Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2019 o 17:53 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2019 11:22 - 11:23 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Naozaj veľmi stručné záverečné slovo. Myslel som, že budeme o tom zákone hlasovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pán poslanec, ja som ešte teda nevyhlásil všeobecnú rozpravu za skončenú. Ja som bral, že reagujete. Takže ospravedlňujem sa. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. A súčasne sa pýtam pána navrhovateľa na záverečné slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Naozaj len veľmi stručne. Myslím si, že je to, je to návrh zákona, ktorý by si zaslúžil dlhšiu diskusiu. Myslel som, že budeme hlasovať už o jedenástej. Budeme hlasovať až budúci týždeň, tak aspoň by som poprosil kolegov, nech sa zamyslia nad tým, že či naozaj chceme za jeden džoint prichyteného človeka odsúdeného navždy mu zakázať výkon pedagogickej činnosti, lebo o tom je náš návrh, nie o dekriminalizácii, nie o zmiernení trestov alebo o zrušení nejakej skutkovej podstaty trestného činu. Iba inak označené trestné činy a následok bude, že nebudú ľudia, ktorí v mladosti sa dopustili nejakého hriechu, postihnutí za to, že boli prichytení, boli, boli odsúdení s trochou marihuany a teraz už nadosmrti nebudú môcť vykonávať, vykonávať učiteľské povolanie. Aj tí, čo ho vykonávajú, budú musieť skončiť a hľadať si, hľadať si niečo nové.
Takže rád by som vás poprosil, aby ste ten čas, ktorý náhodou vyšiel, že teda budeme hlasovať až budúci týždeň, využili trochu nad rozmýšľaním na to, že či je ten trest v podobe doživotného zákazu výkonu pedagogického povolania pre ľudí, ktorí kedysi v mladosti trochu zhrešili, primeraný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2019 11:03 - 11:05 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Kotleba, nepochybne aj mnohí vaši voliči to s fetom preháňajú. Ja si ich nedovolím pre to kádrovať. My hovoríme o ľuďoch, ktorí niekedy v mladosti sa dopustili trestného činu tým, že pre vlastnú potrebu mali trebárs tu zmienenú marihuanu. Boli na rozdiel od veľkého množstva svojich rovesníkov, ktorí tú marihuanu mali tiež, akurát ich nikto nepristihol, boli, mali tú smolu, že boli pristihnutí, bolo voči nim vedené trestné stíhanie, boli odsúdení možno iba na podmienečný trest odňatia slobody, odvtedy viedli riadny život, a vy tvrdíte, že dnes im máme navždy zakázať výkon učiteľského povolania. Nezahladené trestné činy, ktoré sú vo výpise, sú aj tak prekážkou výkonu, výkonu pedagogického povolania, ale tu hovoríme o zahladených trestných činoch, teda takých, ktoré niekto spáchal vo vzdialenejšej minulosti a odvtedy viedol riadny život. Odpykal si trest, odvtedy viedol riadny život.
Nadviazal by som na pani poslankyňu Blahovú. Túto diskusiu sme viedli, myslím, pred dvoma či troma rokmi, keď prvýkrát sa objavila tá myšlienka z; poslanci, poslankyne SaS, myslím, s tým prišli. A viedli sme tú debatu aj v júni, keď sa ten zákon schvaľoval, ale vtedy v zásade neexistovala možnosť postihovať dílerov alebo zakázať, dať absolútny zákaz dílerom, aby boli učiteľmi, a nepostihnúť užívateľov. Lebo vtedy to bol jeden trestný čin. My vám tu možnosť teraz ponúkame, aby sa to rozlíšilo, budú to dva trestné činy a bude to postihovať dílerov, nie užívateľov.
Skryt prepis
 

20.9.2019 10:36 - 11:00 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte, aby som uviedol druhý z troch návrhov, ktoré spolu s kolegami predkladáme a ktoré budú prerokované na dnešnom zasadnutí Národnej rady, a síce návrh novely Trestného zákona, návrh novely, ktorý smeruje k tomu, že sa vyčlení skutková podstata trestného činu podľa § 171 Trestného zákona, ktorá sa týka nedovoleného prechovávania omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu, do samostatného trestného činu, z doterajšieho trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ktorý obsahuje tri paragrafy, a teda tri skutkové podstaty trestného činu.
Priznám sa, že som už predkladal všelijaké zákony, aj rozsiahlejšie, aj stručnejšie, aj úplne stručné, jednobodové, spočívajúce vo vypustení nejakých, nejakých slov, takýto návrh zákona som dosiaľ nepredkladal, okrem teda jednej súvisiacej legislatívno-technickej zmeny. Tá zmena spočíva v podstate v presune nadpisov nad a pod paragrafmi Trestného zákona. Tie nadpisy označujú skutkové podstaty trestných činov. A teda aj vzhľadom na to, že takýto návrh zákona som nepredkladal ešte, tak aby to bolo zrozumiteľné, čo, k čomu naše návrhy smerujú, tak dôvodová správa obsahuje aj informatívne konsolidované znenie.
Včera, včera som tu mal s pánom ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom na hodine otázku práve na túto tému, tému, diskusiu alebo teda výmenu, on mi odpovedal na moju, na moju otázku, pretože z hľadiska zrozumiteľnosti návrhov zákonov aj pre poslancov, aj pre verejnosť, aj pre odbornú verejnosť je vždycky vhodné, keď návrhy zákonov obsahujú aj informatívne konsolidované znenie, aby bolo zrejmé, ako bude vyzerať zákon po schválení navrhovanej zmeny.
Túto povinnosť majú ministerstvá a ostatné orgány, ústredné orgány štátnej správy dokonca zakotvenú v zákone, majú zakotvenú v legislatívnych pravidlách vlády, že pokiaľ dávajú návrh novely zákona do medzirezortného pripomienkového konania, majú ho dávať spolu s informatívnym konsolidovaným znením. Žiaľ, ministerstvá si túto povinnosť zväčša neplnia a tie návrhy, ktoré sú, ktoré sú v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nemajú informatívne konsolidované znenie, čiže kto naozaj sa chce dozvedieť, čo návrh novely zákona prináša, tak si musí porovnávať ten, sám porovnávať ten pôvodný text a študovať ho, teda za predpokladu, že sa nechce spoľahnúť iba na to, čo je napísané v dôvodovej správe, lebo dôvodové správy tiež nebývajú vždy úplne vyčerpávajúce a niektoré nie úplne detailné zmeny zvyknú zamlčovať.
Mali sme tu už aj pokusy od kolegov, myslím, pána poslanca Kresáka a pána poslanca Štarchoňa, aby to informatívne konsolidované znenie obsahovali aj poslanecké návrhy, zatiaľ sa to nepodarilo. Aj v tomto prípade sme považovali za potrebné doplniť do dôvodovej správy informatívne konsolidované znenie, pochopiteľne, nie celého Trestného zákona, ale iba príslušných ustanovení, čiže troch paragrafov.
