Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.9.2019 o 10:47 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 19.9.2019 17:26 - 17:31 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja som sa, myslím, hlásil aj písomne, ale teda zrejme, zrejme tam niečo zahaprovalo.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som stručne vystúpil k návrhu zákona, ktorý opakovane sa dostáva na rokovanie parlamentu, a je to návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov. Predkladáme ho spolu s kolegami Petrom Osuským a Vladimírom Slobodom.
A ten návrh zákona, priznám sa, teda názov toho návrhu zákona ho nie celkom vystihuje, pretože v návrhu zákona alebo v názve návrhu zákona sa hovorí o tom, že ide o návrh, ktorým sa mení zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. V skutočnosti ide o návrh zákona, ktorým sa tento zákon ruší. Ruší sa článok I, ktorý je vlastný obsah meneného zákona, a v článku II sa menia ustanovenia, ktoré boli zmenené v stavebnom zákone v súvislosti s prijatím zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Článok III toho pôvodného návrhu zákona predstavoval novelu zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Tento zákon ale nie je potrebné v súvislosti s navrhovaným zrušením zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií novelizovať. Takže ten článok, ktorý tam ostane, ale samotný zákon, podstata toho zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií bude zrušený, pretože podstata toho zákona je, pochopiteľne, v článku I.
Dôvodom, prečo zdôrazňujem, že opakovane prichádzame s takýmto návrhom zákona, je naše presvedčenie, že tento zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovať v záujme súkromných investícií, nemá oporu v ústave. Samozrejme, že keby sme spravili to, že dáme návrh na preskúmanie súladu tohto zákona s ústavou, s príslušnými ustanoveniami ústavy, tak ťažko predpokladať, ako by to dopadlo a teda ťažko ale aj očakávať, že by, že by Ústavný súd napríklad v súčasnom zložení tomu vyhovel, keďže, keďže na vyslovenie nesúladu zákona alebo ustanovení zákona s ústavou je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých ústavných sudcov, čo znamená, že pri súčasnom zložení by sa na tom museli zhodnúť všetci siedmi sudcovia, ktorí sú, ktorí sú vymenovaní. Takže, takže nejdeme, nejdeme touto cestou a opakovane sa pokúšame predložiť návrh, ktorý by zákon umožňujúci vyvlastňovať v súkromnom záujme zrušil.
Vychádzame z ústavy, ktorá v článku 20 ods. 1 hovorí o tom, že každý má právo vlastniť majetok a vlastnícke právo má pre všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. A podľa článku 24 (pozn. red.: správne má byť – "článku 20 ods. 4), kde je upravené vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Podmienka, že je to na základe zákona aj v prípade tohto vyvlastňovacieho zákona, nepochybne splnená je. Je to upravené v tomto zákone, v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií. Čiže jedna zo štyroch podmienok je v poriadku. Rovnako druhá, ktorá hovorí o primeranej náhrade. Je však veľmi sporné, či sú splnené prvé dve z tých štyroch podmienok, ktoré predpokladá Ústava Slovenskej republiky. Prvé dve z tých štyroch podmienok sa týkajú toho, že vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie, teda v tomto prípade vyvlastnenie je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme. Aký verejný záujem, keď sú to investície súkromného charakteru? Nejde o vyvlastňovanie vo verejnom záujme. Samotný fakt, že tá investícia je nejako veľká, či to už definujeme cez množstvo finančných prostriedkov, ktoré sú v rámci danej investície vynaložené, alebo to definujeme, alebo to definujeme cez, cez množstvo vytvorených pracovných príležitostí, teda počet vytvorených pracovných miest, to predsa zo súkromného záujmu, zo súkromnej investície nespraví automaticky verejnú, verejný záujem.
Rovnako sa súkromný záujem, lebo opakujem, hovoríme tu o súkromných investíciách, rovnako sa zo súkromného záujmu nestane verejný záujem len preto, že o tom rozhodne vláda, tak ako to predpokladá zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií. Je rozdiel, či sa stavajú diaľnice, železnice, komunikácie, či sa chránia vodné zdroje a či sa vyvlastňuje v takomto záujme, alebo či ide o súkromnú investíciu, aj keď rozsiahlu investíciu, aj keď investíciu, ktorá znamená významné množstvo financií investovaných v nejakom, v nejakom regióne, alebo, alebo sa tým vytvorí množstvo pracovných, pracovných príležitostí.
Rovnako je sporné, či súkromnú investíciu alebo teda vyvlastňovanie v záujme súkromnej investície možno považovať za spĺňajúce tú druhú podmienku "iba v nevyhnutnej miere". Nevyhnutná miera znamená, že účel, ktorý sledujem tým opatrením, v tomto prípade vyvlastnením, nie je možné dosiahnuť nijako inak. Ak staviam diaľnicu a v ceste, v ceste stojí nejaký pozemok, ktorého vlastník ho nechce predať, a jedinou možnosťou, ako postaviť tú diaľnicu, je spraviť nejakú obchádzku niekoľkokilometrovú alebo postaviť, postaviť tunel, tak áno, tam sa bije záujem na ochrane vlastníckeho práva toho vlastníka pozemku a snaha šetriť verejné zdroje, keď by bolo potrebné vynaložiť možno desiatky alebo stovky miliónov na to, aby sa, aby sa tá diaľnica postavila bez toho, aby sa stavebník dostal, dostal k tomu pozemku. Tak áno, to je taká situácia, ktorú môžeme, môžeme vnímať, že je tu nejaký verejný záujem, aby sa povedzme určitý pozemok, ktorého jeho vlastník nechce predať, vyvlastnil, lebo keď sa to nestane, tak štát príde o veľké finančné zdroje.
