Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.10.2019 o 16:58 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 18.10.2019 11:00 - 11:01 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 131 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku rozhodla, že na hodine otázok dňa 24. októbra sa bude diskutovať o stave súdnictva a orgánov činných v trestnom konaní v kontexte nových informácií o podozreniach z protiprávneho konania viacerých predstaviteľov slovenského súdnictva, prokuratúry a polície. Podľa § 131 ods. 2 rokovacieho poriadku Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme.
Tento týždeň bola zverejnená zvuková nahrávka z rozhovoru mafiána Mariana Kočnera s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a zvuková nahrávka spisu Gorila. V predchádzajúcich týždňoch boli zverejnené ďalšie informácie o komunikácii Mariana Kočnera a považujem za správne, aby sme sa na hodine... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

(Prestávka.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.10.2019 18:33 - 18:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Myslel som, že iba oznámim termín hlasovania, ale ešte sa vyjadrím k rozprave, len by som rád upozornil, že slovo páchateľ sa používa voči ľuďom, ktorým sa preukáže, že spáchali trestný čin, čo teda v prípade kauzy Technopol sa Michalovi Kováčovi mladšiemu nepreukázalo, hoci sa voči nemu viedlo trestné stíhanie v Nemecku.
A teda, keď, keď sme zrušili tú milosť, tak, tak sa môže viesť teraz aj na Slovensku, ak by tam boli dôvody, keďže tá premlčacia doba neplynula. No a ako spravodajca oznamujem, že hlasovať o tomto návrhu zákona budeme až v utorok o 11.00 hod., a to z dôvodu, že podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, keďže boli predložené, bol predložený pozmeňujúci návrh, tak hlasovať o ňom možno najskôr 48 hodín od jeho podania. Teda zajtra to neprichádza do úvahy.
V pondelok nehlasujeme, takže až v utorok o 11.00 hod.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.10.2019 18:27 - 18:31 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Naozaj to nerobím preto, aby som dal kolegovi Baránikovi príležitosť ešte raz sa prihlásiť s faktickou poznámkou (povedané so smiechom), aj, aj keď aj o tom som uvažoval, ale v podstate pán poslanec Hrnko ma svojou poznámkou tak rozrušil, že som zabudol prečítať ten pozmeňujúci návrh, ktorý som... (reakcia z pléna), ktorý som, ktorý som odôvodnil, a teda v zmysle rokovacieho poriadku ho musím aj prečítať, aby sa považoval za predložený.
Takže odôvodnenie zaznelo v predchádzajúcom diskusnom príspevku a teraz už iba prečítam pozmeňujúci návrh, tak ako je písomne odovzdaný.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Baránika a Ondreja Dostála k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1655).
V čl. I sa na začiatku vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
1. V čl. 129 sa za ods. 7 vkladá nový ods. 8, ktorý znie:
„(8) Ústavný súd rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu a nečinnosti disciplinárneho súdu pre sudcov.“
Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 9.
2. V čl. 131 sa slová „čl. 129 ods. 2 až 7“ nahrádzajú slovami „čl. 129 ods. 2 až 8“.
3. V čl. 147 ods. 1 sa vypúšťajú slová „na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky“. Slová „rozhodnutia disciplinárneho senátu“ sa nahrádzajú slovami „disciplinárneho rozhodnutia“ a na konci sa pripájajú slová „alebo ak dosiahol vek 65 rokov“.
V čl. 147, to je 4. bod, v čl. 147 ods. 2 znie:
(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej počas jedného roka nedovoľuje riadne vykonávať sudcovské povinnosti.“
5. V čl. 148 ods. 4 znie:
„(4) Disciplinárne konanie sudcov vykonáva disciplinárny senát, ak táto ústava neustanovuje inak. Disciplinárny senát rozhoduje aj o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu a vo veciach čl. 141a ods. 10, ako aj o iných otázkach ustanovených zákonom. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky. Podrobnosti o disciplinárnej zodpovednosti sudcov a disciplinárnom konaní ustanoví zákon.“
Doterajší novelizačný bod v čl. I sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie som už prečítal a ešte raz sa ospravedlňujem za technickú chybu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.10.2019 18:14 - 18:25 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán, pán podpredseda Národnej rady, už od zajtra nebudem, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol pozmeňujúci návrh k návrhu novely ústavného zákona. Úmyselne som teraz svoje vystúpenia rozdelil a najprv som vystúpil k samotnému obsahu zákona, teda reagoval som aj na pána predkladateľa. A teraz by som chcel otvoriť ďalšiu problematiku. Ide v podstate o návrh, ktorý predkladám spoločne s pánom poslancom Baránikom, ktorý, ktorý je teda jeho hlavným autorom, aby som mu priznal, priznal zásluhy.