A teraz k samotnému obsahu nášho návrhu. V § 172 Trestného zákona je vymedzená základná skutková podstata trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Toto ustanovenie postihuje neoprávnenú výrobu, dovoz, vývoz, prevoz, danie na prepravu, kúpu, predaj, výmenu, zadováženie a prechovávanie po akúkoľvek dobu uvedených látok pre potreby iných. Ustanovenie § 172 Trestného zákon má teda postihovať závažnejšie formy drogovej trestnej činnosti, konanie výrobcov, pašerákov, dílerov. To je základná skutková podstata. Podľa tejto základnej skutkovej podstaty je pomenovaný celý trestný čin, ktorý okrem základnej skutkovej podstaty obsahuje aj ďalšiu skutkovú podstatu v § 173, ktorá sa týka výroby, zadováženia a prechovávania predmetu určeného na nedovolenú výrobu omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora, čo sa postihuje samostatne, aj keď teda nie je preukázané, že takéto zariadenie bolo použité. A okrem týchto dvoch paragrafov v § 171 Trestného zákona je tzv. privilegovaná skutková podstata trestného činu, ktorá má postihovať menej závažné formy konania v porovnaní so základnou skutkovou podstatou tohto trestného činu, ktorá je vymedzená v § 172 a § 171 stanovuje za jej spáchanie menej prísne tresty, ako to býva v prípade tzv. privilegovaných skutkových podstát, a táto skutková podstata sa týka užívateľov drog. Tých, ktorí prechovávajú drogy pre vlastnú potrebu, tak ako je vlastná potreba vymedzená v ustanoveniach Trestného zákona.
Už to, že tento trestný čin je rozdelený do viacerých paragrafov, svedčí o tom, že zámerom zákonodarcu pri schvaľovaní Trestného zákona bolo odlíšiť konanie, a teda aj postihovanie užívateľov drog od konania a postihovania ich výrobcov, pašerákov, obchodníkov, dílerov. Urobili to iba prostredníctvom rozlíšenia skutkových podstát do rôznych paragrafov Trestného zákona, ktoré však zahrnuli pod jeden spoločne nazvaný trestný čin, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi.
My ako predkladatelia návrhu zákona sa domnievame, že toto rozlíšenie by malo byť ešte dôslednejšie a nedovolené prechovávanie drog pre vlastnú potrebu by malo byť vyčlenené do samostatného trestného činu s vlastným označením. Preto navrhujeme, aby sa trestný čin v súčasnosti vymedzený ako nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi zúžil iba na tie paragrafy 172 a 173 Trestného zákona, ktoré sa týkajú postihovania výrobcov a obchodníkov s drogami, a aby sa vyčlenil samostatný trestný čin nedovolené prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov, prekurzorov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu. Chcem zdôrazniť, že táto zmena sa týka výlučne len označenia trestného činu podľa § 171 Trestného zákona a nijako nezasiahne do obsahového vymedzenia skutkových podstát ani do výšky trestov pri žiadnom z troch dotknutých paragrafov.
Samozrejme, že je na diskusiu a myslím si, že je to úplne legitímna diskusia, či, ak áno, ako postihovať ľudí, ktorí nie sú obchodníkmi s drogami, ale ich užívateľmi. Myslím si, že tá diskusia skôr či neskôr, neskôr príde, ale to nie je obsahom nášho návrhu zákona. To neriešime, to nemá, dá sa povedať, nijakú súvislosť okrem toho, že sa to vymedzí.
A teraz by som rád povedal niečo o tom presahu, lebo dať návrh zákona, ktorý, ktorého obsahom je iba zmeniť nejaké názvy trestných činov, by asi nemalo samé o sebe zmysel. Aj keď istý symbolický zmysel by to malo, že nebudeme hádzať užívateľov drog do jedného, do jedného vreca s dílermi, pašerákmi, lebo dnes tam sú, hoci sú to, hoci sú to rôzne paragrafy, ale je to jeden rovnako nazvaný, rovnako nazvaný trestný čin.
A okrem toho jasnejšieho rozlíšenia medzi postihovaním užívateľov drog na jednej strane a postihovaním výrobcov, pašerákov a dílerov na strane druhej, náš návrh zákona reaguje aj na novelu zákona č. 138/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorú parlament schválil v júni tohto roku, vyšlo to ako zákon č. 209/2019, a touto novelou sa upravila definícia bezúhonnosti ako predpokladu na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. Mali sme tu o tom tiež obsiahlu, obsiahlu diskusiu v júni. Touto novelou, tak ako bola schválená výraznou parlamentnou väčšinou, bolo do zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch doplnené ustanovenie, podľa ktorého sa bezúhonnosť preukazuje odpisom z registra trestov, ktorý na rozdiel od výpisu z registra trestov obsahuje aj informáciu o zahladených trestných činoch.
Pri obzvlášť závažných zločinoch a ďalších v zákone vymedzených a vymenovaných trestných činoch sa za bezúhonného nebude považovať ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trest alebo za taký trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený. Uvedená reakcia; uvedená novela, zrejme si spomínate, nebolo to tak dávno, bola reakciou na informácie o prípadoch sexuálneho zneužívania a ohrozovania žiakov pedagógmi, a dokonca takými pedagógmi, ktorí boli v minulosti za podobné trestné činy odsúdení, ale trest si vykonali, prešla nejaká doba a trest im bol zahladený. Takže sa na nich hľadelo ako na nevinných a keďže sa bezúhonnosť preukazovala, preukazovala výpismi, nie odpismi, tak nemali problém sa opätovne zamestnať v škole.
Z hľadiska uvedeného zámeru chrániť deti pred sexuálnymi predátormi je preto úplne legitímne, že sa v zozname trestných činov, pri ktorých sa má uplatňovať nulová tolerancia bez prihliadania na zahladenie trestného činu, nachádzajú trestné činy súvisiace so sexuálnym alebo iným násilím a podobné trestné činy, ako trestný čin znásilnenia, trestný čin sexuálneho násilia, trestný čin sexuálneho zneužívania, trestný čin súlože medzi príbuznými, trestný čin opustenia dieťaťa, trestný čin zanedbania povinnej výživy, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, trestný čin výroby detskej pornografie, trestný čin rozširovania detskej pornografie, trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení a trestný čin ohrozovania mravnosti. Sú to, je to zbierka trestných činov, ktoré sú rôznorodé z hľadiska svojej závažnosti, ale povedzme, že všetky nejako súvisia s tým zámerom chrániť deti pred možným sexuálnym predátorom. Dokonca pred takým, ktorý niečo už v tej oblasti spravil.
Ale okrem týchto trestných činov boli do uvedeného ustanovenia zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch doplnené aj trestné činy korupcie a práve už spomínaný trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ktoré priamo ani jeden, ani druhý, alebo teda jedna skupina ani druhá skupina trestných činov nesúvisia so sexuálnym ohrozovaním detí. Samozrejme, že je na Národnej rade, ako vymedzí bezúhonnosť a kde bude uplatňovať nulovú toleranciu pri stanovení bezúhonnosti ako podmienky pre výkon pedagogického zamestnania.
Korupciu, korupciu dám teraz nabok alebo trestné činy korupcie, ale vo vzťahu k ustanoveniam § 172 a 173, ktoré sa týkajú dílerov, obchodníkov, výrobcov, sleduje zaradenie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov legitímny cieľ chrániť deti pred drogovými dílermi a pred drogami, lebo tak ako v prípade, v prípade sexuálnych násilníkov existuje obava z recidívy, tak v prípade ľudí, ktorí v minulosti obchodovali s drogami, sa zdá byť legitímnou požiadavka, aby ani v prípade zahladenia ľudia, ktorí boli za takýto trestný čin odsúdení, nemohli, nemohli už v budúcnosti pracovať ako učitelia.