Ale v tomto prípade, v tomto prípade iba niekto, kto chce realizovať nejakú súkromnú investíciu, ktorá samozrejme, že bude mať aj pozitívne efekty, samozrejme, že prinesie pracovné miesta, dá ľuďom prácu, dá zarobiť ľuďom, bude, bude poskytovať nejaké služby alebo vyrábať nejaké tovary, ktoré budú ľuďom na prospech, tak ako to väčšinou so súkromnými investíciami býva, ale súkromné investície sa nemajú realizovať na úkor iného oprávneného súkromného záujmu, ktorým je vlastnícke právo. Čiže súkromné investície by nemali mať možnosť zbaviť iných ľudí ich majetku, ich pozemkov, ich nehnuteľností.
Zaujímavé je, že tento zákon alebo existencia takéhoto zákona o významných investíciách alebo o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií býva zdôvodňovaná tým, že treba pomôcť regiónom, treba pomôcť najmä tým, tým regiónom, ktoré sú menej rozvinuté, kde je menej pracovných príležitostí, kde je menej investícií, a toto je cesta ako prilákať investorov aj do menej rozvinutých regiónov a dať ľuďom prácu. Takto nejako, ak si dobre pamätám, bolo schválenie toho zákona a odôvodňované a možno v tej dobe, v roku 1999, tesne po páde mečiarizmu to do istej miery aj tak bolo. Myslím si, že to neospravedlňuje, neospravedlňuje zásah do súkromných vlastníckych práv, ktorý tento zákon predstavuje, ale vtedy bola, vtedy bola naozaj vysoká miera nezamestnanosti, a najmä teda v niektorých regiónoch.
Ale dnes spomeniete si na posledný verejne známy a široko medializovaný prípad pokusu o významnú investíciu alebo o uplatnenie toho zákona o niektorých opatreniach, týkajúcich sa prípravy významných investícií? Niekde na juhu stredného Slovenska, okres Rimavská Sobota? Alebo niekde na severovýchode Slovenska nejaká fabrika? Nie. Posledným široko medializovaným prípadom, o ktorom mala možnosť vedieť verejnosť, a pokusom uplatniť zákon o niektorých opatreniach, týkajúcich sa prípravy významných investícií bola výstavba v Bratislave. Bola výstavba, ktorú chceli zrealizovať HB Reavis a J&T, požiadali si o štatút významnej investície. Vidím tu dvoch kolegov z vtedajšieho mestského zastupiteľstva Bratislavy, pána Budaja, pána Grendela, s ktorými sme mali možnosť sa tým zaoberať nie ako poslanci Národnej rady, ale ako poslanci mestského zastupiteľstva v predchádzajúcom volebnom období. Keď si dve veľké spoločnosti v záujme rozsiahlej výstavby vyžiadali od vlády štatút významnej investície práve na základe zákona, ktorý my teraz navrhujeme zrušiť.
A keby ho dostali, teda odôvodňovali to tým, že teda potrebujú urýchliť výstavbu a naozaj je to významná investícia a bude veľa, bude veľa pracovných príležitostí a áno, asi tie kritériá, ktoré predpokladá zákon, to spĺňa, ale ide, jednak ide o investíciu v Bratislave, v hlavnom meste Slovenskej republiky, ktorá je z hľadiska všetkých ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt na hlavu, ako je ekonomická sila regiónu, ako je nezamestnanosť, respektíve zamestnanosť, v takom stave, že naozaj toto nie je okres Rimavská Sobota ani okres Svidník, kde by to mohlo mať nejakú logiku, podľa mňa nie legitimitu, ale aspoň nejakú logiku, ale Bratislava. A keby dotyčné spoločnosti ten štatút významnej investície získali, tak by mali oproti iným stavebníkom nepochybné výhody, urýchlilo by sa im stavebné konanie, nešli by, teda územné konanie, nešli by normálnym, normálnym územným konaním a nemali by na to dosah stavebné úrady, bežné teda mestské časti v prípade Bratislavy, nemuseli by platiť miestny poplatok za rozvoj, niečo by zrejme investovali, ale teda bolo by to, bolo by to na nich. A čo je dôležité z hľadiska bodu, o ktorom práve hovorím, mohli by vyvlastňovať. Mohli by vyvlastňovať mestské pozemky, súkromné pozemky, nemuseli by ich kúpiť, nemuseli by sa dohodnúť s ich vlastníkmi, ale povedali by si, potrebujem, potrebujem tento pozemok, tak by ho mohli vyvlastniť, ak by, ak by, povedzme, vlastník toho pozemku nesúhlasil s tým, že im ho predá, alebo by sa s nimi nedohodol na cene.