Ide o návrh, ktorý sa týka justície. Netýka sa, netýka sa amnestií, čiže ide, ide, ide nad rámec toho pôvodného návrhu. Návrh obsahuje päť bodov, ktoré sa dotýkajú ustanovení ústavy o Ústavnom súde a o Súdnej, Súdnej rade, resp. o súdoch. A tiež, tiež to súvisí aj s aktuálnym dianím. Sú to systémové návrhy, ktoré majú zefektívniť procesy očisťovania justície od nehodných sudcov. Sú to návrhy, ktoré nestačí zrealizovať, samozrejme, iba v ústave, ale zhodou okolností máme otvorený na tejto schôdzi aj zákon o sudcoch, a teda nadväzujúc na navrhované zmeny v ústave, potom podrobnejšia úprava je, je, je v pozmeňujúcom návrhu, ktorý takisto už bol odovzdaný a je zverejnený na webovej stránke Národnej rady. Teda k tým piatim bodom.
V tom prvom bode navrhujeme zveriť Ústavnému súdu právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, ale aj proti ich nečinnosti, čo je dôležité. Ide o najmä o prípady sťažností proti nečinnosti upravené v § 55 Trestného, Trestného poriadku a navrhujeme, aby o týchto veciach konalo plénum Ústavného súdu. V zmysle čl. 130 ods. 2 bude okruh oprávnených navrhovateľov upravovať zákon, takže sa nepoužije čl. 130 ods. 1. Aj keď to návrh výslovne neustanovuje, zo systematického zaradenia úpravy je zrejmé, že je tým vylúčené napádať rozhodnutia a postupy disciplinárnych senátov sťažnosťami podľa čl. 127 ústavy.
V druhom bode sa vzhľadom na dôležitosť tejto úpravy, keďže trestom môže byť až strata funkcie sudcu, teda strata funkcie ústavného činiteľa, navrhuje, aby o tejto otázke rozhodovalo plénum, a nie trojčlenný senát. Čiže v rámci ústavnej úpravy, úpravy to bude medzi tými, tými vecami, ktoré sú zverené plénu, ako napríklad aj rozhoduje plénum o obžalobe proti prezidentovi.
V bode 3 vypúšťame slová „na návrh Súdnej rady“, pokiaľ ide o ustanovenie teda článku 147 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
Tam vypúšťame tie slová „na návrh Súdnej rady“, aj slová „rozhodnutia disciplinárneho senátu“. Ideme ich nahradiť slovami „disciplinárneho rozhodnutia“ a na konci pripájame slová „alebo ak dosiahol vek 65 rokov“, čo súvisí aj s úpravou hneď nasledujúceho bodu, resp. článku, kde, kde to dosiahnutie veku 65 rokov sa vypúšťa, vypúšťa z ustanovenia, kde prezident iba môže odvolať na návrh Súdnej rady sudcu, ak dosiahol vek 65 rokov, Považujeme to teda, navrhujeme, aby to bolo automatické. Spresňuje sa formulácia, keďže rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil činu nezlučiteľného s funkciou, bude môcť vydať aj Ústavný súd na základe opravného prostriedku, nepôjde teda iba o rozhodnutie disciplinárneho senátu. A v týchto prípadoch by odvolanie nemalo byť viazané na návrh Súdnej rady, keďže dôvod odvolania je tu už ustálený príslušným orgánom a Súdna rada nemá mať právo nepodaním návrhu ponechať vo funkciu sudcu, ktorý vo funkcii sudcu nemá byť.
Okrem toho navrhujeme riešiť netransparentný postup Súdnej rady pri odvolávaní sudcov po dosiahnutí vekovej hranice tak, že v týchto prípadoch prezident sudcu odvolá priamo aj bez návrhu. Toto je vlastne obsah bodov 3 a 4. Pokiaľ ide o bod, o bod 4, tak je to nová úprava súčasného čl. 148 ods. 4. Dnes tento znie, že za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie. My navrhujeme v čl. 148 ods. 4 toto vypustiť a miesto toho tam dať odvolanie alebo teda úpravu disciplinárneho konania, ústavnú úpravu. Dôvodom je, že doterajšie znenie tohto ustanovenia ústavy celkom nedôvodne vyníma sudcov zo zodpovednosti za svoje rozhodovanie. A aj sudca by mal byť zodpovedný za svoje rozhodnutia, a to tak disciplinárne, ako aj trestne. A takáto úprava je bežná aj v iných právnych poriadkoch, napríklad dávame do pozornosti trestný čin ohýbania práva podľa § 339 Trestného zákonníka Spolkovej republiky Nemecko.