Ale vo vzťahu k skutkovej podstate trestného činu, ktorá je vymedzená v § 171 Trestného zákona, teda prechovávanie pre vlastnú potrebu, sa nám javí ako neprimerane prísne, že človek, ktorý bol v minulosti užívateľom drog, bol prichytený s malým množstvom drogy pre vlastnú potrebu, bol za to odsúdený a hoci odvtedy viedol riadny život, trest mu bol zahladený alebo sa na neho hľadí ako keby tento trestný čin nespáchal alebo nebol zaň odsúdený, mohol dostať podmienku, mohol dostať trest nejaký alternatívny, mohlo sa mu to stať na vysokej škole, mohlo sa mu to stať na strednej škole dokonca, lebo máme trestnoprávnu zodpovednosť od štrnástich rokov. Stredoškolák, ktorý bol v štrnástich, pätnástich prichytený s džointom a bol za to odsúdený, tak takýto človek napriek tomu, že už dávno nie je užívateľom, napriek tomu, že vedie riadny život, takýto človek sa už nikdy nebude môcť stať učiteľom. Podľa toho, čo schválil parlament v júni, človek, ktorý bol prichytený s jedným džointom a bol za to odsúdený, nemusel byť za to odsúdený, ale bol za to odsúdený, už nikdy, nadosmrti, nebude môcť byť učiteľom, lebo nespĺňa jednu z podmienok, ktorú ako bezúhonnosť definuje zákon o pedagogických zamestnancoch. Čiže ešte raz, jeden džoint, odsúdenie, hoci na podmienku, doživotný zákaz výkonu pedagogického zamestnania.
Považujete to, kolegovia, za primerané? No, my rozhodne, rozhodne nie.
A čo je ešte teda ďalší problém, bezúhonnosť vrátane nespáchania trestného činu § 171 Trestného zákona, ktorého, ktorý sa týka postihovania užívateľov drog, teda držania drog pre vlastnú potrebu, nebudú musieť preukazovať len nastupujúci pedagogickí a odborní zamestnanci, ale aj tí, ktorí sú nimi už dnes. Ja to považujem za úplne neprimerané aj vo vzťahu k tým nastupujúcim, ale keby to bolo iba vo vzťahu ku nim, no tak, tak si musí každý rozmyslieť, že či chce byť učiteľom, keď vie, že nespĺňa jednu z podmienok, ale neviem to odhadnúť, koľko je takých učiteľov. Ale predpokladám, že môže byť, môžu byť medzi učiteľmi takí, ktorý sa niekedy v mladosti dopustili spáchania trestného činu tým, že použili, používali, používali drogy, boli užívateľmi drog, boli pristihnutí a boli odsúdení. A oni budú musieť tiež skončiť ako učitelia.
Vyčlenením § 171 Trestného zákona z trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi do samostatného trestného činu, ktorý navrhujeme nazvať nedovolené prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu, čiže vlastne aj ten názov by ostal, by ostal odvodený z toho, čo dnes máme vymedzený trestný čin. Ak toto urobíme, tak sa zároveň eliminuje neprimeraná tvrdosť dopadov júnovej novely zákonov o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch na ľudí, ktorí boli v minulosti potrestaní za prechovávanie drog pre vlastnú potrebu. Opakujem, pre vlastnú potrebu. Keďže by ustanovenie § 171 Trestného zákona nebolo súčasťou trestného činu nedovolené, nedovolená výroba; moment; nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ale bol by to samostatný trestný čin nedovolené prechovávanie omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov pre vlastnú potrebu, prihliadalo by sa u pedagógov na prípadné zahladenie spáchania toho trestného činu vo forme prechovávania drog pre vlastnú potrebu a nepredstavovalo by to pre takých pedagógov alebo uchádzačov o učiteľské zamestnanie prekážku výkonu pedagogickej činnosti.
Čiže ešte raz, nemeníme, nemeníme tresty za drogové trestné činy, nemeníme skutkové vymedzenie týchto trestných činov, nie je to dekriminalizácia, je to iba náprava júnovej novely zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorá znamená, že ak niekto v mladosti bol odsúdený za prechovávanie jedného džointu alebo pár džointov pre vlastnú potrebu, odvtedy viedol riadny život, tak podľa toho, čo parlament schválil, už nikdy nebude môcť byť učiteľom. Nám sa to zdá nesprávne, a preto sme prišli s touto novelou, ktorá ten problém rieši, pričom zachováva všetky pozitívne prínosy, ktoré v tomto smere novela zákona o pedagogických zamestnancoch v júni priniesla a v júni znamenala.
Ďakujem a dovoľujem si vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2019 10:32 - 10:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Natálie Blahovej, Zuzany Zimenovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Účelom navrhovanej novely Trestného zákona je vyčleniť skutkovú podstatu trestného činu podľa § 171 Trestného zákona, ktorá sa týka nedovoleného prechovávania omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov pre vlastnú potrebu, do samostatného trestného činu z doterajšieho trestného činu nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, ktoré okrem § 171 Trestného zákona zahŕňa aj § 172 a 173.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť. Nemá vplyv ani na tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie a nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a nemá ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
To rozčlenenie súčasného jedného trestného činu obsiahnutého v troch paragrafoch na dva trestné činy nie je samoúčelné a má následky aj vo vzťahu k iným zákonom. Nemení sa tam vymedzenie skutkovej podstaty, nemení sa tam trestná sadzba, do toho nezasahujeme, vo vzťahu k Trestnému zákonu je to vlastne iba premenovanie alebo samostatné pomenovanie jedného, jedného paragrafu, má to však, má to však dôsledky a myslíme si, že je to dôležité, a o tom by som rád povedal niečo v rozprave, do ktorej sa opäť hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2019 10:18 - 10:31 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda, aby som trochu bližšie predstavil náš návrh novely Civilného mimosporového poriadku a novely zákona o rodine, ktorý sleduje zámer zlúčiť alebo spojiť konania o rozvode manželstva s konaním o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu aj na čas pred rozvodom.
Keďže ide o dve novely v jednom návrhu zákona, tak návrh zákona má tri články, tým tretím sa určuje účinnosť a tie novely sú veľmi podobné. Z oboch zákonov, z ustanovení, ktoré to riešia, chceme vypustiť slovné spojenie "na čas po rozvode". To je podstatou, podstatou toho návrhu.
Aby som, aby som to objasnil, tak v zákone o rodine chceme vypustiť slová "na čas po rozvode" z ustanovenia § 24 ods. 1, ktorý znie: "V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného." Bude, bude teda, budú vypustené slová "na čas po rozvode".
Podobne je to, je to v zákone v Civilnom mimosporovom poriadku, kde to navrhujeme vypustiť v § 100. Ten v súčasnosti znie: "S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode." Čiže ten § 100 v Civilnom mimosporovom poriadku by v prípade schválenia nášho návrhu znel: "S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom." Bodka.
Účelom tohto návrhu je, aby bolo možné spojiť tie dve konania, pretože tie dve konania sú v Civilnom mimosporovom konaní oddelené, resp. konanie o rozvode je spojené s konaním o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, nie, nie aj spätne.
