Videokanál poslanca

Ďakujem kolegyni Verešovej za jej vystúpenie, ozaj bolo to na úrovni. Anka, chcem povedať, že máš pravdu, že v zdravotníckej terminológii nehovoríme počatému životu, hovoríme ako embryo, nehovoríme ako o človeku, treba zmenu legislatívy. Ďalej ďakujem ti za tvoju prácu, ktorú robíš 20 rokov v teréne pre týrané ženy, pre rodiny a hlavne pre ženy, ako si zdôrazňovala, že viete im pomôcť a ony sa vás chytajú ako, ako nádej, dávate im nádej, že dá sa riešiť ich situácia, keď sú znásilnené, týrané a tak ďalej. Túto prácu robíš veľmi dobre a robíš ju so srdcom. Ďakujem ti za odvahu, že si pomenovala teraz veci jasne, vecne a stručne.
Ďakujem.

Život je dar a je hodný ochrany od začiatku, od počatia. Potratom nedovolíme mnohým deťom narodiť sa. Žena, keď ide na interrupciu, je to pre ňu zúfalý čin a trauma na psychike prakticky na celý život, ale dovolím si tvrdiť, je to aj čia vina? Vina, dovolím si tvrdiť, naša, vina spoločnosti, vina zdravotníctva, vina blízkych a všetkých tých, ktorí sme jej v tomto rozhodovaní nepomohli prikloniť sa na stranu života. Sme, samozrejme, všetci, dovolím si tvrdiť, za ochranu života od počatia určite všetkých žien bez rozdielu rasy, náboženstva a tým, samozrejme, aj nechceme okliešťovať rómske ženy.
Ďakujem.

Ďakujem ti, kolegyňa, za tvoj návrh zákona. Tak ako si uviedla, už 20 rokov pracuješ s týmito ľuďmi, so zdravotne ťažko postihnutými ľuďmi. Máš, máš skúsenosti, máš odborné znalosti, takže je to veľmi dobré, tak vieš riešiť alebo snažíš sa aspoň riešiť ich problémy a pomáhať im. Zdravotne ťažko postihnutí ľudia, sú to vlastne, či dospelí, alebo deti, sú to problémy ľudí, ktorí trpia a ktorí majú rôzne chronické diagnózy. Dovolím si tvrdiť, že sú to chronické diagnózy a sú to dlhodobé diagnózy, až doživotné. Ich príbuzní majú priznané kompenzačné príspevky.
Kolegyňa navrhuje pre autizmus a Aspergerov syndróm, ktoré sú to, ktoré sú komplexné poruchy, zatiaľ nemali, nemali priznané kompenzačné príspevky. A je to veľmi dobrý návrh a aspoň čiastočne pomáha ich príbuzným vyriešiť tieto problémy.
My sme tu na to, politici sme tu na to, aby sme vedeli a chceli pomáhať týmto ľuďom, ktorým uľahčí sa život.
Ďakujem.

Ďakujem ti, kolegyňa Gaborčáková, za tvoju rozpravu, ktorá bola vecná, argumentačná, pragmatická a racionálna. Tvoje príspevky, aj keď sa pán Burian smejete, ale je to fakt, to je prvá vec. Druhá vec. Ako chceme zvýšiť pôrodnosť na Slovensku, keď nepodporíme vysokoškoláčky, ktoré otehotnia počas štúdia, rodičovským príspevkom? Mali by sme ich podporovať, lebo vek pôrodnosti u žien nám stúpa. Žiaľbohu, rodia nám ženy už 30, 35 až 40-ročné. Takže je veľmi dôležité podporovať rodičovským príspevkom vysokoškoláčky a tak isto aj chudobné rodiny, ktoré sa zodpovedne starajú o svoje deti. Ďakujem.

Ak dovolíte, nehovorte o tom, pán poslanec, že nerozumieme tomu. Ešte raz vám hovorím, sme tu zástupcovia všetci, ktorí tu sedíme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, reagujeme na predrečníka, dobre? Ďakujem. Prepáčte.

