Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.10.2019 o 16:35 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2019 16:58 - 16:58 hod.

Ondrej Dostál
Pán poslanec Poliačik, možno keby som vedel, tak ti to prenechám. Ale áno, v tomto sa nepochybne zhodujeme, že dávať na, na jednu úroveň Mečiarove amnestie s milosťami Michala Kováča je absolútne neprimerané. A aj tie okolnosti boli úplne iné. A teda aj v záujme historickej spravodlivosti je potrebné, aby sme tú mieru a rozlišovanie medzi týmito dvoma činmi zachovali aj dnes. (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 16:35 - 16:43 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, si to užívam. No. Mám toho na srdci viac k tomuto, k tomuto návrhu zákona, a teda pravdepodobne sa ešte, ešte prihlásim alebo sa prihlási kolega Alojz Baránik, pretože máme k návrhu ústavného zákona doplňujúci návrh, ktorým chceme riešiť otázku disciplinárnych, disciplinárnych senátov. Ale ako hovorím, už k tomu, k tomu by som sa prihlásil ešte, ešte dodatočne a teraz by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo, k tomu, čo hovoril pán poslanec Matovič vo svojom, vo svojom úvodnom slove a trochu povedať aj svoj pohľad na vec.
Ja, samozrejme, že som hlasoval za to, aby a aby bol tento návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní, podporil som ho na výbore a budem zaňho hlasovať aj, aj v treťom čítaní, len celkom nesúhlasím s tým, s tým zdôvodnením, pokiaľ ide o hodnotenie prezidenta Michala Kováča a jeho teda využitie právomoci udeliť milosť v kauze Technopol.
Myslím si, že je potrebné rozlišovať medzi amnestiami zastupujúceho prezidenta Mečiara, ktorým, ktorými omilostil ešte nevyšetrené trestné činy, ktoré boli spáchané alebo mohli byť spáchané v súvislosti s únosom syna Michala Kováča do cudziny a v súvislosti so zmareným referendom. Keď sme sa snažili a opakovane, a teda predpokladám, že pán Budaj sa k tomu vráti vo svojom vyhlásení, sme sa snažili zrušiť Mečiarove amnestie, a teda bola to snaha opozície, ktorá trvala prakticky od pádu mečiarizmu, alebo teda strán, ktoré sú dnes v opozícií, aj strán, ktoré v minulosti boli označované ako demokratická pravica. Vtedy to bolo odmietané. A keď sme nakoniec našli v parlamente vôľu amnestie zrušiť, dostatočnú na to, aby, aby, aby to bolo schválené, tak bola podmienka, že okrem zrušenia Mečiarových amnestií, je potrebné zrušiť aj milosti prezidenta Kováča, ale iba vo vzťahu k jeho vlastnému synovi, nie vo vzťahu k iným aktérom, teda konkrétne Marianovi Kočnerovi.
Mne sa to vtedy zdalo neprimerané a naďalej to považujem za neprimerané, lebo Kováčove milosti nie sú Mečiarove amnestie. Kováčove milosti sú vysvetliteľné tým, že jeho syn sa stal predmetom politického boja, to, že bol trestne stíhaný na Slovensku, mu znemožňovalo, aby sa podrobil vyšetrovaniu v Nemecku, kde to vyšetrovanie tiež prebiehalo a dopadlo tak, že bolo konanie voči nemu, nemu zastavené, nebol stíhaný, nebol, nebol uznaný za vinného, bolo to, bolo to vďaka tomu, že prezident Kováč využil svoju právomoc udeliť mu milosť, ale, samozrejme, ale, samozrejme, že je to také zvláštne a vyvoláva to pochybnosti a určite to, samozrejme, nie je štandardné, že prezident udelí milosť svojmu vlastnému synovi. Ale zdá sa mi absolútne neprimerané porovnávať to s amnestiami Vladimíra Mečiara, ktoré boli amnestie na trestné činy, ktorých sa pravdepodobne dopustili predstavitelia štátnych orgánov na páchanie štátneho terorizmu. Tajná služba bola zneužitá na únos prezidentovho syna v rámci politického boja medzi premiérom Mečiarom a prezidentom Kováčom. To je niečo nepredstaviteľné, absolútne neprípustné a absolútne neprimerané je to porovnávať s tým, aj keby sme vnímali rozhodnutie prezidenta Kováča ako zneužitie, zneužitie jeho právomoci.
Ale dobre, už sa to tam, už sa to tam dostalo, a teda keď, keďže to bola jediná možnosť, ako dosiahnuť zhodu potrebného počtu poslancov Národnej rady na, na zrušenie Mečiarových amnestií, tak sa do balíku k Mečiarovým amnestiám pribalila aj milosť prezidenta Kováča pre jeho syna. Vtedy opozícia hovorila, dobre, ale keď tam má byť, keď tam má byť milosť pre Michala Kováča ml., no tak potom zrušme všetky milosti udelené v tejto kauze, v kauze Technopol aj tie, ktoré sa týkajú Mariana Kočnera, a na to vtedy nebola vôľa na strane vládnej koalície.
Tak ja len dúfam, že sa niečo zmenilo a že dnes si potrebu zrušenia amnestií v kauze milosti v kauze Technopolu uvedomujú aj koaliční poslanci, to, že to prešlo do, do druhého čítania, som vnímal skôr ako výsledok nejakej náhody, nie ako definitívne potvrdenie ústavnej väčšiny parlamentu zmeniť ústavu tak, aby mohli byť zrušené, lebo tým nezrušíme, iba umožníme zrušiť aj, aj amnestie, teda milosti vo vzťahu vo vzťahu, vo vzťahu ku Kočnerovi, no a ak k tomu prispelo aj to, že sme si všetci mohli nielen prečítať, ale aj vypočuť nahrávku rozhovoru Mariana Kočnera s Dobroslavom Trnkom, ktorá vydáva otrasné svedectvo o stave, v akom sa prokuratúra dlhé roky nachádzala, tak, tak je to taký dobrý pozitívny bočný efekt a verím, že na to budú myslieť poslanci, aj keď budú tlačiť hlasovacie tlačítka o niekoľko dní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 16:31 - 16:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2108 z 25. septembra 2019 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1655) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor neprijal k návrhu ústavného zákona uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Potom sa však stalo niečo, niečo zvláštne, bola zverejnená nahrávka rozhovoru bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku s Marianom Kočnerom, alebo teda naopak a potom sa ešte raz o niekoľko dní zišiel ústavnoprávny výbor tentokrát ako gestorský výbor a gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh ústavného zákona schváliť, hoci pár dní predtým neprijal stanovisko. Či je medzitým nejaká súvislosť s tou nahrávkou zverejnenou, ktorá sa týka Mariana Kočnera, samozrejme, a tým, že ústavnoprávny výbor odporúčal schváliť, to už nechám na, na voľnú úvahu všetkých poslucháčov.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu ústavného zákona (tlač 1655a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 769 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania a pri rokovaní o návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda Národnej rady, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2019 15:26 - 15:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Kresák ako navrhovateľ jedného z kandidátov poukázal na to, že týmto smerom uvažuje aj, aj programové vyhlásenie vlády, aj teda to pôvodné, aj to nové, repasované alebo neviem, ako by som ho mal nazvať, ktoré je v podstate identické s tým pôvodným, kde sa teda, ja to zacitujem, aby to zaznelo: „Vláda bude presadzovať, aby nominanti politických mocí, prezidenta, parlamentu a vlády neboli sudcovia a tým sa eliminovalo apriórne podozrievanie sudcov nominovaných do tejto pozície politickou mocou so spriaznenosti s tou-ktorou politickou stranou.“
Dnes sme v situácii, že máme tu troch kandidátov, dvoch kandidátov poslanci vládnych strán, ktorí sa, predpokladám, hlásia k programovému vyhláseniu, navrhli práve sudcov, teda v rozpore s tým, čo, čo je, je v programovom vyhlásení napísané, v programovom vyhlásení, za ktoré oni na rozdiel od nás opozičných poslancov hlasovali. Dokonca dvakrát, lebo to, to programové vyhlásenie sa schvaľovalo najprv pre tretiu vládu Roberta Fica a potom pre vládu Petra Pellegriniho. A nám...
Navyše by som teda rád dodal, že existuje zákon o Súdnej rade, ktorý v § 3 ods. 2 okrem iného hovorí, že Národná rada, prezident a vláda ustanovia za člena Súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom. Čiže nie je to tam dané ako, ako príkaz, ale je, je tak nastavená aj legislatíva, a teda pôvodne bolo aj programové vyhlásenie vlády, že by do tej, do týchto funkcií teda za Národnú radu mali ísť najmä nie sudcovia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 15:14 - 15:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dôležitej veci napriek tomu, že sa zdá, že ide o bežnú voľbu, ideme voliť člena Súdnej rady, člena orgánu, ktorého existencia a základné úlohy sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky.
Neviem, či sa dá dať na vážky, že aký je význam, význam Ústavného súdu, ktorý je tiež orgánom zakotveným priamo, priamo v ústave. Aký je význam, význam Súdnej rady, asi by to nebolo dobre mechanicky porovnávať, ale nesporne aj Súdna rada je orgánom, ktorý má pre fungovanie justície mimoriadny význam, dokonca kľúčový význam.
Od toho, ako rozhoduje Súdna rada, ako vážne berú členovia Súdnej rady svoje povinnosti a svoju zodpovednosť pri kreovaní súdnictva, pri, pri tom, pri rozhodovaní o tom, kto sa stane sudcom, kto bude kde pôsobiť, kto sa dostane do disciplinárnych senátov, tak od toho do veľkej miery závisí aj to, v akom stave je súdnictvo. A v posledných dňoch sme mali možnosť sa presvedčiť, že slovenské súdnictvo, prinajmenšom jeho časť, je vo veľmi, veľmi, veľmi zlom stave, pritom by nám malo mimoriadne záležať na tom, kto sedí v Súdnej rade.
Ústavnoprávny výbor sa zaoberal troma kandidátmi, ktoré boli navrhnutí poslancami za členov Súdnej rady, Súdna rada má 18 členov, 9 z nich volia samotní sudcovia a po troch volia alebo menujú Národná rada, vláda a prezident a my teraz máme zvoliť jedného z tých troch, ktorí, ktorých voľba spadá do kompetencie Národnej rady. A, žiaľ, v porovnaní s tým, čo sme, čo sme absolvovali pred voľbou kandidátov na ústavných sudcov, akoby sa ani nič nedialo, akoby len niekde máme niekoho zvoliť, no tak ústavnoprávny výbor zasadol, skonštatovali sme, že všetci traja kandidáti spĺňajú náležitosti dané ústavou a zákonom, nie sú tam žiadne formálne prekážky, ale to je tak asi všetko. Nič viac sme sa o tých kandidátoch nedozvedeli. Boli tam priložené nejaké stručné, stručné životopisy, jeden z kandidátov dodal aj niečo, čo by sa dalo nazvať motivačný list. Ale myslím si, že to nezodpovedá, takáto stručnosť, takého rýchle odbavenie významu orgánu, akým je Súdna rada.
Keď sme volili kandidátov na, na Ústavných sudcov, boli verejné vypočutia, boli zverejnené životopisy, ku ktorým sa mal možnosť každý vyjadriť, pozrieť médiá, mimovládne organizácie aj poslanci si zisťovali informácie o jednotlivých kandidátoch, aby posúdili, kto je ako vhodný na výkon funkcie ústavného sudcu. Teraz sa musíme uspokojiť s tým, že, že máme iba úplne základné a strohé, strohé informácie. Nepovažujem to za dobrý stav napriek tomu, že vo vzťahu ku kandidátom na ústavných sudcov rokovací poriadok Národnej rady upravuje ten postup, detailne ho upravuje. Takýto postup nie je, nie je obsiahnutý vo vzťahu k voľbe členov Súdnej rady za parlament. Napriek tomu si myslím, že nič nám nebránilo ako parlamentu alebo ako, ako ústavnoprávnemu výboru, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady verejne vypočuli, podobne ako, ako to bolo v prípade ústavných sudcov. Nebu..., nemuselo, nemuselo, by to vypočutie byť v priamom prenose vysielané, aj keď mohlo. Asi by to nebolo, asi to nebolo až také dlhé, ale je v kompetencii výboru pozvať si kandidátov na funkcie, o ktorých rozhoduje parlament, a teda sú v pôsobnosti príslušného výboru. Tí kandidáti, predpokladám, že by prišli a boli ochotní sa presta..., predstaviť, povedať niečo o sebe a odpovedať na otázky poslancov. Ústavnoprávny výbor, žiaľ, takýto postup odmietol. Pokúsil som sa to pri schvaľovaní programu schôdze ešte zvrátiť tým, že by sme, že by sme vytvorili časový priestor, že by sme nehlasovali o tomto bode dnes, ale, ale až o týždeň. Ani toto Národná rada, Národná rada nespravila. Takže, žiaľ, budeme sa musieť rozhodovať bez toho, aby sme mali možnosť vypočuť si jednotlivých kandidátoch a mali možnosť položiť im, položiť im otázku, čo považujem za škodu, považujem to za zlé. Doteraz sa to tak nerobilo, ale to nie je ospravedlnenie, zvlášť v tejto situácii, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza, v tom katastrofálnom obraze, ktorý, ktorý je dnes vykresľovaný cez nové a nové informácie, ktoré sa dostávajú navonok. Práve stav súdnictva, neblahý stav súdnictva a nekorektné konanie viacerých sudcov zohrávajú dôležitú úlohu.
Preto dúfam, že aspoň smerom do budúcnosti, toto je vlastne dôvod, prečo, prečo vystupujem. A ak bude Národná rada opäť voliť člena Súdnej rady ako mimoriadne dôležitého orgánu, bude väčšina Národnej rady aj väčšina ústavnoprávneho výboru k tomuto pristupovať iným spôsobom. Môžme to upraviť priamo v zákone o rokovacom poriadku, áno, môžme ho zmeniť, môžu tam nejaké pravidlá podobné tým, aké sú pri výbere ústavných sudcov. Ale myslím si, že toto je vec, ktorá sa dá vyriešiť pri dobrej vôli aj bez toho, aby sa zákon meniť, lebo nič v súčasnej zákonnej úprave nám nebráni, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady pozvali na verejné rokovanie výboru, aby sme im tam umožnili predstaviť sa a aby sme poslancom umožnili klásť im otázky. Teraz sa to nepodarilo.
Tak dúfam, že pri najbližšej príležitosti sa k tomu celá Národná rada postaví inak.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

17.10.2019 14:56 - 14:57 hod.

Ondrej Dostál
Ďakujem, pani ministerka, za stručnú odpoveď a chcem sa ale teraz spýtať v kontexte toho, čo vieme o názoroch, vyjadreniach a pôsobeniach pána Tibora Gašpara, či si myslíte, že bol správnym človekom na mieste policajného prezidenta. Ak nie, tak prečo tam bol teda tak dlho? A či teda z vašej strany bol správny krok, že ste si ho zobrali ako poradcu, po tom už, čo, čo bolo známe, aké pomery panujú v Policajnom zbore?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.10.2019 15:46 - 15:48 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem dvom kolegom z poslaneckého klubu SaS za ich reakcie. No možno robím logickú chybu, nepochybne teda reagujem na kolegu Baránika, nepochybne pán generálny prokurátor Čižnár vie viacej ako verejnosť o tom, čo robia jeho prokurátori, čo robí, čo robil pán Trnka, veď sám som to aj spomenul vo svojom vystúpení, že, že pán Čižnár vtedy ešte nie ako generálny prokurátor bol s Dobroslavom Trnkom za pánom Ficom, bol pri tom, keď mu, keď Dobroslav Trnka púšťal Robertovi Ficovi časť nahrávky Gorily. Ak aj vtedy o tom nevedel, čo teda neviem, ako si potom vysvetľoval, že tam bol, tak ak aj vtedy o tom nevedel, tak neskôr mu to muselo, muselo dôjsť a muselo mu dôjsť, že Dobroslav Trnka, keď v čase, keď bol generálny prokurátor, disponoval tou nahrávkou alebo jej časťou a teda, že ako sa to mohlo stať, mal po tom pátrať nepochybne.
Pani poslankyňa Zemanová, povedali ste, že nemuseli oni čakať na moje trestné oznámenie. Neviem, predpokladám, že to trestné konanie by tam začalo aj bez ohľadu na moje, moje trestné oznámenie. Ak k tomu nejako prispelo, tak som rád, ale zase toľko dôvery v orgány činné v trestnom konaní mám a obávam sa, že teda na zistenie tých kávičiek by nestačila návštevná kniha, lebo predpokladám, že Kočner mal také postavenie, že sa tam nemusel zapisovať.
A pán poslanec Mizík, aj by som sa zľakol a musel nad sebou zamyslieť, keby ste ma vy chceli za niečo pochváliť, ale len teda pripomínam, že Richard Sulík sa s Kočnerom nebavil o žiadnej trestnej činnosti na rozdiel od Dobroslava Trnku, na rozdiel od Moniky Jankovskej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.10.2019 15:13 - 15:42 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani prvá námestníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi úvodom vyjadriť poľutovanie, že tu s nami nemôže byť pán generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Naozaj mi je to ľúto a teda chápem, že má objektívne dôvody, zdravotné problémy a napriek tomu, že budem možno aj o ňom aj o niektorých aspektoch činnosti Generálnej prokuratúry v nasledujúcich minútach hovoriť kriticky, tak chcem mu zaželať skoré uzdravenie, aby sa čím skôr mohol vrátiť do normálneho pracovného procesu.
Bod, o ktorom práve rokujeme, sa volá Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2018 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike. Ale v týchto dňoch sa nám dostáva na stôl, do počítačov, do médií, a teda hovorila o tom aj pani prvá námestníčka, iná správa o stave prokuratúry a stave zákonnosti v Slovenskej republike, alebo skôr by som povedal, o stave nezákonnosti v Slovenskej republike. Je to asi len náhoda, ale práve dnes bola zverejnená nahrávka Gorily, nahrávka spisu Gorila, nahrávka, ktorú mal bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka v čase, keď bol generálnym prokurátorom, vo svojom trezore v Generálnej prokuratúre, nahrávka, ktorou bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka disponoval, a len pred dvoma dňami bola zverejnená iná nahrávka, nahrávka rozhovoru medzi vtedy už bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a mafiánom Marianom Kočnerom.
Tá nahrávka, o ktorej verejnosť vie od januára, polícia ju má od novembra minulého roku, vypočuť sme si ju mohli až v pondelok, je nahrávka rozhovoru pána a jeho sluhu. A nie je to tak, že by tým pánom bol prokurátor, ktorý dôrazne zvozí zločinca. Práve naopak, zločinec je tým pánom a bývalý generálny prokurátor sa na tej nahrávke správa ako jeho sluha. Nie je dôvod si myslieť, že takáto bola, nebola povaha ich vzťahu po celý čas, aj v časoch, keď bol Dobroslav Trnka generálnym prokurátorom.
My máme monokratický systém prokuratúry, takže kto je úplne hore, zjednoduším to, môže rozhodovať úplne o všetkom. I ten najdôležitejší. Prokuratúra je orgánom ochrany zákonnosti. A my sme to tušili už dávno, ale dnes, teda pred dvoma dňami sme si mohli vypočuť, že ten, kto stál sedem rokov na čele toho najdôležitejšieho orgánu ochrany zákonnosti, sa správal ako sluha mafiána a zločinca. Podľa tej nahrávky nielenže generálny prokurátor Trnka, ktorý ešte stále je prokurátorom, Dobroslavom Trnkom, prokurátorom Generálnej prokuratúry, nielenže pomáhal zločincom zametať ich zločiny pod koberec, ale ak je tá nahrávka pravdivá, tak je dôvodné podozrenie, že sám sa pokúšal o páchanie trestnej činnosti, sám sa pokúšal zneužiť tie informácie, ktoré mal k dispozícii, tú nahrávku na vydieranie šéfa Penty pána Haščáka a pán Trnka je ešte stále prokurátorom Generálnej prokuratúry.
Zopakujem. Polícia má od novembra k dispozícii nahrávku, od januára to vieme všetci, lebo to bolo zverejnené. Ja som na základe informácie v Denníku N v januári podal trestné oznámenie. Aj na základe toho oznámenia sa konajú trestné konania. V tejto veci nikto, alebo teda prinajmenšom nie Dobroslav Trnka nebol obvinený, nebolo voči nemu začaté ani disciplinárne konanie, k tomu sa, k tomu sa ešte vrátim, či sa to dá alebo nedá, podľa môjho názoru sa to, sa to dá. A Dobroslav Trnka je ešte stále prokurátorom Generálnej prokuratúry, ale je to, žiaľ, zodpovednosť aj, a vo veľkej miere práve pána generálneho prokurátora Jaroslava Čižnára.