Podľa súčasnej právnej úpravy, ak sa manželia rozvádzajú a majú maloleté dieťa a je tam nejaký problém medzi nimi, sú fakticky nútení podávať na súd dva návrhy, a to jednak návrh na rozvod manželstva a jednak návrh na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Pritom v obidvoch konaniach sa vykonáva takmer identické dokazovanie týkajúce sa práve zverenia maloletých detí do starostlivosti jedného alebo druhého z rodičov, otázka výživného či otázky typu styk rodičov s maloletým dieťaťom. Je tomu tak preto, lebo rodič, ktorý rieši otázku výživného, musí podať aj návrh na úpravu povinností k maloletému dieťaťu, keďže v konaní o rozvod je možné priznať výživné až na čas po rozvode, a nie od podania návrhu, ako je to pri návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Taktiež v konaní o rozvod manželstva nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré by predbežne riešilo nezhody medzi rodičmi. Rodič je tak vystavený tomu, že sa musí dvakrát zúčastňovať pojednávaní, na ktorých sa preberajú tie isté otázky, čo znamená pre neho zvýšené náklady, a to či už časové a tiež i finančné, ak ho zastupuje advokát.
Uvedený návrh by zároveň mohol odbremeniť súdy, keďže nebude potrebné viesť dve osobitné konania a v praxi sa dokonca stáva, že obidva návrhy boli pridelené rôznym sudcom, takže si ten istý problém, tú istú situáciu, ten istý prípad museli naštudovať dvaja rôzni sudcovia, čo takisto neprispievalo k zvýšeniu, k zvýšeniu efektívnosti alebo k efektívnemu výkonu súdnictva.
V zákone o rodine je v § 57; v § 77, pardon, ods. 1 uvedené, že: "Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa." Čiže pokiaľ sa vedie samostatné konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, tak možno priznať od začiatku konania, teda od podania návrhu na súd, alebo dokonca aj spätne tri roky, ak sú na to nejaké vážne dôvody, ale pokiaľ, pokiaľ sa pomery k maloletým deťom upravujú iba v rámci rozvodového konania, tak je to možné až v rozhodnutí o rozvode a až na dobu po rozhodnutí, na čas po rozvode.
Samozrejme, že je množstvo rozvádzajúcich sa párov, kde reálny problém nevzniká. Nevzniká preto, lebo sa partneri, hoci sa, hoci sa rozvádzajú, sú schopní sa dohodnúť na tom, akým spôsobom budú upravené ich vzťahy k deťom, s kým budú deti, komu budú zverené do starostlivosti, aký bude, aký bude ich vzájomný styk, teda styk toho druhého partnera s deťmi a akou sumou bude, bude prispievať na ich, na ich výživu, aj reálne, reálne tou prispieva, tak tam nie je naliehavá potreba, aby niečo riešil súd, lebo, lebo reálne tam problém nevzniká, nikto, nikto so žiadnym návrhom nepríde.
Ale, žiaľ, sú situácie a tiež nie sú nijako výnimočné, keď sa rozvádzajúci partneri nie sú schopní dohodnúť a zhodnúť na spôsobe, akým by mali byť upravené ich vzťahy k ich maloletým deťom. Sú tam spory o tom, s kým majú byť, a keď sa aj na tom dohodnú, a teda nie je problém povedzme, povedzme styk s dieťaťom druhého rodiča, tak je problém výška výživného. Tu sme, tu sme, hovorím, hodinu a štvrť počúvali rozpravu o tom, ako upraviť inštitút náhradného výživného v situácii, o ktorej hovorí náš návrh zákona. Ešte to výživné ani nie je, nie je priznané a pokiaľ sa ten z rodičov, ktorý je oprávnený a ktorý má nárok na to, aby mu bolo vyplatené výživné druhým partnerom, lebo jemu je zverené dieťa do starostlivosti, on má s tým náklady, nedokáže s tým druhým partnerom dohodnúť, tak to musí riešiť súd. Keď to nerieši samostatným konaním, tak sa mu môže stať, že aj na čas do rozvodu buď nedostane žiadne výživné, alebo ho dostane, dostane iba v tej výške, s ktorou súhlasí, súhlasí druhý z partnerov, čiže ak nie je zhoda, tak to neurčí súd. A ak chce dosiahnuť, dosiahnuť, aby mu bolo výživné priznané aj na čas pred rozvodom, musí dať samostatný návrh.
Samostatný návrh znamená, ako som už spomenul, časovú aj finančnú niekedy záťaž, záťaž ako pre rodičov, ktorí musia pripraviť návrh alebo dať si pripraviť návrh, nájsť si právneho zástupcu, absolvovať súdne konanie, čakať na rozhodnutie, a znamená to aj záťaž pre súd, pretože súd, keď rozhoduje o úprave práv a pomerov, teda práv a povinností rodičov k maloletým deťom v samostatnom konaní, aj tak o nich nanovo bude musieť rozhodnúť aj v rozvodovom konaní, aj tak ich upraví smerom do budúcnosti, teda smerom na čas po rozvode, v rozhodnutí o rozvode, čiže je tam duplicita, v lepšom prípade to robí, robí ten istý sudca, ktorý si nemusí nanovo naštudovať prípad, v horšom prípade dvaja rôzni sudcovia riešia v podstate identickú vec. Lebo, lebo rozhodnutie o úprave práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom je pri rozhodnutí o rozvode asi tým najdôležitejším.
Ak by bol schválený návrh zákona, s ktorým prichádzame spolu s kolegami Baránikom, Blahovou a Osuským, tak by táto duplicita alebo potreba dvoch podaní a dvoch konaní a dvoch pojednávaní alebo teda dvoch sérií pojednávaní, ak sa nerozhodne na jednom pojednávaní, odpadla a bolo by možné aj v rámci rozvodového konania rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom aj spätne, lebo nebolo by tam to obmedzenie na čas po rozvode.
Iniciátorom tohto návrhu je Roman Frnčo, advokát z Košíc, ktorý sa vo svojej advokátskej praxi s týmto prípadom alebo s podobnou situáciou viackrát stretol, považuje to za nelogické, obrátil sa na mňa s tým, že by bolo dobré upraviť v civilnom mimosporovom konaní, teda v Civilnom mimosporovom poriadku a v zákone o rodine, keďže ide o niečo, čo komplikuje život rodičom, komplikuje život súdom, advokátom nie, advokáti môžu na tom prípadne zarábať, ale teda nepozrel sa na to očami advokáta, ktorý možno by prišiel o nejaký príjem, ale pozrel sa na to z hľadiska rodičov, ktorých zastupuje, a z hľadiska, z hľadiska súdov. Takže nie je to jeden z tých problémov, ktoré len tak, len tak náhodne poslanci dospejú k tomu, že čítajú si zákon a povedia si, toto by sme upravili inak. Je to naozaj reálny problém, konzultoval to aj s ďalšími, ďalšími svojimi kolegami. A ja som sa teda pýtal na to a naozaj je to problém, s ktorým sa reálne stretávajú rozvádzajúci sa rodičia, a to riešenie, s ktorým prichádzame, by mohlo zjednodušiť život mnohým rodičom.
Nie je to najdôležitejšia vec na svete, nie je určite ani najdôležitejší problém, ktorý majú rozvádzajúci sa rodičia, ktorí sa nevedia nejako vzájomne dohodnúť na veciach, ktoré sa týkajú vzťahov k ich deťom, ale je to taká drobnosť, ktorou by sme mohli ľuďom trošku zjednodušiť život, preto si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona. V prípade, že sa jej dostane, tak vopred ďakujem.
