Videokanál poslanca

Ďakujem. No, budem pokračovať asi v duchu mojich predrečníkov. Tento, ťažko to nazvať nejakým prejavom alebo vystúpením, bol zvrhlý, zvrátený, bol rasistický, rovnako ako je zvrhle zvrátená, ako je zvrhlá a zvrátená celá vaša fašistická ideológia. Rovnako ako ste popletená, pani Grausová, celé štyri roky v parlamente vy, možno ani netušíte, o čom vlastne slovenský parlament je. Máte v rámci svojej ideológie nejaké predstavy, jasne máte vytýčených nepriateľov, čo sú teda evidentne všetci okrem znôšky ľudí, ktorá sa tu hlási k extrémizmu, nenávisti, fašizmu, netolerancii a podobne.
Je to veľmi smutné, že v 21. storočí sa niekto ako vy objavil v slovenskom parlamente. Slovensko považujem za nádhernú, vyspelú krajinu a pevne verím, že toto bude aj mementom pre všetkých citlivých, zdravo uvažujúcich mladých ľudí a ostatných ľudí. Ste hrozbou, ale zároveň ste aj veľkým výsmechom. Pevne verím, že s vami sa parlament rozlúči a že budete naozaj raz slúžiť, tak ako Fellini kedysi povedal, že nemčina počas druhej svetovej vojny mu pripomínala štekot psov, ktorým ste ani nepotrebovali rozumieť, boli to len psy, ktorí boli nahuckaní. Tak možno dnes by nejaký, alebo raz vás bude definovať nejaký film... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Dovoľte mi, milé kolegyne a kolegovia, aby som vás čo najsrdečnejšie pozvala na stretnutie s nositeľom Sacharovovej ceny Olegom Sencovom, ešte donedávna väzneným ukrajinským režisérom, dnes o 16.00 hod. v slovenskom parlamente. Ďakujem.

Pán kolega Beblavý, áno, absolútne súhlasím, že priniesť akúkoľvek zmenu dôchodkového systému, musí byť táto zmena dokonale pripravená, musí byť veľmi zrozumiteľná a hlavne uveriteľná a uveriteľný musí byť aj celý proces a úmysel. Čo je veľmi dôležité, je však, že priniesť niečo, čo nepomôže tým najchudobnejším, ale, naopak, poškodí to celú našu krajinu, je to veľmi nezodpovedné a zvlášť, ak to ide bez diskusie, bez pripomienkovania, opäť takýmto pokútnym spôsobom v skrátenom legislatívnom konaní, je to podozrivé a nebezpečné.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že nám ide v strane SPOLU hlavne o transparentné financovanie, o nezávislé fondy, o nezávislosť a o to, aby sa posunula krajina.
Pán Jarjabek, o tom tečení do topánok, no, veľmi ste ma pobavili hlavne po Threemach, po mafii, po Vazovovej, po Coca-Cole. Po tom, že váš kolega Fico bol na Vazovovej ulici, ste naozaj, by som povedala, veľmi dôsledný v tom, že najlepšia obrana je útok. S tým sa ale nedá nič robiť.
A ja by som vám teda už začala odporúčať možno aj tie gumené čižmy na to všetko, čo všetko sa prevaľuje v tejto krajine.
Ďakujem pekne.

Vážený pán - čerstvý - predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, áno, my máme obrovský dlh voči kultúre, a to nielen, čo sa týka financovania. Ale v súčasnej dobe takýmto spôsobom vytvárať obraz dobrého Jánošíka, teda teraz v ženskej podobe, v ženskom prevedení, ktorý priehrštím rozdáva, bohatým berie, no bohatým, no najbohatší dneska to tej Threeme a po tých všetkých udalostiach a podpory mafie práve vládnou koalíciou, tak bohatým neberie, ale teda berie nám všetkým a rozdáva v chudobných regiónoch. Lenže tie chudobné regióny sú chudobné práve vďaka bašovaní ľudí súčasnej vlády, tej predchádzajúcej vlády. Títo sú priamo zodpovední za to, v akej situácii sa tieto regióny nachádzajú. V akej situácii sa nachádza kultúra! A potom si tesne pred voľbami takýmto odsúdeniahodným, poľutovaniahodným, netransparentným spôsobom idú kupovať hlasy ľudí z tých regiónoch (regiónov, pozn. red.), ktorých roky ožobračovali.