Našťastie, sa vtedy okolo toho strhol trochu hrmot. Do vlády to mal predložiť vtedajší pán podpredseda vlády Peter Pellegrini, dnešný, dnešný premiér, ktorý s oboma spoločnosťami rokoval, ale teda vyvolalo to negatívne reakcie. Ja som bol jedným z iniciátorov hromadnej pripomienky proti tomu, aby to vláda schválila. Negatívne stanovisko zaujali zastupiteľstvá ako hlavného mesta, tak jednotlivých dotknutých mestských častí. No a potom veľmi nerada a teda asi aj nie veľmi k nadšeniu vtedajšieho pána primátora Nesrovnala a teda k viditeľnému, viditeľnej nechuti vtedajšieho pána podpredsedu vlády Pellegriniho, už si nepamätám, ako nás nazval – traja mušketieri? – traja králi, boli sme označení za troch kráľov s pánom Budajom a s pánom Grendelom, tak nakoniec vláda od toho ustúpila. Čo je taký príbeh so šťastným koncom, ale je to veľmi dobrá ilustrácia toho, na čo sa používa zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií.
Čiže nie je tam splnená podmienka verejného záujmu, lebo je to súkromný záujem, nie je tam splnená tá podmienka, že iba v nevyhnutnej miere. Keďže ten účel možno dosiahnuť aj iným spôsobom, keďže je množstvo súkromných investícii, aj veľkých súkromných investícií, ktoré sa realizujú bez toho, aby došlo k vyvlastňovaniu a aby taká investícia získala štatút významnej investície podľa príslušného zákona. Ďalší možný rozpor je so samotným čl. 20 ods. 1 ústavy, ktoré hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu, druhá veta ods. 1. Ale podľa tohto zákona má vlastnícke právo investorov prednosť pred vlastníckym právom súkromných vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností, vyvlastňovaných pozemkov najmä teda, nemajú rovnaký zákonný obsah a ochranu, jedno vlastnícke právo je nadraďované nad druhé vlastnícke právo.
A nakoniec vyvlastňovanie v záujme súkromných investorov nezodpovedá ani ustanoveniu čl. 13 ods. 4 ústavy, ktoré hovorí, že pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený účel. Pri obmedzovaní vlastníckeho práva na súkromné účely sa nedbá na podstatu a obsah toho práva a toho obmedzenia. Ústava neumožňuje vyvlastňovanie v inom ako verejnom záujme a predmetný zákon takýto zásah do vlastníckeho práva predpokladá a priamo ustanovuje. Nedbá tým na podstatu a obsah vlastníckeho práva, zásahy do ktorého majú byť v zmysle ústavy iba výnimočné a pri splnení všetkých zákonov, teda ústavou vymedzených podmienok a obmedzení.
Čiže nenavrhujeme zrušiť inštitút vyvlastňovania, rešpektujeme, že tento inštitút existuje v slovenskom ústavnom a právnom systéme, chceme ho len obmedziť a konkrétne chceme zrušiť možnosť vyvlastňovania v prípadoch, ktoré sú z nášho pohľadu sporné z hľadiska ústavy a nie sú odôvodnené z hľadiska vecného zmyslu. Predkladali sme ten návrh už v minulosti, Peter Osuský ho predložil aj v predchádzajúcom volebnom období, zatiaľ sa mu nedostalo sluchu potrebnej väčšiny poslancov, ale myslím si, že toto je jeden z tých zákonov, ktoré budeme predkladať aj opakovane. V tomto volebnom období to už nestihneme, lebo šesť mesiacov už uplynie, ale verím, že keď sa najbližšie bude robiť niečo v téme vyvlastňovania, tak tento zákon je najdôležitejším a najlepším adeptom na to, aby bol zrušený.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2019 16:54 - 16:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aspoň stručne vystúpil k návrhu novely zákona o kontrole v štátnej správe. A myslím si, že tento návrh obsahuje viacero ustanovení, ktoré možno hodnotiť pozitívne, niektoré sú drobné, vyplývajúce z aplikačnej praxe, nejaké drobné úpravy. Niektoré sú také, že môžu zefektívniť výkon kontroly a reagujú na, na problémy, ku ktorým dochádza v realite. Tá kontrola zrejme môže byť, môže byť teraz s tými úpravami efektívnejšia.