Skryt prepis
 

20.9.2019 10:13 - 10:16 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, po vyše hodinovej debate o náhradnom výživnom budeme pokračovať o ďalšej téme, budeme hovoriť o ďalšej téme, ktorá súvisí s, aj s výživným, aj s nefungujúcimi vzťahmi medzi rodičmi a medzi rozvádzajúcimi sa rodičmi. Zrejme nebude tá debata taká vzrušená, ale myslím si, že to, čoho sa týka náš návrh zákona, je podobne dôležité.
Dovoľte teda, aby som najprv uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Alojza Baránika, Natálie Blahovej a Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení zákona č. 137/2019 Z. z. a o zmene zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorý obsahuje novelu Civilného mimosporového poriadku a novelu zákona o rodine, je spojenie konania o rozvode manželstva s konaním o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu aj na čas pred rozvodom.
Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona bude mať mierne pozitívny vplyv na finančnú situáciu rozvádzajúcich sa manželov, ktorý ale nie je možné vyčísliť, a zároveň možno očakávať, že mierne pozitívny vplyv bude mať aj na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Bližšie o obsahu návrhu zákona by som rád niečo povedal v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2019 18:43 - 18:59 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, vážená stále ešte jedna kolegyňa, kolegovia, rád by som sa vyjadril aj, aj k druhému z návrhov novely zákona o samospráve vyšších územných celkov, s ktorým prichádzajú moji kolegovia. V podstate je to taký krst Mariána Viskupiča, ktorý sa až na tejto schôdzi ujal výkonu funkcie poslanca Národnej rady, ale, ale teda už na ňu predložil, alebo s ďalšími kolegami, návrh zákona alebo teda dvoch dokonca zákonov o samospráve vyšších územných celkov.
Ako, ako už uviedol, je to, je to návrh, ktorý mení doterajšie papierové doručovanie všeobecne záväzných nariadení samosprávnych krajov obciam na elektronické doručovanie. To, čo by som chcel ako prvé vyzdvihnúť na tomto návrhu, ktorý samozrejme podporujem, a nielen preto, že ho predkladá môj kolega z poslaneckého klubu SaS, ale aj preto, že som presvedčený, že je správny a hodný podpory, tak ako prvé, čo by som chcel na ňom vyzdvihnúť, je, že prináša úsporu verejných financií.
Na tejto schôdzi a teda asi to bude biť do očí ešte viac tým, že tento návrh sa objavil na tejto schôdzi, nemám to detailne zmapované, ale možno je to jediný taký návrh a pritom riešime a hovoríme a hlasujeme a parlamentná väčšina schvaľuje veľké množstvo návrhov zákonov, ktoré majú dopad na verejné financie, ďaleko väčší dopad na verejné financie, ale negatívny dopad na verejné financie. Buď štát získa menej prostriedkov tým, že ľudia, firmy zaplatia menej, čo možno je v poriadku alebo teda je v poriadku. Obvykle, aj keď niekedy sa to realizuje spôsobom, s ktorým nie som stotožnený, lebo to nie je systémové a niekedy to pôsobí účelovo, ale dobre. Znižujú sa príjmy štátu, ale zvyšujú sa aj výdavky. Mnohé z tých návrhov o ktorých sme už hlasovali a o ktorých ešte aj budeme hlasovať, znamenajú, že štát, verejná správa, verejný sektor bude mať vyššie výdavky.
Tuto je jeden návrh, ktorý, ktorý prináša úsporu vo výdavkoch, vo výdavkoch samosprávnych krajov, nie vo výdavkoch štátu, ale je to úspora. Teda chcem to vyzdvihnúť ako, ako pozitívny moment a možno aj inšpiráciu pre to, ako by mal parlament fungovať. Teda nielen výdavky nafukovať, ale snažiť sa ich aj, aj šetriť. Toto je také šetrenie.
Druhý moment, ktorý by som rád zdôraznil v súvislosti s týmto návrhom, je, že, že šetrenie častokrát je nepopulárne, lebo niekomu prináša nejaké náklady, že niekto musí niečo zaplatiť, niekomu sa zoberie nejaká dávka alebo dotácia a v mnohých prípadoch je to, je to opodstatnené, lebo v slobodnej spoločnosti by, by každý sa mal starať hlavne, hlavne o seba a štát by nemal byť zaopatrovací a riešiť, riešiť všetko miesto občanov a prerozdeľovať obrovské množstvo financií a jedným brať a druhým dávať. Ale už zo samotnej povahy veci tie návrhy, ktoré, ktoré znamenajú, majú pozitívny vplyv na verejné financie a najmä teda znižujú výdavky, tak sú veľmi často také, že niekto je nespokojný, niekto sa sťažuje, lebo o niečo príde.
Toto je návrh zákona, kde nikto nebude mať dôvod byť nespokojný, lebo o nič nepríde. Dnes obce dostávajú všeobecne záväzné nariadenia samosprávnych krajov v listinnej podobe. Navrhuje sa, aby, aby im bola, aby im bolo doručované, aby im všeobecne záväzné nariadenia boli doručované v elektronickej forme, teda, teda formou, emailom, emailu. Možno už aj dnes je aj tá elektronická pošta trochu prežitá, lebo samosprávne kraje, všetkých osem samosprávnych krajov má svoju webovú stránku a na tej webovej stránke si, si to všeobecne záväzné nariadenie vedia dohľadať všetci občania a všetky obce. A samozrejme, že sú aj občania, ktorí, ktorí nepracujú s internetom a potrebujú, potrebujú buď do toho nahliadnuť, alebo, alebo to mať, alebo to mať vytlačené. Tak, tak pre takých, pre takých je to pravidlo doručovania obciam, aby nemusel z odľahlého okresu cestovať do krajského mesta, aby si mohol prečítať všeobecne záväzné nariadenie, keď nemá prístup na internet. Ale, ale aj toto sa dá samozrejme veľmi jednoducho, jednoducho vyriešiť, že obec v rámci svojej pôsobnosti poskytne, poskytne alebo nahradí, nahradí občanovi to, že on sám nepracuje s internetom, nemá prístup na internet, tak mu tú informáciu poskytne. Dnes sa to posiela papierovo, vytlačené v listinnej forme poštou. Náklady na tlač, na papier, na poštovné, ktoré, ak by sme schválili ten zákon, tak, tak ušetríme. Podľa návrhu by sa to posielalo elektronicky a obec by to, by to vytlačila alebo mohla by to samozrejme poskytovať aj v elektronickej forme.
Tretia vec, na ktorú by som chcel, chcel poukázať, je, že toto ustanovenie je v podstate reliktom, reliktom z doby, keď sa, keď sa zákon o samosprávnych krajoch schvaľoval a nezodpovedá dnešnej, dnešnej dobe. A dokonca aj štát sa niekam, niekam posunul. Lebo obdobná, obdobná situácia bola, bola teda v zákone o Zbierke zákonov, ktorá kedysi bola tiež vydávaná v listinnej forme. Postupne mala aj elektronickú, elektronickú verziu, ktorá ale nebola, nebola právne záväzná. A obce, teda obce, ministerstvo spravodlivosti, ktoré vydávalo Zbierku zákonov, malo povinnosť zabezpečiť, aby Zbierka zákonov bola distribuovaná obciam v listinnej forme. Paragraf 11 ods. 1 už neplatného zákona o Zbierke zákonov, zákona č. 1/1993 Z. z., pekné číslo, hovoril o tom, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby každý záujemca mal možnosť si obstarať, si obstarať za určenú cenu, a obce sú povinné zabezpečiť, aby Zbierka zákonov bola na pracovisku orgánu jej samosprávy prístupná na nazretie každému, kto o to prejaví záujem. Na tento účel sa obciam zasiela jeden výtlačok alebo na žiadosť obce elektronická podoba každej vydanej čiastky Zbierky zákonov bezplatne bez príloh.