Červeňáková, Elena, poslankyňa NR SR
Chcem povedať, že sme tu zástupcovia všetci, 150 poslancov, aby sme zastupovali našich občanov a aby sme ich zastupovali adekvátne, spravodlivo a čestne.

Vážení navrhovatelia, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, zákon priznáva ženám, ktoré vychovali jedno a viac detí nárok na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. S cieľom podpory rodičovstva je správne motivovať aj takýmto spôsobom občanov k zakladaniu rodín. Chcela by som upriamiť pozornosť na skupinu žien, ročníky 1958, ´59, ´60, ktoré vychovali dve deti. Práve pri týchto ženách sa adekvátne nezohľadňuje počet detí. Považujem to za diskriminačné, že len týmto ročníkom sa nebudú adekvátne odpočítavať deti. Práve ročníkom päťdesiatosem, deväť, šesťdesiat bol dvakrát predĺžený odchod do dôchodku a ešte aj zrušené odpočítavanie dvoch detí.
Samozrejme sa zdvihla veľká vlna nespokojnosti. Bolo to vyše 100-tisíc žien a ja som si až minulý týždeň uvedomila, že do tejto kategórie patrím aj ja. Samozrejme, že sa nečudujem týmto ženám, lebo sú, žiaľbohu, sú, sme diskriminované. Žiadame spravodlivosť pri výpočte odchodu do dôchodku.
Pýtam sa, ako je to možné, že keď bola schválená ústava, hoci ja som bola proti, zdržala som sa, je to pravda, ale aj tak, máme schválenú ústavu, pýtam sa, prečo ju neakceptujeme? Prečo neakceptujeme ústavný zákon č. 99/2019 Z. z., ktorý je platný od 18. 4. 2019, kde sa hovorí: "Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe o 6 mesiacov, ak vychovala jedno dieťa a 12 mesiacov, ak vychovala dve deti".
Možno sa zdá niekomu malicherné naťahovať sa kvôli pár mesiacom, ale častými zmenami sa nám ženám aj v minulosti značne navýšil odchod do dôchodku. Ak deklarujeme, že sme demokratická krajina, právny štát, tak v tom prípade by mala byť dodržaná legislatíva a spravodlivosť. A kde je, pýtam sa, úcta voči ženám, ktoré v podmienkach neporovnateľných s vyspelými krajinami, sú pilierom rodiny ako základu každej krajiny? Tieto ženy, my ženy sme vychovali deti, ktoré už prispievajú do sociálneho systému a ich matky zažívame diskrimináciu. Sama som matka dvoch detí a viem, ako, aká je táto situácia veľmi citlivá. Či sa nám to páči alebo nie, rodina, výchova detí, je, žiaľ, je hlavne na matke. Viac na pleciach ženy. Byť matkou znamená na dlhé roky mať dva úväzky, pracovný, vďaka ktorému žena prispieva do rodinného rozpočtu, odvádzame dane štátu, ten druhý s láskou starať sa o svoje deti a svoju rodinu.
Vážené dámy, vážení páni, pred voľbami chodíme medzi ľudí, pozeráme sa im do očí, podávame ruky, sľubujeme istoty a lepší život, lenže tento návrh je jeden z príkladov netolerancie žien. Takto to nevidím len ja, ale aj ženy dotknutých ročníkov. Boli sme zvolení aj ročníkom žien 1958, ´59, ´60, dali nám dôveru, že ich budeme v parlamente zastupovať.
Preto ešte raz všetkých vás chcem požiadať o zamyslenie sa a odstránenie diskriminačného návrhu zákona voči nám ženám. (Potlesk.)