Tie dve nahrávky, ktoré boli zverejnené v pondelok a dnes, teda nahrávka rozhovoru Kočnera s Trnkom a 39-hodinová nahrávka spisu Gorila, kde jedna čestná hodina patrí poslednému aktívnemu politikovi, ktorý navštívil Gorilí byt, Robertovi Ficovi, tak okrem týchto dvoch nahrávok boli v uplynulých dňoch a týždňoch postupne zverejňované ďalšie informácie, nie nahrávky, ale prepisy komunikácie Mariana Kočnera cez systém THREEMA s bývalou štátnou tajomníčkou a ešte stále sudkyňou Monikou Jankovskou, voči ktorej sa tiež nemôže údajne začať žiadne disciplinárne konanie. Tam sa priamo bavili o tom, ako korupčne budú rozhodovať sudkyne v Kočnerových kauzách a tú korupciu priamo dohadovala Monika Jankovská, štátna tajomníčka za SMER - sociálnu demokraciu. Naša kolegyňa poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá si neuplatňovala mandát, lebo bola štátnou tajomníčkou, a ešte aktuálne aj sudkyňa aj v tom čase s pozastaveným výkonom a dnes sudkyňa opäť v činnej službe, akurát na PN-ke.
Dozvedeli sme sa o komunikácii Kočnera s vplyvnou osobou z pozadia SMER-u - sociálnej demokracie Bödörom, ktorá vrhá tieň aj na špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, kde Bödör mal slúžiť ako spojka medzi Kočnerom a Kováčikom, ale ani voči Dušanovi Kováčikovi pán generálny prokurátor Čižnár dosiaľ neinicioval ani to disciplinárne konanie, hoci tých dôvodov bolo už viac ako dosť. Jeho slávne skóre 61 : 0, teda počet prípadov, ktorým sa venoval, a počet tých, ktoré úspešne dotiahol do konca, 61 : 0, alebo porušenie zákona, za ktorý bol priestupkovo postihnutý v podobe vloženia 204-tisíc eur v hotovosti na bankový účet, človek, ktorý má stíhať korupciu, nepozná zákony, ktoré majú korupcii zamedzovať. Keby tu bol pán Jaroslav, Jaromír Čižnár, tak nepochybne sa ho spýtam, že prečo ešte stále nepodal podnet na disciplinárne stíhanie pána Kováčika, ktorý tu príde o chvíľu.
To, čo sme sa dozvedeli v uplynulých dňoch, je otrasná správa o stave zákonnosti, či, jak som povedal, skôr nezákonnosti v Slovenskej republike a, žiaľ, aj o stave prokuratúry. V stave, v ktorom bola prokuratúra nepochybne v rokoch, keď ju ovládal Dobroslav Trnka, ale, žiaľ, ešte stále ten stav nie je prekonaný. A je to aj správa o stave orgánov činných ako, činných v trestnom konaní ako celku, teda aj správa o stave polície, správa o stave súdov, správa o stave politiky.
Keď sme už pri tej Gorile, tak Gorila je tiež otrasnou správou. Teraz si ju môžme aj vypočuť, nielen prečítať. Ale je otrasnou správou o prerastení politiky a oligarchov v pozadí. Je to strašné, ale keď si uvedomíme, čo vieme o súčasnosti a nedávnej minulosti, tak musíme konštatovať, že odvtedy sme sa ešte posunuli. Odvtedy sme tú otrasnosť dostali na vyššiu úroveň.
Keď si zoberieme, zoberieme tie správy Kočnera s Jankovskou, s Bödörom, jeho rozhovor s Trnkom, tak je to ešte nová úroveň, je to ešte trochu ďalej. A môžeme sa teraz baviť o tom, čo je napísané priamo v správe, často ho prezentovala aj pani prvá námestníčka, hovorili sme o tom na ústavnoprávnom výbore, vy ste o tom hovorili na ďalších výboroch, áno, sú to dôležité veci, môžme aj hovoriť o štatistikách, o páchateľoch, o objasnenosti, príčinách, personálnom a finančnom stave prokuratúry, o plnení úloh prokuratúry, ktorá bola splnená načas a ktorá nie. Môžme hovoriť o témach, napríklad domácom násilí, čo teda dlhodobo viacerí oceňujeme, že je to srdcová téma pána Čižnára a že to berie - a veríme mu to, že to berie - ako niečo, na čom mu záleží a úprimne sa snaží s tým niečo urobiť a mohli by sme sa baviť o detailoch typu, čo som spomenul na výbore, že či tá linka, ktorá funguje pre obete domáceho násilia, je práve najvhodnejší nástroj a keď formou odkazovača máme zisťovať páchanie zrovna tohto typu trestnej činnosti, ktorý je veľmi špecifický. Ale v deň, keď bola po takmer ôsmich rokoch zverejnená nahrávka Gorily, sa mi zdá úplne nedostačujúce hovoriť o veciach tohto typu a nehovoriť o tých zásadných veciach, ktorých sa aj pani prvá námestníčka dotkla v závere svojho, svojho vystúpenia.