Čiže Zbierka zákonov, ktorá v celoštátnom merítku plní obdobnú úlohu ako všeobecne záväzné nariadenia na úrovni, na úrovni samosprávnych krajov alebo povedzme obcí, ale teda hovoríme o samosprávnych krajoch, bola pôvodne zasielaná v listinnej forme každej obci, aby sa zabezpečila všeobecná informovanosť o právach a povinnostiach, ktoré zákony ukladajú občanom. A teda opäť, aby nemusel občan, keď sa chce oboznámiť s tým, čo zákon stanovuje, nemusel cestovať zo Svidníka do Bratislavy, aby si to na ministerstve spravodlivosti prečítal, tak táto povinnosť bola stanovená obciam a obce sa k Zbierke zákonov dostali, dostali tak, že ministerstvo spravodlivosti malo povinnosť zasielať im to v listinnej podobe, všetkým obciam a na žiadosť v elektronickej podobe. A pritom existovali, existovali aj elektronické Zbierky zákonov, ku ktorým sa mohli dostať ako občania, tak, tak obce. Ale napriek tomu tam existoval ten mechanizmus zasielania listinnej formy Zbierky zákonov až do roku 2015, keď bol zrušený zákon alebo starý zákon o Zbierke zákonov a bol prijatý nový zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov. A, a ten rieši distribúciu Zbierky zákonov iným spôsobom. Jednak zavádza, že právne záväzná a prednosť má tá elektronická forma, ktorá je prevádzkovaná na systéme Slov-Lex. Čiže všetko je na internete a každý sa o to môže, môže oprieť. A teda nemusí mať pochybnosť, že ak by tam náhodou bola, bola odlišnosť od tej papierovej zbierky, to bolo až do roku 2015, že prednosť mala papierová zbierka. Ale tým pádom ministerstvo spravodlivosti, aj sa zmenil ten spôsob distribúcie, čiže ministerstvo spravodlivosti naďalej zasiela bezplatne listinnú podobu, listinnú podobu každého vydania Zbierky zákonov, ale okrem niektorých inštitúcií, ako Kancelária Národnej rady, prezidenta, Úradu vlády a tak ďalej, zasiela, zasiela túto zbierku v listinnej podobe podľa § 23 ods. 2 písm. g) zákona o tvorbe právnych predpisov a Zbierke zákonov obci, ktorá preukázateľne nemá žiadne pracovisko s prístupom na internet. Čiže štát v roku 2015 sám sebe uvoľnil ruky, rozviazal, rozviazal si, rozviazal si, alebo teda zbavil sa povinnosti zasielať v listinnej podobe všetkým obciam Zbierku zákonov a zároveň ponechal samosprávnym krajom povinnosť zasielať všetkým obciam na svojom území schválené všeobecne záväzné nariadenia.
Myslím si, že nastal čas, aby sme túto asymetriu odstránili a aby sme podobne, ako sme štát zbavili povinnosti zasielať, zasielať v listinnej podobe Zbierku zákonov obciam a umožnili to robiť elektronicky, ako to zodpovedá dnešnej dobe, aby sme podobne pristúpili aj k samosprávnym krajom a aby sme aj im umožnili zasielať obciam na svojom území v elektronickej forme všeobecne záväzné nariadenie s tým, že všeobecne záväzné nariadenie, všeobecne záväzné nariadenia by tam boli prístupné.
Snáď jediná drobnosť v tom návrhu zákona, asi treba ešte nejako ošetriť a to je možné v druhom čítaní. Obce, ktoré nemajú žiadne pracovisko s prístupom na Internet, lebo evidentne sú aj také obce na území Slovenskej republiky. Ja chápem, že, že človeku, ktorý pracoval na úrade z Bratislavského samosprávneho kraja sa to, sa to môže nezdať, ale naozaj sú, sú na území Slovenska obce, ktoré nemajú prístup na Internet, ktoré nemajú, nemajú, nemajú ani, ani vlastnú webovú stránku, ani vlastnú e-mailovú adresu, a treba, samozrejme, že myslieť aj na takéto obce. Čiže ale to je jednoducho ošetriteľné v druhom čítaní, že by sme do toho návrhu zákona doplnili, že teda takým obciam by sa naďalej asi malo posielať, posielať elektronicky, aj keď samozrejme, že je na diskusiu, že či v dnešnej dobe majú existovať obce, ktoré nemajú prístup na Internet a či, či takáto obec si môže plnohodnotne plniť všetky svoje funkcie. Ale, žiaľ, taká je, taká je ešte stále realita, že tu máme aj takéto obce, ale to je úplná drobnosť.
A posledná vec, ktorú by som chcel povedať, že toto je naozaj jeden z tých návrhov zákona, ktoré by mohla, a teraz mi je veľmi ľúto, že tu okrem pána predsedu, máme iba jedného pána koaličného poslanca, že to nepočúva viac. Toto je naozaj návrh zákona, za ktorý by pokojne mohli hlasovať, hlasovať aj koaliční poslanci, lebo to nie je vec, ktorá je pravicová, ľavicová, národná, kozmopolitná, liberálna, konzervatívna, vládna, opozičná, je to čisto praktická vec, ktorá pomôže samosprávnym krajom, ušetrí verejné prostriedky, ušetrí robotu zamestnancom samosprávnych krajov, nikoho nepoškodí. Ušetrí, neviem, či tony, ale teda určite veľké množstvo, množstvo papiera. A apelujem teda aspoň na dvoch prítomných koaličných poslancov, máme, alebo teda máte, ale teda Slovenská republika má premiéra, ktorý bol digitálnym lídrom, a neviem teda, či ešte stále si ponechal tú funkciu digitálneho lídra, schvaľujeme v parlamente zákony proti byrokracii, snažíme sa obmedziť zbytočné papierovanie a toto je vec, ktorá by výrazne obmedzila papierovanie v samosprávnych krajoch. Takže budem veľmi pozorne sledovať, že či vládna väčšina, ktorá inak bojuje proti byrokracii a, a snaží sa o digitalizáciu a informáciu, ako sa postavia poslanci vládnej koalície k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 18:36 - 18:38 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Viskupič, teda dve veci by som chcel povedať. Jednak ja som zvažoval, že či neotvoriť túto tému už pri príprave toho návrhu zákona, keď si avizoval zámer predložiť túto novelu. Čiastočne z dôvodov nestíhania, ale aj čiastočne z dôvodov, že naozaj to presahuje možnosti nejakej poslaneckej iniciatívy a vyžadovalo by si to nejakú systémovejšiu zmenu a rozsiahlejšiu legislatívnu úpravu. A nielen legislatívnu úpravu, tam by bolo potrebné aj, aj potom realizovať nejaké, nejaké informačné systémy a databázy, a teda nejaký štátny orgán by si to musel zobrať na starosť. Tak som usúdil, že teda nemá zmysel to otvárať ako vec, ktorú by sme my vedeli ošetriť v rámci nejakej malej poslaneckej iniciatívy, a teda lepšie bude na to poukázať a otvoriť tú tému, tému v rozprave, a teda upozorniť na to, že okrem toho problému, ktorý sa snažíš riešiť svojím návrhom, má to ešte aj nejaké ďalšie dimenzie a ďalšie rozmery.