Pán kolega predkladateľ napísal pre Tlačovú agentúru: "Blíži sa koniec volebného obdobia, chceme to ešte, pochopiteľne, stihnúť. Keby návrh predkladalo ministerstvo kultúry, muselo by to prejsť pripomienkovými konaniami, čo v podstate tento návrh prešiel, lebo sa o ňom diskutuje všade." Zvláštny spôsob o predstave, ako má vyzerať medzirezortné pripomienkové konanie. Čiže takýto proces urýchľujeme.
Nuž, som hlboko presvedčená, že my máme vo všetkých regiónoch kreatívnych, tvorivých ľudí, ktorí si vo všetkých oblastiach zaslúžia podporu, a práve preto vznikol transparentný nezávislý fond. Teda za najväčší problém predkladanej novely považujeme aj jej podanie formou poslaneckého návrhu, ktorý neumožnil štandardné pripomienkové konanie, a teda zakladá podozrenie, že ide o čisto účelové opatrenie, ktoré naozaj súvisí s blížiacimi sa parlamentnými voľbami.
A musím povedať, že so svojou poslaneckou kanceláriou cestujem po regiónoch, špeciálne po zaostalých regiónoch, po obciach, po dedinách, navštevujem knižnice, osvetové centrá, ľudí, ktorí tam na úkor svojich, osobného času, financií venujú kultúre pozornosť a roky neboli podporovaní. Myslím si, že na toto treba si sadnúť a riešiť to koncepčne. Treba sa rozprávať so zástupcami samospráv. Tam sú podporované knižnice jednak z miestnych samospráv. Veľa knižníc je mestských. Ja viem, že aj u nás vo vyššom územnom celku podporujeme. Takže tuto treba, aby nastal dialóg, aby sa začalo rozprávať, aby sa začalo komunikovať a spolupracovať na tom, aby sme pomohli Slovensku v oblasti kultúry, ale nie nezmyselnými zákonmi.
Práve v dôvodovej správe chýbajú argumenty, ktoré by takúto novelu legitimizovali, a to teda z viacerých dôvodov. Tento zákon duplikuje súčasnú činnosť už spomínaného Fondu na podporu umenia. Nevidíme dôvod, ak chce ministerstvo naozaj pomôcť a zvýšiť podporu - tak nestačí dať viac financií tejto inštitúcii? Veď ona má presne vytvorené schémy. Sú transparentné a sú presne na to. Toto je už stará doba. Sme v 21. storočí. Hovoríme o otvorenej občianskej spoločnosti a tu neustále vytvárame dojem nejakého vševládcu, ktorý niekde do vrecka zoberie a rozdá. Ale takto to nefunguje. A ľudia nie sú hlúpi, aby sa dali kúpiť za váš lacný groš.
Výsledkom bude ešte väčší chaos u žiadateľov, pretože nebudú vedieť, kde majú žiadať. Či majú žiadať na fonde, či majú žiadať priamo u pani ministerky, nebodaj sa u nej ohlásiť a prosíkať, ako to bolo roky zvykom.
Ide teda o neefektívne vynakladanie verejných zdrojov na duplicitnú administráciu rovnakých schém. Opatrenie nemá vyčíslený dopad na štátny rozpočet, ako tu spomínala aj moja predrečníčka. Z čoho zoberiete? Kde zoberiete? Odkiaľ a koľko?
Fond na podporu umenia je verejnoprávna inštitúcia, ktorá na seba prevzala teda naozaj väčšiu časť dotačného systému, ktorý pôvodne fungoval pod ministerstvom kultúry. A práve jeho dôvodom bolo zvýšenie transparentnosti vynakladania verejných zdrojov v oblasti kultúry. A takto sa nám zvýšila aj flexibilita, odbornosť, efektivita pri poskytovaní dotácií pre kultúru a kreatívnu činnosť.
Nuž, musíme povedať, že ministerstvo kultúry sa pod vedením novej ministerky netají tým, že im transparentný a od ministerstva oddelený spôsob poskytovania dotácií nevonia. A že by chceli doňho viac politicky vstupovať. A sústredili sa teda prevažne na oblasť tradičnej kultúry a folklóru, kde v spolupráci s premiérom navyšovali dotácie spôsobom, ktorý kritizovala samotná odborná obec.
Našou snahou, našej koalície Progresívne Slovensko, SPOLU - občianska demokracia, je posilniť činnosť nezávislých kultúrnych fondov, rozšíriť ich pôsobnosť v oblasti financovania kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, kolegyňa, áno, problematiku knižníc treba riešiť koncepčne, nie takýmto návrhom, ktorý vnímam ja zo strany ministerstva aj kolegov ako čisté politizovanie pred voľbami a obchádzanie transparentných dotačných procesov. Takže ďakujem a súhlasím s tebou.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadrila k nami opätovne predkladanému návrhu zákona, ktorý spolu s Miroslavov Beblavým predkladáme.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne predpoklady pre vyhlásenie neplatnosti takého štúdia na vysokej škole, pri ktorom došlo k podvodnému konaniu spočívajúcemu najmä v plagiátorstve pri záverečných prácach či vypracovaní záverečnej práce inou osobou. Dôsledkom takéhoto vyhlásenia neplatnosti bude následne strata príslušného akademického titulu.
V strane SPOLU - občianska demokracia máme za to, že existuje významný spoločenský dopyt po vyriešení problému podvodného získania vysokoškolského vzdelania a je v záujme Slovenskej republiky prijať opatrenia, ktorými sa zabráni opakovaniu verejne známych excesov. Problém má závažné dopady nielen na kredibilitu vysokoškolského štúdia v očiach mladých ľudí odchádzajúcich zo Slovenskej republiky práve často za lepším vzdelaním, ale aj negatívne dopady na verejné financie, pretože pri podvodne získanom vysokoškolskom vzdelaní nemožno považovať ich vynaloženie za súladné s princípom hodnota za peniaze. Už vláda Slovenskej republiky, ktorá vzišla z výsledkov volieb uskutočnených 12. júna 2010, sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vytvorí mechanizmus na odobratie podvodne získaných vysokoškolských a vedecko-pedagogických titulov, ktorý bude riešiť individuálne aj systémové zlyhanie.
Hoci počas skráteného volebného obdobia v rokoch 2010 až ’12, parlament schválil antiplagiátorskú novelu vysokoškolského zákona, pre krátkosť volebného obdobia sa parlament nezaoberal paragrafovým znením návrhu zákona, ktorý by tento mechanizmus vytvoril, a ani v súčasnosti takýto mechanizmus neexistuje. V rámci prípravy návrhu zákona predkladatelia zvažovali dva spôsoby predmetného problému. Prvý predstavoval paragrafové znenie návrhu zákona predložené práve v týchto rokoch do medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo školstva. Tento návrh vychádzal z konštrukcie, podľa ktorej by súd určil napríklad vypracovanie záverečnej práce inou osobou ako autorom a až následne by došlo k vydaniu administratívneho právneho aktu rektorom vysokej školy o neplatnosti riadne ukončeného štúdia.
Druhý spôsob predstavuje právna úprava prijatá v Českej republike o vysokých..., v zmysle zákona o vysokých školách od 1. septembra 2016. Podľa nej uskutočňuje osobitné konanie o vyslovení neplatnosti vykonania štátnej skúšky, rigoróznej skúšky či obhajoby dizertačnej práce rektor príslušnej vysokej školy. Rektor tu vyslovuje neplatnosť osobitným administratívnym aktom napadnuteľným v rámci správneho súdnictva, pričom správna žaloba má odkladný účinok. Predkladatelia sa rozhodli predložený návrh zákona postaviť na českom vzore, a to z dôvodu výhrad k prvému spôsobu vyslovených už v roku 2011 Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
Všetky dôležité otázky je totiž potrebné riešiť najprv v správnom konaní na úrovni vysokej školy až po vydanie administratívneho právneho aktu, pretože práve vysoká škola má k prípadu najbližšie a vie v rámci správneho konania náležite zistiť skutkový stav. Súd by mal funkciu iba ako správny súd rozhodujúci o zákonnosti konania orgánov vysokej školy. Z dôvodu zákazu spätného pôsobenia práva v neprospech dotknutých subjektov bude možné použiť nové konanie na štátne skúšky či rigorózne skúšky uskutočnené po nadobudnutí účinnosti zákona.
Preto veríme v strane SPOLU - občianska demokracia, že nami navrhovaná novela zákona pomôže aj týmto zvýšiť úroveň akademických titulov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Farkašovský, koľkokrát, veď asi viete koľkokrát, takže zrejme tie čísla viete, ja som myslela, že ich poviete, konkrétne koľkokrát, lebo ja mám veľmi jasné stanovisko Asociácie vydavateľov tlače.
Čiže ak hovoríme aj o odbornej diskusii na túto tému, ja som veľmi jasne povedala, že je treba počúvať argumenty odbornej verejnosti a tie argumenty boli veľmi jasné, sám ste vraveli, že ste na diskusiách boli, myslím si, že práve tá odborná verejnosť sa dožaduje naozaj kvalitných, pravdivých informácií. A to právo na opravu, ktoré ste tu spomínali, ako uviedla aj tá Asociácia vydavateľov, že pri súčasnej platnej legislatívne nevie teda o prípade, že by politici nedostali relevantný priestor. A to je, to je veľmi jasné stanovisko.
A myslím si, pán kolega, že tá diskusia nemá viesť desať mesiacov, tá diskusia tu má byť prosto dlhé roky. A to, čo sa dá zlepšiť na kvalite mediálneho prostredia, je veľmi jasne zadefinované a myslím si, že práve ľudia s mediálneho prostredia, sám z neho pochádzate, to vedia veľmi jasne zadefinovať a vy viete veľmi dobre, že práve toto právo na odpoveď do tejto skupiny vecí, ktoré by v novinárskej práci pomohli, nepatrí. Viete to lepšie ako ja, ste z toho prostredia.
Takže asi toľko. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, mrzí ma, že predkladatelia návrhu novely tlačového zákona nevypočuli argumenty jednak nás poslancov a jednak odbornej verejnosti, ktoré po prvom čítaní zazneli, a to aj napriek kontroverznosti, ktorý návrh vyvolal vo vašej vlastnej koalícii a vášmu neustálemu posúvaniu pokračovania v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ste si z toho zjavne nič nevzali a návrh ste z rokovania nestiahli. Mrzí ma to a poviem aj prečo.
Viete, o práve na odpoveď sa za určitých okolností môžeme začať rozprávať a viesť odbornú debatu, ale tá odborná debata by nemala začať viesť tu v pléne, ale za múrmi tohto pléna, a to hlavne s ľuďmi z praxe, v diskusiách o fungovaní mediálneho prostredia na Slovensku a hlavne pri hľadaní príčin, pre ktoré médiá na Slovensku nemôžu fungovať na najvyššej profesionálnej úrovni. Toto však vás predkladateľov zjavne nezaujíma. Rozhodli ste sa vytiahnuť úplne priamy nástroj, ktorý vo vašich očiach rieši situáciu, ktorá sa vám nepáči. No a to bez ohľadu na následky. Bez ohľadu na fakt, že vo verejnosti tým vyvoláte len ďalší pocit z arogancie moci. Neštítite sa pritom spojiť pri pretláčaní tejto novely s fašistami, veď účel svätí prostriedky.
Navrátenie práva na odpoveď pre politikov je podľa môjho názoru len zlepšovákom pre politikov, ktorí sa vyhýbajú hovoriť médiám pravdu, ktorí sa vyhýbajú otvorenej komunikácii so svojimi voličmi. Pretože ak by sa tomu nebránili, s médiami je možné pracovať tak, aby vašu informáciu, vaše posolstvo niesli v jasnej podobe. Áno, v dnešnom pretlaku informácií sa v médiách vyskytnú aj iné informácie. My politici sme ale vystavení oprávnenému verejnému tlaku a pozornosti a na toto musíme a mali by sme byť pripravení. Na oplátku sa nám dostáva prirodzenej mediálnej pozornosti, ktorú ale pri otvorenej a správnej komunikácie (pozn. red.: správne "komunikácii") môžeme využiť na sprostredkovanie informácií priamo voličom. Úplne prirodzene v slobodnom mediálnom prostredí, a to hlavne bez umelých regulačných nástrojov. A to nehovorím o tom, že na Slovensku máme platné právo na opravu, a teda platí, že na opravu nepravdivých uverejnených tvrdení tu máme nástroj.
Aj Asociácia vydavateľov tlače sama vo svojom stanovisku uviedla, že aj pri súčasnej platnej legislatíve nevie o prípade, kedy by politici nedostávali relevantný priestor na svoju reakciu. Naopak, poukazujú na to, o čom sa snažím od začiatku prerokovania tohto návrhu hovoriť aj ja, stačí, aby sme my politici boli otvorení, aby volení funkcionári boli otvorení, aby sme dôsledne a trpezlivo odpovedali na novinárske otázky, vysvetľovali veci a hlavne pomenovávali ich pravým menom. Som presvedčená, že je to tá najlepšia cesta, ako zabrániť dezinformáciám, šíreniu dezinformácií, ktoré sa týkajú vecí verejných.
Lenže zatiaľ sa deje opak. Najvyšší predstavitelia niektorých strán, nielenže nie sú ochotní odpovedať na otázky novinárom, ale priamo na nich útočia. Iní si robia čierne zoznamy novinárov, ktorých vôbec nepustia na tlačové konferencie. Niektorí primátori, starostovia, dosadení nominanti v úradoch či v štátnych firmách pri problémoch zabuchnú dvere priamo pred novinármi. No, toto nie je cesta, ako pomôcť kvalitným informáciám, toto nie je cesta, ako zlepšiť a skvalitniť mediálne prostredie na Slovensku.
Tu na tomto mieste musím pripomenúť, že sme spolu s kolegami zo strany SPOLU - občianska demokracia za posledný rok hneď dvakrát predložili sériu návrhov na posilnenie novinárskeho prostredia, médií i postavenia novinárov či práve zavedenia povinnosti verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Táto naša snaha o otvorenie tohto pohľadu na vec sa však so žiadnou odozvou na vašej strane nestretla. Pre nás je ale toto cesta, ktorú sa budeme snažiť presadzovať, a určite nie takéto direktívne opatrenie, ktoré, a ešte raz to zopakujem, sú najmä ďalším dokazovaním arogancie moci.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja iba, pán kolega Antal, áno, ja som bola pozrieť tú lokalitu, myslím si, že ten problém je širší a to hľadanie riešení je aj pomenovávané. Ak naozaj správa národného parku alebo prosto začneme sa rozprávať s tými ľuďmi, ktorí to budú mať aj v kompetencii, budú dokázať riešiť tú situáciu a budú mať aj právomoci. Zatiaľ, ak sa rozprávame, odpoviem aj pánovi Martinákovi rovno, že mám taký pocit, že z toho lykožrúta, mohli by ste si ho dať do erbu, ako teraz sa tak všetko skrýva za nejakého lykožrúta a to je ako keby jediný argument proti naozaj drancovaniu a ťažbe, ktorá je, je masívna, to je nepopierateľné. Nakoniec, ak si zoberieme kampaň My sme les, bola to jedna z najväčších kampaní, do ktorej sa zapojilo také množstvo ľudí, ktorí už v tejto súčasnej situácii vnímajú, že slovenské lesy, národné parky treba chrániť. To nie je tu nejaká politická debata medzi nami dvomi, tromi a o tom, či, a debata o hlucháňovi. Vravím, lykožrúta dajte si do erbu, super, ale poďme zachraňovať to, čo sa drancuje, na čo naozaj kompetentní ľudia majú dosah a ešte raz opakujem, tento zákon to nerieši. Je to iba dymová clona, snažíte sa zase jemne zahmliť a urobiť niečo, ako prekryť to, aby sa mohlo pokračovať v diele skazy. A opäť opakujem, ľudia o tom vedia. Tak široká verejnosť, ako sa zapojila do tejto kampane, je pre, by mala byť pre vás dostačujúcim argumentom a dôkazom. A ešte raz, ja som pomenovala aj tie riešenia, čiže áno, ak chcete, poďme to riešiť, poďme sa rozprávať o konkrétnych riešeniach, ja som za, ale poďme sa rozprávať o veľmi konkrétnych riešeniach a poďme hľadať teda naozaj to, ako zachrániť, čo sa zachrániť dá.