Imunita sudcu pri rozhodovaní sa musí týkať len právneho názoru vyjadreného pri aplikácii veci za predpokladu, že sudca svoj záver formuluje na základe riadneho uváženia argumentov a náležite ho vysvetlí. V takom prípade sudca nemôže byť zodpovedný, ani keby jeho právny názor bol vyšším súdom považovaný za nesprávny. Sudca však musí byť disciplinárne a v extrémnych prípadoch aj trestne zodpovedný za právny názor, ktorý je svojvoľný, ničím nepodložený, ignorujúci znenie právnych predpisov, judikatúru, právnu literatúru a podobne.
Doterajší čl. 148 ods. 4 predstavoval neakceptovateľnú prekážku pre uplatnenie tejto zodpovednosti, preto sa navrhuje vypustiť ho, resp. ho, nahradiť ho a namiesto neho navrhujeme v tomto ustanovení upraviť základy disciplinárneho súdnictva, ktoré budú ako doteraz vykonávať disciplinárne senáty okrem disciplinárneho stíhania predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, ktoré vykonáva Ústavný súd. Disciplinárne senáty volí Súdna rada. Mali sme tu voľbu člena Súdnej rady. Disciplinárnym senátom by malo byť vyhradené aj rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie, keďže ide o opatrenie s podobnými účinkami zbavenia funkcie sudcu.
V nadväznosti na čl. 129 ods. 8 sa stanovuje, že opravný prostriedok je prípustný len na Ústavný súd, takže ani zákon nemôže povoliť opravný prostriedok na iný orgán. Podrobnosti navrhujeme zveriť zákonu, zákonu o sudcoch, ktorý bude na programe schôdze v utorok budúci týždeň a ku ktorému máme tiež pripravený pozmeňujúci návrh s viacerými bodmi. Takže dávam vám na zváženie a chcel by som vás požiadať o podporu tohto návrhu, ktorý je dôležitý aj bez ohľadu na tú dobu, v ktorej žijeme, ale vo svetle informácií o nových a nových kauzách, ktoré nám o viacerých sudcoch hovoria veci, ktoré už pri zbežnom, zbežnom počutí vyvolávajú...
=== ... vyvolávajú pochybnosti, alebo dokonca sú zjavné, že takí sudcovia by sudcami byť nemali. Je dôležité vytvoriť, vytvoriť priestor pre... (Reakcia z pléna.) Neviem, čo chce pán Hrnko povedať. Ja som spravodajca (rečník rukou zamával smerom k plénu), ja môžem hovoriť, koľko chcem. (Reakcia z pléna.) No. Ale ja už, ja už končím, aby som vám spravil radosť, tak už týmto končím.
Len si vás dovoľujem požiadať o podporu a nebudem zneužívať to, že som spravodajca, a nebudem teda ešte ďalších 20 minút hovoriť. (Reakcia z pléna.) A faktická je tam.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.10.2019 18:14 - 18:25 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Pán, pán podpredseda Národnej rady, už od zajtra nebudem, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol pozmeňujúci návrh k návrhu novely ústavného zákona. Úmyselne som teraz svoje vystúpenia rozdelil a najprv som vystúpil k samotnému obsahu zákona, teda reagoval som aj na pána predkladateľa. A teraz by som chcel otvoriť ďalšiu problematiku. Ide v podstate o návrh, ktorý predkladám spoločne s pánom poslancom Baránikom, ktorý, ktorý je teda jeho hlavným autorom, aby som mu priznal, priznal zásluhy.
Ide o návrh, ktorý sa týka justície. Netýka sa, netýka sa amnestií, čiže ide, ide, ide nad rámec toho pôvodného návrhu. Návrh obsahuje päť bodov, ktoré sa dotýkajú ustanovení ústavy o Ústavnom súde a o Súdnej, Súdnej rade, resp. o súdoch. A tiež, tiež to súvisí aj s aktuálnym dianím. Sú to systémové návrhy, ktoré majú zefektívniť procesy očisťovania justície od nehodných sudcov. Sú to návrhy, ktoré nestačí zrealizovať, samozrejme, iba v ústave, ale zhodou okolností máme otvorený na tejto schôdzi aj zákon o sudcoch, a teda nadväzujúc na navrhované zmeny v ústave, potom podrobnejšia úprava je, je, je v pozmeňujúcom návrhu, ktorý takisto už bol odovzdaný a je zverejnený na webovej stránke Národnej rady. Teda k tým piatim bodom.