Ďakujem, kolegyňa. Ja by som chcela ešte podotknúť, že teraz sme robili šnúru po zariadeniach sociálnych služieb, čo nás volali riaditelia alebo poskytovatelia, hovorím o východnom Slovensku.
Dovolím si tvrdiť, že som bola prekvapená, ako pozitívne prekvapená, že v zariadeniach, kde sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť o našich chronicky chorých a bezvládnych seniorov, sú teraz už na vysokej úrovni, dovolím si tvrdiť. Hovorím o východnom Slovensku. Nie je to všade tak. Ešte máme dosť týchto zariadení, ale tieto zariadenia sociálnych služieb trpia tým, že nemajú tam dostatok sestier alebo nemajú tam dostatok zdravotníckeho personálu, ktorí sa majú postarať adekvátne o našich seniorov. Je to na škodu veci a dovolím si tvrdiť, keby mali aj finančné podmienky iné, úplne iné, myslím si, že by prišli tí ľudia sa starať, proste zdravotnícki pracovníci že by prišli do zariadení sociálnych služieb sa postarať o našich seniorov, lebo, žiaľ, doba je úplne iná, úplne iná. Mladí musia ísť do práce a o starkých sa nemá niekedy, keď už sú chronicky chorí, nemá sa kto o nich postarať.
Takže je dôležité, aby aj ministerstvo práce, sociálnych vecí, pán minister, aby ste ich podmienky finančné a pracovné zlepšili.
Ďakujem.