Gorila je špecifická v celom tomto konštrukte, pretože Gorila akoby spájala a premosťovala ten svet, ktorý sama opisuje a to, čo sa z neho potom, potom dialo. Viac vypovedá aj o tom súčasnom alebo nedávno minulom svete. Gorila hovorí o korupcii, hovorí o zločinoch bielych golierov, hovorí o prepojení politickej moci a oligarchov. Ale to, čo sa potom s Gorilou ďalej dialo a čo sa dozvedáme z rôznych foriem Kočnerovej komunikácie, hovorí nielen o prepojení politickej moci s oligarchami, ale aj o prepojení politickej moci priamo s mafiou. Priamo s organizovaním zločinov. A nielen politickej moci, ale aj orgánov činných v trestnom konaní - polícia, prokuratúra, súdy - a už sa nielen, už to nielen tušíme, že to tak mohlo byť, už to vieme, už máme veľmi vážne závažné indície a dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že je to presne tak, ako sme tušili. A opakujem, to už nie je len činnosť bielych golierov, trestná činnosť páchaná v rukavičkách, že niekto dostane nejakú províziu a za to niečo sprivatizuje.
Dnešné správy o stave nezákonnosti v Slovenskej republike, o ktorých hovorím vo svojom vystúpení, už hovoria o trestnej činnosti v tej najprimitívnejšej a najbrutálnejšej forme vrátane vraždy, vrátane dvojnásobnej vraždy, vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, vrátane objednávok vrážd ďalších ľudí, ktorí išli po mafii a postavili sa jej. Mali by sme o tom hovoriť, najmä o tom by sme mali hovoriť, ale myslím si, že by sme mali o tom hovoriť v prítomnosti pána generálneho prokurátora Čižnára, lebo je dôležité, aby sa mal možnosť k tomu všetkému vyjadriť aj on, aby zaznel aj jeho hlas, aby aj on mohol vysvetliť svoju pozíciu, lebo aj on bol prítomný napríklad tomu, keď Dobroslav Trnka púšťal časti nahrávky Gorily Robertovi Ficovi. Mal by mať možnosť sa obhájiť aj tu medzi nami a vysvetliť to a vysvetliť aj svoje postupy, a opakujem, chápem, že má vážne zdravotné problémy, neupodozrievam ho z toho, že by sa chcel vyhnúť parlamentu a tomu, aby tu vysvetľoval veci, ale myslím si, že, teda nijako to nechcem bagatelizovať, ale myslím si, že by sme mali na neho počkať.
A mali by sme sa vrátiť k správe v jeho prítomnosti, preto dávam procedurálny návrh, aby sme o správe nehlasovali dnes, aby sme o tej správe nehlasovali ani na tejto schôdzi, aby prebehla rozprava, ale aby sme hlasovali o správe až na nasledujúcej schôdzi, ktorá je plánovaná na november a aby sme do jej programu opätovne zaradili tento bod vrátane rozpravy k nemu, aj s účasťou pána generálneho prokurátora Čižnára, ak mu to zdravotný stav, samozrejme, umožní, čo nevieme v tejto chvíli, chvíli odhadnúť, len teda prosím pána spravodajcu, aby si poznačil tento procedurálny návrh nehlasovať o správe na tejto schôdzi, ale zaradiť správu opätovne na rokovanie na budúcu parlamentnú schôdzu, ktorá je riadne plánovaná.
Ja si uvedomujem, že je to správa za rok 2018, minulý aj predminulý rok sme tie správy prerokovali už na júnovej schôdzi, v 2016 to bolo na septembrovej schôdzi, a teraz je už októbrová schôdza, teda meškáme a nie iba vinou, vinou prokuratúry, keďže tá správa bola v auguste, myslím, doručená. Mohli, mohli sme to prerokovať už v septembri, ale napriek tomu, napriek tomu si myslím, že je dôležitejšie, aby sme pokračovali v tejto rozprave a predpokladám, že kolegovia v nej budú pokračovať, ale aby sme v nej pokračovali v prítomnosti pána generálneho prokurátora a preto predkladám tento pozmeňujúci návrh, procedurálny návrh, a prosím vás o jeho podporu.
Posledné dve veci, ktoré sa týkajú toho, čo v závere svojho vystúpenia hovorila pani prvá námestníčka. Jednak je to otázka, otázka, začnem teraz tou druhou, menej dôležitou vecou, či zbavenie mlčanlivosti, prečo, prečo to tak dlho trvalo, keď polícia vie o tom od novembra, z tých informácií, ktoré máme k dispozícii, tak vieme, že až 1. augusta požiadala, boli tam nejaké, v marci bolo začaté, ale teda o zbavenie mlčanlivosti bolo požiadané políciou až v auguste, 1. augusta, bolo tam potrebné nejaké veci doplniť, 20. augusta boli tie veci doplnené a pán generálny prokurátor tomu vyhovel 30. septembra, čo je 40 dní. Tak ja neviem, či je to okamžite, ale teda možno, že by ste vedeli vysvetliť, že či toto je bežný čas aj pri takejto, pri takejto závažnej, závažnej kauze. Ja si myslím, že bolo možné konať rýchlejšie, nedá sa hovoriť, že toto bolo, že okamžité rozhodnutie 40 dní a nedalo sa to rýchlejšie, to je jedna vec. Ale povedal by som, že menej dôležitá, lebo teda, že či to je 40 dní alebo 20 dní, alebo 3 dni, tak áno, je to rozdiel, ale vypočujem si rád odpoveď a vysvetlenie, ale, ale nie je to to najpodstatnejšie.
Tá druhá, vami ako prvá spomenutá vec, ktorá sa mi zdá dôležitejšia, je, že či je možné postaviť Dobroslava Trnku mimo službu bez toho, aby bol obvinený. Lebo môj kolega z OKS Juraj Petrovič a ďalší ľudia vyzvali pána generálneho prokurátora, aby začal disciplinárne konanie, disciplinárne konanie umožňuje, umožňuje, ak sa začne, postaviť mimo službu, alebo teda dočasne pozastaviť výkon funkcie prokurátora.
Tie námietky, prečo to nejde, alebo zdôvodnenia sú dve. Jednak, že už je to premlčané, že už uplynuli dva roky od toho rozhovoru Trnku s Kočnerom, ktorý sa mal odohrať v roku 2014, a druhá, že nemožno dvakrát rozhodovať v tej istej veci a teda v prípade, že, že, že by bol disciplinárne potrestaný, tak by to tvorilo prekážku, prekážku trestného stíhania. Ja si myslím, že ani jedna z týchto námietok, až by som povedal výhovoriek, neobstojí. Rozhodne to nie je tá istá vec.
Ja sa domnievam, že už samotné kontakty prokurátora Generálnej prokuratúry so závadovou osobou z prostredia organizovaného zločinu môžu napĺňať znaky disciplinárneho previnenia. Už samotné kontakty, stretávanie sa, výmena informácií sú predsa konaním, ktoré spochybňujú nezávislosť a zákonnosť a plnenie si povinností prokurátorom.
Tu nehovoríme o tých veciach, o ktorých sa bavili, o tom, že tam mohlo dochádzať k niektorému z trestných činov korupcie alebo k trestnému činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, alebo vydierania, ako sa dozvedáme na tej nahrávke, no jasné, že nebude niekto, prokurátor disciplinárne stíhaný za trestný čin. Za trestný čin musí byť, musí byť trestne stíhaný, ale domnievam sa, že už samotné kontakty, rozhovory a vedenie, vedenie rozhovoru o tých témach, o ktorých sa Dobroslav Trnka s Marianom Kočnerom bavili, už samé o sebe sú dôvodom na disciplinárne stíhanie, pretože napĺňajú znaky disciplinárneho previnenia aj bez toho, aby tie ďalšie veci sa podarilo napríklad v trestnom konaní preukázať, aby bolo preukázané, že niektorý prokurátor sa nechal skorumpovať, aby bolo preukázané, že naozaj bol pán Haščák z Penty reálne vydieraný a že tam došlo k spáchaniu trestného činu. Už spôsob, akým sa o tom bavili, je, môžme považovať za disciplinárne previnenie, je možné začať disciplinárne, disciplinárne stíhanie, čiže nie je to tá istá vec a ak by sa, ak by sa v tejto veci aj rozhodlo, tak som presvedčený, že to nie je možné považovať za prekážku pokračovania trestného stíhania.
Tá druhá námietka, premlčanie. Nemožno stíhať prokurátora disciplinárne za disciplinárne previnenie, od ktorého uplynuli dva roky. Od roku 2014 nepochybne už uplynuli viac ako dva roky, ale na druhej strane z toho, čo o povahe vzťahu Mariana Kočnera a Dobroslava Trnku vieme, sa môžme dôvodne domnievať, že to nebol jeden ich rozhovor, že tie vzťahy sú, boli a sú dlhodobé, neviem, či ho chodí pozerať do basy, do väzby, ale nepochybne sa dlho pred tým poznali, dlho pred tým sa stretávali, dlho pred tým viedli podobné rozhovory a nie je dôvod si myslieť, že to bol posledný rozhovor, že tie kontakty prokurátora Generálnej prokuratúry so závadovou osobou z prostredia organizovaného zločinu pokračovali a že to neboli len nejaké nevinné rozhovory o rybačke a o tom, o tom, čo si varili na nedeľný obed.
Čiže ja mám na základe toho vážne podozrenie a myslím si, že by ho mohol mať aj pán generálny prokurátor, že kontakty Dobroslava Trnku s Marianom Kočnerom pokračovali a mali podobný charakter aj po roku 2014 a disciplinárne konanie by malo jednoducho preveriť tieto podozrenia, že či to naozaj tak bolo a či sa naozaj Dobroslav Trnka naďalej stretával s Marianom Kočnerom a aká bola povaha ich vzťahov. A už samotné začatie toho disciplinárneho konania v tak vážnej veci môže byť predsa dôvodom na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora, tam nie je potrebné, aby to disciplinárne, disciplinárne stíhanie bolo dovedené do konca, to stačí, keď začne a už vtedy možno dočasne, dočasne pozastaviť.
Čiže áno, keď som prvýkrát počul tie námietky, aj jednu, aj druhú, teda že je to tá istá vec, aj že už je to premlčané, tak sa mi najprv zdalo, že áno, smola, ale nemusel som sa veľmi zapotiť, aby som, aby som dospel k záveru, že to tak nie je, že to nie je tá istá vec, že správanie Dobroslava Trnku bolo vo vzťahu k Marianovi Kočnerovi problematické aj nad rámec alebo mimo rámec konkrétnej trestnej činnosti, ktorá je predmetom trestného stíhania, a že premlčané to takisto zrejme nie je, lebo teda, ako iste viete, pokiaľ, pokiaľ dôjde k novému disciplinárnemu previneniu, tak sa premlčacia doba preruší a začína plynúť odznova. Čiže v prípade Mariana Kočnera, keď v roku 2014 sa stretol, teda Dobroslava Trnku, keď sa v roku 2014 stretol s Marianom Kočnerom, tak stačí, aby sa v roku 2016 stretol s Marianom Kočnerom a v roku 2018 sa stretol s Marianom Kočnerom a viedli nejaký podobný rozhovor, a tá premlčacia doba sa prerušuje a je ju možné, začína plynúť odznova, takže podľa môjho názoru žiadna premlčacia doba neuplynula. Generálna prokuratúra mohla v tejto veci urobiť viac, žiaľ, neurobila. Tak som veľmi zvedavý, či obvinenia voči Dobroslavovi Trnkovi alebo obvinenie v rámci trestného stíhania príde skôr a keď nepríde hneď v priebehu pár dní, tak či generálny prokurátor neprehodnotí svoj doterajší postup, že bez toho, aby bolo vznesené obvinenie, on s tým nemôže nič robiť, pretože som presvedčený, že môže a že by mal.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 16:29 - 16:32 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne vystúpil aj v druhom čítaní k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o kontrole v štátnej správe.