V tom prvom bode navrhujeme zveriť Ústavnému súdu právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, ale aj proti ich nečinnosti, čo je dôležité. Ide o najmä o prípady sťažností proti nečinnosti upravené v § 55 Trestného, Trestného poriadku a navrhujeme, aby o týchto veciach konalo plénum Ústavného súdu. V zmysle čl. 130 ods. 2 bude okruh oprávnených navrhovateľov upravovať zákon, takže sa nepoužije čl. 130 ods. 1. Aj keď to návrh výslovne neustanovuje, zo systematického zaradenia úpravy je zrejmé, že je tým vylúčené napádať rozhodnutia a postupy disciplinárnych senátov sťažnosťami podľa čl. 127 ústavy.
V druhom bode sa vzhľadom na dôležitosť tejto úpravy, keďže trestom môže byť až strata funkcie sudcu, teda strata funkcie ústavného činiteľa, navrhuje, aby o tejto otázke rozhodovalo plénum, a nie trojčlenný senát. Čiže v rámci ústavnej úpravy, úpravy to bude medzi tými, tými vecami, ktoré sú zverené plénu, ako napríklad aj rozhoduje plénum o obžalobe proti prezidentovi.
V bode 3 vypúšťame slová „na návrh Súdnej rady“, pokiaľ ide o ustanovenie teda článku 147 ods. 1, ktorý hovorí o tom, že prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
Tam vypúšťame tie slová „na návrh Súdnej rady“, aj slová „rozhodnutia disciplinárneho senátu“. Ideme ich nahradiť slovami „disciplinárneho rozhodnutia“ a na konci pripájame slová „alebo ak dosiahol vek 65 rokov“, čo súvisí aj s úpravou hneď nasledujúceho bodu, resp. článku, kde, kde to dosiahnutie veku 65 rokov sa vypúšťa, vypúšťa z ustanovenia, kde prezident iba môže odvolať na návrh Súdnej rady sudcu, ak dosiahol vek 65 rokov, Považujeme to teda, navrhujeme, aby to bolo automatické. Spresňuje sa formulácia, keďže rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil činu nezlučiteľného s funkciou, bude môcť vydať aj Ústavný súd na základe opravného prostriedku, nepôjde teda iba o rozhodnutie disciplinárneho senátu. A v týchto prípadoch by odvolanie nemalo byť viazané na návrh Súdnej rady, keďže dôvod odvolania je tu už ustálený príslušným orgánom a Súdna rada nemá mať právo nepodaním návrhu ponechať vo funkciu sudcu, ktorý vo funkcii sudcu nemá byť.
Okrem toho navrhujeme riešiť netransparentný postup Súdnej rady pri odvolávaní sudcov po dosiahnutí vekovej hranice tak, že v týchto prípadoch prezident sudcu odvolá priamo aj bez návrhu. Toto je vlastne obsah bodov 3 a 4. Pokiaľ ide o bod, o bod 4, tak je to nová úprava súčasného čl. 148 ods. 4. Dnes tento znie, že za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie. My navrhujeme v čl. 148 ods. 4 toto vypustiť a miesto toho tam dať odvolanie alebo teda úpravu disciplinárneho konania, ústavnú úpravu. Dôvodom je, že doterajšie znenie tohto ustanovenia ústavy celkom nedôvodne vyníma sudcov zo zodpovednosti za svoje rozhodovanie. A aj sudca by mal byť zodpovedný za svoje rozhodnutia, a to tak disciplinárne, ako aj trestne. A takáto úprava je bežná aj v iných právnych poriadkoch, napríklad dávame do pozornosti trestný čin ohýbania práva podľa § 339 Trestného zákonníka Spolkovej republiky Nemecko.