Príjemné popoludnie. Vážený predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi takisto sa vyjadriť k zákonu 448 o sociálnych službách ako sestre s tým, že aj v zariadení sociálnych služieb sa poskytuje klientom ošetrovateľská starostlivosť 24 hodín.
dovoľte mi takisto sa vyjadriť k zákonu 448 o sociálnych službách ako sestre s tým, že aj v zariadení sociálnych služieb sa poskytuje klientom ošetrovateľská starostlivosť 24 hodín. Je to dôležitá starostlivosť a, žiaľ, do zariadení sociálnych služieb prichádzajú klienti, ktorí sú chorí, bezvládni a chronicky chorí.
Žiaľ, na škodu veci, ako už tu bolo povedané, nemáme samostatný zákon, čo sa týka dlhodobej starostlivosti. Tento zákon nám absentuje už roky. Roky sa vlády nestarali, dovolím si tvrdiť, 30 rokov sa vlády nestarali o to, aby sme mali samostatný zákon o dlhodobej starostlivosti, je to na škodu pre našich občanov. Aby bol doriešený systém financovania z ministerstva práce a sociálnych vecí a, samozrejme, z ministerstva zdravotníctva. Tento zákon, ako som povedala, už absentuje dlhodobo. Trpia tým občania, trpia tým poskytovatelia a trpia tým aj zdravotnícki pracovníci.
Takže, vážené poslankyne, poslanci, nemôžeme dopustiť skutočnosť, ktorá bezprostredne ohrozuje ošetrovateľskú starostlivosť, komplexný manažment zdravia pacientov v zariadeniach sociálnych služieb a sociálnej pomoci v útlom štádiu jeho úspešného zavádzania od júla 2018.
Dovoľte mi, aby som vám objasnila, čo znamená pojem ošetrovateľský, ošetrovateľská starostlivosť a ošetrovateľský paušál pre zariadenia sociálnych služieb. Dovoľte mi tlmočiť odborný názor expertov pre ošetrovateľskú a dlhodobú starostlivosť, ktorí stoja za vznikom prvých národných štandardov pre ošetrovateľstvo.
Zavedenie ošetrovateľského paušálu na základe série legislatívnych zmien v roku 2018 je ojedinelým, výnimočným krokom, za ktorým stojí tvorivé úsilie odborníkov, sestier z praxe, ktorým záleží na naplnení modelu prepojenia zdravotnej a sociálnej starostlivosti, starostlivosti o bezvládnych a ťažko chorých seniorov tak, ako je všade vo vyspelom svete bežné.
Zariadenia sociálnych služieb sú dnes plné ťažko chorých ľudí. Staroba ide ruka v ruke s chorobou a zďaleka nie každý, kto je chorý, vyžaduje nemocničnú starostlivosť. Navyše starkí nechcú veľmi chodievať do nemocnice, bránia sa tomu. Indikácia dostupnosti sesterskej starostlivosti je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Je našou morálnou povinnosťou podporiť cesty zabezpečenia adekvátnej starostlivosti týmto trpiacim ľuďom, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb.
Určite ste sa aj vy stretli s tými nešťastnými ľuďmi, ktorých mamka alebo otec je vo vážnom stave, má napríklad, samozrejme, má dekubity, má sondu nazogastrickú, tracheostrominálnu sondu, má poruchy prehĺtania, dusí sa, trpí glykémiou, má vysoký tlak a tak ďalej, rôzne choroby.
Sestry v zariadeniach sociálnych služieb neboli povinnou výbavou, ale teraz už v niektorých zariadeniach sú, preto je nevyhnutné naďalej etablovať a podporovať úspešné profilovanie zariadení, ktoré sú vo vyspelom zahraničí piliermi optimálnej dlhodobej mimonemocničnej starostlivosti. Títo poskytovatelia sú slovenskou alternatívou v zahraničí veľmi rozšírenou mimonemocničných, hovorí sa tomu nursing homes. Súbia, snúbia sa v nich odborné zdravotnícke prístupy a, samozrejme, s dôležitým sociálnym a duchovným rozmerom starostlivosti. Po doladení legislatívnych východísk majú ten najlepší potenciál uskutočňovať model starostlivosti, ktorý je pre občanov so zdravotným a zároveň sociálnym hendikepom najvhodnejší.
Vnímam ako historický počin, že v roku 2018 v gescii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vznikol pojem „ošetrovateľský paušál“, ktorý na základe splnenia zákonom stanovených podmienok umožňuje slovenským zariadeniam sociálnych služieb ošetrovateľskú starostlivosť poskytovať a zároveň ju mať hradenú zo zdravotného poistenia. Stanovil sa odborný i ekonomický rámec tejto nevyhnutnej inovácie. Došlo k revolučnému posunu v kvalite služieb o klientov v zariadeniach sociálnej pomoci.