Ja som už v prvom čítaní povedal, že vidím v tom návrhu viacero pozitívnych zmien. A niektoré sú drobné vyplývajúce z aplikačnej praxe, niektoré sú také, že môžu pomôcť zlepšiť výkon kontroly v štátnej správe. Upozornil som na jeden moment, ktorý som považoval za problematický alebo, alebo diskutabilný. A síce to, že si Úrad vlády, ako kontrolný orgán, mal získať oprávnenie vyžiadať si od Policajného zboru, orgánov činných v trestnom konaní a súdov informácie z trestného konania a tie použiť na účel zákona. Keďže nežijeme, nežijeme vo vzduchoprázdne, aj v rámci nášho poslaneckého klubu existovala obava, že politicky riadený orgán, ktorým Úrad vlády nepochybne je, by sa dostával k informáciám z trestného konania, ktoré inak nie sú prístupné iným ako dotknutým subjektom, a že by to bolo potenciálne zneužiteľné, za normálnych podmienok určite nie, lebo, lebo je, teda bude dobré, ak aj úrad, ktorý má dohliadať na kontrolu, tak bude mať viacej informácií, ale aj vo svetle toho, čo sa teraz deje a čo sa teraz všetko prevalilo, taká obava v našom klube bola a zdržali sme sa.
Som rád, že teda pani ministerka mi vtedy odpovedala, že to bola požiadavka OLAF-u. Ja som sa ešte stretol aj so zástupcami Úradu vlády, ktorí pripravovali ten návrh zákona, rokovali sme o tom. Oni to potvrdili s tým, že vlastne v každej krajine má OLAF nejaké špecifické postavenie, cez ktoré sa k tým informáciám dostáva, a u nás je navrhnuté toto riešenie. Na základe aj našej diskusie potom cez výbory prišiel vlastné jediný pozmeňovák, ktorý tie pochybnosti, povedal by som, zaháňa. Pretože v tom pôvodnom návrhu bolo, že na účely zákona podľa ods. 6, teda poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie. Navrhovaná formulácia hovorí, že pri spolupráci s Európskym úradom pre boj proti podvodom podľa ods. 4 je Úrad vlády oprávnený vyžiadať si od Policajného zboru, orgánov činných v trestnom konaní a súdov informácie z trestného konania a tie použiť na tento účel. Čiže bude zjavné, že nie na akýkoľvek účel, nie na akékoľvek informácie, ale striktne na účely spolupráce s OLAF-om. Čiže chcem aj za náš zmenšený poslanecký klub povedať, že vítame túto zmenu a budeme hlasovať za tú zmenu aj za celý návrh zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.10.2019 14:49 - 14:51 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán poslanec Simon, chcel by som sa dotknúť tej časti tvojho vystúpenia, kde si hovoril o poľnohospodároch, o náhradách a teda najmä o škodách, ktoré poľnohospodárska zver spôsobuje poľnohospodárom. Mňa by teda zaujímalo, možno pani ministerka by nám mohla povedať, že akým spôsobom bol tento zákon dorokovaný s organizáciami, ktoré zastupujú poľnohospodárov. Lebo na jednej strane tu máme poľovníctvo, ktoré pre málokoho v dnešnej dobe je hlavným zdrojom obživy. Je to naozaj skôr teda nejaká voľnočasová aktivita, nechcem to, nechcem znižovať význam tejto aktivity, ale teda v porovnaní s ľuďmi, ktorí si na pôde dorábajú doslova na živobytie a ktorí častokrát sú, sú nadmernými stavmi zveri poškodzovaní, nemajú možnosť sa brániť a nie sú im vyplácané adekvátne náhrady, tak je potrebné, aby štát robil nejakého rozhodcu, lebo v zákone o poľovníctve sa stretá mnoho záujmov. A teda v rámci tejto faktickej by som rád upozornil na to, že, že dostávajú sa tu do konfliktu záujmy poľnohospodárov, farmárov, ktorí, ktorých majú problém s nadmernými stavmi zveri a so škodami, ktoré im táto zver spôsobuje, a záujmy, záujmy poľovníkov, ktorí, naopak, majú záujem na tom, aby tej zveri bolo čo najviac. A myslím si, že nemal by to štát riešiť tak, že sa v tomto spore postaví jednoznačne iba na stranu poľovníkov. Takže by ma zaujímalo, aký je postoj poľnohospodárskych organizácií k tomuto návrhu zákona.
Skryt prepis