Imunita sudcu pri rozhodovaní sa musí týkať len právneho názoru vyjadreného pri aplikácii veci za predpokladu, že sudca svoj záver formuluje na základe riadneho uváženia argumentov a náležite ho vysvetlí. V takom prípade sudca nemôže byť zodpovedný, ani keby jeho právny názor bol vyšším súdom považovaný za nesprávny. Sudca však musí byť disciplinárne a v extrémnych prípadoch aj trestne zodpovedný za právny názor, ktorý je svojvoľný, ničím nepodložený, ignorujúci znenie právnych predpisov, judikatúru, právnu literatúru a podobne.
Doterajší čl. 148 ods. 4 predstavoval neakceptovateľnú prekážku pre uplatnenie tejto zodpovednosti, preto sa navrhuje vypustiť ho, resp. ho, nahradiť ho a namiesto neho navrhujeme v tomto ustanovení upraviť základy disciplinárneho súdnictva, ktoré budú ako doteraz vykonávať disciplinárne senáty okrem disciplinárneho stíhania predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu, ktoré vykonáva Ústavný súd. Disciplinárne senáty volí Súdna rada. Mali sme tu voľbu člena Súdnej rady. Disciplinárnym senátom by malo byť vyhradené aj rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie, keďže ide o opatrenie s podobnými účinkami zbavenia funkcie sudcu.
V nadväznosti na čl. 129 ods. 8 sa stanovuje, že opravný prostriedok je prípustný len na Ústavný súd, takže ani zákon nemôže povoliť opravný prostriedok na iný orgán. Podrobnosti navrhujeme zveriť zákonu, zákonu o sudcoch, ktorý bude na programe schôdze v utorok budúci týždeň a ku ktorému máme tiež pripravený pozmeňujúci návrh s viacerými bodmi. Takže dávam vám na zváženie a chcel by som vás požiadať o podporu tohto návrhu, ktorý je dôležitý aj bez ohľadu na tú dobu, v ktorej žijeme, ale vo svetle informácií o nových a nových kauzách, ktoré nám o viacerých sudcoch hovoria veci, ktoré už pri zbežnom, zbežnom počutí vyvolávajú...
=== ... vyvolávajú pochybnosti, alebo dokonca sú zjavné, že takí sudcovia by sudcami byť nemali. Je dôležité vytvoriť, vytvoriť priestor pre... (Reakcia z pléna.) Neviem, čo chce pán Hrnko povedať. Ja som spravodajca (rečník rukou zamával smerom k plénu), ja môžem hovoriť, koľko chcem. (Reakcia z pléna.) No. Ale ja už, ja už končím, aby som vám spravil radosť, tak už týmto končím.
Len si vás dovoľujem požiadať o podporu a nebudem zneužívať to, že som spravodajca, a nebudem teda ešte ďalších 20 minút hovoriť. (Reakcia z pléna.) A faktická je tam.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2019 16:58 - 16:58 hod.

Ondrej Dostál
Pán poslanec Poliačik, možno keby som vedel, tak ti to prenechám. Ale áno, v tomto sa nepochybne zhodujeme, že dávať na, na jednu úroveň Mečiarove amnestie s milosťami Michala Kováča je absolútne neprimerané. A aj tie okolnosti boli úplne iné. A teda aj v záujme historickej spravodlivosti je potrebné, aby sme tú mieru a rozlišovanie medzi týmito dvoma činmi zachovali aj dnes. (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 16:35 - 16:43 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, si to užívam. No. Mám toho na srdci viac k tomuto, k tomuto návrhu zákona, a teda pravdepodobne sa ešte, ešte prihlásim alebo sa prihlási kolega Alojz Baránik, pretože máme k návrhu ústavného zákona doplňujúci návrh, ktorým chceme riešiť otázku disciplinárnych, disciplinárnych senátov. Ale ako hovorím, už k tomu, k tomu by som sa prihlásil ešte, ešte dodatočne a teraz by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo, k tomu, čo hovoril pán poslanec Matovič vo svojom, vo svojom úvodnom slove a trochu povedať aj svoj pohľad na vec.
Ja, samozrejme, že som hlasoval za to, aby a aby bol tento návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní, podporil som ho na výbore a budem zaňho hlasovať aj, aj v treťom čítaní, len celkom nesúhlasím s tým, s tým zdôvodnením, pokiaľ ide o hodnotenie prezidenta Michala Kováča a jeho teda využitie právomoci udeliť milosť v kauze Technopol.