A druhá vec, tá sankcia. Áno, môže to fungovať. Samozrejme, že sankcia v podobe vrátenia neoprávnene vyplateného platu môže fungovať, alebo teda poslaneckej odmeny. Ale teda sú napríklad obce, kde tá odmena je úplne symbolická. Teraz boli obmedzené odmeny obecných, mestských poslancov. Bol tam zavedený limit. Čiže obávam sa, že v mnohých obciach táto hrozba nebude pôsobiť nijako odstrašujúco. V samosprávnych krajoch to bude asi iné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2019 18:16 - 18:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegyňa, kolegovia, rokujeme o prvom z dvoch návrh noviel o samospráve, zákona o samospráve vyšších územných celkov, s ktorými prichádzajú kolegovia z poslaneckého klubu SaS, a tento návrh sa týka zániku mandátu poslanca a teda zavedenia povinnosti poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, ktorému mandát zanikol podľa ustanovení § 13 ods. 2 písm. d), f) a h). Čiže ide tam o situácie, situácie, keď dôvodom zániku mandátu je právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin alebo právoplatné odsúdenie za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, skončenie trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja, alebo zánik mandátu podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Svojím spôsobom problematické sú tie, tie prvé dva najmä, myslím. Lebo teda keď zanikne mandát podľa, na základe konania o ochrane verejného záujmu, tak to predpokladám, že sa tá, ten samosprávny kraj dozvie. O tých prvých dvoch skutočnostiach sa dozvedieť nemusí. A keď poslanec nemá povinnosť to hlásiť, tak aj keď z logiky veci ten mandát zanikol už samotným právoplatným odsúdením alebo zmenou trvalého pobytu mimo územie kraja, tak zastupiteľstvo alebo úrad sa o tom nedozvie. A môže sa stať, že takýto poslanec, keď zatají skutočnosti, ktoré znamenajú zánik mandátu, naďalej vykonáva svoj mandát, naďalej hlasuje v zastupiteľstve, čo môže byť aj, aj praktický problém, lebo ak niektoré uznesenia sú prijaté vďaka hlasu takéhoto poslanca, tak následne môžu byť, môžu byť spochybnené, lebo hlasoval poslanec, ktorý nemá mandát. Samozrejme, že v realite krajských zastupiteľstiev častokrát tie hlasovania sú pomerne konsenzuálne a teda na jednom hlase nezáleží a je to, je to spochybnenie iba teoretické. Ale, ale môže aj prakticky nastať. Samozrejme, že je to, je to principiálne neprijateľné a principiálny problém. Ale môže nastať naozaj aj prakticky problém, ak nejaké uznesenie je prijaté väčšinou jedného hlasu a tento hlas je, patrí práve poslancovi, ktorého mandát už zanikol. Teda môže z toho, môže z toho, môže z toho vzniknúť aj praktický problém, čo s takýmito uzneseniami.
Ako pán predkladateľ spomenul, rovnaká povinnosť, rovnaká povinnosť je už dnes v zákone o obecnom zriadení, kde tak isto podľa § 25 ods. 2 sa upravuje, že mandát poslanca zaniká okrem iného aj tiež právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin, alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený. V písm. f) je zmenou trvalého pobytu mimo územia obce a v mestách so samosprávou mestských častí aj v prípade zmeny trvalého pobytu mimo územia mestskej časti, v ktorej vykonáva funkciu. A písm. h) je, tak isto sa týka konania podľa zákona o nezlučiteľnosti funkcií. A zákon o obecnom zriadení obsahuje potom ods. 3, ktorý hovorí, že poslanec je povinný skutočnosti podľa ods. 2 písm. d), f) a h) bezodkladne písomne oznámiť obci.
To, čo ideme teraz spraviť, alebo teda čo kolegovia z klubu SaS navrhujú, je, že sa, že sa rovnaké ustanovenia alebo obdobné ustanovenie dostane aj do zákona o samospráve vyšších územných celkov alebo samosprávnych krajoch. A teda rovnaká povinnosť sa zavedie, zavedie aj pre poslancov zastupiteľstiev nielen mestských, miestnych a obecných, ale aj krajských.
Zdanlivo, zdanlivo sa tým problém vyrieši, ale dovolím si tvrdiť, že nie úplne. Nie úplne z toho dôvodu, že sú aj poslanci, ktorí takúto povinnosť majú stanovenú zákonom a napriek tomu ju nesplnia. Nesplnia povinnosť informovať obec o skutočnostiach, ktoré, ktoré viedli k zániku mandátu. Boli také prípady, že keď poslanec, myslím, že nie v dôsledku zmeny trvalého pobytu, to si, to si poslanec, ktorý chce ostať poslancom, dokáže ustrážiť, ale v dôsledku právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, takýto poslanec túto skutočnosť neohlási a naďalej, naďalej vykonáva svoj mandát. A tá obec sa to nemusí dozvedieť, rovnako ako samosprávny kraj sa nemusí dozvedieť, že bol niekto odsúdený za úmyselný trestný čin. Čo potom? A teda tento spôsob zániku mandátu sa týka nielen poslancov, ale aj starostov, primátorov, starostov mestských častí a teda predsedov samosprávnych krajov. A hoci sa zdá, že tam to až taký problém nemôže byť, tak jasné, keď župana alebo primátora nejakého krajského mesta odsúdil súd a teda bol by súdený za spáchanie nejakého právoplatného, teda nejakého úmyselného trestného činu, alebo aj neúmyselného, za ktorého by šiel do väzenia, tak by sa to asi verejnosť dozvedela a dozvedela by sa to aj tá obec alebo mesto bez toho, aby, aby dotyčný ju o tom osobitne informoval. Ale na Slovensku máme 3-tisíc obcí, alebo skoro 3-tisíc obcí, a nie všade sa udeje, udeje to, že keď je starosta napríklad odsúdený, tak, tak sa to obec dozvie, resp. ten starosta to vie, dokonca vie, že mu zanikol mandát. A keď s tým nič nerobí, keď s tým nič nerobí, nerobí zastupiteľstvo, tak vzniká, vzniká problém.
Čiže domnievam sa, že aby návrh zákona, alebo teda aby ten problém, ktorý sa snaží návrh zákona riešiť, bol naozaj efektívne, efektívne vyriešený, tak nestačí iba jednu povinnosť, ktorá už dnes je v zákone o obecnom zriadení pre poslancov zastupiteľstiev, ktorým zanikol mandát z dôvodu, že boli právoplatne odsúdení za úmyselný trestný čin alebo boli odsúdení teda bez toho, aby im bol výkon trestu odňatia slobody odložený, ale bolo by žiaduce ustanoviť nejaký tzv. informačný systém, ale rozhodne nejaký informačný, informačný mechanizmus, kde by priamo súdy, ktoré vydajú právoplatný rozsudok, preverili, či dotyčný nezastáva v obci, meste, mestskej časti alebo samosprávnom kraji funkciu poslanca alebo starostu alebo primátora alebo predsedu samosprávneho kraja a túto informáciu priamo nahlásili obci. Aby takáto povinnosť vznikla aj súdom.