Je tam však jedno ustanovenie, ktoré môže mať určite aj pozitívny efekt, ale môže, môže spôsobiť aj, aj problémy. Konkrétne mám na mysli ten ôsmy bod, ktorý dopĺňa § 2 ods. 6 a 7. A odsek 6 rieši to, že Úrad vlády môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o poskytnutie ochrany zamestnancom úradu alebo orgánom Európskej únie, ak existuje dôvodná obava, že môže dôjsť k ohrozeniu ich života alebo zdravia, čo, neviem, ale teraz asi, asi to má nejaké opodstatnenie, keď ide o nejaké vážne kontroly a tam by som sa neobával nejakého zneužitia. Ale teda ten odsek 7 hovorí, že: "Pri plnení úloh podľa ods. 4 je Úrad vlády oprávnený vyžiadať si od Policajného zboru orgánov činných v trestnom konaní a súdov informácie z trestného konania a tie použiť na účely podľa tohto zákona. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú oprávnené neposkytnúť tie informácie, ktorých poskytnutím by mohol byť zmarený účel trestného konania." Tak samozrejme, že z hľadiska kontroly žijeme v nejakých úplne normálnych pomeroch, tak áno, môže toto byť plus, keď sa kontrolný orgán dozvie informácie z prebiehajúceho trestného, trestného stíhania, lebo je nelogické, ak jeden orgán štátu disponuje nejakými informáciami, ktoré sú dôležité aj pre rozhodnutie toho druhého orgánu, navzájom si tie informácie nevymenia, takže z hľadiska kontroly a zámeru kontrolovať bude dobré, ak sa, ak bude mať Úrad vlády možnosť dostať sa aj k takýmto informáciám. Na druhej strane ale je potrebné myslieť aj na to, že informácie, ktoré sú, ktoré sú z trestného konania alebo z konania, konania pred súdmi, ktoré často, teda najmä v tej fáze, fáze predsúdneho konania majú dôverný charakter, sa dostávajú nejakému ďalšiemu, ďalšiemu orgánu. A teda akým spôsobom to bude kontrolovateľné, jak sa bude nakladať s tými, nakladať s tými údajmi? A či tam nehrozí, teda či ste sa nezamýšľali nad tým, či tam nehrozí aj nejaké riziko zneužitia. Však žijeme, žijeme v dobe, keď sa dozvedáme, že, že boli neoprávnene v záujme nejakých mafiánov a oligarchov lustrovaní Policajným zborom novinári, a tuto vytvárame legálny nástroj, akým sa informácie z trestného konania môžu dostať na Úrad vlády, ktorý je v podstate orgán, na čele ktorého stoja, stoja politickí nominanti. Čiže samozrejme, že pri dobrej vôli nič, nič nemusí byť zneužité, môže to byť využité iba na ten účel. A samozrejme, že orgány činné v trestnom konaní nie sú povinné poskytnúť, poskytnúť tieto informácie, ak by sa tým ohrozilo vyšetrovanie. Ale teda napriek tomu sa chcem spýtať, že či ste sa pri príprave toho zákona zaoberali aj možnosťou, že by, že by došlo k zneužitiu tých informácií, či tam nevidíte nejaké, nejaké riziká a hrozby. A prípadne ak áno, tak akým spôsobom si myslíte, že tie hrozby eliminujete, aby pozitíva tohto opatrenia prevážili pred možnými rizikami. Keďže dávali ste to do toho návrhu, tak predpokladám, že ste, že ste presvedčení, že tie pozitíva tam prevažujú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

19.9.2019 14:57 - 14:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister, som rád, že sa, že sa zhodneme. Ja tiež súhlasím, že by sa to malo týkať nielen vládnych návrhov, ale aj poslaneckých. Myslím, že s takou iniciatívou prišli v minulosti aj, a teraz myslím to informatívne konsolidované znenie, pán poslanec Kresák, pán poslanec Štarchoň, sa mi zdá, že mali podobné návrhy, aby sa to týkalo aj poslaneckých návrhov zákonov. Nezískalo to podporu parlamentnej väčšiny. A rovnako, rovnako si myslím, že áno, možno uvažovať aj o nejakej forme pripomienkového konania vo vzťahu k poslaneckým návrhom zákonov. O tom zrejme aj viete, že sa o tom uvažovalo aj v súvislosti s prípravou zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov, ktorý pôvodne mal obsahovať aj novelu rokovacieho poriadku, ale v tom čase to vypadlo. Asi by to pripomienkové konanie nemalo úplne takú podobu ako na ministerstvách, ale nejaká forma zapojenia verejnosti by bola vhodná, ja som za.
No ale tuto hovoríme o ministerstvách a iných ústredných orgánoch štátnej správy, a teda toto ustanovenie nie je len v legislatívnych pravidlách vlády, ale je aj v tom spomínanom zákone o tvorbe právnych predpisov. Čiže vlastne tie ministerstvá, ktoré predkladajú do pripomienkového konania zákony bez toho, aby obsahovali aj to informatívne konsolidované znenie, tak porušujú nielen legislatívne pravidlá, čo tiež by nemali, ale priamo aj jeden zo zákonov. Tak sa len chcem teraz spýtať, že či okrem toho konštatovania, na ktorom sa zhodneme, že to nie je v poriadku, plánuje ministerstvo spravodlivosti, ktoré toto má v gescii, aj, aj nejaké opatrenia, aby ministerstvá rešpektovali legislatívne pravidlá a zákon.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 10:47 - 10:49 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem za faktickú, pán poslanec Klus. No, je asi prirodzené, že verejnosť nemá rovnaký vzťah ku všetkým štátnym sviatkom, ku všetkým pamätným dňom. Napriek tomu má zmysel, má význam, že si štát pripomína niektoré veci zo svojej dávnej histórie, zo svojich tradícií. A pripomínanie si zločinov komunistického a nacistického a fašistického režimu, pripomínanie si ľudí, ktorí sa týmto režimom dokázali postaviť, vzdorovať im, pripomínanie si obetí a pripomínanie si aj úspešného odporu proti, boja proti týmto režimom si myslím, že patrí k tomu najdôležitejšiemu, čo by sme mali v rámci našej historickej pamäte a budovania historickej pamäte robiť. Pamätný deň typu toho, ktorý predkladáme, k tomu nepochybne patrí. A verím, že ak nie to 70. výročie, tak nejaké z tých nasledujúcich stihneme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2019 10:38 - 10:45 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako jeden z predkladateľov vystúpil k nášmu návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. K návrhu, ktorým chceme 27. jún doplniť medzi pamätné dni Slovenskej republiky.
Ako už uviedla Natália Blahová v úvodnom vstupe, chceme si pripomenúť pamiatku obetí komunistického režimu. Zvlášť v dnešnej dobe je dôležité pripomínať si, čo sa na Slovensku, v Československu a v Európe dialo v 20. storočí. Tie dva zločinné režimy, ktoré bolestivo a na dlhé desaťročia zasiahli do osudov ľudí žijúcich na území dnešnej Slovenskej republiky. Nielen preto, že historicky prvýkrát máme v parlamente fašistickú stranu po Novembri 89, ale aj preto, že komunistický režim je vnímaný nielen veľkou časťou obyvateľstva, ale aj mnohými politikmi ako niečo menej zlé. Častokrát sa jeho zločiny bagatelizujú, častokrát politici hovoria, však nebolo všetko zlé, mnohé sa vybudovalo. A relativizuje sa všetko to zlé, čo sa udialo aj počas obdobia komunistického režimu. Relativizujú sa zločiny, relativizuje sa to, že nacizmus a komunizmus boli najväčšie zlá 20. storočia.
Keď navrhujeme, aby sa pamätným dňom stalo výročie popravy Milady Horákovej, tak je to symbolické aj z tohto hľadiska. Milada Horáková bola totiž političkou, ktorá sa postavila proti obom týmto zlám. Komunistický režim ju nechal popraviť po vykonštruovanom súdnom procese. Údaje o počte ľudí, ktorí boli komunistickým režimom v Československu popravení na základe politických procesov po februári 1948, sa rôznia, nevieme to presné číslo. Ale zaujímavé je napríklad to, ako to uvádza česká verzia Wikipédie, ktorá tvrdí, že v priebehu komunistického režimu v Československu bolo popravených pre politické trestné činy 248 osôb, v zátvorke je napísané – 247 mužov a Milada Horáková. Teda nevieme presne, koľko bolo tých mužov, ale vieme, že jedinou popravenou ženou v politickom procese bola Milada Horáková. A bola nielen jedinou popravenou ženou, ale bola zrejme aj najznámejšou nekomunistickou obeťou vtedajšieho komunistického teroru v Československu.
Podobne známymi obeťami boli snáď už len Rudolf Slánský a Vladimír Clementis. Tí však boli predtým prominentnými komunistami, na ktorých sa vzťahuje tá známa poučku o revolúcii, ktorá požiera vlastné deti. Milada Horáková nebola komunistickou političkou, bola demokratickou političkou. V časoch prvej Československej republiky sa angažovala za práva žien, po Mníchove pomáhala rodinám, ktoré utiekli z Nemeckom obsadených Sudet. V časoch okupácie a protektorátu Čechy a Morava sa zapojila do odboja proti nacistom. V roku 1940 bola zatknutá gestapom a vo väzení ostala až do konca druhej svetovej vojny. Po vojne sa ako poslankyňa za Československú stranu národne socialistickú stavala proti nástupu komunistickej moci. Poslaneckého mandátu sa vzdala po komunistickom puči vo februári 1948 a smrti, pravdepodobnom zavraždení Jána Masaryka.
Na rozdiel od iných demokratických politikov z Československa neodišla, ale rozhodla sa komunistickému režimu vzdorovať doma, a to ju stálo život. V roku 1949 bola zatknutá a následne súdená na základe vykonštruovaných obvinení. Kým nacisti jej trest smrti iba navrhli, komunisti ju na trest smrti naozaj odsúdili a popravili ju. V Českej republike je deň jej popravy Dňom pamiatky obetí komunistického režimu.
A my navrhujeme, aby sa pamätným dňom stalo výročie jej popravy aj na Slovensku. A bude to symbolické pripomenutie si obetí nielen komunistického, ale aj nacistického a fašistického režimu, a toho zla, ktoré oba režimy predstavujú. Milada Horáková bola popravená v roku 1950. Čiže, ak by sme tento rok schválili za pamätný deň výročie jej smrti, tak 70. výročie, ktoré bude práve budúci rok, by sme si už konečne mohli pripomenúť nielen v Českej republike, ale aj na Slovensku ako pamätný deň.
Ďakujem vám za prípadnú podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 9:46 - 9:48 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Grausová, predpokladám, že predkladatelia vám nejako odpovedia alebo neodpovedia, ale myslím si, že bez ohľadu na to, ako vám odpovedia, my sa tu rozprávame a ideme schváliť nejaký zákon, ktorý bude upravovať fungovanie, pôsobenie, život, vzdelávanie občanov Slovenskej republiky. To, to, akým spôsobom my upravíme menšinové školy na Slovensku, predsa nemá žiadny súvis s tým, akým spôsobom sú menšinové školy upravené v Maďarsku, Francúzsku, Spojených štátoch amerických. My tu hovoríme o našich občanoch a my sa máme snažiť vytvoriť čo najlepšie podmienky pre našich vlastných občanov, vrátane príslušníkov národnostných menšín, ktorí sú rovnocennou súčasťou ľudu Slovenskej republiky, sú občania ako každý iný a nie je nijaký rozdiel, či Slováci, Maďari, Rómovia. Čiže táto otázka je podľa mňa úplne nezmyselná. Lebo ak by sa Maďarsko správalo, povedzme, k svojim menšinám horšie, tak to znamená, že aj my sa budeme správať horšie k slovenským Maďarom? Tá, to operovanie nejakým princípom reciprocity je nezmysel.
Pokiaľ ide o tie Rohovce, tak áno, je potrebné sa k menšinám správať korektne, a to aj v situácii, keď celoštátna menšina tvorí niekde lokálnu väčšinu. A korektný prístup voči menšinám má byť univerzálne pravidlo bez ohľadu na to, kto, kto konkrétne v danej lokalite tvorí väčšinu alebo menšinu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.9.2019 18:36 - 18:43 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, kolegyňa, kolegovia prítomní, ja som ani teda nemal pôvodne v úmysle vystupovať, ale pán poslanec Pamula ma pristavil v bufete, že či vystúpim k jeho návrhu, tak v duchu dobrej tradície nechcem sklamať, sklamať kolegu, a teda aby celý jeho návrh zákona prešiel úplne, úplne bez diskusie.
Tie návrhy, s ktorými, s ktorými, s ktorými prichádza, akože majú istú logiku, pokiaľ ide o to regionálne, alebo teda cenové diferencovanie, cenové diferencovanie dôsledkov, pred chvíľou sme sa tu bavili o minimálnej mzde, či by tiež nemala byť regionálne diferencovaná, tak akože tá logika by tam za tým mohla byť, mohla byť podobná. Potom, potom ale je tam zaujímavý ten, ten, ten návrh v článku, v čl. 2, ktorý sa týka dobrovoľných dražieb, a v prípade zákonného záložného práva podľa osobitného predpisu nie je možné dražiť byt alebo nebytový priestor, ak hodnota nedoplatku na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a na úhradách na plnenie neprevyšuje 15-násobok ich mesačného určenia, tak tá podmienka je v porovnaní so súčasným stavom sprísňujúca, hej, že... (Reakcia z pléna a odmlčanie sa rečníka.) Suma nebude rovnaká, ale, ale ten počet mesiacov. Dobre, tak to si vybavíme v bufete, ale ja som teda chcel, keď ste, keď ste to uviedli tak, že, že teda bolo tam množstvo problémov aj z aplikačnej praxe, a teda na časť ste už reagovali novelou, ktorá už prešla týmto parlamentom v tomto volebnom období, tak ja dovolím si v rámci prvého čítania, možno by som sa s k tomu, k tomu vedel vrátiť, vrátiť aj v druhom čítaní nejakým pozmeňujúcim návrhom.
Jeden z problémov, s ktorým som sa stretol na základe podnetu, keď sa prerokovávala tá vaša predchádzajúca novela, ktorý som, myslím, že aj otvoril na ústavnoprávnom výbore, ale keď vás tu mám ako predkladateľa, tak využijem túto možnosť, je aj otázka predsedu spoločenstva, teda tam, kde nie je správca bytového domu, ale, ale vlastníci si spravujú, spravujú svoje záležitosti sami prostredníctvom spoločenstva a je tam, je tam podmienka, že predseda je štatutárny orgán, to je § 7c ods. 2, predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene, predsedu volí zhromaždenie na 3 roky, za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, je vlastníkom a spoluvlastníkom..., alebo spoluvlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome a je bezúhonná.
No a ten problém, ktorý tam, ktorý tam nastal, je, že či, či naozaj by predseda mal byť iba vlastník alebo spoluvlastník bytu, čo, samozrejme, má nejakú logiku, že je to spoločenstvo vlastníkov a spoluvlastníkov, tak by to mal byť vlastník alebo spoluvlastník bytu. Ten podnet, ktorý som dostal, bol človek, ktorý chcel byť predsedom spoločenstva v byte svojich rodičov, pretože on tam nebýval, ale jeho rodičia bývali, bývali v dome, kde, kde mali spoločenstvo, nemali, nemali správcu, a teda v tom dome sú prevažne starší ľudia, ktorí by uvítali, keby v ich mene mohol konať niekto iný, niekto, niekto, komu, komu dôverujú, povedzme syn niekoho z nich, ale tým, že nie je vlastníkom alebo spoluvlastníkom, tak, tak to nie je možné. Ja si uvedomujem možné riziká, že by to bolo zneužívané, že by, že by to niekto, a to bol, myslím, aj dôvod, prečo sa to obmedzilo v zákone, že, že niekto miesto toho, aby, aby konal alebo poskytoval služby ako, ako správca, tak bude akože predsedom spoločenstva a bude mať, bude mať z toho nejaký, nejaký vlastný formálny alebo neformálny biznis a nebudú sa na neho vzťahovať tie regulácie, ktoré, ktoré dnes upravujú činnosť správcovských spoločností.
Samozrejme, táto výhrada je legitímna, ale domnievam sa, že je možné nájsť nejaké riešenie, nejaký kompromis, aby aj vlk bol sýty a koza ostala celá, že by sa to nejako uvoľnilo, nie úplne navoľno, že táto podmienka úplne vypadne a nebude tam, nebude tam ničím, ničím nahradená, ale aby sa to podmienilo tým, že, že tá osoba nebude predsedom správcovskej, teda predsedom spoločenstva vlastníkov vo viac ako v dvoch spoločenstvách, alebo by sa to naviazalo na nejaký vzťah príbuzenský povedzme k vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v tom dome, aby to naozaj ošetrilo tie situácie, ktoré v realite nastávajú.
Ja neviem, ako, ako často, možno je to úplne výnimočný prípad, ale viem si predstaviť, že to nie je úplne výnimočný prípad, že existuje spoločenstvo, nechcú mať v tom dome správcu, chcú to riešiť prostredníctvom spoločenstva a vzhľadom na zloženie obyvateľov toho domu sa nikto nemá k tomu, aby bol, aby bol predsedom spoločenstva a vedel by im tŕň z päty vytrhnúť povedzme nejaký syn niektorého, niektorého z tých obyvateľov, tak len teda avizujem, že ak si to predkladatelia budú vedieť predstaviť, tak možno by som sa usiloval smerom do druhého čítania a prísť s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý by sa venoval tejto téme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 18:13 - 18:15 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ja tu teda nechcem nejako vystupovať za OĽANO, len teda doplním, že OĽANO nebolo členom vládnej koalície, OĽANO malo štyroch poslancov, ktorí boli na začiatku členmi poslaneckého klubu SaS, potom už len traja, nebolo, nebolo koaličným, koaličným partnerom.
No a pokiaľ ide, a pokiaľ ide o toho pána guvernéra Petra Kažimíra, tak ja som rád, že to neberiete ľahkovážne a v tejto časti, v časti jeho odporúčania beriete. Len potom celkom nerozumiem, prečo hovorí, že táto téma si zaslúži viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami, lebo politický marketing, to určite nie je pre opozičných kritikov tohto návrhu. Z toho, že nechceme zvyšovať minimálnu mzdu alebo myslíme si, že je nastavená príliš vysoko, sa zasa nejako príliš veľa politických bodov vytĺcť nedá a navyše, navyše tá rozprava prebieha asi až teraz. Tak len tak budem rozmýšľať, že čo myslel pán bývalý minister financií a bývalý podpredseda strany SMER - sociálna demokracia tými slovami, že táto téma si zaslúži viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 18:06 - 18:12 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Budem pomerne stručný. Vážené kolegyne, kolegovia, „členom vlády a poslancom parlamentu by som pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy poradil, aby ňou nenarábali ľahkovážne. Je to vážna a legitímna, poväčšine ľavicová agenda a zaslúži si viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami. Chce to skôr osadenie do volebného programu a následne aj do programového vyhlásenia vlády.“ Koniec citátu. Toto vám totiž neodporúčam ja, to vám odporúča Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska zvolený hlasmi koaličných poslancov, donedávna minister financií za SMER - sociálnu demokraciu, donedávna podpredseda tejto politickej strany.
Pán Tomáš tu najprv pekne hovoril o tom, že ako je fajn, že tu zvádzame hodnotové spory a že je to lepšie ako, ako iné typy sporov. A vzápätí v reakcii na pani poslankyňu Gaborčákovú tu hovoril o nejakej pravicovej mantre znižovania daní a odvodov. No tak buď sa tešíme z hodnotových sporov a k hodnotovým sporom medzi pravicou a ľavicou úplne prirodzene patrí to, že, že dane chceme zvyšovať alebo znižovať. To je taký možno jeden z najzákladnejších hodnotových sporov medzi pravicou a ľavicou. Alebo ten druhý postoj nazveme, nazveme pravicovou mantrou, alebo teda ľavicovou mantrou.
Dovolím si poopraviť, nie je to tak, že len Ficova vláda znižovala dane a odvody, výrazne zníži... (Reakcia z pléna.) Odvody, odvody, dobre. Dane znižovali, znižovali aj, aj pravicové vlády. Prvá Dzurindova vláda, ktorá nebola čisto pravicová, výrazne znížila daň z príjmu právnických osôb, v tom čase na návrh Jána Langoša bola zrušená daň z dedičstva a potom úplne aj daň z darovania, myslím, že počas daňovej reformy. Čiže ja nie som spokojný s tým, ako dôsledne pravicové vlády znižujú dane a odvody, a teda súhlasím s pánom Tomášom, že, že teda pravicové vlády by v tom mohli byť razantnejšie. Čiže nemôžem, nemôžem s tým byť spokojný ani ja, ale, ale nie je to celkom pravda, že teda dane a odvody, lebo to je v zásade, v zásade jeden balík daňovo-odvodového zaťaženia.
Keby sme sa chceli baviť o hodnotových, hodnotových sporoch, no tak môžme ísť aj ešte ďalej, ako sa hádať, či odvíjať to od priemernej mzdy, alebo od mediánu, a aké percento, či 50, alebo 60 %. Pokojne by sme mohli v rámci hodnotového sporu začať diskutovať napríklad aj o tom, či minimálnu mzdu úplne nezrušiť ako inštitút na základe, na základe zákona. Zákonný inštitút minimálnej mzdy nie je vo všetkých krajinách Európskej únie, napríklad v takom, v takom Dánsku, čo teda nie je úplne nejako striktne neoliberálna krajina, možno aj sociálni demokrati by k nej isté sympatie mohli mať. Alebo potom - a to tu tiež aj u predrečníkov čiastočne zaznelo - pozrieme sa na to regionálnou optikou. Začala sa diskusia o tom, či, či nejako regionálne nediferencovať aj, aj platy niektorých povolaní, lebo, samozrejme, že priemerná mzda aj medián v rôznych regiónoch je rôzny, aj životné náklady, tak či regionálne nediferencovať napríklad, napríklad aj minimálnu mzdu, lebo tam je ten problém veľmi podobný.
Ale asi nás tu nie je dosť na, na vedenie takýchto hodnotových sporov, tak ja by som si ešte raz, a teraz už budete vedieť, že vám to neodporúčam ja, ale že vám to odporúča váš bývalý, bývalý podpredseda, váš bývalý minister financií, prečítal jeho odporúčanie, ktoré povedal v ankete Denníka E Peter Kažimír: „Členom vlády a poslancom parlamentu by som pred hlasovaním o zvyšovaní minimálnej mzdy poradil, aby ňou nenarábali ľahkovážne. Je to vážna a legitímna, poväčšine ľavicová agenda a zaslúži si viac než politický marketing pár mesiacov pred voľbami. Chce to skôr osadenie do volebného programu a následne aj do programového vyhlásenia vlády.“
Mal som pocit, že napríklad pán minister Mihál si toto odporúčanie vzal k srdcu, teda pán poslanec Mihál keď hovoril o tom, že idú v programe predstavovať svoje predstavy o tom, čo by spravili s minimálnou mzdou. Tak ja len dúfam, že nejako by si to k srdcu mohla zobrať aj politická strana, v ktorej bol pán Kažimír donedávna podpredsedom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 16:28 - 16:30 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Baláž, ďakujem za to dovysvetlenie, mňa tam trochu asi, asi zmiatlo to nevyplatenie mzdy, a teda som prepočul, že to nie je v súvislosti s neplatnou výpoveďou, tak to, to je moja chyba, to uznávam.
A ešte vlastne druhá vec, na ktorú som sa pýtal, že možno by to bolo lepšie robiť, robiť tak systémovejšie, teda že vy ste aj na predchádzajúcu schôdzu, myslím, tiež s pánom poslancom Ficom predkladali novelu zákona, ktorá sa týkala aj súdnych, súdnych poplatkov, čiže možnože ak je tam viacej vecí, ktoré si myslíte, že by trebalo, trebalo riešiť napríklad oslobodením od súdnych poplatkov, no tak sa to mohlo, mohlo spraviť naraz.
A jedným z najväčších problémov slovenskej legislatívy je opakované otváranie zákonov, keď pozerám na ten zákon o súdnych poplatkoch, no nemám to spočítané, ale 20-krát minimálne bol novelizovaný, a teda ak cítia poslanci alebo vláda, v tomto prípade poslanci, potrebu, potrebu upraviť nejaký zákon, no tak možno by bolo dobré, keby, keby to naraz navrhli a nepredkladali opakovane schôdzu za schôdzou návrhy na novelu toho istého zákona. Ešte je to možno pochopiteľné u opozičných poslancov, ktorí tak nejako tušia, že im to, že im to neprejde, a môžu sa odprezentovať raz pri drobnej novele, ktorá rieši problém A v tom istom zákone, a druhýkrát drobný problém B v tom istom zákone.
Ale vy ste koaliční poslanci, ktorým návrhy v parlamente prechádzajú, a teda predpokladám, že máte dohodnutú podporu aj, aj pre tento zákon, tak z nejakej teda úcty, úcty k tým zákonom, aby sme ich neotvárali príliš často, možno v takýchto situáciách by to bolo lepšie sfúknuť naraz.
Skryt prepis