Myslím si, že je potrebné rozlišovať medzi amnestiami zastupujúceho prezidenta Mečiara, ktorým, ktorými omilostil ešte nevyšetrené trestné činy, ktoré boli spáchané alebo mohli byť spáchané v súvislosti s únosom syna Michala Kováča do cudziny a v súvislosti so zmareným referendom. Keď sme sa snažili a opakovane, a teda predpokladám, že pán Budaj sa k tomu vráti vo svojom vyhlásení, sme sa snažili zrušiť Mečiarove amnestie, a teda bola to snaha opozície, ktorá trvala prakticky od pádu mečiarizmu, alebo teda strán, ktoré sú dnes v opozícií, aj strán, ktoré v minulosti boli označované ako demokratická pravica. Vtedy to bolo odmietané. A keď sme nakoniec našli v parlamente vôľu amnestie zrušiť, dostatočnú na to, aby, aby, aby to bolo schválené, tak bola podmienka, že okrem zrušenia Mečiarových amnestií, je potrebné zrušiť aj milosti prezidenta Kováča, ale iba vo vzťahu k jeho vlastnému synovi, nie vo vzťahu k iným aktérom, teda konkrétne Marianovi Kočnerovi.
Mne sa to vtedy zdalo neprimerané a naďalej to považujem za neprimerané, lebo Kováčove milosti nie sú Mečiarove amnestie. Kováčove milosti sú vysvetliteľné tým, že jeho syn sa stal predmetom politického boja, to, že bol trestne stíhaný na Slovensku, mu znemožňovalo, aby sa podrobil vyšetrovaniu v Nemecku, kde to vyšetrovanie tiež prebiehalo a dopadlo tak, že bolo konanie voči nemu, nemu zastavené, nebol stíhaný, nebol, nebol uznaný za vinného, bolo to, bolo to vďaka tomu, že prezident Kováč využil svoju právomoc udeliť mu milosť, ale, samozrejme, ale, samozrejme, že je to také zvláštne a vyvoláva to pochybnosti a určite to, samozrejme, nie je štandardné, že prezident udelí milosť svojmu vlastnému synovi. Ale zdá sa mi absolútne neprimerané porovnávať to s amnestiami Vladimíra Mečiara, ktoré boli amnestie na trestné činy, ktorých sa pravdepodobne dopustili predstavitelia štátnych orgánov na páchanie štátneho terorizmu. Tajná služba bola zneužitá na únos prezidentovho syna v rámci politického boja medzi premiérom Mečiarom a prezidentom Kováčom. To je niečo nepredstaviteľné, absolútne neprípustné a absolútne neprimerané je to porovnávať s tým, aj keby sme vnímali rozhodnutie prezidenta Kováča ako zneužitie, zneužitie jeho právomoci.
Ale dobre, už sa to tam, už sa to tam dostalo, a teda keď, keďže to bola jediná možnosť, ako dosiahnuť zhodu potrebného počtu poslancov Národnej rady na, na zrušenie Mečiarových amnestií, tak sa do balíku k Mečiarovým amnestiám pribalila aj milosť prezidenta Kováča pre jeho syna. Vtedy opozícia hovorila, dobre, ale keď tam má byť, keď tam má byť milosť pre Michala Kováča ml., no tak potom zrušme všetky milosti udelené v tejto kauze, v kauze Technopol aj tie, ktoré sa týkajú Mariana Kočnera, a na to vtedy nebola vôľa na strane vládnej koalície.
Tak ja len dúfam, že sa niečo zmenilo a že dnes si potrebu zrušenia amnestií v kauze milosti v kauze Technopolu uvedomujú aj koaliční poslanci, to, že to prešlo do, do druhého čítania, som vnímal skôr ako výsledok nejakej náhody, nie ako definitívne potvrdenie ústavnej väčšiny parlamentu zmeniť ústavu tak, aby mohli byť zrušené, lebo tým nezrušíme, iba umožníme zrušiť aj, aj amnestie, teda milosti vo vzťahu vo vzťahu, vo vzťahu ku Kočnerovi, no a ak k tomu prispelo aj to, že sme si všetci mohli nielen prečítať, ale aj vypočuť nahrávku rozhovoru Mariana Kočnera s Dobroslavom Trnkom, ktorá vydáva otrasné svedectvo o stave, v akom sa prokuratúra dlhé roky nachádzala, tak, tak je to taký dobrý pozitívny bočný efekt a verím, že na to budú myslieť poslanci, aj keď budú tlačiť hlasovacie tlačítka o niekoľko dní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 16:31 - 16:34 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2108 z 25. septembra 2019 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1655) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, a to aj ako gestorskému výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ústavnoprávny výbor neprijal k návrhu ústavného zákona uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Potom sa však stalo niečo, niečo zvláštne, bola zverejnená nahrávka rozhovoru bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku s Marianom Kočnerom, alebo teda naopak a potom sa ešte raz o niekoľko dní zišiel ústavnoprávny výbor tentokrát ako gestorský výbor a gestorský výbor odporúča Národnej rade návrh ústavného zákona schváliť, hoci pár dní predtým neprijal stanovisko. Či je medzitým nejaká súvislosť s tou nahrávkou zverejnenou, ktorá sa týka Mariana Kočnera, samozrejme, a tým, že ústavnoprávny výbor odporúčal schváliť, to už nechám na, na voľnú úvahu všetkých poslucháčov.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu ústavného zákona (tlač 1655a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 769 z 15. októbra 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania a pri rokovaní o návrhu ústavného zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán podpredseda Národnej rady, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa tiež hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2019 15:26 - 15:28 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Kresák ako navrhovateľ jedného z kandidátov poukázal na to, že týmto smerom uvažuje aj, aj programové vyhlásenie vlády, aj teda to pôvodné, aj to nové, repasované alebo neviem, ako by som ho mal nazvať, ktoré je v podstate identické s tým pôvodným, kde sa teda, ja to zacitujem, aby to zaznelo: „Vláda bude presadzovať, aby nominanti politických mocí, prezidenta, parlamentu a vlády neboli sudcovia a tým sa eliminovalo apriórne podozrievanie sudcov nominovaných do tejto pozície politickou mocou so spriaznenosti s tou-ktorou politickou stranou.“
Dnes sme v situácii, že máme tu troch kandidátov, dvoch kandidátov poslanci vládnych strán, ktorí sa, predpokladám, hlásia k programovému vyhláseniu, navrhli práve sudcov, teda v rozpore s tým, čo, čo je, je v programovom vyhlásení napísané, v programovom vyhlásení, za ktoré oni na rozdiel od nás opozičných poslancov hlasovali. Dokonca dvakrát, lebo to, to programové vyhlásenie sa schvaľovalo najprv pre tretiu vládu Roberta Fica a potom pre vládu Petra Pellegriniho. A nám...
Navyše by som teda rád dodal, že existuje zákon o Súdnej rade, ktorý v § 3 ods. 2 okrem iného hovorí, že Národná rada, prezident a vláda ustanovia za člena Súdnej rady spravidla osobu, ktorá nie je sudcom. Čiže nie je to tam dané ako, ako príkaz, ale je, je tak nastavená aj legislatíva, a teda pôvodne bolo aj programové vyhlásenie vlády, že by do tej, do týchto funkcií teda za Národnú radu mali ísť najmä nie sudcovia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2019 15:14 - 15:21 hod.

Ondrej Dostál Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, rokujeme o dôležitej veci napriek tomu, že sa zdá, že ide o bežnú voľbu, ideme voliť člena Súdnej rady, člena orgánu, ktorého existencia a základné úlohy sú zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky.
Neviem, či sa dá dať na vážky, že aký je význam, význam Ústavného súdu, ktorý je tiež orgánom zakotveným priamo, priamo v ústave. Aký je význam, význam Súdnej rady, asi by to nebolo dobre mechanicky porovnávať, ale nesporne aj Súdna rada je orgánom, ktorý má pre fungovanie justície mimoriadny význam, dokonca kľúčový význam.
Od toho, ako rozhoduje Súdna rada, ako vážne berú členovia Súdnej rady svoje povinnosti a svoju zodpovednosť pri kreovaní súdnictva, pri, pri tom, pri rozhodovaní o tom, kto sa stane sudcom, kto bude kde pôsobiť, kto sa dostane do disciplinárnych senátov, tak od toho do veľkej miery závisí aj to, v akom stave je súdnictvo. A v posledných dňoch sme mali možnosť sa presvedčiť, že slovenské súdnictvo, prinajmenšom jeho časť, je vo veľmi, veľmi, veľmi zlom stave, pritom by nám malo mimoriadne záležať na tom, kto sedí v Súdnej rade.
Ústavnoprávny výbor sa zaoberal troma kandidátmi, ktoré boli navrhnutí poslancami za členov Súdnej rady, Súdna rada má 18 členov, 9 z nich volia samotní sudcovia a po troch volia alebo menujú Národná rada, vláda a prezident a my teraz máme zvoliť jedného z tých troch, ktorí, ktorých voľba spadá do kompetencie Národnej rady. A, žiaľ, v porovnaní s tým, čo sme, čo sme absolvovali pred voľbou kandidátov na ústavných sudcov, akoby sa ani nič nedialo, akoby len niekde máme niekoho zvoliť, no tak ústavnoprávny výbor zasadol, skonštatovali sme, že všetci traja kandidáti spĺňajú náležitosti dané ústavou a zákonom, nie sú tam žiadne formálne prekážky, ale to je tak asi všetko. Nič viac sme sa o tých kandidátoch nedozvedeli. Boli tam priložené nejaké stručné, stručné životopisy, jeden z kandidátov dodal aj niečo, čo by sa dalo nazvať motivačný list. Ale myslím si, že to nezodpovedá, takáto stručnosť, takého rýchle odbavenie významu orgánu, akým je Súdna rada.
Keď sme volili kandidátov na, na Ústavných sudcov, boli verejné vypočutia, boli zverejnené životopisy, ku ktorým sa mal možnosť každý vyjadriť, pozrieť médiá, mimovládne organizácie aj poslanci si zisťovali informácie o jednotlivých kandidátoch, aby posúdili, kto je ako vhodný na výkon funkcie ústavného sudcu. Teraz sa musíme uspokojiť s tým, že, že máme iba úplne základné a strohé, strohé informácie. Nepovažujem to za dobrý stav napriek tomu, že vo vzťahu ku kandidátom na ústavných sudcov rokovací poriadok Národnej rady upravuje ten postup, detailne ho upravuje. Takýto postup nie je, nie je obsiahnutý vo vzťahu k voľbe členov Súdnej rady za parlament. Napriek tomu si myslím, že nič nám nebránilo ako parlamentu alebo ako, ako ústavnoprávnemu výboru, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady verejne vypočuli, podobne ako, ako to bolo v prípade ústavných sudcov. Nebu..., nemuselo, nemuselo, by to vypočutie byť v priamom prenose vysielané, aj keď mohlo. Asi by to nebolo, asi to nebolo až také dlhé, ale je v kompetencii výboru pozvať si kandidátov na funkcie, o ktorých rozhoduje parlament, a teda sú v pôsobnosti príslušného výboru. Tí kandidáti, predpokladám, že by prišli a boli ochotní sa presta..., predstaviť, povedať niečo o sebe a odpovedať na otázky poslancov. Ústavnoprávny výbor, žiaľ, takýto postup odmietol. Pokúsil som sa to pri schvaľovaní programu schôdze ešte zvrátiť tým, že by sme, že by sme vytvorili časový priestor, že by sme nehlasovali o tomto bode dnes, ale, ale až o týždeň. Ani toto Národná rada, Národná rada nespravila. Takže, žiaľ, budeme sa musieť rozhodovať bez toho, aby sme mali možnosť vypočuť si jednotlivých kandidátoch a mali možnosť položiť im, položiť im otázku, čo považujem za škodu, považujem to za zlé. Doteraz sa to tak nerobilo, ale to nie je ospravedlnenie, zvlášť v tejto situácii, v ktorej sa dnes Slovensko nachádza, v tom katastrofálnom obraze, ktorý, ktorý je dnes vykresľovaný cez nové a nové informácie, ktoré sa dostávajú navonok. Práve stav súdnictva, neblahý stav súdnictva a nekorektné konanie viacerých sudcov zohrávajú dôležitú úlohu.
Preto dúfam, že aspoň smerom do budúcnosti, toto je vlastne dôvod, prečo, prečo vystupujem. A ak bude Národná rada opäť voliť člena Súdnej rady ako mimoriadne dôležitého orgánu, bude väčšina Národnej rady aj väčšina ústavnoprávneho výboru k tomuto pristupovať iným spôsobom. Môžme to upraviť priamo v zákone o rokovacom poriadku, áno, môžme ho zmeniť, môžu tam nejaké pravidlá podobné tým, aké sú pri výbere ústavných sudcov. Ale myslím si, že toto je vec, ktorá sa dá vyriešiť pri dobrej vôli aj bez toho, aby sa zákon meniť, lebo nič v súčasnej zákonnej úprave nám nebráni, aby sme kandidátov na členov Súdnej rady pozvali na verejné rokovanie výboru, aby sme im tam umožnili predstaviť sa a aby sme poslancom umožnili klásť im otázky. Teraz sa to nepodarilo.
Tak dúfam, že pri najbližšej príležitosti sa k tomu celá Národná rada postaví inak.
Ďakujem.
Skryt prepis