Na Slovensku dnes už máme tisíce lôžok, kde je poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti bežným denným štandardom uhrádzaným zo zdravotného poistenia klienta, a tento pozitívny rozvoj neustále pokračuje. Prvýkrát dochádza k prepojeniu sociálno-, sociálnej a zdravotnej starostlivosti v komplexnom ponímaní. Prvýkrát je tu národný štandard kvality pre ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Tie zariadenia, ktoré na základe tohto štandarda, štandardu pracujú, sa dokážu plnohodnotne postarať o ľudí s vážnymi diagnózami. Vypracovaním národných štandardov kvality a zavedením ošetrovateľského paušálu sme sa pokúsili o zásadnú ľudskú, odbornú premenu prístupov v zariadeniach, kde starí, ťažko chorí, chronicky chorí umierajú a trpia.
Preto, vážení poslanci, apelujem na vás z pozície sestier, ktoré stoja na strane pacientov v mene tvorcov národných štandardov pre zdravotnú starostlivosť o bezvládnych seniorov v zariadení sociálnych služieb a pomoci účinných od 1. 1. 2019. Sme presvedčení, že rovnako vy, my máme zodpovednosť a ešte väčšiu moc ovplyvniť a zo všetkých síl sa pobiť o elementárne práva pacientov a nás poskytovateľov, síce kvalitných a zodpovedných, ale pri takomto prístupe odsúdených na zánik.
Ak dopustíme odpočítavanie ťažko vybojovaného a zaslúženého ošetrovateľského paušálu, dopustíme likvidáciu rozvoja, ktorý prináša do stoviek zariadení sociálnych služieb takú úroveň starostlivosti o zdravie, aká je nevyhnutná minimálne na vzhľadom na komplikované zdravie klientov, nielen seniorov v sociálnych službách, zlikvidujeme tých, ktorí sa odhodlali ísť cestou rozvoja, a za ich odvahu, zvládanie komplikácií pri úsilí napĺňať štandardy starostlivosti, navýšené náklady na zabezpečenie ošetrovateľskej starostlivosti a tiež zvládnuť, obhájiť poskytnutú starostlivosť pred zdravotnou poisťovňou. Za to, že svojim klientom dali to, čo potrebujú, ich naša spoločnosť potrestá? A to ťažko vyrobené, zarobené im vezmeme z iného vrecka? Alebo z druhého vrecka? To predsa nemôžeme dopustiť.
Zdôrazňujem fakt, že krátenie príspevku na prevádzku sociálneho zariadenia o výšku ošetrovateľského príspevku je nielen nespravodlivý, ale zároveň nekorektný manažment verejných zdrojov. Išlo by o presun verejných zdrojov, ktoré boli určené na krytie nákladov v súvislosti s úhradou realizovanej ošetrovateľskej starostlivosti z jedného rezortu, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, do druhého rezortu, ministerstva práce a sociálnych vecí. Žiadame, aby ošetrovateľský paušál bol nedotknuteľnou a neodpočítateľnou osobitnou zložkou financovania bez odpočtu zo sociálneho príspevku.
Vážené poslankyne, poslanci, k téme zariadení sociálnych služieb ešte riešením naliehavého problému súvisiaceho so zlyhávaním financovania a ďalší veľmi nespravodlivý jav, týkajúci sa zariadení pre seniorov u neverejných poskytovateľov zo strany miest a obcí. Akiste mi dáte za pravdu, že ide o jav nespravodlivosti, keď rovnako starý, chorý a chronicky chorý a bezvládny človek, občan Slovenskej republiky s rovnakými právami umiestnený v neverejnom zariadení sociálnych služieb musí a často nedokáže kompenzovať výpadok príspevku na prevádzku zo strany miest a obcí, a to spôsobuje kolaps zariadení sociálnych služieb, čo rovnako starý, chorý a bezvládny človek, občan Slovenskej republiky s rovnakými právami, ale umiestnený v špecializovanom zariadení vôbec nerieši.
Na nedávnej celoslovenskej konferencii asociácií na ochranu práv pacientov v dlhodobej starostlivosti bola predstaviteľmi mimovládnych organizácií aj táto téma nanesená ako naliehavý a dlhodobo neriešený problém. V konečnom dôsledku naň doplatí občan a jeho rodina v ťažkej sociálnej, životnej situácii, ktorí vo väčšine prípadov netušia, že mesto alebo obec sa dištancuje od adekvátnej participácie na financovaní jeho starostlivosti. Vzhľadom na veľmi vážnu situáciu a stupňujúce sa riziko finančného kolapsu zariadení pre seniorov, ktoré sú neverejnými poskytovateľmi, hrozí aj riziko nezabezpečenia občanov odkázaných na sociálnu starostlivosť u uvedených poskytovateľov.
Preto, vážení poslanci, žiadam, aby ste pomohli nájsť adekvátne riešenie k zákonnej povinnosti zabezpečenia príspevku na prevádzku neverejným poskytovateľom v adekvátnej výške. Ide o čiastku približne 300 eur mesačne na klienta. K naneseným podnetom musíme pristúpiť s plnou zodpovednosťou a vážnosťou. Od našich krokov totiž závisí, kde a v akej podobe a či vôbec bude najbezvládnejším starostlivosť poskytovaná. Tento problém sa dotýka viac ako 22-tisíc občanov umiestnených v neverejných zariadeniach sociálnych služieb. Ak neverejní poskytovatelia padnú na kolená, padne aj kľúčový pilier inštitucionálnej starostlivosti.
Ďakujem.