Uvedomujem si, že je to asi teda nad rámec možností poslaneckého návrhu, opozičného poslaneckého návrhu, ale bolo by aj z hľadiska fungovania verejnej správy dobré mať prehľad o tom, kto je kde poslancom, lebo je to, je to nutná podmienka, podmienka toho, aby to mohlo efektívne fungovať a aby sa tá informácia dostala k obci.
Treba tam pravdepodobne zabezpečiť, pardon, to, že komu by sa tá informácia mala dostať, či len starostovi alebo povedzme aj hlavnému kontrolórovi, lebo keď je v tom konflikte záujmov starosta, ktorý bol odsúdený napríklad, keď rozoberáme tento prípad, tak nebude starosta ten, teda on tú informáciu má, čiže keď by mu to súd nahlásil, tak nie je tým vyriešený ten problém. Lebo takisto to môže zatajiť. Čiže buď tam zaviesť nejakú sankciu za nesplnenie tejto povinnosti, alebo teda hlásiť tú informáciu aj niekomu inému, hlavnému kontrolórovi, zastupiteľstvu, aby sa rozšírila pravdepodobnosť, že tá informácia sa dostane k adresátovi a bude s ňou naložené tak, ako to zákon vyžaduje.
Takto na prvé počutie je možné, že to znie trochu komplikovane, ale na tejto schôdzi hneď na začiatku sme mali zákon, na programe hlasovanie o zákone, kde bol podobný problém. Išlo o pani prezidentkou vetovaný zákon o sudcoch, kde kolega Baránik pozmeňujúcim návrhom na predchádzajúcej schôdzi doplnil ten tzv. lex Harabin, teda ustanovenie, že ak sudca, sudca kandiduje v parlamentných voľbách alebo európskych voľbách, tak mu zaniká mandát. A pani prezidentke sa to ustanovenie, aj keď obsahovo s ním súhlasila, ale to ustanovenie sa jej zdalo problematické z hľadiska toho, že teda najmä z hľadiska, či bola tam pochybnosť, či je to v súlade s ústavou, ale že ten mechanizmus by mal prebehnúť tak, že prezidentka sa tú informáciu dozvie, a povinnosť, tak ako ona navrhla doplniť ten zákon a ako to parlamentná väčšina schválila a potvrdila, štátna komisia má povinnosť nahlásiť, že sudca, sudca kandiduje, aby mu zanikla funkcia sudcu, keď sa rozhodne, že sa bude venovať, bude venovať politike. A tam tiež sa objavila námietka, že akým spôsobom štátna komisia, a bude to pravdepodobne pre štátnu komisiu nejaký problém, že ako sa štátna komisia dozvie, že dotyčný kandidát je sudca. Lebo síce si uvádzajú kandidáti na kandidátnych listinách povolanie, a teda je možné, že by si niektorí uviedli sudca, ale to sme tu zase mali debatu včera o tom, že sa nemajú uvádzať vlastné mená a čo sa má uvádzať ako, pardon, zamestnanie, nie povolanie. Takže nie je vylúčené, že v realite by nastala situácia, že by kandidoval sudca a neuviedol si ako svoje zamestnanie sudca, ale dal by si tam právnik alebo, alebo, alebo niečo iné. A tá štátna komisia by zo samotnej kandidátnej listiny sa nedozvedela o tom, že, že dotyčný kandidát je sudcom a teda že mu zaniká mandát, resp. že má povinnosť ohlásiť skutočnosť prezidentovi republiky, že kandiduje sudca, aby mu zanikla funkcia sudcu.
No ale bude sa s tým musieť štátna komisia nejako vysporiadať, bude musieť nejako skontrolovať všetkých, všetkých kandidátov, či náhodou nie sú sudcovia, lebo kandidatúrou a oznámením kandidatúry takýmto kandidátom funkcia sudcu zaniká. Tak som presvedčený, že rovnakým alebo teda podobným spôsobom by sa mohol riešiť aj tento problém, že ministerstvo vnútra alebo Štatistický úrad by mali nejaký informačný systém alebo nejakú databázu, v ktorej by evidovali aktuálne zloženie zastupiteľstiev, čo v prípade krajov nie je asi až také náročné, čo máme iba osem krajov, v prípade obcí a teda najmä obcí, ktoré nemajú, teda nie všetky majú webové stránky, zverejnené údaje na internete o sebe, tak by to bolo o niečo komplikovanejšie. Ale teda nepochybujem o tom, že aj, aj takéto informácie by si štátne orgány a teda či už by to bolo ministerstvo vnútra alebo Štatistický úrad alebo nejaká iná inštitúcia dokázali zaobstarať, dokázali ich udržiavať aktuálne. A keby takýto zoznam primátorov, starostov, poslancov zastupiteľstiev všetkých, všetkých úrovní existoval, tak by bolo možné, aby aj súdy v prípade, že niekoho odsudzujú za právoplatný trestný čin, by veľmi jednoducho skontrolovali, či dotyčný nevykonáva funkciu primátora, starostu, predsedu samosprávneho kraja alebo poslanca zastupiteľstva niektorej zo samosprávnych úrovní. A teda, teda ak by došlo k odsúdeniu, tak by, tak by tú informáciu mali povinnosť poskytnúť obci nielen poslanci alebo verejní funkcionári, ktorých sa to týka, ale aj teda príslušný súd, ktorý by si to zistil. Rovnako pri zmene trvalého pobytu by sa malo toto evidovať.
Tak to dávam len ako taký námet na uvažovanie. Obávam sa, že nie do druhého čítania, lebo teda aj keby sa, nebodaj, takáto zmena dostala do druhého čítania, tak to by bolo, asi rozsiahlejšia legislatívna úprava, ako je návrh zákona, takto by sa nemali meniť zákony. Ale smerom teda do budúcnosti, keď sa tento problém niekto pokúsi riešiť, riešiť systémovejšie a od podlahy, tak by bolo vhodné, aby sa pozrel nielen na to, že má povinnosť, ktorá je v zákone o obecnom zriadení, nie doteraz v zákone o samospráve vyšších územných celkov, a teda dáme, dáme poslancom túto povinnosť alebo napíšeme to do zákona. Ale aby sme sa starali aj o to, aby plnenie tej povinnosti bolo nejakým spôsobom vymožiteľné a aby, aby sme to dokázali zabezpečiť nástrojmi, ktoré neumožnia obchádzať zákon. Hoci teda ten problém, o ktorom som hovoril, je asi vypuklejší alebo teda skôr existuje v prípade obcí ako v prípade, v prípade samosprávnych krajov, kde je to predsa len jednoduchšie ustrážiteľné.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2019 17:53 - 17:54 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Trochu ma mrzí, že o tomto návrhu zákona neprebehla nejaká väčšia diskusia, teraz myslím aj kolegov z koalície, lebo si uvedomujem, že je tu množstvo zákonov, ktoré vám nestojí za to, aby ste reagovali, či už z dôvodu, že ich považujete za čisto politické, alebo nie sú dôležité, ale téma ochrany vlastníckych práv je podľa môjho názoru dôležitá a stála by za vecnú diskusiu. Ja rešpektujem, že máme rôzne pohľady, včera sme sa tu rozprávali o minimálnej mzde a o tom, ako sme inak hodnotovo nastavení. Áno, aj to môže byť, ale aspoň tá debata by mala prebehnúť tak, ako prebehla včera. Tak možno snáď pri nejakom ďalšom návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis