických pracovníkov školy, žiakov a rodičov a na postup riaditeľa školy a na základe vlastných zistení navrhuje zriaďovateľovi opatrenia na odstránenie nedostatkov v postupe, podáva sťažnosti na konanie alebo opomenutie zriaďovateľa ministerstvu.
V zásade aj dnes sa rady škôl zaoberajú, alebo teda prinajmenšom môžu zaoberať podnetmi a sťažnosťami ako pedagogických, tak nepedagogických pracovníkov školy, žiakov, rodičov, a teda, áno, často sa to rieši, nie je to nejako inštitucionalizované, nie je z toho nejaký priamy výstup, ale nič ani v súčasnom nastavení nebráni rade školy, aby sa zhostila aj tejto funkcie. Podávať sťažnosti môže ktorákoľvek fyzická aj právnická osoba, aj keď rada školy, rada školy nie je, nie je právnickou osobou, tak má možnosť trebárs prostredníctvom svojho predsedu podať, podať aj sťažnosť.
Otázka je, že čo by mal, čo by mal byť dôsledok najmä vo vzťahu k tomu základnému zámeru, aby sa dalo ministerstvu školstva, alebo teda v špecifických prípadoch ministerstvu zdravotníctva možnosť dať zriaďovateľovi záväzný návrh na odvolanie, odvolanie riaditeľa, ak boli zistené závažné nedostatky v konaní alebo opomenutí konania riaditeľa školy alebo zriaďovateľa.
Tak neviem, či toto nie je zase príliš široká kompetencia a či nejdeme vychýliť tú právomoc, ktorú sme, ktorá je porozdeľovaná v tejto chvíli medzi zriaďovateľa, školskú samosprávu a štát v prospech štátu. Lebo v tom návrhu sa nehovorí o tom, že to, že to, že ministerstvo môže dať návrh iba na základe iniciatívy alebo nejakého záväzného a zákonom stanoveného postupu rady školy. V zásade by sme dali ministerstvu do rúk kompetenciu, aby ak nejakým spôsobom zistí závažné nedostatky v konaní alebo opomenutí konania riaditeľa alebo dokonca zriaďovateľa, aby ono rozhodovalo o tom, že kto nebude, nebude riaditeľom, čo by som bol voči tomu, voči tomu rezervovaný, že či máme až takto vychyľovať to zloženie síl práve v prospech, v prospech ministerstva.
Ja chápem, že niekedy to môže byť vnímané ako záchranná brzda, keď rada školy nekoná, alebo teda najmä keď zriaďovateľ nekoná aj v prípade zistenia závažných nedostatkov, ale aby návrh ministerstva bol záväzný, tak obávam sa, že toto by bolo rovnako zneužiteľné zo strany ministerstva voči, voči tým školám, ako dnes sa obávame, že môžu byť, môžu byť posilnené právomoci zo strany, zo strany zriaďovateľa zneužité alebo zneužívané voči, voči školám.
Snáď teda posledná vec, ktorá sa týka toho systému, systému volieb. Ak dáme, že majú, majú zriaďovať, teda zriaďovateľ má byť ten, kto poverí päťčlennú volebnú komisiu, tak tam sa chcem spýtať, že či existujú nejaké reálne problémy s manipuláciou volieb do rád škôl, že či je to iba nejaké preventívne opatrenie, alebo reálne, reálne sa to deje. Lebo teda zase ja vychádzam zo svojich skúseností, ktoré samozrejme, že sú obmedzené a týkajú sa Bratislavy a Bratislavského kraja, tak pripúšťam, že situácia v menších obciach v iných krajoch, inde môže byť, môže byť iná, ale teda nejak som zatiaľ nezaregistroval, že toto by bol nejaký zásadný problém, že by sa manipulovalo spôsobom tým, že, ja neviem, by sa falšovali výsledky volieb. Tie neformálne tlaky, samozrejme, že môžu existovať a ani keby bola takto schválená novela zákona, tak sa im nevyhneme, že existujúci riaditeľ bude nejakým spôsobom ovplyvňovať povedzme učiteľov a to, že kto sa stane alebo nestane členom rady školy za pedagogických alebo nepedagogických zástupcov.
A potom ma tam ešte teda zaujala veta, že výsledky volieb sú platné, ak sa ich zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Či by to nemohlo viesť až k tomu, že výsledky volieb nebudú platné a tým pádom si nezvolíme, nezvolíme radu školy, lebo ak sa nezúčastní, ja neviem, na stredných školách nadpolovičná väčšina študentov, no tak nebudú mať zástupcu, alebo ak to budú rodičia, rodičia ignorovať, zaujalo ma, prečo, prečo to má byť takto nastavené. Tak to je skôr otázka.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcel by som sa spýtať, či ste s kolegami neuvažovali aj nad tým, že by ste nejako obmedzili možnosti zneužívania detí na marketingové účely, nielen priamo na reklamu. Napríklad na propagáciu fašizmu, keď zdravotne postihnutému dieťaťu sa odovzdáva šek na sumu 1488 euro, čo teda úplne náhodou ste sa tak zozbierali a chýbalo vám tam tých 12 euro, aby ste to zaokrúhlili na 1500, tak ste dali 1488 euro a potom ste sa vyfotili a prezentovali ste sa, akí ste vy jednak ľudomili a jednak ako máte radi číslo 1488. A tiež tam boli nejaké deti. To je podľa vás v poriadku?

Pán poslanec Galko, myslím, že sa zhodneme, že nám ide o vec, nejde nám o nejaké autorské práva. Podobne je to aj pri návrhoch zákonov, kde sa nie úplne výnimočne stáva, že opozícia príde s nejakým návrhom zákona alebo pozmeňujúcim návrhom. Koalícia ten návrh odmietne, lebo veď opozičné návrhy sa štandardne neschvaľujú. A potom po čase príde nejaký koaličný poslanec s podobným návrhom. Je to realita. Netreba z toho nič ďalekosiahle odvodzovať. A myslím si, že keď nám ide o vec, tak je lepšie, keď sa dobrá vec presadí takýmto spôsobom, ako keby sa nepresadila vôbec.
Ale tuto predsa len si myslím, že sme v trochu špecifickej situácii, pretože zákony bežne rozdeľujú koalíciu a opozíciu a na otázky ekonomické, sociálne, školstvo, zdravotníctvo je normálne, ak má koalícia a opozícia rôzny názor. A tu, hovoril som o tom aj vo svojom vystúpení a hovoril nakoniec aj v tom úvodnom vstupe pán poslanec Fedor, je dôležité, aby existoval konsenzus medzi koalíciou a demokratickou opozíciou v otázkach bezpečnosti, v otázkach zahraničnej politiky. Tak možno aj takéto maličkosti, že miesto toho, aby sme sa naťahovali, alebo miesto toho, aby sme iba očakávali, že ten druhý podporí náš návrh, myslím si, že by zlepšeniu tej atmosféry a budovaniu konsenzu v zásadných otázkach pomohlo aj to, keby dokázali koaliční a opoziční poslanci v takýchto veciach výnimočne prichádzať povedzme aj s nejakými spoločnými návrhmi a iniciatívami.
Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tak aspoň taká malá vlnka, asi nie mexická. Minulý týždeň prešiel týmto parlamentom širokou zhodou návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl, vojenských policajtov do misie Európskej únie v Stredomorí. A sú veci, kde má existovať zhoda medzi koalíciou a opozíciou, teda prinajmenšom medzi demokratickými politickými stranami, ktoré sú zastúpené vo vládnej koalícii aj v opozícii. A verím, že rovnako ako to bolo minulý týždeň, kde sme hovorili o našich záväzkoch voči Európskej únii a o našej pripravenosti podieľať sa na ochrane spoločných hraníc Európskej únie, tak teraz hovoríme o našej ochote a vôli plniť si svoje záväzky voči našim partnerom v rámci Severoatlantickej aliancie.
Ak predloženému návrhu možno niečo vyčítať, tak je to, že je to záväzok alebo deklarácia dostať sa na úroveň 1,6 %, nie povedzme 2 %, ako by sa očakávalo od členskej krajiny Severoatlantickej aliancie, ktorá to myslí vážne so svojou spoluzodpovednosťou za obranu seba a svojich spojencov, a že to odsúvame alebo čakáme, že to bude do roku 2020. Ale dobre. Ak toto je ten najmenší spoločný menovateľ, na ktorom sa vieme zhodnúť, tak v tom prípade je to pozitívne. A je to jedna z vecí, aj zahraničná politika, zásadné otázky smerovania Slovenskej republiky, aj vzťah k Európskej únii, aj vzťah k Severoatlantickej aliancii, v ktorých by sme mali možno drobnými krôčkami a bez mexických vĺn, ale snažiť sa hľadať konsenzus demokratických politických strán. Čiže je dobré, ak aj tento návrh deklarácie prejde s pomerne širokou podporou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako tu už spomenul niektorý z kolegov, bolo by dobré, keby povedzme návrh tohto typu bol nielen navrhnutý zástupcami dvoch z troch koaličných strán. Ja verím, že tá tretia sa nepripojila len z nejakých technických dôvodov a že za tým netreba nič iné hľadať, iba že ste nikoho nezohnali na podpis toho návrhu deklarácie. Ale teda nemala by to byť iba záležitosť koaličná, lebo som presvedčený, že keby ste s týmto návrhom prišli za zástupcami opozície, tak zástupcovia demokratickej časti opozície by nemali problém nielen zahlasovať za to v pléne, ale aj pripojiť sa medzi spolupredkladateľov a tým budovať ten konsenzus.
Možno je tak trochu škoda, že tu teraz sedí tak málo poslancov a nesedí tu napríklad pán minister obrany alebo pán minister zahraničných vecí alebo dokonca pán premiér, lebo to sú všetko dôležité veci. A aj tá deklarácia, jeden z jej bodov apeluje na to, aby vláda viacej komunikovala s parlamentom aj v otázkach modernizácie a budovania obranyschopnosti Slovenskej republiky. Ale nie je to podstatné. Podstatné je, a teda nielen to, čo schválime dnes, predpokladám, že o sedemnástej budeme o tomto návrhu hlasovať, ale najmä to, ako sa táto deklarácia bude v realite napĺňať. A kolegovia už avizovali, že po deklarácii príde aj návrh ústavného zákona, ktorý by to mal pevnejšie ukotviť.
Takže ďakujem a vyjadrujem tiež podobne ako predrečníci ochotu podporiť tento návrh deklarácie.