Áno, to je pravda, keď bude mať nemocnicu v pôsobnosti školy bližšie, je to pravda, že proste tie náklady nebudú ako vyššie. Ale čo sa týka, ja som myslela, ako čo sa týka vyvzdelávania na diplomovanú sestru. A samozrejme vyššie územné celky budú viacej mať náklady na tieto školy. Vyššie peniaze, viac peňazí budú musieť dávať na školy, na stredné zdravotnícke školy, tak som to myslela. Ďakujem za pripomienku.

Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, vzhľadom na to, že odbor diplomovaná všeobecná sestra, ktorý sa študuje na stredných zdravotníckych školách v trojročnom štúdiu, spĺňa podmienky smernice 36 z roku 2005 Európskej únie, mám za to, že by malo byť v záujme predkladateľov, rovnako aj Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a samotných škôl, aby boli títo absolventi čo najlepšie prakticky a teoreticky vyvzdelávaní na výkon povolania sestra. Rozumiem iniciatíve predkladateľov, že sa domnievajú, že rozšírenie možnosti praktickej výučby pre programy vyššieho odborného štúdia, ktoré sú aktivované na stredných zdravotníckych školách na všeobecné nemocnice nižšieho typu, sa možno zvýši záujem potencionálnych študentov o toto štúdium, ale realita je iná a čísla hovoria o inom.
V súčasnosti je možno študovať odbor diplomovaná všeobecná sestra len na stredných zdravotníckych školách, ktoré vedia zabezpečiť praktickú prípravu sestier na pôde minimálne fakultných nemocníc, a to na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave, Nitre, Trnave, Košice a v Žiline. Tento postup má svoje opodstatnenie práve preto, aby sestry s obdobným odborným vzdelaním diplomovaná všeobecná sestra, rovnako aj sestra s bakalárskym stupňom vzdelávania v odbore ošetrovateľstvo mali rovnaké možnosti odbornej prípravy. Je predpokladom, že koncové nemocnice vyššieho typu zabezpečia vyššiu úroveň odbornej prípravy sestier ako nemocnice nižšieho typu, ktoré v niektorých prípadoch disponujú len základnými, majú len základné oddelenia, ako sú interné, chirurgické, detské, gynekologicko-pôrodnícke oddelenia.
Pod vyššou úrovňou odbornej prípravy sa myslí hlavne odborné činnosti, s ktorými sestra počas štúdia prichádza do kontaktu. Vzhľadom na pripravovanú stratifikáciu nemocníc si myslím, že sa študenti v nemocniciach nižšieho typu nestretnú s rovnakým spektrom odborných činností ako v zdravotníckych zariadeniach vyššieho typu. Rovnako všeobecné nemocnice nižšieho typu nemusia mať dostatočné materiálno-technické zabezpečenie fakultných nemocníc oproti všeobecným nemocniciam.
Stredné zdravotnícke školy, ktoré nemajú aktivovaný odbor diplomovaná sestra viac ako 10 – 15 rokov, alebo nikdy ho ani aktivovaný nemali, môžu mať problém s dostatočne odborne pripraveným personálnym zabezpečením pre výučbu v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra. Upozorňujem aj na fakt, že zvýšenie počtu škôl, ktoré by aktivovali vyššie odborné vzdelanie, zvýšia sa aj finančné náklady jednotlivých vyšších územných celkov, pod ktoré stredné zdravotnícke školy patria, a rovnako aj náklady samotných študentov, ktorí by za praxou v určitých odboroch museli cestovať.
Faktom je, že záujem o vyššie odborné štúdium na stredných zdravotníckych školách neustále klesá, čo potvrdzujú aj štatistiky absolventov podľa Národného centra zdravotníckych informácií. Kým do prvého ročníka v odbore diplomovaná všeobecná sestra v roku 2011 nastúpilo 171 študentov, v roku 2014 bolo 115 študentov a v roku 2017 už bolo len 84 študentov. Negatívnym ukazovateľom je aj to, že pri týchto nízkych číslach medziročne ukončí vyššie odborné štúdium o 35 % študentov menej ako do neho vstúpi.
Riešením pre zvýšenie počtu sestier s odbornou spôsobilosťou v systéme zdravotnej starostlivosti na Slovensku by malo byť investovanie do študijných programov, o ktoré záujem naďalej pretrváva, ale vysoké školy a univerzity ich nemôžu z dôvodu nedostatku finančných zdrojov prijať v takej miere, aby bol uspokojovaný trh práce. Pozitívne hodnotím napríklad opätovné umožnenie externého štúdia pre získanie odbornej spôsobilosti sestry. Nezabúdajme však, že na trhu práce máme okrem sestier aj chýbajúce iné zdravotnícke povolania, ako sú pôrodná asistentka, samozrejme sanitári a už vypustená, vypustený zdravotnícky asistent.
Musím s ľútosťou upozorniť aj na absenciu profesie vlastní zdravotnícki asistenti, ktorá by mala byť pravou rukou sestry pri výkone základnej ošetrovateľskej starostlivosti, ktorá nám zo systému po minuloročných legislatívnych normách vypadla.
Ďakujem.